Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. júl 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010372
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6713010372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Viktora Marka a prísediacich Dušana

Dobiasa Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného N. Z., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 15. 07. 2013 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný N. Z. nar. XX. M. XXXX vo R., trvale bytom Z. U. XX, okres W., bez pracovného pomeru,

uznáva sa za vinného, preto že

v bode 1/ rozsudku
dňa 20. októbra 2012 v čase asi o 17:00 hod. vo R. na Š. X. na chodníku pri vysokoškolskom internáte
Bariny zozadu pristúpil k prechádzajúcej O. Š., nar. XX. V. XXXX, priložil jej k oblasti hrudníka nôž a zo
slovami „daj mi peňaženku“ jej z ruky vytrhol čiernu koženú tašku, v ktorej sa nachádzal mobilný telefón
značky Nokia 2730, L.: XXXXXXXXXXXXXXX, okuliare, peňaženka a hotovosť 22,- Eur a bankomatová
karta Slovenskej sporiteľne číslo XXXXXXXXXXXXXXXX k sporožírovému účtu senior č. XXXXXXXX/

XXX, pričom z miesta ihneď ušiel a nastúpil do zaparkovaného vozidla Ford Escort, čím O. Š., nar. XX.
V. XXXX, bytom Š. XX, R., spôsobil škodu odcudzením v celkovej výške 127,- Eur,

v bode 2/ rozsudku
dňa 20. októbra 2012 v čase po 17:00 hod. v meste Z., okres R., prostredníctvom A. G., nar.
X. M. XXXX, vykonal výber hotovosti z odcudzenej bankomatovej karty Slovenskej sporiteľne číslo
XXXXXXXXXXXXXXX k sporožírovému účtu senior č. XXXXXXXX/XXX na meno O. Š., nar. XX. V.
XXXX tak, že pri stretnutí s A. G. v meste Z. mu poskytol uvedenú bankomatovú kartu a z bankomatu

Poštovej banky, a.s., na budove Jednoty SD v meste Z. si v čase o 17:13:55 hod. vyžiadal informáciu
o zostatku na účte č. XXXXXXXX/XXX a následne v čase o 17:14:18 vykonal výber hotovosti vo výške
120,- Eur, ďalej v meste R. v čase o 17:59:06 sa prostredníctvom A. G. pokúsil realizovať platbu cez
POS terminál vo Večierke na ulici D., ale k platbe nedošlo, čím O.F. Š., nar. XX. V. XXXX, bytom Š. XX,
R., spôsobil škodu odcudzením v celkovej výške 120 €,

teda

v bode 1/ a 2/ rozsudku
proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
neoprávnene si obstaral platobnú kartu a použil ju,čím spáchal

v bode 1/ a 2/ rozsudku
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2. písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného
zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.

d), § 41 ods. 2, § 46 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci - vreckový
nožík červeno bielej farby zn. Stainless China.

Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej O. Š., nar. XX. V.
XXXX, trvale bytom Š.Á. XX, R., spôsobenú škodu v celkovej výške 225,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd dňa 17. 05. 2013 obžalobu pod
sp. zn. 2Pv/629/2012 na N. Z. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2. písm. c) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo

inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku o možnosti
urobiť niektoré z vyhlásení uviedol, že je vinný zo spáchania lúpeže, a že je nevinný vo vzťahu ku skutku
ohľadne používania platobnej karty. Po tomto vyhlásení obžalovaný kladne odpovedal na všetky otázky

uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prokurátor preto v súlade s § 257
ods. 6 Trestného poriadku navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Vzhľadom na súhlasné stanovisko
prokurátora súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, a v zmysle § 257
ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo o ochrannom

opatrení, ako aj dôkazy súvisiace s trestným činom uvedeným v bode 2/ obžaloby.

