Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/337/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113240911
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5113240911.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
F. P. - H., I. X. XXXX/X, XXX XX Ž., D.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Romanom Hriadeľom,
advokátom so sídlom SAD SNP 669/6, 010 01 Žilina, proti žalovanému: D.. P. A., Z.. X.X.XXXX,
B. X. J. XXXX/XX, Ž., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Chovanec s.r.o., so sídlom
Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 364 366 40, za účasti intervenienta na strane žalovaného:

KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava
1, IČO: 005 85 441, právne zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55,
831 03 Bratislava, IČO: 421 748 56, o zaplatenie 13.599,92 €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.098,75 €, úrok z omeškania vo výške
5,5% ročne zo sumy 1.879,13 € od 5.11.2013 do 18.6.2014;
5,5% ročne zo sumy 1.219,75 € od 19.6.2014 do 10.9.2014;
5,25% ročne zo sumy 2.415,- € od 29.11.2013 do 2.7.2014;

5,5% ročne zo sumy 1.098,75 € od 11.9.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v ažalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,04%.

Súd p r i z n á v aintervenientovi proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,04%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.12.2013 domáhal súdneho výroku, v ktorom
by súd v žalobe označeného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 16.824,30 €
spolu s úrokom z omeškania 5,50% ročne od 5.11.2013 do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá
mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody dňa 2.9.2013 ktorú zavinil žalovaný. Žalovaný uznal svoju
vinu a dňa 28.11.2013 uzatvoril dohodu o vine a treste na Okresnej prokuratúre v Žiline pod č.k. 3Pv

826/13. Žalovaný neuznal výšku škody a odmietol nahradiť škodu, ktorú spôsobil žalobcovi a žalobca
bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.
2. Uplatnený nárok žalobca špecifikoval ako: 1. Náhradu škody za bolesť na základe znaleckého
posudku MUDr. Karola Orlovského PhD. zo dňa 11.11.2013 v rozsahu 150 bodov, jeden bod predstavuje
sumu 16,10 €. Celková suma predstavuje sumu 2.415,- € (150 bodov x 16,10 €); 2. Vecnú škodu, a
to : titulom poškodenia motocykla Honda 125, za ktorý mu bola vyplatená suma 1.703,16 €, všeobecná

hodnota motocykla predstavovala sumu 2.128,16 €; sumu 425,- € ako rozdiel medzi všeobecnou
hodnotou motocykla a sumou, ktorá mu bola vyplatená; sumu 149,50 €, ktorá predstavuje prihlásenie
motocykla na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Žiline + cena za rozhodnutie zo dňa 3.7.2013, ktorýmsa uznáva typové schválenie ES dovedeného motocykla; škodu na ošatení: za nohavice - rifle vo výške
50,- €, ktoré boli zakúpené za sumu 69,30 €, za zničenú roztrhnutú bundu v hodnote 80,- €, ktorá bola
zakúpená za sumu 109,56 €, za opravu hodiniek, ktoré sa poškodili pri dopravnej nehode ktorá stála 20,-

€.3.Ušlýzisk,t.j.rozdielmedzipriemernýmzárobkomanemocenskýmidávkamizaobdobieod3.9.2013
do 4.11.2013, t.j. za 2 mesiace - 61 dní. Za 61 dní mu bolo vyplatené nemocenské vo výške 363,30 €.
Priemerný zárobok žalobcu za mesiac január až august 2013 predstavuje sumu 6.694,36 €. Vzhľadom k
tomu, že pracovná neschopnosť trvala 2 mesiace, z titulu ušlého zisku si žalobca uplatnil náhradu škody
za obdobie od 3.9.2013 do 4.11.2013 vo výške 13.025,42 € (2x mesačný príjem po 6.694,36 € - 363,30 €

vyplatené nemocenské dávky); 4. ďalšiu škodu ktorá predstavuje mzdu pracovníka, ktorého musel prijať
namiesto seba do prevádzky. Žalobca má Wellness centrum, kde má sauny, masážnu miestnosť, šatne,
bazén. Nemá žiadneho zamestnanca a sám vykonáva jednak masérsku činnosť a jednak čistí bazény,
sauny, šatne a celkove udržiava prevádzku. Z tohto dôvodu, keďže sám vzhľadom na svoj zdravotný stav
nemohol ani chodiť, nemohol vykonávať vyššie uvedené činnosti, musel prijať do prevádzky pracovníka,
sktorýmuzatvorildohoduovykonaníprácedňa3.9.2013.Nazákladedohodyovykonanípráce,odmena

bola dojednaná na sumu 150,- € mesačne + daň vo výške 27,36 € a odvody do Sociálnej poisťovne vo
výške 29,69 €, teda celková suma ktorú mesačne zaplatil pracovníčke predstavuje sumu 179,69 €. Za
2 mesiace september a október 2013 bolo na mzde vyplatené 359,38 €. 4. Žalobca ďalej uviedol, že
pracuje aj ako masér, na základe objednávky zo dňa 3.9.2013 mal ísť pracovať ako masér na športový
turnaj, kde si objednávateľ Elgas s.r.o. objednal jeho služby maséra, vrátane vybavenie masérskeho

salóna v rozsahu 10 hodín s cenou 30,- € za hodinu, t.j. 300,- €. Termín masérskych služieb mal byť dňa
5.9.2013.Vzhľadomktomužežalobcautrpelzranenie,nemoholvykonávaťmasérskučinnosťapretoani
nemohol dodať objednané služby a tým mu vznikla škoda v ušlom zisku vo výške 300,- € . Špecifikovaný
úrok z omeškania si žalobca uplatnil od 5.11.2013, t.j. od ukončenia pracovnej neschopnosti.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 23.1.2014, v ktorom

uviedol že je pravdou, že dňa 2.9.2013 došlo k dopravnej nehode, ktorú na základe Dohody o vine a
treste uzatvorenej pred Okresnou prokuratúrou v Žiline pod č. 3Pv 826/13-9 z 28.11.2013 zavinil. Nárok
na náhradu škody, ktorý z tejto dohody vyplýva však patrí do okruhu nárokov zabezpečených povinným
zmluvným poistením a mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie s poisťovňou Kooperativa poisťovňa
a.s. Vienna Insurance Group. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhol, aby súd pripustil do konania ako

vedľajšieho účastníka spoločnosť Kooperativa poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group.
4. K samotnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobu považuje za predčasnú, pretože ešte nedošlo k
schváleniu Dohody o vine a treste Okresným súdom Žilina. Rovnako považuje žalobu za predčasnú
aj z toho hľadiska, že žalobca mal o výške svojho nároku komunikovať s vedľajším účastníkom
poisťovňou Kooperativa a.s., ktorá je príslušná na jeho zastupovanie ako vodiča motorového vozidla

pri riešení nárokov z povinného zmluvného poistenia, žalobca túto možnosť nevyužil a sám bez toho,
aby kvalifikovane sa pokúsil o urovnanie mimosúdne za účasti žalovaného a vedľajšieho účastníka
podal návrh na začatie súdneho konania. Ďalej žalovaný poukázal na zákonné podmienky, ktoré
musia byť kumulatívne splnené pri uplatnení nároku na náhradu škody. K jednotlivými uplatneným
nárokom žalobcu uviedol: 1.K sume 2.415,- €, ktorú si uplatňuje titulom nároku za bolesť žalovaný

rozporoval lekársky posudok MUDr. Karola Orlovského zo dňa 11.11.2013, ktorý nie je znaleckým
posudkom. Spôsob výpočtu bodového ohodnotenia je neurčitý, nezrozumiteľný a nepreukázaný. Pokiaľ
by skutočne žalobca odôvodnene mal nárok na takto určené obodovanie jeho bolestného, mal sa obrátiť
na vedľajšieho účastníka - poisťovňu, ktorá by bola s ním tento záväzok vysporiadala. Zo žiadneho
dôkazu nevyplýva, žeby skutočne pri nehode zo dňa 2.9.2013 malo dôjsť k zlomenine kolena, pretože

žalobca ako poškodený po nehode, žiadne známky poškodenia nejavil, čo v prípade tak závažného
poškodenia ako zlomenina kolena by nebolo možné. 2. K sume 425,- €, ktorej sa žalobca domáha ako
údajného rozdielu medzi všeobecnou hodnotou motocykla a sumou, ktorá mu bola vyplatená vedľajším
účastníkom na základe vyjadrenia zo dňa 2.10.2013 poukázal na tú skutočnosť, že poisťovňa vyplatila
žalobcovi sumu 1.703,16 € ako totálnu škodu na jeho motocykli Honda 125. Má za to, že poisťovňa v

tomto prípade zohľadnila skutočnú hodnotu motocykla a zohľadnila aj hodnotu zbytkov, ktoré si žalobca
ponechal. Žalobca sa nedomáha vyplatenia poisťovňou príp. neodôvodnene znižovanej náhrady titulom
amortizácie ale hodnoty zvyškov motocykla. Podľa názoru žalovaného, motocykel vôbec nevykazoval
známky totálneho poškodenia. 3.K sume 149,50 €, ktorú si žalobca uplatňuje titulom nákladov spojených
s prihlásením motocykla na ODI v Žiline vrátane poplatku za typové schválenie dovezeného motocykla

