Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118207006
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3118207006.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.IvetyAnderlovejačlenieksenátu

Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpeného: Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: H. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. nad C., A. J. XXX, o zaplatenie 1 372,53 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 18Csp/117/2018 - 144 zo dňa 23. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o trovách
konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil výrokom I. žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
1 346,53 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 78,53 eur od 03.10.2017 do zaplatenia, zo
sumy 15,39 eur od 17.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 1 228,13 eur od 05.09.2017 do zaplatenia, do
15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) Žalobcovi výrokom III.
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96 %. V odôvodnení rozsudku súd
prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvou o združenej dodávke plynu zo

dňa 24.06.2015 sa žalobca zaviazal zabezpečiť pre žalovaného dodávku plynu do odberného miesta
a žalovaný sa zaviazal za dodaný plyn žalobcovi zaplatiť cenu podľa cenníka. Upomienkou zo dňa
14.12.2017 vyzval žalobca žalovaného na úhradu faktúr v celkovej výške 1.254,52 eur. Oznámením
o zrušení dohody o splátkach zo dňa 21.08.2017 oznámil žalobca žalovanému, že vzhľadom na
neuhradenie splátky riadne a včas stráca výhodu splátok a žiada ho o zaplatenie celého dlhu. Za
vystavenie tohto oznámenia si vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 1 eur. Faktúrou č. 4024003051
zo dňa 13.09.2017, splatnou dňa 27.09.2017 vyúčtoval žalobca žalovanému úroky z omeškania z

faktúry č. 7455007539, ktorou bol fakturovaný nedoplatok vo výške 1.228,13 eur od 01.04.2017 do
31.08.2017 vo výške 24,48 eur. Faktúrou č. 4900134317 zo dňa 18.09.2017, splatnou dňa 02.10.2017
žalobca vyfakturoval žalovanému poplatok za prerušenie dodávky plynu vo výške 78,53 eur. Faktúrou č.
3310155114 zo dňa 13.06.2017, splatnou dňa 27.06.2017, vyfakturoval žalobca žalovanému poplatok
za uzatvorenie dohody na splátky vo výške 15 eur. Faktúrou č. 3180176371 zo dňa 14.12.2017, splatnou
dňa 28.12.2017, vyfakturoval žalobca žalovanému za upomienku poplatok vo výške 10 eur. faktúrou
č. 3670002650 zo dňa 21.08.2017, splatnou dňa 04.09.2017, vyúčtoval žalobca žalovanému zmluvnú

pokutu vo výške 1 eur za zaslanie oznámenie o zrušení dohody o splátkach. Vyúčtovacou faktúrou č.
7417900576 zo dňa 02.11.2017, splatnou dňa 16.11.2017 žalobca vyfakturoval žalovanému za odber
plynu v období od 19.02.2017 do 24.10.2017 nedoplatok vo výške 15,39 eur. Vyúčtovacou faktúrou
č. 7455007539 zo dňa 22.02.2017, splatnou dňa 08.03.2017, žalobca vyfakturoval žalovanému zaodber plynu v období od 19.02.2016 do 18.02.2017 nedoplatok vo výške 1.228,13 eur. Odstúpením od
zmluvy zo dňa 09.10.2017 žalobca odstúpil od zmluvy o združenej dodávke plynu z dôvodu neplatenia
za dodávku plynu. Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 13.10.2017. Zo zápisu o prerušení

dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa zo dňa 11.09.2017 vyplýva, že
spoločnosť SPP - distribúcia, a. s., prerušila dodávku plynu do odberného miesta žalovaného. Pokusom
o zmier zo dňa 14.02.2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu dlhu v celkovej výške 1.372,53 eur
najneskôr do 15.03.2018. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.
1,5, § 544 ods. 1,2 , §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o

energetike a konštatoval, že zmluva o dodávke plynu uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou
podľa osobitného predpisu (zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike) a zároveň i zmluvou spotrebiteľskou.
Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú
činnosť a spotrebiteľom je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo
inú činnosť. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal dodávať žalovanému plyn a žalovaný sa
zaviazal za dodaný plyn zaplatiť dojednanú cenu. Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy

