Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. december 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 6C/299/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1398899688
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Jančovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1398899688.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobkyne: Q.

N., rod. N., narodená XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, Q., právne
zastúpená: Mgr. Eva Braxatorisová, advokátka, so sídlom Trenčianska 17, Bratislava, proti žalovaným:
žalovanému v 1. rade: T. N., rod. N., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, trvale bytom
D. XXXX/XX, I. pri R., právne zastúpený: JUDr. Lýdia Rácková, advokátka, so sídlom Lichnerova 72,
Senec, žalovanej v 2. rade: B. L., rod. N., narodená XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale
bytom F. Y. XXX, žalovanej v 3. rade: C. N., rod. N., narodená XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/
XXXX, trvale bytom F. Y. XXX, žalované v 2. a 3. rade zastúpené žalovaným v 4. rade, žalovanému v

4. rade: N. N., rod. N., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom U. XXX/XX,
Q. a žalovanému v 5. rade: R. N., rod. N., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale
bytom P. XXX/X, S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne Q. N., nar. XX.XX.XXXX (podiel 7/10) a
žalovaného v 1. rade T. N., nar. XX.XX.XXXX (podiel 1/10), žalovanej v 2. rade B. L., nar. XX.XX.XXXX
(podiel 1/30), žalovanej v 3. rade C. N., nar. XX.XX.XXXX (podiel 1/30), žalovaného v 4. rade N.
N., nar. XX.XX.XXXX (podiel 1/30) a žalovaného v 5. rade R. N., nar. XX.XX.XXXX (podiel 1/10) , k

nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX vedenom Okresným úradom P., katastrálnym
odborom pre okres: P., obec: I. U. R., katastrálne územie: N., a to
ako pozemky parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 104 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 166 m2, druh pozemku: vinica,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 122 m2, druh pozemku: vinica,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 24 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 77 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
a ako stavba súpisné číslo XXXX, druh stavby: XX, rodinný dom, postavený na pozemku parcely registra
"C"evidovanejnakatastrálnejmapeparcelnéčísloXXX/XXXovýmere77m2,druhpozemku:zastavaná
plocha a nádvorie.

II. Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. až 5. rade opísané
vo výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku tak, že:

- stavbu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: 10, rodinný dom, postavený na pozemku parcely
registra "C" evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/XXX o výmere 77 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie a pozemky parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parcelné

číslo XXX/XXX o výmere 104 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXX/XXX
o výmere 166 m2, druh pozemku: vinica, parcelné číslo XXX/XXX o výmere 122 m2, druh pozemku:vinica, parcelné číslo XXX/XXX o výmere 77 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané
na liste vlastníctva číslo XXX vedenom Okresným úradom P., katastrálnym odborom pre okres: P., obec:
I. U. R., katastrálne územie: N., p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne Q. N., nar.

XX.XX.XXXX (podiel 1/1),

- pozemky parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/XXX o výmere 24
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parcelné číslo XXX/XXX o výmere 177 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX vedenom Okresným

úradom P., katastrálnym odborom pre okres: P., obec: I. U. R., katastrálne územie: N., p r i k a z u j e
do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade T. N., nar. XX.XX.XXXX (podiel 1/1).

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovanému v 1. rade sumu
6.410 eur, a to v lehote do 90. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2. rade sumu
2.137 eur, žalovanej v 3. rade sumu 2.137 eur, žalovanému v 4. rade sumu 2.137 eur a žalovanému v
5. rade sumu 6.410 eur, a to všetko v lehote do 120. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovanej v 2.

rade sumu 1.116,66 eur, žalovanej v 3. rade sumu 1.116,66 eur, žalovanému v 4. rade sumu 1.116,66
eur, žalovanému v 5. rade sumu 3.350 eur, a to všetko v lehote do 90. dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

VI. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

VII. Štátu s a p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,67 %, proti
žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,67 %, proti žalovanej v 2. rade nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 16,67 %, proti žalovanej v 3. rade nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 16,67 %, proti žalovanému v 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,67 % a proti

žalovanému v 5. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16,67 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 24.09.1998 domáhala proti žalovanému 1/ T. N.,
žalovanému v 2. rade U. N. a žalovanému v 3. rade R. N. zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v ich podielovom spoluvlastníctve. Žalobu odôvodnila tým, že so

žalovanými je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností
na katastrálnom odbore v P. na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie N. pod parc. č. XXX/XXX
ako zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XXX ako vinica o výmere 182 m2, parc. č.
XXX/XXX ako vinica o výmere 144 m2 a dom súp. č. XXXX na parc. č. XXX/XXX pričom jej podiel je
7/10-ín a spoluvlastnícky podiel žalovaných je u každého 1/10-ina. Spoluvlastníkmi sa stali rozhodnutím

Štátneho notárstva Bratislava - vidiek zo dňa 15.06.1990 č. D 838/90-8 resp. ona darovacou zmluvou
medzi ňou a jej matkou V. N. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá jej svoj spoluvlastnícky podiel darovala. Na
dome je potrebné vykonať opravy, ktoré nemôže zatiaľ uskutočňovať ako väčšinový spoluvlastník, aby
sa tieto nestali predmetom sporu medzi nimi. V predmetnom dome býva ich matka V. N., o ktorú sa
stará a chcela by sa aj ona do domu natrvalo nasťahovať, aby bola bližšie k matke počas celého dňa.

Žalovaní robia matke rôzne schválnosti, dokonca sa stalo, že žalovaný v 1. rade ju fyzicky napadol
v roku 1997, žalovaný v 2. rade jej poškodil zariadenie v byte, na čo podala aj trestné oznámenie,
ktoré potom ľsťou vzala späť. Z týchto dôvodov je nutné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo.
Žalovaných písomne vyzvala na dohodu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sama
aj prostredníctvom právneho zástupcu, avšak žalovaní nemajú záujem dohodnúť sa, preto je jej návrh

dôvodný. Nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a i preto
podala tento návrh. Každý zo žalovaných obýva a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu
(iného ako je predmetom tohto konania), ona je nájomcom bytu, v ktorom býva so svojou dcérou, z
čoho vyplýva, že každý z nich má bytovú situáciu vyriešenú. Keďže ona je väčšinový spoluvlastník
nehnuteľností a zaviazala sa o matku osobne postarať, je aj v záujme matky aj v jej záujme, aby

sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností ona (pozn. súdu: žalobkyňa). Z uvedených skutočnostívyplýva, že jej návrh je dôvodný, preto navrhla, aby po vykonanom dokazovaní súd rozsudkom rozhodol
tak, že zruší podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v katastri
nehnuteľností Okresného úradu v P., katastrálny odbor, na LV č. XXX, katastrálne územie N., pod parc.

č. XXX/XXX ako zastavaná plocha o výmere 344 m2, parc. č. XXX/XXX ako vinica o výmere 182 m2,
parc. č. XXX/XXX ako vinica o výmere 144 m2 a dom súp. č. XXXX na parcele č. XXX/XXX. Všetky
uvedené nehnuteľnosti sa prikážu do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa je povinná žalovaným
na náhradu ich spoluvlastníckych podielov zaplatiť každému sumu podľa znaleckého posudku do 90 dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovaným v 1. až 3.rade povinnosť zaplatiť

žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy konania.

2. Žalobkyňa v žalobe označila a ako listinný dôkaz pripojila rozhodnutie štátneho notárstva Q. - vidiek
číslo D XXX/XX-X právoplatné dňa 15.06.1990; Notársku zápisnicu č. N 50/98, Nz 46/98 spísanú dňa
05.03.1998 notárkou JUDr. L. P.; výpis z katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú.
N. (dátum vyhotovenia 16.01.1998); uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v P. zo dňa 22.04.1998;

znalecký posudok č. XX/XX znalca I.. Q. J.; návrhy na odkúpenie podielu zo dňa 09.06.1998; zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - výzvy na uzavretie mimosúdnej dohody
zo dňa 23.09.1998 číslo 97/98. Žalobkyňa v žalobe ako dôkaz navrhla výsluch strán sporu, výsluch
svedkov s uvedením, že ide o svedkov, ktorých mená a adresy v prípad potreby uvedie. Navrhla vykonať
znalecký posudok znalcom ustanoveným súdom na posúdenie reálnosti deľby a ceny nehnuteľností.

3. Súd výzvou zo dňa 23.04.1999 vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k žalobe. Písomne sa žalovaný
nevyjadrili, avšak vo veci bol zároveň nariadený termín pojednávania na dňa 17.05.1999, na ktorom
došlo k otvoreniu pojednávania.

4. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 17.05.1999 v rámci prednesu žaloby uviedol, že
návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol podaný z dôvodu, že so žalovanými
nie je možná mimosúdna dohoda, čo vyplývalo i z ich vyjadrení k návrhu pred otvorením pojednávania.
Pred podaním žaloby však myslí, že bol problém len ohľadom ceny nehnuteľnosti, nakoľko žalovaní
mali na žalobkyňu neprimerané požiadavky. Čo sa týka nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti, uviedol,

že celá nehnuteľnosť bola pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rodičov účastníkov. Po
smrti otca účastníkov dňa 24.04.1990 došlo k dedičskému konaniu pod č. D XXX/XX bývalého štátneho
notárstva Bratislava - vidiek, kde bolo vydané rozhodnutie s právoplatnosťou ku dňu 15.06.1990, podľa
ktorého sa dedila jedna polovica nehnuteľnosti a každý z účastníkov konania a spolu i s matkou
účastníkov nadobudli podiel jednu desatinu (1/10). Následne bola časť nehnuteľnosti vo vlastníctve

matky účastníkov prevedená z matky na žalobkyňu, a to darovacou zmluvou vo forme notárskej
zápisnice pod č. N 50/98, Nz 46/98, ktorou matka účastníkov previedla vlastníctvo na žalobkyňu k 6/10
nehnuteľnosti. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 27.03.1998. V dôsledku tejto darovacej
zmluvy sa stala žalobkyňa vlastníčkou tejto nehnuteľnosti 7/10 a je teda väčšinovým vlastníkom
nehnuteľnosti. V zmysle darovacej zmluvy zobrala na seba záväzok starať sa o ňu, chce dom

rekonštruovaťainvestovaťdoňho,čosúdôvodynaurčenievlastníčkounehnuteľnosti,taktiežjeschopná
vyplatiť žalovaným podiely za ustupujúce podiely vlastníctva. Všetci účastníci konania majú bytovú
situáciu vyriešenú, preto má za to, že netreba na takéto okolnosti prihliadať. Na doplnenie uviedol, že
pred nehnuteľnosťou je postavená garáž, ktorú užíva žalovaný v 1. rade spôsobom, že prislúchajúcu
časť si ohradil. Garáž užíva, avšak dom a matku nenavštevuje. Všetky dane a poplatky súvisiace s

nehnuteľnosťou platí žalobkyňa. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 09.09.1999 poukázal
na špekulatívne konanie žalovaných, ktorí neuviedli, aké konkrétne špekulatívne dôvody na strane
žalobkyne existujú. Ďalej uviedol, že neexistujú dôvody pre neplatnosť darovacej zmluvy. Právny úkon
bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Poukázal na skutočnosť, že záväzok poskytovať
matke opateru žalobkyňou vyplýva z obsahu notárskej zápisnice z bodu 3. Neexistujú tiež dôvody hodné

osobitného zreteľa pre nevyhovenie návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa by bolo možné považovať napríklad vek matky a jej návyk na dom v prípade, ak by
ona bola spoluvlastníčkou. Za aktuálneho stavu sú podielovými spoluvlastníkmi účastníci konania t.j.
súrodenci, medzi ktorými patria dôvody hodné osobitného zreteľa absolútne, navyše ak v dome býva
i matka, o ktorú sa žalobkyňa riadne stará. Čo sa týka skutočnosti, že v nehnuteľnosti nie je zriadené

vecné bremeno zodpovedajúce právu doživotného užívania účastníkov, poukázal na to, že práve pri
uzavieranídarovacejzmluvysaúčastnícinedohodlinapotrebezriadiťtotovecnébremeno,nepovažovali
to za potrebné a zriadiť vecné bremeno si nemožno žiadnym spôsobom vynucovať. Mal za to, že postoj
žalovaných k návrhu vyplýva zo snahy natiahnuť konanie, a preto i navrhnutý dôkaz výsluch matkysúrodencov považoval za nadbytočný. Na pojednávaní dňa 08.11.1999 uviedol, že podľa jeho názoru
je pre rozhodnutie vo veci irelevantné, či žalobkyňa chcela alebo nechcela už predmetnú nehnuteľnosť
predať, nakoľko v darovacej zmluve nie je zmienka o zákaze dispozície s nehnuteľnosťou, taktiež je tu

záväzok žalobkyne starať sa o matku, avšak nie s viazaním sa na staranie sa v tomto dome. Matka
žalobkyne nemá zriadené právo doživotného užívania nehnuteľnosti. Teoreticky žalobkyňa môže dom
predať, kúpiť iný dom, kde bude žiť s matkou a starať sa o ňu. Na pojednávaní dňa 22.11.1999 v reakcii
na návrh protistrany na prerušenie konania, z dôvodu namietaného darovacieho úkonu a podnetu na
katasternehnuteľností,právnyzástupcažalobkyneuviedol,žebolajednoznačneprejavenávôľadarovať

celú nehnuteľnosť, t.j. dom žalobkyni. Je pravdou, že právny úkon sa posudzuje nie podľa názvu ale
podľa obsahu, avšak má za to, že notárska zápisnica, ktorej obsahom je darovacia zmluva, obsahuje
všetky náležitosti riadneho platného právneho úkonu darovania, svedkyňa prejavila vôľu darovať a
žalobkyňa prejavila vôľu dar prijať. Súčasťou darovacej zmluvy bol i znalecký posudok domu, z ktorého
je zrejmé, že existovala vôľa darovať dom. Žiadal zamietnuť návrh na prerušenie konania. Právny
zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 10.06.1999 uviedol, že nevidí dôvod na prerušenie konania

z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy, nakoľko otázkou platnosti respektíve neplatnosti darovacej
zmluvy sa môže súd v tomto konaní zaoberať ako s prejudiciálnou otázkou. Vyzval žalovaných, aby
súdu uviedli dôvody, pre ktoré považujú darovaciu zmluvu za neplatnú. Navyše návrh na určenie
neplatnosti darovacej zmluvy nebol doposiaľ podaný. Na pojednávaní dňa 24.09.2001 uviedol, že
žalobkyňa rozhodne popiera, že by žalovaný v 1. rade a jeho manželka boli bezpodieloví spoluvlastníci

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX na parc. č. XXX/XXX k.ú. N., nie je pravdou, že hospodársku
budovu postavili bratia žalovaný v 1. rade a žalovaný U. N.. Tieto vedľajšie stavby postavil otec a matka
účastníkov konania, ktorí boli i stavebníkmi celého rodinného domu. Je možné, že bratia rovnako aj
žalobkyňa realizovali určitú výpomoc svojim rodičom, avšak stavebníkmi rozhodne boli matka s otcom,
a preto zápis v katastri nehnuteľností vykonaný príslušným katastrálnym úradom je neplatný alebo

nesprávny. Preto prichádza do úvahy žaloba o určenie vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Vzhľadom na
skutočnosť, že momentálne zápis v katastri nehnuteľností je pre súd právne záväzný, prichádza do
úvahy písomné rozšírenie petitu návrhu na začatie konania o určenie vlastníctva a taktiež rozšírenie
účastníkov na strane žalovaného v 1. rade. Na pojednávaní dňa 24.11.2006 uviedol, že čo sa týka
rodinného domu, myslí si, že ten bol predmetom darovania, nakoľko darovaciu zmluvu, ktorú spisoval

notár vo forme notárskej zápisnice treba posúdiť z celého obsahu s tým, že ak obdarovaná žalobkyňa
prehlásila, že prijíma aj rodinný dom, vedľajšie stavby a podobne a voči tomu darkyňa nenamietala,
treba to vykladať tak, že darkyňa obdarovanej darovala aj rodinný dom. Navyše darkyňa obdržala z
príslušného katastra rozhodnutie o povolení vkladu, voči tomu nič nenamietala a aj na pojednávaní
prejavila úmysel tento rodinný dom žalobkyni darovať. Poukázal aj na bod 2 a 4 darovacej zmluvy,

kde predmetom ocenenia datovaných nehnuteľností bol aj rodinný dom. Darkyňa prišla za notárom
so znaleckým posudkom a žiadala ho, aby spísal darovaciu zmluvu s tým, že nehnuteľnosti uvedené
v znaleckom posudku chce darovať svojej dcére (žalobkyni). Navyše žalobkyňa prehlásila, že vyššie
uvedené nehnuteľnosti t.j. s odkazom na bod 1 darovacej zmluvy s vďakou od svojej matky prijíma, z
čoho nemožno vysvetľovať skutočnosť inak ako tak, že darkyňa mala v úmysle svojej dcére darovať

aj rodinný dom. Na pojednávaní dňa 24.11.2006 uviedol, že matka strán sporu vo svojej výpovedi na
pojednávaní dňa 08.11.1999 potvrdila, že časť svojho domu venovala svojej dcére s tým, že dcéra bude
rešpektovať jej postavenie v dome. Nie žalobkyňa, ale žalovaní sú tí, ktorí zhoršujú vzťahy, pretože
keď bola u nich, potvrdila jej ich matka, že majú strach, pretože žalovaný v 5. rade, keď ide okolo,
vykrikuje jej, že skončí na ulici. Toto všetko zle vplýva na jej zdravotný stav s tým, že vzťahy medzi

žalobkyňou a jej matkou sú dobré a snahou žalovaných je vždy rozrušiť matku, čo na ňu zle vplýva.
Žalovaní mali priestor, aby tu osočovali žalobkyňu. Myslí si, že 4x do týždňa starostlivosť o matku zo
strany žalobkyne by mala postačiť. V prípade, ak si dcéra žalobkyne pýta aj nejaké peniaze, o čom
však nemajú vedomosť, poukazuje na skutočnosť, že dcéra žalobkyne trpí ľahším stupňom mentálnej
retardácie, avšak vypovedať by mohla. Povedala žalobkyni, že žalovaní za ňou chodia, nahovárajú ju,

aby vypovedala pred súdom a ponúkli jej za to 10.000 Sk (331,94 eur). Aj keby žalovaní dali matke
nejaké peniaze, alebo nákup, nemyslí si, že sa takto o ňu riadne starajú. V písomnom podaní zo
dňa 13.02.2007 najmä uviedol, že účelom konania je vyporiadanie celého nehnuteľného majetku v
spoluvlastníctve účastníkov konania. Reálne rozdelenie pozemkov je z hľadiska ich účelnosti využitia
a predmetu konania vylúčené. Predmetom konania je vyporiadanie všetkých nehnuteľností vrátane

rodinného domu, skutočnosť, že potom, čo už bolo nariadené znalecké dokazovanie na zistenie ceny
nehnuteľností a z verejných listín zistené, že vlastníctvo svedčí všetkým účastníkom konania a výlučne
im, nie je možné, aby súd posúdil po troch rokoch nečinnosti otázku platnosti darovacej zmluvy inak, než
to vyplývalo z doteraz vedeného konania. Tento postup je v príkrom rozpore so zásadou dvojinštančnostikonania. Navyše nie je možné ako predbežnú otázku posúdiť neplatnosť darovacej zmluvy spísanej
formou notárskej zápisnice, pretože táto je verejnou listinou. Otázku vlastníctva k predmetu vyporiadania
je treba zistiť výlučne zo zdrojov katastra nehnuteľností, ktoré formou verejnej listiny vypovedajú o tom,

kto je vlastníkom nehnuteľností. Z predložených listov vlastníctva nepochybne vyplýva, že vlastníkom
všetkých nehnuteľností, ktorých žiada vyporiadanie, je výlučne žalobkyňa a žalovaný v 1. až 4. rade.
Akýkoľvek iný záver môže vysloviť výlučne súd v konaní o určenie vlastníckeho práva, resp. v konaní
o neplatnosť darovacej zmluvy, kde sa dôkaz verejnou listinou musí relevantným spôsobom vyvrátiť,
takétokonaniavšakniktododnešnéhodňaneinicioval.Nariadenédokazovaniežalobkyňanenavrhla,na

pojednávaní s ním nesúhlasila, pretože je neúčelné a v rozpore s predmetom konania. Zároveň žiadali,
aby súd znalecké dokazovanie rozšíril o nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné číslo XXXX a doplnili
sa otázky znalcovi na zistenie všeobecnej ceny nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Podaním
zo dňa 16.03.2007 sa najmä opätovne vyjadril k otázke predmetu darovania. Uviedol, že podľa názoru
súdu k darovaniu rodinného domu nedošlo s čím sa však žalobkyňa ani jej matka nestotožňujú. Preto
žalobkyňa a darkyňa ako účastníčky posudzovaného úkonu oslovili notárku, ktorá notársku zápisnicu

spísala, aby vykonala opravu tejto zrejmej nesprávnosti v článku 1 darovacej zmluvy s odvolaním sa na
jasne prejavenú vôľu a znalecký posudok, ktorý jednoznačne a nezameniteľne opisoval celý predmet
darovania. Následne sa darkyňa sporných nehnuteľností dostavila k notárovi a vydala svoju výpoveď aj
vo vzťahu k vedľajšej stavbe, ku ktorej počas tohto konania nadobudol žalovaný v 1. rade vlastníctvo na
základe jeho čestného vyhlásenia. K tejto výpovedi sa pripojil aj jeden z mála žijúcich svedkov Emil U..

