Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010297
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714010297.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného B.

F., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 16. 10.
2017 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný B. F., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvale bytom C., G. I. XXXX,

uznáva sa za vinného, preto že

v bode 1/ rozsudku
dňa 12. 01. 2012 v čase okolo 00.50 h vo J., okres J., na sídlisku J. v bare Hospital, okres J. fyzicky
napadol B. K., nar. XX. XX. XXXX tým spôsobom, že najprv ho v priestoroch baru chytil odzadu a hodil
smerom k vchodovým dverám a následne v priestoroch smerom k skladu ho viackrát päsťami rúk udieral
do oblasti celého tela, pričom po páde na zem, do tohto kopal do rôznych častí pričom mu roztrhol sveter
a pri tomto útoku sa mu opakovane vyhrážal, že ho zastrelí, zabije, čo vzbudilo u B. K. dôvodnú obavu,

že tieto vyhrážky splní a fyzickým útokom spôsobil B. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., XX. M.
XXX/XX zranenia a to početné pomliaždeniny a odreniny kože na hlave, pomliaždenia a podvrtnutie v
oblasti palca ľavej ruky s krvnou podliatinou, pomliaždenie v oblasti ľavého bedrového kĺbu s podkožnou
krvnou podliatinou, pomliaždenie a odreniny kože v oblasti ľavého lakťa, pomliaždenie a odreniny kože
v oblasti ľavého ramena, pomliaždenie a odreniny kože v driekovej oblasti, ktoré zranenia si vyžiadali
práceneschopnosť spojenú s dobu liečenia v trvaní 14 dní,

v bode 2/ rozsudku
dňa 12. 01. 2012 v čase okolo 00.50 h vo J. na sídlisku J., v bare Hospital po tom ako priateľka B.
K., nar. XX. XX. XXXX M. C., nar. XX. XX. XXXX chcela svojím mobilným telefónom značky iPhone 4
privolať na miesto políciu, jej uvedený telefón v dôsledku fyzických útokov na jej priateľa, vytrhol jej
z ruky telefón a hodil o zem, čím došlo k jeho rozbitiu, následne ju fyzicky napadol tým spôsobom, že
ju udrel do tváre, zvalil ju na zem, kľakol si na ňu, začal ju dusiť pričom od nej pýtal 200,- Eur, ktoré
vybrala zo svojej kabelky z peňaženky a z tejto mu dala finančnú hotovosť vo výške 505,- Eur, ktorú tam

mala, kde počas tohto ju viackrát udrel a vyhrážal sa jej opakovane zabitím ako aj zabitím jej rodiny,
pričom je vulgárne nadáva a po oddelení neznámym mužom B. F. ušiel na neznáme miesto, čím M. C.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U., O. XXX/XX, prechodne bytom J., T. C. XX, spôsobil odcudzením
finančnej hotovosti škodu vo výške 505,- Eur, a zničením mobilného telefónu škodu vo výške 450,- Eur,
kde svojimi vyhrážkami vzbudil vzhľadom na svoje agresívne správanie u nej dôvodnú obavu, že tieto
vyhrážky splní,

v bode 3/ rozsudkudňa 23.04.2011 v čase okolo 06.00 h v K. K. na Ul. L. Č.. X bez súhlasu a vedomia O. Č., nar.
XX.XX.XXXX otvoril neuzamknuté vchodové dvere bytu, vošiel dnu, pričom na opakované výzvy O. Č.,
aby byt opustil tak neurobil, začal byť po každej výzve agresívnejší, viackrát ju strčil a vyhrážal a jej

zabitím, pričom po tom, ako vyšli pred byt ju viackrát po sebe udrel rukou do oblasti tváre a hlavy, čím
O. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX/XX, A. I., prechodne bytom K. K., L. XX, spôsobil zranenia
a to otras mozgu, viacpočetné bolestivé pomliaždenia hlavy s opuchmi a podkožnými krvnými výronmi
v čelovej oblasti vpravo, na hornej pere, krvný výron na viečkach pravého oka a pod ním, vo vlasatej
krajine hlavy v pravom temene a oboch spánkových krajinách, podvrtnutím krčnej chrbtice a bolestivým

