Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. marec 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5P/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420201023
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Salajová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8420201023.10

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú P., bytom u matky, zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov matky J. právne zast.
JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom, so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok a otca L. o
návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/49/2020 prebieha konanie o určenie rodičovských práv a povinností
k mal. P.. Návrh podala dňa 04.06.2020 na tunajší súd matka, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletú
dcéru do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona bude tiež maloletú zastupovať v bežných ve ciach a

spravovať jej majetok, zaviazal otca prispievať na výživu sumou 350 eur mesačne od právoplatnosti
rozsudku. Styk otca s maloletou nežiadala upraviť.

2. Súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.02.2021 č.k. 5P/49/2020-
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 04.03.2021, č.k. 5P/49/2021- ktorým zveril maloletú P., do
osobnej starostlivosti matky J. výrok I. rozsudku ). Matka je oprávnená zastupovať maloletú P. v bežných

veciach a spravovať jej majetok ( výrok II. rozsudku ). Otec L., je povinný prispievať na výživu maloletej
P. sumou 150 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky od podania návrhu ( výrok III.
rozsudku ). Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou P. vždy v párnom týždni kalendárneho roka v
sobotu v čase od 10.00 h do 16.00 h a v nedeľu v čase od 10.00 h do 16.00 h a každý párny piatok a
nepárny pondelok v mesiaci v čase od 10.00 h do 16.00 h v týždni ( výrok IV. rozsudku ). V stanovený
deň a čas si otec maloletú vyzdvihne v mieste bydliska maloletej a po skončení realizácie styku v

stanovený deň a čas odovzdá maloletú matke v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná maloletú
na stretnutie s otcom riadne pripraviť. Matka je povinná bezodkladne telefonicky alebo elektronickými
prostriedkami preukázateľne informovať otca o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, o absolvovaných
lekárskych vyšetreniach a kontrolách dieťaťa ( výrok V. rozsudku ). Obaja rodičia sú povinní v prípade,
že styk z vážneho dôvodu nebude môcť byť zrealizovaný, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi
24 hodín pred začatím styku ( výrok VI. rozsudku ). Ukladá rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu

poradenstvu a psychologickému poradenstvu podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine po dobu 6
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku ( výrok VII. rozsudku ). Žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania ( výrok VIII. rozsudku ). Návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol ( výrok IX. rozsudku ). V prevyšujúcej časti výživného návrh
matky zamieta ( výrok X. rozsudku ).
3. V odôvodnení rozsudku v bode 28. súd 1.inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za

preukázané, že obaja rodičia sa vedia o maloleté dieťa riadne a vzorne postarať. Matka uviedla, že otec
sa o dieťa, kým ho má u seba, vie postarať, rovnako otec nespochybnil, že by sa matka o dcéru riadnenestarala, dokonca ho v poslednej dobe o všetkom ohľadne dcéry informovala. Otec tak mal podrobné
informácie o tom, ako je o jeho dcéru postarané. Rovnako samotný kolízny opatrovník vo svojej správe
uviedol, že zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú dcéru. Preto

nariadenie znaleckého dokazovania ohľadom zistenia, či obaja rodičia sú schopní sa o dieťa postarať,
tak ako to navrhol kolízny opatrovník vzhľadom na výsledky doterajšieho dokazovania, súd nepovažoval
za potrebné a ako vyššie uviedol, považoval ho za nedôvodné. V bode 29. rozsudku súd uviedol,
že pokiaľ ide o znalecké dokazovanie ohľadom vhodnosti striedavej starostlivosti s poukazom na vek
dieťaťa,súdprávezdôvoduútlehoveku,nakoľkodieťamávsúčasnejdobe10mesiacovajevovšetkom