Z dôvodu vysokého veku darkyne a prípadných svedkov je obava, že k úplnému vyporiadaniu všetkých
sporných práv nedôjde, preto predkladá súdu notársku zápisnicu N 1/2007 a žiada, aby vykonal v tomto
konanívyporiadanievširšomzmysleazaoberalsaajpredmetnouvedľajšoustavbou.Jepritompotrebné
brať do úvahy aj celkovú dĺžku konania a skutočnosť, že dokazovanie ohľadom vedľajšej stavby sa
počas konania už čiastočne vykonávalo. Na pojednávaní dňa 03.02.2011 k veci uviedol, že pokiaľ ide o

vyporiadaniepozemkov,súhlasísozávermiznalca,keďžepozemkyparc.č.XXX/XXX,XXXreálneužíva
žalovaný v 1.rade. Navrhol, aby tieto patrili do výlučného vlastníctva niektorému zo žalovaných, ktorí sa
možno dohodnú a taktiež uviedol, že súhlasí s tým, aby sa od všetkých pozemkov odčlenil priľahlý pás
47 m2 t.j. široký 1,75 m a tento by patril tiež žalovaným. Žalobkyni by zostali pozemky XXX/XXX, XXX,
XXX so zmeneným vymeraním vzhľadom na odčlenenie pásu 1,75 m kvôli pásu 47 m2 mal za to, že

netreba vyhotovovať geometrický plán, mal za to, že s tým žalovaní nesúhlasia. Nesúhlasí so zriadením
vecného bremena - práva prechodu žalovaných cez pozemky žalobkyne, keďže žiada, aby dom bol
pridelený do výlučného vlastníctva žalobkyni. Uviedol, že má za to, že dom nie je ani reálne deliteľný,
v súčasnosti ho užíva žalobkyňa s matkou, ktorá jej spoluvlastnícky podiel darovala, taktiež v dome
býva dcéra a vnuk žalobkyne. Spoluužívanie nie je dobre možné, pretože žalovaný v 1. rade si vyhradil

časť domu, užíva garáž, ktorá je súčasťou domu a ktorá by mohla slúžiť ako bezbariérový prístup do
domu pre matku. V dome je jedno sociálne zariadenie, reálnou deľbou by nevznikli samostatné veci,
bolo by potrebné vykonať rekonštrukciu, na čo zo strany žalobkyne nie sú financie, ani záujem, a to i
s ohľadom na zlé rodinné vzťahy, keďže znalecký posudok zohľadnil i vedľajšie stavby a pozemky a
je časovo nepoužiteľný, keďže je neaktuálny, navrhol vypracovať nový znalecký posudok na aktuálnu

trhovú cenu domu. Pokiaľ ide o pozemky, navrhovaná reálna deľba zodpovedá podielom v súvislosti s
pozemkami už neprichádza do úvahy finančná náhrada. Pokiaľ ide o garáž, vo vlastníctve žalobkyne by
mohla slúžiť jednak ako bezbariérový vstup, resp. ako riadna garáž, pričom v súčasnosti je využitá len
ako sklad starých vecí žalovaného v 1. rade. Na pojednávaní dňa 29.03.2011 uviedol, že nezhotovovanie
geometrického plánu navrhol pred predchádzajúcim pojednávaním žalovaným, nakoľko ide o malú

výmeru, o čom sa môžu dohodnúť z hľadiska finančného vyporiadania, a vyhotovenie geometrického
plánu by bolo finančne náročnejšie s týmto však žalovaní nevyjadrili súhlas. Na pojednávaní dňa
11.02.2016 najmä uviedol, že je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadom možnosti reálnej
deľby všetkých sporných nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadavania ako aj zistenia trhovej
ceny predmetných nehnuteľností. Čo sa týka reálnej deľby pozemky parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX

navrhol, aby boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1.rade a pozemky parc. č. XXX/XXX, XXX/
XXX, XXX/XXX navrhol prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne vrátane rodinného domu. Vyjadril
sa tiež k doposiaľ vykonanému znaleckému dokazovaniu, znaleckému posudku č. X/XXXX a č. XX/
XXXX. Čo sa týka reálnej možnosti žalobkyne vyplatiť žalovaných uviedol, že žalobkyňa je vlastníčkou
bytu v Q., mestská časť M. L., na ktorej neviaznu žiadne ťarchy k čomu predkladá výpis z katastra

nehnuteľností. Navrhol, aby po vykonanom dokazovaní a zistení cien nehnuteľnosti žalobkyňa vyplatila
vyporiadavacie podiely žalovaným. Po vyjadrení právneho zástupcu žalovaných uviedol, že súhlasí
s vyporiadaním reálnou deľbou, pričom čo sa týka vyporiadania medzi žalovanými, bude postačovať
geometrický plán bez uvedenia ceny vyporiadavaných podielov. Na pojednávaní dňa 17.05.2012 najmäuviedol, že ho súd poučil, že v znení petitu nie je uvedené komu sa ktorá parcela má prisúdiť do
vlastníctva o vyporiadaní, ide pravdepodobne o nesprávnosť, bude toto však konvalidovať opätovne
návrhom na zmenu petitu návrhu, ale až potom, čo bude vypracovaný geometrický plán k odčleneniu

pásu 47 m2 t.j. parciel tak ako bolo zadané znalcovi Ištvánffymu v roku 2009, keďže v tomto smere
so žalovanými nedošlo k dohode. Tiež bude petit upravovať na základe výsluchu znalkyne po tom,
či prehodnotí trhovú cenu nehnuteľnosti po tom, čo vyjadria určité námietky k niektorým položkám
znaleckého posudku. Konkrétne str. 5 a 6 ZP, nakoľko v dome na 1. podzemnom a 1. nadzemnom
podlaží nie sú vnútorné omietky, ďalej namieta na str. 6 ohodnotenie okien, lebo podľa ich názoru ich

cena je nižšia z dôvodu, že nejde o ten typ a kvalitu, ako je v ZP uvedené. Ďalej na str. 6 pod bodom
35 je zohľadnená cena zdroja vykurovania, pričom žalobkyňa uvádza, že pôvodný kotol bol nefunkčný a
teraz je tam nový kotol inštalovaný žalobkyňou v roku 2010. Pôvodný kotol bol nevie akej značky od roku
1970, úplne vypovedal a do spisu založí listinné dôkazy o demontáži starého kotla s dovozom a o kúpe
a inštalácii nového kotla. Celkové náklady sú cca 2.000 eur. Ďalej na str. 14 bod 6 hovorí o dispozičnom
riešení domu, hodnotí ho ako výborné, pričom žalobkyňa má za to, že toto nie je pravda, nakoľko

nezodpovedá hygienickým normám a technologickým predpisom. Na pojednávaní dňa 03.05.2016 na
základe doterajšieho dokazovania vzhľadom aj na vyjadrenia žalovaných navrhol, vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k pozemkom tak, že bude vyporiadané reálnou deľbou, a to do výlučného vlastníctva
žalobkyne pripadne parc. č. XXX/XXX v nezmenenej výmere 190 m2 a ďalej parc. č. XXX/XXX a XXX/
XXX po úprave odčlenením časti pozemku (alternatíva č. 2) zo ZP č. X/XXXX s tým, že parcely č. XXX/

XXX, XXX/XXX po zmene spolu vo výmere 201 m2 pripadnú do výlučného vlastníctva žalovaného v 1.
rade, ktorý sa mimosúdne vyporiada s ostatnými žalovanými, z ktorého dôvodu je ceny týchto pozemkov
bezpredmetná resp. nie je dôležitá pre rozhodnutie súdu a s tým, že je potrebné vypracovať za účelom
reálnej deľby geometrický plán. Čo sa týka vyporiadania domu, tento navrhol prikázať do výlučného
vlastníctva žalobkyne za náhradu podľa podielov žalovaných, čo sa týka ceny nehnuteľnosti, v tomto

štádiu konania ju podkladal za ustálenú vo výške podľa ZP č. 63/2011 a jeho dodatku v sume 61.300 eur,
a to aj s ohľadom na jeho pôvodnú námietku ohľadom zle ohodnotených okien, vzhľadom na doterajšie
dokazovanie uviedol, že upúšťa od potreby zohľadniť túto položku vzhľadom na reálny stav. Uviedol,
že nie je možné vychádzať z pôvodného posudku Ing. arch. P., ale z jeho dodatku, po zohľadnení
výmeny nefunkčného kotla, ktorá bola nevyhnutná. Žalobkyňa má nárok na primeranú náhradu vo

výške zhodnotenia nehnuteľnosti. Žalovaní ako spoluvlastníci sa o nehnuteľnosť nestarali, neuhrádzali
náklad v súvislosti s jej užívaním, žiadnym spôsobom sa na úhrade nákladov a na údržbe nehnuteľnosti
nepodieľali, pričom žalobkyňa si v tomto smere žiadne nároky doposiaľ neuplatňovala. Čo sa týka
vyjadrenia ohľadom preukázania finančných prostriedkov na finančné vyrovnanie žalovaných, tieto po
vyčíslení by mali predstavovať sumu 18.000 eur, čo s ohľadom na deklarovaný majetok žalobkyne

je suma, ktorú bezpochyby je schopná zabezpečiť, navyše ani zákon neukladá povinnosť preukázať
konkrétu hodnotu finančnej náhrady pri vyporiadaní likvidnými zdrojmi. Na pojednávaní dňa 03.09.2019
uviedol, že pokiaľ ide o zmenu petitu, návrh reaguje na vykonané dokazovanie, nakoľko doterajší petit
bol nevykonateľný, čakalo sa na vyhotovenie geometrického plánu atď. Ani dnes sme si nie istí, či sú
všetky otázky vyriešené a vzhľadom na ust. CSP, keďže predmetné podanie zasielala aj elektronicky

má za to, že súd by mal rozhodnúť o navrhovanej zmene na pojednávaní a poňať znenie tejto zmeny do
zápisnice. Predmetné konanie kopíruje geometrický plán, avšak poukazuje na to, že zistil v predmetnom
návrhu chybu v písaní a počítaní, a to v navrhovanom výroku IV., ktorý má správne znieť: „žalovaný
v prvom rade je povinný zaplatiť za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovaným v 2.,3.a v 4.rade za
prikázaný spoluvlastnícky podiel sumu 1.666 € a žalovanému v 5.rade sumu 5.000 €, a to do 60 dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ Nevidel problém v tom, že návrh na zmenu nezasielal ostatným
stranám sporu ani súdu už skôr a k dispozícii má na dnešnom pojednávaní potrebný počet rovnopisov
v listinnej podobe, ktoré krátkou cestou predkladá súdu. Petit v tejto podobe prednášal už aj ústnou
formou a od roku 2016 je petit rovnaký, a preto má za to, že sú s ním oboznámené všetky strany sporu.
Problém sa týkal len pozemkov s parcelným číslom XXX/.XXX a XXX/XXX. Poukázal na spornosť

týkajúcu sa uvedených pozemkov s parcelným číslom XXX/XXX a XXX/XXX a dôvody vyhotovenia
znaleckého posudku, možné mimosúdne riešenie týkajúce sa týchto pozemkov a ich vyporiadanie.
Uviedol, že považujú výroky návrhu na zmenu petitu I.-III. za nesporné, avšak nesúhlasia s tým, aby
žalobkyňa znášala trovy konania s poukazom na vysoký súdny poplatok a vysoké trovy dôkazov, ktoré
žalobkyňa nezavinila, ktoré dosiaľ sama znášala vrátane trov právneho zastúpenia. Na pojednávaní dňa

16.10.2019 uviedol, že nepovažuje postup žalovaných za fér a korektný ako aj celý proces schvaľovania
súdneho zmieru a nesúhlasí s formou uzatvorenia súdneho zmieru ako aj s postupom žalovaného v
1.rade,ktorýnepovažujevočižalobkynizakorektný.Žalovaníchceli,abysažalobkyňapostaralaomatku
a tu vznikol problém s vyporiadaním dotknutých nehnuteľností, má za to, že k ústupkom dochádzalolen zo strany žalobkyne, ktorá ustúpila a ani nevyužila možnosť žiadať vyššiu sumu v zmysle ZP č.
70/2015. Má za to, že žalovaný v 1. rade získal ďalšiu výhodu, keďže žalovaní v 2. až 5.rade znížili
svoje nároky ohľadne peňažnej náhrady a nepovažuje za správne, aby trovy konania znášala výlučne

žalobkyňa, ktorá je invalidná dôchodkyňa. Poukázal na to, akým spôsobom vznikol pozemok, ktorý má
byť prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, na priebeh celého konania a na to, že
rodinný dom využívali všetci. Nesúhlasil s uzatvorením súdneho zmieru, lebo sa obával, že môže založiť
spor v dôsledku ktorého by žalobkyni nevznikol nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že
žalobkyňa sa vzdala v priebehu konania určitých výhod, ktoré by mali byť zohľadnené tým, že jej budú

priznané trovy konania.

5. Právny zástupca žalobkyne e-mailom zo dňa 17.04.2019 oznámil súdu najmä skutočnosť, že ohľadom
vyporiadania nie je spor, sporné zostali len trovy konania a ich náhrada.

6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 24.11.2006 uviedla, že inkaso platí mama, ale ona jej kupuje 3x do

týždňa stravu a platí veškeré opravy. V predmetnom rodinnom dome býva matka a jej dcéra. ktorá jej tiež
vypomáha. Pozemky, ktoré sú v katastri zapísané ako vinice sú holými pozemkami, nič na nich nie je.

7. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 17.05.1999 nesúhlasil s návrhom z dôvodu, že je v
ňom uvedených mnoho neprávd a má za to, že spomínaná darovacia zmluva bola urobená viac-

menej podvodom. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či nesúhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva,
či nesúhlasí s určením žalobkyne za ďalšiu výlučnú vlastníčku nehnuteľnosti, či má len obavu zo
spravodlivého vyplatenia v zmysle spoluvlastníckych podielov. Ďalej uviedol, že poukazuje na lakomosť
žalobkyne v dôsledku ktorej vznikla následná situácia. Žalovaní chceli, aby všetko zdedila matka.
Poukázal na možnosť, že potom, ako bude žalobkyňa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, túto odpredá

a nepostará sa o matku. Z tohto dôvodu nesúhlasil s návrhom, nakoľko nevie, či v aktuálnom LV je vecné
bremeno zaväzujúce žalobkyňu k povinnosti starať sa o matku, a či je zriadené doživotné právo užívať
tieto nehnuteľnosti. Dôvodmi jeho nenavštevovania matky sú, že žalobkyňa rozhnevala celú rodinu.
Poukázal na skutočnosť, že žalovaní prispievajú na údržbu domu nemalými čiastkami. Na pojednávaní
dňa 08.11.1999 uviedol, že nie je pravdou, že by on mal záujem dom kúpiť. Na pojednávaní dňa

24.09.2001 uviedol, že stále má so žalovaným U. N. za to, že neplatná je samotná darovacia zmluva.
Žiadal preto, aby sa v rámci tohto súdneho konania zameralo na posúdenie jej platnosti. Pokiaľ ide o
zmeny v evidencii v katastri nehnuteľností, uviedol, že ešte v r. 1969-70 on spolu s bratom U. N. postavil
spoločne len za jeho a bratove finančné prostriedky hospodársku budovu a dielňu. Nepovažovali vtedy
za potrebné resp. vtedy vôbec nebolo potrebné zapisovať tieto skutočnosti do katastra nehnuteľností.

Nebolo vtedajšou praxou zapisovať vedľajšie stavby do katastra. Vzhľadom na vývin tohto súdneho
pojednávania a vzťahov v rámci rodiny sa však rozhodli toto napraviť a v katastri nehnuteľností bola
zaevidovaná zmena vlastníctva stavby postavenej ešte pred rokom 1975. Dal si vypracovať geometrický
plán, na základe geometrického plánu a čestného prehlásenia mu vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti
zapísali. Z dôvodu jeho manželstva bolo toto vlastníctvo dané do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Brat U. N. si na tento zápis nenárokoval a tohto vlastníctva sa vzdal v jeho prospech. Na
pojednávaním dňa 13.12.2001 najmä uviedol, že jeho manželka, ktorej vstup navrhla žalobkyňa do
konania, sa pravdepodobne nebude vedieť vyjadrovať k skutočnostiam rozhodujúcim na rozhodnutie
vo veci. Poukázal najmä na to, že predmetom vyporiadania nie je vedľajšia stavba, nakoľko táto nie
je uvedená v petite tohto konania. Opätovne spochybnil platnosť darovacej zmluvy a poukázal na

svedeckú výpoveď jeho matky, ktorá nemá vedomosť o tom, že nemá žiadne práva k domu. Preto
žiadala súd, aby matku opätovne predvolal a vysvetlil jej toto. Matka bola rozhodne zmanipulovaná.
Poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 11.06.2000, v ktorom jasne uvádza, že
matka účastníkov už nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, nechce aby mali ďalšieho bezdomovca. Žiadal
brať do úvahy, vek jeho matky. Čestne prehlásil, že všetci bratia ich časť nehnuteľnosti matke darujú

na dobu určitú do jej smrti, aby mohla v dome v kľude dožiť. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu uviedla, že
je potrebné vykonať na nehnuteľnosti rôzne úpravy a bojí sa, že toto bude predmetom sporu, pred
mnohými rokmi dozadu sa o toto nebála. Keď to myslí s matkou úprimne, mala si pýtať vyporiadanie len
z domu a nie zo všetkých častí nehnuteľného majetku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa svojím
postupom rozhnevala bratov s celou blízkou rodinou, hlavne s matkou, považuje toto jej konanie za

ublíženie na jeho cti a žiada odškodnenie 500.000 Sk (16.596,96 eur). Na pojednávaní dňa 24.11.2006
uviedol, že ich matka nikdy darovaciu zmluvu nečítala, nemala ju a ani ju nemá. Darovacia zmluva
bola vyhotovená narýchlo. Ešte predtým on sám navrhol, aby ten, kto sa postará o matku, si nechal aj
dom. V čase, keď zomrel ich otec a prebiehalo dedičské konanie, navrhol, aby všetko zdedila matka. Stýmto nesúhlasila žalobkyňa, trvala na tom, aby jej zákonný podiel bol prepísaný na ňu. Na základe jej
vyjadrenia navrhol, nech sa tak stane s tým, že ich podiely - t.j. ostatných dedičov zostanú matke. Na
to ich notárka upozornila, že to nie je dobré, pretože v prípade, ak by sa matke niečo stalo, t.j., že by

zomrela, žalobkyňa by zdedila znovu, a to aj tie časti domu, ktorých sa oni vzdali. Tak súhlasili, aby sa
to vysporiadalo podľa zákonných podielov. Pýtal sa právneho zástupcu žalobkyne, či sa bol pozrieť na
nehnuteľnosti, keď tvrdí, že tam nie sú prístupové cesty. K uvedeným nehnuteľnostiam sú 3 prístupové
cesty a dajú sa reálne rozdeliť. Žalobkyne sa pýtal, kto platí inkaso, plyn a elektrinu, čo sa týka sporného
rodinného domu. Čo sa týka pozemkov, navrhol, aby sa reálne rozdelili. Z ulice sú uvedené pozemky z

ľavej strany domu a za domom. Je pravdou, že inkaso platí mama, ale je písané na žalobkyňu. Minulý rok
bol preplatok na plyne vo výške 16.160 Sk (536,41 eur), ktorý z pošty vybrala žalobkyňa a z toho matke
nedala nič. Žalobkyňa rozbila rodinné vzťahy, matku psychicky i fyzicky ničí. Pridržiaval sa vyjadrenia
žalovaného U. N.. Chcel, aby sa všetko v katastri dalo do pôvodného stavu s tým, že i sama notárka
musela vedieť, že ak ide o starú osobu, musí mať zabezpečené bývanie a nestačí len, že obdarovaná
sa vyjadrí, že sa o matku postará. Minimálne 10-krát do mesiaca príde matka za ním a pýta peniaze,

alebo aby spravil nákup. Vzhľadom k tomu, že dcéra žalobkyne je 8 rokov nezamestnaná, väčšinou
odmietne dať matke peniaze, lebo by tak nepriamo živil dcéru žalobkyne. Myslí tým, že v podstate ju aj
živí, ale takto by jej dával peniaze na cigarety. Matke robí nákupy. Žalobkyni sa darilo, aby sa s matkou
nestretávali 5 rokov, ale posledné 3 roky sa stretávajú, dokonca sú susedia. V písomnom podaní zo dňa
09.02.2007 uviedol, že darovacia zmluva je neplatná, a preto nie je dôvod na delenie pozemkov. Bol

za to, aby sa zápis v liste vlastníctva zapísal do pôvodného stavu a následne, keď sa situácia v rodine
upokojí, aby sa našlo riešenie mimo súdu. V opačnom prípade trovy znalca nech platí žalobkyňa sama.
Na pojednávaní dňa 03.02.2011 k veci uviedol, že pokiaľ ide o pozemky, nie je za deľbu, celkovo je za to,
aby sa nič nedelilo pokiaľ matka žije. Avšak ak by to bolo nutné, súhlasí s návrhom žalobkyne t.j., že na
strane žalovaných pripadne pozemok XXX/XXX a XXX + priľahlý pás 47 m2 s tým, že do najbližšieho

pojednávania sa s ostatnými dohodne a vyjadrí sa, či toto žiadajú prisúdiť do jeho výlučného vlastníctva
a za akú náhradu ostatných žalovaných alebo či toto žiadajú rozdeliť medzi všetkých žalovaných. Žiadal
zriadiť právo prechodu cez pozemok žalobkyne za účelom vstupu do domu, pokiaľ matka žije ako i
z dôvodu, že pokiaľ ide o dom, tento nebol poňatý do darovacej zmluvy a predchádzajúca zákonná
sudkyňa dala deliť len pozemky a nie dom. Žalobkyňa je vlastníčkou domu len v 1/10, rovnako ako oni,

matkajespoluvlastníčkou6/10.Zuvedenéhodôvodužiadalnávrhnavyporiadaniedomubuďzamietnuť,
alebo prisúdiť ho do jeho výlučného vlastníctva s tým, že on vyplatí ostatných účastníkov a v rámci
konania preukáže i finančnú pripravenosť. Je pravdou, že v súčasnosti dom užíva žalobkyňa s matkou,
dcérou a s vnukom a v garáži majú všetci žalovaní zložené potrebné veci. Mal za to, že momentálne cez
hlavnývchodbysadallensmin.stavebnýmiúpravamiurobiťbezbariérovývstup,stačítamlendvelyžiny

a bezbariérový vstup cez garáž by bol ďaleko nákladnejší. Nemá možnosť vstupu do domu, nemôže
sa ísť porozprávať s mamou. Mal za to, že i ostatní žalovaní sú za prístup do domu. Na pojednávaní
dňa 11.02.2016 sa najmä vyjadril k doposiaľ vykonanému znaleckému dokazovaniu a k možnosti reálnej
deľby nehnuteľností. Na pojednávaní dňa 03.05.2016 uviedol, že žalovaní na vlastné náklady zaviedli
k nehnuteľnosti novú plynovú prípojku, novú prípojku na vodu a kanalizáciu, čo bolo niekedy asi pred

10timi rokmi a ma dokreslenie uviedol, že žalobkyňa na nehnuteľnosti vymenila kľúče, ani jedného z
bratov žalovaných do nehnuteľnosti nepustila a keď tam žalovaný v 5. rade prišiel, tak ho opľula. Z toho
dôvodu nemali záujem so žalobkyňou komunikovať s starať sa o nehnuteľnosť. Na pojednávaní dňa
03.09.2019 uviedol, že nikdy nepovedal, že nezaplatí náhradu za pozemky, ktoré chce. Trval na sume 30
eur za m2, ale k výške sa musí poradiť so svojím právnym zástupcom. Na pojednávaní dňa 16.10.2019

trval na tom, že to nie je stavebný pozemok a nedá viac ako 50 eur/m2. Súdne trovy súhlasil so svojim
právnym zástupcom nech si každý platí za seba, oni to schválne odďaľovali, prečo to nevie.

8. Žalovaný U. N. na pojednávaní dňa 10.06.1999 návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctvažiadalzamietnuťzdôvodu,žemalobavyozabezpečeniematky.Maldôvodnúobavu,že

žalobkyňa dom odpredá a o matku sa nepostará. Nemá záujem byť výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
ale myslí, že ani žalovaný v 1. rade a žalovaný v 5. rade. Uviedol, že je pravdou, že spoluvlastníctvo
je nevýhodné, avšak trval na tom, že žiada návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva zamietnuť.
Chcel, aby nehnuteľnosť zostala v spoluvlastníctve. Čo sa týka prípadnej neplatnosti darovacej zmluvy,
uviedol, že pôvodne mala nehnuteľnosť darovať jemu, myslel si však, že nemalo ísť o darovaciu zmluvu,

nakoľko prevod mal byť odplatný. Ďalej malo byť jeho povinnosťou dochovať matku a umožniť bratom
a celej rodine v ňom sa stretávať. On od takéhoto právneho úkonu nakoniec odstúpil. Mal za to, že
žalobkyňa nepoctivým a špekulatívnym spôsobom zabezpečila, aby jej nehnuteľnosť bola prevedená do
vlastníctva darovacou zmluvou od matky, a to tak, že matka o tom, myslí ani nevie. Konkrétnym dôvodomneplatnosti darovacej zmluvy sa momentálne vyjadriť nechcel, záležitosť zveril právnemu zástupcovi.
Darovaciu zmluvu nepodpísal z dôvodu, že to nepovažoval za potrebné, chcel sa v prvom rade dohodnúť
so žalobkyňou a so všetkými, čo nevidel reálne. Uviedol tiež, že nie je pravdou, že v apríli 1998 poškodil

vchodové dvere a vešiakovú stenu v nehnuteľnosti. Poukázal na špekulatívne úkony žalobkyne. Všetci
súrodenci mali podiel 1/10 a následne žalobkyňa má záhadným spôsobom vo svojom vlastníctve 7/10a
teraz chce mať výlučné vlastníctvo celej nehnuteľnosti. Na pojednávaní dňa 24.11.2006 uviedol, že
darovacia zmluva bola urobená podvodom. V darovacej zmluve chýba, za akých podmienok žalobkyňa
dar prijíma. To nie je len tak prijať dar. Navrhol, aby sa veci dali do pôvodného stavu a potom sa uvidí, ako

sa nehnuteľnosti rozdelia. Je pravdou, že vzťahy medzi synmi a matkou sú narušené. Navrhol, aby sa
všetko dalo do pôvodného stavu. Vďaka ich podielom ešte matka býva tam, kde býva, pretože žalobkyňa
by inak dom predala a matka by bola na ulici. V písomnom podaní zo dňa 08.02.2007 znovu poukázal na
to, že darovaciu zmluvu považuje za neplatnú a žiadal vrátenie pozemkov do pôvodného stavu - celosti.
Na pojednávaní dňa 03.02.2011 súhlasil so všetkým, čo na pojednávaní predniesol žalovaný v 1. rade.

9. Žalovaný v 4. rade na pojednávaní dňa 03.09.2019 sa chcel vyjadriť hlavne k výške náhrady za
pozemky, ktoré majú byť prikázané žalovanému v 1. rade a aj vo svojom mene aj v mene svojich sestier,
ktoré zastupuje. S navrhovanou výškou 30 eur za m2 nesúhlasil. O pozemok nemajú záujem, skôr to
považujú za obťažujúce, bývanie majú vyriešené a do tohto sporu sa dostali po zosnulom otcovi U. N..
Majú záujem ukončiť tento spor a čo sa týka trov konania poukázal na to, že nikdy nemal nič spoločné

s týmto konaním ani jeho sestry a považuje za nespravodlivé platiť rovnakú čiastku týkajúcu sa trov
konania. Na pojednávaní dňa 16.10.2019 uviedol, že s návrhom žalobkyne v zásade súhlasí okrem teda
tých trov konania a navrhuje, aby súd vzhľadom na špecifikum tejto veci rozhodol nejak spravodlivejšie.
Čo sa týka pozemku, ktorý má byť prikázaný žalovanému v 1.rade, nikdy nepovedal, že sa jedná o
stavebný pozemok, ale skôr o rekreačný. Pokiaľ by išlo o stavebný pozemok, ten by bol drahší, tam sa

pohybujeme v sume nad 100 eur. So sumou 50 eur /m2 určite nesúhlasí.

