Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 31T/123/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011254

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislav Kováč

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2320011254.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom Mgr. Stanislavom Kováčom, na hlavnom pojednávaní takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný R. I., O.. XX.XX.XXXX X. T., B. Z. P. F., Z.. Č.. X. X.K.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 21.08.2020 v čase krátko po 19.00 hod. v F. na ul. N. Č.. XXX/XX vošiel cez otvorené vstupné
dvere do bytu, v ktorom žijú jeho rodičia, na výzvy matky E. I., O.. XX.XX.XXXX, smerujúce k opusteniu
bytu nereagoval, naďalej zotrval v byte a začal sa jej vyhrážať slovami „zabijem ťa“, „kurva, čo voláš
policajtov, dneska vás pozabíjam obidvoch“,

teda

sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

úmyselný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 37
písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ukladá ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou
formou.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 09.10.2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta obžalobu na obžalovaného pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákonv znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) TZ, ktorú
súd prejedal na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je nevinný a ďalej
využil svoje právo odoprieť vypovedať.
Obžalovaný odoprel vypovedať aj v prípravnom konaní v postavení obvineného.

Svedkyňa a poškodená E. I., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten deň

21.08.2020 mali u nich oslavu, syn obžalovaného, jej vnuk, oslavoval 7 rokov. Prichádzali ďalšie deti
a hostia, obžalovaný bol tiež u nich a nalievali mu, prišla nejaká jeho kamarátka a stou si tiež vypil a
potom s kamarátom odišli von a keď sa vrátil zas pil. To už začal kričať a vyvádzať, tak ho s manželom
poslali preč, tak začal kričať na nich, že ich zabije a potom horko ťažko odišiel. Na to zavolala políciu.
Obžalovaný im vôbec neublížil, len kričal, v byte bola ona sa manželom, kamarátka obžalovaného, deti
boli vonku, na dvore. Policajtov volala, aby také nevidel vnuk. Syn je k nej dobrý, na alkohole nie je

závislý, len drogy ho kazia. Raz doma rozbil dvere, keď bol nafetovaný, aj ich na druhý deň opravil.
Pre podstatné rozpory so skoršou výpoveďou bola na hlavnom pojednávaní prečítaná časť zápisnice
o skoršej výpovedi svedkyne z prípravného konania zo dňa 22.08.2020. Vtedy uviedla, že hneď ako
vtedy k nim obžalovaný prišiel, videla, že je opitý a povedala mu, aby odišiel preč. Na to začal byť
agresívny a oplzlo jej nadával, že je kurva, vyhrážal sa jej zabitím. Manželovi povedal, že je suchár a

aby konečne zdochol a oboma rukami do neho drgol, ako ležal na posteli. Vtedy zavolala políciu, to syna
nahnevalo ešte viac a začal jej vykrikovať „kurva, čo voláš policajtov, dneska vás pozabíjam obidvoch“.
Bála sa, pretože keď je nadrogovaný alebo opitý môže urobiť čokoľvek. Keďže nechcel odísť, snažila sa
ho vytlačiť z izby, tam sa chvíľu naťahovali. Vnuk to videl a začal na neho kričať a plakať, aby ju nechal
n pokoji. Obžalovaný potom od nervov udrel do dverí a odišiel. S jeho správaním je to čím ďalej horšie,

začína sa ho viac báť, je nevyspytateľný.
Svedkyňa k oboznámenému uviedla, že tie vyhrážky aj sácanie tam boli, ešte v ten večer mala strach,
ráno už nie.
Obžalovaný k výpovedi uviedol, že sa s mamou pohádali, no tie vyhrážky nepatrili jej, ale kamarátovi,
ktorý mu robil v ten deň nervy a ktorý tam už nebol.

Podľa zápisnice o obhliadke miesta činu dňa 22.08.2020 v bytovom dome na adrese N. XXX/XX, F.Č.,
s fotodokumentáciou, sa do bytovej jednotky č. XX vchádza cez plastové dvere. V kúpeľni je drevené
okno vo výške asi 175 cm, na ktorom je odtrhnutá sieť proti hmyzu. Z vonkajšej strany je pod oknom
položená drevená stolička, okno chýba. V byte je stena nad záchodom pod okno zašpinená od čmúh.

