Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. apríl 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010118
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3121010118.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému Q. S., nar. XX.XX.XXXX v H., bytom P.
nad B., V. XXX/XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno
d) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom

dňa 15. apríla 2021 prejednal odvolania prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v
Trenčíne zo dňa 26. februára 2021, sp. zn. 0T/2/2021 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods.1 písm. d), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku výrok o treste
prepadnutia veci - zaisteného kuchynského noža.

II. Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 26. februára 2021, sp. zn. 0T/2/2021, bol obžalovaný
Q. S. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno
a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona a §
139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 31.01.2021 v čase o 20.45 hod. v byte č. XX, na prízemí bytového domu na adrese I. I., štvrť W. XXX/
XX, počas slovnej hádky v obývacej izbe, chytil dlaňou jednej ruky ústa a nos svojej družke poškodenej
Q.R.adruhourukoujuchytilzakrkzprednejstrany,čojuobmedzovalovdýchaní,pričomnaňuvulgárne
kričal, že si nezaslúži žiť a že ju zabije, po čom sa presunuli do kuchyne, kde obvinený počas vzájomnej
hádky zobral z kuchynskej linky kuchynský nôž s čiernou rukoväťou o dĺžkou čepele 15 cm a ten priložil
poškodenej ku krku z prednej strany, následkom čoho bola poškodená nútená privolať si pomoc.

Za to bol odsúdený podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písm. l), § 37
písm. m) v spojení s § 39 odsek 2 písm. d) Trestného zákona per analogiam, § 43 Trestného zákona na
ďalší trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 odsek 2 písm. a) Trestného zákona bol
na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci -
zaisteného kuchynského noža.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote proti výroku o treste podali
odvolania jednak prokurátorka v neprospech obžalovaného, ale i obžalovaný odvolanie proti výroku o
treste vo svoj prospech.
Prokurátorka v odôvodnení odvolania vytýkala súdu prvého stupňa, že v prospech obžalovaného
nesprávne aplikoval ustanovenie § 36 písmeno 1) Trestného zákona a rovnako ustanovenie § 39
odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona. Poukázala na to, že obžalovaný Q. S. bol v minulosti

opakovane trestne stíhaný a odsúdený (4 krát). Naposledy bol dňa 15.03.2019 pod sp. zn. 6T 159/15
Okresným súdom Trenčín uznaný vinným za spáchanie trestného činu podľa§ 212 ods. 1, ods. 4písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na tri roky,
so skúšobnou dobou v trvaní troch rokov do 06.02.2022 s probačným dohľadom, teda prejednávaný
skutok spáchal v skúšobnej dobe a zároveň má obžalovaný v priestupkovom registri evidovaných

spolu 33 priestupkov. Ani predchádzajúce odsúdenia nezabránili obžalovanému, aby sa zdržal ďalšieho
nezákonného protiprávneho, už násilného konania voči jemu najbližším osobám. Obžalovaný priznal
svoju vinu až pred začatím procesu dokazovania na hlavnom pojednávaní, nepochybne tak konal v
snahe získať benefit a to možnosť uloženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Svoje konanie,
jeho závažnosť, či prípadne možné následky popieral a to v domnení, že neexistuje iný priamy svedok

skutku ako je práve svedkyňa poškodená. Až hrozba výpovede svedkyne H. B. primäla obžalovaného
svoj postoj ku spáchanému skutku zmeniť, priznať sa a dosiahnuť uloženie nižšieho trestu. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti nie je možné aplikovať ustanovenie § 36 písmeno 1) Trestného zákona a
rovnako ani § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti
predpokladáúprimnúsnahuponápraveanesmiebyťvykonanélenformálne,podťarchouusvedčujúcich
dôkazov. Pre úprimnú ľútosť sa vyžaduje kvalitatívne vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k

trestnému činu na základe postoja po čine a nie prejavenie ľútosti nad jemu hroziacim trestom.
Vyhlásenie viny obžalovaným podľa § 257 odsek 1 písm. b) Trestného poriadku nie je dôvodom na
ukladanie trestu na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Poukázala tiež na závažnosť
konania obžalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že pri vyhodnocovaní dôkazov
potrebných pre uloženie trestu sa Okresný súd v Trenčíne nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie. Preto navrhla, aby krajský súd podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného
poriadku zrušil napadnutý výrok o treste a sám rozhodol podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
tak, že obžalovanému uloží podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písmeno
m) Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 8 Trestného zákona, § 43 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s poukazom na § 49 odsek 2 Trestného zákona

nepodmienečne, na výkon trestu ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradí do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a súčasne podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona obžalovanému uloží trest prepadnutia veci - zaistený kuchynský nôž.
Obžalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s výrokom o treste a domáhal sa uloženia iného
druhu trestu. V doplnených dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajkyne uviedol, že uložená sankcia

