Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201320
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7816201320.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkyne

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu S. S., nar. XX. XX. XXXX, bývajúceho
S. Š., H. XXX, zastúpeného Mgr. Ivicou Štiglic, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8,
proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 288 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 10C/37/2016-185 zo dňa 28. 10 2019 takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.
P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 288 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od
24. 02. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania a to titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovanému
priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že v poradí prvým rozsudkom v
tejto veci č.k. 10C/37/2016-63 zo dňa 18. 09. 2017 bolo vyhovené žalobe žalobcu, v dôsledku odvolania

žalovaného rozhodoval aj odvolací súd Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením 6Co/163/2018-122 zo
dňa 29. 05. 2019 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu nesprávneho posúdenia námietky premlčania, ktorú vzniesol
žalovaný zo strany súdu prvej inštancie.

3. Žalobca svoju žalobu založil na tom, že dňa 25. 01. 2010 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere,
na základe ktorej mu žalovaný požičal istinu 300 €, ktorú sa zaviazal vrátiť aj s poplatkom 288 € v

12-mesačných splátkach po 49 €, pričom skutočne žalovanému aj zaplatil spolu 588 €. Z potvrdenia,
ktoré žalovaný predložil bol úver uhradený dňom 11.3.2011. Žalobca namietal, že žalovaný porušil
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to tým, že v zmluve neboli uvedené
podstatné náležitosti, čo spôsobilo, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda mal mu
vrátiť len istinu 300 €, nad rámec tejto istiny platba znamená pre žalovaného bezdôvodné obohatenie
vo výške žalovanej sumy. Ohľadne premlčania žalobca uviedol, že nárok z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a

kto sa na jeho úkor obohatil, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, objektívna premlčacia doba
je 10 ročná odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Nesúhlasil so záverom, že jeho nárok
je premlčaný, pretože podľa neho neuplynula ani subjektívna ani objektívna premlčacia doba. O tom,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu sa dozvedel až v máji 2015, keď podal inú žalobu o vydaniebezdôvodného obohatenia voči žalovanému ohľadne inej zmluvy, pričom žalovaný v predmetnej svojej
činnosti má poskytovanie úverov a preto je povinný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou a
konať v súlade s dobrými mravmi, ktorých pravidiel sa však nedržal. Aj v iných prípadoch totiž žalobca

uzavrel zmluvy, kde RPMN uvedená nebola a dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať RPMN
sa musí hodnotiť ako úmyselné konanie žalovaného zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia,
pri ktorom platí 10 ročná premlčacia lehota. Aj po zrušení veci odvolacím súdom žalobca zotrval na
svojej žalobe s tým, že o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného sa dozvedel až vtedy, keď
oslovil svoju právnu zástupkyňu. Poslednú splátku uhradil dňa 11. 3.2011, právnu zástupkyňu oslovil

vtedy, keď jej udelil plnú moc na zastupovanie a to dňa 9.2.2014. Žalovaný poprel, že by došlo k
bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá
nikdy nebola vyhlásená za neplatnú, nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, alebo ani k jej zrušeniu, žiadal
žalobu zamietnuť. Žalobca si uplatnil nárok žalobou dňa 24.2.2016, pričom v čase uzatvorenia zmluvy
v roku 2010 žalovaný nemohol vedieť ani predpokladať, že o niekoľko rokov súd posúdi zmluvu ako
spotrebiteľskú a že ju bude posudzovať ako zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. V žiadnom prípade

nemal v úmysle bezdôvodne sa obohatiť a na preukázanie takéhoto úmyslu nestačia len všeobecné
tvrdenia, ale je potrebné v každom jednom prípade preukázať, že skutočne v čase uzatvárania zmluvy
a prijatia plnenia z nej, žalovaný vedel, že sa bezdôvodne obohacuje, čo v tomto prípade preukázané
nebolo.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1,2, § 53
ods. 1,2,4 a 5, podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 4 ods. 1,2,3 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, podľa § 451 ods. 1,2, § 456 Občianskeho
zákonníka, ale posudzoval aj vznesenú námietku premlčania podľa ustanovení § 100 ods. 1, § 107 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka.

