Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819203805
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7819203805.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobkyne X. H., V.. XX.XX.XXXX, P.
L. I., Y. XX, zastúpenej Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátom, bytom v Trnave, Vajanského 10 proti
žalovaným 1. Ondrej Bartha BB-Servis, so sídlom v Rožňave, Edelényska 1945/10, IČO: 41 291 077,
zastúpený JUDr. Jánom Halkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 105/2 a 2. S.. B.

S., V.. XX.XX.XXXX, P. L. T., T. XXX/XX , o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 141C/45/2019 - 20 zo
dňa 24. januára 2020

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výrokoch pod č. I., II. a IV. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa činnosti výkonu opráv motorových píl a iného nakladania s
nimi, s ktorými je spojený zvuk vydávajúci motorová píla na nehnuteľnostiach - Administratívna budova
T.. Č.. XXX, T. V. Y.. Č.. XXXX/X, N. Y. Y.. Č.. XXXX/XX N. L. XXX R. D. O. Y. D. V. V. Y.. Č.. XXXX/
X D. XXXX/X N. A. L.R. XXXX R., ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym

odborom Okresného úradu Rožňava na K. Č.. XXXX L. N. I., N. I. D. Q. Ú. I..

II. Žalovaní 1. Ondrej Bartha BB-Servis, so sídlom Edelényska 1945/10, 048 01 Rožňava, IČO: 41 291
077 a 2. S.. B. S., V.. XX.X.XXXX, P. T. XXX/XX, XXX XX T. môžu proti žalobkyni X. H., V.. XX.XX.XXXX,
P. Y. XX, XXX XX I. podať žalobu vo veci samej.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume
33 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že dňa 27.12.2020 bol súdu doručený návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť povinnosť žalovaným zdržať sa
činnosti výkonu opráv motorových píl a iného nakladania s nimi, s ktorými je spojený zvuk vydávajúci
motorová píla. Svoj návrh odôvodnila skutočnosťami, že je vlastníčkou (Y. X/X) I. E. T. T. Č. XXX,
Y. V. Y. - Y. I. A., F. V. Q.Á. R. T. Y. Č. XXXX, E. O. Y. D. V., evidovaných v katastri nehnuteľností
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Rožňava na K. Č.. XXXX L. N. I., N. I. D. Q. Ú.

I. /. E.. Žalovaný v 1. rade je so súhlasom, resp. podľa zmluvy so žalovaným v 2. rade, užívateľom
časti administratívnej budovy so súpisným číslom XXX postavenej na pozemku - parcele registra C,evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom XXXX/X, druh zastavaná plocha a nádvorie,
evidovaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Rožňava na
K. Č.. XXXX L. N. I., N. I. D. L. Q. Ú. I.. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaný v 1. rade

má prevádzkareň na adrese Š. XXX/XX L. I.Ž., ktorá však neexistuje. Žalovaný v 1. rade má však
preukázateľne prevádzkareň v stavbe administratívnej budovy so T. Č. XXX, K. D. XX R. od rodinného
domu žalobkyne. Činnosťou žalovaného v 1. rade je oprava motorových píl, k čomu dochádza počas
otváracích hodín, teda okrem nedele každý deň a túto činnosť vykonávajú až 2 zamestnanci/osoby, teda
s krátkymi prestávkami počuť aj súčasne dve motorové píly. Podľa Územného plánu mesta Rožňava ide

očasťmesta(T.-O.Č.R.,N.Č..X),Q.P.T.,ktorájeurčenánajmänabývanie.Zoznačenianehnuteľnosti,
v ktorej má žalovaný v 1. rade prevádzkareň, vyplýva, že tá je určená na výkon administratívy a určite nie
na opravu motorových píl. Teda žalovaní užívajú nehnuteľnosť v rozpore s jej účelom užívania. Rodinný
dom sa nachádza v zastavanom území obce s účelom užívania na bývanie, čo vyplýva z označenia
stavby.Podľatvrdeniažalobkynezasúčasnéhostavujenemožnérodinnýdomobývaťaužívaťho.Zvuk,
čo len jednej motorovej píly, je s ohľadom na zanedbateľnú vzdialenosť cca. 20 m tak intenzívny, že