Dvere do kuchyne sú zo strany od kuchyne v oblasti nad kľučkou rozbité. Z kuchyne vedie do obývačky
otvor bez dverí.
Obžalovaný k dôkazu uviedol, že tie rozbité dvere sú tak už niekoľko rokov a sú pekne prelepené.

Podľa výsledku dychovej skúšky mal obžalovaný dňa 22.08.2020 o 4.11 hod. nameranú hodnotu 0,23

mg/l alkoholu v dychu.

V odpise registra trestov má obžalovaný 9 záznamov počínajúc od roku 2007, za prečiny porušovania
domovej slobody, krádeží, marení výkonu úradného rozhodnutia a úmyselného ublíženia na zdraví, no
i za zločiny opilstva a lúpeže, za čo mu boli uložené podmienečné i nepodmienečné tresty odňatia

slobody a jeden trest povinnej práce. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom právoplatným dňa
11.11.2017 za úmyselný prečin ublíženia na zdraví na podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou
dobou v trvaní 2 roky do 11.11.2019. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR spáchal
13 priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, prevažne voči svojej matke no i svojmu synovi, a
tiež priestupky proti majetku, verejnému poriadku a v doprave. Podľa hodnotenia z výkonu väzby z

10.09.2020 nie je bližšie hodnotený pre krátkosť jeho umiestnenia. Podľa správy o povesti mesta F. má
vyživovaciu povinnosť voči jednému maloletému dieťaťu, ktoré vychováva stará matka E. I., neboli na
neho podané sťažnosti.

Podľa znaleckého posudku U.. U. F. č. XXX/XXXX zo dňa 25.09.2020 je u obžalovaného prítomná

zmiešaná látková závislosť predovšetkým na alkohole a metamfetamínoch, psychostimulanciách,
aktuálne v stave remisie pre výkon väzby. Táto látková závislosť nemala z hľadiska psychiatrického
žiadny podstatný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania skutku, ani
prítomná ľahká opitosť. Je mu potrebné nariadiť protitoxikomanickú psychiatrickú liečbu ústavnouformou, z hľadiska psychiatrického nie je na slobode nebezpečný, doteraz žiadne protitoxikomanické
liečenie neabsolvoval. Jeho duševný stav nie je potrebné skúmať, netrpí formou duševnej poruchy, ktorá
by podstatne ovplyvňovala jeho rozpoznávacie či ovládacie schopnosti v čase spáchania činu alebo

aktuálne.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že skutok sa stal, ako
je uvedený v obžalobe a vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná. Z výpovedí poškodenej
jednoznačne vyplýva, že obžalovaný na ňu a jej manžela kričal, že ich zabije a bol pritom opitý, „robil

cirkus“. Pri výpovedi na hlavnom pojednávaní sa síce snažila zľahčovať jeho konanie s tým, že sa
vlastne nič nestalo, no takéto správanie je vysvetliteľné a pochopiteľné vzhľadom na ich rodinné puto.
Z jej výpovede bezprostredne po skutku však vyplýva oveľa surovejší obraz celej situácie, a tomuto
nemal súd prečo neveriť, poškodená to pripustila. Preukázané konanie obžalovaného, keď pod vplyvom
návykovýchlátokkričalnasvojichrodičov,žeichzabijeanechcelopustiťbyt,mohlojednoznačnevzbudiť
dôvodnú obavu, ešte k tomu podčiarknutú doterajším správaním obžalovaného voči svojim rodičom ako

je zachytené v registri priestupkov, podľa ktorého mu takéto násilné správanie nie je vôbec cudzie a
dopúšťa sa ho dlhodobo a opakovane. Z celkovej situácie mal súd tiež jednoznačne preukázané, že
trestný čin bol spáchaný v súvislosti s postavením poškodenej ako jeho matky, inak by nemal žiadny
dôvod sa takto k nej správať, keby si ju istým spôsobom „nenárokoval“ ako svoju matku a nemal k nej
vybudované vzorce správania. Na rozdiel od obžaloby však súd nemal preukázané, že by v tejto situáciu

a v konaní obžalovaného zohrával akúkoľvek rolu vek poškodenej, preto toto ustanovenie vypustil z
právnej kvalifikácie.

