Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019200108
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:0019200108.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu
JUDr.SlávkyMaruščákovejaJUDr.VladimíraHriba,PhD.vsporežalobcu:Platiťsaoplatís.r.o.,Mostová
2, Bratislava, IČO: 45684618 zast. Jakubčák, Advokátska kancelária , s.r.o., Michalská 14, Bratislava,
IČO: 47255706 proti žalovanému: SAVANA CLUB s.r.o., Hlavná 20, Veľké Kapušany, IČO: 36840483,
o zaplatenie 776,67 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa

1.4.2019, č.k. 25Cb/1/2019 - 40 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

2. Žalobca sa domáhal zaplatenia 776,67 eur s prísl., a žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca
žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) so žalovaným uzavrel Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorou
sa zaviazal poskytnúť žalovanému služby a žalovaný sa zaviazal uhrádzať odplatu. Faktúry vystavené
za poskytnuté služby žalovaný nezaplatil. Žalobca nadobudol uplatňovanú pohľadávku na základe
Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Bratislava.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovaným
12.11.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb žalovanému.

4. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 24.6.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému, že Slovak Telekom, a.s. postúpil spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. pohľadávku voči

žalovanému v sume 776,67 eur s prísl.

5. Po citovaní § 39, § 524 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, a § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z.z. konštatoval,
že Slovak Telekom a.s.. ako pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky na inú osobu, musí sa riadiť
okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ust. § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o

elektronických komunikáciách, ktorý umožňuje podniku postúpiť pohľadávku aj inej osobe, bez súhlasu
účastníka, ale po splnení určitých podmienok. V zmysle cit. ust. predpokladom postúpenia pohľadávky
podniku na inú osobu je, aby bol účastník s plnením pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň,
aby ho podnik na jej splnenie písomne vyzval. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, podnik nemôže
pohľadávku postúpiť, a ak tak urobí, potom takéto postúpenie je pre rozpor so zákonom neplatné v
zmysle § 39 Obč. zákonníka a na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať

ex offo.6. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku, ktorá na neho
nebola platne postúpená. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z §
43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, t. j. dodržanie písomnej výzvy postupcu adresovanej

účastníkovi, že je v omeškaní a dodržanie 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe.
Žalobca predložil iba oznámenie o postúpení pohľadávky z 24.6.2016 a žiadna písomná výzva na
zaplatenie dlžnej sumy, adresovaná účastníkovi (žalovanému) právnym predchodcom žalobcu, súdu v
konaní nebola predložená. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol
platne pohľadávku od spoločnosti Slovak Telekom a.s. voči žalovanému, súd žalobu zamietol z dôvodu

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie žaloby.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému nevznikli žiadne trovy, preto mu
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f, d, b, h/C.s.p.

Podstata nesprávnosti rozhodnutia spočíva najmä v porušení ustanovení o skutkových tvrdeniach
strán, o nespornom tvrdení žalobcu, o zjavne nedôvodnej žalobe, o neúplnom podaní, v tom, že súd
nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Žalobca nadobudol pohľadávku od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Bratislava, postúpenie bolo
žalovanému oznámené 12.2.2016. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor a na
základe vzťahu s právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli žalovanému poskytnuté služby,
cenu ktorých nezaplatil. V tomto konaní žalobca uplatňuje nárok na nezaplatenú odplatu za poskytnuté
služby. Žalobca teda urobil skutkové tvrdenia o tom, že je veriteľom uplatňovanej pohľadávky, zmluvnú

dokumentáciu medzi žalovaným a ST, faktúry, označil zmluvu o postúpení pohľadávok a oznámenie o
postúpení pohľadávok.

10. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel, preto podľa § 151 ods. 1 C.s.p., je daná nespornosť
skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že je veriteľom pohľadávky a tiež toho, že jeho právny predchodca

bol v právnom vzťahu so žalovaným na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

11. Popri uvedenom namieta porušenie ustanovení C.s.p. o odstraňovaní vád podania. Po citovaní §
129 C.s.p. uviedol, že pokiaľ súd prijal rozhodnutie, ako prijal, mal predtým žalobcu vyzvať na doplnenie
alebo opravu podania, čo neurobil a o veci následne rozhodol bez nariadenia pojednávania.