Obžalovaný N. Z. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že po spáchaní lúpeže
išiel autom na čerpaciu stanicu Slovnaft na R. vo R., následne na Z.. Stretol sa tam s A. G. a I. Š.H.,
kde bol prítomný aj H. G.. I. Š. dal mobilný telefón a hotovosť asi 20,- Eur, za čo mu dala heroín, ktorý v

aute aj užil. V aute obžalovaný ukázal A. G. platobnú kartu, aj mu povedal, odkiaľ táto karta pochádza,
na čo mu A. G. povedal „ideme vybrať“. Autom prišli k hostincu Rožok na Z., kde obžalovaný spolu s
A. G. prišli k bankomatu, pričom kartu v ruke držal A. G.. H. G. zatiaľ čakal v aute, ale pred tým, ako
obžalovaný spolu s A. G. vystúpili z auta, požičal svoju mikinu A. G.. Z bankomatu A. G. vybral 120,- Eur.
Následne išiel obžalovaný s A. G. a H. G. autom späť za I. Š. kúpiť ďalší heroín, po čom odišli na byt k A.

T., kde tento heroín užili. Po užití heroínu obžalovaný spolu s A. G. a H. G. odišli von z bytu, pričom A. G.išiel s platobnou kartou do Večierky, obžalovanému len oznámil, že ide kúpiť cigarety, pričom tento nad
tým nejako nerozmýšľal, a asi za 20 minút sa vrátil a oznámil, že s tou platobnou kartou sa už nedalo
platiť. Platobnú kartu následne zahodil do kanála pred vchodom do bytu, kde býva A. T.. Obžalovaný

ďalej uviedol, že od spáchania lúpeže je čistý, bola mu zistená hepatitída typu C, od 21. 02. 2013 chodí
na kontroly k O.. Š., a taktiež chodí do Centra pre liečbu drogových závislostí v N. N..

Svedok A. G. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného pozná, ich
otcovia sú bratranci. Svedok býval v byte u A. T.. V čase zhruba od 18. 10. 2012 tam s nimi býval aj

obžalovaný, ktorý jemu a A. T. 20. 10. 2012 povedal, že ide za nejakým kolegom, ktorý mu dlží peniaze.
Obžalovaný odišiel okolo obeda a vrátil sa do bytu až niekedy poobede. Následne išiel on, obžalovaný
a A. T. autom na Z. za I. Š., u ktorej si vyrovnali nejaké podlžnosti. Odtiaľ išli zase všetci traja na Rožok
k bankomatu. Tu mu dal obžalovaný bankomatovú kartu spolu s PIN kódom, ktorý bol napísaný na
papieri, na čo on išiel k bankomatu vybrať peniaze, a keď vyťukával PIN, zhruba vtedy už pri ňom stál
aj obžalovaný. Aké meno bolo uvedené na bankomatovej karte svedok nevedel uviesť, obžalovaný mu

pred výberom hotovosti nepovedal, odkiaľ táto karta pochádza. Vybrali teda nejaké peniaze a vrátili sa
späť do auta. Koľko peňazí vybrali si už nepamätal. Odtiaľ išli všetci traja späť za I. Š., pričom on a A. T.
ostali sedieť v aute a za I. šiel len obžalovaný. Keď sa obžalovaný vrátil do auta, odišli na R. do bytu A.
T., kde sa cestou do bytu zastavili autom pri Večierke. Tu mu obžalovaný povedal, aby išiel do Večierky
kúpiť cigarety, pretože on predavačku pani Z. pozná, a nechcel mať problémy, pretože v tom čase sa

už tri dni neukázal doma. Obžalovaný mu teda zase dal do ruky bankomatovú kartu, keď chcel ale vo
Večierke zaplatiť za cigarety, pani Z. mu oznámila, že karta je zablokovaná a už sa s ňou nedá platiť.
Vrátil sa preto späť do auta, kde to oznámil obžalovanému, ktorý mu až potom povedal, že v ten deň
olúpil nejakú pani. V ten deň sa spolu pohybovali len on, obžalovaný a A. T., pričom uviedol, že H. G.
pozná veľmi dobre a ten s nimi v ten deň nebol.

K tejto svedeckej výpovedi A. G. sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že svedok klame.