10. Žalovaný v 5. rade na pojednávaní dňa 17.05.1999 uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením
žalovaného v 1. rade predneseným na pojednávaní dňa 17.05.1999. Na pojednávaní dňa 19.11.2001
sa vyjadril, že súhlasí s návrhom na zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Uviedol tiež,

že o zmene v katastri nehnuteľností nemá vedomosť a pokiaľ ide o to, kto staval hospodársku budovu,
uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť, nakoľko v čase výstavby bol malý a nič o tom nevie. Uviedol tiež,
že nemá záujem dostavovať sa na pojednávanie z dôvodu, že s návrhom žalobkyne súhlasí a nemá k
tomu viac čo dodať. Na pojednávaní dňa 24.11.2006 uviedol, že súhlasí s tým, čo na pojednávaní dňa
24.11.2006 uviedol žalovaný v 1. rade, s tým však, že považuje darovaciu zmluvu za neplatnú. Aj jeho

matka je presvedčená, že stále je vlastníčkou domu. Citoval doslova matku: „ja som dala Q. tieto veci,
že ma dochová a pochová“. Matka mala v úmysle, že dom sa prevedie až po jej smrti na žalobkyňu.
Matka bola žalobkyňou zmanipulovaná, notárovi nešla sama. I na polícii im povedali, že žalobkyňa by sa
mala starať o matku tak, aby si matka mohla užívať svoj dôchodok. V tejto súvislosti predložil dôkazy o
tom, že matka peniaze nemá, a žiadala o peniaze iné osoby, medzi inými i jeho. za tým účelom predložil

dva ústrižky písané jeho matkou, jeden adresovaný J., druhý adresovaný jemu, kde v oboch prípadoch
žiada o pôžičku, prípadne o nákup s tým, že tieto peniaze vráti. Navrhol, čo sa týka pozemkov, aby ich
súd reálne rozdelil. Žiadal, nech dá žalobkyňa dôkaz, že robia zle, predložil listy písané zväčša matkou a
niečo i vnučkou, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ich matka nemá čo jesť, ani dcéra žalobkyňa, chodia
za žalovaným v 1. rade a pýtajú peniaze. Na pojednávaní dňa 03.09.2019 uviedol, že v prvom rade mu

najviac záleží na tom, aby sa konanie skončilo. Pred 18 rokmi s konaním súhlasil aj s vyporiadaním, ale
nemal žiadnu odozvu ani od strán ani zo súdu a potom sa do toho sporu dostal. Nemyslí si to, že to
oddialil súd, za posledný rok, ale úmrtie žalovaného U. N., taktiež poukázal na to, že majú komunikačný
problém, komunikoval som s právnym zástupcom a čo sa týka výšky náhrady, nepovie ani cent, chce aby
sa spor skončil a poukázal na to, že v I. pri R. je suma pozemkov 150 € / m2. Čo sa týka súdnych trov, tiež

by to malo byť spravodlivé, každý majú na tom svoj podiel viny, že to tak dlho trvalo. Na pojednávaní dňa
16.10.2019 uviedol, že k náhrade trov konania by bol tiež za to, aby nikomu neboli priznané, keďže veľa
pracuje je pravdou, že so stretnutím nesúhlasil. Nie je na plané reči a stretnutie by bolo zbytočné, došlo
by iba k hádkam, preto právnemu zástupcovi žalovaného v 1.rade zavolal. Čo sa týka pozemkov, tiež
netvrdil, že ide o stavebné pozemky, tieto sa pohybujú v Ivanke pri R. v sume 140 eur. Bola navrhnutá

suma podľa odhadu a teda súhlasil by s výškou 60 eur/m2, ale keď má pravdu povedať, súhlasil by už
so všetkým, len nech už spor skončí, už nech žalovaného v 1.rade len nevidí.11. Podaním doručeným súdu dňa 10.06.1999 sa vo veci písomne spoločne vyjadrili všetci pôvodní
žalovaní. Uviedli, že s návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam
nesúhlasia. Žalobkyňa sa zrušenia podielového spoluvlastníctva domáha výlučne zo špekulatívnych

dôvodov, teda nie z dôvodov, uvedených v návrhu, ktoré naviac nie sú pravdivé. S návrhom nesúhlasili
ďalejzdôvodu,žedarovaciazmluvač.N50/98,Nz46/98,evidovanánakatastrálnomodboreOkresného
úradu v P. pod č. V XXX/XX, ktorou žalobkyňa nadobudla od ich matky V. N. darom spoluvlastnícky
podiel6/10-ínnehnuteľnostíjeneplatná.Vnajbližšíchdňochpodajúspoukazomnauvedenéskutočnosti
žalobu o určenie neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy, navrhli konanie prerušiť do právoplatného

rozhodnutia súdu o neplatnosti darovacej zmluvy. Podaním datovaným dňa 08.09.1999 žalovaní doplnili
svoje vyjadrenie. Uviedli, že s návrhom nesúhlasia a žiadali ho zamietnuť v celom rozsahu, a to z
viacerých dôvodov: a) žalobkyňa sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva domáha
zo špekulatívnych dôvodov a nie z dôvodov, ktoré uvádza v návrhu, b) vyslovili vážnu pochybnosť o
platnosti darovacej zmluvy, ktorou matka previedla svoj spoluvlastnícky podiel nehnuteľností darom na
žalobkyňu, nakoľko doterajšie poznatky a dôkazy nasvedčujú tomu, že aj keby matka zmluvu podpísala,

konala tak nie z vlastného slobodného rozhodnutia, ale pod vplyvom žalobkyne v omyle a tomuto záveru
napovedá najmä obsah darovacej zmluvy, z ktorého vôbec nevyplýva záväzok a ani len prísľub zaopatriť
matku tak, ako sa to žalobkyňa snaží v návrhu tvrdiť, je teda očividné, že žalobkyňa aj uvedeným
právnym úkonom darovania sledovala výlučne vlastné obohatenie sa na úkor matky i spoluvlastníkov, c)
keďže matka žije a potrebuje mať zabezpečené doživotné bývanie a starostlivosť, ide o dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré bránia zrušeniu a vyporiadavaniu podielového spoluvlastníctva, matkine právo
pokojnedožiťvdomovejnehnuteľnostizostaneneohrozenélenzapodmienky,žesazasúčasnejsituácie
s nehnuteľnosťami nebude nakladať, keďže žiaden písomný zmluvný záväzok žalobkyne zabezpečiť
právo bývania v rodinnom dome a zaopatrenie matky nejestvuje. Žalovaní trvali na tom, že ak by
žalobkyni vážne išlo o záujem poskytnúť matke doživotné zaopatrenie a bývanie, aby tak urobila

písomnou zmluvou o vecnom bremene a potom nebude potrebné súdne riešenie veci (ich podiely môžu
napríklad podarovať matke a pod.). Keďže je matka vedome izolovaná žalobkyňou od okolia a vlastných
synov, v záujme zistenia objektívnej pravdy a potvrdenia uvedených dôvodov hodných osobitného
zreteľa trvali na tom, aby bol zadovážený celý notársky spis týkajúci sa darovacej zmluvy, a aby bola
matka vypočutá a vyjadrila sa k obsahu zmluvy. Až v nadväznosti na zistené skutočnosti rozhodnú o

ďalšom postupe vo veci, najmä či podajú tiež žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy.

12. Žalovaní v 2. až 3. rade sa k veci vyjadrili písomným podaním doručeným súdu dňa 29.03.2019.
Najmä uviedli, že súhlasia s návrhom žalobkyne ohľadom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva.
Zdôraznili, že o priebehu tohto sporu nemali fakticky žiadne informácie. Ako detí sa ich nijako netýkal a

navyše ešte pred začatím tohto sporu sa ich rodičia rozišli a takéto otázky s otcom neriešili. Vedia len,
otec v čase, kedy zomieral, oslovil brata Jozefa, aby mu vyplatil jeho podiel, pretože potreboval peniaze,
ale tento mu to odoprel. Je im známe, že medzi nimi ku koncu života preto panovalo nepriateľstvo a mali
konflikt, avšak žiadne detaily nepoznajú. Od strýka R. N. a tety Q. N. aktuálne vedia, že v konaní by
sa mali stať podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/XXX, XXX, ktoré dlhodobo užíva ich

strýko T., a ktoré susedia s jeho vlastnými pozemkami. S takýmto návrhom zjavne nesúhlasil ani ich otec
a chcel, aby ho brat vyplatil. Ani pre nich nemá spoluvlastníctvo vo vzťahu k pozemku v tejto časti žiadny
zmysel, žijú každý inde a potrebujú skôr financie na doriešenie celého sporu. Preto sa dohodli s R. N., že
obstarajú znalecký posudok na ocenenie pozemku a žiadajú, aby sa výlučným vlastníkom pozemkov stal
T. N. a ich vyplatil v cene podľa znaleckého posudku. Ten by mali mať k dispozícii najneskôr 01.04.2019

a súdu ho bezodkladne doručia. Pokiaľ teda ide o možnosť dohody v spore, oni s tým nemajú žiaden
problém, ale podľa informácií od strýka R. N., na jeho návrh na vyporiadanie T. ani jeho právny zástupca
nereagovali.Údajnevyplateniepodieluodmieta,jemuvšakstrýkoT.N.popohrebeuviedol,žejeochotný
ich vyplatiť, ak ho k tomu zaviaže súd. Vychádza im z toho teda, že mimosúdne nie je možné spor
vyriešiť a je potrebné, aby vec rozhodol súd. Z ich strany súhlasia, aby bol ukončený v zmysle návrhu

žalobkyne, sporné medzi nimi zostali len trovy konania. Tie pravdepodobne v dôsledku dlhého vedenia
sporu aj zo strany ich otca budú musieť sčasti znášať ako je právni nástupcovia, avšak podľa tohto, čo
vedia z rodiny sa javí, že hlavným motorom sporu bol strýko T. N., preto zaviazanie všetkých žalovaných
na náhradu trov konania v rovnakej miere nepovažujú za spravodlivé. Rozumejú tejto povinnosti na ich
strane, avšak žiadajú súd, aby pri rozhodovaní o tomto nároku zohľadnil, že sami na vznik a trvanie

sporu nenesú zodpovednosť, a aby sa trovy za uplynulé obdobie rozdelili v pomere, v akom tieto trovy
ten ktorý účastník konania zavinil. Navrhli teda, aby súd určil presne podiel na týchto trovách, a aby
neurčil spoločnú a nerozdielnu povinnosť žalovaných uhradiť trovy žalobkyni. Ohľadom vyporiadaniatrov medzi žalovanými by následne vznikol ďalší spor, čo nie je účelné ani spravodlivé a určením podielu
bude možné započítanie nárokov a jednoduchšie ukončenie celej veci.

13. Žalovaný v 5. rade sa k veci vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 29.03.2019. Najmä
uviedol, že má záujem na skončení konania čo najskôr a súhlasil s návrhom jeho sestry (žalobkyne)
ohľadom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Uviedol, že ukončil právne zastúpenie odvolaním
plnej moci jeho právnemu zástupcovi, keďže sa zastupovanie nerealizovalo v jeho záujme. Už na
začiatku uviedol, že nemá s návrhom sestry problém. Neskôr sa veci skomplikovali, nerozumel im

a nemal ani čas ich riešiť. Až v poslednej dobe porozumel, že rodinné vzťahy narušil T. N., ktorý
si v konaní riešil vlastné majetkové záujmy. Bez ich vedomia a súhlasu právny zástupca voči súdu
prezentoval, že pozemky v rámci vyporiadania pripadnú T., a že v tomto smere nie je medzi nimi žiaden
problém a oni sa dohodnú mimo súdu na náhrade za ich podiel. Avšak v momente ako zosnulý brat U.
žiadal vyplatenie, brat T. mu povedal, že mu nič nezaplatí. Ak by súd rozhodol podľa návrhu právneho
zástupcu, nedostali by nič, pretože by nemali žiaden právny titul na vyplatenie podielu. Až pri riešení

zápisu geometrického plánu sa naplno prejavili konflikty medzi nimi ako žalovanými. Na súde právny
zástupca navrhol, aby sa žalovaní stali podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, ktoré dlhodobo užíva
brat T.. Pozemky pritom nadväzujú na pozemok brata T., je zastavaný jeho stavbou, a je preto pre nich
ostatných nepoužiteľný. Založiť v rámci tohto konania ďalšie podielové spoluvlastníctvo nemá po 20
rokoch súdenia pre ostatných účastníkov žiaden účel a zmysel, s výnimkou T., ktorý by ich zaň nemusel

opäť ďalšie roky vyplatiť. Po 20 rokoch vedenia sporu by to znamenalo, že sa môžu po jeho skončení
len opäť s bratom ďalších 20 rokov súdiť, a že z tohto sporu vyjdú s väčšími nákladmi ako ziskom,
resp. že na uplatňovanie ich práv rezignujú. Uviedol, že žiadnu dohodu s bratom T. nevidí ako reálnu,
ktorý má záujem na predlžovaní sporu. Pozostalí po žalovanom U. N. majú rovnaký názor ako on. So
žalobkyňou sú v pravidelnom kontakte a riešia spoločne ukončenie sporu, o čo majú všetci eminentný

záujem. Pokiaľ ide o predmet sporu, s výnimkou T. N., sú všetci zajedno a chcú ukončenie sporu a
riadne vysporiadanie všetkých ich nárokov v zmysle návrhu sestry čo najskôr. Pokiaľ ide o vysporiadanie
pozemkov parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, ktoré vznikli geometrickým plánom, medzi nimi ako žalovanými,
keďže brat T. na návrh nereagoval a výslovne sa vyjadril, že im nič nezaplatí, oslovili znalca, aby stanovil
hodnotu pozemkov a takto stanovenú cenu budú požadovať zo strany T. N. vyplatiť. Podľa zverejnených

znaleckých posudkov z roku 2014 hodnota pozemkov v tomto k.ú. bola 120 eur/m2, teda podstatne
vyššia ako ním navrhovaná. Vzhľadom na postoj T. však nemá dôvod redukovať svoje nároky a súčasne
je toho názoru, v zhode s ostatnými účastníkmi, že ďalšie vykonávanie znaleckého dokazovania súdom,
by spor len predĺžilo o ďalší podstatný čas. Preto sa dohodli na tom, že posudok si obstarajú sami
na vlastné náklady pre urýchlenie ukončenia sporu a obratom ho doručia súdu. Jediné, čo ostáva

nedoriešené, sú trovy konania. Uviedol, že nepovažuje za spravodlivé zaviazanie všetkých žalovaných
na náhradu trov konania v rovnakej miere. Žiadal, aby súd neurčil, že ide o spoločnú a nerozdielnu
povinnosť žalovaných na trovy konania. V opačnom prípade to znamená založenie ďalšieho sporu medzi
žalovanými a jeho predlžovanie, čo by nebolo v záujme nikoho. Na pojednávaní dňa 16.10.2019 uviedol,
že chcel spor ukončiť a myslel si, že to speje k súdnemu zmieru, ale právny zástupca žalobkyne na neho

v rámci prerušenia pojednávania vyletel s tým, že prečo robím ústupky pri výške náhrady za prikázanie
pozemkov žalovanému v 1. rade a nie ohľadom trov konania vo vzťahu k žalobkyni. Uviedol, že si myslí,
že to je jeho názor a jeho rozhodnutie.

14. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 09.09.1999 žiadal návrh na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v celosti zamietnuť, a to z dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Uviedla, že návrh na zrušenie neplatnosti dotknutej darovacej zmluvy nebol podaný, nakoľko
otázka platnosti respektíve neplatnosti darovacej zmluvy sa dá prejudiciálne vyriešiť na základe
dokazovania i v tomto konaní. Na pojednávaní dňa 03.09.2019 najmä uviedol, že zmena petitu sa
im dostala až na dnešnom pojednávaní a žalobkyňa mala na to priestor od roku 2018. Správne síce

uviedla, že dohadovanie ohľadom predmetu sporu viedlo k tomu, že dom s pozemkami s výnimkou
odčleňovaného pásu by pripadol žalobkyni, ale žiadna zmena petitu doteraz nebola. Súd je povinný v
zmysle § 142 ods. 1 OZ skúmať ex offo reálnu deliteľnosť nehnuteľnosti a tá sa skúmala od začiatku,
preto nebola zavinená žalovaným v 1. rade a predlžovanie sporu, preto nemožno pripisovať žalovanému
v 1. rade, ktorý síce prisľúbil vyplatenie náhrady, ale spor vznikol ohľadne výšky tejto sumy, na ktorej sa

doposiaľ nevedia žalovaní dohodnúť. Žalovaní síce predložili ZP s ohodnoteným trhovej hodnoty 77€/
m2, ale žalovaný im už skôr prisľúbil vyplatenie a aj časť pozemku bola pred tým vinicou a teda má
za to, že takého ocenenie nemožno brať v úvahu. Posledný návrh žalovaného v 1. rade predstavoval
30€/m2 s čím žalovaní teraz na chodbe nesúhlasili a nevedia sa dohodnúť. Čo sa týka trov konanias poukazom na celé konanie a jeho priebeh má za to, že to nemôže ísť na vrub žalovanej strany, a
to ani z dôvodu, že si niekto uplatnil reálne rozdelenie. Konflikt žalovaných za posledný rok nemôže
znamenať priznanie trov konania. Taktiež poukázal na to, že prvých 12 rokov konania zavinila žalobkyňa,

keďže nevedela preukázať vlastníctvo nehnuteľností. Taktiež sa nevyjadrila k ZP znalkyne Ing. arch. P.
písomne, ale až na pojednávaní. Preto, pokiaľ ide o trovy konania, súd by mal rozhodnúť, že žiadnej
zo strán trovy konania neprislúchajú, a to už nehovorí o tom, že žalovaný v 2.-3. rade súd v konaní ako
právni nástupcovia. Druhá vec sú trovy konania týkajúce sa dokazovania, ale čo sa týka trov právneho
zastúpenia, súd by nemal priznať tieto trovy konania žiadnej zo strán sporu. Žiadal, aby sa mohol vyjadriť

k výške náhrady samotný žalovaný v 1.rade. Na pojednávaní dňa 03.05.2016 ešte ako právny zástupca
žalovaného v 1. rade, žalovaného U. N. a žalovaného v 5. rade uviedol najmä, že nemá výhrady k
písomnému stanovisku znalkyne I.. arch. P.. Čo sa týka návrhu na vyporiadanie pozemkov súhlasil s
tým, aby pozemky boli vyporiadané reálnou deľbou s poukazom na alternatívu č. 2 znalca I.. I. č. 4/2009
bez potreby cenového vyporiadania medzi žalovanými ohľadom parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, ktoré by
pripadli po zmene výmery do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne

na pojednávaní dňa 03.05.2016 uviedol, že sa jedná o návrh žalovaných, ktorý žalobkyňa následne
akceptovala. Čo sa týka vyporiadania spoluvlastníctva rodinného domu, uviedol, že v prvom rade nebolo
v poriadku darovanie rodinného domu matky účastníkov v časti svojho podielu žalobkyni, má za to, že
to nebolo predmetom darovacej zmluvy, avšak netrvá na tom, že by táto zmluva mala byť neplatná a z
ktorého dôvodu považuje za ustálený predmet sporu s ohľadom rodinného domu, a to, že predmetom

sporu je vyporiadanie nehnuteľností - pozemkov a rodinného domu, a to podielov žalobkyne 7/10-ín
a žalovaných, každý v podiele 1/10. Ďalej uviedol, že rodinný dom žalovaní žiadajú vyporiadať tak,
že bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne za finančnú náhradu, každému zo žalovaných
podľa výšky ich podielu, a to z pôvodne určenej všeobecnej ceny rodinného domu spolu vo výške
64.100 eur podľa pôvodného ZP Ing. arch. P. č. XX/XXXX, a to s ohľadom na to, že žalovaní namietajú

samotný výpočet zo strany znalkyne a zohľadnenie výmeny kotla. Poukázal na to, že žalobkyňa o tomto
neinformovala žalovaných ako spoluvlastníkov a taktiež realizovala výmenu bez ich súhlasu, z ktorého
dôvodu nemá nárok na zohľadnenie výmeny kotla pri určení ceny rodinného domu. Na pojednávaní
dňa 16.10.2019 najmä uviedol, že v tomto špecifickom konaní by mal súd rozhodnúť tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V záujme rýchleho skončenia veci som písomne oslovil

všetkých zúčastnených na konaní okrem žalobkyne v záujme spoločného stretnutia v septembri, avšak
k spoločnému stretnutiu nedošlo s tým, že ho kontaktoval žalovaný v 4. a 5. rade, ktorým telefonicky
oznámil návrh žalovaného v 1. rade ohľadom výšky náhrady v sume 50 eur /m2. Ich reakcia bola, že
žiadali 60 eur /m2 a s navrhovanou sumou 50 eur nesúhlasili. Súdu predložil písomnú pozvánku na
preukázanie jeho tvrdenia. Uviedol, že vyčerpal všetky možnosti, ktoré má, nevie prekonať uvedený

rozpor ohľadom výšky náhrady, inak by mohol skončiť spor súdnym zmierom. Ceny pozemkov sú rôzne
v závislosti od ich využitia. Pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu má rozlohu 201 m2 a jedná
sa o pozemok na rekreačné účely. Na pojednávaní dňa 16.10.2019 uviedol, že zdieľa názor, že súd
môže rozhodnúť v otázke trov konania autoritatívne, a pokiaľ by mal argumentovať ohľadom návrhu na
rozhodnutie o trovách konania, v zmysle ktorého navrhuje, aby súd žiadnemu z účastníkov nepriznal

nárok na náhradu trov konania, argumentoval by ďalšiu pol hodinu. K uvedenému sa vyjadril aj v podaní
zo dňa 15.06.2011.

15. Uznesením č.k. 6C/299/1998-84 zo dňa 23.03.2000 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru: stavebníctvo, odvetvie: oceňovanie nehnuteľností Ing. T. I.. Úlohou súdom

ustanoveného znalca bolo určiť cenu dotknutých nehnuteľností (v prvej časti cenu podľa cenového
predpisu a v druhej časti podľa stanovených zásad určiť všeobecnú cenu nehnuteľností /pozemkov i
rodinného domu/ t.j. cenu obvyklú v danom mieste a čase.

16. Podaním datovaným dňa 08.06.2001 doručeným súdu dňa 11.06.2001 sa vo veci vyjadrila

žalobkyňa. V reakcii na vyjadrenie žalovaného v 1. rade uviedla, že námietky žalovaného v 1. rade sú
neopodstatnené a sú len snahou vrátiť právny stav vlastníctva nehnuteľností do stavu, aký bol pred
uzavretím darovacej zmluvy žalobkyne a ich matky. Z obsahu darovacej zmluvy a príloh k nej, najmä
znaleckého posudku č. XX/XX znalca I.. J. zo dňa XX.XX.XXXX je evidentné, predmetom darovania boli
nielen pozemky, ale aj rodinný dom a vedľajšia stavba, ktoré znalec ocenil a v bode 1, 2 a 4 darovacej

zmluvy je jasne a zrozumiteľne uvedené, čo je predmetom daru, teda aj rodinný s vedľajšou stavbou.
Poukázala na § 35 ods. 2 a 3 OZ a uviedla, že predmetom darovania bol aj rodinný dom s vedľajšou
stavbou,čovyplynuloajzvýpovedematkypredsúdom.Naprotidarovaniusažalobkyňazaviazalamatku
doopatrovať. Vedľajšia stavba v znaleckom posudku označená ako prevádzkové a poľnohospodárskestavby, bola predmetom darovacej zmluvy a je vylúčené, aby sa vlastníkom prípadne bezpodielovým
spoluvlastníkom tejto stavby mohol bez súhlasu predchádzajúcej spoluvlastníčky tejto stavby a bez jej
prevodu stať žalovaný. Ak dal túto stavbu a prislúchajúci pozemok k nej zamerať geometrickým plánom,

dal vyhotoviť orientačné a súpisné číslo dňa 04.11.1999 (darovacia zmluva bola zavkladovaná dňa
27.03.1998), konal tak bez vedomia a súhlasu žalobkyne ako spoluvlastníčky tejto nehnuteľnosti. Nie je
jej známe, na základe akého právneho úkonu sa stal bezpodielovým spoluvlastníkom tejto stavby, ktorej
je aj žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou. Pokiaľ ide o novozamerané pozemky a ich parcelné čísla,
vzhľadom na zmeny zavedené do katastrálnej mapy, navrhla, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu v

jeho prvej vete nasledovne: súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam, ktoré
sú zapísané v KN OÚ P., odbor katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. N., pod parc. č.
XXX/XXX ako zastavané plochy vo výmere 190 m2, parc. č. XXX/XXX ako vinice vo výmere XXX m2,
parc. č. XXX/XXX ako vinice vo výmere 144 m2, parc. č. XXX/XXX ako zastavané plochy vo výmere
24 m2, parc. č. XXX/XXX ako zastavané plochy vo výmere 130 m2 a dom na parcele č. XXX/XXX pod
súpisným číslom XXXX. Pokiaľ ide o výhradu žalovaného k cene nehnuteľností stanovenej znalcom I..