odkázané na starostlivosť iných, nepovažoval tento druh osobnej starostlivosti za vhodný a v záujme
dieťaťa. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že samotný Civilný mimosporový poriadok vo svojich
ustanoveniach ešte viac zvýraznil potrebu participačných práv dieťaťa a potrebu zistiť a zohľadniť jeho
názor, čo v danom prípade práve na nízky vek neprichádza do úvahy, a ani znalecké dokazovanie názor
dieťaťa nezistí. Dieťa v súčasnej dobe vzhľadom na vek potrebuje pravidelný režim, opakujúcu sa rutinu
a pocit stability. Dieťa má v súčasnej dobe 10 mesiacov a je v celodennej starostlivosti matky, pričom

samotný psychológ úradu vo svojej správe uviedol, že z odborného psychologického hľadiska dieťa v
období dojčenského veku ešte nie je pripravené na separáciu od materskej osoby, s ktorou si vytvára
bezpečné citové puto a časté odlučovanie môže tento proces narušiť v zmysle rannej traumatizácie a
vzniku poruchy pripútania, čo môže mať negatívny dopad na psycho-sociálny i kognitívny vývin dieťaťa.
Dieťa doposiaľ s otcom netrávilo viac ako 5 hodín denne, nikdy s ním nebolo cez noc, preto je potrebné

najprv postupne predlžovať stretnutia otca s dieťaťom do neskoršieho večera, ktoré bude zahŕňať
kúpanie, večeru a tak zisťovať, ako bude dieťa reagovať na rozšírený styk s otcom. Následne upravovať
aj styk otca s dieťaťom cez noc, no tiež postupne, možno najprv jednu noc cez víkend, keď ju bude
mať otec a bude zároveň po blízku, lebo v prípade nejakých komplikácii rodičov delí vzdialenosť v trvaní
3 troch hodín autom a 7 nocí u otca naraz je pre maloleté dieťa určite výraznou zmenou. Aj samotná

matka sa postupne s pribúdajúcim vekom nebránila styku otca s dieťaťom aj cez noc, no spočiatku aj ona
navrhla iba jednu noc. Preto súd návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti
rodičov zamietol.
V bode 32. rozsudku súd skonštatoval, že vychádzajúc z aktuálnych potrieb dieťaťa ako aj vykonaného
dokazovania, mal súd za preukázané, že matka sa o dcéru riadne stará, zabezpečuje všetky jej potreby

a celodennú starostlivosť, preto súd maloletú dcéru zveril do osobnej starostlivosti matky. Dokonca
spočiatku aj otec súhlasil s tým, aby bolo dcéra zverená do osobnej starostlivosti matky, aj sám to vo
svojom návrhu uviedol ( mail zo dňa 20.10.2020 ). Matka súčasne bude maloletú dcéru zastupovať
v bežných veciach a spravovať jej majetok. V podstatných veciach sa vyžaduje súhlas oboch rodičov
dieťaťa.

3. V súčasnej dobe sa všetkým účastníkom doručujú súdne rozhodnutia a plynie lehota na podanie
opravného prostriedku.

4. Dňa 05.03.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým žiadal o zverenie mal. dieťaťa P. do jeho osobnej starostlivosti.

5. Podaný návrh odôvodnil zlým psychickým stavom matky maloletej dcéry a zároveň odmietaním
matky riešiť svoj nepriaznivý psychický stav. Preto je v súčasnej dobe nevyhnutné zobrať maloleté
dieťa matke a zveriť ho do osobnej starostlivosti otca. Mal za to, že matka svojím správaním ohrozuje

zdravý psychický i fyzický vývin maloletej dcéry, čo môže mať dlhodobé negatívne následky na maloletú.
Ďalej uviedol, že matka maloletej dcéry je citovo chladná, má nedostatok empatie, nedokáže rozlíšiť
medzi dobrým a zlým, má absenciu svedomia a pocitu viny. Pre dosiahnutie svojho cieľa nedbá ani
na utrpenie svojej dcéry. Maloletej bez pocitu viny už v 2 mesiacoch odopierala jedlo, spanie. Mal
dôvodné pochybnosti o tom, že matka dokáže pochopiť zdravotné problémy maloletej dcéry. V čase,