Svedkyňa M. Z. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že obžalovaného pozná, s jeho
rodičmi sú rodinní známi. Ďalej uviedla, že A. G. k nej prišiel do Večierky v sobotu večer okolo 18:00

hod., dobre ho pozná, pretože do Večierky chodí aj trikrát do týždňa. V ten deň si prišiel do Večierky
kúpiť cigarety, dve krabičky zn. Marlboro za 6,- Eur, čo potom musela aj stornovať. Keď chcel A. G.
zaplatiť, platba kartou mu neprešla, jej ale na terminály neukáže, či je karta zablokovaná bankou. Ak si
dobre spomína, na terminály sa objavilo „zadržte kartu“, čo však neurobila a vrátila ju A. G.Ú.. Ako mu
ju vracala, všimla si, že je na nej uvedené meno nejakej pani. A. G. potom zašomral, že mu to nejde, ale

vulgárny nebol. V tom čase, ako si prišiel kúpiť cigarety, vo Večierke okrem nej a A. G. nebol nikto iný.
Svedkyňa uviedla, že si to pamätá tak dobre preto, pretože asi nasledujúci utorok za ňou prišli policajti
a pýtali sa jej na uvedenú bankomatovú kartu.

Svedkyňa I. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že keď za ňou obžalovaný prišiel,

v aute bol obžalovaný, A. G. a H. G.. Nepamätala si však, kto ukázal A. G. bankomatovú kartu, ani
si nepamätala, kto sa jej vtedy pýtal, kde je bankomat, ale podľa nej to bol asi A. G.. Od uvedeného
incidentu svedkyňa nebola v kontakte s obžalovaným. Ďalej uviedla, že sa jej obžalovaný opýtal, či
nechce mobil, a po prezretí si ho zobrala za 20,- Eur, pričom ho následne dala do záložne. Až potom
sa dozvedela, že tento mobil pochádza z lúpeže, o čom ju informovali policajti. Kedy presne tento mobil

od obžalovaného zobrala už nevedela uviesť, ale mohlo to byť v ten istý deň ako sa rozprávali o tej
bankomatovej karte. Na záver svedkyňa uviedla, že nebola pri tom, ako obžalovaný alebo niekto iný bol
vyberať peniaze z bankomatu, ani nebola pri tom, keď boli niečo kupovať vo Večierke.

Svedok H. G. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že sa stretol s obžalovaným a

A. G. na Z., ale nepamätal si už, čo povedal A. G. na to, keď obžalovaný vytiahol bankomatovú kartu.
Potom išli spolu na Rožok, kde bol bankomat, ku ktorému išiel obžalovaný a A. G., ale kto z bankomatu
vyberal peniaze nevedel uviesť, pretože ostal sedieť v aute. Od bankomatu sa všetci traja vrátili na R.
do Večierky, kde šiel A. G. niečo kúpiť, ale kartou sa už platiť nedalo. Pamätal si, že keď sa A. G. vrátil
z Večierky, povedal, že kartou sa už nedá platiť. Čo s ňou spravil, teda či si ju nechal u seba, alebo ju

niekomu dal, už nevedel uviesť. Svedok spolu s obžalovaným išli do Diskontu kúpiť cigarety, pričom A.
G. ich čakal na R.. A. T. tam s nimi nebol, pripojil sa k nim až niekedy večer. Na záver uviedol, že od
tohto incidentu s obžalovaným nebol v kontakte.Svedok A. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že v tú sobotu 20. októbra, nevie
presne, či išlo o túto sobotu, ale v ten deň mal obžalovaný problémy s batériou na aute a A. G. nemal
kde prespať, tak skončili u neho na byte s tým, že obžalovaný si dobije batériu a A. G. u neho prespí,

pretože bol vyhodený z bytu. Ráno sa zobudil a našiel si odkaz na lístku, že obžalovaný s A. G. odišli
zohnať drobné na cigarety. Po nejakom čase sa vrátil len A. G. a následne až pár hodín po ňom sa
vrátil aj obžalovaný s tým, aby on aj s A. G. zišli dole, že spolu niekam pôjdu. Obžalovaný jemu a A.
G. povedal, že idú na Z.. Spoločne teda prišli na Z., kde obžalovaný a A. G. išli spoločne k bankomatu,
on ostal sedieť v aute. Kto konkrétne vyberal peniaze z bankomatu nevedel uviesť, ale pravdepodobne