J., ktorá je odlišná od posudku I.. I., žalovaný len konštatuje svoju pochybnosť, čo je jeho právo. Dôvod
hodný osobitného zreteľa uvádzaný žalovaným nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 142
ods. 2 OZ a navyše je z hľadiska rozhodovania v tejto veci bezvýznamné, či žalovaný chce, aby matka
žalobkyne dožila v nehnuteľnosti, pretože jej matka už nie je spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú
predmetom tohto sporu, a preto nie je možné dovolávať sa takéhoto dôvodu. Navyše žalobkyňa sa v

zmluve zaviazala ju doopatrovať a postarať sa o ňu v chorobe. Nevie, odkiaľ má žalovaný vedomosť o
tom, že nehnuteľnosti chce predať po nadobudnutí vlastníctva k nim.

17. Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2001 bol vo veci žalobkyňou podaný návrh na pripustenie
ďalšieho účastníka do konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a návrh na

pripustenie rozšírenia - zmeny petitu návrhu.

18. Súd uznesením č.k. 6C/299/1998-197 zo dňa 13.12.2001 právoplatným dňa 23.09.2004 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/60/204-200 z 31.03.2004 pripustil, aby do konania
pristúpil ďalší účastník na strane žalovaných, a to manželka žalovaného v 1. rade. Uznesením č.k.

6C/299/1998-400 zo dňa 03.02.2011 súd zastavil konanie vo vzťahu k manželke žalovaného v 1.
rade v dôsledku späťvzatia návrhu. Späťvzatie právny zástupca žalobkyne odôvodnil nadbytočnosťou
účastníctva manželky žalovaného v 1. rade v tomto konaní.

19. Súd uznesením č.k. 6C/299/1998-264 zo dňa 20.09.2006 právoplatným dňa 06.10.2006 pripustil

zmenu návrhu na začatie konania v znení petitu: Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a
žalovaných v 1. až 3. rade k nehnuteľnostiam zapísaným v KN OÚ P., odbor katastrálny, na LV č. XXX,
kat. územie N. pod parc. č. XXX/XXX ako zastavané plochy vo výmere 190 m2, parc. č. XXX/XXX
ako vinice vo výmere 182 m2, parc. č. XXX/XXX ako vinice vo výmere 144 m2, parc. č. XXX/XXX ako
zastavané plochy vo výmere 24 m2, parc. č. XXX/XXX ako zastavané plochy vo výmere 130 m2 a domu

pod súpisným číslom XXXX na parcele č. XXX/XXX. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným v 1. až 3.
rade každému po 220.000 Sk (7.302,66 eur) v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní v 1.
až 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy konania a právneho zastupovania
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

20. Súd uznesením č.k. 6C/299/1998-265 zo dňa 20.09.2006 právoplatným dňa 06.10.2006 nepripustil
zmenu návrhu na začatie konania v znení: Súd určuje, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v
KN OÚ P., odbor katastrálny, na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. N., postavenej na parc. č. XXX/XXX ako
zastavané plochy vo výmere 24 m2 je žalobkyňa v podiele 7/10-ín a žalovaný v 1. a 3. rade, každý v
podiele 1/10-iny. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. rade a 3. rade

k nehnuteľnosti (vedľajšej stavbe) zapísanej v KN OÚ P., odbor katastrálny na LV č. XXXX, k.ú. N.,
postavenej na parc. č. XXX/XXX ako zastavané plochy vo výmere 24 m2 a prikazuje ich do výlučného
vlastníctva žalobkyne.

21. Uznesením č.k. 6C/299/1998-274 zo dňa 05.01.2007 právoplatným dňa 28.07.2009 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/118/2007-287 z 18.07.2008 súd vo veci nariadil
znaleckédokazovanieznalcomzodvetvia:geodézia,odbor:geodéziaakartografiaI..I.I..Úlohousúdom
ustanoveného znalca bolo vypracovať znalecký posudok a zodpovedať na nasledujúce otázky.1. Zistiť, či pozemky parc. č. XXX/XXX zastavaná plocha o výmere 344 mX, parc. č. XXX/XXX m2 vinica
o výmere 182 m2 a parc. XXX/XXX vinica o výmere 144 m2 zapísané na LV č. XXX pre okres P., obec
I. U. R., katastrálne územie N., sú reálne deliteľné, a to i z hľadiska ich využitia.

2. V prípade reálnej deliteľnosti vyššie uvedené pozemky reálne, podľa výšky podielom, rozdeliť na
samostatné rovnocenné pozemky, a to s príp. vypracovaním rôznych alternatív, tak ,aby každý zo
spoluvlastníkov mohol mať samostatný prístup k svojmu, reálnou deľbou, novovzniknutému pozemku.
3. Za tým účelom vypracovať geometrický plán.

22. Uznesením č.k. 6C/299/1998-414 zo dňa 29.03.2011 právoplatným dňa 06.05.2011 (v časti
nariadenia znaleckého dokazovania) súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru:
stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností znalcom Ing. arch. Katarínou P.. Úlohou súdom
ustanoveného znalca bolo po preštudovaní listinných dokladov založených v spise a obhliadnutí
predmetnej nehnuteľnosti zapísanej v KN OÚ P., k.ú. N. na LV č. XXX so súpisným číslom XXXX na
parc. č. XXX/XXX vyjadriť sa k nasledujúcim otázkam:

1. určiť trhovú cenu nehnuteľnosti - rodinného domu s garážou - nachádzajúcej sa v KN OÚ P., odbor
katastrálny, na LV č. XXX, so súpisným číslom XXXX na parc. č. XXX/XXX, k.ú. N.,
2. určiť, či je reálna deľba predmetného rodinného domu, t.j. či je možné vytvoriť samostatné objekty na
bývanie s príslušenstvom, so samostatnými vstupmi - ak áno, vyčísliť, ako by bola táto deľba finančne
náročná.

23. Podaním doručeným súdu dňa 20.06.2011 sa vo veci vyjadrili žalovaní. V predmetnom vyjadrení
uviedli, že návrhom doručeným súdu 24.09.1998 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX tvrdiac, že
je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu 7/ 10 daných nehnuteľností a žalovaní v.1 rade, žalovaný U.

N. a žalovaný v 5. rade vlastníkmi po 1/10. Žalobkyňa nadobudnutie svojho spoluvlastníckeho podielu
7/10 preukazovala rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. D 838/90-8 zo dňa 15.06.1990,
ktorým mala získať 1/10 a tiež darovacou zmluvou uzavretou medzi ňou a matkou účastníkov Emíliou
N. zo dňa XX.XX.XXXX spísanou formou notárskej zápisnice č. N 50/98, Nz 46/98 notárkou T.. L. P.,
ktorou mala získať podiel 6/10. Návrh zdôvodnila tým, že sa chce o svoju matku, ktorá v dome býva,

postarať, chce sa k nej natrvalo nasťahovať, aby jej bola nablízku počas celého dňa. Taktiež tvrdila,
Že žalovaný v 1. rade údajne matku fyzicky napadol, a že dohoda so žalovanými vo veci zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva nebola možná. Podľa petitu návrhu sa domáhala prikázania
celej nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva s tým, že žalovaným poskytne náhradu vo výške
určenej znaleckým posudkom do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní podali k návrhu na

začatie konania na základe výzvy súdu vyjadrenie zo dňa 09.06.1999, v ktorom vyslovili nesúhlas s
dôvodmi návrhu uvádzanými žalobkyňou a poukázali na neplatnosť darovacej zmluvy. Toto vyjadrenie
následne doplnili podaním zo dňa 08.09.1999, v ktorom sa domáhali zamietnutia návrhu z dôvodu, že sa
žalobkyňa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva zo špekulatívnych dôvodov,
že darovacia zmluva podľa nich nie je platná, nakoľko ich matka by takú zmluvu nikdy nepodpísala,

t.j., že buď konala v omyle, alebo nie na základe svojho slobodného rozhodnutia. Ďalej argumentovali
tým, že tomuto podozreniu nasvedčuje tiež skutočnosť, že v darovacej zmluve niet ani len zmienky
ponechať matku pokojne dožiť v dome, a že to všetko svedčí o tom, že žalobkyňa sleduje len a len
vlastné obohatenie. Okrem uvedeného poukázali tiež na to, že nakoľko matka žije a potrebuje mať
zabezpečene doživotné bývanie a starostlivosť, čo bude reálne možné len vtedy, ak sa vlastníctvo

k domu nebude žiadnym spôsobom ďalej prevádzať , ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré nemožno podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Na overenie týchto tvrdení sa domáhali
zadováženia notárskeho spisu o uzavretí darovacej zmluvy a vypočutia ich matky, a že až v nadväznosti
na to sa rozhodnú, či podajú žalobu o neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy. Na pojednávaní dňa
07.10.1999 bola žalobkyňou predložená k nahliadnutiu v origináli - prvopise notárska zápisnica č. N

50/98, Nz 46/98 zo dňa 05.03.1998 a do spisu bola doložená overená fotokópia zmluvy. Žalovaní až
po doložení tohto prvopisu darovacej zmluvy do spisu zistili, že darovacia zmluva má takú vážnu vadu,
pre ktorú ju nemožno považovať v časti darovania rodinného domu za platnú. Žalobkyňa totiž podľa
tejto zmluvy dar 6/10 rodinného domu prijala, avšak darkyňou takýto podiel na dome darovaný nebol,
čo jasne vyplývalo z textu zmluvy. Išlo teda o vážny nedostatok prejavu vôle darkyne darovať rodinný

dom. Napriek tejto vážnej vade však vtedajší Okresný úrad v P., Katastrálny odbor vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností povolil. Na základe uvedeného zistenia žalovaný v 1. rade podal
dňa 22.11.1999 na katastrálny odbor podnet na katastrálne konanie, v ktorom sa domáhal výmazu
vlastníckeho práva žalobkyne k 6/10 rodinného domu z listu vlastníctva. Z dôvodu, že v tomto konanísa mala preskúmať správnosť, resp. nesprávnosť zápisu vlastníctva k rodinnému domu v podiele 6/ 10,
žalovaní v tom čase súdom nariaďované znalecké dokazovanie na ocenenie namietali ako predčasné ,
avšak odvolanie žalovaných bolo odvolacím súdom zamietnuté. Znalec I.. T. I. v posudku č. XXX/

XXXX nehnuteľnosti ocenil všeobecnou hodnotou 2.200.000 Sk (73.026,62 eur). Katastrálny odbor vo
svojej odpovedi zo dňa 14.07.2000 k podanému podnetu zaujal alibistické stanovisko, že zmluva bola
účastníčkam prečítaná a pred notárkou podpísaná, že nie je dôvod na začatie katastrálneho konania.
Nepriznal si pochybenie ani pokiaľ ide o povoľovanie vkladu, kde mal vzhľadom na nejasný a neurčitý
prejav vôle darkyne vyzvať účastníčky zmluvy na odstránenie vady darovacej zmluvy, čo však urobené

z nezistených dôvodov nebolo. Takéto čudné praktiky len umocnili u žalovaných podozrenie, že k
platnému darovaniu rodinného domu nedošlo, a že len vďaka katastrálnemu odboru, ktorý pri povoľovaní
vkladu pochybil, žalobkyni bol do listu vlastníctva zapísaný aj podiel 6/10 k rodinnému domu (personál
katastra bol neskôr pre podobné a iné porušovania zákonov aj vymenený). Na ďalších pojednávaniach
žalovaní zotrvali na svojich tvrdeniach, že darovacia zmluva v časti darovania domu je neplatná, a že
z tohto dôvodu nemožno Vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k domu, keďže žalobkyňa, ktorá sa

prezentovala ako väčšinová spoluvlastníčka domu, toto svoje tvrdenie nevedela právne relevantným
dokladom preukázať. Darkyňa na pojednávaní dňa 08.11.1999 vypovedala, že dom považuje za svoj,
a to aj napriek tomu, že bola oboznámená žalovaným Petrom N., že už nie je jeho vlastníčkou. Hoci
notárska zápisnica o darovacej zmluve bola spísaná ešte 05.03.1998, žalobkyňa až do začiatku roku
2010 tvrdila, že je väčšinovou vlastníčkou domu. Týmto tvrdením však zavádzala ako žalovaných, tak

aj samotný súd. Za väčšinovú spoluvlastníčku ju nebolo možné totiž považovať, ak nevedela zákonným
spôsobom preukázať, že jej bol dom darovaný matkou v rozsahu 6/10 podielu. Ak by takúto relevantnú
listinu včas preukázala, žalovaní by z z vlastného rozhodnutia odmietli súdny spor ako bezpredmetný
a vec by riešili so žalobkyňou dohodou. Po tom, čo bola vec pridelená 01.09.2005 na prerokovanie a
rozhodnutie sudkyni L.. T. Z. Q., sudkyňa pôvodne akceptovala právny názor žalovaných, že žalobkyňa

nepreukázala darovanie 6/10 rodinného domu a z tohto dôvodu nariadila len znalecké dokazovanie na
ocenenie pozemkov a vyjadrenie sa k reálnej deliteľnosti pozemkov. Od roku 1998 do začiatku roku
2010 žalobkyňa vedie súdny spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k domu, hoci
nevedela právne relevantným spôsobom preukázať svoje vlastníctvo k 6/10 podielu rodinného domu.
Hoci tieto námietky odzneli zo strany žalovaných takmer na každom pojednávaní, právna zástupkyňa

žalobkyne až na pojednávaní dňa 03.02.2010 uviedla, že k notárskej zápisnici bola vyhotovená opravná
doložka pre údajnú zrejmú chybu v písaní. Aj keď nemožno súhlasiť s tvrdením, že išlo len o zrejmú
chybu v písaní, táto opravná doložka bola založená do spisu až pod číslom listu 286e, avšak nie je
zrejmé akým spôsobom a kedy bola doručená súdu. Okrem uvedeného opravná doložka bola spísaná
až dňa 28.02.2007. Je teda otázne, prečo žalobkyňa už v roku 1998 neriešila opravu notárskej zápisnice,

prečo tak urobila až v roku 2007 a prečo nedoložila opravnú doložku do spisu z roku 2007 ešte v roku
2007, prečo sa nesnažila presvedčiť žalovaných po vyhotovení opravnej doložky ešte ďalšie tri roky, že
chybný prevod bol „napravený" opravnou doložkou. Prečo teda žalovaní až do termínu pojednávania
dňa 03.02.2010 o opravnej doložke nemali vedomosť? S ohľadom na uvedené treba preto uviesť, že
žalovaníkebynebolibývalizavádzanížalobkyňou,žejeväčšinovouvlastníčkourodinnéhodomu,nemali

by právny záujem na vedení daného súdneho sporu a boli by vec riešili so žalobkyňou mimosúdne.
Žalobkyňavšaknevedelaodroku1998aždoroku2010preukázaťžalovaným,žezískala6/10rodinného
domu darom. Zavinila teda, že sa 14 rokov vedie nedôvodne súdny spor a ešte danú situáciu využila
vo svoj prospech a podanie ústavnej sťažnosti za prieťahy v konaní. Za takýchto okolností by
bolo teda nespravodlivé, aby sa súdnym rozhodnutím, v prípade úspechu žalobkyne v spore, vyhovelo

aj návrhu žalobkyne na náhradu trov konania, ku ktorej by mali byť zaviazaní žalovaní. Taktiež sa v
súčasnosti už javí ako bezpredmetné a nehospodárne ďalšie znalecké dokazovanie, ku ktorému boli
žalovaní vyzvaní uznesením na zloženie preddavku na trovy dokazovania. Popri uvedenom mali tiež za
to, že trovy konania sú v značnej miere zavinené aj nedôsledným postupom súdu, keď od žalobkyne
súd hneď, čo zaznamenal námietku žalovaných k platnosti darovania rodinného domu, si nevyžiadal

od žalobkyne dôkaz o tom, že právny úkon v časti darovania rodinného domu je bez vád. Ak by sa
tak stalo včas, žalovaní by včas navrhli žalobkyni späťvzatie návrhu na začatie konania s návrhom na
mimosúdne vybavenie veci, v zmysle ktorého sa mala žalobkyňa zaviazať, že matku ponechá bývať v
danom rodinnom dome až do jej úmrtia, teda, že dom nepredá, a že matka neskočí v starobinci. Dali
teda súdu do pozornosti, aby pri meritórnom rozhodovaní, ak vyhovie návrhu žalobkyne, vzal do úvahy

uvedené skutočnosti a nezaviazal žalovaných k náhrade trov konania, trov právneho zastúpenia a trov
štátu.24. Dňa 21.02.2012 bolo súdu doručené podanie žalovaného v 1. rade, žalovaného U. N. a žalovaného
v 5. rade (všetci pôvodní žalovaní), obsahom ktorého bol návrh na uzavretie súdneho zmieru. Uviedli,
že žalovaní sa dohodli, že pozemky parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX (spolu vo výmere 201 m2 v zmysle

alternatívy č. 2 ZP č. 4/2009 I.. I.) majú byť prisúdené len žalovanému v 1. rade s tým, že žalovaný v 1.
rade poskytne za podiely odstupujúcich žalovaných z predmetných parciel finančnú náhradu v zmysle
ich vzájomnej dohody. K vyjadreniu pripojili návrh na uzavretie súdneho zmieru odoslaný aj právnemu
zástupcovi žalobkyne. Obsahom návrhu bol nasledovný:
1) domová nehnuteľnosť s pozemkami s výnimkou parciel č. XXX/XXX a č. XXX/XXX spolu vo výmere

201 m2 v zmysle alternatívy č. 2 ZP č. X/XXXX I.. I., sa prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne s tým,
že táto vyplatí žalovaným cenu za ich spoluvlastnícke podiely na dome určenú znaleckým posudkom
č. XX/XXXX Ing. arch. B. P.,
2) parcely č. XXX/XXX a XXX/XXX spolu vo výmere XXX m2 v zmysle alternatívy č. 2 ZP č. X/XXXX I..
I., sa prikážu do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, ktorý vyplatí ostatným žalovaným za tieto
parcely cenu podľa ich vzájomnej dohody,

3) žiaden z účastníkov konania si neuplatní náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
V obsahu návrhu uviedli, že uzavretie predmetného súdneho zmieru je podmienené zo strany
žalovaných predložením listiny vlastnoručne podpísanej žalobkyňou, v ktorej žalobkyňa čestne vyhlási,
že ako budúca výlučná vlastníčka nehnuteľností uvedených pod bodom 1) tohto návrhu na súdny zmier,
poskytne matke V. N. bezplatné doživotné bývanie v rodinnom dome súpisné číslo XXXX na parc. č.

XXX/XXX, ktorý je predmetom súdneho sporu. Právny zástupca žalovaných uviedol, že je presvedčený,
že návrh na uzavretie súdneho zmieru v predloženom znení s požadovaných čestným vyhlásením bude
prijateľný pre žalobkyňu, a že dlhoročný súdny spor bude môcť byť ukončený napokon k spokojnosti
všetkých jeho účastníkov.

25. S návrhom žalovaných na súdny zmier žalobkyňa nesúhlasila. Dňa 07.03.2012 právny zástupca
žalobkyne v e-maile najmä uviedol, že návrh je pre žalobkyňu neprijateľný z dôvodu, že jej reálne vznikli
nákladynaprávnezastupovaniespôsobenéobštrukciamižalovaných,ktorýchnávrhjepretolenúčelový,
a to aj pokiaľ ide o záujem zabezpečenie matky, o ktorú sa celé roky vôbec nezaujímajú.

26. Uznesením č.k. 6C/299/1998-513 zo dňa 17.05.2012 právoplatným dňa 25.07.2012 súd odmietol
protinávrh žalovaného v 1.rade zo dňa 13.12.2001 o zaplatenie 16.596,96 eur.

27. Uznesením č.k. 6C/299/1998-527 zo dňa 03.10.2012 (právoplatným dňa 15.11.2012 v časti
nariadeného znaleckého dokazovania) súd na návrh žalobkyne vo veci nariadil doplňujúce znalecké

dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. arch. B. P..
Úlohou bolo prepočítať trhovú cenu dotknutých nehnuteľností oproti ZP č. XX/XXXX po zohľadnení
vykonaných investícií zo strany žalobkyne s poukazom na vznesené námietky žalobkyne.

28. V podaní doručenom súdu dňa 06.11.2012 žalovaný v 1. rade najmä uviedol, že v súvislosti

s nariadeným doplňujúcim znaleckým dokazovaním na základe uznesenia č.k. 6C/299/1998-527 zo
dňa 03.10.2012 namieta povinnosť zložiť preddavky, nakoľko doplnenia sa domáhala len žalobkyňa a
ona sama svojou nepripravenosťou na znalecký úkon a včasným neposkytnutím súčinnosti znalkyni,
spôsobila, že jej námietka, ktorá podľa nej ovplyvňuje výslednú cenu nehnuteľnosti, nebola zohľadnená
už v pôvodnom posudku.

29. Uznesením č.k. 6C/299/1998-633 zo dňa 22.07.2016 právoplatným dňa 15.08.2016 súd vo veci
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru: geodézia a kartografia, odvetvie: geodézia I.. D. B..
Úlohou súdom ustanoveného znalca bolo podľa alternatívy č. 2 znaleckého posudku č. X/XXXX Ing. I.
vypracovať geometrický plán rozdelenia dotknutých pozemkov, ktorých sa týka vyporiadanie.

30. Dňa 02.09.2019 právny zástupca žalobkyne e-mailom podal na súd podanie označené ako „úprava
petitu“. Na pojednávaní dňa 03.09.2019 však upozornil súd, že tento návrh obsahuje chyby, ktoré
spresnil na pojednávaní.

31. Dňa 05.09.2019 sa k návrhu na zmenu petitu z 02.09.2019 podaného v dôsledku jeho
nevykonateľnosti vyjadril žalovaný v 1. rade, namietal nepresnosti v návrhu žalobkyne na zmenu petitu,
ktorýpodalaažvdeňpojednávaniažalobkyňa.Súdzaslalpredmetnévyjadrenievšetkýmstranámsporu,
a to napriek tomu, že v čase podania išlo iba o e-mailové podanie. Konal tak v záujme hospodárnostikonaniaavzáujmedosiahnutiaprávnejistotyvdanomdlhoročnomspore.Napokonvreakciinauvedené
vyjadrenie samotná žalobkyňa žalobný návrh upravila a ohľadom návrhu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva došlo medzi stranami sporu k vzájomnej dohode, následne na pojednávaní

vo veci k dohode došlo aj ohľadom výšky primeranej náhrady za prikázanie spoluvlastníckych podielov.

32. Dňa 09.10.2019 sa žalobkyňa e-mailom vyjadrila k vyjadreniu žalovaného v 1. rade a podala ďalší
návrh na zmenu petitu. Predmetný návrh na zmenu bolo v origináli doplnený dňa 15.10.2019, deň pred
nariadeným pojednávaním. Jednalo sa o posledný návrh na zmenu v tomto spore, v nasledovnom znení:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. XX, Q. a
žalovaných v 1. rade T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom: D., XXXX/XX, I. pri R., v 2. rade B. L., rod. N., trvale
bytom: F. Y. XXX, XXX XX, v 3. rade C. N., F. Y. XXX, F. Grob, XXX XX, v 4. rade N. N., trvale bytom: U.
XX, Q., a v 5. rade R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. XXX/X, S. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. XXX vedenom Okresným úradom P., katastrálnym odborom pre k.ú. N.
ako pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape

- par. č. XXX/XXX o výmere 104 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- par. č. XXX/XXX o výmere 166 m2, vinica,
- par. č. XXX/XXX o výmere 122 m2, vinica,
- par. č. XXX/XXX o výmere 24 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- par. č. XXX/XXX o výmere 177 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

- par. č. XXX/XXX o výmere 77 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
a ako stavba, s.č. XXXX, rodinný dom, postavený na pozemku par. c. 926/451.
II. Súd vyporiadava podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. až 5. rade tak, že:
- stavbu so s.č. XXXX, rodinný dom, postavený na pozemku parcely registra „C“ par. c. XXX/XXX
a pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape par. č. XXX/XXX o výmere 104 m2,

zastavaná plocha a nádvorie, par. č. XXX/XXX o výmere 166 m2, vinica, par. č. XXX/XXX o výmere 122
m2, vinica a par. č. XXX/XXX o výmere 77 m2, zastavaná plocha a nádvorie, prikazuje do výlučného
vlastníctva žalobkyne.
- pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape par. č. XXX/XXX o výmere 24 m2,
zastavanáplochaanádvorieapar.č.XXX/XXXovýmere177m2,zastavanáplochaanádvorieprikazuje

do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade.
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť za prikázaný spoluvlastnícky podiel
- žalovanému v 1. rade sumu 6.410 eur,
- žalovanému v 5. rade sumu 6.410 eur,
- žalovanému v 2. rade sumu 2.137 eur,

- žalovanému v 3. rade sumu 2.137 eur,
- žalovanému v 4. rade sumu 2.137 eur,
a to do 120 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť za prikázaný spoluvlastnícky podiel
- žalovanému v 2. rade sumu 1.666,66 eur,

- žalovanému v 3. rade sumu 1.666,66 eur,
- žalovanému v 4. rade sumu 1.666,66 eur,
- žalovanému v 5. rade sumu 5.000 eur,
a to do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V. Žalobkyni sa priznáva voči žalovaným v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100

%, ktorú sú povinní nahradiť žalovaní v 1. až 5. rade v pomere určenej súdom/spoločne a nerozdielne
k rukám právnej zástupkyni Mgr. V. Q.. O výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

33. Konanie v označenom spore sa začalo ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (ďalej aj "OSP"), ktorý bol dňa 01.07.2016 zrušený a účinnosť nadobudol zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj "CSP"), podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP), avšak podľa § 470
ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

34. Na základe Dodatku č. 1/2018 Spr. 18/2018-1 účinného dňa 16.01.2018 Rozvrhu práce Okresného
súdu Bratislava III na rok 2018 Spr. 498/2017 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie
zákonnému sudcovi súdneho oddelenia 61C Okresného súdu Bratislava III.35. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávania a s poukazom na Čl. 7 ods. 2, § 148 ods. 1 a § 179
ods. 2 CSP opakovane viedol strany k zmierlivému vyriešeniu predmetu tohto sporu, ako aj počas celého

súdneho konania, avšak napokon bezúspešne. Napriek tomu, že strany na pojednávaní 16.10.2019
dospeli k dohode ohľadom predmetu sporu, nezhodli sa na otázke náhrady trov konania. Žalobkyňa
žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovaní žiadali, aby súd rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Najmä žalovaný v 2. až 4. rade apelovali
na spravodlivé rozhodnutie, keďže do sporu sa dostali len v dôsledku toho, že do konania vstúpili ako

právni nástupcovia jedného zo žalovaných (U. N.), a to až v poslednom roku tohto sporu.