rodinný dom sa stal neobývateľným. Zvuk len jednej motorovej píly je svojou hlasitosťou tak intenzívny,
že je vylúčená komunikácia osôb na dvore rodinného domu. Zo strany žalovaného v 1. rade, ako
suseda žalobkyne, dochádza k obťažovaniu žalobkyne a iných osôb zdržiavajúcich sa v rodinnom dome
výrazne nad mieru primeranú pomerom. Žalovaný v 1. rade bol vyzvaný žalobkyňou prostredníctvom jej
právneho zástupcu cez SMS, aby túto svoju činnosť na tom mieste ukončil. Žalobkyňa prostredníctvom

jej právneho zástupcu sa so žalovaným v 1. rade aj osobne stretli dňa 23.12.2019 za účelom dosiahnutia
dohody o ukončení jeho činnosti na predmetnom mieste, žalovaný v 1. rade však sa odvolávajúc na svoj
podnájomný vzťah a na vynaložené investície s tým nesúhlasil. Vzhľadom na uvedené a osvedčené
dôkazmi je podľa žalobkyne daný dôvod na zásah súdu vydaním neodkladného opatrenia v tejto veci,
existuje potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov.

3. Žalobkyňa na dôkaz svojich tvrdení pripojila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listinné
dôkazy, a to návrh územného plánu Mesta Rožňava z novembra 2008, SMS komunikáciu so žalovaným
v 1. rade, výpis z K. Č.. XXXX, Q..Ú.. I., N. I., N. I., L. O. K. Č.. XXXX Q..Ú.. I., N. I., N. I., výpis zo
živnostenského registra žalovaného v 1. rade, kópiu katastrálnej mapy vytlačenú z aplikácie „Mapový

klient ZBGIS“ s vyznačením prevádzkarne Žalovaného 1/ a fotografie zachycujúce prevádzkareň
žalovaného v 1. rade.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia v znení citovaných dôkazov citovaných
v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré žalobkyňa predložila na preukázaní ňou tvrdených

skutočností, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, § 326
ods. 1 CSP, § 328 ods. 2 veta prvá CSP, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP, § 330 ods. 1,
2 CSP, § 334 CSP, § 336 ods. 1 CSP s odkazom na uznesenie NS SR zo dňa 25. októbra 2017
sp. zn. 5Cdo/77/2017 ako aj ust. § 123 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka v platnom

znení (ďalej len „OZ“), § 126 ods. 1 OZ, § 127 ods. 1 OZ a dospel k záveru, že žalobkyňa
osvedčila dôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže z predložených dôkazov
jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1. rade vykonáva činnosť servisu motorových píl a krovinorezov, v
prevádzke nachádzajúcej sa v administratívnej budove, ktorej vlastníkom je žalovaný v 2. rade a ktorá sa
nachádza takmer bezprostredne v susedstve rodinného domu, ktorého vlastníkom je žalobkyňa, pričom

žalovaný v 1. rade využívaním administratívnej budovy ako servisu motorových píl a krovinorezov
hlukom neprimeraným spôsobom ruší a obmedzuje žalobkyňu, ktorá má v zmysle § 126 ods. 1 OZ
právo na ochranu proti tomu, kto do jej vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a ruší s tým, že
takouto osobou je práve žalovaný v 1. rade. Neoprávnenosť zásahu, súd prvej inštancie videl v tom, že
žalovaný v 1. rade užíva priestory administratívnej budovy, v rozpore s určením jej účelu, a nadmerným

hlukom nad mieru primeranú pomerom tak obťažuje susedov, čím koná v rozpore so zákonom. Súd
prvej inštancie ďalej konštatoval, že sú vysoko pravdepodobné tvrdenia žalobkyne o neprimeranom
obťažovaní hlukom, ktorý má pôvod vo vykonávaní servisných úkonov motorových píl a krovinorezov
žalovaným v 1. rade, čím je žalobkyňa rušená vo svojom vlastníckom práve, a to neoprávneným
zásahom do výkonu vlastníckeho práva, čo je podľa súdu prvej inštancie neprípustné, a preto poskytol