A. G., pričom bankomatovú kartu mu dal obžalovaný. Toto vydedukoval z toho, že potom vo R. išiel A.
G. ešte kúpiť do Večierky cigarety, odkiaľ sa vrátil s vetou „z tejto karty sa už nič nedá kúpiť“, pričom to
myslel ako otázku smerom k obžalovanému. Taktiež vedel, že A. G. nemal žiadnu hotovosť ani žiadnu
kartu, pretože s ním bol niekoľko dní. V ten večer, keď už boli naspäť u neho v byte s obžalovaným a
A. G., svedok zachytil rozhovor, v ktorom obžalovaný hovoril A. G., že „prišiel“ k nejakej kabelke, kvázi
sa mu s tým pochválil. On však túto kabelku nevidel. Svedok ďalej uviedol, že počas týchto udalostí,

ktoré opísal, s nimi H. G. nebol. Na doplnenie uviedol, že bol vypovedať na polícii, kde bol vypočúvaný
niekoľko hodín, a následne ho „dokrútili“ tak, že zistil, že v tom čase tam mal byť s obžalovaným a A.
G. on. Oni spoločne ale takýchto výletov absolvovali niekoľko, preto aj na začiatku výsluchu uviedol, že
to bola asi tá sobota, ktorá je uvedená v obžalobe, pretože na niektoré konkrétnosti si už vzhľadom na
odstup času nespomína. Vedel ale uviesť, že s obžalovaným a A. G. bol na Z. pri bankomate a taktiež

bol s nimi vo Večierke, a vtedy s nimi H. G. určite nebol. Svedok na doplnenie ešte uviedol, že v tom
čase mal A. G. nastúpiť výkon trestu, ale nepamätal si, či tá sobota, o ktorej vypovedal na hlavnom
pojednávaní, bola tá sobota tesne pred jeho nástupom, alebo ešte sobota predchádzajúca. Svedok na
záver uviedol, že nevie uviesť mená osôb, s ktorými sa obžalovaný a A. G. bavili mimo auta, ale že toto
mohlo trvať tak 15 minút, pričom I. Š. nevidel, v podstate väčšinu času sedel v aute, vždy sedával vzadu

za sedadlom vodiča. Niekoľkokrát z auta vystúpil aby si zapálil cigaretu, ale počas tohto fajčenia nikdy
nevidel, že by sa obžalovaný alebo A. G. s niekým bavili.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že svedok klame, I. Š. musel vidieť,
keď išli za ňou na Z. a táto si išla kúpiť cigarety neďaleko od jej bytu. Taktiež musel vidieť tú kabelku,

pretože bola po celý čas v aute.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. Kvetoslav Moravčík, ktorý uviedol, že zotrváva na
záveroch znaleckého posudku, ktorý vypracoval spolu s MUDr. Janou Bahledovou, a je založený na č.l.
110 spisu. Navrhol, aby bolo obžalovanému uložené ústavné protitoxikomanické liečenie, ale zároveň

aj represívno-sankčné opatrenia, pretože takýto jedinci by mali byť od spoločnosti izolovaní. V tomto
prípade obžalovaný v priebehu 10 mesiacov použil nôž, a použitie zbrane sa v jeho prípade stalo akýmsi
stereotypom.Vyšetrenieobžalovanéhovykonali16.04.2013,vrámciktoréhoobžalovanýuviedol,žemá
nastúpiť dobrovoľne na protitoxikomanické liečenie, ale podľa názoru znalca ak aj na liečenie nastúpil,
je to veľmi krátka doba na preliečenie a na potlačenie toxikomanických väzieb. Taktiež je tu predpoklad,

že sa obžalovaný môže vrátiť k užívaniu tvrdých drog. Po oboznámení znalca so správami od O.. Š.
a Centra pre liečbu drogových závislostí znalec zotrval na závere, že z pohľadu znalcov je potrebné
uložiť obžalovanému len ústavné protitoxikomanické liečenie, pretože obžalovaný vedel, že tu existuje
hrozba trestného stíhania a vedel, že prípadná liečba bude pre neho len plusová, a taktiež vedel, na
akú konkrétnu dobu sa má zdržať užívania drog, a teda na túto dobu vedel aj s užívaním drog prestať.