riadne splnil, keď žalovanému do dojednaného miesta odberu plyn dodal. Naproti tomu, žalovaný si
svoju povinnosť platiť za dodaný plyn nesplnil, keď žalobcovi tento na základe vystavených vyúčtovacích
faktúr nezaplatil. S poukazom na uvedené uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.243,52 eur titulom neuhradenej ceny za dodaný plyn. Okrem toho súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť aj náklady spojené s prerušením dodávky plynu vo výške 78,53 eur. Žalobca si uplatnil i

nárok na zaplatenie poplatku za upomienku v sume 10 eur a poplatku za dohodu o splátkach vo
výške 15 eur. Zaplatenie týchto poplatkov súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Poplatky totiž nevystihujú možné reálne náklady a v prípade upomienky predstavujú v
prevažnejmieresankciuprespotrebiteľazaporušeniejehopovinnostíriadneavčasvsúladesozmluvou

platiť úhrady za poskytnuté služby, na čo slúžia iné právne inštitúty. Ich výška by mala zodpovedať
nákladom dodávateľa za ich realizáciu, nemala by slúžiť na získavanie majetkového prospechu. S
poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobu v časti poplatku za dohodu o splátkach vo výške 15
eur a za upomienku vo výške 10 eur, t. j. spolu 25 eur ako nedôvodnú zamietol. Žalobca si v konaní
tiež uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1 eur za zrušenie dohody o splátkach. Pri

posudzovaní nároku na zmluvnú pokutu sa súd prvej inštancie zaoberal predovšetkým jej náležitosťami.
V zmysle citovaného ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí byť
dojednaná písomne a musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia, inak by bola neplatná.
V danom prípade nebola zmluvná pokuta v zmluve písomne dojednaná, a preto je neplatná. Ak by aj
o zmluvnej pokute bola zmienka v rámci cenníka služieb, nebolo by možné túto považovať za riadne

písomne dojednanú, nakoľko by bola súčasťou len cenníka a nie zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 1 eur ako nedôvodnú zamietol. Keďže
žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi
nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd prvej inštancie priznal vo výške 5 % zo sumy 78,53 eur od
03.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 15,39 eur od 17.11.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.228,13 eur od

05.09.2017 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je žalovaný povinný úrok z omeškania platiť je vždy
dňom nasledujúci po dni splatnosti tej ktorej faktúry. Okrem toho súd priznal žalobcovi aj ním vyčíslený
úrok z omeškania, ktorý si uplatnil voči žalovanému faktúrou č. 4024003051 zo dňa 13.09.2017 vo výške
24,48 eur. Jedná sa o úrok z omeškania zo sumy nedoplatku za odobraný plyn vo výške 1.228,13 eur
za obdobie od 01.04.2017 do 31.08.2017. Celková suma priznaná žalobcovi týmto rozhodnutím tak

predstavuje súčet nedoplatkov vyúčtovacích faktúr, náhrady nákladov za prerušenie dodávky plynu a
vyúčtovaného úroku z omeškania v celkovej výške 1.346,33 eur ( 1.228,13 eur + 15,39 eur + 78,53 eur +
24,48 eur = 1.346,33 eur). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V predmetnej veci mala
každá zo strán úspech len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške 98 %, žalovaný vo výške 2 %; rozdiel
ich pomerných úspechov predstavuje 96 %). Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi ako úspešnejšej

strane náhradu trov konania vo výške 96 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Lehotu na splnenie povinnosti, 15
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil podľa § 232 ods. 3 CSP s tým, že takto stanovenú lehotu
považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokom II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Mal za to, že podstata nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva najmä v opomenutí
postavenia a kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v absencii právomoci súdu konať
vo veci prijateľnosti, či neprijateľnosti obchodných podmienok žalobcu, v nezohľadnení rozhodnutiaÚradu pre reguláciu sieťových odvetví, v nesprávnej aplikácii § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka,
v nesprávnom postupe a rozhodnutí súdu z hľadiska jeho odôvodnenia, možného preskúmania,
presvedčivosti a prijateľnosti, nepredvídateľnom postupe konajúceho súdu, v porušení ustanovení o