vlastníckemu právu žalobkyne ochranu vo forme nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým uložil
žalovaným povinnosť zdržať sa obťažovania žalobkyne nad mieru primeranú hlukom a keďže miera
obťažovania by mala byť prekročená trvale a nie len dočasne, nakoľko nariadené neodkladné opatrenie
nevykazuje charakter dočasnosti, súd prvej inštancie ani neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitejlehote žalobu vo veci samej, keďže nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerovmedzistranamistým,žesúdprvejinštanciesodkazomnaust.§337ods.1CSPzároveňpoučil
žalovaných, že môžu podať žalobu vo veci samej (viď bod 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

Na záver súd konštatoval, že žalovaný v 1. rade má aj naďalej zachované právo užívať nehnuteľnosť,
avšak túto činnosť je povinný vykonávať v súlade s účelom, na ktorý je určená s tým, že rozhodnutie
neobmedzuje žalovaného v 2. rade v tom rozsahu, aby žalovaný predmetnú prevádzku technicky
zabezpečili vytvorením vhodných podmienok napr. odhlučnením, keďže súd prvej inštancie mal za to, že
žalovaníneprimeranýmspôsobom,spôsobomnadmieruprimeranúpomerom,zasahujúdovlastníckeho

práva žalobkyne.

5. Súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle § 6 ods. 1 v spojení s položkou 1c) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

6. O návrhu na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
keďže nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaných v 1. rade a to konkrétne proti
výrokom pod č. I., II. a IV. Žalovaný v 1. rade trval na tom, že vo veci nie sú naplnené zákonné

predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa v rodinnom dome ani nebýva a
ani nikdy nebývala, jej bydlisko je podľa jeho vedomostí najmenej posledných 20 rokov práve na mieste,
ktorú uviedla vo svojom návrhu ako adresu trvalého bydliska t.j. P. I., Y. XX, čo je obytný dom (viď aj
lustráciu žalobkyne v Registri obyvateľov SR). Dom teda neužíva a ani neužívala s tým, že jej nebohý
manželzomrelniekedyvroku2019anehnuteľnosťvyužívalakosklad.Tohočasumáalezáujemopredaj

nehnuteľnosti a preto vyzvala žalovaného na zdržanie sa vykonávanej činnosti dňa 29.11.2019, pričom
5 mesiacov jej hluk z prevádzky neprekážal a práve v letných mesiacoch je naviac práce a hluk môže
byť spôsobený častejšie. Preto nie sú naplnené ani zákonné predpoklady v zmysle § 127 ods. 1 OZ a to
neoprávneneurčenámierazásahunamieruprimeranúpomerom,čosatýkaobťažovaniainého,nakoľko
lokalita v ktorej žalovaný v 1. rade vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, nie je určená na bývanie, čo

osvedčuje aj predloženým územným plánom, z ktorého má vyplývať opak, nakoľko predmetná časť je
vzdialená od domu žalobkyne (viď mapu zobrazenia odpisu z územného plánu) a preto nie je zrejmé, na
základe čoho súd posúdil mieru hluku ako neprimeranú pomerom tejto lokality. Rovnako dodal, že dom
žalobkyne sa nachádza v areáli bývalého Agrostav družstvo Rožňava, kde sú výlučne budovy určené na
výrobu, sklady a podnikateľské prevádzky, čo dosvedčujú aj predložené fotografie s tým, že aj manžel

