Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/274/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213540
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2115213540.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1/ G. Y., rod. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W., ul. E. Y. XXXX/XX, 2/ P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., ul. E. Y. XXXX/XX, 3/ S. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W., ul. E. Y. XXXX/XX W., ul. E. Y. XXXX/XX, proti žalovanej: G. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XX, W., zastúpená advokátkou: JUDr. Adriena Vysudilová, AK so sídlom
Paulínska 15/A, Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a
3/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4. apríla 2016, č.k. 27C/256/2015-73, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a priznal odporkyni (akt. žalovanej)
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.623,37 eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalovanej.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 80 písm. c) OSP, § 46 ods. 1, § 40

ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 22 ods. 1, § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z.z., § 142 ods. 1 OSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné už od podania návrhu, že
účastníci neuzatvorili písomnú zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovanej k predmetným
nehnuteľnostiam a ani písomnú zmluvu o budúcej zmluve o prevode tohto spoluvlastníckeho podielu
a keďže v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností písomnú formu pod následkom neplatnosti právneho úkonu, jej nedostatok nemožno
nahrádzať neformálnym, prípadne konkludentným prejavom vôle a preto súd žalobu zamietol. Taktiež
poukázal na skutočnosť, že sám žalobca sa vyjadril, že vyčlenil jednoizbovú manzardu pre užívanie
žalovanej pre jej potreby, čo preukazuje, že sa nepovažoval za vlastníka podielu žalovanej na
predmetných nehnuteľnostiach. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď pri výpočte
trov právneho zastúpenia súd vychádzal z hodnoty jedného úkonu vypočítaného z hodnoty predmetu
konania a to podľa vyjadrení dvoch realitných kancelárií s tým, že sa vychádzalo z hodnoty 125.000,- eur

a keďže predmetom určenia bol spoluvlastnícky podiel 7/16 vo vzťahu k celku, predstavovala hodnota
predmetu konania sumu 54.687,50 eur a z toho odmena advokáta za jeden úkon právnej služby 532,77
eur.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal pôvodný žalobca Eduard Semely odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konania a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že podľa ústnej dohody žalovanej postupne

vyplácal dohodnutú hodnotu jej podielu a následne mali uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníckeho práva
z odporkyne na neho tak, že sa stane výlučným vlastníkom jej podielu k predmetným nehnuteľnostiam.
Uviedol, že nikdy sa nedohodli, že mesačné splátky sú nájomným za jeho užívanie jej podielu, tento
fakticky ani nikdy neužíval a užívala ho sama žalovaná. Mesačné splátky ktoré žalovanej posielal, boli
označené správou pre prijímateľa, že ide o vyplatenie dedičstva. Preto aj listom zo dňa 07.03.2016

žiadal súd, aby vykonal dôkaz a vyzval žalovanú na predloženie týchto ústrižkov, avšak súd nepovažoval
tento dôkaz za potrebné vykonať. V konaní pred súdom na okolnosť existencie dohody o prevode
vlastníckeho práva navrhol vypočuť svedkov a túto požiadavku vzniesol aj písomne podaním doručeným
súdu dňa 07.03.2016, preto nemôže súhlasiť s tým, že týchto bližšie nešpecifikoval. Na pojednávaní
dňa 04.04.2016 ústne predniesol na akú okolnosť chce svedkov vypočuť, súd však jeho požiadavku
neakceptoval a návrh na výsluch svedkov zamietol. Je toho názoru, že súd nedostatočne zistil skutkový

stav a následne zle rozhodol. Taktiež nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách právneho
zastúpenia, nakoľko ho považuje za nezákonné, keďže tieto trovy právneho zastúpenia boli vypočítané
z hodnoty predmetu konania a v danom prípade išlo o určovaciu žalobu, kde je potrebné vychádzať zo
sadzby stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci, tak ako sa to určuje pri výpočte súdneho
poplatku.

5. K odvolaniu zaslala písomné vyjadrenie žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v
ktorom uviedla, že pôvodný žalobca musel vzhľadom na okolnosti vedieť o nevyhnutnosti písomnej
formy dohody, čo je zrejmé aj z toho, že v konečnom dôsledku predkladal žalovanej písomný návrh.
Táto vedomosť o nevyhnutnosti písomnej formy bola známa aj z toho, že v minulosti nadobudol

spoluvlastnícky podiel 5/6 na predmetných nehnuteľnostiach darom od matky a teda vedel, že právny
úkon má predpísanú písomnú formu. Existencia takejto ústnej dohody je nelogická aj z toho dôvodu,
že ak by takýto návrh bol predniesol a bol by realizoval platby za účelom zaplatenia budúcej kúpnej
ceny, nepochybne by bol postupoval rovnakým spôsobom aj voči ďalšiemu spoluvlastníkovi v záujme
toho, aby získal nehnuteľnosť celú, čo aj vychádza zo skutočnosti jeho samotného tvrdenia, že mal

záujem vlastníctvo v celosti nadobudnúť. Neexistencia takejto dohody je zrejmá i z korešpondencie
medzi stranami, kde žalovaná od počiatku tvrdila, že platby prijíma z dôvodu, že žalobca výlučne sám
užíva nehnuteľnosť, pričom nie je podstatné, či by plnenie bolo z titulu nájomného alebo bezdôvodného
obohatenia. Listinné doklady v tomto konaní mal súd k dispozícii a považuje za správne, že súd
ďalšie dokazovanie - výsluchy svedkov zamietol a oprel sa o ustálenú judikatúru, čo považuje za

najpodstatnejší dôvod na zamietnutie rozhodnutia. V časti rozhodnutia o trovách konania považuje
rozhodnutie za správne a to rovnako s poukazom na ustálenú judikatúru týkajúcu sa určovacích
žalôb, kde predmet sporu je vyčísliteľný, pričom sa vychádzalo z najnižšej ceny stanovenej realitnými
kanceláriami. Taktiež žalovaná poukázala na to, že rozhodnutie o náhrade trov konania považuje za
spravodlivé i z toho dôvodu, že žalovaná je starobnou dôchodkyňou a takéto zaťaženie vyvolal pôvodný

