Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114214192
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114214192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Sone Vackovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej v právnej veci žalobcu: L. T., narodený XX.X.XXXX,
bydlisko V. C. XXX, P., zastúpeného: Mgr. L. Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná 1221, P. proti
žalovaným: 1.R. L., narodená X.X.XXXX, bydlisko U.. I. XXXX/XX, P., 2. Y. T., narodený XX.X.XXXX,
bydlisko V. C. XXX, P., 3. V. T., narodená XX.X.XXXX, bydlisko V. C. XXX, P., žalovaní v 2. a 3.
rade zastúpení: Mgr. Marián Bafrnec, advokát so sídlom Levická 598, P., o zaplatenie 7 200,00 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16.júla 2018 pod č. k.
14C 17/2017-284 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1.,2.,3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zo dňa 14.11.2016
zamietol. Žalobu zamietol. Žalovaným v 1. až 3. rade proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100%. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia od žalovanej v 1. rade zaplatenia sumy 4 800,00 eur a od žalovaných

v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne sumu 2400,00 eur . Svoj návrh odôvodnil tým, že je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom B., katastrálny odbor, na LV č. XX pre
katastrálne územie V. C. ako pozemok parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 608
m2, par. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 512 m2, dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku
a parc. č. XXXX/XX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 . Žalovaná v 1. rade bola podielovou
spoluvlastníčkou vyššie označenej nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1/2 od 12.5.2012 do 12.9.2013, a
na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 5478/2013 v mesiaci september 2013 svoj

spoluvlastníci podiel previedla na žalovaných v 2. a 3. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade sú spoluvlastníkmi
vyššie uvedenej nehnuteľnosti od 13.9.2013 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu každý 1/4. Žalovaní
v 2. a 3. rade využívajú nehnuteľnosti spolu s Y. T. mladším a jeho manželkou, ktorí sa do nehnuteľnosti
nasťahovali .Preto nie je možné, aby predmetné nehnuteľnosti užíval , bol nútený sa z nich odsťahovať
aj kvôli nezhodám so žalovanými.

1.2. Z vykonaného dokazovania z výpisu z LV č. XX pre katastrálne územie V. C. vyhotovenom ku dňu

3.6.2013 zistil, že žalobca a žalovaná v 1. rade boli podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných
Okresným úradom B., katastrálny odbor, na LV č. XX pre katastrálne územie V. C. ako pozemok parc. č.
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 608 m2, par. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 512 m2,
dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku a parc. č. XXXX/XX vo veľkosti spoluvlastníckehopodielu1/2. Na predmetnom LV je v časti ťarchy zapísané vecné bremeno - právo doživotného bývania
a užívania v prospech žalovaného v 2. a žalovanej v 3. rade . Z výpisu z LV č. XX pre katastrálne územie
V. C. vyhotovenom ku dňu 9.5.2014 vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností

zapísaných Okresným úradom B., katastrálny odbor, na LV č. XX pre katastrálne územie V. C. ako
pozemok parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 608 m2, par. č. XXXX/XX - záhrady
o výmere 512 m2, dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku a parc. č. XXXX/XX vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2 a žalovaní v 2. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi označených
nehnuteľností v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/4. Na predmetnom LV je v časti ťarchy zapísané

vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania v prospech žalovaného v 2. a žalovanej v 3.
rade .
Citoval zo zápisnice z pojednávania vo veci sp.zn. XXC/201/2014 zo dňa 7.5.2015 z výsluchu žalobcu
v 1. rade - v tomto konaní žalovaný v 2. rade a žalobkyne v 2. rade - v tomto konaní žalovaná v 3.
rade, zápisnicu z 8.9.2015 o výsluchu svedka Y., ďalej citoval výpoveď P. T., Z. T.. Ďalej uviedol, že
darovacou zmluvou zo dňa 1.2.1999 žalovaní v 2. a 3. rade darovali vyššie označenú nehnuteľnosť

žalobcoviažalovanejv1.rade dopodielovéhospoluvlastníctvavpodiele1/2 kcelkukaždému.Hodnota
nehnuteľností podľa znaleckého posudku vypracovaného Ing. J. W. zo dňa 3.11.1998 č. 112/98 bola 971
550,00 Sk. V predmetnej zmluve obdarovaní zriadili v prospech darujúcich vecné bremeno spočívajúce
v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom daru. Obdarovaní prebrali
na seba záväzok znášať primerané náklady na úpravu a zachovanie darovaných nehnuteľnosti a osobný

záväzok spočívajúci v poskytovaní všestrannej starostlivosti a opatery v prospech darujúcich v prípade
ich staroby , choroby a bezvládnosti. Zo spisu XXC/33/2011 zistil, že žalovaní v 2. a 3. rade v postavení
žalobcov požiadali dňa 7.2.2011 o zrušenie darovacej zmluvy, lebo syn L. s manželkou nedodržujú
darovaciu zmluvu, sužujú ich a verbálne napádajú. Žalovaný dal inzerát na ich dom, čo ich psychicky
zložilo. Súčasťou spisového materiálu je inzerát na predaj veľkého 156 m2 - 3-izbového bytu vo