žalobkyne podľa verejných registrov v minulosti predmetný dom využíval na podnikateľské účely, okrem
iného viac ako 18 rokov aj na strojárenskú činnosť - opravy strojov a zariadení, zámočnícke práce, s
ktorými je nevyhnutne spojená emisia hluku, nejedná sa o bytovú zástavbu a ani rodinný dom žalobkyne
nie je na tento účel bývania využívaný, na čo súd rovnako nevzal zreteľ. Preto mal za to, že súd neúplne
zistil skutkový stav veci a vo veci rozhodol. Ďalej apeloval aj na to, že žalobkyňa v priebehu jesene 2019

uskutočnila stavebné úpravy rodinného domu, vrátane prístavby rozširujúcej výmery rodinného domu
aj o pôvodnú garáž, ktorá je na hranici jej pozemku smerom k prevádzke žalovaného v 1. rade, pričom
zbúrala budovu pôvodne stojacu na Y. I.. „. Č.. XXXX, ktorá do veľkej miery slúžila ako protihluková
bariéra smerom k rodinnému domu, čo uskutočnila bez stavebného povolenia a preto nemožno od
žalovaného žiadať, aby upustil od činnosti, z ktorej hluk pochádza, nakoľko žalobkyňa to spôsobila aj

svojím neoprávneným konaním. S poukazom na citovaný rozsudok NS ČR zo dňa 22.02.2007 sp.zn.
22Cdo/2296/2006 má súd vyložiť mieru obťažovania, ktorá je v danej veci primeraná pomerom, ako aj
mieru obťažovania zistenú v danej veci, čo súd prvej inštancie neučinil dôsledne a to aj s poukazom
na nejasnosť v tomto znení výrokovej časti napadnutého uznesenia, čím výrok I. ako aj výrok II. je
neurčitý, nakoľko s odkazom na ust. § 337 ods. 2 CSP nie je zrejmé, akú žalobu by vo veci samej

mal žalovaný v 1. rade podať, čím sú naplnené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
b), f), g) a h) CSP. Súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane - aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko
napadnuté uznesenie vôbec neodôvodnil vo vzťahu k potrebe bezodkladnej úpravy pomerov a zistenej
miere primeranej pomerov, čo je s prihliadnutím na skutočnosť, že má ísť o trvalú úpravu pomerov

medzi stranami neprijateľné, - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, najmä z dôvodu, že z tvrdení a listín predložených žalobkyňou nemal osvedčené,
že 1) existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov, 2) žalobkyňa je vo výkone jej vlastníckeho práva
žalovaným 1 rušená, 3) že hluk z činnosti žalovaného 1 je neprimeraný pomerom; - zistený skutkový stavneobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené a - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ktoré spočíva v tom, že súd výrokom I. neoprávnene zasahuje do ústavného práva

žalovaného 1 na podnikanie. Preto navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedla, že má za to, že naplnila podmienky

pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo dosvedčovala aj pripojeným zvukovým záznamom. Mala za
to, že žalovaný v 1. rade je bezprostredný sused k jej pozemku a stavbe, vedel o jej záujme dom predať a
preto ho aj rekonštruovala a vyzývala SMS, výzvami na mimosúdnu dohodu, ako aj osobným stretnutím
k náprave, čo žalovaný v 1. rade neučinil. Potvrdila to, že v rodinnom dome mal jej manžel sídlo svojej
firmy a využíval ho na kancelárske účely a preto jeho podnikanie (montáž zabezpečovacích systémov)
si nevyžadovalo uskladňovať veci (tovar), keďže jej manžel sa strojárskej činnosti nikdy nevenoval.

K námietke žalovaného v 1. rade o primeranosti hluku k pomerom danej lokalite nemala potrebu sa
vyjadrovať s tým, že potvrdila, že časť budovy zbúrala, ale išlo o budovu, ktorá bola celá postavená z
dreva ako dreváreň, latrina a chliev z nelícujúcimi latami, ktorá znútra bola prázdna a jej stav s ohľadom
na vek ohrozoval bezpečnosť osôb sa pri nej nachádzajúcich a preto to nebola žiadna protihluková
bariéra. Rovnako mala za to, že nerelevantným je tvrdenie žalovaného o prístavbe rodinného domu

k predmetu konania, ako aj k vykonaniu týchto prác bez stavebného povolenia. Apelovala na to, že
nepozná právny titul užívania prevádzky žalovaného v 2. rade, práve žalovaným v 1. rade, a či je
oprávnený túto prevádzku aj využívať, aj keď sa žalovaný v 1. rade odvoláva na podnájomný vzťah s
tým, že dôvodnosť potreby neodkladného opatrenia osvedčovala tým, že žalovaný v 1. rade produkuje
hluk z motorových píl a to aj toho času a preto podala aj trestné oznámenie. Navrhovala nariadené

neodkladné opatrenie potvrdiť.

9. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na skutočnostiach uvádzaných v
podanom odvolaní, pričom primeranosť hluku v danej lokalite a jej osvedčenie, že nad mieru primeranú
pomerom obťažuje iného alebo vážne ohrozuje výkon jeho práv je dôležitou skutočnosťou, aj keď

sa žalobkyňa v tejto skutočnosti odmietla vyjadriť s tým, že apeloval na to, že žalobkyňa chce de
facto zmeniť doterajší spôsob užívania svojej nehnuteľnosti, čo je v rozpore s dobrými mravmi,
keďže žalovaný v 1. rade presťahoval svoju prevádzku do priestorov areálu v čase, kedy nehnuteľnosť
žalobkyne nebola užívaná ako aj to, že žalobkyňa chce predmetnú nehnuteľnosť predať na iný účel ako
bola využívaná doteraz. Navrhoval, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade potvrdila, že predmetný rodinný dom
neužíva, keďže ani počas hluku produkovaného žalovaným sa užívať nedá a ani sa tam zdržiavať. Má
záujem dom predať s tým, že žalovaný výkon svojej podnikateľskej činnosti môže realizovať aj na inom
mieste, pričom žalobkyňa rodinný dom s pozemkami nevie presunúť inde a ani predať, prípadne užívať.

Uviedla, že hlučnosť motorovej píly je všeobecne známa kategória a z priloženej nahrávky je zrejmé, že
ide o stav nezlučiteľný s výkonom vlastníctva rodinného domu.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu danom v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP, s odkazom na uplatnené odvolacie
námietky žalovaného v 1. rade v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP t.j., že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a , že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. b), f), g) a h) CSP, pričom dospel k záveru o dôvodnosti ich naplnenia.

12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej
len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd

najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

17. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre

neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 330 ods. 1 CSP ,súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Ustanovenie prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia (upúšťa sa
od línie dočasnosti poskytnutej ochrany), ustanovenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom

prichádza do úvahy len subsidiárne.

19. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

21. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

22. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

23. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo

nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

24. Odvolací súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov
uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí, že
sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, b/ tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c/ táto úprava je

potrebná, d/ neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu (strana
sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahy veci), e/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

25. Neodkladné oparenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery strán sporu,

ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda
požiadavka rýchlosti. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť
pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností, odôvodňujúcich
nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a
skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia

veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje
okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2MCdo/3/2010).

26. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní

nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa
vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo/171/2010).

27. Zo skutkového hľadiska je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených,
pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé.

Predpokladom úspešnosti návrhu z právneho hľadiska je to, že z tvrdených a primerane osvedčených
skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení
alebo bránení práva toho, kto nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Znamená to teda, že súd
sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré
tvoria obsah právneho vzťahu strán, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Podporne k

tejto argumentácii je možné použiť aj rozhodovaciu činnosť ÚS SR, ktorý vo svojej rozhodovacej
činnosti týkajúcej sa postupu pri nariaďovaní predbežných opatrení uviedol, že „v konaní o návrhu na
vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce
princípom spravodlivého procesu, resp. základného práva na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný

podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť náležite
odôvodnené“ (Nález ÚS SR IV. ÚS 257/2010).

28. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu
následku a príčinu jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacích

záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (Nález Ústavného
súdu ČR IV. ÚS 89/02).

29. Aj keď (s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru) pre potrebu rozhodovania o nariadení
neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre

rozhodnutie vo veci samej, ale je potrebné skúmať osvedčenie nároku, ktoré znamená preukázanie
najvýznamnejších skutočností - okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, s dôrazom na naliehavosť riešenia vzťahov medzi stranami sporu, keďže miera
osvedčenia sa riadi konkrétnou situáciou a najmä naliehavosťou jej riešenia. Pre potrebu rozhodnutia
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda potrebné predovšetkým skúmať, či sú splnené

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1 CSP).

30. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, preukázanie dôvodnosti osvedčenia navrhovaného
neodkladného opatrenia. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je
povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a
to s väčším dôrazom práve v konaní, ak neodkladné opatrenie nahrádza trvalú úpravu pomerov medzi
stranami sporu.

31. Pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Zároveň
pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa

nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv
dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených
záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.32. Kumulatívne splnenie uvedených podmienok musí súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia skúmať a svoje závery o ich (ne)naplnení, ako aj úvahy, na základe ktorých k
týmto záverom dospel, musí konkrétne uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia a to aj s odkazom na

ust. § 220 CSP.

33. Odvolací súd ako prvé konštatuje, že súd prvej inštancie v danom prípade v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia neodôvodnil pre danú konkrétnu vec posudzovanie kumulatívneho splnenia
zákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatreniavcelomrozsahu,keďžebeználežitého

odôvodnenia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia majúceho povahu trvalej úpravy
pomerov medzi stranami sporu vyhovel s tým, že ani procesne nekonal, s odkazom na ust. § 337 ods.
1 a 2 CSP, keďže ani neuviedol predmet konania žaloby vo veci samej, aj keď táto povinnosť sa viaže
na výrokovú časť rozhodnutia s odkazom na ust. § 337 ods. 2 CSP ( viď uznesenie NS SR z 26.9.2018
sp.zn.5Cdo/135/2017). Rovnako sa aj nenáležite vysporiadal s odôvodnením naplnenia, či nad mieru
primeranú pomerom žalovaný v 1. rade obťažuje žalobkyňu alebo vážne ohrozuje výkon jej práv a to

berúc do úvahy všetky konkrétne skutočnosti viažuce sa k predmetu tohto konania, nakoľko v prípade ak
nariadené neodkladné opatrenie má dosahovať trvalú úpravu pomerov medzi stranami, to treba skúmať
dôslednejšie a to aj za účelom zachovania zásady primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia,
taktiež so zreteľom na proporcionalitu upravovaných vzťahov, ktorými sa nemá nad mieru primeranú
zasiahnuť do ústavných práv garantovaných Ústavou SR, čo súd prvej inštancie nerešpektoval a preto

naplnil odvolací dôvod viažuci sa k zásahu do procesných práv spravodlivého konania, berúc do úvahy
aj nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia v kontexte naplnenia bezodkladnej úpravy pomerov.
Treba uviesť, že nie len výrok napadnutého rozhodnutia v bode II. ale aj v bode I. je nejasný a neurčitý s
odkazom na dôvodne žalovaným citovaný rozsudok NS ČR zo dňa 22.02.2007 sp.zn. 22Cdo/2296/2006
s tým, že v zmysle § 329 ods. 1 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania

napadnutého uznesenia s tým , že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva na základe akého
oprávnenia žalovaný v 1. rade v priestoroch žalovaného v 2. rade vykonáva predmetnú spornú činnosť
a či jej výkon zodpovedá vydanému oprávneniu.

34. Vzhľadom k hore uvádzaným skutočnostiam, keďže odvolací súd mal za to, že neboli splnené

podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, v zmysle ust. § 389 ods. 1
písm. b) a c) CSP napadnuté uznesenie vo výrokoch pod číslom I., II. a IV. zrušil a v rozsahu zrušenia
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že povinnosťou súdu bude
opakovane posúdiť splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to aj
v kontexte podaného odvolania a konkrétnych vyjadrení strán sporu a vo veci rozhodnúť tak, aby

napadnuté rozhodnutie spĺňalo zákonné predpoklady v zmysle § 220 CSP po každej stránke, t.j. z
hľadiska celkového vyhodnotenia konkrétneho skutkového stavu veci, ako aj právneho posúdenia s tým,
že v novom rozhodnutí rovnako rozhodne súd aj o nároku na náhradu trov celého konania v zmysle §
396 ods. 3 CSP.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).