odstraňovaní vád podania, v porušení ustanovení o zjavne nedôvodnej žalobe, v porušení ustanovení o
nesporných tvrdeniach strán, v nesprávnom právnom posúdení, v tom, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca poukázal na to, že v zmysle platného
právneho poriadku, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako jediný zákonom určený štátny orgán má

vo svojej kompetencii schváliť a tým i určiť obsah obchodných podmienok žalobcu, v dôsledku čoho
sú tieto podmienky regulovanými ustanoveniami vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Obchodné
podmienky žalobcu (Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre
odberateľov plynu kategórie domácnosť) schvaľuje a tým určuje národný regulátor (Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví). Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre
odberateľov plynu kategórie domácnosť, účinnosťou od 1. januára 2016, nadobudli účinnosť 30. deň

po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým Úrad pre
reguláciu sieťových odvetví tieto obchodné podmienky žalobcu schválil. Tieto obchodné podmienky
žalobcu boli vypracované v zmysle Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0008/2015/
P-OP z 2. decembra 2015. Ďalej žalobca namietal, že i popri uvedenom vyššie je daný zrejmý a
presnýpostup,akopostupovaťvprípadeneúplnéhopodania,kedyprineskoršomrozhodnutínamietame

porušenie postupu podľa § 129 odsek 1 Civilného sporového poriadku v neprospech žalobcu. Pokiaľ
bola žaloba žalobcu v niečom neúplná, súd mal žalobcu vyzvať na jej doplnenie, čo sa nestalo. Z
napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd žalobcu vyzýval na doplnenie a že by žalobca na toto
nereagoval. Taktiež mal za to, že je daný zrejmý a presný postup, ako postupovať v prípade zjavne
nedôvodnej žalobe, kedy pri neskoršom rozhodnutí namietal porušenie postupu podľa § 138 Civilného

sporového poriadku v neprospech žalobcu. Žalobca mal preto celý čas i s ohľadom na postup súdu
prvej inštancie dôvodne za to, že jeho žalobný návrh je v celom rozsahu dôvodný, kedy neskoršie
rozhodnutie súdu odporuje jeho dovtedajšiemu postupu. Žalobca preto osobitne vzhľadom na neskoršie
rozhodnutie súdu namietal porušenie § 129 odsek 1 Civilného sporového poriadku v neprospech
žalobcu. Poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2014 vo veci C 34/13 Monika

Kušionová proti SMART Capital, a. s., ktorý sa týka regulovaných ustanovení vo vzťahu k smernici
Rady 93/13/EHS a jej aplikácie, či výkladu. Žalobca v zmysle zákona o energetike prerušenie dodávky
zemného plynu nevykonáva (toto podľa § 64 odsek 2 zákona o energetike vykonáva prevádzkovateľ
distribučnej siete), ktorý za to požaduje odplatu od dodávateľov, ktorým to majú zaplatiť odberatelia.
Žalobca ďalej namietal, že vzhľadom na osobitnú charakteristiku regulovaného trhu s energetikou, kde

za účelom i ochrany spotrebiteľa národný regulátor vykonáva vecnú reguláciu tak, ako uvádzame v
bode I. tohto odvolania, podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách regulované ustanovenia nepodliehajú preskúmavaniu, kedy ustanovenia o
spotrebiteľskýchzmluvách,osobitneustanovenie§53odsek1Občianskehozákonníkasúaproximáciou
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvej inštancie podľa žalobcu nemohol určiť záver o nepriznaní časti nároku s možným poukazom
na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmluvnej dokumentácii žalobcu, nakoľko táto odrážala obsah
regulačných ustanovení (bola priamo určená rozhodnutím regulačného úradu). Žalobca je zo zákona
povinný odberateľa (v tomto prípade i žalovaného) upomínať, čo žalobca aj v tomto konkrétnom prípade
urobil. Zo žiadneho ustanovenia platného právneho poriadku nevyplýva, že by bol žalobca povinný

