Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. marec 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120012557
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120012557.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a
sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v konaní o žiadosti odsúdeného Y. N.,
nar. XX.XX.XXXX v B., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 24.03.2021 v Trnave, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu v Trnave zo dňa 02.02.2021, sp. zn. 28PP/93/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Y. N., nar. XX.XX.XXXX v B.,
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol

Podľa § 66 odsek 1 písm. a, písm. b/, odsek 2 Trestného zákona tak, že návrh odsúdeného Y. N., nar.

XX.XX.XXXX v B., t.č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestov
odňatiaslobody,ktorémuboliuloženérozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.3T/29/2018zodňa
23.10.2018 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To/1/2019 zo dňa 07.03.2019
a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/168/2016 zo dňa 29.04.2016 v spojitosti s
uznesením Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/168/2016 zo dňa 25.06.2019, zamieta.

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 43-44 spisu.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na to, že odsúdený splnil formálnu
podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj prvú materiálnu
podmienky, avšak nespĺňa druhú z materiálnych podmienok - prognózu, že bude viesť riadny život.
V prípade odsúdeného podľa názoru okresného súdu riziko recidívy je príliš veľké. Poukázal na to,

že odsúdený bol doposiaľ 24-krát súdne trestaný, a to predovšetkým za majetkovú kriminalitu (11-krát
za trestné činy krádeže v súbehu s trestnými činmi porušovania domovej slobody) a za opakované
marenie výkonu úradného rozhodnutia (12-krát), 1-krát za násilnú trestnú činnosť (prečin výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona). Doterajší život odsúdeného preukazuje jeho absolútnu
neschopnosť rešpektovať zákony. Odsúdeného od páchania trestnej činnosti neodradila ani opakovaná
hrozba výkonu podmienečného trestu odňatia slobody, 19 nepodmienečných trestov odňatia slobody a

aniopakovanýpobytvústavochnavýkonodňatiaslobody.Ničztohoodsúdenéhonedokázalomotivovať
k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom, dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania
a neporušovať zákony. Aj v súčasnosti je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3T/29/2018 zo dňa 23.10.2018 za zločin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 1, odsek 3 písm. b/, odsek 4 písm.
b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného

zákona, pričom následne má odsúdený vykonať aj podmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/168/2016 zo dňa 29.04.2016 a bolmu nariadený výkon tohto trestu, pretože počas plynutia skúšobnej doby sa znova dopúšťal ďalšieho
protiprávneho konania.
Podľa názoru okresného súdu nič nenasvedčuje tomu, že by bol odsúdený v prípade podmienečného

prepustenia na slobodu dostatočne pripravený viesť riadny život a nedopúšťať sa ďalšej trestnej činnosti.
Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť mal okresný súd za to, že naprávanie páchateľa a celkové
pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia
slobody, pričom podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden
zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote hneď po vyhlásení uznesenia na verejnom
zasadnutí zahlásil sťažnosť odsúdený z č.l. 40 spisu.

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti č.l. 40 spisu.

Odsúdený samostatne č.l. 46-47 spisu, ako i prostredníctvom svojho obhajcu č.l. 49 spisu písomne
odôvodnil zahlásenú sťažnosť, v ktorej poukázal na to, že okresný súd rozhodoval o podmienečnom
prepustení až po uplynutí zákonnej lehoty, keďže v zmysle § 415 odsek 4 o návrhu podľa odsek 1
až 3 rozhoduje súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia. Nejde tak len o niekoľkodňové porušenie.

Súd I. inštancie neporušil len túto lehotu napriek vyhláseniu rozhodnutia 02.02.2021, neoboznámil
právneho zástupcu odsúdeného s týmto rozhodnutím, nezaslal mu dokonca ani zápisnicu z verejného
zasadnutia. Samotné uznesenie bolo právnemu zástupcovi doručené až 11.03.2021, teda po viac ako
piatich týždňoch, a tak nemal možnosť odôvodniť sťažnosť proti rozhodnutiu okresného súdu bez
zbytočného odkladu, čím vznikli značné prieťahy v konaní a čo taktiež zhoršuje pozíciu odsúdeného

na prípadné podanie nového návrhu na podmienečné prepustenie po uplynutí zákonnej lehoty. Je toho
názoru, že odsúdený správaním vo výkone trestu preukázal, že účel trestu bol čiastočne naplnený a z
jeho strany došlo k napraveniu a riaditeľ ústavu na výkon trestu čiastočne odporučil jeho prepustenie. Ak
teda súd I. stupňa trvá na tom, že neboli splnené podmienky na podmienečné prepustenie, poukazuje,
že neboli splnené ani zákonné podmienky takéhoto rozhodnutia a bolo porušené aj právo na obhajobu

oneskoreným doručením. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd uznesenie
Okresného súdu Trnava zo dňa 02.02.2021 č.k. 28PP/93/2020-43 zrušil a odsúdeného podmienečne
prepustil na slobodu.