P. , časť V. C. na poschodí v dvojgeneračnom dobe so samostatným vchodom za 55 000,00 eur s
fotografiami domu. Žalobcovia boli súdom vyzvaní na odstránenie vád podania. Neboli odstránené
a súd uznesením č.k. XXC/33/2011-XX zo dňa 19.4.2011 konanie zastavil. V konaní 19C/20/2012 sa
žalovaní v 2. a 3. rade tam v postavaní žalobcov domáhali návrhom doručeným súdu dňa 20.2.2012
zrušenia darovacej zmluvy proti synovi i dcére, pretože syn L. a jeho manželka nedodržali podmienky

zmluvy, robili im peklo zo života, zakazovali im, aby k nim chodila rodina, nezaujímalo ich či niečo
potrebujú, nechodili im priať k sviatkom, o nič sa nestarali. Nakoniec si kúpili starší dom, ktorý si
prerobili, odsťahovali sa preč a skoro rok tam nebývajú. Svoje priestory si uzamkli a nikoho tam nechcú
pustiť. Podaním zo dňa 14.8.2013 žalobcovia vzali návrh späť, s čím žalovaní súhlasili. Uznesením č.k.
19C/20/2012-65 zo dňa 26.8.2013 súd konanie zastavil. Konaním vedeným pod. sp.zn. 9C/37/2014 sa

žalobca proti žalovaným v 2. a 3. rade domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k vyššie označenej nehnuteľnosti. Konanie bolo uznesením č.k. 9C/37/2014-86 zo dňa 30.9.2014 do
právoplatnéhoskončeniakonaniavedenejnaOkresnomúradeB.,pod.sp.zn.XXC/201/2014prerušené.
Predmetné uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Nitre 5Co/13/2015-100 zo dňa 25.5.2015
potvrdené.bZ konania XXC/201/2014 vyplynulo, že žalovaní v 2. a 3. rade tam v postavení žalobcom

proti žalobcovi tam v postavení žalovaného sa žalobou podanou dňa 16.9.2014 domáhajú vrátenia daru
a to vyššie označenej nehnuteľnosti . O vrátenie daru požiadali písomnou výzvou zo dňa 15.8.2014. Vo
veci bol dňa 12.6.2017 vydaný rozsudok č.k. XXC/201/2014-135 , ktorým súd žalobcu zamietol. Proti
tomuto rozhodnutiu žalobcovia dňa 4.7.2017 podali odvolanie, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté.
Súd prvej inštancie podrobne uviedol výpovede strán sporu počas súdneho konania a svedkov. Na daný

skutkový stav aplikoval ustanovenia § 136 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. z. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov ( ďalej len "OZ" ) ,§ 137 ods. 1 OZ ,§ 139 ods. 2 OZ , § 451 ods. 1 OZ, §
451 ods. 2 OZ , § 456 OZ,, § 457 , § 458 ods. 1 OZ a uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že
žalovanív2.a3.radeakodarcoviadarovaliDarovacouzmluvouzodňa1.2.1999nehnuteľnostizapísané
Okresným úradom B., katastrálny odbor, na LV č. XX pre katastrálne územie V. C. ako pozemok parc.

č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 608 m2, par. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 512
m2, dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku a parc. č. XXXX/XX žalobcovi a žalovanej
v prvom rade, každému v 1/2. Spornou nie je ani skutočnosť, že žalobca je a v rozhodnom období od
12.5.2012 do 12.5.2014 bol podielovým spoluvlastníkom vyššie označených nehnuteľnosti vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2, žalovaná v 1. rade bola podielovou spoluvlastníčkou predmetných

nehnuteľností v období od 12.5.2012 do 12.9.2013 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a odo
dňa 13.9.2013 boli spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľnosti žalovaní v 2. a 3. rade , každý vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4. Rovnako nebolo sporným, že na predmetnom LV je v časti
ťarchy zapísané vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania v prospech žalovaného v 2. ažalovanej v 3. rade . Medzi stranami nebola sporná výška nájomného. Zostalo sporné, či v rozhodnom
období žalovaná v 1.rade a žalovaní v 2. a 3. rade užívali nehnuteľnosť nad rámec ich spoluvlastníckych
podielov, a to najmä tým, že umožnili nehnuteľnosti užívať tretím osobám, v dôsledku čoho nie je možné,

