Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. apríl 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120011458
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3120011458.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. apríla 2021
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného

V. X.,

nar. XX. V. XXXX v Y. W., trvale bytom Y. W., I.. X. apríla X.XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1Pp/253/2020 zo dňa 3. februára 2021 v
spojení s uznesením o oprave zo dňa 8. apríla 2021 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/129/2015 zo dňa 28.12.2015 bol V. X.
odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 4 roky a 8 mesiacov,
pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Ďalším trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/105/2014 zo dňa 30.6.2015

v spojení s uzneseniami Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/105/2014 zo dňa 13.6.2016 a
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2Tos/76/2016 zo dňa 21.9.2016 (uznesenia súdov prvého a druhého
stupňa o neosvedčení) bol V. X. odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody na 3 roky, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený V. X. podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1, 2 Tr. zák.
podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák.
bola odsúdenému určená skúšobná doba na 36 mesiacov a na túto dobu mu bol nariadený aj probačný
dohľad. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. bolo odsúdenému uložené obmedzenie v podobe zákazu
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 4 písm. k)
Tr. zák. bola odsúdenému ustanovená povinnosť spočívajúca v príkaze v skúšobnej dobe sa zamestnať

alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorú v neprospech odsúdeného
zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne sťažnosť písomne
odôvodnila prokurátorka. Prokurátorka poukázala najmä na obsah hodnotenia odsúdeného zo strany
ústavu na výkon trestu odňatia slobody, pričom tu bolo konštatované, že odsúdený iba čiastočne spĺňa

podmienky na podmienečné prepustenie, a preto nebolo odporučené jeho podmienečné prepustenie.
Súdu prvého stupňa bola vytýkaná tiež chyba, že nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdenéhoa jeho trestnú minulosť. Poukázala tiež na fakultatívnosť podmienečného prepustenia, keď nie je
automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu odňatia slobody
bez ohľadu na účel trestu. Prokurátorka vyslovila názor, že u odsúdeného nie je možné dôvodne

predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život. Navrhla uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194
ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušiť a žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody zamietnuť.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
sťažnosť nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody samosudcom (pozri zápisnicu o verejnom zasadnutí a
uznesenie o oprave) rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť aj v prítomnosti

svojho obhajcu vyjadriť sa pred súdom k svojmu správaniu a plneniu povinností vo výkone trestu odňatia
slobody. Odsúdený tu síce odmietol vypovedať, avšak pred verejným zasadnutím sa podrobne písomne
vyjadril k hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Samosudca súdu prvého stupňa pri svojom rozhodovaní správne skúmal, či odsúdený spĺňa formálne

a materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie tak, ako sú uvedené v § 66 ods. 1, 2 Tr.
zák. Odsúdený z uložených trestov odňatia slobody spolu vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov k času
rozhodovania nadriadeného súdu vykonal 5 rokov a 6 mesiacov, pričom formálnu podmienku na
podmienečné prepustenie z pohľadu výkonu časti trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr.
zák. splnil už dňa 8.11.2020.

Ďalej z podrobného písomného odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že samosudca
dôsledne vyhodnotil splnenie prvej materiálnej podmienky z pohľadu toho, či u odsúdeného po vykonaní
trestu odňatia slobody, t. č. už 5 a pol roka možno dospieť k záveru, že tento preukazuje polepšenie - §
66 ods. 1 Tr. zák. Na rozdiel od názoru prokurátorky senát nadriadeného súdu prisvedčil samosudcovi v

tom,žeodsúdenývovýkonetrestuplnenímsvojichpovinnostíasvojímsprávanímpreukázalpolepšenie.
Citované ustanovenie Trestného zákona tieto dve kritériá uvádza ako rozhodujúce pre možný záver
o polepšení sa odsúdeného. Samosudca súdu prvého stupňa pritom podrobne poukázal na obsah
hodnotenia, z ktorého možno urobiť tento záver. Senát nadriadeného súdu tu poukazuje na to, že
odsúdený nebol ani raz disciplinárne potrestaný, pričom bol 4-krát disciplinárne odmenený. Vo výkone

trestu odňatia slobody je prvýkrát, pričom počas tak dlhého výkonu trestu odňatia slobody je vcelku
„pochopiteľné“, že sa mohli vyskytnúť u neho aj „drobné nedostatky“ v správaní. Dôležité je, že tento
svoje nedostatky vedel odstrániť, o čom svedčí to, že nebol disciplinárne potrestaný.
Z hľadiska predloženej resocializačnej prognózy pri jej hodnotení nemohli vo veci konajúce súdy
prehliadnuť, že podstatná väčšina „negatívnych bodov“ (spolu 10) predstavuje stav a osobné pomery

odsúdeného už pri nástupe výkonu trestu odňatia slobody, prakticky len pri nepatrnej akceptácii priebehu
výkonu trestu odňatia slobody (1 bod za menšiu kritičnosť k spáchanému trestnému činu).

Pri hodnotení splnenia druhej materiálnej podmienky v podobe prognózy vedenia riadneho života - §
66 ods. 1 Tr. zák. senát nadriadeného súdu poukazuje na svoju ustálenú súdnu prax, keď u osôb,

ktoré sú prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, nemôže vychádzať z negatívnych poznatkov o
predchádzajúcom výkone trestu odňatia slobody a prípadného nesplnenia jeho účelu. U takýchto
odsúdených pri zistenom polepšení sa ako nevyhnutnej podmienky budúceho vedenia riadneho života,
podmienečné prepustenie by spravidla malo prichádzať do úvahy. Odsúdenému sa tak dáva možnosť
preukázať, že okrem vykonania potrebnej časti uloženého trestu odňatia slobody je jeho prevýchovu

možné dovŕšiť aj na slobode pri podmienečnom prepustení.

Pokiaľ prokurátorka v sťažnosti poukázala na rizikový faktor v podobe trestnej minulosti odsúdeného,
táto okolnosť (recidíva) pri hodnotení tohto rizika síce má dôležitý význam. V prejednávanej veci
je však potrebné uviesť, že V. X. bol zatiaľ odsúdený dvakrát, pričom podmienečné prepustenie

sa týka práve tam uložených dvoch trestov odňatia slobody. Závažnosti spáchanej trestnej činnosti
pritom dal samosudca dostatočný výraz v tom, keď odsúdenému pri podmienečnom prepustení
určil dlhšiu skúšobnú dobu. Uložené primerané povinnosti a obmedzenia týkajúce sa požívaniaalkoholu a zadovažovania prostriedkov na živobytie prácou, taktiež napomôžu u odsúdeného odstrániť
kriminogénne faktory jeho spáchanej trestnej činnosti.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.