Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/189/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207202055
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7207202055.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov
senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného:
Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, IČO: 30 807 484, Festivalové námestie
1, Košice proti povinnému: O. C., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom G., O. XX/XX, o vymoženie
27,91 eura a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Michalom Burdom, Štefánikova 18,

Humenné, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 23.1.2013, č.k.
48Er/196/2007-11, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie o d m i e t a.

V prevyšujúcej časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 23.1.2013, č.k.
48Er/196/2007-11 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
poverenej súdnej exekútorke JUDr. Renáte Ďurkovej, so sídlom v Košiciach, Vrátna 22/A trovy exekúcie
v sume 49,83 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 8.2.2007 bola vykonaním exekúcie poverená

súdna exekútorka JUDr. Renáta Ďurková. Dňa 7.11.2012 súdna exekútorka doručila súdu návrh na
zastavenieexekúciesodôvodnením,žepovinnýzomreldňa19.7.2007auznesenímsúduprvejinštancie
zo dňa 16.4.2008, sp. zn. XXD/XXX/XXXX bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa.
Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) a s poukazom na uvedené ustanovenie exekúciu zastavil. O náhrade
trov exekúcie rozhodol v zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie vo výške
49,83 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
znáša ich oprávnený.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol,

aby odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu v zmysle § 374
O.s.p. vyhovel sudca a priznal súdnej exekútorke JUDr. Renáte Ďurkovej len opodstatnenú náhradu trov
exekúcie, resp. náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke nepriznal.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie
dňa 31.1.2007, pričom povinný zomrel dňa 19.7.2007. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Mal za to, že súd mal vyhlásiť exekúciuza neprípustnú na základe § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať, a to že povinný zomrel a stratil spôsobilosť na právne úkony. Preto
skutočným dôvodom zastavenia exekúcie je strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania.

Ďalej oprávnený namietal rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,
podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Poukázal na znenie § 203 Exekučného poriadku, v zmysle
ktorého súd uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri
náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený bol názoru, že súd neodôvodnil

presvedčivo, v čom vidí zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a prečo je oprávnený povinný
nahradiť exekútorovi trovy exekúcie. Mal za to, že oprávnený nijako nezavinil zastavenie exekúcie,
pretože v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohol predpokladať, že povinný počas
exekúcie zomrie a dedičské konanie bude zastavené pre nemajetnosť. Ďalej oprávnený uviedol, že
účelom Exekučného poriadku je predovšetkým zabezpečiť oprávnenému možnosť núteného výkonu
právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Je nutné prihliadať na skutočnosť, že súdnych exekútorov

je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia
osoby spĺňajúcej predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť
vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Zároveň
oprávnený poukázal na to, že v exekučných konaniach môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej

miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V závere odvolania
oprávnený poukázal na nepreskúmateľné rozhodnutie o výške trov exekúcie, o ktorých žiadal rozhodnúť
v súlade s vyhláškou.

5. Na súde prvej inštancie vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 s § 386 písm. c/ C.s.p..

7. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej
zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so
zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

8. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis

upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

9. V zmysle § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. V zmysle § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Nakoľko v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, odvolací súd posudzoval

otázku prípustnosti odvolania proti výroku o zastavení exekúcie a výroku o trovách exekúcie podľa
právnej úpravy účinnej v čase podania odvolania (dňa 8.2.2013), t.j. podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (ďalej len O.s.p.).

12. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom

odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal
napadnuté uznesenie zmeniť, exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného konania. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu
napadnutého uznesenia.13. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

14. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu zastavenia exekúcie a podľa vyššie
citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odvolanie v
zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.

15. Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnej

exekútorke trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu, že
exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

16. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

17.Podľa§58ods.6Exekučnéhoporiadkuúčinnéhodo31.10.2013,protivýrokuonáhradetrovkonania
v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

18. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania

v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

19. Od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa
ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

20. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

21. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 1.11.2013 proti rozhodnutiu o náhrade
trov konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné. Avšak
v zmysle prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania,
ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.októbra 2013.

To znamená, že proti rozhodnutiam vydaným pred 1. novembrom 2013, u ktorých boli odvolania podané
do 31.10.2013, odvolanie proti výroku o náhrade trov konania prípustné je. Zároveň však podľa § 243b
odsek 3, veta za bodkočiarkou, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka,
o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca, toto rozhodnutie sa podaním odvolania podľa § 374 ods.4 O.s.p.
priamo zo zákona zrušuje a vo veci rozhodne sudca súdu prvej inštancie.

22. V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník a odvolanie proti takému
rozhodnutiubolopodanépred1.novembrom2013,pričomoňomnerozhodolsudcasúduprvejinštancie.
Preto v zmysle prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 374 ods.
4 posledná veta O.s.p., podaním odvolania sa rozhodnutie o náhrade trov konania zo zákona zrušilo a o

ich náhrade znova rozhodne zákonný sudca súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie na opätovné rozhodnutie o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).