žalovaný uviedol, že žalobca nemá nárok na náhradu škody v tejto výške, pretože tieto položky sú
zahrnuté v cene motorového vozidla podľa predchádzajúceho bodu. 4. K sume 150,- € ako vecná škoda
za oblečenie a opravu hodiniek, ktoré mali byť zničené pri dopravnej nehode uviedol, že je na žalobcovi
aby preukázal, či takéto poškodenia v čase dopravnej nehody žalobca skutočne orgánom polície označila preukázal poškodenie týchto vecí. 5. K sume 13.025,42 €, ktorá má predstavovať ušlý zisk, 2x
mesačný príjem po 6.694,36 € žalovaný uviedol, že žalobca tento svoj nárok nepreukázal. Žalovaný
poukázal na to, že je potrebné skúmať štruktúru príjmov v období mesiacov január až august 2013 ako aj

konkrétnychpríjmovvobdobíod3.9.2013do4.11.2013anáslednevobdobíod5.11.2013do31.12.2013
ako aj v období následne po nich ale aj za rok 2012. Žalobca je súkromným podnikateľom a preto jeho
príjem nie je možné porovnávať len s obdobím tesne pred poistnou udalosťou, ale v širšom časovom
období a vychádzať z obvyklých nákladov s jeho podnikaním a priamo s jeho podnikom spojených.
Pri určení prípadného nároku na ušlý zisk je nevyhnutné zohľadniť aj náklady, ktoré mu s dosiahnutím

príjmov za obdobie január až august 2013 vznikli a ktoré by boli vznikli aj v spornom období ak by
podnikal, rovnako treba zohľadniť daňové, odvodové povinnosti, ktoré by zo zisku bol povinný odviesť.
Ušlý zisk nemá predstavovať zdroj zárobku, ale má predstavovať skutočne to, čo žalobcovi v dôsledku
údajného poškodenia ušlo, teda hrubý zisk znížený o náklady daňové a odvodové povinnosti. 6. K sume
359,38 € ako mzdové náklady vyplatené zamestnancovi, ktorý namiesto neho vykonával v spornom
období masérku činnosť uviedol, že tento nárok je v protiklade s nárokom na úhradu ušlého zisku,

pokiaľ namiesto neho musel vykonávať prácu iný zamestnanec, tak nemohlo dôjsť ku strane na zisku,
pretože zisk nebol nijak ovplyvnený. 7. K sume 300,- € za údajne stratený príjem na základe objednávky
zo dňa 3.9.2013 žalovaný uviedol, že tento nárok je vykonštruovaný, účelový a pôsobí nehodnoverne.
Pokiaľ by skutočne žalobca bol utrpel dňa 2.9.2013 zranenie, na základe ktorého sa domáha bolestného
v ohodnotení 150 bodov, tak malo byť dňa 3.9.2013 zrejmé, že nemôže prijať objednávku na výkon

masérskych služieb v objeme 300,- €, pretože by mu to jeho zdravotný stav nemal dovoľovať. Pokiaľ sa
tak rozhodol, vykonal tak zámerne, aby mohol takúto pohľadávku žalovanému, resp. príslušnej poisťovni
vyčísliť.
5. Na základe výzvy súdu v zmysle návrhu žalobcu poisťovňa Kooperativa Vienna Insurance Group
a.s. listom doručeným súdu dňa 18.2.2014 oznámila, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na

strane žalovaného, nakoľko vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda bolo ku dňu škodovej
udalostivjejspoločnostipovinnezmluvnepoistenéamátedazáujemnavýsledkupredmetnéhokonania.
Poukázal na to, že dňa 10.2.2014 mu bol zo strany súdu doručený žalobný návrh, avšak bez príloh,
k veci môže uviesť teda iba toľko, že do podania uvedeného vyjadrenia si žalobca v ich spoločnosti
uplatnil iba nárok na náhradu škody na poškodenom motocykli a to 9.9.2013. Po prešetrení uplatnených

nárokov bola žalobcovi uhradená suma 1.703,16 €. V žalobnom návrhu si žalobca uplatňuje bolestné,
škodu na oblečení, škodu na motocykli, rozdiel medzi všeobecnou hodnotou motocykla a vyplatením
plnením poisťovne v sume 425,- € a ušlý zisk. Vzhľadom k tomu, že mu neboli zaslané žiadne prílohy
k žalobnému návrhu, nie je možné v súčasnosti z jeho strany vyjadriť sa k uplatňovaným nárokom. Až
do podania žalobného návrhu na súd zo strany žalobcu nedošlo k uplatneniu uvedených nárokov s

výnimkou nároku na náhradu škody na motocykli. Žalobný návrh považuje za predčasne podaný a žiada
žalobcu o zaslanie všetkých dokladov potrebných na likvidáciu poistnej udalosti.
6. Pred otvorením pojednávania dňa 17.9.2014 žalobca vzhľadom k tomu, že po podaní žaloby zo
strany vedľajšieho účastníka - v súčasnej dobe podľa ust. § 81 CSP intervenienta, bola časť nároku
žalobcovi zaplatená, v zaplatenej časti 3.224,38€ zobral žalobu späť a v zostávajúcej časti zotrval na

žalobe. Žalobu zobral späť v časti o zaplatenie bolestného, vecnej škody na nohaviciach, bunde a
hodinkách, ušlý zisk, resp. náhrada mzdy pracovníčky, ktorú bol nútený zamestnať, ako aj ušlý zisk za
neuskutočnenie objednávky. Zostávajúca časť uplatneného nároku predstavuje sumu 149,50 €, ktorá
predstavuje prihlásenie motocykla, suma 425,- € ako rozdiel všeobecnej hodnoty tohto motocykla a
plnením poisťovne a zvyšok sumy predstavuje rozdiel medzi priemerným zárobkom a nemocenskými

dávkami za obdobie od 3.9.2013 do 4.11.2013, teda stratu príjmu. Tieto nároky zo strany poisťovne
neboli uznané, žalobca však uviedol, že naďalej vidí priestor na rokovanie s vedľajším účastníkom.
Pokiaľtentonamietol,žemunebolipredloženévšetkydokladyzostranyžalobcubudúpredloženévšetky
účtovné, daňové doklady a ďalšie účelné doklady podľa jeho požiadaviek.
7. Žalovaný uviedol, že aj podľa jeho názoru je tu daný priestor ešte na mimosúdne rokovanie medzi

zástupcom žalobcu a vedľajším účastníkom. Žalovaný v podstate k tomu nemá čo uviesť, pretože
uvedené nároky by mali byť kryté zo zákonného poistenia a splnomocnil poisťovňu na vysporiadanie
týchto nárokov a tým, že žalovaný oznámil poistnú udalosť poisťovni, považoval za logické, že dôjde
k rokovaniu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, kde tento preukáže svoje nároky a tieto budú
vysporiadané v súlade so zákonom, to, že k tomu nedošlo sa žalovaný dozvedel až doručením žaloby.

8. Zástupca vedľajšieho účastníka uviedol, že tiež vidí priestor na uzatvorenie prípadnej dohody, pokiaľ
žalobca predloží požadované doklady, tak tieto nároky môže prehodnotiť a vidí priestor na rokovanie za
účelom vyjasnenia si určitých stanovísk.9. Na pojednávaní dňa 10.11.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa snažil spojiť s vedľajším
účastníkom za účelom vyriešenia sporu mimosúdnou cestou, doložil mu spôsob výpočtu ako dospel
k ušlému zisku, obrátil sa na vedľajšieho účastníka aj s tým, aby ak potrebuje ďalšie doklady, že mu

budú zaslané. Zo strany vedľajšieho účastníka nedošlo k nejakej spätnej väzbe a vedľajší účastník je
absolútne nečinný v tejto veci.
10. Súd pred otvorením pojednávania dňa 10.11.2014 na základe dispozitívneho úkonu žalobcu s
poukazom na ust. § 96 ods. 1 ORP samostatným uznesením konanie v časti o zaplatenie sumy 3.224,38
€ zastavil.

11. V priebehu ďalšieho konania zotrvali sporové strany na svojich písomných vyjadreniach.
12. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
13. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 2.9.2013 žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, pri
ktorej došlo k poškodeniu zdravia, k poškodeniu motocykla Honda 125 a poškodeniu osobných vecí
žalobcu.
14. Dňa 28.11.2013 bola na Okresnej prokuratúre Žilina pod spis. zn. 3Pv 826/13-9 spísaná Dohoda

o vine a treste za účasti prokurátora okresnej prokuratúry, obvineného D.. P. A., poškodeného F.
P., splnomocneneného zástupcu poškodeného JUDr. Romana Hriadeľa na základe ktorej, obvinený -
žalovaný sa priznáva že dňa 2.9.2013 v čase asi o 12.05 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn.
Škoda Oktavia evid.č. I. XXX T. v Žiline po ulici Veľká Okružná smerom od Komenského, pričom počas
odbočovania vľavo na ulici Jura Slotu z dôvodu nevenovania sa plne vedeniu vozidla a sledovaniu

situácie v cestnej premávke nedal prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu zn. Honda N. XXX M.. Č..
I. XXX T. ktoré viedol po hlavnej ceste vodič M., F. P. čím došlo k stretu prednej časti motocykla a pravej
zadnej časti vozidla Škoda, pri ktorom poškodený F. P. utrpel pomliaždenie pravého kolena, zlomeninu
vonkajšieho kondilu pravej píšťaly s posunom, ktorej zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 12
týždňov, pričom vodič Ing. P. A. svojím konaním porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 4 Zák. č.

