Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. marec 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9C/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319206452
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8319206452.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti žalovanému: N.T.
I., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX I. - C. o zaplatenie 94,56 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 94,56 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 1.7.2019 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo
výške 94,56 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet vedený v Štátnej pokladnici, IBAN: G.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.12.2018 bola žalovanému odobratá vzorka moču zaslaná na
toxikologické vyšetrenie. Odborným vyšetrením bol zistený pozitívny výsledok na užitie psychotropných
omamných látok u žalovaného. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v súvislosti s
uplatňovaním úhrad hotových nákladov spojených s vykonaním laboratórnych toxikologických vyšetrení
u žalovaného žalobcovi vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 17.12.2018 sumu vo výške 94,56

eur. V zmysle zákona č. 219/1996 Z. z. § 5 ods. 9 žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 16. 01. 2019 sumu 94,56 eur, ako náklady vzniknuté laboratórnym toxikologickým
vyšetrením, ktorú si prevzal v odbernej lehote, ale do dnešného dňa ju neuhradil. Žalovaný bol opätovne
vyzvaný o úhradu pohľadávky listom zo dňa 10. 05. 2019, avšak bezvýsledne. Žalobca poukázal na
znenie ust. § 420 Občianskeho zákonníka, ako aj na ust. § 5 ods. 9 zákona č. 219/1996 Z. z..

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil listiny - žiadanka pre akútne toxikologické vyšetrenie
zo dňa 9.12.2018, faktúra č. XXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXXXX, výzva na úhradu pohľadávky po
lehote splatnosti, žiadosť o vystavenie odberateľskej faktúry za účelom refaktúracie - zaslanie zo dňa
28.12.2018.

4. Dňa 9.7.2019 súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uznesením
zo dňa 23.7.2020 súd platobný rozkaz zrušil z dôvodu, že sa súdu nepodarilo doručiť platobný rozkaz

do vlastných rúk žalovanému.

5. Podľa ust. § 167 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako
„CSP“) súd doručoval po úkonoch podľa ust. § 116 CSP žalovanému žalobu s prílohami, poučenieo procesných právach a povinnostiach a o možnostiach zastúpenia spotrebiteľa, uznesenie - výzva
na vyjadrenie k žalobe, ktoré listiny si žalovaný prevzal dňa 1.2.2021. Žalovaný sa písomne k žalobe
nevyjadril1.

6. Podľa § 151 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších noviel
(ďalej len ako „CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné.

7. Podľa § 177 odsek 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.

8. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 94,56 eur. S poukazom k uvedenému súd
dňa 23.3.2021 v súlade s § 177 ods. 2 písm. a) a § 219 ods. 3 CSP vyhlásil v danej veci rozsudok bez

nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli
tunajšieho súdu od 16.3.2021 do 23.3.2021.

10. Súd po preštudovaní žaloby a jej príloh zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalovanému bola dňa 9.12.2018 odobratá vzorka moču na účel toxikologického vyšetrenia. Uvedené
vyšetrenie bolo vykonané na výzvu bezpečnostných orgánov (polícia) - Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru Banská Bystrica, odbor poriadkovej polície, pohotovostnou motorizovanou jednotkou v Banskej
Bystrici na základe dôvodného podozrenia zo spáchania protiprávneho konania proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch. U žalovaného bol zistený

pozitívny nález, čo vyplynulo zo žiadosti o vystavenie odberateľskej faktúry zo dňa 28.12.2018.

12. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vystavil žalobcovi dňa 17.12.2018 faktúru č.
XXXXXXXX splatnú do 16.1.2019 na sumu 94,56 eur za účelom úhrady nákladov spojených s
vykonaním laboratórnych toxikologických vyšetrení v zmysle platného cenníka jednotlivých úkonov a

služieb. Následne žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.1.2019 splatnou do dňa 6.2.2019
fakturoval žalovanému refundáciu vzniknutých nákladov za toxikologické vyšetrenie vykonané Úradom
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v celkovej sume 94,56 eur. Žalovaný dlžnú sumu 94,56 eur
titulom faktúry č. XXXXXXXXXX doposiaľ žalobcovi neuhradil, a to ani po Výzve na úhradu pohľadávky
zo dňa 10.5.2019.

13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov
a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb (ďalej len ako zákon č. 219/1996 Z.
z.), osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám
alebo poškodiť majetok, nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky pri vykonávaní tejto

činnosti alebo pred jej vykonávaním, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod ich vplyvom.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 219/ 1996 Z. z. príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci
obecnej a mestskej polície (ďalej len „policajný orgán“) a zamestnanci Dopravného úradu, ktorí

vykonávajú štátny odborný dozor sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v §
4ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok.

Podľa § 5 ods. 5 písm. a/ zákona č. 219/ 1996 Z. z. vyšetrenie na prítomnosť omamných látok alebo
psychotropných látok sa vykonáva orientačným psychomotorickým vyšetrením a následným lekárskym

vyšetrením spojeným s odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu.Podľa § 5 ods. 8 zákona č. 219/ 1996 Z. z lekárske vyšetrenie podľa odsekov 4 až 7 sa vykonáva
v zdravotníckych zariadeniach. Náklady na lekárske vyšetrenie uhradí ten, kto o takéto vyšetrenie
požiadal, a to vo výške určenej osobitným predpisom.

Podľa § 5 ods. 9 zákona č. 219/ 1996 Z. z. v prípade pozitívneho výsledku lekárskeho vyšetrenia
je vyšetrovaná osoba povinná uhradiť tomu, kto o vyšetrenie požiadal, skutočne vynaložené náklady
spojené s takýmto vyšetrením.

14. Vykonaným dokazovaním má súd za jednoznačne preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne.
Medzi stranami nebolo sporným, že u žalovaného bol zistený pozitívny výsledok na prítomnosť
omamných a psychotropných látok, ani to, že žalovaný nezaplatil faktúru vystavenú žalobcom. Žalobca
požadoval od žalovaného náhradu nákladov spojených s toxikologickým vyšetrením, ktoré mu boli
vyfakturované Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za vykonané toxikologické vyšetrenie.
Žalobcovi vznikol nárok v zmysle § 5 ods. 9 zákona č. 219/1996 Z. z., a teda žalovaný je povinný uhradiť

vynaložené náklady spojené s lekárskym vyšetrením, keďže v prípade pozitívneho výsledku lekárskeho
vyšetrenia je vyšetrovaná osoba povinná uhradiť tomu, kto o vyšetrenie požiadal, skutočne vynaložené
náklady spojené s takýmto vyšetrením. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 94,56 eur. Lehotu na plnenie určil súd v súlade s ustanovením
podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie nezistil dôvod.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,

že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

17. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie náhrady škody vo výške 94,56 eur. Súd žalobe
vcelomrozsahuvyhovel.Úspechžalovanéhovkonanítakpredstavuje0%aúspechžalobcupredstavuje

100%. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní, preto úspešnému žalobcovi by patril nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

18. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade si žalobca trovy konania neuplatnil, ale podľa ani
mu žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá

na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila
záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii
ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia
legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade

trov konania žalobcovi rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom.
Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.