36. Dňa 08.11.2019 na pojednávaní právny zástupca žalobkyne v rámci záverečnej reči uviedol
nasledovné. Navrhol, aby súd rozsudkom zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania, a to v súlade s ust. § 142 OZ, a to v zmysle zhodných návrhov účastníkov konania, a to na
poslednom a predposlednom pojednávaní v tejto veci. Súčasne navrhol súdu, aby rozhodol o náhrade

trov konania žalobkyne s poukazom na § 255 CSP v spojení s § 262 a 263 CSP a to tak, že náhradu
trov konania prizná v celom rozsahu. V konečnom dôsledku sa po 21 ročnom spore stali spornými len
otázka náhrady trov konania v tejto by stručne uviedla dôvody, pre ktoré má za to, že by mala byť
priznaná žalobkyni v plnej výške. Žalobkyňa predovšetkým v tomto konaní preukázala, že jej žaloba
bola podaná dôvodne, a že obrana žalovaných neobstojí. Žalovaní sa bránili tým, že žalobkyňa údajne

nie je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a súčasne tvrdili, že dôvodom, pre ktorý
žiadajú návrh zamietnuť je záujem ich matky. Žalobkyňa v tomto konaní preukázala svoje vlastnícke
právo, ktoré je nesporné, pokusy o zmenu zápisu v KN neboli úspešné a boli zjavne len účelovým
odďaľovaním výsledku sporu. Napriek opakovaným dopytom, či podali žalobu o určenie vlastníckeho
práva tak žalovaní nikdy neučinili a pokračovali len v obštrukčných konania. V roku 1999 napr. bez

vedomia žalobkyne došlo k vyhotoveniu GP rozdelením pozemkov a zápisu vlastníckeho práva k
vedľajšej stavbe, a to do vlastníctva žalovaného v 1.rade a jeho manželky. Právnym titulom malo byť
údajne čestné vyhlásenie, že v rokoch 1969-1970 túto stavbu svojpomocne postavil žalovaný v 1.rade
s jeho už teraz zosnulým bratom Petrom z vlastných finančných prostriedkov. Podotkol, že mali v tom
čase vek 14 a 17 rokov. Aj týmto úkonom sa celý spor skomplikoval a znemožnil v konečnom dôsledku

žalobkyni realizovať vyporiadanie v širšom zmysle. V celom konaní žalovaní menili svoje stanoviská a
preukazovali, že ich obrana smeruje len k hájeniu vlastných záujmov, a že bola reakciou na ich nesúhlas
ohľadom rozhodnutia ich matky darovať svoj podiel ich sestre. Napr. ešte v roku 2011 žalovaný tvrdil,
že navrhuje žalobu zamietnuť alebo prikázať nehnuteľnosti výlučne jemu. V posledných fázach konania
sa navyše ukázalo, že spor existuje aj na strane žalovaných a od roku 2011 žalovaní neboli schopní

predložiť dohodu o spôsobe vyporiadania pozemkov. Pokiaľ ide o ich záujem a starosť o vlastnú matku
podotkol, že matka žalovaných zomrela v roku 2013 vo veku 88 rokov a celú dobu sa o ňu starala výlučne
žalobkyňa. Počas celej doby ich matka žila v predmetnom rodinnom dome, a ani jeden so žalovaných
neprejavil o ňu akýkoľvek záujem. Nikdy sa neinformovali na jej zdravotný stav a za celú dobu sporu
ju nenavštívili a nepomohli jej v starobe. O účelovosti konania a tohto argumentu svedčí aj fakt, že

aj samotná matka vyhotovila listinu o vydedení a uviedla akým spôsobom sa k nej žalovaní správali.
Žalobkyňa si svoje povinnosti z darovacej zmluvy riadne splnila, náročná starostlivosť na nej zanechala
aj zdravotné následky kedy od roku 2006 jej bol priznaný aj invalidný dôchodok. Počas celej doby trvania
sporu teda 21 rokov sa o nehnuteľnosti starala sama, bez akejkoľvek pomoci a spoluúčasti ostatných
vlastníkov, teda žalovaných. Zdôrazniť skutočnosť, že žalobkyňa sa nijakým spôsobom nepričinila o

dĺžku trvania tohto sporu svedčia aj dva nálezy ÚS, a teda tvrdenia a námietky právneho zástupcu
žalovaného považujem za irelevantné a navrhujem rozhodnúť v zmysle podanej žaloby teda toho, čo
uviedol vyššie.

37.Právnyzástupcažalobkynenapojednávanídňa08.11.2019pozáverečnejrečiďalejnavrhol,abysúd

zisťoval okolnosti týkajúce sa rodinných vzťahov a záujmu žalovaných o matku, aby sa súd dopytoval u
sestry zomrelej matky, či bránila žalobkyňa v kontakte žalovaných s matkou. Poprel tvrdenia o bránení
žalobkyne v kontakte žalovaných s matkou a tvrdil, že oni neprejavovali žiaden skutočný záujem o svoju
matku a za tým účelom navrhol vykonať dopyt na ošetrujúcu lekárku, rodinných príslušníkov, vnukov,
susedov, ktorí dokážu potvrdiť, že o matku sa riadne starala a prejavovala záujem a umožňovala kontakt

s každým, kto o matku javil záujem.

38. Na pojednávaní dňa 08.11.2019 právny zástupca žalovaného v 1. rade v rámci záverečnej
reči uviedol nasledovné. Návrhom doručeným súdu 24.09.1998 sa žalobkyňa domáhala zrušenia avyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX
pre okres: P., obec: I. pri R., katastrálne územie: N., a to: k domu súp. č. XXXX na pare. č. XXX/XX a
parcelám registra CKN parc. č. XXX/XXX, parc. č. XXX/XXX a parc. č. XXX/XXX, ktoré boli v podielovom

spoluvlastníctve strán sporu, a to žalobkyne o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/10 a vtedajších
žalovaných 1) až 3) v podieloch po 1/10. Žalobkyňa preukazovala výšku svojho spoluvlastníckeho
podielu jednak dedičským rozhodnutím po svojom otcovi, po ktorom nadobudla spoluvlastnícky podiel
1/10 (rovnako ako aj pôvodní žalovaní 1-3) a notárskou zápisnicou - darovacou zmluvou z roku 1998,
ktoroumaladostaťdaromodmatkyV.N.spoluvlastníckypodiel6/10.Žalobkyňasvojužalobuodôvodnila

tým, že sa chce o matku postarať, ktorá v dome býva, chce sa k nej natrvalo nasťahovať, aby jej bola
nablízku. Tvrdila, že sa so žalovanými nedá na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
dohodnúť a domáhala sa zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania celej nehnuteľnosti do
jej výlučného vlastníctva s tým, že žalovaných vyplatí vo výške ceny určenej znaleckým posudkom do
90 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sa k žalobe písomne vyjadrili podaním z 09.06.1999, v
ktorom vyslovili nesúhlas s dôvodmi žaloby a namietli neplatnosť darovacej zmluvy. Ďalším podaním

z 08.09.1999 sa domáhali zamietnutia návrhu z dôvodu, že úmysly žalobkyne sú špekulatívne, lebo
matka by takú darovaciu zmluvu nepodpísala a naviac v darovacej zmluve niet žiadnej zmienky, že by
ju žalobkyňa nechala pokojne dožiť v jej dome, na čom mali žalovaní eminentný záujem. Domáhali sa
tiež predloženia predmetnej notárskej zápisnice. Na pojednávaní dňa 07.10.1999 žalobkyňa predložila
notársku zápisnicu, v ktorej však absentovala vôľa darkyne darovať aj rodinný dom. Touto zmluvou

sa teda darovali iba pozemky a ohľadom rodinného domu zmluva bola zmätočná, keď obdarovaná v
zmluve síce vyhlásila, že darovaný dom prijíma, ale absentuje v nej prejav vôle darkyne, že daruje
aj dom. Napriek tejto skutočnosti vklad vlastníckeho práva bol povolený v prospech žalobkyne aj k
rodinnému domu. Keď žalobkyňa nevedela preukázať platný titul nadobudnutia k spoluvlastníckemu
podielu 6/10 na rodinnom dome, žalovaný 1) poukázal na nezákonné povolenie vkladu vlastníckeho

práva a domáhal sa v katastrálnom konaní opravy chyby v katastrálnom operáte. Touto opravou mal
byt' znížený u žalobkyne spoluvlastnícky podiel k domu a to zo 7/10 na 1/10 a podiel 6/10 mal byt'
zapísaný späť do vlastníctva darkyne. Návrh na takúto opravu chyby v katastrálnom operáte však zo
strany orgánov katastra nebol akceptovaný. Na ďalších pojednávaniach žalovaní zotrvali na tvrdení,
že darovacia zmluva je v časti darovania spoluvlastníckeho podielu 6/10 na rodinnom dome neplatná

a domáhali sa toho, aby súd na túto skutočnosť prihliadol. Keďže sporové strany mali k platnosti
zmluvy v časti darovania rodinného domu rozdielne názory, súd na pojednávaní dňa 08.11.1999 vypočul
samotnú darkyňu V. N.. Táto vypovedala, že dom považuje za svoj a na tomto tvrdení zotrvala aj
potom, čo bola na pojednávaní oboznámená s tým, že dom je zapísaný v katastri nehnuteľností v
rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu 6/10 do vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa až do začiatku roku

2010,t.j.celých12rokovnevedelapreukázaťvlastníctvokpodielu6/10nadome.Ažnapojednávanídňa
03.02.2010 jej právna zástupkyňa uviedla, že bola vyhotovená opravná doložka k notárskej zápisnici,
ktorá bola potom založená do spisu pod číslom listu 286e. Opravná doložka je však s dátumom jej
vyhotovenia zo dňa 28.02.2007, z čoho je zrejmé, že bola vyhotovená až na základe námietok žalovanej
strany, pričom žalobkyňa nevedela vysvetliť, prečo ešte ani tri roky po jej vyhotovení, ju do spisu

nedoložila,aleažvroku2010.Žalovaníbysanebolibránilidohodeomimosúdnomzrušeníavyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, ak by žalobkyňa presvedčila žalovaných o svojom serióznom zámere o
matku sa postarať a nechať ju dožiť v dome. Takýto dôkaz im však žalobkyňa nepredložila. Nevyzvala
žalovaných ani k spoločnému prerokovaniu veci, ani im nedoručila žiaden písomný návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a len na základe ničím nepodloženého tvrdenia, že sa

so žalovanými nevie dohodnúť, podala žalobu na súd. Nezriadila v prospech matky vecné bremeno
právo doživotného bývania a užívania a neuzavrela s ňou ani zaopatrovaciu zmluvu. Naviac, darovaciu
zmluvu s darkyňou uzavrela bez toho, aby žalovaných o tomto zámere čo i len informovala. Je len
prirodzené, že žalovaní za takýchto okolností namietali nielen dôvodnosť podanej žaloby, ale aj platnosť
darovania spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome. Neverili jej, že sa chce naozaj o svoju matku

postaraťatiežponechaťjudožiťvdome.Žalovanísanaviacanipočassúdnehokonanianemalimožnosť
presvedčiť o tom, ako je o ich matku zo strany žalobkyne postarané, pretože im žalobkyňa bránila v
akomkoľvek kontakte s ňou. Vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd v
zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí najprv skúmať, či je nehnuteľnosť reálne
deliteľná. Reálnu deliteľnosť nehnuteľností súd posudzoval podľa obsahu spisu od samého začiatku

sporu, ku ktorej sa žalovaní vyjadrovali opakovane, a to ako vo vzťahu k rodinnému domu, tak i vo
vzťahu k pozemku. Pokiaľ ide o pozemky , súd túto otázku skúmal na základe nariadeného znaleckého
dokazovania z odboru geodézie, ktorým poveril Ing. I. I.. Ten vypracoval 3 alternatívy deľby, z ktorých
sa žalovaná strana priklonila k alternatíve č. 2. Súd následne vo vzťahu k tejto alternatíve vykonávalďalšie procesné úkony . V tomto posudku znalec uviedol , že sa žalovaní vyjadrili, že ich podiely spolu
3/10 možno posudzovať ako jeden podiel (spolu 201 m2), z čoho znalec vyvodil záver, že táto možnosť
potom uľahčí aj deľbu pozemku. Pokiaľ ide o reálnu deliteľnosť domu, túto úlohu súd zadal na základe

námietok strán k znaleckému posudku Ing. T. I., ktorý bol pôvodne do spisu doložený, znalkyni Ing.
arch. B. P., uznesením zo dňa 29.03.2011. Znalkyňa mala vypracovať kontrolný znalecký posudok
na ocenenie rodinného domu a vyjadriť sa k otázke reálnej deliteľnosti domu. Znalkyňa vo svojom
znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 07.10.2011 uviedla, že dom nie je deliteľný na 2 samostatné
objekty. Dom s garážou ocenila na sumu 64.100,00 €. Žalovaní sa k posudku na základe výzvy vyjadrili

a uviedli určité námietky, ale žalobkyňa na výzvu súdu nereagovala. Znalkyňa na pojednávaní objasnila
námietky žalovanej strany a toto vysvetlenie si žalovaní osvojili. Samotná žalobkyňa však svoje
námietkykznaleckémuposudkuvznieslaažnapojednávaní.Nazákladenávrhužalobkynenapokonsúd
nariadildoplnenieznaleckéhodokazovaniauznesenímzodňa03.10.2012zaúčelomzisteniacenydomu
s ohľadom na investície, ktoré žalobkyňa vynaložila na dom. Uznesením z 22.07.2016 súd nariadil
znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie, odvetvia geodézie, ktorým poveril znalca Ing.

D. B. vypracovaním geometrického plánu na reálnu deľbu pozemku v zmysle alternatívy č. 2 znalca Ing.
I. I.. Ing. Kamenský vypracoval následne geometrický plán č. 6C/299/1998 zo dňa 02.01.2017 úradne
overený Okresným úradom P., katastrálnyodbordňa10.02.2017podčíslom10/2017.Nazákladetohto
geometrického plánu časť pozemku spolu o výmere 201 m2 zodpovedajúca výške spoluvlastníckych
podielov všetkých troch žalovaných podľa dohody žalovaných mala pripadnúť do výlučného vlastníctva

žalovaného 1) s povinnosťou výplaty ustupujúcim žalovaným 2) a 3). Keďže tento geometrický plán
pri deľbe pozemku zlúčil dva rôzne druhy pozemkov, a to vinicu a zastavanú plochu do zastavanej
plochy, zápis geometrického plánu bolo potrebné ešte pred rozhodnutím súdu zapísať do katastra
nehnuteľností spolu s kladným stanoviskom Okresného úradu P., pozemkového odboru k zmene druhu
pozemku z vinice na zastavanú plochu. V súčinnosti oboch sporových strán bolo kladné stanovisko

obstarané a na základe spoločnej žiadosti všetkých účastníkov konania bol tento geometrický plán
zapísaný aj do katastra nehnuteľností začiatkom roka 2018. Táto skutočnosť bola žalovanou stranou
súdu oznámená listom zo dňa 07.02.2018. O odčlenenú časť pozemku sa uchádzal žalovaný 1) z
dôvodu, že v susedstve má svoju domovú nehnuteľnosť a na odčleňovanej časti postavenú vedľajšiu
stavbu. Žalovaný 1) prisľúbil žalovaným 2) a 3), že im ich podiely vyplatí. Na cene sa však nevedeli

dohodnúť po tom, čo do katastra nehnuteľností bol zapísaný pozemok ako druh pozemku zastavaná
plocha.Počastohtoobdobiažalovaný2)zomrel.Bolopotrebnépočkaťnavýsledok dedičskéhokonania.
Ani po vstupe dedičov po žalovanom 2), žalovaných 2), 3) a 4) do konania k dohode nedošlo. Problém o
výške náhrady medzi samotnými žalovanými vyústil do sporu medzi nimi samotnými, ktorý im následne
bránil vo vzájomnej komunikácii . Kým žalovaní 2) až 5) očakávali vyplatenie náhrady s ohľadom na druh

pozemku zastavanú plochu, žalovaný 1) očakával dohodu o cene ako za pôvodný druh pozemku vinicu.
K vzniku sporu prispela aj niekým vznesená nepravdivá informácia, že žalovaný 1) na odčleňovanej
časti pozemku chce stavať, čo sa nezakladalo na pravde. V snahe docieliť ukončenie súdneho sporu
a uzavretie zmieru, žalovaná strana sa napokon na minulom pojednávaní dňa 16.10.2019 na výške
náhrady dohodla, a to na sume 50,00 € za meter štvorcový. Z hľadiska týchto výsledkov dokazovania

je možné konštatovať, že prichádza do úvahy zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným na liste vlastníctva č. XXX - kat. úz. N. v podielovom spoluvlastníctve strán sporu v zmysle
ustanovenia § X42 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jeho vyporiadanie spôsobom, s ktorým strany sporu
napokon súhlasili. Napriek tomu, že žalovaný 1) a mám za to, že aj ostatní žalovaní, očakávali uzavretie
zmieru so žalobkyňou, pretože na minulom pojednávaní odpadla posledná prekážka pre túto možnosť

vynesenia sporu, žalobkyňa nárok bez racionálneho dôvodu, tento zmier odmietla údajne s ohľadom
na uplatňovaný na náhradu trov konania, hoci bola poučená súdom, že súd o náhrade trov konania aj
popri schválení zmieru, ak by ho strany uzavreli, môže samostatne rozhodnúť o trovách konania. Strany
sporu sa na náhrade trov konania nedohodli a teda o trovách konania bude musieť rozhodnúť súd
rovnako ako vo veci samej. Za žalovaného 1) v tejto súvislosti opakujem pôvodný a nemenný návrh, že

nakoľko žalobkyňa mala v konaní iba čiastočný úspech a vec bola poznačená množstvom nie bežných
prekážok, nezavinených žalovanou stranou, ale najmä žalobkyňou, aby súd vyslovil, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Tento návrh opieram o tieto ďalšie argumenty, čím reagujem aj na
argumenty žalobkyne: Žalobkyňa neoboznámila žalovaných so zámeroch nechať si podarovať matkin
spoluvlastníckypodielnadomeaneposkytlažalovanýmžiadneprávnezáruky,žesaomatkupostará,že

ju nechá dožiť v dome, že dom za života matky nepredá. Nenavrhla im ústne, ani písomne jej predstavu
spôsobu vyporiadania pre prípad zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale rovno dala
žalobu na súd s nepodloženým tvrdením, že sa so žalovanými nevie dohodnúť . Žalobkyňa sama zavinila
značné prieťahy v konaní, čím aj spôsobila aj zbytočné trovy. 12 rokov nevedela preukázať platnevlastníctvo k podielu 6/10 na dome a na pojednávaní a aj vlastná matka sporových strán ako darkyňa
darovanie svojho podielu na dome poprela. Kvôli tejto spornej otázke boli vykonávané viaceré úkony,
ale nie z viny žalovaných. Žalobkyňa v priebehu konania rozšírila ďalej nedôvodne žalobu aj o manželku

žalovaného 1), ale následne voči nej žiadala konanie zastaviť. Ďalej, nevyhovela výzve súdu, aby v
určenej lehote dala pripomienky k znaleckému posudku Ing. arch. B. P. a urobila tak až na pojednávaní.
Pre jej nesúhlas s pôvodným ocenením, súd nariadil vypracovanie dodatku k znaleckému posudku,
ktorý, ako sa ukázalo, bolo napokon zbytočné. Bez logického argumentu odmietla uzavrieť vo veci zmier,
hoci jeho uzavretiu odpadla na minulom pojednávaní posledná prekážka. Žalobkyňa nesebakriticky

poukazuje na to, že urobila ústupok v konečnom návrhu na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícke
podiely žalovaných, lebo netrvá na sume určenej dodatkom k znaleckému posudku Ing. arch. P., ale
že vyplatí náhradu v zmysle pôvodného posudku cenu výhodnejšiu pre žalovaných. Opomenula však
uviesť, že 21 rokov užívala bez náhrady spoluvlastnícke podiely žalovaných. Žalovaný 1) má teda
za to, že urobený ústupok ohľadom náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných nie je vôbec
relevantný vo vzťahu k otázke náhrady trov konania, rovnako, ako nie je relevantné ani to, že žalobkyňa

užívala bez náhrady spoluvlastnícke podiely žalovaných. Žalovaný 1) sa v tejto súvislosti ohradzuje aj
voči tvrdeniu, že dom užívali žalovaní, pretože za 21 rokov trvania súdneho sporu, žiaden z nich dom
neužíval. Žalobkyňa tiež v súvislosti s otázkou náhrady trov konania uviedla, že urobila aj ďalší ústupok
ohľadom odčlenenia pozemku. Nejde však o žiaden ústupok, pretože reálnu deľbu musel zohľadniť ,
ak je podľa výsledkov znaleckého dokazovania reálna deľba možná a teda táto otázka nezávisela

od nej. Ak žalobkyňa poukázala na minulom pojednávaní na to, že žalovaní v 2) až v 5) rade urobili
ústupok na náhrade za ich spoluvlastnícke podiely a dohodli sa so žalovaným 1) na sume 50,00 €
za meter štvorcový, čím údajne žalovaný 1) mal získať ďalšiu výhodu (zrejme oproti údajne výhode
získať odčleňovanú časť pozemku), tak do tohto ju vlastne nič nie je a nie je to vec relevantná vo
vzťahu k otázke náhrady trov konania. Ak žalobkyňa uvádza, že sama znášala náklady údržby a

opráv domu, sama si je na vine, pretože o potrebe údržby a opráv žalovaných nikdy neinformovala,
o týchto rozhodovala výlučne sama. Žalobkyňa v súvislosti s náhradou trov konania argumentuje aj
tým, že je invalidná dôchodkyňa a zrejme aj táto skutočnosť má byt' súdom vzatá na zreteľ pri
rozhodovaní o náhrade trov konania. Mám však za to, že taktiež to nie je relevantný argument. Ak sa
rozhodla riešiť vec spôsobom, ktorý jej zavinením a nenáležitou pripravenosťou na takýto spor vyústil

do dlhotrvajúceho sporu (popri prieťahoch spôsobených zmenou v organizácii súdov a zmenou až 4
zákonných sudcov) a nárokuje si ako invalidná dôchodkyňa na celú nehnuteľnosť vedomá si povinnosti
výplaty, jej argumentácia, že je invalidná dôchodkyňa, je úplne irelevantná. Je však zrejmé, že náhradu
za vyplatenie spoluvlastníckych podielov žalovaných na dome umelo predlžuje návrhom na predĺženie
lehotyz90na120dní,lebozrejmeznahradenýchtrovkonaniaodžalovanýchbychcelavyplatiťnáhradu

za podiely žalovaným a nie z predaja bytu, ako doteraz tvrdila na pojednávaní. Civilný sporový poriadok
pri náhrade trov konania vychádza predovšetkým zo zásady úspechu strany v spore. V danom
spore na rozdiel od pôvodného návrhu žalobkyne v žalobe, žalovaná strana sa priklonila k právu na
reálne rozdelenie pozemku, s čím boli spojené viaceré úkony. Bolo tu aj značné množstvo procesných
úkonov vyvolaných oboma procesnými stranami (zmeny žaloby, zmeny v účastníkoch konania,

opravné prostriedky proti uzneseniam súdu, dodatočné znalecké posudky a iné). Mám za to, že bude
priam nemožné objektívne rozhodnúť o miere úspechu v spore, keď zo žaloby o prikázanie všetkých
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne napokon aj s ohľadom na zákonnú povinnosť
súdu zisťovať reálnu deliteľnosť nehnuteľností, ustálila sa situácia s reálnou deľbou pozemkov, a teda
nastal odklon od žaloby. Okrem toho poukazujem na judikát č. R 31/1972, podľa ktorého naopak,

žalovaným by mala byť priznaná plná náhrada trov konania, pretože žalobkyňa pred podaním žaloby
na súd nenavrhla ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
dohodou spôsobom, ktorý uplatnila v návrhu na začatie konania a v konaní nemala plný úspech v
spore. S ohľadom na vyššie uvedené za žalovaného 1) navrhol, aby súd rozhodol v zmysle upraveného
návrhu žalobkyne doručeného súdu 15.10.2019, t.j. zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán

a vyporiadal ho v zmysle tohto návrhu, avšak s tým rozdielom, aby bola žalobkyňa zaviazaná vyplatiť
za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1) na nehnuteľnosti v sume 6.410,00 € v lehote do 90 dní od
právoplatnosti rozsudku, a aby bol žalovaný 1) zaviazaný vyplatiť náhradu žalovaným 2) až 5) za ich
spoluvlastnícke podiely na pozemkoch v rovnakej lehote 90 dní a to v sume po 50,00 € za meter
štvorcový, ako sa na pojednávaní dňa 16.10.2019 dohodli, t.j. žalovaným 2) až 4) každému sumu

po 1.116,66 € a žalovanému 5) v sumu 3.350,00 € a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania, alternatívne, aby zaviazal žalobkyňu k plnej náhrade trov
konania žalovaného 1) (s poukazom na citovaný judikát.)39. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 08.11.2019 po záverečnej reči ďalej v
reakcii na návrh právneho zástupcu žalobkyne ohľadom doplnenia dokazovania uviedol, že má za to, že
skutkový stav pre rozhodnutie súdu je dostatočný a návrh právneho zástupcu žalobkyne na doplnenie

dokazovania je absolútne irelevantný vo veci samej aj vo vzťahu k trovám konania. Jednalo by sa o
zbytočné úkony súdu, nie je vecou súdu zisťovať rodinné vzťahy a má za to, že žalobkyni bolo učinené
zadosť, aby získala rodinný dom aj s príslušnou časťou pozemku.