8/2009 Z.z. o cestnej premávke, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším
spôsobomkonania,čímspáchalprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2,písm.a)Trestného
zákona (§ 138 h Tr. zák.). Obvinený Ing. P. A. súhlasil, aby súd uznal jeho vinu podľa § 157 ods. 1, ods.
2, písm. a) Tr. zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so skúšobnou dobou 12
mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Súhlasil, aby poškodený

bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konania.
15. Okresný súd Žilina rozsudkom sp. zn. 28T 211/2013 zo dňa 4.2.2014 na verejnom zasadnutí
konanom dňa 4.2.2014 o návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 334 ods. 1, 4 Trestného
poriadku schválil Dohodu o vine a treste zo dňa 29.11.2013 uzavretú medzi prokurátorom Okresnej
prokuratúry v Žiline a obvineným Ing. P. A.. Uznal žalovaného ako obvineného vinným zo skutku tak

ako je uvedený v dohode o vine a treste, odsúdil ho na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov, uložil mu trest zákazu činnosti
viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 12 mesiacov a poškodeného F. P. - žalobcu odkázal
s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
4.2.2014.

16. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiline č. ČVS:ORP-1051/1-OVK-ZA-2013 súd zistil, že
žalobca ako poškodený do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 18.10.2013 (č. listu 19
vyšetrovacieho spisu) uviedol, že sa pripája k trestnému konaniu a uplatňuje si náhradu škody v sume
261,- € za prihlásenie motocykla na ODI a evidenčné číslo, za poškodenie ošatenia - rifle v hodnote 50,-
€, bundy 80,- €, opravy hodiniek 20,- €. Zároveň uviedol, že posudok u lekára na bolestné a sťaženie

spoločenského uplatnenia ešte nemá, nakoľko MUDr. Orlovský to vyčísli až po ukončení liečenia. Taktiež
si uplatnil ušlý zisk, t.j. rozdiel medzi priemerným zárobkom a nemocenskými dávkami. Ďalšiu škodu si
uplatnil z titulu, že musel zamestnať iného človeka, ktorý mu vedie prevádzku s tým, že doloží zmluvu
aj výšku odmeny, ktorú mu mesačne platí.
17. Listom doručeným OR PZ v Žiline dňa 22.10.2013 (č. l. 22 vyšetrovacieho spisu) žalobca písomne

uplatnil náhradu škody z dopravnej nehody zo dňa 2.9.2013, ktorú špecifikoval v totožnom rozsahu a
vyčíslení ako predmetnú žalobu s tým, že zároveň si uplatňuje náhradu škody z titulu bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, vyčíslenie ktoré vykoná vyšetrujúci lekár, ktoré doplní vzhľadom k
tomu, že v súčasnej dobe ešte nie je jeho zdravotný stav ustálený. Uvedeným listom si teda uplatnil
dovtedy náhradu škody v celkovej výške 14.584,10 €.

18. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 30.10.2013 (č.l. 71 vyšetrovacieho spisu)
súd zistil, že preštudovanie vyšetrovacieho spisu v trestnej veci obvineného Ing. P. A. - žalovaného
stíhaného za prečin ublíženia na zdraví sa uskutočnilo uvedeného dňa za prítomnosti žalovaného ako
obvineného a preštudovanie celého vyšetrovacieho spisu trvalo od 10.30hod. do 11.00 hod.19. Dňa 7.11.2013 bol vyšetrovateľom OR PZ Žilina doručený na Okresnú prokuratúru Žilina návrh na
podanie obžaloby na žalovaného.
20. Listom zo dňa 13.11.2013 doručenom na Okresnú prokuratúru Žilina dňa 14.11.2013 žalobca doplnil

vyčíslenie náhrady škody z titulu ublíženia na zdraví, bolestné vo výške 2.415,- € na základe lekárskeho
posudku MUDr. Karola Orlovského zo dňa 11.11.2013.
21. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že pred podaním žaloby, zo strany intervenienta bola
zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobcovi
vyplatená suma 1.703,16 € za poškodenie motocykla Honda 125 evid. č. I. XXX T.. Intervenient v

Oznámení o poistnom plnení zo dňa 3.10.2013 žalobcovi oznámil, že v prílohe listu mu predkladá
výpočet výšky plnenia s tým, že ide o totálnu škodu, neekonomickú opravu, náklady na opravu presiahli
všeobecnú hodnotu vozidla. Všeobecná hodnota vozidla bola zo strany intervenienta vyčíslená v sume
2.128,16 €, od ktorej bola odpočítaná hodnota zvyškov vraku 425,- €. Spôsob vyčíslenia všeobecnej
hodnoty motocykla a zvyškov vraku motocykla nebol medzi sporovými stranami sporný.
22. Z rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline zo dňa

3.7.2013 č.k. B/2013/02981/2/ZAB predloženého žalobcom súd zistil, že uvedeným rozhodnutím
správny orgán pre žiadateľa - žalobcu uznal typové schválenie ES jednotlivo dovezeného vozidla z
členského štátu - predmetného motocykla. Za podanie žiadosti o uznanie typového schválenia ES
jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu bol vybraný správny poplatok vo výške 100,- € a za
vydanie osvedčenia o evidencii bol vybraný správny poplatok vo výške 6,- €.

23. Z potvrdenky č. N2 139454 vydanej OR PZ v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát predloženej
žalobcom súd zistil, že žalobca za prihlásenie motocykla I. XXX T. uhradil dňa 10.7.2013 sumu 49,50 €.
24. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.11.2014 uviedol, že po dopravnej nehode, ktorá
sa mu stala, bol odvezený do nemocnice a na mieste samom nemohol vôbec nič riešiť, motocykel zostal
na mieste samom, bol odvezený, až potom sa dozvedel, že jeden jeho známy zabezpečil odvoz tohto

motocykla. K tomuto motocyklu sa už viacej ani nedostal ani o to nemal záujem, videl v akom je stave
bezprostredne po nehode, potom neskôr videl fotografie z tohto motocykla a cez poisťovňu povedali že
ide o totálnu škodu. Zvyšky z tohto motocykla nechal P. X., ktorý má opravovňu motocyklov a má v tomto
záľubu a on si ho nechal. Neskôr ho kontaktovali ľudia od p. X., že môžu zabezpečiť úkony spojené s
odhlásením, že potrebujú technický preukaz, prihlásenie motocykla. Tieto doklady im dal a poveril ich,

aby motocykel odhlásili, dal im aj značku. Žalobca uviedol že myslí si, že motocykel odhlásili, dal im
splnomocnenie a viacej sa o motocykel nezaujímal.
25. Na návrh žalovaného súd požiadal OR PZ Žilina - dopravný inšpektorát o oznámenie, či predmetný
motocykel bol vyradený z evidencie motorových vozidiel a ak nie, aký bol jeho ďalší osud. OR PZ Žilina
- Okresný dopravný inšpektorát na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 27.1.2015 oznámil, že

predmetný motocykel nie je vyradený z evidencie motorových vozidiel ku dňu 23.1.2015 a zaslal históriu
vlastníkov a držiteľov predmetného motocykla: 1.od 10.7.2013 do 22.11.2013 F. P. - H., 2.od 22.11.2013
do 13.1.2014 P. X., 3.od 13.1.2014 k 23.1.2015 P. P..
26. Z oznámenia o poistnom plnení (č. listu 268) zo dňa 3.7.2014 súd zistil, že intervenient po podaní
žaloby poukázal žalobcovi plnenie vo výške 2.415,- € predstavujúce bolestné a to na základe lekárskeho

posudku, ktorý vystavil MUDr. Karol Orlovský PhD. zo dňa 11.11.2013.
27. Z oznámenie o poistnom plnení (č. listu 270) zo dňa 19.6.2014 súd zistil, že intervenient po podaní
žaloby, poukázal plnenie vo výške 659,38 € a to ako náhradu mzdy zamestnanca (T. P.) vo výške 359,38
€ a ušlý príjem z objednávky z 3.9.2013 Elglas s.r.o. vo výške 300,- €.
28. Z oznámenia o poistnom plnení (č. listu 273) zo dňa 11.9.2014 súd zistil, že intervenient po podaní

žaloby poukázal žalobcovi sumu 130,- € za poškodenie oblečenia: nohavice 50,- €, bunda 80,- €.
29. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalobca je živnostník, podniká pod obchodným menom
F. P. - H., čo mal súd zároveň za preukázané zo živnostenského listu vydaného Okresným úradom v
Žiline, odbor živnostenského podnikania dňa 30.4.2003 č. ŽO 2003/04369/2/7SL, kde má okrem iného
uvedené masérske služby a prevádzkovanie sauny.

30. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že prevádzkuje Wellnes centrum, ktoré funguje
24 hodín denne. Všetky veci s prevádzkou tohto centra zabezpečovala jeho matka, ktorú zamestnal na
Dohodu o vykonaní práce, nakoľko bol aj zmluvne viazaný tým, že toto Wellnes centrum bude otvorené
aj pre prípadných športovcov a ľudí, ktorí do tohto centra chodia, nakoľko sa tam nachádza bazén, dve
sauny. V rámci tohto Wellnesu sa robia služby baby plávania a osobne vykonáva masérske služby, ktoré

však v čase keď bol na PN nevykonával, avšak baby plávanie práve preto že tam bola matka sa mohlo
robiť. Matka tam bola prítomná preto, aby prevádzka mohla byť otvorená a aby tieto kurzy mohli bežať.
31. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej
nehode bol PN v čase od 3.9.2013 do 4.11.2013.32. Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 3.9.2013
do 5.11.2013 predloženého žalobcom súd zistil, že za uvedené obdobie boli žalobcovi vyplatené
nemocenské dávky v celkovej výške 382,40 €.

33. Medzi sporovými stranami zostal sporným uplatnený nárok žalobcu vo výške 13.025,42€, ktorý
žalobca špecifikoval ako rozdiel medzi priemerným zárobkom, o ktorý prišiel a nemocenskými dávkami
za obdobie od 3.9.2013 do 4.11.2013.
34. Súd v zmysle ust. § 127 ods. 1 OSP uznesením zo dňa 23.9.2015 vo veci nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a manažment. Vypracovaním znaleckého posudku poveril

znaleckú organizáciu Experta s.r.o. so sídlom Daniela Dlabača 13, Žilina, úlohou ktorej bolo podať
znalecký posudok, v ktorom určí výšku straty na zárobku žalobcu počas práceneschopnosti v období od
3.9.2013 do 4.11.2013 a uvedie ďalšie zistenia v súvislosti s uplatňovaným nárokom žalobcu.
35. Súdom ustanovený znalec dňa 23.9.2016 doručil súdu vypracovaný znalecký posudok č. 323/2016
zo dňa 12.9.2016.
36. V odseku 2.1 znaleckého posudku - Spôsob výpočtu náhrady znalec v tabuľkovej časti 1. uviedol

prehľad mesačných príjmov z peňažného denníka abstrahovaných od DPH, ku ktorému znalec uviedol,
že uvedené spracovanie vyjadruje zdroj zdaniteľných príjmov podľa odberateľov, ktorí žalobcovi platili
za služby. Znalec skúmal, ktoré príjmy boli pravidelne sa opakujúce a ktoré jednorazové, inkaso ktorých
príjmov bolo pre práceneschopnosť znemožnené. Za týmto účelom vypracoval tabuľkový prehľad podľa
odberateľov - tabuľka 3-9. Z tabuľky č. 1 je zrejmé, že žalobcovi v čase PN neplynuli príjmy z masérskej

činnosti a je možné konštatovať, že o tieto príjmy prišiel. Ďalej znalec porovnával príjmy z masérskej
činnosti za obdobie roku 2012 a roku 2013. V komentári k tabuľke č. 10 porovnávanie príjmov z
masérskych činností znalec uviedol, že v období roku 2012 žalobca dosiahol príjem za masérsku činnosť
celkom vo výške 10.204,14 €, čo je v mesačnom priemere 850,35 €, v období roku 2013 tento príjem
predstavoval sumu 11.374,18 € s mesačným priemerom 947,85 €. V súvislosti s dosiahnutými príjmami z

podnikateľskej činnosti vznikali aj výdavky na túto činnosť. Znalec skúmal výdavky v časovom horizonte
pred vznikom práceneschopnosti, počas nej a po ukončení. Prehľad príjmov a výdavkov po mesiacoch
za obdobie roku 2013 znalec špecifikoval v tabuľke č. 11. V tabuľke č. 12 uviedol sumárny prehľad
príjmov, výdavkov a zisku pred zdanením za obdobie roku 2013 a v tabuľke č. 13 sumárny prehľad
príjmov podľa štruktúry v percentuálnom vyjadrení. V komentári k uvedenému prehľadu uviedol, že na

základeanalýzyvýdavkovvskúmanomobdobíroku2013porovnávalvýdavky,ichštruktúruaperiodicitu.
Medzi jednorazové výdavky patrili výdavky na mzdy a odvody vyplatené v mesiacoch október, november
adecemberajetedamožnékonštatovať,ževzniklivsúvislostisnemožnosťoupracovaťvobdobítrvania
PN. Taktiež výdavky platené v období jún a júl 2013 žalobca platil za nájom priestorov dodávateľovi
Tenispoint s.r.o. čiastku 1.199,99 € mesačne + zálohu za energie vo výške 1.031,77 €, teda celkom

2.231,76 € bez DPH. Na základe predložených účtovných dokladov nie je identické, koľko z uvedeného
priestoru v hodnotovom vyjadrení využíval na poskytovanie masérskych služieb, pretože je to priamo
výdavok k z inkasovanému príjmu z uvedenej činnosti. Znalec po preskúmaní účtovných dokumentov a
overení položiek v peňažnom denníku nedisponoval jednoznačnou informáciou, ktoré druhy výdavkov
a v akej výške patria k výkonu masérskej činnosti. Z uvedeného dôvodu pri výpočte výšky ušlého zisku

uvažovalspriemernýmipríjmamiaspriemernýmivýdavkamiakocelku.Vodseku3znaleckéhoposudku
znalec vyčíslil výšku straty na zárobku za obdobie od 3.9.2013 do 4.11.2013 vrátane. Z dostupnej
dokumentácie vyplýva uplatňovaná náhrada škody v položkách uvedených v tabuľke č.17- prehľad
výdavkov v súvislosti s PN: mzda 141,53€, daň zo mzdy 60,55€, odvody zamestnanci 78,99€ spolu
281,07 € a v tabuľke č. 18 vyčíslenie zisku a rozdielu zisku za skúmané obdobie. Znalec na základe

podkladov vyčíslili rozdiel straty na zárobku (ušlý zisk) ako rozdiel priemerne dosiahnutého zisku za
obdobie od 1.1.2013 do 2.9.2013 t.j. 1.412,10 € a zisku (resp. straty) z obdobia 3.9.2013 do 4.11.2013
t.j. -60,05 € a teda rozdiel predstavuje čiastku 1.472,15 € bez DPH. Dokumentovanie výšky ušlého zisku
podľa podkladov: objednávka od spoločnosti Elgas s.r.o. na výkon masérskych služieb vo výške 300,-
€ bez DPH, celkom vyčíslená strata na zárobku za skúmané obdobie (ušlý zisk) predstavuje výšku

1.772,15 €, celkovo vyčíslená škoda predstavuje skutočnú škodu a ušlý zisk t.j. 281,07 € + 1.772,15 €
= 2.053,22 €. Uvedenú čiastku znalec skorigoval o vyplatenú dávku nemocenského poistenia,, nakoľko
žalobca bol povinne poistená osoba z titulu vykonávania podnikateľskej činnosti a výdavky na odvody
na sociálne poistenie si riadne uplatňoval vo výdavkoch. Výška škody po korekcii 2.053,22 - 382,40 =
1.670,82 €. V závere znaleckého posudku znalec odpovedal na otázku zadanú súdom tak, že výška

straty na zárobku žalobcu za obdobie od 3.9.2013 do 4.11.2013 predstavuje výšku 1.670,82 €.
37. Na výzvu súdu zo dňa 31.1.2017 na doplnenie znaleckého posudku znalec doplnením č. 1 k
znaleckému posudku č. 22/2017 zo dňa 26.5.2017 upresnil svoj metodický postup, vyčíslil skutočnú
škodu tak ako to uviedol v tabuľke č. 17 vo výške 281,07 €. K dokumentovaniu škody podľa podkladovsúvisiacich s jej vyčíslením uviedol peňažný denník za obdobie roku 2013 a Dohoda o vykonaní práce,
k dokumentovaniu výšky ušlého zisku podľa podkladov uviedol, objednávka u spoločnosti Elgas na
výkon masérskych služieb vo výške 300,- € bez DPH, vyčíslenie výšky straty na zárobku za obdobie

od 3.9.2013 do 4.11.2013 t.j. za obdobie, ktoré bol žalobca PN poukázal na znenie ust. § 445 Obč.
zákonníkanatabuľkuč.18, kdejevyčíslenieziskuarozdieluziskuzaskúmanéobdobie,t.j.priemerného
zárobku, ku ktorej uviedol, že uvedená tabuľka vyjadruje aplikáciu § 445, kde v stĺpci rozdiel je vyčíslená
čiastka o ktorú poškodený prišiel. Stĺpec priemer je vyjadrením priemerného zisku, t.j. rozdielu medzi
skutočnými príjmami a skutočnými výdavkami z účtovnej evidencie. 1.Priemer zárobku pred vznikom