Znalec nevedel, aké konkrétne testy obžalovanému robili, ale podľa jeho informácií v Centre pre liečbu
drogových závislostí nerobia také testy, ktorými by bolo možné zachytiť prítomnosť drogy aj mesiac
spätne od jej užitia. Ako ale robili vyšetrenie obžalovaného, a videli jazvičky nad lakťovými jamkami, tak
tieto jednoznačne detekovali, že sa do žíl vpichovalo. Na ozrejmenie znalec uviedol, že tieto jazvičky
videli pri vyšetrení dňa 25. 10. 2012. Znalec taktiež uviedol, že podľa jeho poznámok, ktoré mal pri sebe

na hlavnom pojednávaní, vyšetrenie obžalovaného trvalo zhruba jednu hodinu. Na záver uviedol, že O..
Š. mu 28. 03. 2013 uviedla, že obžalovaný mal odovzdať moč, čo však neurobil. Taktiež obžalovaný na
vyšetrení dňa 16. 04. 2013 na otázku znalca, prečo spravil tú lúpež, uviedol, že bol na drogách a ani
nič poriadne nejedol.

K výpovedi znalca sa vyjadril obžalovaný, podľa ktorého ho znalec vyšetroval asi 5 minút, a že od
novembra 2012 je čistý, dal si robiť aj rôzne vyšetrenia, kde mu bola zistená hepatitída typu C a od toho
momentu začal chodiť aj na pravidelné kontroly. K neodovzdaniu moču uviedol, že to bolo po prvýkrát,čo ho mal odovzdať, a bol v strese, preto sa mu ho odovzdať nepodarilo. Je pravda, že znalcovi pri
vyšetrení uviedol, že bol na drogách, ale to mal na mysli ten deň 20. 10. 2012, kedy spravil tú lúpež.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, konkrétne zápisnice o výsluchu svedka M. B., zápisnice o výsluchu
svedka A. B., zápisnice z ohliadky miesta činu, znaleckého posudku MUDr. Jany Bahledovej a MUDr.
Kvetoslava Moravčíka zo dňa 28. 04. 2013, odborného vyjadrenia k vzniknutej škode, zápisnice o vydaní
veci, správ z banky Slovenská sporiteľňa, a.s., zmluvy o založení veci, úradných záznamov, správ a

charakteristík na obžalovaného, výpisu z evidencie priestupkov a odpisu z registra trestov.

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Je nepochybné, že skutok uvedený v bode 1/ rozsudku spáchal obžalovaný N. Z., ktorý sa k jeho

spáchaniu priznal už v prípravnom konaní, a na hlavnom pojednávaní spravil vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania tohto skutku. Súd preto nemal žiadnu pochybnosť o tom, že obžalovaný N. Z. svojim konaním
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona, t.j. že čin spáchal so zbraňou.

Obžalovaný N. Z. ale v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel, že by spáchal skutok
uvedený v bode 2/ rozsudku, pričom uviedol, že tento skutok mal spáchať A. G., ktorý vedel, odkiaľ
platobná karta pochádza, a on navrhol, aby z nej išli vybrať peniaze.

Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo si

obstaráplatobnýprostriedokaleboelektronicképeniazealeboinúplatobnúkartuvrátanetelefónnejkarty
alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechováva,
prepravuje, použije alebo poskytne inému, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu stačí, keď

si niekto neoprávnene obstará platobnú kartu, ktorú prechováva, prepravuje, alebo ju poskytne inému.
Neoprávneným obstaraním sa má na mysli akékoľvek získanie platobnej karty bez právneho dôvodu,
napr. krádežou alebo lúpežou, ako tomu bolo v prejednávanom prípade.