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave, ako nadriadený súd okresnému súdu, podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a

tak zistil, že sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote, nie je však dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva

· odsúdený vykonáva postupne uložené tresty odňatia slobody, a to trest odňatia slobody vo výmere 3

roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený
za zločin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 1, odsek 3 písm. b/,
odsek 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1
Trestného zákona, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3T/29/2018 zo
dňa 23.10.2018, koniec trestu má odsúdený dňa 07.03.2021

· následne odsúdený vykonáva podmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/168/2016 zo dňa 29.04.2016 , ktorý mu bol
nariadený, pretože počas plynutia skúšobnej doby sa znova dopustil ďalšieho protiprávneho konania.
Predpokladaný koniec tohto trestu má mať dňa 05.03.2022

Podľa § 66 ods. 3) Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.Formálnu podmienku na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie odsúdený Leon Kravčuk splnil
dňa 05.09.2020.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vyplýva

· správanie a vystupovanie odsúdeného počas pobytu v predchádzajúcom ústave na výkon trestu
odňatia slobody Košice - Šaca bol na požadovanej úrovni,
· nebol disciplinárne odmenený, ani disciplinárne potrestaný,

Dňa 16.07.2019 bol odsúdený premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce
nad Parnou,
· je zaradený do diferenciačnej skupiny B
· správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni,
· doposiaľ bol 3-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol
· pracovne je zaradený, jeho správanie a vystupovanie na pracovisku je v požadovanej úrovni

· odsúdený plní ciele programu zaobchádzania,
· resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá (opakovane
súdne trestaný, spáchaný zločin)
· v závere riaditeľ ústavu konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na
podmienečné prepustenie a odporúča ho podmienečne prepustiť s dohľadom.

Z registra trestov odsúdeného vyplýva, že bol 24-krát súdne trestaný.

Sťažnostný súd konštatuje, že okresný súd postupoval v danej veci v súlade so zákonom a správne,
keď na podklade žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody určil

termín procesného úkonu na 02.02.2021, zabezpečil prítomnosť všetkých procesných strán na tomto
úkone a tento procesne správne zrealizoval a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

Podľa § 176 odsek 2 Trestného poriadku uznesenie musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom treba, ak to
prichádzapodľapovahyvecidoúvahy,uviesťnajmäskutočnosti,ktorésapovažujúzadokázané,dôkazy

o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri vyhodnotení
vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona
posudzoval dokázané skutočnosti.

V odôvodnení svojho uznesenia okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného

poriadku dostatočne a presvedčivo zdôvodnil, prečo nie je možné žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vyhovieť.

Sťažnostný súd si všetky závery súdu I. stupňa prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom
rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení.

Odôvodnenie uznesení I. stupňového a II. stupňového súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže z
hľadiska predmetu tvoria jeden celok (I. ÚS 336/2016).

Podľa § 66 odsek l Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj
na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.Z citovaného ustanovenie § 66 odsek 1 písm. a/, b/ Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného
podmienečneprepustiťzvýkonutrestuposplneníjednakformálnejpodmienky,atozákonomstanovenej
doby výkonu trestu a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú splnenie povinností

a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a tiež skutočnosť, že sa od odsúdeného môže
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že odsúdený splnil
formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda že odsúdený

vykonal potrebnú časť výmery uloženého trestu.

Taktiež správne skonštatoval, že u odsúdeného bola splnená jedna z materiálnych podmienok, a to, že
odsúdený svojím správaním počas výkonu trestu odňatia slobody preukazuje snahu k náprave, keď jeho
správanie je v súlade s ústavným poriadkom. Doposiaľ získal tri disciplinárne odmeny a ciele stanovené
programom zaobchádzania odsúdený plní. Takisto si plní aj pracovné povinnosti. V tomto smere však

sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody devätnásty krát, teda vie
ako sa má správať a vytvoriť si podmienky na získanie kladného hodnotenia.