znášať s tým spojené náklady, osobitne v situácii, kedy táto činnosť vyplýva len z porušenia povinnosti
odberateľa plynu. Zo žiadneho cenového rozhodnutia nevyplýva, že by náklady na toto upomínanie
boli súčasťou nejakej inej zložky, položky platenej žalovaným žalobcovi. V danom prípade nemožno
prijať ani záver o tom, že sa jednalo o úkon v záujme dodávateľa a že úkon upomínania nemá pre
žalovanú žiadnu prínos. Žalobca mal za to, že je to práve opačne, kedy zákon o energetike ukladá

povinnosť dodávateľovi odberateľa upomínať, ako je to celkom jasne vyjadrené a dodávateľovi dané v
§ 17 odsek 13 zákona č. 251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákona o energetike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný porušovaním svojich platobných povinností vyvolal povinnosť
žalobcu tomuto zaslať a vystaviť upomienku. Za toto mu následne patrí náhrada nákladov, ktorú mu
priznáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tak, že Dodávateľ je oprávnený účtovať odberateľovi

cenu za ďalšie služby a výkony súvisiace s dodávkou plynu, ktoré nie sú zahrnuté v cene za združenú
dodávku plynu, a ktoré si odberateľ objednal, alebo ich svojim konaním, nekonaním alebo omeškaním
voči dodávateľovi vyvolal, a to podľa Cenníka externých služieb a výkonov, vydaného dodávateľom
a zverejneného na svojom webovom sídle www.spp.sk . Poukázal na rozhodnutiaKrajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/109/2018 zo dňa 19.03.2019 a Krajského súdu v Banskej Bystrici
spzn. 43Co/11/2018 zo dňa 16.08.2018 v obdobných veciach, z ktorých citoval. Namietal, že v tomto
konkrétnom prípade z napadnutého rozsudku vyplýva to, že súd sa týmito ustanoveniami uvedených

predpisov nezaoberal. Žalobca ďalej uviedol, že už v žalobnom návrhu upriamil pozornosť na § 45 odsek
6 zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Národný regulátor - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
- ako jediný zákonom určený orgán na schvaľovanie a určovanie obchodných podmienok dodávateľov
zemného plynu teda priamo vo vzorových obchodných podmienkach v súlade s tým, čo vykonáva
dodávateľ zemného plynu a čo vykonáva prevádzkovateľ distribučnej siete, určil že prerušenie dodávky

plynu vykonáva prevádzkovateľ distribučnej siete na náklady odberateľa. Z hľadiska dikcie zákona je
rozhodujúca rovnováha, ktorá musí byť značná. Len značnosť nerovnováhy môže viesť môže viesť k
otázke posúdenia konkrétnej zmluvnej podmienky ako neprijateľnej. Z uvedeného potom vyplýva, že
nie každá nerovnováha, ktorú spôsobujú ustanovenia zmluvných podmienok, je neprijateľná, ale takáto
(neprijateľná) je nerovnováha značná. Žalobca namietal, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako
súd posúdil deliace kritérium a síce to, kedy sa jedná o nerovnováhu a kedy sa jedná o nerovnováhu

značnú. Namietal, že v tomto konkrétnom prípade z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva to,
žeby sa súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia § 53 odsek 12 Občianskeho zákonníka akokoľvek
zaoberal. Žalobca tiež poukázal na nález Ústavného súdu SR z 28.apríla 2014 pod sp. zn. IV. ÚS
15/2014 a nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014. Z ústavného hľadiska
požiadavky právnej istoty a preferencie platnosti právnych úkonov je nevyhnutné, aby o neplatnosti

právneho úkonu nerozhodovali okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. Zároveň majú
súdy pri posudzovaní neplatnosti právnych úkonov zohľadniť aj zmysel a účel právnej úpravy, ktorá s
určitým nedostatkom právneho úkonu spája právny následok v podobe jeho neplatnosti. Žalobca mal
za to, že zo strany súdu došlo k znemožnenie toho, aby žalobca uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolaním napadnutý rozsudok

je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. S poukazom na
uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že jeho
žalobe vyhovie v celom rozsahu alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle § 379 a § 380
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a

nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebný v napadnutej časti vo výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania
podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti na tom právnom závere,