PN 1.412,10€ - tabuľka č. 18, 2.vzniknutá strata v súvislosti s PN 60,05€ - tabuľka č. 18, 3.škoda
ktorá by nevznikla nebyť PN 281,07€ - tabuľka č. 17, 4.ušlý príjem z titulu PN 300€-objednávka,
5.vyplatená dávka PN od Soc.poisť. 382,40€. Postup: 1.412,10 + 60,05 + 281,07 + 300 - 382,40 =
1.670,82 €. K aplikácii ust. § 446 Obč. zákonníka znalec uviedol, že náhrada za stratu na zárobku
počas PN poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení, pričom poukázal na ust. § 83, 85 až 87 Zák. č. 461/2003

Z.z. a poukázal na to, že zo znenia zákona vyplýva, že úrazovo poistený môžu byť iba zamestnanci
pracujúciuzamestnávateľa,netýkasatovšakživnostníkov,tínemajúanimožnosťplatiťsitakétopoistné
dobrovoľne. Jedinou možnosťou je uzavrieť si komerčné poistenie. Živnostníci a ostatné SZČO nemajú
nárok na úrazové dávky zo sociálnej poisťovne. Ak živnostníkovi vznikne pri výkone jeho samostatnej
zárobkovej činnosti úraz alebo v dôsledku výkonu tejto činnosti sa u neho zistí choroba z povolania,

nemá ani on a ani jeho pozostalí nárok na úrazové dávky poskytovaného z úrazového poistenia SP.
Úrazové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení je poistením zamestnávateľa. V závere svojho
znaleckého doplnku k znaleckému posudku znalec uviedol, že vyššie popísaný postup a spôsob výpočtu
je v súlade s príslušnými ustanoveniami obč. zákonníka v zmysle § 442, 445. Aplikácia § 446 Obč.
zákonníka v tomto prípade nie je možná, nakoľko žalobca je živnostníkom a na vyčíslenie výšky straty

na zárobku je možné aplikovať § 442 a 445 OZ.
38. K znaleckému posudku a doplnku znaleckého posudku sa žalovaný vyjadril písomne podaním
doručeným súdu dňa 14.2.2019, v ktorom uviedol, že so závermi súdneho znalca nesúhlasí. Súdny
znalec v znaleckom posudku, rovnako aj v doplnení k znaleckému posudku ustálil výšku straty na
zárobku počas pracovnej neschopnosti od 3.9.2013 do 4.11.2013 na sumu 1.670,82 €, súdny znalec

však v znaleckom posudku ani v doplnení nezohľadnil skutočnosti zistené na súdnych pojednávaniach z
ktorých vyplýva, že žalobca v spornom období mal iné príjmy, ktoré pred súdom zamlčal. Žalobca výšku
týchto príjmov nijako bližšie nešpecifikoval a to aj napriek prísľubu, že špecifikáciu a doklady o tomto
príjme súdu doloží. Súdny znalec potom spočítal číselné údaje, ktoré síce zrátal matematicky správne,
ale nie sú vyčíslením straty na zárobku žalobcu počas jeho PN. Vo zvyšku sa súdny znalec venuje vo

svojom doplnení č. 1 k znaleckému posudku k otázkam právnym, preto sa k tomuto nebude vyjadrovať.
39. Žalobca vo svojom podaním doručeným súdu dňa 8.3.2019 uviedol, že so znaleckým posudkom
v plnom rozsahu súhlasí. Nie je pravdou, žeby znalec nemal dostatok dokladov, aby mohol podať
relevantný a pravdivý znalecký posudok práve naopak, na základe žiadosti právneho zástupcu
žalovaného žalobca doložil všetky účtovné doklady za rozhodné obdobie. V znaleckom posudku sú

uvedené konkrétne všetky skutočnosti, z ktorých znalec vychádza, sú tam uvedené riadne prepočty.
Žalovaný len účelovo a všeobecne hovorí o nejakých dokladoch, žalobca nemení svoje vyjadrenia,
predložil všetky doklady a je zrejmé, že ak by niektoré doklady nepredložil, bol by vyzvaný súdom,
súdnym znalcom na ich predloženie, pretože inak by sa nedal vypracovať znalecký posudok.
40. Intervenient sa k znaleckému posudku písomne nevyjadril.

41. Na pojednávaní dňa 26.6.2019 súd v zmysle ust. § 208 ods. 3 CSP vypočul súdom ustanovenú
znalkyňu k záverom podaného znaleckého posudku a to najmä k tej skutočnosti, že na strane 13
znaleckého posudku znalkyňa do ušlého zisku zarátala aj sumu 300,- € ako ušlú objednávku od
spoločnosti Elgas,s.r.o., ktorá už bola zo strany intervenienta uhradená, ako aj zarátala sumu 281,07 € z
titulu náhrady škody za vyplatenú mzdu, ktorá taktiež bola zo strany intervenienta aj vo väčšom rozsahu

uhradená a či táto skutočnosť môže mať vplyv na konečnú výšku ušlého príjmu, resp. ušlého zisku a či v
prípade, že na tieto dve sumy súd nebude brať ohľad, či výsledná suma ušlého zisku je suma 1.472,15
€ - 382,40 €, ktorá predstavuje vyplatené nemocenské dávky žalobcu. Ustanovená znalkyňa vo svojej
výpovedi uviedla, že o tejto skutočnosti nemala vedomosť, nevšimla si, že v priebehu konania došlo k
zaplateniu týchto súm, vychádzala zo všetkých účtovných podkladov, ktoré mala k dispozícií a vyšiel

jej ušlý zisk v sume 1.670,82 €. V podstate pokiaľ súd nebude brať ohľad na tieto dve sumy, tak ušlý
zisk predstavuje sumu ktorú uvádzala hneď v úvode na strane 13, teda 1.472,15 € - 382,40 € vyplatené
nemocenské dávky a teda sumárne to predstavuje sumu 1.089,75 €.42. Súd v priebehu konania ešte pred nariadením znaleckého dokazovania pri predbežnom právnom
posúdení uplatneného nároku na náhradu straty na zárobku, resp. ušlého zisku, nakoľko išlo o nárok
vyplývajúci zo škody spôsobenej na zdraví, vychádzal z ust. § 446 Obč. zákonníka, podľa ktorého

náhrada za stratu na zárobku počas PN poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako
akoúrazovýpríplatokpodľavšeobecnýchpredpisovosociálnompoistení,nakoľkonaúčelytejtonáhrady
poškodeným je aj samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá však nárok na úrazový príplatok podľa
zákona o sociálnom poistení mať nebude (niet tu povinne poisteného zamestnávateľa) avšak bude mať
nárok na náhradu straty na zárobku podľa § 446 OZ vo výške úrazového príplatku.

43. Súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že Ústavný súd SR rozhodnutím č.k. PL ÚS 10/2016-15 zo dňa
9.11.2016 prijal návrh Okresného súdu Košice 1 zo dňa 25.7.2016 na začatie konania o súlade § 446
Obč. zákonníka s článkom 12 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 Ústavy SR na ďalšie konanie.
44. Súd uznesením č.k. 7C 337/2013-214 zo dňa 21.6.2017 s poukazom na ust. § 162 ods. 1, písm.
a) CSP predmetné konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde
SR pod číslom PL ÚS 10/2016.

45. Plénum Ústavného súdu SR na neverejnom zasadnutí dňa 10.10.2018 Nálezom spis.zn. PL ÚS
10/2016 rozhodlo, že ustanovenie § 446 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov nie je v súlade s článkom 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.
46. Z vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že navrhovateľ napadol ustanovenie
§ 446 Občianskeho zákonníka zakotvujúce, že náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej

neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Podľa názoru navrhovateľa napadnutá právna
úprava, priznávajúca náhradu za stratu na zárobku, predstavuje redukované odškodnenie, ktoré popiera
princíp náhrady skutočnej majetkovej ujmy poškodeného. Spravodlivému usporiadaniu záväzkových
vzťahov vzniknutých zo spôsobenej škody môže podľa názoru navrhovateľa zodpovedať len také

usporiadanie vzťahov medzi poškodeným a tým, kto škodu spôsobil, pri ktorom dochádza k úplnému
odstráneniu ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Takémuto spravodlivému usporiadaniu
vzťahov zodpovedal princíp náhrady straty na zárobku v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy,
podľa ktorej sa poskytlo odškodnenie v rozsahu rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného
pred poškodením a nemocenskými dávkami počas práceneschopnosti. Navrhovateľ tak v konečnom

dôsledku kritizuje použitie kritérií právnej úpravy úrazového príplatku podľa zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) na
posudzovanie straty na zárobku v občiansko-právnych vzťahoch. Pokiaľ ide o navrhovateľom namietaný
nesúlad s čl. 20 ods. 1 ústavy garantujúcim základné právo vlastniť majetok, ústavný súd najprv
pristúpil k porovnaniu náhrady za stratu na zárobku v práve sociálneho zabezpečenia a náhrady za

stratu na zárobku v občianskom práve, pričom okrem iného konštatoval, že pracovná neschopnosť
vyvolaná pracovným úrazom alebo chorobou z povolania nie je nevyhnutne následkom protiprávneho
konania, ale je neželaným právnym stavom, na účel eliminácie ktorého zákonodarca zaviedol inštitút
osobitnej zodpovednosti zamestnávateľa podľa § 195 a nasledujúcich Zákonníka práce. Na strane
druhej pracovná neschopnosť spätá so stratou na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákonníka je

výsledkom ujmy spôsobenej na zdraví protiprávnym konaním škodcu. Nejde tu o sociálnu udalosť, ale
o ujmu na majetku poškodeného. Prioritným účelom odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z
povolania pritom nie je plná kompenzácia vzniknutej ujmy, ale ide skôr o realizáciu pozitívnej povinnosti
štátu zabezpečiť fyzickej osobe postihnutej sociálnou udalosťou prostriedky potrebné pre jej ďalší život.
Inými slovami, ide tu o primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1