5. Konštatoval, že strany sporu uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola v rozpore s § 4 zákona č.
258/2001, pretože chýbajú údaje o ročne úrokovej sadzbe, výške, počte a termíne splátok, istiny, úrokov
a iných poplatkov, RPMN a priemerná hodnota RPMN, preto sa zmluva považuje za bezúročnú a bez
poplatkov. Tiež zistil, že po úhrade sumy 300 € istiny začalo dochádzať u žalovaného k bezdôvodnému

obohateniu. Tu začala plynúť aj objektívna premlčacia doba, najneskôr by mala začať plynúť uhradením
poslednej splátky, ktorú žalobca zaplatiť a to 11.3.2011. Objektívna premlčacia doba teda začala plynúť
12.3.2011 a podobne aj subjektívna premlčacia doba, ktorý právny názor korešponduje aj s právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorý bol vyjadrený v uznesení 6Co/163/2018-122 zo dňa 29.5.2019. Ak
žalobca len tvrdil v konaní, že žalovaný sa úmyselne bezdôvodne obohatil, toto svoje tvrdenie nijakým

spôsobom nepreukázal. Preto súd vychádzal z objektívnej 3-ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula
12.3.2014 a keďže žaloba bola podaná 24.2.2016, bola podaná po uplynutí objektívnej premlčacej
3-ročnej lehoty. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby
a nemôže ju presiahnuť. Preto keď uhradil žalobca poslednú splátku dňa 11.3.2011, od tej doby sa
počíta aj subjektívna premlčacia lehota (2-ročná). Do podania žaloby na súd teda žalobcovi uplynula tak

subjektívna ako aj objektívna premlčacia lehota, preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

6.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 , § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku
(CSP) a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech proti žalobcovi priznal náhradu trov konania vo
výške 100 %.

7.Vzákonnejlehoteprotirozsudkupodalodvolaniežalobcazdôvodovuvedenýchv§365ods.1písm.h/
CSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že v celom rozsahu žalobe
vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vyčítal rozhodnutiu súdu
prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na inštitút premlčania a začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej doby v predmetnej veci, ktorou sa súd dostatočne nezaoberal a nevytvoril si tým
dostatočný právny základ na rozhodnutie, rozhodnutie je pre žalobcu arbitrárne a prekvapivé. Súd prvej
inštancie tiež neskúmal, kedy sa mala tá-ktorá lehota na zaplatenie jednotlivého žalobcovho nároku
premlčať, keďže platby boli vykonané v splátkach a skladba jednotlivých splátok obsahuje istinu a úroky,
alebo aj iné poplatky. Z toho vyplýva, že žalovaný zniesol námietku, ktorá bola podaná nekvalifikovane a

nebolo dostatočne skúmané, kedy došlo k premlčaniu jednotlivých nárokových súm zo strany žalobcu.
Poukázal na to, že ide o spotrebiteľský úver a splátky v danom prípade tvorí istina a úver, v prípade
záveru súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru práve položka vo výške úroku a prípadné účtované
zmluvné pokuty, alebo iné dohodnuté úroky sú presne v tejto časti predmetom sumy bezdôvodnéhoobohatenia, ktoré by mal žalovaný vydať. Preto bolo potrebné v každom prípade tieto sumy a ich výšku
presneurčiťazároveňpoznaťsplátkovýkalendár,ktorémalibyťtietospolusistinousplácané.Kzačiatku
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty odvolateľ uviedol, že mu nie je jasné, ako mohol byť okamih

zaplatenia poslednej splátky skutočnosťou, ktorá určuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby,
nie je spravodlivé, aby súd určil, kedy sa žalobca dozvedel o určitej skutočnosti a to hlavne vtedy, ak
žalobca o tejto skutočnosti na súde vypovedal inak a jeho tvrdenie nebolo ničím vyvrátené a nebol
preukázaný opak. Nie je právne prípustné, aby súd určil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby svojvoľným posúdením, ak na to nie je žiaden právny dôvod a ani skutočnosť. Začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej doby je totiž viazaný na skutočnú vedomosť žalobcu spotrebiteľa o tom, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Toto sa on dozvedel
až po konzultácii s právnym zástupcom pri prevzatí prípadu. Žiadal, aby bolo prihliadnuté, že získané
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného je spotrebiteľského charakteru a nesúhlasí so záverom
súdu prvej inštancie, že spotrebiteľ- žalobca mal vedieť, že zaplatením poslednej splátky sa uplynutím
dvoch rokov premlčí jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a teda poznať zákon. Poukázal