kedy mala maloletá dcéra asi 6 mesiacov sa stalo, že otec nemohol dieťa vrátiť matke v určený
čas, pretože maloletá dcéra plakala, bola prepotená, pričom on nemal iné veci na prezlečenie. Po
telefonáte matke sa táto o stav dieťaťa vôbec nezaujímala, zaujímalo ju iba to, že má dieťa vrátiť v
určený čas. Po príchode matky k otcovi sa rovnako o dieťa nezaujímala, iba s krikom a zvýšeným
hlasom poukazovala na skutočnosť, že otec dieťa nevrátil matke v stanovenom čase podľa vtedy

účinného rozhodnutia o nariadení NO a nerešpektoval rozhodnutie súdu. Rovnako matka opakovane
nerešpektovala rozhodnutie súdu počas odovzdávania dieťaťa otcovi. Stalo sa, že prišla v doprovode
iného člena rodiny, po niečo sa musela vrátiť a oni museli aj počas dažďa čakať, kým sa matka vráti.Taktiež počas tehotenstva sa matka maloletej správala nezodpovedne a ohrozovala zdravý vývoj plodu
a zdravie ešte nenarodeného dieťaťa. V 6 mesiaci tehotenstva matka fyzicky napadla inú osobu, pričom
vôbec si neuvedomovala následky svojho konania, a to že mohla ohroziť zdravý vývoj ešte nenarodenej

dcéry. Mal za to, že matka si vôbec nedokáže uvedomiť následky svojho konania, čím ohrozuje zdravý
fyzicky a psychicky vývoj maloletej. Ešte uviedol, že možné psychiatrické problémy skonštatovala aj
psychologička, ktorá odporučila súdu kompletné vyšetrenie matky, aby sa zamedzilo ohrozeniu zdravia
a zdravej výchovy maloletej.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že je nevyhnutné návrhu vyhovieť a nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorým by súd zveril maloletú dcéru do osobnej starostlivosti otca, a to až o doby, kedy sa
preukáže miera závažnosti psychických problémov matky a vylúči sa vplyv na zdravie a zdravý vývoj
maloletej.

6. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania

podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania,
účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku; neodkladným opatrením môže súd nariadiť,
aby ten kto ho má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd,

alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 527 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 525, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 330 ods. CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

8. Ustanovenia tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných
opatrení zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného
predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v
odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby

vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa
Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti
poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať
konanie vo veci samej.

9. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia
alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy
pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia
je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebudeohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie
neodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,žebezokamžitej(ajkeďlendočasnej)úpravyprávnychpomerov
by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj
osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný

charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené
pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp.zn. 2Mcdo 3/2010).

V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany

záujmov maloletého dieťaťa je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné
opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie
situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a
pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade
o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité

záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného
obsahu resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených.

10. Otec maloletého dieťaťa sa podaným návrhom žiadal o zverenie maloletej dcéry do jeho osobnej
starostlivosti, z dôvodu nepriaznivého psychického zdravia matky maloletej.

11. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby ten, kto ho navrhuje, osvedčil
dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením, naliehavosť ochrany,
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, primeranosť a nevyhnutnosť ochrany neodkladným
opatrením. Na základe vykonaného dokazovania, v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o

neodkladnomopatrení,súddospelkzáveru,ženiesúsplnenézákonnépredpokladyprejehonariadenie,
absentuje predovšetkým bezodkladnosť úpravy pomerov účastníkov.

13. Neodkladné opatrenie je inštitútom, ktoré má dočasný charakter a má trvať len nevyhnutný čas, kým
nebude rozhodnuté vo veci samej.