aby nehnuteľnosti užíval žalobca, za čo mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Po právnej stránke základ uplatneného nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej
veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu kvalifikoval podľa § 137 ods. OZ a nie podľa § 451 a nasl.
OZ, pretože právny základ nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu

spoluvlastníckeho podielu vyplýva z § 137 ods. 1 OZ. Mal za to, že ak spoluvlastník vec užíva nad rámec
svojho podielu, jedná sa o užívanie z titulu spoluvlastníctva a nie o užívanie veci bez právneho dôvodu .
Poukázal na rozhodovaciu činnosť NS SR obsiahnutú v jeho rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/284/2008,
4Cdo/55/2009 a 6Cdo/XX4/2010.Ďalej uviedol, že ustanovenie § 137 ods. 1 OZ upravuje vnútorné
vzťahy spoluvlastníkov, vymedzuje rozsah, v ktorom sa títo podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení
k spoločnej veci. Nevzťahuje sa však na tretie osoby, ktoré nie sú podielovými spoluvlastníkmi a

tým pádom aj nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Právne vzťahy
spoluvlastníkov k tretím osobám sa spravujú § 139 od. 1 OZ, podľa ktorého z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Vychádzajúc
z uvedeného potom platí, ak podielový spoluvlastník bez súhlasu druhého podielového spoluvlastníka,
udelil tretej osobe súhlas na užívanie predmetu spoluvlastníctva nad rámec svojho spoluvlastníckeho

podielu,niejedotknutýspoluvlastník,ktorýktakémutoužívaniunedalsúhlas,legitimovanýpožadovaťod
takejto tretej osoby náhradu.Môže sa jej domáhať iba voči druhému spoluvlastníkovi v rozsahu, v ktorom
umožnil svoj spoluvlastnícky podiel "nadužívať" tretej osobe. Pasívna vecná legitimácia žalovaných je
vzhľadom na uvedené daná. Predpokladom úspešného uplatnenia tohto nároku je užívanie veci druhým
spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu.Neužívanie veci spoluvlastníkom musí byť

dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom
prípade sa druhy spoluvlastník podieľa na prisvojení si úžitkovej hodnoty vo väčšej miere, než patrí jeho
podielu.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery, v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, bolo úlohou

žalobcu, aby v konaní preukázal, že žalovaní ako spoluvlastníci v rozhodnom období užívali
nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, čím mu znemožnili užívanie veci a prisvojili
si tak úžitkovú hodnotu veci vo väčšej miere, než zodpovedala ich podielu. Žalovaná v 1. rade
nehnuteľnosť v čase, keď vlastnila k nej podiel, t.j. v čase od 12.5.2012 do 12.9.2013 reálne
neužívala.Nehnuteľnosť užívali z titulu zriadeného vecného bremena žalovaní v 2. a 3. rade.Užívali

prízemie rodinného domu .Nadzemné podlažie rodinného domu užíval žalobca s manželkou. Na tomto
spôsobe užívania sa dohodli.Prízemie domu a poschodie malo samostatný vchod a približne rovnakú
rozlohu. O uvedenom svedčí inzerát zo strany žalobcu ( resp. jeho manželky), v ktorom bolo poschodie
rodinného domu ponúknuté na predaj ako 3-izbový byt v dvojgeneračnom dome so samostatným
vchodom. Ďalej uviedol, že výsluchom strán sporu, vypočutých svedkov a výsluchov vykonaných v

konaní XXC/201/2014 nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že žalovaní užívali nehnuteľnosť nad
rozsah spoluvlastníckeho podielu, keď umožnili užívať nehnuteľnosť tretím osobám, t.j. Y.. mladšiemu
a jeho manželke P.. Mal za preukázané, že tieto tretie osoby nehnuteľnosť obývajú od februára 2011 v
rôznych časových intervaloch.Pracujú v zahraničí dvoj až štvortýždňových úsekoch, a nehnuteľnosť
obývali v rozhodnom období. Žalovaná v 1. rade Y. T. ml. a jeho manželke P. udelila súhlas k obývaniu

nehnuteľnosti, začali bývať na prízemní rodinného domu vo februári 2011. V uvedenom čase ešte
žalobca nehnuteľnosť, jej poschodie užíval a býval tam. Žalobca v konaní po celý čas tvrdil, že týmto
osobám neudelil súhlas k tomu, aby v nehnuteľnosti bývali. S uvedeným tvrdením nesúhlasil, pretože
tieto osoby nehnuteľnosť obývali ešte v čase, keď ju obýval žalobca, ktorý sa z nej odsťahoval až v
marci 2011 .Proti ich nasťahovaniu, resp. proti užívaniu nehnuteľnosti sa nebránil postupom § 139 ods.