pritom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Vychádzajú totiž z povahy spotrebiteľských
právnych vzťahov, z reality praktického života, aj zdravenému rozumu odporuje požiadavka na podrobné
až detailné znalosti právnych predpisov akým je v danej veci zákon zo strany spotrebiteľa a jeho
neinformovanosť, resp. nedostatočné informácie z tejto oblasti nemôže byť spotrebiteľovi na ujmu, preto
nie je možné automaticky prezumovať vedomosť spotrebiteľa o právnej úprave a jej dôsledkoch. Ďalej

podľa názoru žalobcu jednoznačne ide na strane žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
pretože vo veciach nebankových subjektov, ktoré poskytujú takéto nevýhodné spotrebiteľské úvery za
účelom obohatenia sa na úkor spotrebiteľa súdy rozhodujú v drvivej väčšine v prospech slabšej strany
a to spotrebiteľa a tak je tomu aj v tomto prípade.

8. Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu tak, že v celom rozsahu zotrváva na svojich doterajších
tvrdeniach a vyjadreniach, rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a požadoval ho
potvrdiť.

9. V priebehu odvolacieho konania, a to dňa 11.2.2020 podal žalobca návrh na prerušenie konania

podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a/ CSP s tým, že na rozhodnutie v predmetnej veci má podstatný
význam rozhodnutie o prejudiciálnej otázke položenej súdnemu dvoru Európskej únie podľa osobitných
predpisov, ktorá bola položená Krajským súdom Prešov ohľadne nekalého úmyslu konania veriteľov v
súvislosti s poskytovaním spotrebiteľských úverov. Uvedené konanie na Súdnom dvore EÚ vedené pod
č. C/485/2019.

10.Knávrhusavyjadrilajžalobca,ktorýnesúhlasilsprerušenímkonaniastým,žeužprebiehaodvolacie
konanie a žiadal, aby súd zamietol návrh na prerušenie konania.

11. Odvolací súd v prvom rade rozhodoval o návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorý podal podľa

§ 162 ods. 1 písm. a/ CSP, podľa ktorého súd konanie preruší, rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je oprávnený v tomto konaní riešiť. Podľa ods. 3) tohto ustanovenia o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

12. Odvolací súd nezdieľa názor žalobcu , že otázku premlčania nie je oprávnený v tomto konaní riešiť

a že je potrebné konanie prerušiť. Je tomu tak aj vzhľadom na záver súdu o uplynutí subjektívnej
premlčacej lehoty. Preto návrh na prerušenie konania zamietol.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. 11. 2020, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219
ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

14. Žalobca použil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný
tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

15.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod nie je naplnený. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania
najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti. Tiež nebolo zistené, že by na zistený
skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné

ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre posúdenie
námietky premlčania, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo
zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne
odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

16. Odvolacie námietky odvolateľa boli v prevažnej väčšine predmetom dokazovania pred súdom prvej
inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú
správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že
vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvej inštancie,

s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na doplnenie s
zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

18. Záver súdu prvej inštancie ohľadom plynutia premlčacej doby považuje odvolací súd za správny. V
prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia

doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne s tým, že
tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia
doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného
obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie.
Ich vza´jomny´ vztˇah je taky´, zˇe pokialˇ skoncˇi´ plynutie jednej z nich a do^jde k vzneseniu na

´mietky premlcˇania, premlcˇane´ pra´vo nemozˇno opra´vnene´mu priznatˇ (Najvyšší súd SR sp. zn.
3Cdo/169/2017).

19. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanom prípade je rozhodujúcou otázka, kedy začala
plynúť objektívna a subjektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť v období,

kedy sa oprávneny´ subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení povinného subjektu, o jeho vy´ške,
avšak túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy oprávneny´ subjekt získal vedomosť o skutkovy
´ch okolnostiach, z ktory´ch možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie. Nie je vôbec relevantné právne
posúdenie predmetného nároku. Treba totiž vychádzať z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 28Cdo/685/2011 zo dňa 28.3.2012, 33Odo/528/2006 zo dňa 29.3.2007, 28Cdo/3977/2007 zo

dňa 18.3.2008, 30Cdo/2758/2006, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/67/2011 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/169/2017. Podľa týchto
rozhodnutí sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vedomosťou sa nerozumie znalosť
právnej kvalifikácie, ale jedná sa len o skutkové okolnosti, z ktory´ch možno dôvodiť zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie, nie je vy´znamné, či oprávneny´ má také právne znalosti, aby bol subjektívne

schopny´ posúdiť uvedené skutkové okolnosti.