že uplatnený nárok žalobcu o zaplatenie náhrady/poplatkov za upomienky a poplatku za prerušenie
dodávky plynu je nedôvodný, keď mal za to, že ide o neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve
upravené v Obchodných podmienkach, ktoré neboli individuálne dojednané a ktoré sú v neprospech
spotrebiteľa spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a z tohto dôvodu neplatné
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

6. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191CSP. Pri rozhodovaní súd prvej

inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne
aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto
dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v
zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

7. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na nedostatok právomoci
súdu konať vo veci prijateľnosti, či neprijateľnosti obchodných podmienok žalobcu. Po preskúmaní
veci odvolací súd dospel k záveru, že uvedená odvolacia námietka je nedôvodná. Súd prvej inštancie
záväzkový právny vzťah strán, v ktorom žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebopodnikateľskej činnosti a žalovaná nesporne v takomto postavení nevystupovala (§ 52 ods. 3 a 4
Občianskeho zákonníka), celkom správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský podľa ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, a preto správne aplikoval na zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanou,

ktorý vystupovala v tomto právnom vzťahu v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa, okrem osobitného
zákona č. 251/2012 Z.z o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov aj všeobecnú občianskoprávnu úpravu (ust. § 52 a nasl. OZ). V danej veci tak ide o
súkromnoprávny spor zo zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti
uzatvorenejmedzistranamidňa24.06.2015,ktorýprejednávajúarozhodujúsúdy,právnypredpis(zákon

č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov) nestanovuje právomoc iného orgánu (Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví
s celoslovenskou pôsobnosťou), a teda právomoc súdu na prejednanie sporu, vrátane aplikácii noriem
spotrebiteľského práva je v zmysle ust. § 3 CSP daná.

8. Žalobca namietal, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je jediný zákonom určený štátny orgán,

ktorý má vo svojej kompetencii schváliť a tým i určiť obsah obchodných podmienok žalobcu, v dôsledku
čohosútietopodmienkyregulovanýmiustanoveniamivovzťahumedzižalobcomažalovanou.Úradupre
reguláciu sieťových odvetví obchodné podmienky žalobcu schválil. Odvolací súd má za to, že v danom
prípade boli zmluvné podmienky žalobcom vopred pripravené a nebolo možné zo strany spotrebiteľa
meniť ich obsah. Uvedené je dôvodom k tomu, ako je uvedené aj vyššie, aby súdnej kontrole boli

podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne
pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti
alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Skutočnosť,
že znenie vzorových obchodných podmienok vypracúva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a tiež

schvaľuje konkrétne znenie obchodných podmienok dodávateľa, nebráni prieskumu týchto podmienok
v súdnom konaní. Len súd je oprávnený vyhodnotiť, či tá ktorá zmluvná podmienka je alebo nie
je neprijateľnou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Náhrada akýchkoľvek nákladov za úkony
dodávateľa voči spotrebiteľovi by mala byť od spotrebiteľa požadovaná v reálnej primeranej výške
zodpovedajúcej skutočným a dodávateľom preukázateľne vynaloženým nákladom v súvislosti s týmito

úkonmi. Predovšetkým má táto odplata plniť funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré
znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti odberateľom, príp. za vzniknutú škodu.