14. V danom prípade sa na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/49/2020 vedie konanie o určenie rodičovských
práv a povinností k mal. dieťaťu P. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a rozsudkom zo
dňa 12.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 04.03.2021 boli upravené rodičovské práva a
povinnosti k maloletej, pričom otec ani v jednom návrhu či ústnej výpovedi na súde nežiadal zveriť

maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti, rovnako ako neuvádzal skutočnosti, ktoré uviedol v návrhu
na nariadenie NO, ktorým má byť zhoršený psychicky stav matky.

Otec počas celého konania uprednostňoval zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti. Vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 12.02.2021 otec uviedol, že v súčasnej

dobe sa výrazne zlepšila komunikácia medzi rodičmi, dostáva všetky potrebné informácie o dcére, o jej
zdravotnom stave, návšteve lekára, preventívnych prehliadkach, o vývoji maloletej, pokrokoch. Rovnako
uviedol, že v súčasnej dobe môže s maloletou dcérou tráviť toľko času, že dokáže ustriehnuť aj prípadný
zlý vývoj a vie zasiahnuť. Rovnako dôvody, pre ktoré otec navrhuje vydať neodkladné opatrenie sa týkajú
minulosti ( tehotenstva matky, správania matky, keď malo dieťa 6 mesiacov ) a nie aktuálneho správania

matky. Aktuálne správanie matky týkajúce sa starostlivosti o maloleté dieťa bolo naposledy podrobne
rozoberané na pojednávaní dňa 12.02.2021, od ktorého do podania návrhu na nariadenie NO uplynuli
presne len 3 týždne. Pričom ako súd vyššie konštatoval, dôvody pre nariadenie sa týkali minulosti a
nie aktuálneho správania, ktoré mal súd za preukázané na pojednávaní dňa 12.02.20201. V návrhu na
nariadenie NO otec aktuálne správanie matky vo vzťahu k dieťaťu vôbec nešpecifikoval, jej nepriaznivý

psychický stav odvodzoval iba z jej správania v minulosti ( počas tehotenstva matky čo je už vyše roka
a počas 6 mesiacov veku dieťaťa, čo je 5 mesiacov ). Sám tiež uviedol, komunikácia medzi rodičmi sa
zlepšila a on môže s maloletou dcérou tráviť toľko času, že dokáže ustriehnuť aj prípadný zlý vývoj a
vie zasiahnuť. Táto zmena k lepšiemu z ohľadu otca nastala od októbra 2020 a od toho času sa otecžiadnym náznakom nezmienil o zlej starostlivosti o dcéru či zlom psychickom stave matky. Teda otec sa
v súčasnosti odvoláva na konanie a správanie matky, ktorého sa mala dopustiť pred viac ako rokom.

Taktiež zo správy ÚPSVaR KK vyplynulo, že matka sa o dcéru riadne stará, zabezpečuje jej celodennú
starostlivosť a má u nej vytvorené vhodné podmienky pre jej zdravý vývoj a vývin. Otec si riadne a
včas plní vyživovaciu povinnosť na maloletú. Podmienky v jeho domácnosti, nakoľko žije a pracuje v
Piešťanoch, prešetrené nemali.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podal otec neobsahuje také nároky, o ktorých by
muselo byť rozhodnuté neodkladným opatrením. Zároveň je potrebné uviesť, že o úprave rodičovských
práv a povinností bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 12.02.20021 v spojené s dopĺňacím rozsudkom
zo dňa 04.03.2021, pričom od tohto rozhodnutia do podania návrhu otca na nariadenie NO neuplynul
ani 1 mesiac a dôvody, pre ktoré navrhuje nariadiť NO sa týkajú minulosti, a ktoré v tom čase otec
neriešil. Vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení rozhoduje požiadavka rýchlosti

na požiadavkou zistení skutkových okolností, súd tak nevykonal potrebné dokazovanie.

15. Súd nemal osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania z dôvodu
zabránenia vzniku nezvratného stavu a bezprostrednej ujmy na právach otca, preto návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si účastníci náhradu
trov konania neuplatnili a napokon im v konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.