Obžalovaný N. Z. sám vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že práve on dal platobnú

kartu A. G., pričom mu aj povedal, odkiaľ táto platobná karta pochádza. Skutočnosť, že to bol práve
obžalovaný, ktorý dal platobnú kartu A. G., potvrdili svojimi výpoveďami aj svedkovia A. G., H. G. a
A. T.. Napokon, obžalovaný N. Z. sa k spáchaniu lúpeže priznal, preto je absolútne nepochybné, že
platobnú kartu, ktorá patrí poškodenej O. Š., u seba prechovával obžalovaný, ktorý ju poskytol A. G., a
spolu s ním z bankomatu vykonal výber hotovosti. Tento záver bez akýchkoľvek pochybností vyplynul z

vykonaného dokazovania. Obžalovaný sa bránil tým, že v ten deň 20. 10. 2012 s ním a A. G. nebol v aute
A. T., ale H. G.. Z pohľadu skúmania, či konaním obžalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty
prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty je ale irelevantné, či v aute spolu s obžalovaným a A. G. sedel H. G. alebo A. T., preto
súd ani nepovažoval za potrebné odstrániť tento rozpor medzi výpoveďami vykonaním konfrontácie,

pretože zo všetkých výpovedí svedkov, ako aj výpovede obžalovaného je zrejmé, že platobnú kartu si
neoprávneneobstaralaprechovávalusebaobžalovanýN.Z..Vinaobžalovanéhojetakbezakýchkoľvek
pochybností preukázaná aj vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 2/ rozsudku, čím došlo jeho konaním
k naplneniu všetkých zákonných znakov prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona

Priurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdpostupovalpodľazásaduvedenýchv§34Trestnéhozákona.
V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
pričom u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j.
že sa priznal k spáchaniu trestného činu, a zároveň zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.

h) Trestného zákona, t.j. že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na uvedené je pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v prípade obžalovaného v rovnováhe.Keďže obžalovaný spáchal dva trestné činy, súd musel ukladať úhrnný trest, a to podľa § 41 ods. 2
Trestnéhozákona,pretožejedenzospáchanýchtrestnýchčinovjezločin.Súdpotomvdôsledkupoužitia
asperačnejzásadypodľa§41ods.2Trestnéhozákonazvyšovalhornúhranicutrestnejsadzbytrestného

činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, a trest ukladal v trestnej sadzbe 7 rokov až 16 rokov.

Obžalovaný N. Z. je z miesta svojho trvalého bydliska hodnotený všeobecne, žije s rodičmi v rodinnom
dome na samote v obci Z. U., má jedného syna ktorý žije s matkou a v obci priestupkovo riešený nebol.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný spáchal
celkovo 11 priestupkov, a to proti majetku, občianskemu spolunažívaniu a pravidlám cestnej premávky.

Z odpisu z registra trestov v čase rozhodovania súdu vyplynulo, že obžalovaný bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/160/2012 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace so skúšobnou

dobou v trvaní 1 rok. Vzhľadom na uložený trest ale súd zistil, že na obžalovaného sa vzťahuje čl. 1
amnestie Prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02. 01. 2013. Súd si potom ako predbežnú otázku
podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku musel vyriešiť, či už bolo o účasti obžalovaného N. Z. na amnestii
rozhodnuté alebo nie. Súd zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/160/2012 zistil, že dňa 28. 01.
2013 bolo uznesením č. k. 0T/160/2012-48 rozhodnuté o tom, že obžalovaný N. Z. je účastný amnestie

Prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 02. 01. 2013 s účinkom, že sa na neho hľadí, ako keby nebol
odsúdený. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 02. 2013. Vzhľadom na uvedené preto
súd na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného neprihliadal.

V zmysle vyššie uvedeného potom súd musel ukladať úhrnný trest odňatia slobody za použitia

asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, a to v trestnej sadze 7 rokov až 16 rokov.
Podľa názoru súdu trest odňatia slobody uložený v uvedenej trestnej sadzbe by bol v prejednávanom
prípade pre obžalovaného neprimerane prísny, a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest
kratšieho trvania, preto súd v tomto prípade použil ustanovenie § 39 Trestného zákona o mimoriadnom
znížení trestu, a uložil odsúdenému N. Z. trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov. Obžalovaný