9. Vo vzťahu k nákladom spojeným s upomienkou, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, odvolací
súd vzhľadom na vyššie uvedené uvádza, že takéto dojednanie o nákladoch za upomienky nemožno

považovať za individuálne dojednané, keď bolo uvedené v obchodných podmienkach, ktoré boli vopred
pripravené žalobcom a nebolo možné zo strany spotrebiteľa meniť ich obsah. Žalovaný obsah týchto
podmienok nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Takéto poplatky za upomienky zároveň nespadajú
pod hlavný predmet plnenia a ani cenu poskytnutej služby. Žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na
zaplatenie poplatku vo výške 10 eur za upomienku zo dňa 14.12.2017. Odvolací súd má za to, že takéto

poplatky, ktoré umožňujú žalobcovi (dodávateľovi) získať objektívne vyššiu čiastku ako sú skutočné
náklady narušujú rovnováhu zmluvných strán. Objektívne takéto poplatky, aj keby boli zmluvnými
stranami dojednané, sú spôsobilé získať od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné náklady na takéto
výdavky dodávateľa. Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľov plynu v domácnosti vyhotovuje
jednostranne dodávateľ, pričom žalobca v priebehu celého konania nepreukázal, že by tieto poplatky

boli individuálne dojednané. Ako uviedol súd prvej inštancie, zvolená výška poplatku za upomienku
má sankčný charakter, pretože suma 10,- eur zrejme presahuje administratívne náklady, ktoré žalobca
s upomienkou má. Žalobca v konaní nepreukázal ani to, že by mu reálne takéto náklady v súvislosti
s uvedeným administratívnym úkonom vznikli. Preto svojou podstatou nejde o paušalizáciu nákladov
spojenýchsuplatňovanímpohľadávkyvzmysle§121ods.3Občianskehozákonníka,aleskôrozmluvnú

pokutuvzmysle§544ods.1Občianskehozákonníka.Okremtohorozhodnutieojejvýškejevkonečnom
dôsledku na vôli žalobcu, pretože len on rozhodne či a koľko upomienok zašle. Zároveň v prípade
poplatkuzaupomienkuzaňdodávateľspotrebiteľovineposkytolžiadneprotiplnenie.Predmetnýpoplatok
predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú
náhradu nákladov dodávateľa. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a

spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré navyše nie sú preukázané. Odvolací súd má za to, že
paušálna výška poplatku za upomienku plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky,
tak ako k uvedenému dospel aj súd prvej inštancie, keď táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tak ako uviedol aj súd prvej inštancie.Posúdenie toho, či išlo o nerovnováhu značnú v tomto kontexte ( vzhľadom na odvolaciu námietku
žalobcu) jasne vyplýva zo záveru súdu prvej inštacnie a jeho podrobného odôvodnenia.

10. Vo vzťahu k poplatku za uzatvorenie dohody o splátkach vo výške 15,- eur odvolací súd poukazuje
na to, že žalobca nepreukázal jeho individuálne dojednanie a rovnako, ako v prípade poplatku za
upomienku, ani tu nepreukázal, aké skutočné náklady žalobcovi v súvislosti s uzatvorením dohody
o splátkach vznikli. Nie je možné, aby bol spotrebiteľ povinný zaplatiť za uzatvorenie takejto dohody
paušálne stanovenú sumu bez reálneho súvisu so skutočnými nákladmi, ktoré žalobcovi v tomto smere

vznikli. Odvolací súd na doplnenie zároveň poukazuje na to, že inkorporačná doložka, v zmysle ktorej
má neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoriť aj „Cenník externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou
plynu“ nie je zakotvená v základnom zmluvnom dokumente, na ktorý zmluvné strany pripájajú svoj
podpis, ale táto je obsiahnutá až v Obchodných podmienkach, teda v dokumente, ktorý samotný bol
do zmluvy už len inkorporovaný. Práve takéto odkazy v rôznych listinách robia zmluvu pre spotrebiteľa
nezrozumiteľnou, neprehľadnou. Takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže takéto odkazy na niekoľko listín
obsiahnutých vo viacerých dokumentoch značne sťažujú orientáciu v zmluvných dojednaniach bežnému
spotrebiteľovi. Spotrebiteľ takýmto spôsobom stráca na ochrane, dojednania o závažných právach
a povinnostiach nie sú dostatočne transparentné, dôležité dojednania sú odsunuté do všeobecných
podmienok a iných dokumentov. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok nemôže byť

obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska. Pri vyhodnocovaní
zmluvných podmienok z hľadiska ich ne/prijateľnosti je potrebné okrem znenia a koncepcie samotnej
zmluvnej podmienky prihliadať tiež na všetky okolnosti prípadu, vrátane spôsobu kontrahovania. Nie
je zrejmé, čo dodávateľovi v danom prípade bránilo uviesť inkorporačnú doložku týkajúcu sa cenníka
externých služieb už priamo v zmluve. Dojednanie o inkorporácii cenníka externých služieb obsiahnuté

v obchodných podmienkach je preto neplatné s poukazom na ust. § 53 ods. 1 v spojení s ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka. Keďže inkorporačná doložka je neplatná, nemôže byť platné ani dojednanie
o výške poplatku za uzatvorenie dohody o splátkach obsiahnuté v cenníku externých služieb, nakoľko
tento sa na základe neplatnej inkorporačnej doložky nestal súčasťou zmluvy. Totožné závery platia
i pre poplatok za oznámenie o zrušení dohody o splátkach vo výške 1,- eur (položka 17 Cenníka

externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu), ktoré naviac žalobca nedôvodne (viď bod
19 napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorý odvolací súd poukazuje) uplatňuje ako zmluvnú
pokutu.

11. Odvolací súd za neopodstatnené považuje i odvolacie námietky žalobcu a argumenty, ktorými

poukazuje na nesplnenie podmienok pre aplikáciu ustanovení § 129 a § 138 CSP postupom súdu
prvej inštancie. Žalobca v žalobnom návrhu vyčíslil pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 1
372,53 eur s príslušnými úrokmi z omeškania, pričom z odkazu na listinné dôkazy (faktúry, upomienky) k
žalobe pripojené je zrejmé, že skutkovo v rámci žalovanej sumy uplatňoval tiež poplatok za upomienku,
za uzavretie dohody o splátkach a za oznámenie o zrušení dohody o splátkach, čím vymedzil

predmet konania po skutkovej stránke. Napriek neúplnosti (nepresnostiam) v skutkových tvrdeniach
žalobcu a absencii relevantných dôkazov na preukázanie uplatnenej sumy v celom rozsahu, v danom
prípade aj podľa posúdenia odvolacieho súdu žaloba bola formálne spôsobilá na prejednanie, pričom s
prihliadnutím i na to, že žalobca bol v konaní (už pri podaní žaloby) kvalifikovane zastúpený advokátom,
nešlo o také nedostatky žaloby, ktoré by odôvodnili postup súdu podľa ust. § 129 CSP. Pokiaľ žalobca

neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti a nepredložil dôkazy, z ktorých mala vyplynúť oprávnenosť
ním uplatneného nároku, nesplnil si svoju povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Súd bol povinný
zachovávať rovnosť sporových strán, pričom nemohol poučovať žalobcu o jeho procesných právach.
Zároveň, ak zo skutočností v tvrdených v žalobe nebolo zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná (ako
v predmetnej veci aj vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu), nebol namieste ani postup súdu podľa

§ 138 CSP, kedy by súd žalobcu vyzýval na späťvzatie žaloby. Ani neuvedenie predbežného právneho
posúdenia nemožno považovať za procesný postup, ktorým by sa znemožňovalo strane uskutočnenie
jej procesného práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K porušeniu
práva na spravodlivé súdne konanie dochádza len prípadoch, ak zásah do procesných práv strany sporu
dosiahne takú intenzitu, že celé konanie pred súdom sa javí ako nespravodlivé. Postupom súdu prvej

inštancietentoodvolacídôvodnebolnaplnený,keďžalobcovinebolavkonaníodňatámožnosťnariadne
uplatňovanie procesných prostriedkov na ochranu svojich záujmov a rozhodnutie vydané vo veci samej
nenesie známky svojvôle a zjavnej arbitrárnosti.12. Povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená, že na každý argument je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom
na konkrétny prípad. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany
na spravodlivý proces. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti
vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej

výrokovej časti II. a vo výrokovej časti III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1,
§ 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však žiadne trovy odvolacieho
konania preukázateľne nevznikli a tieto nevyplývali ani z obsahu spisu, a preto odvolací súd rozhodol

tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).