40. Žalovaný v 4. rade aj ako zástupca žalovanej v 2. a v 3.rade na pojednávaní dňa 08.11.2019 v rámci

prednesu záverečných rečí uviedol, že vo veci samej by chcel dodať len toľko, vlastne ani neviem čo
mám dodať, ale nepovažuje sa za niekoho, kto robil v konaní prieťahy, čo ho neospravedlňuje ani sa
nevyhovára,avšakto,žepootcovizdedilmajetkyneznamená,žezdedilajjehonázoryavosvojommene
a v mene žalovanej v 2. a 3. rade, ktoré ho poverili zastupovaním žiadal, aby súd bol pri rozhodovaní o
trovách konania objektívny a spravodlivý, keďže nie je si vedomý žiadnych osobných prieťahov v tomto
konaní.

41. Žalovaný v 5. rade na pojednávaní dňa 08.11.2019 v rámci prednesu záverečných rečí uviedol, že
záverečnú reč nemal v úmysle, ale po ostatnom pojednávaní sa rozhodol, že záverečnú reč prednesie.
Záverečná reč právneho zástupcu žalobcu bola pekná, a pre nestranných možno aj dôveryhodná, avšak
chce sa vyjadriť k celému konaniu, ako spor začal a ako vznikol. Začalo to tým, že žalovaný 2) predal

dom a zamýšľal sa nad tým, čo ďalej. Napadla ich myšlienka, aby sa postaral o mamu a keď ju dochová
a pochová prepíše sa dom na neho s tým, že on ich vyplatí. Všetci aj s mamou súhlasili a v dobrej vôli
išli za žalobkyňou. Keď jej oznámili, že žalovaný 2) by sa chcel postarať o matku a im vyplatiť 300 000
Sk (9.958,18 eur) tak reagovala, že nesúhlasí, že za taký dom je to strašne málo peňazí, tak to nechali
tak a ako plynul čas cca do roka sa dozvedeli, že mama napísala svoju časť na žalobkyňu. Keďže mal

dobrý vzťah s celou rodinou aj s mamou, žalobkyňou aj žalovanými išiel sa mamy spýtať, aká je pravda.
Jej reakcia bola taká, že všetko je stále jej a žalobkyni podpísala, že keď ju dochová a pochová prepíše
majetok na žalobkyňu a od toho momentu začali spory, pretože ako najmladší a do tej doby nekonfliktný
často za mamou chodieval a jedinú chybu čo asi urobil, že všetko čo sa u mamy dozvedel rozprával aj
žalovaným, čo sa prestalo páčiť žalobkyni, a tak ho jedného krásneho dňa pri bránke opľula a nepustila

ho ďalej za mamou. Od toho času sa zhoršili v rodine vzťahy a s matkou sa už nevídal, čo by chcel dodať,
že mu v tom bolo zabránené. Má za to, že žalobkyňa prišla k domu aj k pozemkom nečestným spôsobom
tak isto ako aj žalovaný v 1.rade, čo sa dozvedel od žalovaného 2) pár mesiacov pred jeho smrťou,
pretože sa o súdny spor v tej dobe nezaujímal a v dobrej vôli podpísal splnomocnenie žalovanému v
1.rade. Viac menej je to aj tak spor a dokazovanie si niečoho žalobkyne a žalovaného v 1.rade, pretože

obajamalisporyajpredtým.Jehoodpoveďprávnemuzástupcovinato,žežalovanémuv1.radeustupuje
z ceny za m2 je taká, že žalobkyni ustúpil, pretože nežiada žiadnu náhradu za užívanie jeho podielu za
20 rokov, nežiada aktuálny odhad a ani súd si nezisťoval aktuálnu cenu nehnuteľnosti, ako to spravil pri
pozemku, za ktorý nás má vyplatiť žalovaný v 1.rade. Za posledné by bol rád, keby právny zástupca
nevykresľoval žalobkyňu ako chuderu čo nič nemá, pretože vlastní 3 izbový byt v hodnote 160 000 - 200

000 a prišla k domu tak ako prišla, ktorého hodnota určite nie je 60 000. Spor a súdne vysporiadanie bol
nápad žalobkyne, pretože vôbec s nimi neriešila finančnú dohodu, pretože on aj žalovaný 2) by sa určite
vedeli dohodnúť, keby bola objektívna tak ako oni. Preto nie je namieste žiadať od nich náhradu trov.
On prišiel o kontakt s matkou a všetkých ich to rozhádalo. To sa nedá ani zaplatiť a ani ničím nahradiť.
Bolo by dobré, aby si každý vstúpil do svedomia a pozrel sa pravde do očí.

42. Dokazovanie vykonal súd v zmysle návrhov procesných strán. Súd vykonal vo veci dokazovanie
listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a predloženými v konaní stranami sporu, znaleckým
dokazovaním (znalecké posudky, výsluch znalca), výsluchom strán sporu ako aj výsluchom svedkyne
V. N., matky strán sporu ako aj oboznámením aktuálnych cien na trhu s pozemkami v katastrálnom

území N.. Súd sa oboznámil s obsahom celého súdneho spisu. Návrh žalobkyne na pojednávaní dňa
08.11.2019 na dokazovanie týkajúce sa trov konania zamietol, z dôvodu neurčitosti a nehospodárnosti
takého návrhu. Ďalšie dôkazy súd nevykonal, strany sporu ďalšie dôkazy v konaní nežiadali vykonať.

43. Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní dňa 17.05.1999 uviedla, že sa pridržiava všetkých tvrdení

uvedených jej právnym zástupcom. Uviedla, že v súčasnosti žije v dome s jej matkou a stará sa o ňu.
Každý zo žalovaných má svoj rodinný dom. Predmetnú nehnuteľnosť vôbec nenavštevujú, nechodia za
matkou. Ona je nájomníčkou družstevného bytu v Bratislave s tým, že v súčasnosti ho neužíva. Dala ho
k dispozícii jej priateľke prechodne. U jej matky v rodinnom dome žije i jej dcéra vo veku 21 rokov.44. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 09.09.1999 vypovedal, že má za to, že žalobkyňa nemala
pri uzavieraní právneho úkonu s matkou dobrý úmysel, nakoľko neprišla za nimi ako za súrodencami

s návrhom na uzavretie darovacej zmluvy s matkou a neporadila sa s nimi a povedala im, že takýto
právny úkon chcú s matkou uzavrieť. V minulosti mali záujem, aby v dome býval žalovaný Peter N., a
aby naň bol po smrti matky prevedený matkin podiel a ohľadom týchto otázok sme i žalobkyňu zavolali
poradiť sa. Navrhoval aj takú alternatívu, aby v dome bývala žalobkyňa, ktorá vtedy s takýmto návrhom
nesúhlasila. S ďalším ich návrhom, aby v dome býval žalovaný U. N., a aby po smrti matky bola naňho

prevedené i spoluvlastnícke podiely ostatných súrodencov nebol žalobkyňou akceptovaný z dôvodu, že
od žalovaného U. N. požadovala vyššiu sumu za odstupujúci podiel, než on ponúkal. Vtedy sa stalo,
že začal štvať matku proti nim, začala matku vodiť po diskotékach a vinobraniach a získavať si ju na
svoju stranu. Matka má v súčasnosti 73 rokov a je plne mobilná. Pred týmto časom oni bratia sa starali
o matku a zabezpečovali starostlivosť okolo domu. Žalobkyňa s matkou vtedy nevychádzala dobre. V
súčasnosti žalobkyňa býva v dome asi 2-3 mesiace. Predtým bývala vo svojom byte. V dome býva

so svojou dcérou a s matkou. Uviedol, že má pocit, že matka podpísala niečo iné, čo potom čítala a
poukázal na podozrenie, že u žalobkyne ide o zámer nehnuteľnosť predať, a že matka nebude mať
kde bývať. Poukázal na to, že v notárskej zápisnici nie je spomenuté právo doživotného bývania, ale
len záväzok žalobkyne starať sa o matku, ktorú navrhol vypočuť ako svedka. Doplnil, že prehlasuje, že
aj žalobkyňa za daného vlastníckeho stavu sa bude o matku do jej smrti riadne starať, po smrti matky

na žalobkyňu prevedie jeho spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou. Práve z dôvodu obavy o predaj
domu žalobkyňou a toho, že nebolo zriadené právo pre ich matku doživotného užívania, nesúhlasil so
žalobou.

45. Žalovaný v 5. rade na pojednávaní dňa 08.11.1999 vypovedal, že s matkou bol najviac v styku

predtým, ako došlo k vyhroteniu situácie. Žalobkyňou mu bol zabránený styk s matkou, podľa jeho
názoru ide o obmedzovanie a manipulácie osobou žalobkyňou. Myslí si, že matka nemala v úmysle
podpísať darovaciu zmluvu ohľadom nehnuteľnosti, ale že bola v domnení, že podpisuje zmluvu, podľa
ktorej sa žalobkyňa o ňu postará a dochová ju, a že matka dožije v dome. Pričom následne po smrti
bude nehnuteľnosť patri žalobkyni. Vychádzali však inzeráty o tom, že žalobkyňa a matka chceli predať

nehnuteľnosť, avšak nevychádzalo im to z dôvodu, že vystupujú ako spoluvlastníci oni bratia. Preto
darovaciu zmluvu urobili v podstate tajne, aby žalobkyňa bola väčšinovou spoluvlastníčkou. Približne
v júni 1999 bol za matkou a navrhol jej darovanie jeho čiastky, matka povedala, že si to rozmyslí.
Následne však za toto bol verejne napadnutý žalobkyňou, osočovaný na verejnosti a vyslala za ním i
obecnú políciu. Dôvodom jej osočovania bolo, že mu vyčítala, z akého dôvodu on matke niečo navrhuje.

Po uzavretí darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a matkou nastala situácia, že za matkou mohol ísť v
podstate len vtedy, keď bola žalobkyňa neprítomná, matka sa zvykla vyjadrovať, aby so išiel preč lebo o
chvíľu môže prísť žalobkyňa a podobne. Nemá nič proti tomu, aby sa stala žalobkyňa vlastníčkou celej
nehnuteľnosti potom, keď sa o matku riadne postará a dochová ju, ale nechce, aby dom predala a matku
dala do domu dôchodcov. Taktiež nechce, aby mu bránila matku navštevovať. Pokiaľ sa týka samotného

návrhu, žiadal, aby cena nehnuteľnosti bola určený ako trhová hodnota, a aby nebolo povinnosťou
žalobkyne vyplatiť do 90 dní po právoplatnosti rozsudku, ale aby zložila prípadnú zábezpeku do depozitu
a podobne. Má svedkov, že žalobkyňa chcela nehnuteľnosť predať. Vyjadril obavu o predaj domu
žalobkyňou, preto žiadal návrh zamietnuť.

46. Svedkyňa V. N., matka strán sporu, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypovedala, že ona sama z
vlastného záujmu sa rozhodla, že v dome bude bývať so svojou dcérou. Manžel zomrel v roku 1990
a následne 7 rokov približne bývala v dome sama. Deti ju chodili vtedy navštevovať, ale on nechcela
bývať so žiadnym synom, nakoľko chlapci jej robili bodrel, rozbíjali jej všetko, syn T. jej zobral záhradu
bez jej dovolenia tak, že si ju oplotil. Preto sama navrhla dcére, aby s ňou bývala. Teraz je jej dobre a

má kľud. Boli spolu za notárkou, kde spísali zmluvu. Notárka jej túto zmluvu riadne prečítala, ona s jej
obsahom súhlasila, a preto ju podpísala. V tejto zmluve bolo dohodnuté, že sa dcéra o ňu postará, že ju
dochová i pochová. Taktiež bolo v tejto zmluve dohodnuté, že jej polku domu, ktorej je ona vlastníčkou
daruje, konkrétne jej daruje pol domu a k tomu 1/10. To bolo dovtedy jej vlastníctvo. Sama mala záujem
jej časť dcére darovať, lebo nechcela, aby jej synovia v dome všetko zničili. Nechce, aby synovia za

ňou chodili, lebo sú veľmi nervózni. Od nich ani nič nechce, dávajú jej rôzne návrhy, ale ona od nich
nechce ani ich časti ani peniaze. S dcérou sa dohodli, že dom predajú, keď nebudú mať pokoj od nich,
ale zatiaľ sú dohodnuté, že v dome zostávajú. Na otázku súdu svedkyňa uviedla, že o darovaní svojho
podielu žalobkyni sa ona sama rozhodla, dcéra jej to predtým nikdy nespomínala a nenavrhovala. Samaju zavolala k notárovi, aby to spísali. Nemyslela darovanie až po jej smrti, mala záujem darovať jej svoju
časť hneď, aby ona sa mohla o všetko starať a zariaďovať. Dcéra platí i všetky poplatky súvisiace s
nehnuteľnosťou. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne svedkyňa uviedla, že nevie, z akého dôvodu

jej synovia robia zle. Začali jej robiť zle chvíľu predtým, než spísali darovaciu zmluvu. U notára boli asi 1
týždeň alebo 2 potom, čo synovia začali robiť problémy. Žalobkyňa u nej býva od februára 1998. Stalo
sa, že ju žalovaný v 1. rade i fyzicky napadol - vykrútil jej ruku. Žalovaný v 5. rade bol za ňou pred 1
rokom a navrhol jej darovanie svojej čiastky, ona však od neho nič nechce. Na otázku žalovaného v 1.
rade uviedla, že zo začiatku boli jej vzťahy so všetkými deťmi pomerne dobré, avšak následne synovia

stále útočili proti dcére, a preto nastal viac-menej rozvrat vo vzťahoch. Pred vznikom rozvratu v rodine jej
synovia pomáhali, avšak taktiež jej pomáhala i dcéra. Je pravdou, že si žalovaní odhradili len im patriace
3/10 nehnuteľnosti, ktoré im žalobkyňa chce vyplatiť. Svedkyňa uviedla, že dom považuje za svoj. Je
pravda, že k roztržke s ním došlo vzájomne. Na otázku U.J., či si je vedomá toho, že nemá vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, svedkyňa uviedla, že dom je jej. Na otázku žalovaného v 5. rade odpovedala,
že on jej zatiaľ fyzicky neublížil. Zvykne jej len búchať na okno, nijak ináč jej neublížil. Na otázku súdu

ďalej uviedla, že je pravdou, že svoju časť venovala dcére, avšak spolieha sa na ňu, že dcéra bude jej
postavenie v dome rešpektovať. V dome bývajú spolu. Dcéra ju nenahovorila na to, aby sa nestýkala so
synmi. Je pravdou, že Q. zaútočila na najmladšieho syna, keď bol za ňou. Je pravdou, že zo začiatku
mali dobré vzťahy so žalovaným v 5. rade, avšak len chvíľu, mala však pocit, že ju chce obrať o dom.
Chcel, aby išla bývať k dcére do Bratislavy, a že on kúpi dom za 400.000 Sk (13.277,57 eur). Nie je

pravdou, že by dcéra za ňou nechodila, teraz sa má dobre a u vás by som sa nemala. Je pravdou, že keď
žalovaný v 5. rade u nej približne 1 mesiac býval, mali dobré vzťahy. Syn U. podpálil dom vo F. Q. a vtedy
mu ponúkla bývanie v jej dome. Vtedy syn U. chcel, aby mu jej podiel daroval a ona s tým nesúhlasila. Na
otázku právneho zástupcu žalovaného uviedla, že neviem, či je v zmluve zaprotokolované či má v dome
právo bývania alebo nie, ale je pravda taká, že je tam zaprotokolované, že dcéra sa o ňu do smrti postará

a s tým je spokojná. Ak v zmluve nemá zriadené právo bývania, pôjde na notariát, aby jej to tam dopísali.

47. Znalkyňa Ing. arch. B. P. na pojednávaní dňa 17.05.2012 vypovedala k pripomienkam žalobkyne k jej
znaleckému posudku ohľadom ohodnotenie ceny nehnuteľnosti a jednotlivých položiek. Dňa 04.04.2016
podala taktiež písomné vyjadrenie k námietkam právneho zástupcu žalovaných týkajúcich sa zdroja

vykurovania vo vzťahu k investícii žalobkyne. Písomným podaním doručeným súd dňa 30.05.2012
žalobkyňa navrhla doplniť znalecký posudok Ing. arch. B. P. ohľadom namietaných položiek vzhľadom
na stanovenú cenu s ohľadom napríklad na výmenu starého kotla za nový. Žiadala vypracovať dodatok
znaleckého posudku s novým ocenením, ktoré bude konečným ocenením nehnuteľnosti.

48. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav.

49. Súd z výpisu z katastra nehnuteľností z 26.05.1999 zistil, že v čase začatia konania podľa listu
vlastníctva číslo 398 pre katastrálne územie N., boli žalobkyňa (v podiele 7/10), žalovaný v 1. rade
(v podiele 1/10), žalovaný U. N. (v podiele 1/10) a žalovaný v 5. rade (v podiele 1/10) podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva XXX, vedenom pre okres: P., obec: I. pri
R., katastrálne územie: N., a to pozemkov parcelné číslo XXX/XXX o výmere 344 m2 druh pozemku:
zastavané plochy, parcelné číslo XXX/XXX o výmere 182 m2 druh pozemku: vinice, parcelné číslo XXX/
XXX o výmere 144 m2 druh pozemku: vinice, všetky ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape a domu súpisné číslo XXXX postavenom na parcele číslo XXX/XXX. Ako titul nadobudnutia

dotknutých nehnuteľností bol pri všetkých podielových spoluvlastníkoch uvedený D 838/90-8 a pri
žalobkyni aj Dar V-498/98.

50. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v dedičskej veci po poručiteľovi F. N. č.k. D
838/90-8 súd zistil, že jeho dedičia: žalovaný v 1. rade, žalovaný U. N., žalobkyňa, žalovaný v 5. rade

a V. N., nadobudli na každého v 1/10-ine k celku na základe schválenej dohody dedičov nehnuteľnosti
v katastrálnom území N. zapísané na LV číslo XXX, a to parc. č. XXX/XXX zastavané plochy o výmere
344 m2, parc. č. XXX/XXX vinice o výmere 182 m2, parc. č. XXX/XXX vinice o výmere 154 m2 v 1-ine
osobné užívanie na parc. č. 924/144 postavený rodinný dom.

51. Z Notárskej zápisnice N 50/98, Nz 46/98 napísanej dňa 05.03.1998 notárkou T.. L. P. so sídlom v
Q. súd zistil, že V. N. ako darujúca a žalobkyňa ako obdarovaná, spísali darovaciu zmluvu, podľa ktorej
V. N. ako vlastník nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v katastrálnom území N. parc. č. XXX/XXX
zastavané plochy o výmere 344 m2, parc. č. XXX/XXX vinica o výmere 182 m2, parc. č. XXX/XXX vinicaovýmere144m2v6/10-ináchtietodarujesvojejdcére(žalobkyni),ktoráužvlastní1/10-inupredmetných
nehnuteľností, na základe dedičského konania po otcovi F. N. a žalobkyňa uvedené nehnuteľnosti t.j.
6/10-tín rodinného domu, vedľajšej stavby, oplotenie, studne, vonkajších úprav, pozemku s porastmi,

parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX a XXX/XXX k.ú. N., ako dar od svojej matky prijíma. Obdarovaná sa
súčasne zaviazala, že sa o darujúcu V. N. bude starať až do jej smrti a podľa choroby ju bude opatrovať.
Podľa znaleckého posudku Ing. Q. J. zo dňa 01.03.1998 hodnota darovaných nehnuteľností bola
283.000 Sk (9.393,88 eur).

52. Súd zistil, že na základe predmetnej darovacej zmluvy spísanej pred notárom dňa 05.03.1998
bol v katastri nehnuteľností vykonaný zápis zmeny pod V-498/98 tak, že V. N. bola vyčiarknutá z
evidencie katastra nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v k.ú. N. a jej podiel na všetkých zapísaných
nehnuteľnostiach v podiele 6/10 bol pripísaný žalobkyni, ktorá už v tom čase bola jednou z podielových
spoluvlastníkov v podiele 1/10 na predmetných nehnuteľnostiach.

53. Z notárskej zápisnice N 50/1998, NZ 46/1998 napísanej dňa 28.02.2007 notárkou JUDr. Máriou P. so
sídlom v Q., súd zistil, že došlo takmer po 10-tich rokoch k oprave a doložke k darovacej zmluve spísanej
05.03.1998 do notárskej zápisnice pod č. NZ XX/XXXX. Na základe uvedenej notárskej zápisnice
účastníčky darovanej zmluvy vyhlásili, že v jej bode 1 došlo k nepresnosti, že pri parc. č. XXX/XXX bolo
uvedené iba zast. plocha 344 m2 a nebolo konkretizované, že na pozemku sa nachádza a predmetom

vlastníctva ako aj darovania je aj rodinný dom súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX/XXX v 6/10-inách.
S poukazom na znalecký posudok Ing. Q. J. z XX.XX.XXXX, v ktorom je oceňovaný aj rodinný dom
súpis. číslo XXXX vyplýva, že došlo k chybe v tom, že sa vynechal predmetný dom, a preto sa opravuje -
dopĺňa bod 1. citovanej darovacej zmluvy tak, že V. N. je vlastníčkou okrem tam uvedených pozemkov aj
rodinného domu súpisné číslo XXXX na parc. č. 6/10-inách a zo všetkých tam uvedených nehnuteľností,

teda aj rodinného domu je predmetom daru 6/10-tín. Znalecký posudok bol prílohou darovacej zmluvy.
Ostatné body darovacej zmluvy zostávajú nezmenené. Doložka a oprava spísaná do tejto notárskej
zápisnice tvorí neoddeliteľnú súčasť pôvodnej notárskej zápisnice č. NZ 46/98 z 05.03.1998.

54. Z notárskej zápisnice N 1/2007, NZ 9807/2007, NCRls 9832/2007 napísanej dňa 13.03.2007

notárkou JUDr. L. W., so sídlom v Q., súd zistil, že V. N. a V. U. sa dostavili pred notárku a pred notárkou
V. N. prehlásila najmä skutočnosti týkajúce sa výstavby hospodárskej budovy pri dotknutom rodinnom
dome.

55. Zo znaleckého posudku číslo XX/XX vypracovaného znalcom I.. Q. J., ktorý vypracoval na žiadosť

žalobkyne zo dňa 24.02.1998 vyplýva, že bol vypracovaný za účelom prevodu nehnuteľnosti medzi
občanmi. Úlohou znalca bolo stanovenie hodnoty rodinného domu v k.ú. I. pri R. na D. ulici č. XX.
Rodinný dom bol ocenený sumou 395.892 Sk (13.141,21 eur).