sa k spáchaniu zločinu lúpeže priznal, svoj čin úprimne oľutoval a prejavil snahu po náprave tým, že
od tohto skutku sa s osobami, ktoré vo veci vypovedali ako svedkovia nestretáva, dobrovoľne sa začal
liečiť zo svojej závislosti na omamných látkach, preto podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu
spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačuje uloženie trestu odňatia
slobody v trvaní štyroch rokov. Keďže trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, súd prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný má
vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k svojmu maloletému synovi, preto by aj trest dlhšieho trvania mohol
negatívne pôsobiť na oprávnené potreby maloletého dieťaťa.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov

vovýkonetrestuodňatiaslobody,zaradilhosúddoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnym
stupňom stráženia.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Jany Bahledovej a MUDr. Kvetoslava Moravčíka zo dňa 28.
04. 2013 vyplýva, že obžalovaný je závislý na tvrdých drogách, a preto odporúčajú realizovať ústavné

ochranné protitoxikomanické liečenie. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že od spáchania
lúpeže je „čistý“ a dobrovoľne začal navštevovať Centrum pre liečbu drogových závislostí v N. N., ako
aj psychiatrickú ambulanciu O.. V. Š.. Túto skutočnosť mal súd preukázanú potvrdením O.. Š. (č.l.
205 spisu), podľa ktorého sa obžalovaný v súčasnosti podrobuje protitoxikomanickej liečbe, ako aj z
potvrdenia Centra pre liečbu drogových závislostí v N. N. zo dňa 03. 07. 2013 (č.l. 206 spisu), podľa

ktorého je obžalovaný v ambulancii evidovaný od 18. 01. 2013 avšak na kontrolách močových vzoriek
sa zúčastňuje až od 23. 05. 2013, pričom v období od 23. 05. 2013 do 19. 06. 2013 absolvoval 5
odberov moču na prítomnosť psychoaktívnych látok s negatívnym výsledkom, protitoxikomanickej liečbe
sa však podrobuje len krátkodobo. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal zločin lúpeže pod vplyvom
návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním, čo aj sám potvrdil, súd mu uložil ochranné opatrenie

- protitoxikomanické liečenie, a to formou ústavnou. Pri rozhodovaní o forme ochranného liečenia sa
súd stotožnil so závermi znaleckého posudku, ako aj výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní.
Podľa názoru súdu doba, od kedy sa obžalovaný dobrovoľne podrobuje protitoxikomanickej liečbe
je príliš krátka na to, aby mohol súd rozhodnúť o ambulantnej forme liečenia. Súd taktiež podotýka,že v prípade odsúdenia obžalovaného a nariadenia výkonu trestu bude jeho abstinovanie v podstate
vynútené, a pokiaľ sám prejavil snahu o liečenie, ako to viackrát deklaroval, ústavná forma liečenia je
oveľa efektívnejšia, s lepšou prognózou zabránenia recidíve v abúze omamných látok, čo je v konečnom

dôsledku len v prospech obžalovaného. Taktiež Centrum pre liečbu drogových závislostí v N. N. uviedlo,
že obžalovaný sa liečbe podrobuje len krátkodobo.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal lúpež s použitím zbrane - vreckového nožíka červeno bielej
farby zn. Stainless China, ktorého bol vlastníkom, súd rozhodol o jeho prepadnutí, pričom vlastníkom

tejto veci sa stáva štát.

Poškodená O. Š. si v trestnom konaní riadne uplatnila škodu, ktorá jej vznikla konaním obžalovaného,
a túto riadne vyčíslila na sumu 247,- Eur, z toho 127,- Eur vecná škoda a 120,- Eur výber hotovosti
z bankomatu (č.l. 187 spisu). Podľa odborného vyjadrenia M. O. zo dňa 22. 10. 2012 (č.l. 122 spisu)
všeobecná hodnota odcudzených vecí spolu predstavuje sumu 105,- Eur, súd preto poškodenej O. Š.

priznal nárok na náhradu škody v celkovej výške 225,- Eur (105,- Eur vecná škoda a 120,- Eur výber
hotovosti z bankomatu), a zároveň uložil obžalovanému povinnosť túto škodu poškodenej nahradiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.