2 OZ. Rozhodným pre oprávnenosť nároku však nebola skutočnosť, či tretie osoby užívali nehnuteľnosť
so súhlasom žalobcu alebo bez neho, ale rozhodujúcou skutočnosťou bolo , či rozhodnom čase
žalovaní, tým že umožnili užívať nehnuteľnosť tretím osobám, užívali predmetné nehnuteľnosti nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, čím žalobcovi znemožnili užívanie veci. V tejto časti súhlasil
s právnym zástupcom žalobcu, že spoluvlastnícky podiel je podielom ideálnym , no pre danú vec je

potrebné posúdiť rozsah užívania spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastníci si podiely rozdelili, hoci len
fakticky, čo umožňoval dispozičný stav nehnuteľnosti rozdelenej na dve samostatné bytové jednotky s
približne rovnakou výmerou ( hoci žalobcova bola o cca 10m2 väčšia). Žalobca v konaní nepreukázal,
že žalovaní v dôsledku umožnenia užívania nehnuteľnosti tretím osobám túto užívali nad rozsah svojhospoluvlastníckeho podielu a mu tak znemožnili jej užívanie. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani
to, že by žalovaní využívali pozemok a záhadu nad rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná
v 1. rade pozemok využívala na uskladnenie traktora a pred rozhodným obdobím na chov domácich

zvierat , záhradu nevyužívala vôbec. Žalovaní v 2. a 3. rade využívajú záhradu, obhospodarujú ju no
nie v celom rozsahu.Žalobcovi sa nepodarilo preukázať využívanie pozemku Y. T. mladším a manželkou
nad rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovaných.

K užívaniu poschodia rodinného domu žalovaným v 2. rade uviedol, že ho užíval až do

skomplikovania jeho zdravotného stavu.Toto právo mu vyplývalo zo zriadeného vecného bremena
práva doživotného bývania, pretože vecné bremeno spočívajúce v práve dožitia v danej nehnuteľnosti
oprávňuje toho, v koho prospech bolo zriadené, aby bezplatne užíval nehnuteľnosť zaťaženú vecným
bremenom.Obmedzenia užívania nie sú dané.

V závere uviedol, že v konaní bol zo strany žalovaných v 2. a 3. rade spochybnený skutočný

záujem žalobcu užívať nehnuteľnosť. Žalobca v konaní tvrdil ,že predmetné nehnuteľnosti nemohol
užívať predovšetkým z dôvodu zlých vzťahov , psychického tlaku zo strany žalovaných, a pre začatie
užívania tretími osobami. Je nesporným, že žalobca s manželkou v roku 2008 nadobudli starší rodinný
dom, ktorý postupne prerábali a mali v úmysle sa tam po určitom čase presťahovať. Uvedené bolo
potvrdené výpoveďou samotného žalobcu na pojednávaní dňa 16.2.20XX a jeho manželky Z., ktorá na

pojednávaní dňa 20.4.20XX uviedla, že si uvedomili, že v dome nemajú budúcnosť. Preto keď im bola
poskytnutá hypotéka , kúpili menší domček asi 700 m od svokrovcov. Je teda možné predpokladať,
že vzniknuté nezhody a konflikty žalobcu so žalovanými a jeho bratom Y. s manželkou a žalobcove
psychické problémy žalobcov zámer odsťahovať sa len urýchlili. Žalobca po odsťahovaní z predmetnej
nehnuteľnosti ju čiastočne užíva, má v nej zložené svoje osobné veci a účtovníctvo .Tieto uzamkli a

jeho manželka aj po odsťahovaní sa chodila do nehnuteľnosti po materiál. Na základe uvedeného dospel
k záveru, že žalobca, hoci obmedzene, predsa len týmto spôsobom predmetné nehnuteľnosti užíval a
stále užíva. Má od nehnuteľnosti kľúče, aj od vchodovej brány, ktorý žalovaní vymenili. K argumentácii
žalobcu o nemožnosti užívať nehnuteľnosť pre psychický tlak zo strany žalovaných a brata Juraja,
vyúsťujúceho do psychickej poruchy uviedol, že táto skutočnosť nie je pre danú vec rozhodujúca. Dôvod,