20. Pre uplatneny´ nárok, založeny´ na bezdôvodnom plnení nad rámec poskytnutej istiny sú
rozhodujúce tri zložky, o ktory´ch musel žalobca vedieť, aby mohol byť posudzovany´ nárok titulom
bezdôvodného obohatenia: 1. vedomosť o tom, že v dôsledku absencie zákonných náležitostí v zmluve

o spotrebiteľskom úvere je poskytnuty´ úver bezúročny´ a bez poplatkov, resp. vedomosť o výške úrokov,
ktorésúvrozporesdobrýmimravmi,2.vedomosťoobsahuzmluvy,teda,žezmluvaobsahujenesprávny
údaj ohľadom RPMN, resp. neobsahuje údaje o výške, počte a termínoch splátok, 3. vedomosť o tom,
že zo strany žalobcu došlo k plneniu nad rámec poskytnutej istiny. Ty´m, že splátky úveru uhrádza sámdlžník, v tomto prípade žalobca, v jemu známej vy´ške, je možné urobiť úsudok o okamihu zaplatenia
sumy zodpovedajúcej istine na základe jednoduchého matematického vy´počtu. Preto samotny´ dlžník
sa musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamihom, kedy

uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvy´krát preplatí (rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k.
17Co/372/2015-370 zo dňa 27.04.2016).

21. Rovnako odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, že pre začiatok plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávneny´ subjekt v konkrétnom prípade

dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Rozhodujúci
je moment, kedy sa oprávneny´ subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie
jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť taky´ch okolností, z ktory´ch možno
zodpovednosťzabezdôvodnéobohatenievyvodiť,nieznalosťprávnejkvalifikácie.Okolnosti,zaktory´ch
saspotrebiteľsky´úverpovažujezabezúročny´abezpoplatkov,súuvedenépriamovzákone.Vedomosť
žalobcu ako spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jeho úveru je preto potrebné spájať s touto

skutočnosťou, respektíve s vedomosťou o existencii zákona o spotrebiteľsky´ch úveroch, nakoľko ho
nemôže ospravedlňovať to, že o tomto zákone nevedel. Viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty na okamih kontaktu žalobcu s advokátom, od ktorého sa mal žalobca dozvedieť o tom, že úver
poskytnuty´ žalovany´m je bezúročny´ a bez poplatkov, a že z tohto dôvodu sa žalovany´ mal na jeho
úkor bezdôvodne obohatiť, by bolo neprimeranou ochranou práva vybočujúcou z účelu a právneho vy

´znamu ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

22. Odvolací súd ďalej poukazuje na právny názor vyjadreny´ v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky
zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.6.2017 sp. zn. 18Co/110/2016, pričom Najvyšší

súd Slovenskej republiky sa v tomto rozhodnutí jednoznačne vyjadril k aplikácii 10-ročnej objektívnej
premlčacej doby a mal za to, že jej aplikácia v ty´chto veciach neprichádza do úvahy. Z tohto dôvodu,
keďže platí princíp právnej istoty a súdy by mali rozhodovať v súlade s rozhodovacou činnosťou
najvyšších súdnych autorít, súd má za to, že aplikácia 10-ročnej premlčacej doby je v tomto prípade
neprípustná.

23. V zmysle vyššie uvedenej judikatúry je odvolací súd toho názoru, že subjektívna lehota v predmetnej
veci začala žalobcovi plynúť dňom zaplatenia tej splátky, ktorou prekročil istinu poskytnutého úveru, tak
ako to posúdil súd prvého stupňa. Potom súd prvej inštancie správne posúdil uplynutie objektívnej i
subjektívnej premlčacej doby a v dôsledku toho nárok, u ktorého došlo k premlčaniu, zamietol. Ostatné

námietky žalobcu v odvolaní sú pre posúdenie veci právne irelevantné.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním ako
vecne správny potvrdil vrátane správneho výroku o trovách konania.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v
spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, a úspešnému žalovanému
preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).