žalobca, keď ešte pred podaním žaloby na súd sa snažila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne o
vysvetlenie právnej stránky a to listom z 24.09.2014.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (ďalej len „OSP“), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákona aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, akt.§ 34
CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP,

aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného
OSP, aktuálne § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d), f) v čase podania odvolania účinného OSP, ktoré
majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovýmstavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu

minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť

vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore

so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu
iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

10. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 27C/256/2015 je návrh
pôvodného žalobcu, ktorým sa domáha na súde určenia, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele
14/6 k celku, zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. W., parcela registra „C“ č. 8025 - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 379 m2, parc. č. 8026 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 20 m2, parc. č.

8027 - záhrada vo výmere 406 m2, rodinný dom s.č. XXXX postavený na parc. č. 8025.

11. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania pôvodného žalobcu je predmetom odvolacieho konania
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol a teda, či súd prvej
inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti

záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

13. Podstatou odvolacej argumentácie bolo, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v odvolaní neboli uvedené žiadne nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré
by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového poriadku. Ak sa aj

(mimo iného) v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd
je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súdkonštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy
vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal.

15. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak (ods. 2).

16. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri
ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska
pravdivostiten-ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatedazásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Hodnotiaca
úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto
skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný

žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

17. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo
uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia

dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. V posudzovanom prípade súd prvej
inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval
naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcom
v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom

rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

18. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení

dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje horeuvedenémuzákonnémuustanoveniu.Akniejemožnésúduvtomtosmerevytknúťžiadne
pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

19. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil
v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 Civilného sporového poriadku a vec aj
správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že účastníci
neuzatvorili žiadnu písomnú zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovanej k predmetným
nehnuteľnostiam na pôvodného žalobcu a ani písomnú zmluvu o budúcej zmluve o prevode tohto

spoluvlastníckeho podielu a keďže v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka musia
mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností písomnú formu pod následkom neplatnosti právneho úkonu,
jej nedostatok nemožno nahrádzať neformálnym, prípadne konkludentným prejavom vôle a preto
správne súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolacia námietka pôvodného žalobcu
o neúplnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.

20. Vo vzťahu k odvolacej námietke pôvodného žalobcu v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako
osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania.

Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá
im bola všeobecne uložená v ustanovení § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne § 185 Civilného sporového poriadku). Ide o povinnosť tej
zo strán, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebnéskutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že
uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti,

teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie
zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť
o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o
veci, nebola pre nečinnosť strany (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane v § 120 ods.1 veta

prvá Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie) preukázaná
(resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu
prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

21. Tu je potrebné vzhľadom na odvolaciu námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov konštatovať, že súd prvej inštancie správne zamietol návrh
na vykonanie predmetného dokazovania z dôvodu jeho nešpecifikovania, nakoľko z obsahu spisu
a to najmä z podania pôvodného žalobcu zo dňa 29.1.2016 (doručeného súdu dňa 7.3.2016) ako
aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 4.4.2016 nevyplýva, že by pôvodný žalobca navrhol výsluch

konkrétnych osôb - svedkov k predmetnej skutkovej udalosti. O tom, ktorý z navrhnutých dôkazov
bude vykonaný, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo vykonanie určitého
dôkazu navrhnúť. Zároveň je potrebné uviesť, že aj keby zo strany pôvodného žalobcu boli títo
svedkovia riadne označení, v prípade zamietnutia tohto dôkazu by súd prvej inštancie nepochybil,
pretože aj keby vo svojej výpovedi potvrdili uzavretie takejto zmluvy ústnou formou medzi pôvodným

žalobcom a žalovanou, nedošlo by k platnému uzavretiu zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnosti, pretože ust. § 46 ods. 1 OZ vyžaduje na prevod nehnuteľnosti jej písomnu formu a
preto by bola takto uzavretá zmluva absolútne neplatná pre nedostatok formy v zmysle § 40 ods.1 OZ.
Z uvedeného dôvodu bolo taktiež právne irelevantné vykonať ďalší navrhnutý dôkaz a to predloženie
poštových poukážok zo strany žalovanej z ktorých by vyplývalo, že nimi pôvodný žalobca uhrádzal

spoluvlastnícky podiel žalovanej, (ktorú skutočnosť žalovaná v konaní sporovala), nakoľko na prevod
spoluvlastníckeho podielu bola potrebná písomná forma a jej nedostatok by neodstránili ani predložené
poštové poukážky. Naopak z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pôvodný žalobca napriek márnemu
poučeniu o jeho dôkaznej povinnosti nepredložil súdu prvej inštancie a ani nenavrhol vykonať žiadne
relevantné dôkazy preukazujúce jeho platné nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovanej na

predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie preto svojim postupom pôvodného žalobcu nevylúčil z
realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré mu Občiansky súdny poriadok účinný v čase
konania pred súdom prvej inštancie priznával. Odvolacia námietka žalobcov, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy je tak neopodstatnená.

22. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku je
pochybenie súdu, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné.

23. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž

možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné
usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere
vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku

odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

25. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové, ani právne vady napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie.26. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS

251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

27. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil

(vrátane rovnako správneho výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý inak odvolaním ani
spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho
nesprávnosti).

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.

1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnej žalovanej priznal voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením
po právoplatnom skončení veci.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).