12.Namietaajporušenieust.§129C.s.p.,kedyprijehododržaníbyžalobcazískalmožnosťreagovaťna
úvahu súdu o tom, že považuje zmluvu za neplatnú a mohol sa k tomu vyjadriť. Toto má osobitný význam
vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa rozhodol nenariadiť pojednávanie, kedy mal žalobca možnosť
reagovať na úvahu súdu. Vzhľadom na to namieta i to, že rozhodnutie je pre žalobcu nepredvídateľné.

13. Ďalej namieta porušenie ust. C.s.p. o zjavnej nedôvodnosti žaloby. Po citovaní § 138 C.s.p.
namieta, pri uvedenom je daný postup, ako postupovať v prípade zjavne neodôvodnenej žaloby, kedy
pri rozhodovaní namieta porušenie postupu podľa § 138 C.s.p. v neprospech žalobcu. Toto je podľa
žalobcu v rozpore s tým ako súd prvej inštancie postupoval a ako odôvodnil rozhodnutie. Pokiaľ žalobca

na späťvzatie žaloby nebol súdom vyzvaný, súd nemal za to že žaloba je zjavne nedôvodná. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie KS Banská Bystrica zo 14.3.2019 sp. zn. 43Co/14/2019.

14. Namieta, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Toto vidí v tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, čo namieta v odvolaní, z
rozhodnutia nie je zrejmé na čom je založené, prečo súd postupoval tak ako postupoval resp. prečo
opomenul najmä ust. § 151 ods. 1 C.s.p., § 129 a § 138 C.s.p.

15. Žalobca ďalej citoval rozhodnutia súdov týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia a uviedol, že z

obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku sa domnieva, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade
s uvedeným názorom.16. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

17. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 C.s.p. a § 380 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu prechádzalo, dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné
a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a, b/C.s.p. zrušil a vec mu podľa
§ 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie.

18. Žalobca sa domáhal zaplatenia 776,67 eur s prísl., a žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca
žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na
základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému služby a žalovaný sa zaviazal uhrádzať za služby
odplatu. Faktúry za poskytnuté služby žalovaný nezaplatil. Žalobca nadobudol uplatňovanú pohľadávku
zmluvou o postúpení pohľadávok. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

19. Súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na znenie § 177 C.s.p. a po
oboznámení sa s obsahom spisu vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania tak, že žalobu zamietol.

20. Podľa § 177 ods. 1 C.s.p. súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

21. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.

22. Nariadenie pojednávania vo veci samej je vyjadrením ústavnoprávnej zásady, podľa ktorej každý má
právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Zúčastniť sa pojednávania je právom a nie povinnosťou strán sporu, ale stranám sporu musí

byť umožnené, aby na pojednávaní mohli predniesť svoje skutkové tvrdenia, poprieť skutkové tvrdenia
druhej strany, navrhnúť vykonanie dôkazov, vyjadriť sa k návrhom protistrany.

23. Zásada bezprostrednosti a ústnosti nie je absolútna, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v
prípade splnenia kritérií uvedených v § 177 C.s.p. Jedným z uvedených kritérií je, že tvrdenia strán sporu

nie sú sporné a závisí od procesných úkonov žalovaného. Skutkové tvrdenia možno považovať za nie
sporné v prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom k žalobe nevyjadril alebo sa vyjadril tak,
že skutkové tvrdenia žalobcu relevantným spôsobom nespochybnil.

24. V prejednávanom prípade sa žalovaný k žalobe v lehote stanovenej súdom nevyjadril skutkové

tvrdenia žalobcu nepoprel, preto ak súd prvej inštancie za tejto procesnej situácie rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania, pričom neboli splnené kritéria stanovené v § 177 C.s.p. pre rozhodnutie bez
nariadenia pojednávania, rozhodol o zamietnutí žaloby bez predbežného právneho posúdenia, pričom
žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, zaťažil tak konanie vadou, ktorou
došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a rozhodnutie je pre žalobcu nepredvídateľné.

25. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p. o trovách konania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0

(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).