ústavy, nie o odškodnenie presne kvantifikovateľného, protiprávnym konaním vyvolaného majetkového
znevýhodneniapoškodenéhospadajúcehodosféryzákladnéhoprávapodľačl.20ods.1ústavy.Napriek
tejto podstatnej účelovej nezhode oboch komparovaných inštitútov sa však predmetná právna úprava
zákona o sociálnom poistení uplatňuje nielen pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyvolanej pracovným
úrazom či chorobou z povolania, ale aj v prípadoch nespadajúcich do sféry pracovno-právnej regulácie,

ktoré má na mysli práve napadnutý § 446 Občianskeho zákonníka. Následne ústavný súd pristúpil k
samotnému prieskumu ústavnej konformity posúdenia základu nároku a sumy náhrady regulovaných
v § 446 Občianskeho zákonníka podľa predpisov o sociálnom poistení, pričom po detailnej analýze
dospel k záveru, že posúdenie nároku na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného i jej sumy podľa právnej úpravy úrazového príplatku nerešpektuje požiadavku, aby

tento nárok bol uspokojovaný v súlade s princípom plnej náhrady skutočnej majetkovej škody, teda
sumy, ktorú by poškodený dosiahol nebyť pracovnej neschopnosti vyplývajúcej z poškodenia jeho
zdravia protiprávnym konaním. Navyše, s ohľadom na príkaz posudzovať i základ nároku podľa §
446 Občianskeho zákonníka kritériami platnými pre úrazový príplatok je reálnou eventualita, že uosôb spôsobilých preukázať reálnu možnosť dosahovania zárobku počas vzniknutej práceneschopnosti,
avšak nemajúcich nárok na nemocenské či náhradu príjmu, nebude možné náhradu zárobkovej straty
priznať. Z ústavno-právneho hľadiska to znamená, že prostredníctvom § 446 Občianskeho zákonníka

zákonodarca použil nástroje formujúce podobu základného práva zaručeného čl. 39 ods. 1 ústavy a
odstraňujúce negatívne dôsledky sociálnej udalosti na účel ochrany základného práva podľa čl. 20 ods.
1 ústavy tak, že nerešpektoval požiadavku dôslednosti a úplnosti ochrany základného práva vlastniť
majetok zaručeného osobe postihnutej protiprávnym konaním (škodovou udalosťou). Vychádzajúc
z uvedených východísk ústavný súd konštatoval, že napadnuté ustanovenie § 446 Občianskeho

zákonníka nie je v súlade s čl. 20 ods. 1 ústavy. Pokiaľ ide o navrhovateľom namietaný nesúlad
napadnutého ustanovenia s čl. 12 ods. 1 ústavy zakotvujúcim princíp rovnosti, ústavný súd vykonal na
posúdenie zákazu diskriminácie klasický ústavnoprávny test, na základe ktorého dospel k záveru, že
veritelia (poškodení) zo záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého naplnením hypotézy právnej normy
zakotvenej v § 446 Občianskeho zákonníka sú znevýhodnení voči iným veriteľom záväzkovo-právnych
vzťahov založených majetkovou škodou vyvolanou protiprávnym úkonom, ktorej rozsah je dostatočne

objektivizovateľný. Právna úprava nárokov na náhradu ujmy u týchto iných veriteľov je prejavom úsilia
zákonodarcu odstrániť ujmu spôsobenú protiprávnym konaním v plnej výške. Napadnuté ustanovenie sa
však popísanou ambíciou normotvorcu nevyznačuje. Má totiž za následok, že poškodeným, ktorí počas
pracovnej neschopnosti nemajú nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské, neumožňuje domôcť
sa akejkoľvek náhrady vzniknutej zárobkovej straty. Ostatným dotknutým poškodeným zasa garantuje

náhradu straty na zárobku len v redukovanej výške, a to buď následkom uplatnenia daňovo-odvodových
predpisov, alebo aj z dôvodu spojenia s pravidlami verejného sociálneho poistenia, ktoré pri regulácii
zodpovedajúcich vymeriavacích základov dávok nemocenského poistenia celkom prirodzene nie sú
nastavené tak, aby poškodenému počas práceneschopnosti zaistili príjem dosahujúci spolu s náhradou
podľa § 446 Občianskeho zákonníka disponibilný príjem spred škodovej udalosti. Dochádza tak k

znevýhodneniu poškodených podľa § 446 Občianskeho zákonníka zo skupiny ostatných porovnateľných
majetkovo poškodených v dôsledku civilno-právneho deliktu, a to bez ospravedlniteľného dôvodu, čo je
v rozpore s ústavným princípom rovnosti. Vychádzajúc z uvedených východísk ústavný súd konštatoval,
že napadnuté ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka nie je v súlade ani s čl. 12 ods. 1 ústavy.
47. Dňom vyhlásenia vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu v zbierke zákonov SR, t.j. dňom

30.1.2019, s poukazom na čl.125 ods.3 Ústavy SR stratilo ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka
účinnosť ( Plénum Ústavného súdu SR, vo výroku svojho uznesenia sp. zn.: PLz. ÚS 1/06 konštatovalo,
že hmotnoprávne účinky nálezu Ústavného súdu SR o nesúlade napadnutého právneho predpisu s
Ústavou SR zverejneného v Zbierke zákonov pred právoplatným skončením konania pred všeobecným
súdom, v ktorom sa má napadnutý právny predpis aplikovať, „nastávajú pre všetkých účastníkov tohto

konania ex tunc,“ k čomu dodáva, že následkom nálezu Ústavného súdu SR o nesúlade právnych
predpisov by malo byť, že všeobecný súd napadnutý právny predpis nebude pri rozhodovaní vo veci
aplikovať).
48. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

49. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
50. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.
51. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,

uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý
pred poškodením dosahoval.
52. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka účinného do 31.7.2004 náhrada za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a
nemocenským.

53. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
54. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
55. Podľa § 563 O.z. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.56. Podľa § 193 veta tretia CSP ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a
o tom , kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave vzniku alebo zániku spoločnosti.

57. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
58. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami ani nebolo sporné,

že žalovaný dňa 2.9.2013 pri prevádzke motorového vozidla zn. Škoda Oktávia ev.č. I. XXX T. ako
vodič zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej žalobca utrpel poškodenie zdravia, v dôsledku ktorého bol
v čase od 3.9.2013 do 4.11.2013 práceneschopný, pri ktorej došlo k poškodeniu motocykla žalobcu
a poškodeniu osobných vecí žalobcu. Okresný súd Žilina rozsudkom sp. zn. 28T 211/2013 zo dňa
4.2.2014 podľa § 334 ods. 1, 4 Trestného poriadku schválil Dohodu o vine a treste zo dňa 29.11.2013
uzavretú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry v Žiline a obvineným Ing. P. A. uznal žalovaného ako

obvineného vinným zo skutku tak ako je uvedený v Dohode o vine a treste a vo výroku tohto rozsudku,
pričom ako vodič svojim konaním porušil ust. §4 ods1 písm.c) a § 19 ods.4 Zákona o cestnej premávke,
teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom čím spáchal prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods1, ods. 2 písm. a) TZ. Protiprávne konanie žalovaného teda naplnilo
znak skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví, teda trestnoprávnej zodpovednosti a žalovaný bol

za svoje zavinené protiprávne konanie uznaný vinným a odsúdený uvedeným rozsudkom. Uvedeným
rozsudkom ohľadom spáchania trestného činu žalovaným je súd v zmysle ust. § 193 CSP viazaný.
Zároveň skutok žalovaného, za ktorý bol uznaný vinným napĺňa znaky občianskoprávnej zodpovednosti
žalovaného za škodu zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ, nakoľko žalovaný ani netvrdil a ani nepreukázal, že
motorové vozidlo viedol pri plnení úloh ktorým ho poveril vlastník - prevádzkovateľ vozidla.

59. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Porušenie
právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K
porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo
byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo

k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných
noriem, ktoré mal škodca zachovávať zo zmlúv, alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda je
treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná
peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou
škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného a pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by

poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Pri škodách spôsobených na zdraví sa uhradzuje škoda v
zmyslešpeciálnychzákonnýchustanovení§§444,445-449Občianskehozákonníka.Príčinnásúvislosť,
ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym
úkonom a vzniknutou škodu musí byť vzťah príčiny a následku.
60.Žalovanýsvojimzavinenýmprotiprávnymkonaním,zaktoréboluznanývinnýmaodsúdený,spôsobil

žalobcovi škodu na zdraví a majetkovú škodu. Protiprávny úkon žalovaného spočíval v porušení
dôležitých povinností uložených mu zákonom o premávke na pozemných komunikáciách.
61. V konaní nebolo sporné, že motorové vozidlo, ktoré viedol žalovaný a prevádzkou ktorého došlo k
dopravnej nehode bolo povinne zmluvne poistené v zmysle Zák.č. 381/2001 u intervenienta a žalovaný
ako poistený má právo, aby intervenient ako jeho poisťovateľ, za neho nahradil poškodenému uplatnené

a preukázané nároky na náhradu škody.
62. Zo strany intervenienta bolo na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla poškodením motocykla,
zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pred
podaním žaloby uhradená suma 1703,16 €. Žalobca si za poškodenie motocykla uplatnil sumu 425 €
ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou motocykla a sumou, ktorá mu bola vyplatená. Medzi sporovými

stranami nebol sporný výpočet všeobecnej hodnoty predmetného motocykla ku dňu dopravnej nehody
tak ako ho ustálil intervenient v sume 2128,16 € a ani hodnota zvyškov vraku v sume 425 €, ktorú žalobca
žiadal uhradiť. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku
poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po
spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa cit. ust. §

443OZ.Tentorozdielvhodnotemajetkutrebanahradiťčiužpeňažnýmplnením,alebouvedenímvecido
predošlého stavu. Rozdiel medzi všeobecnou hodnotou motocykla v čase dopravnej nehody 2128,16 €
a po nehode 425 € predstavuje sumu 1703,16 €, čo predstavuje skutočnú škodu, t.j. zmenšenie majetku
žalobcu, nakoľko po nehode hodnotu motocykla predstavovali použiteľné zvyšky v sume 425€, ktorámedzi stranami nebola sporná. Pokiaľ intervenient likvidoval škodu na motocykli ako totálnu škodu, to
neznamená že došlo k úplnému zničeniu predmetného motocykla, z jeho oznámenia o poistnom plnení
vyplýva, že v danej veci išlo o neekonomickú opravu, nakoľko náklady na opravu presiahli všeobecnú

hodnotu motocykla ale zostali použiteľné zvyšky vo výške 425 €. Z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že predmetný motocykel nebol vyradený z evidencie motorových vozidiel ku dňu
23.1.2015, nebol zlikvidovaný, je naďalej v prevádzke, po dopravnej nehode evidovaný na odlišné osoby
ako žalobca, z čoho je zrejmé, že predmetný motocykel bol opravený ( nie však žalobcom, ktorému s
opravou nevznikli žiadne náklady) a je naďalej v prevádzke. Tak ako už súd uviedol, skutočná škoda na

motocykli žalobcu, ktorý bol poškodený pri dopravnej nehode predstavuje sumu 1703,16 €, teda rozdiel
medzi všeobecnou hodnotou motocykla v čase dopravnej nehody 2128,16 € a po nehode 425 €, ktorú
už intervenient žalobcovi uhradil. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 425 € zamietol, nakoľko v
tejto sume sa majetok žalobcu nezmenšil a v tomto rozsahu žalobcovi skutočná škoda nevznikla.
63. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú sumu 149,50 €, ktorá predstavuje prihlásenie motocykla na
Okresnom dopravnom inšpektoráte v Žiline + cena za rozhodnutie zo dňa 3.7.2013, ktorým sa

uznáva typové schválenie ES dovedeného motocykla, súd poukazuje na to, že predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 OZ je tak spôsobená škoda a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom škodcu a spôsobenou škodou. Existenciu príčinnej súvislosti (kauzálny
nexus) medzi protiprávnym úkonom škodcu a vznikom škody, je nutné v každom konkrétnom prípade
bezpochybne preukázať, teda nemožno ju len predpokladať. V danej veci žalobca vynaložil predmetné

náklady dňa 3.7.2013 a 10.7.2013 za účelom uznania typového schválenia ES jednotlivo dovezeného
vozidla z členského štátu a prihlásenia motocykla do evidencie vozidiel, teda za účelom splnenia
zákonných podmienok stanovených zákonom č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel
v premávke na pozemných komunikáciách o cestnej premávke a zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej
premávke, nakoľko motocykel podliehal prihláseniu do evidencie vozidiel a bez tohto by nemohol byť

používaný pre premávku na pozemných komunikáciách. Tieto náklady sa ani po dopravnej nehode
zo dňa 2.9.2013 zavinenej žalovaným nestali zbytočne vynaloženými, nakoľko predmetný motocykel
je naďalej evidovaný v evidencii motorových vozidiel a teda medzi protiprávnym úkonom žalovaného
a vznikom predmetných nákladov neexistuje príčinná súvislosť. Keďže všetky podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nepreukázanie príčinnej

súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vznikom vynaložených nákladov, ktoré si žalobca
uplatnil ako škodu, súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 149,50 € ako nedôvodnú zamietol.
64. Pokiaľ ide o posledný žalobcom uplatnený nárok v sume 13025,42 €, ktorý žalobca vymedzil ako
ušlý zisk, t.j. rozdiel medzi priemerným zárobkom a nemocenskými dávkami za obdobie od 3.9.2013
do 4.11.2013, t.j. počas trvania jeho práceneschopnosti, počas ktorej nemohol vykonávať masérske

činnosti, súd poukazuje na to, že nárok na náhradu za stratu zisku živnostníka počas pracovnej
neschopnosti je jednou zo zložiek nároku na náhradu škody na zdraví, ktorý sa riadi bez ohľadu
na povahu právneho vzťahu, ktorý bol v okamžiku vzniku škody medzi poškodeným a zodpovedným
subjektom, občiansky zákonníkom ( § 444 a nasl. ). Právna úprava občianskoprávnej zodpovednosti
za škodu na zdraví žiadnym zákonným ustanovením nepodmieňuje nárok na náhradu za stratu na

príjme podľa § 445 Občianskeho zákonníka pracovnou činnosťou vykonávanou iba v zamestnaneckom
pomere. Strata príjmu živnostníka zo zárobkovej činnosti v dobe počas pracovnej neschopnosti
zodpovedá ujme, ktorá vzniká osobe, ktorá pre poškodenia zdravia nie je schopná vykonávať svoje
doterajšie zamestnania. Súdna prax ( Rc 29/2004, 2 Cdo 32/2002 ) vychádza pri posudzovaní tohto
nároku žalobcu zo špeciálnej právnej úpravy odškodnenia spôsobených škôd na zdraví na náhradu na

strate na zárobku podľa § 445 Občianskeho zákonníka nepodriaďuje pod skutočnú škodu a ušlý zisk
podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdna prax považuje stratu na zárobku v zmysle §445 a
nasl. Občianskeho zákonníka za širší pojem než stratu na mzde alebo inom príjme, ktorý ju nahrádza.
Teda zisk živnostníka z jeho podnikania považuje za jeho zárobok v zmysle § 445 a nas. Občianskeho
zákonníka.Od1.8.20014do29.1.2019bolúčinný§446Občianskehozákonníka,podľaktoréhonáhrada

za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí
ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, teda uvedené ustanovenie
priznávalo redukované odškodnenie náhrady straty na zárobku. Nálezom Ústavného súdu uvedeného
v bode 45 tohto odôvodnenia však Ústavný súd SR rozhodol, že uvedené ustanovenie nie je v súlade
s článkom 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, z dôvodov uvedených v bode 46 tohto odôvodnenia.

Dňom 30.1.2019 uvedené zákonné ustanovenie stratilo účinnosť, preto ho súd z poukazom na dôvody
uvedené v ods. 47 tohto odôvodnenia neaplikoval. Spravodlivému usporiadaniu záväzkových vzťahov
vzniknutých zo spôsobenej škody, môže zodpovedať len také usporiadanie vzťahov medzi poškodeným
a tým, kto škodu spôsobil, pri ktorom dochádza k úplnému odstráneniu ujmy, ktorá nastala v majetkovejsfére poškodeného, tak ako na to poukázal aj Ústavný súd SR v dôvodoch predmetného nálezu.
Takémuto spravodlivému usporiadaniu vzťahov zodpovedá princíp náhrady straty na zárobku v zmysle
pôvodnej právnej úpravy, podľa ktorej sa poskytlo odškodnenie v rozsahu rozdielu medzi priemerným

zárobkompoškodenéhopredpoškodenímanemocenskýmidávkamipočaspráceneschopnosti.Žalobca
preddopravnounehodouvykonávalpodnikateľskúčinnosťvrozsahuživnostenskéhooprávnenia,okrem
iného aj masérsku činnosť, ktorú vykonával osobne, z ktorej dosahoval príjem a ktorú v dôsledku PN
spôsobenej dopravnou nehodou nemohol vykonávať. Keby nedošlo k dopravnej nehode spôsobenej
žalovaným, mohol žalobca reálne ( nielen hypoteticky) očakávať a dosiahnuť rozmnoženie svojho

majetku o príjem z masérskej činnosti tak ako pred dopravnou nehodou, ku ktorému nedošlo práve v
dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Strata na príjme žalobcu z masérskej činnosti počas PN
žalobcu bola predmetom znaleckého dokazovania, ktoré súd nariadil, nakoľko spôsob výpočtu žalobcom
bol medzi stranami sporný. Súdom ustanovený znalec v znaleckom posudku stratu na príjme-ušlý
zisk počas PN vyčíslil v celkovej sume 1670,82€, do ktorej zahrnul aj sumu 300€ za nerealizovanú
objednávku a sumu 281,07€ ako mzdu pracovníčky, ktoré však boli zo strany intervenienta už uhradené.