pre ktorý spoluvlastník spoločnú vec neužíva, nie je právne významný. Je zrejmé, že strany sporu
nemajú dobré vzájomné vzťahy, majú medzi sebou množstvo súdnych sporov. Žalobca sa však mohol
svojich práv domáhať postupom podľa § 139 ods. 2 OZ, čo však neurobil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa § 255 ods. 1 ,§ 257 CSP ,§ XXX ods. 1 ,§ XXX ods. 2 a žalovaným priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%.Pri rozhodovaní sa zaoberal možnou aplikáciou ustanovenia § 257 CSP .
Po dôkladnom zvážení dospel k záveru , že pre jeho uplatnenie nie sú splnené podmienky. Žalobcove
osobné, majetkové a zárobkové pomery by mohli indikovať využite tohto ustanovenia. Je potrebné
zohľadniť jeho aktivitu v spore. Práve on je tým , kto konanie inicioval , počas celého konania zotrvával

na svojich postojoch . Rovnako je potrebné zohľadniť osobné a majetkové pomery žalovaných, keď
žalovanáv1.radejeinvalidnoudôchodkyňouažalovanív2.a3.radesúdôchodcamisnízkympríjmom.
Nepriznanie náhrady trov konania, hoci im v konaní patrí , by bolo pre nich neprimerane tvrdým.

2. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami,

nesprávnym právnym posúdením. Uviedol, že v rozhodnom období nemohol vykonávať svoje právo
užívania nehnuteľnosti. Odsťahoval sa z nej nie dobrovoľne, bol k tomu prinútený postojom žalovaných a
jeho brata. Zavinili jeho odchod, preto nemôže nehnuteľnosť užívať. Ďalej uviedol, že obrana žalovaných
o neužívaní nehnuteľnosti nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu je irelevantná a len účelová.Je
podielovým spoluvlastníkom vlastníkom nehnuteľnosti a tým aj k častiam užívaných žalovanými.Preto

má nárok na finančnú náhradu vo forme peňažného plnenia. Vo vzťahu k uplatnenému nároku je
irelevantné vecné bremeno, ktoré zaniklo splynutím zo zákona, pretože žalovaní s stali spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

3.Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnila so zisteným skutkovým

stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a rozsudok navrhla potvrdiť.

4. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej v1. rade. Namietal jej tvrdenie, že mu nebolo bránené v
užívaní nehnuteľnosti. Pridržiaval sa dôvodov odvolania.5. Žalovaná v1. rade sa v opätovnom vyjadrení nestotožnila s vyjadrením žalobcu. Zotrvala na svojom
vyjadrení k odvolaniu.

6. Žalovaní v 2. a 3. rade vo svojom vyjadrení uviedli, že žalobca znepríjemňoval užívanie spoločných
nehnuteľností, vykonával v nej podnikateľskú činnosť, čím je znehodnocoval. Pôsobilo to rušivo a
vznikala napätá situácia. Neplnil si povinnosti z darovacej zmluvy. Po svojom odchode nehnuteľnosť
užíva ako sklad osobných vecí. Nebolo mu bránené v užívaní časti, do ktorej mal samostatný vchod.

Nesúhlasili s jeho tvrdením o ich psychickom pôsobení spôsobujúcom jeho psychickú poruchu .
Rozsudok žiadali ako vecne správny potvrdiť.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§359, § 362 ods. 1 CSP)
a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania( § 379 ods.1 CSP,§ 380 ods.1 CSP) skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s
verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1,219 ods.3 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

Zákonomč.160/2015z21.mája2015nadobudolúčinnosťod01.07.2016novýCivilnýsporovýporiadok.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech

strany.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho písomného
rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými žalobcom namietanými dôvodmi odvolania. Odvolací súd
pri skúmaní postupu prvostupňového súdu nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by musel zrušiť

rozhodnutie.
Súd prvej inštancie veľmi podrobne poukázal na vykonané dokazovanie, ktoré vyhodnotil vo vzájomných
súvislostiam, správne po ich vyhodnotení uviedol skutkový stav na ktorý aplikoval správne právne
normy a správne tieto právne normy vyložil. Odvolací súd preto nepovažuje za potrebné doplniť dôvodyrozsudku súdu prvej inštancie, pretože by len zopakoval ním uvedené skutočnosti. Ani jeden odvolací
dôvod žalobcu nie je daný . Z jeho všetkými námietkami sa v odôvodnení vysporiadal súd prvej inštancie,
preto odvolací napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

10.Žalovaní boli úspešní v odvolacom konaní.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací
súd podľa ustanovení § 396 a § XXX ods. 1 CSP, úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § XXX ods. 1 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).