56. Žalobkyňa listami zo dňa 09.06.1998 označenými ako „návrh na odkúpenie podielu“ oznámila

žalovanému v 1. rade, žalovanému U. N. a žalovanému v 5. rade, že na základe darovacej zmluvy zo
dňa 05.03.1998 sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. N. v 7/10 a
vzhľadom na terajšie pomery a v snahe predísť ďalším nedorozumeniam im navrhla, aby jej odpredali ich
podiel 1/10 z celku za zmluvne dohodnutú cenu. Poprosila ich, aby jej navrhli, za akú čiastku sú ochotní
svoj podiel predať s tým, že záväznú odpoveď očakáva do 15-tich dní. Uviedla, že ak nepríde k dohode,

bude nútená podať návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva na súd z titulu spoluvlastníctva
v najvyššom podiele.

57. Žalobkyňa v zastúpení právnym zástupcom listami zo dňa 23.09.1998 označenými ako „zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - výzva na uzavretie mimosúdnej dohody“

žiadalažalovanéhov1.rade,žalovanéhoU.N.ažalovanéhov5.radeoriešeniezrušeniaavyporiadania
ich podielového spoluvlastníctva dohodou, zároveň žiadala o návrh na cenu podielov, ktorých sa chcela
stať vlastníčkou.

58. Listom zo dňa 19.11.1999 žalovaný v 1. rade, žalovaný U. N. a žalovaný v 5.rade dňa 22.11.1999

podali podnet na Okresný úrad v P., katastrálny odbor, na katastrálne konanie týkajúce sa otázky
nezrovnalosti zápisu vlastníckych práv k rodinnému domu zapísaného na LV č. XXX v k.ú. N. na základe
notárskej zápisnice napísanej notárkou JUDr. L. P. dňa 05.03.1998.59.Zoznaleckéhoposudkuč.032/2001vypracovanéhosúdomustanovenýmznalcomIng.T.I.zodboru:
stavebníctvo, odvetvie: pozemné stavby, dopravné stavby, oceňovanie nehnuteľností súd najmä zistil,
že predmetom znaleckého posudku boli nehnuteľnosti podľa LV č. XXX k.ú. N., a to parc. č. XXX/XXX

zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XXX vinica o výmere 182 m2, parc. č. XXX/XXX
vinica o výmere 144 m2 a dom súpis. č. XXXX na parc. č. XXX/XXX. Zo záveru znaleckého posudku
vyplynula odpoveď na 1. otázku, že cena nehnuteľností zistená podľa cenového predpisu platného ku
dňu zisťovania je 557.880 Sk (18.518,22 eur). Znalec na 2. otázku súdu odpovedal tak, že na základe
znaleckého dokazovania a poznania realitného prostredia v danej lokalite po prihliadnutí na stav stavieb,

možnosť rozvoja a iného využitia majetku je znalcom odporúčaná všeobecná hodnota 2.200.000 Sk
(73.026,62 eur).
Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 24.09.2001 uviedol, že k znaleckému posudku nemá
výhrady.
Žalovaný v 1. rade dňa 30.05.2001 proti znaleckému posudku č. XXX/XXXX podal námietky. Uviedol, že
jeho námietky sú úzko späté s námietkou neplatnosti darovacej zmluvy. Darkyňa v notárskej zápisnici

vyhlásila, že je vlastníčkou nehnuteľností, avšak v prejavenej vôli darovania absentuje pri výpočte
nehnuteľností rodinný dom. Preto vlastníctvo žalobkyne v podiele 6/10 považoval za sporné a úkon
darovania v zmysle § 37 OZ za absolútne neplatný. Znalec sa dopustil pochybenia, ktorý popisoval v
znaleckom posudku aj vedľajšiu stavbu (hospodársku budovu zapísanú na LV č. XXXX k. ú. N.) ako
predmet sporu, hoci táto netvorí predmet sporu, a ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného

v 1. rade. Vzniesol pochybnosti k objektivity ceny nehnuteľností, keďže v posudku Ing. J. pripojenom k
darovacej zmluve boli nehnuteľnosti zjavne podhodnotené (cenový rozdiel je cca 100.000 Sk /3.319,39
eur/). Posudok Ing. I. zohľadňuje v cene aj 3% opotrebenie za ďalšie tri roky veku nehnuteľností.
Naďalej popieral dôvodnosť návrhu na zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nakoľko
žalobkyňa chce nehnuteľnosti predať, pričom on trval na tom, aby matka v domovej nehnuteľnosti

pokojne dožila a vec sa riešila až následne. Ide o dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 142 ods.
2 OZ, na ktorý žiadal, aby súd prihliadol. Uviedol, že tento dôvod je namieste o tom viac, že následne
nemá výhrady voči prevodu jeho podielu na žalobkyňu, a to aj bezodplatne, ak sa o matku postará do
konca života. K uvedeným námietkam žalovaný v 1. rade pripojil listiny, a to výpis z LV č. XXXX k.ú.
N.; listinu o určení súpisného a orientačného čísla, geometrický plán číslo XX/XXXX zo dňa 25.10.1999

k.ú. N. na zameranie budovy parc. č. XXX/XXX; kópiu z katastrálnej mapy z 23.05.2001. Žalovaný k
znaleckému dokazovaniu na pojednávaní dňa 24.09.2001 uviedol, že pri návšteve znalca na konkrétnu
otázku žalovaného v 1. rade znalec uviedol, že dom je reálne deliteľný, avšak v znaleckom posudku
už jeho vyjadrenie je iné. V prípade, že by súd nemal za to, že žalobu treba zamietnuť z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, strana žalovaných navrhuje reálnu deľbu nehnuteľnosti. Poukázal na to,

že žalovaným ide o právne postavenie matky k tejto nehnuteľnosti, aby nedošlo k situácii, že by nemala
kde bývať.
Žalovaný U. N. na pojednávaní dňa 24.09.2001 uviedol, že sa pripája k vyjadreniu žalovaného v 1. rade
k znaleckému posudku, nakoľko si myslí, že znalecký odhad je predčasný, nakoľko má za to, že je
neplatná darovacia zmluva ako základný titul.

K predmetnému znaleckému posudku č. 032/2001 žalovaný v 5. rade nemal výhrady.
Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní dňa 24.09.2001 uviedol, že znalecké ocenenie
celkovo nenamieta, znalec rozhodne postupoval podľa metódy a ocenenie je správne. Nebola však
zohľadnená zmena v zápise v katastri a taktiež znalecký záver poníma ohodnotenie i domu, pričom
strana žalovaných rozhodne namieta darovanie domu, vedľajšej stavby žalobkyni. Mali za to, že ak by

znalec oceňoval len pozemok a príslušenstvom len pozemku a nie dom a vedľajšie stavby, bolo by
ocenenie pozemku iné ako teraz, ak pozemok oceňoval komplexne s domom.

60. Z listu vlastníctva číslo 2631 pre k. ú. N. súd zistil, že žalovaný v 1. rade je bezpodielový spoluvlastník
nehnuteľnostisosúpisnýmčíslomXXXXnaparcelečísloXXX/XXXevidovanejnaLVč.XXXk.ú.N.,druh

stavby XXX - hospodárska budova. S. v katastri nehnuteľností bol vykonaný na základe GP č. XX/XXXX
a rozhodnutia o určení súpisného čísla XXXX/XX zo 04.11.1999. Predmetná stavba bola postavená pred
rokom 1976.

61. Zo znaleckého posudku č. 4/2009 vypracovaného dňa 17.11.2009 súdom ustanoveným znalcom:

I.. I. I. pre odbor: geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a odvetvie kartografia za účelom
možností reálneho rozdelenia pozemkov parc. č. XXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v k. ú. N. okres
P. súd zistil najmä nasledovné skutočnosti. Znalec vykonal predmetných obhliadku nehnuteľností, za
prítomnosti strán sporu. Účelom bolo zistiť reálny stav nehnuteľností, zameranie nevyhnutných údajova konzultácia so stranami sporu vo veci ich názorov na spôsob reálnej deľby. Na obhliadke sa zúčastnili
žalobkyňa, žalovaný v 1. rade a žalovaný U. N., podľa ich vyjadrenia obaja splnomocnení zastupovať aj
neprítomných žalovaných. Znalec prítomných po vykonanej obhliadke oboznámil s aktuálnym stavom

v katastri nehnuteľností, podľa ktorého žalobkyňa vlastní 7/10 podiel z celého pozemku spolu 469 m2.
Žalovaní v 1. až 3. rade vlastnia každý po 1/10 podiely z celého pozemku spolu 201 m2. Rovnaké
podiely platia aj na vlastníctvo samotného domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXX/XXX, ten však
nie je predmetom deľby týmto posudkom. Hospodárska budova na parc. č. XXX/XXX je vo výlučnom
spoluvlastníctve žalovaného v 1. rade a jeho manželky. Názor znalca v zmysle posudku je, že z hľadiska

účelného využitia je optimálne ponechať celý pozemok (všetkých 5 parciel) vo výlučnom vlastníctve
niektorého z účastníkov súdneho konania a teda nepristúpiť k jeho reálnej deľbe (alternatíva č. 1). I
keď s týmto stanoviskom všetci prítomní súhlasili, nedokázali sa dohodnúť na tom, kto má byť týmto
výlučným vlastníkom (záujem o to majú obidve strany). Bolo teda potrebné pristúpiť k návrhom reálnej
deľby. V tejto súvislosti sa žalovaní vyjadrili, že ich podiely možno pri reálnej deľbe uvažovať ako jeden
3/10-ový podiel (celých 201 m2), čo podstatne uľahčí deľbu. Vychádzajúc z existujúcej konfigurácie

pozemku a z väzby na susediace pozemky (spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXX/XXX je žalovaný v
1. rade s manželkou, ktorí vlastnia tiež hospodársku budovu na parc. č. na parc. č. XXX/XXX) navrhol
odčleniť v prospech žalovaných celé existujúce parcely č. XXX/XXX a XXX/XXX a priľahlý 1,75 m široký
pruh (alternatíva č. 2 a č. 3). Žalovaní voči takémuto oddeleniu pozemku nemali námietky a žalobkyňa
nemala voči tomu žiadne racionálne námietky (uvažovala s odčlenením pozemku pre žalovaných na

južnej strane, čo by však o.i. skomplikovalo polohu hospodárskej budovy, ktorá by zostala na pozemku
žalobkyne), tak naostatok s tým súhlasila. Vzhľadom na to, že samotný dom, ktorý je v spoluvlastníkom
podiele, by bol po reálnej deľbe na pozemku žalobkyne, treba vyriešiť tiež možnosť vstupu do domu pre
žalovaných. Túto vec odporúčal vyriešiť vecným bremenom - právom prechodu do domu v prospech
žalovaných cez parcelu žalobkyne, a to v dvoch alternatívach:

- s možnosťou vstupu do obidvoch bytových vchodov (z prednej i zo zadnej strany domu) a do garáže
(alternatíva č. 2),
- s možnosťou vstupu do domu len z predného bytového vchodu a do garáže (alternatíva č. 3).
Grafické znázornenie rozdelenia sporného pozemku podľa jednotlivých alternatív vyhotovil na podklade
zväčšeniny katastrálnej mapy (do mierky 1:250), pričom alternatíva č. 1 znázorňuje existujúci stav

bez zmenenej grafiky, pričom sa predpokladá len zmena vlastníka v prospech jediného subjektu
(príp. spoluvlastníkov bez sporných vzťahov). Pri 2. a 3. alternatíve by zostala výlučným vlastníkom
novovytvoreného pozemku v žltom orámovaní o celkove výmere 469 m2 žalobkyňa (vrátane pozemku
pod domom) a žalovaní by sa stali podielovými spoluvlastníkmi novovytvoreného pozemku v zelenom
orámovaní o celkovej výmere 201 m2. Výmery takto upravených parciel by sa zmenili nasledovne:

- parc. č. XXX/XXX doteraz 190 m2, po zmene 181 m2
- parc. č. XXX/XXX doteraz 182 m2, po zmene 166 m2
- parc. č. XXX/XXX doteraz 144 m2, po zmene 122 m2
v prospech žalobkyne spolu 469 m2
- parc. č. XXX/XXX doteraz 24 m2, po zmene 24 m2

- parc. č. XXX/XXX doteraz 130 m2, po zmene 177 m2
v prospech žalovaných spolu 201 m2.
Geometrický plán na definitívne reálne rozdelenie pozemku odporučil znalec vyhotoviť až po rozhodnutí
súdu o presnom spôsobe jeho deľby. Po dôkladnom zhodnotení predložených alternatív, najmä z
hľadiska účelnosti využitia predmetných nehnuteľností odporúčal prioritne aplikovať pokiaľ to bude

reálne alternatívu č. 1. Ďalšie dve alternatívy hodnotil z hľadiska priority ako rovnocenné.

62. Žalobkyňa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 06.07.2010 vo vyjadrení k znaleckému
posudku č. 4/2009 úvodom uviedla, že prosí o ospravedlnenie zmeškania lehoty, ktorá vznikla
potrebou oboznámiť sa s rozsiahlym spisom. V súlade s vyjadrením žalobkyne doloženým v spise

ohľadom nariadeného znaleckého dokazovania, žalobkyňa naďalej trvá na tom, že znalecký posudok
nerieši otázku vyporiadania komplexným spôsobom v súlade s jej návrhom tým, že nezohľadňuje,
že predmetom konania je aj vyporiadanie nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XXXX.
Z uvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s predloženými alternatívami rozdelenia pozemkov
so zriadením vecného bremena, keďže výsledkom tohto konania má byť vyporiadanie všetkých

nehnuteľností a ukončenie spoluvlastníckych vzťahov k nim. Stotožnila sa s názorom znalca vyjadrenom
v Čl. II posudku, že z hľadiska účelného využitia je optimálne ponechanie všetkých pozemkov vo
vlastníctve jednej osoby tak, ako sa vychádzalo pri stanovení hodnoty nehnuteľností znalcom I.. I. v
znaleckom posudku č. XXX/XXXX. Z hľadiska rozhodnutia veci sa javí ako jednoznačne podstatnouotázka, či stavba súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX/XXX, ktorej vlastníctvo v prospech žalovaného
v 1. rade a jeho manželky bolo zapísané počas tohto konania na základe čestného vyhlásenia sú v
bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania alebo tvorí príslušenstvo rodinného domu, keďže

následne z hľadiska účelného využitia veci by bolo potrebné prikloniť sa k alternatíve č. 2 v zmysle
odčlenenia pozemkov parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX. Táto alternatíva, samozrejme bez zriadenia
vecného bremena, by bola schodná pre žalobkyňu aj vtedy, ak by sa považovala za formu vyporiadania
spoluvlastníctva k pozemkom za okolnosti, že k finančnému vyporiadaniu by došlo iba vo vzťahu k
rodinnému domu. V tomto smere však poukázala na to, že zo znaleckého posudku I.. I. nie je možné

jednoznačne zistiť hodnotu rodinného domu a aký pomer na ocenení tvorí, keďže nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom konania oceňoval v celku. S týmto riešením by žalobkyňa však súhlasila len ak by sa
vychádzalo z toho, že hodnota pozemkov tvorí na celkovej cene oceňovaných nehnuteľností väčší
podiel, keďže dom je v dezolátnom stave.

63. Žalovaný v 1. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 14.06.2010 vo vyjadrení k znaleckému

posudku č. X/XXXX uviedol, že je toho názoru, aby sa pozemky nerozdeľovali za života ich matky V. N..
V prípade, že súd nebude k tomuto názoru naklonený, priklonil sa k alternatíve č. 2 podľa vypracovaného
znaleckého posudku č. X/XXXX na reálne rozdelenie pozemkov parc. č. XXX/XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX v katastrálnom území N..

64. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného dňa 07.10.2011 súdom ustanoveným znalcom:
Ing.arch.B.P.,preodbor:stavebníctvo,odvetvie:pozemnéstavby,odhadhodnotynehnuteľností,odhad
hodnoty stavebných prác súd zistil najmä nasledovné skutočnosti. Nehnuteľnosť bola ohodnotená k
13.09.2011. Zo záveru znalca k otázke určenia trhovej ceny nehnuteľnosti - rodinného domu s garážou
- nachádzajúcej sa v KN OÚ P., odbor katastrálny, na LV č. XXX, so súpisným číslom XXXX na parc.

č. XXX/XXX, k.ú. N., vyplynulo, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti - rodinného domu s garážou -
nachádzajúcej sa v KN OÚ P., odbor katastrálny, na LV č. XXX súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX/XXX
v k.ú. N. predstavuje po zaokrúhlení sumu spolu XX.XXX eur. Zo záveru znalca k otázke určenia, či je
reálna deľba predmetného rodinného domu, t.j. či je možné vytvoriť samostatné objekty na bývanie s
príslušenstvom, so samostatnými vstupmi - ak áno, vyčísliť, ako by bola táto deľba finančne náročná,

vyplynulo, že nie je možná reálna deľba rodinného domu na samostatné objekty.

65. Zo záveru znaleckého úkonu číslo 70/2015 - doplnenie znaleckého posudku číslo 63/2011
vypracovaného Ing. arch. B. P. dňa 12.08.2015 súd zistil, že po zaokrúhlení všeobecná hodnota
rodinného domu súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX/XXX teda VŠH stavieb a pozemkov je spolu 61.300

eur.

66. Emília N. zomrela dňa 09.08.2013.

67. Zo znaleckého posudku č. 17/2016 vypracovaného dňa 13.02.2017 (súdu doručeného 15.02.2017)

súdom ustanoveným znalcom Ing. D. B. za účelom rozdelenia nehnuteľností geometrickým plánom, súd
zistil, že bol riadne vypracovaný geometrický plán daný na overenie pod číslom 10/2017, na základe
ktorého došlo k deľbe pozemkov v zmysle alternatívy č. 2 znaleckého posudku č. 4/2009 znalca Ing. I..
P. geometrického plánu vznikli nasledovné parcely: parc. č. XXX/XXX o výmere 104 m2 ako zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 166 m2 ako vinice, parc. č. XXX/XXX o výmere 122 m2

ako vinice, parc. č. XXX/XXX o výmere 77 m2 ako zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o
výmere 24 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX/XXX o výmere 177 m2 ako zastavané
plochy a nádvoria.

68. Na pojednávaní dňa 12.10.2017 sa k znaleckému posudku č. 17/2016 I.. D. B. vyjadril právny

zástupca žalobkyne s tým, že uviedol, že v súvislosti s rozdelením ako bol vypracovaný sa v zásade
stotožňuje, nakoľko tento spôsob vyporiadania je výsledkom dokazovania. Vyjadril určité obavy ohľadne
zápisu do katastra nehnuteľností a vysporiadania spoluvlastníckych vzťahov so žalovanými. Právny
zástupca žalovaných uviedol, že ohľadom reálnej deľby nie sú zo strany žalovaných väčšie výhrady.
Novovytvorené rozdelenie zodpovedá tomu, akým spôsobom žalovaní majú záujem veci riešiť.

69. Dňa 16.02.2018 právny zástupca na strane žalovaných písomne oznámil súdu zápis zmeny druhu
pozemku a geometrického plánu Ing. D. B. č. 10/2017 do katastra nehnuteľností. Zaslal súdu aktuálny
výpis z listu vlastníctva č. XXX k.ú. N..70. Pôvodný žalovaný U. N. zomrel dňa 24.02.2018. Podľa výsledku dedičského konania na základe
uznesenia notára JUDr. N. B., povereného Okresným súdom Y. funkciou súdneho komisára sp. zn.

22D/41/2018, Dnot 73/2018, IČS: 2318202710 zo dňa 23.08.2018 právoplatného dňa 23.08.2018,
ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi (žalovanom v 2. rade),
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území N. (obec I. pri R.) pod B3 v
1/10-ine prevzali rovnodielne: B. L., C. N. a N. N..

71. Uznesením č.k. 6C/299/1998-759 zo dňa 06.11.2018 súd rozhodol v zmysle § 63, § 65 CSP o
pokračovaní v konaní s dedičmi žalovaného U. N., v konaní na strane žalovaných ako žalovaná v 2. rade,
žalovaná v 3. rade a žalovaný v 4. rade. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.01.2019.

72. Dňa 15.04.2019 súdu predložili žalovaný v 4. a 5. rade súkromný znalecký posudok číslo 018/2019
vypracovaný dňa 28.03.2019 Ing. L. F., PhD. znalcom z odboru stavebníctvo - pozemné stavby,

odhad hodnoty nehnuteľností, vo veci odhadu hodnoty nehnuteľnosti: stanovenia všeobecnej hodnoty
pozemkov parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX v k.ú. N., obec I. pri R., okres P., za účelom zistenia všeobecnej
hodnoty (VŠH) pre účely súdneho konania. Zo záveru predmetného posudku súd zistil, že VŠH
zaokrúhlene predstavuje 15.400 eur teda cena za m2 pozemkov parc. č. XXX/XXX, 317 (201 m2) je
77 eur /m2.

73. Súd z výpisu z katastra nehnuteľností zistil, že v čase vyhlásenia rozsudku podľa listu vlastníctva
číslo XXX pre katastrálne územie N., sú žalobkyňa (v podiele 7/10), žalovaný v 1. rade (v
podiele 1/10), žalovaná v 2. rade (v podiele 1/30), žalovaná v 3. rade (v podiele 1/30), žalovaný v 4.
rade (v podiele 1/30) a žalovaný v 5. rade (v podiele 1/10) podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

zapísaných na liste vlastníctva XXX, vedenom pre okres: P., obec: I. pri R., katastrálne územie: N., a
to pozemkov
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 104 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 166 m2 druh pozemku: vinica,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 122 m2 druh pozemku: vinica,

- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 24 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 177 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- parcelné číslo XXX/XXX o výmere 77 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
všetky ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape a rodinného domu súpisné číslo XXXX
postavenom na parcele číslo 926/451.

Titulom nadobudnutia dotknutých nehnuteľností žalobkyňou je: D 383/90-8-254/97, Potvrdenie č.
1487/97, Dar V-497/98, GP 60/1999; žalovaným v 1. rade a žalovaným v 5. rade: D 383/90-8, GP
60/1999; žalovanou v 2. rade, žalovanou v 3. rade a žalovaným v 4. rade: 22D/41/2018, Dnot 73/2018
právoplatnosť zo dňa 23.08.2018 - Z-5074/18-853/18.
Právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku 926/316 je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX. Z

listu vlastníctva číslo 2631 pre k. ú. N. súd zistil, že vlastníkmi v podiele X/X (v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov) sú žalovaný v 1. rade s manželkou. Dotknutá stavba nie je predmetom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán.

74. Súd dňa 16.10.2019 na základe internetových ponúk pozemkov v k.ú. N. zistil aktuálne ceny

pozemkov v rozmedzí od cca 30 eur do cca 110 eur/m2, v závislosti od využitia a účelu.

75. Súd zo spisu zistil, že žalobkyňa bola právne zastúpená viacerými právnymi zástupcami. Žalobu
spísal a podal advokát JUDr. D. P., ktorému žalobkyňa odvolala splnomocnenie, čo súdu oznámila listom
zo dňa 28.05.2004 doručeným dňa 04.06.2004. Dôvod odvolania splnomocnenia neuviedla. Súčasne

s uvedeným úkonom žalobkyňa súdu predložila plnomocenstvo zo dňa 28.05.2004 na zastupovanie v
tomto spore udelené L.. A. L., advokátke, ktorá podaním doručeným súdu dňa 18.05.2007 oznámila,
že žalobkyni vypovedala plnomocenstvo. K predmetnej výpovedi plnej moci pripojila list označený ako
„odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnych služieb a výpoveď plnej moci“ zo dňa 04.05.2007
obsahom ktorého boli dôvody ukončenia právneho zastúpenia. Uviedla, že od zmluvy o poskytnutí

právnych služieb z 28.05.2004 odstupuje a vypovedáva plnomocenstvo z dôvodu, že došlo k vážnemu
narušeniu nevyhnutnej dôvery medzi advokátom a klientom z dôvodu opakovaných verbálnych útokov
na advokátsku kanceláriu a poškodzovania dobrého mena. Zdôraznila, že jej prístup je i v rozpore s
dobrými mravmi. Súčasne žalobkyňu upozornila, že napriek jej výzve a jej prísľubu doteraz neuhradilaodmenu za všetky úkony právneho zastúpenia, ktoré vo veci vykonali. Dňa 17.05.2007 žalobkyňa udelila
splnomocnenie na zastupovanie v tomto spore JUDr. F. L., advokátovi, ktorý listom doručeným súdu dňa
19.11.2008 oznámil vypovedanie splnomocnenia podľa § 17 ods. 1 zákona o advokácii. Dňa 21.11.2008

žalobkyňa splnomocnila na zastupovanie v spore JUDr. A. Vachálkovú, advokátku. S. listom zo dňa
17.06.2010 splnomocnenie advokátke vypovedala s uvedením najmä straty dôvery, z dôvodu, že po viac
ako 1 a 1 roku zastupovania nedala vo veci žiaden návrh a nijako jej záujmy nehájila. Dňa 21.06.2010
prevzala právne zastúpenie žalobkyne v tomto spore L.. V. Q., advokátka.