U odsúdeného však nie je splnená druhá materiálna podmienka, ktorú súd objasňuje a skúma
komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné charakterové

vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostrediu, v ktorom žil, celý jeho doterajší život,
povahu charakteru trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu, s jediným cieľom, či všetky tieto
skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j.
život v súlade s právnymi morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Materiálnu podmienku možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle
§ 66 odsek 1 Trestného zákona je potrebné i v prípade uvedeného v bode l/ skúmať aj pri zohľadnení
okolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdený (R 5/2017).

Sťažnostný súd, zhodne ako súd I. stupňa, poukazuje na tú skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ

24-krát súdne trestaný, z toho 19-krát vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdením Okresného súdu
Bratislava II sp.zn. 0T/168/2016 bola odsúdenému daná možnosť preukázať snahu po polepšení, keď
mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Túto možnosť odsúdený nevyužil a uznesením
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.06.2019 sp.zn. 0T/168/2016 bolo rozhodnuté o jeho
neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Taktiež z hodnotenia odsúdeného vyplýva,

že resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálnych zlyhania menej priaznivá, a to s
poukazom na jeho trestnú minulosť.

Sťažnostný súd taktiež prihliadol s poukazom na § 66 odsek 2 Trestného zákona na povahu spáchanej
trestnej činnosti ( zločin majetkového charakteru a prečin násilnej povahy), osobu odsúdeného, kedy nie

je možné jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život.

Vzhľadom na tieto skutočnosti má aj sťažnostný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne
pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody,
pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený

jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, tak
ako to správne skonštatoval aj súd I. stupňa.

K sťažnostným námietkam

Podľa § 415 odsek 4 Trestného poriadku, o návrhu podľa odsekov 1 až 3 rozhodne súd najneskôr do
60 dní od jeho doručenia.

Podľa § 172 odsek 3 Trestného poriadku rozsudok treba písomne vyhotoviť vo väzobných veciach
najneskôr do 10 pracovných dní, v ostatných veciach do 30 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia; ak

ho zo závažných dôvodov nemožno v tejto lehote vyhotoviť, predseda súdu môže povoliť dlhšiu lehotu,
najviac však dvojnásobok uvedených lehôt; o tomto súd upovedomí strany.Podľa § 180 Trestného poriadku, ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia prvého dielu tejto hlavy o rozsudku.

Sťažnostný súd konštatuje, že 60-dňová lehota uvedená v ustanovení § 415 odsek 4 Trestného
poriadku je poriadková pokuta, ktorá v prípade jej nedodržania nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.
Táto lehota vyjadruje len verejný záujem na urýchlenom rozhodovaní vo veciach podmienečného
prepustenia.

Na vyhotovenie uznesenia mal sudca 30 pracovných dní. Uznesenie bolo vyhlásené 02.02.2021,
vyhotovené a expedované dňa 01.03.2021. Odsúdený napadnuté uznesenie prevzal dňa 02.03.2021,
obhajca 11.03.2021. Uznesenie sa obhajcovi nepodarilo doručiť dňa 05.03.2021, opakované doručenie
08.03.2021 a zásielka bola uložená na pošte 08.03.2021. Uznesenie bolo vyhotovené v zákonom
stanovenej lehote, preto k žiadnemu porušeniu práva na obhajobu zo strany okresného súdu neprišlo.

Sťažnostný súd pripomína, že podmienečné prepustenie je významným výchovným prostriedkom
trestného práva, avšak jeho podstata netkvie v tom, aby páchateľ bol za dobré správane prípadne
za dobrú prácu vo výkone trestu automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby. Podmienečné
prepustenie bude odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti existuje
odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť tu nie je

príliš veľké riziko jeho recidívy (viď uznesenie Ústavného súdu SR zo 14.02.2008 sp.zn. IV ÚS 53/2008).

Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje
právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď ako sa po určitú zákonom stanovenú dobu
správal vo výkone trestu odňatia slobody, slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.

Sťažnostný súd na záver konštatuje, že odsúdený čiastočne spĺňa podmienky na podmienečné
prepustenie a jeho resocializácia je z hľadiska hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá.
Aby mohlo byť žiadosti vyhovené, je potrebné, aby výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného plnil svoj
účel, čo v danom prípade splnené nie je, a to najmä s poukazom na osobu odsúdeného, ktorý má sklony

k páchaniu trestnej činnosti. Vzhľadom na predchádzajúci spôsob života odsúdeného, 24 záznamov v
registri trestov, predchádzajúce výkony trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu, neboli splnené
podmienky na podmienečné prepustenie s dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je

dôvodná.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvodu pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech
odsúdeného, sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku
zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.