a jej výmera je neprimerane prísna. Taktiež súd nie celkom dostatočne prihliadol na reálny predpoklad
nariadenia ďalšieho trestu odňatia slobody, ak súd rozhodne o neosvedčení sa obžalovaného v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v jeho predchádzajúcej trestnej veci za zločin krádeže podľa
§212ods.1,ods.4písm.b)Trestnéhozákona,rozsudkomOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.6T/159/2015
zo dňa 15.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2019 a ktorým mu bol uložený súhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 rokov.
Je pravdou, že bol v minulosti súdne trestaný, ale nie pre násilný trestný čin, zakaždým šlo o
majetkovú trestnú činnosť. Úprimne ľutuje svoje konanie, avšak na druhej strane si aj uvedomuje svoju
zodpovednosť riadne sa starať o svoju družku a dcéru. Z toho dôvodu si nemôže dovoliť ostať bez
pravidelného príjmu, čo by v prípade uloženia trestu odňatia slobody reálne hrozilo. Je preto pripravený

prijať trest povinnej práce v primeranej výmere, ktorý by vedel osobne vykonávať popri svojej zárobkovej
činnosti. S poškodenou, svojou družkou Q. R. sa pomeril, svoje nezhody si vysvetlili a táto je ochotná
naďalej tvoriť s obžalovaným pár a vychovávať ich spoločné dieťa. Dodal, že z jeho príjmu sa uhrádzajú
všetky výdavky na domácnosť a starostlivosť o spoločné dieťa, poškodená poberá len rodičovský
príspevok. Tiež ich spoločné maloleté dieťa potrebuje pri svojej výchove nielen matku, ale aj otca.

Poukázal na to, že trest má postihovať iba páchateľa , tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na
jeho rodinu a jemu blízke osoby. Túto zásadu tak možno uplatniť napr. práve pri treste povinnej práce.
Vzhľadom k tomu je názoru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, aj keď vo výmere
4 mesiace, neprimerane postihuje nielen obžalovaného, ale i jeho blízkych. Preto považuje uloženie
trestu povinnej práce za trest dostatočný, primeraný, ktorý vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život.
K uloženému trestu prepadnutia veci, zaisteného kuchynského noža, uviedol, že bol uložený v rozpore
s ustanovením § 60 ods.4 Trestného zákona, pretože obžalovaný nie je vlastníkom predmetného
kuchynského noža, ale jeho vlastníčkou je poškodená Q. R.. Z nijakej konkrétnej skutočnosti (výpoveď
obvineného, výpoveď svedka - poškodenej, ani z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise)

nevyplýva, že vlastníkom kuchynského noža je práve obžalovaný.
Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol, aby krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a podľa § 322 ods. 3
Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest povinnej práce v primeranejvýmere. Súčasne navrhol v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušiť napadnutý
výrok o treste prepadnutia veci.

Obžalovaný sa prostredníctvom obhajkyne vyjadril i k odvolaniu prokurátorky, pričom nesúhlasí s jej
názorom, že okresný súd nesprávne priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,
teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. Svoje tvrdenie
prokurátorka odôvodňuje ničím nepodloženou hypotézou, podľa ktorej obžalovaný priznal svoju vinu až
pred začatím dokazovania na hlavnom pojednávaní, kedy mal konať v snahe získať benefit v možnosti

uloženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a až hrozba výpovede svedkyne H. B. ho primäla svoj
postoj ku spáchanému skutku zmeniť, priznať sa. K citovanému tvrdeniu o hrozbe výpovede svedkyne
H. B. uviedol, že ide o tvrdenie účelové a ničím nepreukázané. Na predmetné hlavné pojednávanie sa
dostavil už rozhodnutý urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný
zo spáchania skutku v zmysle obžaloby, o čom svedčí i jeho vyjadrenie zachytené na str. 3 zápisnice o
hlavnom pojednávaní, kedy uviedol, že žiada odročiť toto pojednávanie pre neprítomnosť poškodenej z

dôvodu, že plánuje urobiť vyhlásenie, že je vinný, avšak chcel by s poškodenou uzatvoriť zmier. Teda
bol si dostatočne vedomý, že i v prípade uzatvorenia zmieru by musel vyhlásiť, že spáchal skutok, za
ktorý je stíhaný. Takéto vyjadrenie dostatočne vyvracia nijak nepodložené tvrdenie prokurátorky o zmene
postoja obžalovaného k priznaniu sa ku skutku. Vychádzajúc z uvedených skutočností preto súd prvého
stupňa u obžalovaného správne aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona

a teda následne aj ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Preto odvolanie prokurátorky
okresnej prokuratúry navrhol podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní prokurátora a
obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316

ods. 3 Tr. por., preskúmal na verejnom zasadnutí podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
prokurátorom a obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku.

Pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal
na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. o vine, uznal

obžalovaného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a),
písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona a § 139
odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku,
pretože tento svojím konaním popísaným v skutku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného
činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine, ani v postupe súdu

predchádzajúcom tomuto výroku nezistil chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania, preskúmal z podnetu podaných odvolaní v zmysle § 317 ods.1 Tr.por. len výroky o treste
odňatia slobody, spôsobe jeho výkonu, treste prepadnutia veci a správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo.

Krajský súd preskúmajúc výroky o treste odňatia slobody a treste prepadnutia veci dospel k záveru, že
odvolanie prokurátorky nie je dôvodné a odvolanie obžalovaného je dôvodné len vo vzťahu k výroku
o treste prepadnutia veci. Pokiaľ ide o výrok, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody,
okresný súd správne prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady, najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu.

Správne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona, keďže
sa priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a na druhej strane zistil jednu
priťažujúcu okolnosť, že už bol pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti celkovo 4 krát odsúdený

prevažne za majetkovú trestnú činnosť. U prvého odsúdenia sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, v
ďalších prípadoch mu bol ukladaný podmienečný trest odňatia slobody, pričom naposledy bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.03.2019, spisová značka 6T/159/2015, právoplatným
dňa 15.03.2019 a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným
odkladomjehovýkonunaskúšobnúdobu3rokyzatrestnýčinzločinkrádežepodľa§212odsek1,odsek

4 písmeno b) Trestného zákona. Aktuálne prejednávanej trestnej činnosti sa teda dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia. Vo vzťahu k priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l)
Trestného zákona sa krajský súd nestotožnil s argumentom prokurátorky, že by sa obžalovaný priznal
až pod ťarchou usvedčujúcej výpovede, poukazuje pritom naopak na argumentáciu obžalovanéhouvádzanú vo vyjadrení, že dokonca ešte pred vyhlásením o vine chcel uzatvoriť s poškodenou zmier,
ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, následne urobil vyhlásenie o tom, že je vinný a
v záverečnej reči vyjadril ľútosť nad svojim konaním. Na základe uvedeného sa krajský súd stotožnil

s okresným súdom nielen pri priznaní poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr.zák., ale i so
záverom, že pri hroziacej sadzbe od 6 mesiacov do 3 rokov, keď obžalovaný svojim vyhlásením o vine
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, je možné aplikovať ustanovenie § 39 odsek 2 písmeno d),
odsek 4 Trestného zákona per analogiam v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 a uložiť trest odňatia slobody pod spodnú

hranicu trestnej sadzby a to v trvaní 4 mesiace. Takto uložený trest odňatia slobody zodpovedá aj podľa
názoru krajského súdu všetkým kritériám, je zákonný a bude ním splnený jeho účel. Aj keď možno
konštatovať, že je trestom miernejším, nie je neprimerane miernym a zohľadňuje i hroziace nariadenia
ďalšieho trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky. Neušlo pritom pozornosti krajského súdu, že na rozdiel
od odvolacích dôvodov, prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol obžalovanému uložiť trest odňatia
slobody na 6 mesiacov. Napokon pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon trestu podľa § 48 odsek

2 písmeno a) Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, aj tento výrok je správny
a zákonný. Preto odvolanie prokurátorky vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody krajský súd
nepovažoval za dôvodné. Na druhej strane ani odvolanie obžalovaného, ktorým sa domáhal uloženia
alternatívneho trestu namiesto trestu odňatia slobody, nepovažoval krajský súd za akceptovateľné.
Zákon takýto postup výslovne síce nevylučuje, no je potrebné prihliadnuť na okolnosti spáchaného

skutku a jeho závažnosť a napokon aj osobu obžalovaného, na ktorého nedostatočne vplýval už
predchádzajúci trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, keďže aktuálneho skutku
sa dopustil v skúšobnej dobe. Preto podľa názoru krajského súdu správne okresný súd obžalovanému
ukladal trest odňatia slobody, ktorý je nepodmienečný, s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr.zák.
Krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné len vo vzťahu k uloženému trestu prepadnutia

veci. V tomto smere je potrebné súhlasiť s odvolacími námietkami, že takýto trest bol uložený v rozpore
s ustanovením § 60 ods.4 Trestného zákona. Okresný súd sa v tomto smere pred uložením tohto
druhu trestu nedostatočne zaoberal otázkou, koho vlastníctvom je predmetný nôž. Obžalovaný jeho
vlastníctvo popiera a možno sa len domnievať, že tento bol majetkom poškodenej. Keďže však nebolo
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný je vlastníkom predmetného kuchynského

noža, krajský súd musel zrušiť napadnutý výrok o treste prepadnutia veci - predmetného kuchynského
noža, pre nesplnenie zákonných podmienok uvedených v § 60 ods.4 Tr.zák.
Vzhľadom na uvedené potom krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.