76. Súd na základe zisteného skutkového stavu vec právne posúdil nasledovne.

77. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ" alebo "Občiansky
zákonník") právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
78. Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne

alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
79. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.
80. Podľa § 35 ods. 3 OZ právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob

ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
81. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
82. Podľa § 37 ods. 2 OZ právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam

nepochybný.
83. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
84. Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
85. Podľa § 136 ods. 2 OZ spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové

spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
86. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
87. Podľa § 137 ods. 2 OZ ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak,
sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

88. Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
89. Podľa § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

90. Podľa § 139 ods. 3 OZ ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci
žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
91. Podľa § 140 OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

92. Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
93. Podľa § 141 ods. 2 OZ každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

94. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
95. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.96. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce

na nehnuteľnosti.
97. Podľa § 628 ods. 1 OZ darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
98. Podľa § 628 ods. 2 OZ darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a
pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

99. Podľa § 628 ods. 3 OZ neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
100. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
právknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)parcelousarozumiegeometrickéurčenieapolohovéurčenie
a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s
vyznačením jej parcelného čísla.
101. Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba
postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom

pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
102. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) geometrický plán je technický podklad právnych úkonov,
verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje

o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj
bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. 19) Ak
ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným
spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom.
103. Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkov
geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s
uvedením dovtedajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach
k nehnuteľnostiam.
104. Prepočet slovenskej meny na eurá bol vykonaný podľa konverzného kurzu v súlade so zákonom č.

659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tzv. konverzný kurz bol určený na európskej úrovni a bol stanovený na úrovni 1 euro rovnajúce sa
30,1260 Sk (Nariadenie Rady ES 1103/97 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura).
105. Podľa Čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.
106. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

107. Podľa Čl. 16 ods. 1 CSP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
108. Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") o
povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
109. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.110. Podľa § 216 ods. 2 CSP súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

111. Podľa § 140 ods. 3 CSP za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený
nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
112. Podľa § 95 OSP (1) Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. (2) Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho

konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v
prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje
súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia. (3) O zmene návrhu súd rozhodne
spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní
od odročenia pojednávania. O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania
návrhu na zmenu návrhu.

113. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
114. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
115. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

116. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

117. Na základe vykonaného dokazovania súd vychádzajúc z ustanovenia § 142 ods. 1 OZ aj v
spojení s § 141 ods. 1 OZ zrušil a vysporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu ako podielových

spoluvlastníkov nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 398 v k. ú. N., vychádzajúc tiež zo
zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Keďže po vyše
20-tich rokoch strany sporu dospeli k dohode ohľadom predmetu sporu, súd zrušil a vysporiadal ich
spoluvlastníctvo v zmysle ich vzájomnej dohody. Počas celého súdneho konania iniciovaného na návrh
žalobkyne ako jednej z podielových spoluvlastníkov, súd postupoval v zmysle § 142 ods. 1 OZ viazaný

týmto zákonným ustanovením, keďže strany sporu sa pôvodne nevedeli dohodnúť na tom, ako má byť
vykonané medzi nimi vyporiadanie ich spoluvlastníctva. Súd najmä na základe znaleckých posudkov
v prvom rade zisťoval možnosť reálneho rozdelenia dotknutých nehnuteľností. Keďže zo znaleckého
dokazovania vyplynulo, že reálna deľba najmä nehnuteľnosti - rodinného domu nie je možná, zisťoval,
ktorá zo strán chce nadobudnúť nehnuteľnosti patriace do podielového spoluvlastníctva. V priebehu

súdneho konania dokonca došlo k novému rozdeleniu pozemkov nachádzajúcich sa v podielovom
spoluvlastníctve strán, a to odčlenením časti parcely číslo XXX/XXX a XXX/XXX, čím na základe dohody
strán vznikli nové parcely v rámci podielového spoluvlastníctva, ktorých rozdelenie je aktuálnym stavom
zapísaným v katastri nehnuteľností. Strany sporu sa napokon dohodli, že žalovanému v 1. rade bude
do výlučného vlastníctva prikázaný pozemok parc. č. XXX/XXX a XXX/XXX o celkovej výmere 201 m2,

keďže ide o parcely bezprostredne susediace s nehnuteľnosťami (pozemkami a rodinným domom),
ktoré sa nachádzajú v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zapísané na liste vlastníctva číslo
1304 a najmä z dôvodu, že na parcele č. XXX/XXX sa nachádza stavba so súpisným číslom XXXX -
hospodárska budova, ktorá sa podľa zápisu v katastri nehnuteľností rovnako nachádza v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov žalovaného v 1. rade a jeho manželky. Strany sporu mali po rozsiahlom

dokazovaní predstavu o tom, ktorý z nich chce ktoré nehnuteľnosti nadobudnúť, a ktorí spoluvlastníci
nehnuteľnosti nechcú. Napokon strany dospeli k dohode, ktorej výsledok sa premietol do výrokovej
časti tohto rozsudku a súd viazaný zákonným ustanovením, tak hmotnoprávnym ustanovením § 142
ods. 1 OZ ako aj procesnými ustanoveniami najmä Čl. 7 ods. 2 CSP, § 179 ods. 2 CSP, rozhodol
vo veci v zmysle dohody strán. Keďže na základe vykonaného dokazovania strany dospeli k dohode

nielen ohľadom spôsobu vysporiadania ich podielového spoluvlastníctva, ale dokonca aj ohľadom výšky
primeranej náhrady jednotlivých strán, súd mohol spor dokonca ukončiť schválením zmieru (§ 148 CSP).
K uzatvoreniu zmieru však medzi stranami nedošlo z jediného dôvodu, spornosti ohľadom nároku na
náhradu trov konania. Žalobkyňa žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu a žalovaní v zásade žiadali, aby súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

V tejto súvislosti súd poukazuje na špecifickosť sporu a priebehu celého konania týkajúceho sa zrušenia
a vysporiadania podielového spoluvlastníctva, kedy dospel k záveru, že s ohľadom na tieto špecifiká
je potrebné rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. V prvom
rade súd poukazuje na to, že v zmysle Článku 2 CSP rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacoupraxou najvyšších súdnych autorít. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa nebola v konaní plne úspešná.
V súdnom konaní je v plnom rozsahu úspešný podielový spoluvlastník, ktorý dosiahol v súdnom konaní
zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom

vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v
súdnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.07.2012, sp. zn. 4MCdo/10/2012). V tomto spore
žalobkyňa pôvodne žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že sa stane vlastníkom
všetkých dotknutých nehnuteľností v celosti. Poukazovala na reálnu nedeliteľnosť nehnuteľností, čo sa
napokon týkalo len jednej z nehnuteľností, a to rodinného domu. Zároveň však žiadala vykonať znalecké

dokazovanie súdom ustanoveným znalcom ohľadom posúdenia reálnosti deľby a ceny nehnuteľností.
Žalobkyňa poukazovala na to, že z hľadiska účelnosti využitia nie sú deliteľné ani pozemky, čo sa
však ukázalo ako nepravdivé. Žalobkyňa žalobou žiadala prikázať všetky dotknuté nehnuteľnosti do
jej výlučného vlastníctva. Napokon v priebehu konania došlo čiastočne k reálnej deľbe a aj k vzniku
novovytvorenýchparcielakoajkdohodeoodlišnomspôsobevyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
strán.

118. Ako vyplýva z podrobného opisu skutkového stavu, z účelného využitia dotknutých nehnuteľností a
napokon aj rozdelenia pozemkov so vznikom nových parciel, z ktorých dve boli prikázané do výlučného
vlastníctva žalovaného v 1. rade, súd mal za to, že žalobkyňa v konaní nebola plne úspešná. Taktiež
súd poukazuje na to, že v konaní bola niekoľko rokov sporná otázka nadobudnutia spoluvlastníckeho

podielu žalobkyne od V. N. na základe darovacej zmluvy. Samotná žalobkyňa túto spornosť potvrdila
tým, že v priebehu súdneho konania, po námietkach zo strany žalovaných, došlo z jej strany k náprave
a zmluvné strany darovacej zmluvy po takmer desiatich rokoch spísali dodatok, až ktorého obsahom
bol určitý a zrozumiteľný predmet darovania. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právny úkon
(aj darovanie) je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor

možnoodstrániťvýkladom,ktorývšaknemôžedopĺňaťprávnyúkon.Pokiaľvdotknutejdarovacejzmluve
chýbal presne špecifikovaný predmet darovania, bolo irelevantné, že žalobkyňa ako obdarovaná prijala
dar nad rozsah predmetu darovania. Prejav vôle darkyne bol podľa názoru súdu v časti predmetu
darovania neurčitý a prejav vôle žalobkyne ako obdarovanej bol v danej časti rozporný a napokon
niekoľko rokov aj sporný. Súd mal za to, že viaceré úkony žalobkyne boli v rozpore so snahou o

dosiahnutie právnej istoty rozhodnutím sporu, keď napríklad v roku 2001 navrhla, aby do konania
vstúpil ako ďalší účastník, manželka žalovaného v 1. rade. Manželka žalovaného v 1. rade pritom
nie je a ani nebola podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorých sa týka predmet tohto sporu,
ktorých zrušenie a vyporiadanie žiadala žalobkyňa. Je len bezpodielovým spoluvlastníkom hospodárskej
budovynachádzajúcejsanajednomzpozemkovpatriacichdopodielovéhospoluvlastníctvastránsporu.

Na uvedené poukazoval aj žalovaný v 1. rade, ako aj na to, že napokon dotknutá stavba ani nie je
uvedená v petite. Napokon žalobkyňa v roku 2011 po 10-tich rokoch vo vzťahu k tejto strane vzala
žalobu späť z dôvodu nadbytočnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje na absolútnu nehospodárnosť
konania vo vzťahu k strane sporu, ktorej sa spor netýka, pričom žalobca je v konaní ten, kto predmetom
sporu disponuje a tiež ten, kto určuje nielen predmet sporu ale aj okruh jeho strán žalovaných.

Absolútne nehospodárnym bol aj návrh v roku 2006 na pripustenie zmeny petitu s ohľadom na určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bez označenia jej súpisného čísla) zapísanej na liste vlastníctva
číslo XXXX, k.ú. N.. Súd takúto zmenu ani nepripustil. Žalobkyňa nesúhlasila ani s uzatvorením zmieru
navrhnutým zo strany žalovaných, a to opakovane. Uviedla, že taký návrh je z ich strany účelový,
relevantnédôvodyvšaknekonkretizovala.Žalobkyňavkonanípredložiladokoncanávrhynevykonateľné

(čo sama potvrdila) a tiež obsahujúce chyby (napríklad zmena petitu dňa 03.09.2019), a teda robila
úkony (aj v deň pojednávania, napriek tomu, že predvolanie bolo realizované s dostatočným časovým
odstupom), respektíve opakovane menila právneho zástupcu a na výzvy súdu nereagovala, respektíve
nereagovala včas, alebo neposkytla súčinnosť pri znaleckom dokazovaní takú, ktorá by zamedzila
ďalšej potrebe vykonávania znaleckého dokazovania (napríklad neuviedla, že v dotknutom rodinnom

dome vymenila plynový kotol, čo mohlo a následne aj malo vplyv na cenu nehnuteľnosti). Úkony
žalobkyne sa javia z procesného hľadiska ako nehospodárne, napríklad tiež žiadala vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, avšak riadny návrh v konaní nepodala. Pokiaľ ide o
tvrdenie žalobkyne, že sa sama starala o dotknuté nehnuteľnosti, súd v tejto súvislosti poukazuje na
to, že žalobkyňa mala právneho zástupcu a tiež možnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona, ako právne

riešiť situáciu týkajúcu sa hospodárenia so spoločnou vecou v podielovom spoluvlastníctve (§ 139 OZ).
Túto skutočnosť súd nemôže zohľadňovať pri nároku na náhradu trov konania. Ide o samostatné nároky,
spolu nesúvisiace, navyše jeden hmotnoprávneho charakteru a druhý procesného. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalobkyne v rámci záverečnej reči, že matka strán vyhotovila aj listinu o vydedení, súd uvedené tvrdeniepovažuje za účelové, v konaní nebolo ničím preukázané a do prednesu záverečných rečí ani tvrdené.
Čo sa týka tvrdenia, že žalobkyňa si svoje povinnosti z darovacej zmluvy riadne splnila, toto taktiež
ničím nepreukázala, a napokon súd dáva do pozornosti to, že predmetom darovania je bezodplatné

prenechanie daru obdarovanému (§ 628 ods. 1 OZ) a nie napríklad zriadenie vecného bremena - práva
doživotného užívania nehnuteľnosti, na ktoré žalovaní opakovane poukazovali a žiadali.

119. Ďalej napríklad žalobkyňa v konaní nesúhlasila so znaleckým dokazovaním a v rozpore s
tým žiadala rozšíriť znalecké dokazovanie. Uviedla, že nariadené znalecké dokazovanie žalobkyňa

nenavrhla, na pojednávaní s ním nesúhlasila, naproti tomu ale zároveň žiadala, aby súd rozšíril znalecké
dokazovanie o rodinný dom. Žalobkyňa vo vzťahu k novému zameraniu pozemkov uviedla, že netreba
vyhotovovať geometrický plán, keďže ide o malú výmeru a vyhotovenie geometrického plánu by bolo
finančne náročnejšie. Takéto tvrdenie je však v rozpore s katastrálnym zákonom (§ 3, § 67 zákona
č. 162/1995 Z.z.). Napokon v konaní žalobkyňa súhlasila s prikázaním pozemkov parc. č. XXX/XXX,
XXX/XXX do vlastníctva niektorého zo žalovaných, keď sama uviedla, že tieto parcely reálne užíva

žalovaný v 1. rade. Došlo teda k odčleneniu pásu 47 m2 v prospech uvedených parciel a k novému
zameraniu pozemkov s nutnosťou nového zápisu do katastra nehnuteľností. Tiež žalobkyňa napokon
pri navrhovanej zmene petitu na pojednávaní dňa 03.09.2019 tvrdila, že strany čakali na vyhotovenie
geometrického plánu a petit bol doposiaľ nevykonateľný. K zmenám žalobného návrhu v priebehu
konania došlo zo strany žalobkyne opakovane. Na pojednávaní 17.05.2012 súd dokonca musel poučiť

žalobkyňu o tom, že absentuje spôsob vyporiadania, keďže nie je uvedené v návrhu, komu čo chcú
prikázať do vlastníctva.

120. Sporným bolo aj to, že žalovaní tvrdili, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
žiadali v začiatkoch konania návrh zamietnuť. Uviedli, že v dotknutom rodinnom dome, ktorého výšku

spoluvlastníckych podielov na strane žalobkyne spochybňovali, býva ich matka a žalobkyňa v prípade
dosiahnutia výlučného vlastníctva, nehnuteľnosť predá a matka nebude mať kde bývať, nakoľko nedošlo
k zriadeniu vecného bremena - práva doživotného užívania. Na jednej strane žalobkyňa tvrdila, že
dom predať nechce, na druhej strane túto skutočnosť sama na pojednávaní nespochybnila. Taktiež
poukázala na to, že 4x do týždňa starostlivosť o matku by mala postačiť, čím vlastne došlo k potvrdeniu

opodstatnenosti obáv na strane žalovaných, že žalobkyňa záväzok postarať sa o matku nemusí splniť.
Týmto vyjadrením došlo z jej strany k modifikácii jej vlastného záväzku obsiahnutého v darovacej
zmluve, v ktorej sa zaviazala o matku postarať až do jej smrti s tým, že ju bude opatrovať. Z
vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu svedkyne V. N. súd mal za to, že darkyňa si nebola
vedomá dôsledkov darovania a mala za to, že dom je stále jej. Skutočnosť, že darovacia zmluva bola

neurčitá potvrdila vlastne aj skutočnosť, že v konaní bola darkyňa vypočutá ako svedok za účelom
zistenia skutočnosti, čo vlastne bolo predmetom darovania. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa týkajú
podielových spoluvlastníkov, avšak v súvislosti s namietanou platnosťou darovacej zmluvy mohli byť
tietovyhodnotenéakorelevantné.Samotnážalobkyňadlhérokysvojimiúkonmineprispelakodstráneniu
tohto stavu neistoty a namietaných skutočností. Napokon, ak by bolo úmyslom žalobkyne nehnuteľnosť

predať, mohlo by ísť o rozpor s dobrými mravmi, pretože matka strán sporu si zrejme nebola vedomá
následkov darovania, keď v rámci jej výsluchu ako svedka najmä uviedla, že v dome bude bývať...; že
dom je jej...; že je síce pravdou, že svoju časť venovala dcére, avšak spolieha sa na ňu, že dcéra bude
jej postavenie v dome rešpektovať. Hodnotiacim kritériom pri rozhodovaní súdu o dôvodoch hodných
osobitného zreteľa je teda hodnotenie všetkých sporových strán a medzi ne možno považovať aj úmysel

vec predať, čo samotná žalobkyňa v konaní nespochybnila. V kontexte toho, ako vypovedala matka
strán, bolo by možné túto skutočnosť ďalej hodnotiť ako jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
avšak v čase vyhlásenia rozsudku na základe skutkového stavu, tento dôvod už daný nebol.

121. Na celý priebeh konania malo vplyv množstvo skutočností, ktoré napokon ovplyvnili aj celkovú dĺžku

konania. Každopádne celý spor vznikol evidentne z naštrbených rodinných vzťahov a v priebehu sporu
si strany riešili hlavne rozvrátené vzťahy a nie podstatu predmetu sporu. Na základe podanej žaloby,
vykonaného dokazovania a rozhodnutia v merite veci, súd mal za to, že je potrebné rozhodnúť tak, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa mala v konaní len čiastočný úspech
a možno sa len domnievať, že pri relevantných návrhoch v kontradiktórnom procese, by strany dospeli

k dohode skôr. Čo sa týka námietky zo strany žalovaného v 5. rade, týkajúcej sa toho, že súd zisťoval
aktuálne ceny pozemkov, ale nie rodinného domu, súd poukazuje na to, že strany si ustálili cenu za
prikázané podiely na dome vzájomnou dohodou s ohľadom na vykonané znalecké dokazovanie, táto
sa stala medzi nimi nesporná, preto súd priorizujúci dohodu strán nemal prečo vytvárať ďalšiu spornúsituáciu, ktorá sa týkala napokon len ceny za 1 m2 pokiaľ ide o pozemky parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX.
Preto s ohľadom na túto spornosť a záujme rozhodnutia veci, súd, ktorý určuje v prípade nezhody strán
výšku primeranej náhrady, viedol strany sporu k dohode tým, že urobil aktuálny prehľad cien pozemkov v

danom mieste a čase na realitnom trhu v dotknutom katastrálnom území N., čo sa v konečnom dôsledku
ukázalo ako správne riešenie a strany dospeli k vzájomnej dohode vo všetkých sporných otázkach
týkajúcich sa merita veci. Pokiaľ ide o rodinný dom a jeho cenu, strany sa dohodli na náhrade za
jednotlivé podiely a výšku sumy už nenamietali. Súd teda priorizoval dohodu strán. Keby v tomto štádiu
konania opätovne došlo k riešeniu neaktuálnosti ceny, bolo by potrebné znovu vykonávať znalecké

dokazovanie, ktoré však žiadna zo strán sporu ani nenavrhovala. Súd preto rozhodol v zmysle poslednej
dohody strán sporu týkajúcej sa zrušenia a spôsobu vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva.

122. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že keďže vo výroku rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva týkajúceho sa nehnuteľností musí byť táto presne označená a vymedzená,
pričom súd je povinný prihliadať na to, ako je vyznačená nehnuteľnosť v evidencii katastra nehnuteľností

podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z., súd v rámci rozhodnutia zasiahol do znenia petitu čo sa týka
jeho formulačného vyjadrenia a spresnil špecifikáciu podielov a nehnuteľností, ktorých sa zrušenie a
vysporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvatýka,vzmyslevýpisuzkatastranehnuteľnostíaprioznačení
strán sporu aj v zmysle evidencie registra obyvateľov SR.

123. V súvislosti s konaním a podanými návrhmi na zmenu žaloby, súd poukazuje na to, že o posledných
návrhoch žalobkyne (z 03.09.2019 a z 15.10.2019) nerozhodoval samostatným procesným uznesením,
nakoľko podľa nového procesného predpisu, zmena týkajúca sa prípadov tzv. iudicium duplex, keď sa
spôsob usporiadania vzťahu týka oboch sporových strán (vrátane návrhu na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva) a vyplýva z osobitného predpisu, sa nepovažuje za zmenu žaloby (§ 140 ods. 3 CSP).

124. Súd tiež poukazuje na to, že v zmysle § 232 CSP uložil stranám sporu v rozsahu uvedenom
vo výrokovej časti povinnosť plniť v lehote na plnenie (tzv. paričnej lehote) 90 dní a 120 dní odo dňa
právoplatnostitohtorozsudku.Pozohľadneníjednotlivýchnávrhovnadobuplneniaavzhľadomnavýšku
jednotlivých peňažných plnení, keďže sa jedná o vysoké sumy, súd mal za to, že je odôvodnené v tomto

prípade predĺžiť paričnú lehotu nad zákonom ustanovenú 3-dňovú lehotu na plnenie, keďže plnenie v tak
krátkej lehote by mohlo byť podľa názoru súdu objektívne nemožné. Súd zohľadnil aj návrh žalovaného
v 1. rade, ktorý žiadal skrátiť lehotu na plnenie zo strany žalobkyne o 30 dní a predĺžiť jeho lehotu na
plnenie o 30 dní vo vzťahu k ostatným žalovaným. Po tak dlhom niekoľkoročnom spore, s výsledkom,
kedy aj samotné strany dospeli k vzájomnej dohode ohľadom plnenia peňažnej náhrady, súd mal za to,

že lehoty, ktoré žiadal žalovaný v 1. rade korešpondujú so samotným výsledkom sporu. Ostatné strany
sporu paričnú lehotu nenamietali, preto súd vyhovel žalobkyni, ktorá je povinná vo vzťahu k žalovaným
v 2. až 5. rade plniť v lehote do 120 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa samotná navrhla
túto lehotu a žalovaní v 2. až 5. rade túto lehotu nenamietali. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

125. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti, v danej veci nie je možné hovoriť o plnom úspechu
žiadnej zo strán sporu, preto pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, súd ju nepriznal žiadnej zo
strán sporu, čo je vyjadrením rovnakej miery úspechu či neúspechu v konaní.

126. Keďže však v konaní z dôvodu vykonaného znaleckého dokazovania vznikli trovy štátu, súd o
nároku na náhradu týchto trov v súlade s Čl. 4 ods. 1, § 57 CMP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP
rozhodol bez návrhu podľa úspechu a neúspechu strán sporu v konaní. Vzhľadom na špecifickosť veci
a predmet sporu ako aj vzhľadom na to, že žiadnej zo strán nemožno prisúdiť plný úspech vo veci, súd
o nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol tak, že štátu tento nárok priznal vo vzťahu ku všetkým

stranám rovným dielom v percentuálnom vyjadrení 16,67 % z celku 100 %, čo však bude zohľadnené
v rámci uhradených preddavkov v priebehu konania. Strany síce tvoria nerozlučné spoločenstvo, avšak
v prípade, ak by ich súd zaviazal na spoločné plnenie, vzhľadom na ich naštrbené vzťahy, mohol by
vzniknúť ďalší spor. Čo sa týka žalovaných v 2. až 4. rade, títo sú právnymi nástupcami žalovaného
U. N., a bez ohľadu na ich postoj ku konaniu, zo zákona prijali stav konania ku dňu zániku procesnej

subjektivity ich právneho predchodcu (§ 65 CSP). Súd zaviazal strany sporu na náhradu trov konania,
ktoré vznikli štátu tým, že zo štátnych finančných prostriedkov boli uhrádzané náklady vynaložené na
vypracovanie znaleckých posudkov súdom ustanovenými súdnymi znalcami. Konanie sa začalo ešte za
účinnosti OSP, ktorý v ust. § 148 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 151 ods. 6 OSP priamo ustanovoval, že otrovách štátu súd rozhodoval bez návrhu s tým, že priamo zákon ustanovil, že štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ustanovenie § 148 ods. 1 OSP
v CSP síce nemá ekvivalent, keďže CSP predpokladá preddavkovanie v rozsahu predpokladaných

nákladov znaleckého dokazovania (§ 253 CSP), avšak s poukazom na ust. § 470 ods. 2 CSP zachovanie
právnych účinkov týchto úkonov, a vzhľadom na nárok štátu na náhradu trov konania v tomto spore,
súd rozhodol v zmysle citovaných ustanovení tak, ako je uvedené v poslednom vo výroku výrokovej
časti tohto rozsudku. O výške týchto trov v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti
tohto rozsudku vyšší súdny úradník, ktorý pri určení výšky zohľadní platby vyplatené súdnym znalcom

z preddavkov zložených stranami sporu.

127. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

128. O súdnych poplatkoch s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhoduje vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie/§355ods.1CSP/.Odvolanieprotitomutorozsudkumožno
podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III /§ 362 ods. 1 CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1

CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, druhá strana sporu môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.