Súdom ustanovený znalec na pojednávaní dňa 26.6.2019 súdu objasnil sporné skutočnosti, tieto
vysvetlil, pričom poukázal na závery uvedené na str. 13 posudku, v ktorom vyčíslil rozdiel straty na
zárobku vo výške 1472,15€, od ktorej je potrebné odpočítať vyplatené nemocenské dávky 382,40€, a
teda strata na príjme žalobcu z masérskej činnosti počas PN predstavuje sumu 1089,75€. Znalec sa
dôsledne zaoberal úlohami a otázkami, ktoré mu stanovil súd, vo svojej výpovedi znalec súdu objasnil

sporné skutočnosti, tieto odborne podložil, súd nemal pochybnosti o správnosti záverov znaleckého
posudku, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1089,75€ a vo zvyšku uplatneného nároku
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
65. Žalobca si zároveň uplatňoval úrok z omeškania zo žalovanej sumy 16824,30€ vo výške 5,50% od
5.11.2013do zaplatenia, t.j. od ukončenia pracovnej neschopnosti.

66. V danom prípade sa žalobcom požadované úroky z omeškania ako príslušenstvo viaže k
pohľadávke, vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu, ktorý podlieha režimu ustanovenia § 420 a nasl.
OZ. Pri určení času splnenia ( splatnosti ) dlhu, ako skutočnosti rozhodujúcej z hľadiska určenia
momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania, bolo preto potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 OZ
upravujúceho prípady, kedy čas plnenia nie je vôbec stanovený. Typickým nárokom, u ktorého nebýva

čas plnenia predmetom dohody, ani nie je stanovený v občianskom zákonníku je nárok na náhradu
škody. V takomto prípade právo určiť čas plnenia patrí veriteľovi ( poškodenému ). Súd vychádzal z
judikátu NS SR 74/2002, podľa ktorého páchateľ trestného činu ktorý úmyselne spôsobil trestným činom
majetkovú škodu vyjadriteľnú v peniazoch je povinný, ak si poškodený riadne a včas taký nárok uplatní,
nahradiť poškodenému nielen škodu, ktorú trestným činom spôsobil, ale aj jej príslušenstvo - napr. úroky

z omeškania, pri výpočte ktorých je potrebné vychádzať z ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995.
Páchateľ trestného činu je v omeškaní najneskôr deň po tom, ako sa dozvedel o tom, že mal zaplatiť
dlh a v akej výške teda v prípravnom konaní najneskôr pri preštudovaní spisu.
67. Súd pri stanovení momentu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu,
vychádzal zo žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Žalobca si uplatnil

nárok na náhradu škody do zápisnice pri jeho výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 18.10.2013 ( bod 16
tohto odôvodnenia ), ktorú bližšie špecifikoval listom doručeným OR PZ v Žiline dňa 22.10.2013, a to
v totožnom rozsahu a vyčíslení ako predmetnú žalobu s tým, že zároveň si uplatňuje náhradu škody z
titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, vyčíslenie ktoré vykoná vyšetrujúci lekár, ktoré
doplní vzhľadom k tomu, že v súčasnej dobe ešte nie je jeho zdravotný stav ustálený ( bod 17 tohto

odôvodnenia) a listom zo dňa 13.11.2013 doručenom na Okresnú prokuratúru Žilina dňa 14.11.2013
žalobca doplnil vyčíslenie náhrady škody z titulu ublíženia na zdraví o bolestné vo výške 2.415,- € ( bod
20 tohto odôvodnenia ).
68. Žalovaný sa o uplatnenom nároku na náhradu škody ( okrem výšky bolestného ) mohol dozvedieť
najneskôr pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 30.10.2013 ( bod 18 tohto odôvodnenia ) a o

výške bolestného najneskôr dňa 28.11.2013 kedy uzatvoril s prokurátorom Dohodu o vine a treste
( bod 14 tohto odôvodnenia) a dňom nasledujúcim po tomto dni bol v omeškaní s plnením peňažného
dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 5.11.2013, teda k tomuto dňu už nepochybne žalovaný
bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu vo výške 1879,13€ - vecná škoda za ošatenie 130€, 300€
nezrealizovaná objednávka, 359,38€ mzda pracovníka ( ktoré boli uhradené intervenientom po podaní

žaloby), 1089,75€ strata na príjme počas PN a od 29.11. 2013 s plnením peňažného dlhu vo výške
2415€ - bolestné ( ktoré bolo uhradené intervenientom po podaní žaloby ), preto má žalobca právo
popri plnení požadovať aj úroky z omeškania, výška úrokov z omeškania k prvému .dňu omeškania zosumou 1879,13€v zmysle ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 predstavovala 5,5% a k prvému dňu
omeškania zo sumou 2415€ predstavovala 5,25%.
69. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,5% zo sumy 1879,13€ od 5.11.2013 do 18.6.2014

kedy došlo zo strany intervenienta k poukázaniu sumy 659,38€ ( nerealizovaná objednávka a mzda
pracovníka ), zo sumy 1219,75€ ( 1879,13 -659,38) od 19.6.2014 do 10.9.2014, kedy došlo zo strany
intervenienta k poukázaniu sumy 130€ ( ošatenie ), zo sumy 1089,75€ ( 1219,75-130) od 11.9.2014
do zaplatenia a vo výške 5,25% zo sumy 2415€ od 29.11.2013 do 2.7.2014, kedy došlo zo strany
intervenienta k poukázaniu tejto sumy. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd žalobu žalobcu

ako nedôvodnú zamietol.
70. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1CSP. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval nárok vo výške 16.824,30€ s prísl.. V priebehu konania
žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 3224,38€ späť, nakoľko suma 3204,38€ mu bola po
podaní žaloby zo strany intervenienta uhradená, v rámci späťvzatia zobral späť aj sumu 20€ za opravu
hodiniek, vo zvyšku zotrval na žalobe a uplatnených úrokoch z omeškania. V časti 3204,38€ bol teda

nárokuplatnenýdôvodne,nakoľkouvedenásumabolazaplatenápopodanížalobyakspäťvzatiužaloby
došlo z tohto dôvodu. Súd žalobcovi priznal sumu 1089,75 Eur s úrokom z omeškania tak ako je uvedený
vo výroku tohto rozsudku a v bode 69 tohto odôvodnenia. Vo finančnom vyjadrení spolu s úrokom
z omeškania predstavoval uplatnený nárok žalobcu sumu 22049,74€ ( 16824,30€ + vyčíslený úrok z
omeškania 5225,44€ ku dňu rozhodovania súdu ), priznaný nárok žalobcu predstavoval sumu 1089,75€

+ priznaný úrok z omeškania ku dňu rozhodovania súdu 444,20€ + 3204,38€, ktorá suma bola zaplatená
po podaní žaloby a v tejto časti bol teda nárok uplatnený dôvodne, teda celkovo teda priznaný a dôvodný
nárok žalobcu predstavoval sumu 4738,33€ . Pri percentuálnom vyjadrení úspechu žalobca mal úspech
21,48% , jeho neúspech predstavuje 78,52 % čo je úspech žalovaného a intervenienta , žalobca čistý
úspech nemal, čistý úspech žalovaného a intervenienta predstavuje 57,04%, v ktorej výške súd priznal

žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi tak ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
71. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znalkyni bolo priznané za vypracovanie znaleckého

posudku znalečné vo výške 1378,41€ uznesením č.k.7C 337/2013-187 zo dňa 19.10.2016 a znalkyni
bola vyplatená zo záloh zloženými stranami sporu suma 750€, zvyšok priznaného znalečného znalkyni
uhradený nebol, nakoľko zložené zálohy nepostačovali na úhradu celého priznaného znalečného, s
odôvodnením, že Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť od 1.7.2016 neumožňuje vznik
trov štátu v súvislosti s dokazovaním použitím rozpočtových prostriedkov, nebolo možné o zvyšku

znalečného znalkyni rozhodnúť v tomto štádiu konania. Na pojednávaní dňa 26.6.2019 si znalkyňa
vyúčtovala ďalšiu odmenu za účasť na pojednávaní. O výške znalečného za účasť na pojednávaní
dňa 26.6.2019 ako aj o náhrade znalečného a náhrade zvyšku priznaného znalečného rozhodne súd
samostatným uznesením po preskúmaní ďalšej znalkyňou uplatnenej odmeny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).