V zmysle skutkovej podstaty je irelevantné, či vyhrážky vzbudili alebo nevzbudili u poškodenej dôvodnú
obavu, podstatné je, že ju mohli vzbudiť - trestnosť činu nemôže byť posudzovaná na základe

subjektívneho pocitu poškodeného, keďže u niekoho môže takúto obavu vzbudiť už i len škaredý pohľad
a u iného ju nemusí vzbudiť ani namierená zbraň. Ide o to, či v danej situácii, keď boli prednesené, aj s
prihliadnutím na doterajšiu históriu vzájomných vzťahov páchateľa a poškodeného, mohli tieto vyhrážky
objektívne vzbudiť dôvodnú obavu, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané.

Takto zistený skutkový stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, i jeho
konkrétnenáslednéspáchaniebolinahlavnompojednávaníjednoznačnepreukázanévyššieuvedenými
dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia dospel
súd k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že ho spáchal
obžalovaný a že obžalovaný tak svojim protiprávnym konaním naplnil vyššie uvedené zákonné znaky

skutkovej podstaty. Súd nezistil nepatrnú závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho
korektívupodľa§10ods.2zákonač.300/2005Trestnýzákonvzneníneskoršíchpredpisov(R23/2008).

Súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe od 6 mesiacov do 3
rokov, pričom u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a 1 priťažujúcu okolnosť - bol už za

trestný čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galante sp. zn. 2T/168/2018 zo dňa 17.12.2008 na
nepodmienečný trest odňatia slobody, rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/11/2013 zo dňa
01.03.2013 na nepodmienečný trest odňatia slobody, trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp.
zn. 0T/186/2014 zo dňa 04.07.2014 na nepodmienečný trest odňatia slobody a trestným rozkazom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/146/2017 zo dňa 23.10.2017 na podmienečný trest odňatia slobody,

v ktorom sa doposiaľ neosvedčil. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej sadzby
zvýšila o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby na 1 rok a 4 mesiace.

Čo sa týka druhu trestu, vzhľadom na doterajší život páchateľa, ktorý sa od roku 2007 dopúšťa prakticky
nepretržite trestnej činnosti, s prestávkami akurát počas výkonu trestu odňatia slobody, jeho postoj

k trestnej činnosti, závažnosť konania, keď sa obdobného konania dopúšťa dlhodobo, ako vyplýva z
registra priestupkov, nepovažoval súd uloženie alternatívneho trestu za dostatočné a vhodné, a uložil
trest odňatia slobody, ktorý z rovnakých dôvodov nemal dôvod podmienečne odložiť. Podmienečné
odloženie výkonu trestu odňatia slobody nie je nárok, ku ktorému sa pristupuje vždy, keď nemá súd
povinnosť uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody (spáchanie skutku v skúšobnej dobe, výška

hornej hranice trestnej sadzby nad 5 rokov), ale je to privilégium, ku ktorému súd môže pristúpiť pri
splnení podmienok podľa § 49 ods. 1 TZ. U obžalovaného sa jedná o desiate odsúdenie za posledných
13 rokov pre úmyselný trestný čin, čiže s prihliadnutím na doterajší život nemožno mať za to, že nazabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný,
najmä keď predošlé tresty sa minuli účinku.

Pri určení výmery trestu prihliadol súd v zmysle uvedeného na jeho doterajší život a trestnú minulosť,
keď ani vykonané dlhšie tresty odňatia slobody nemali na správanie obžalovaného žiaden vplyv a uložil
mu trest za polovicou trestnej sadzby v trvaní 2 rokov.

Keďže obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia

slobody za úmyselný trestný čin vo veci odsúdenia Okresným súdom Galanta sp. zn. 2T/168/2008 a sp.
zn. 0T/186/2014, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Zo spôsobu spáchania skutku ako aj zo znaleckého posudku mal súd dostatočne preukázané, že trestný
čin bol spáchaný v súvislosti s užívaním návykovej látky, preto súd uložil obžalovanému ochranné
liečenie.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
TP). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 TP).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ TP) a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 TP),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ TP), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 TP); v mene obžalovaného
je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 TP),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP),

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo
týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 TP),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c/ TP), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 TP),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ TP).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 TP).