obmedzením jej pohybového rozsahu, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou
liečenia v trvaní 28 dní,

v bode 4/ rozsudku
v čase od 01.08.2011 do 16.10.2017 si riadne neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojmu
maloletému synovi Q. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Zvolen

sp. zn. 5P/534/10 zo dňa 19.07.2011, ktorým bol zaviazaný vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca
prispievať na výživu mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima k rukám matky B. K., nar. XX.
XX.XXXX, bytom C., M. P. XXX/XX, pričom B. F. sa plneniu vyživovacej povinnosti vyhýba tým, že nikde
nepracuje, neprihlásil sa ani na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie,
nepoberá sociálne dávky, čím si takto sám privodil stav hmotnej núdze, čím za uvedené obdobie dlhuje

na výživnom 1.996,32 Eur,

v bode 5/ rozsudku
dňa 12.12.2011 v čase okolo 20.30 h v K., F.. M. XX, okres J. si od C. L., nar. XX.XX.XXXX, dcéry držiteľa
vozidla vypýtal kľúče od osobného motorového vozidla zn. VW Golf ev.č. J. XXX R., pod zámienkou, že

si ide z batožinového priestoru vybrať svoje osobné veci, ktorá mu ich na tento účel poskytla, avšak on
s uvedeným motorovým vozidlom bez povolenia odišiel na nezistené miesto a s vozidlom v hodnote 8
611 €, ktorého vlastníkom je spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., O., E. XXXX/XXX, IČO: XX XXX
XXX jazdil až do 17.00 h dňa 13.12.2011, pričom ho zaparkoval pred herňou Mirrage vo J., kde aj vrátil
C. L. kľúče od vozidla, pričom majiteľovi ani držiteľovi vozidla nespôsobil žiadnu škodu,

v bode 6/ rozsudku
dňa 05.11.2011 v čase od 01.00 h viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. VW Golf ev.č. J. XXX
R. vo J., okres J. v smere od G.. A. na A. R., kde s vozidlom vošiel na čerpaciu stanicu Lukoil, kde v tej
dobe bol zákaz vjazdu, pričom tu bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Zvolen, pričom sa na

výzvu policajta odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky dychovou skúškou, taktiež sa
odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu,
či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre
jeho zdravie,

v bode 7/ rozsudku
dňa 05.06.2011 v čase okolo 02.40 h na Ul. O. vo J., okres J. na mieste verejnosti prístupnom pred barom
s názvom „Hospital“ bez udania dôvodu fyzicky napadol E. L. Ľ. Q., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom,
že ho udrel päsťou do oblasti tváre následkom čoho spadol na chrbát, kde na jeho obranu prišiel M.Á.
Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorého B. F. udrel dlaňou do oblasti nosa, následkom čoho spadol, kde na zemi

ho kopal do oblasti tela a hlavy a taktiež ho udrel E. L., následne sa Ľ. Q. presunul ku schodisku, kde
ho E. L. udrel päsťou do oblasti tváre, načo spadol na zem, kde ho B. F. a E. L. spoločne kopali do
oblasti tela, pričom Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., M.. P. XXXX/XX spôsobili zranenie a to
pomliaždenie v spánkovej oblasti hlavy vľavo, prederavenie bubienka s infekciou vľavo, pomliaždenie
ľavej strany tváre, zlomeninu zygomatikomaxilárneho komplexu, pomliaždenie očnej gule s krvácaním

pod spojovku, pomliaždenie podočnicového nervu vľavo, otras mozgu ľahkého stupňa, ktoré si vyžiadali
práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 30 dní a M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J., Q.. I. XX spôsobili zranenia a to pomliaždenie tvárovej oblasti hlavy vľavo a vpravo, pomliaždenie
očnej gule s krvácaním pod spojovku vpravo, trieštivú zlomeninu nosových kostí s posunom, zlomenie
nosovej priehradky s posunom, psychosomatický šok ľahkého stupňa, podvrtnutie pravého zápästia,

ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 16 dní,

tedav bode 1/ rozsudku

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

v bode 2/ rozsudku
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
- zničil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

v bode 3/ rozsudku
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - násilím,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
- inému úmyselne ublížil na zdraví,

v bode 4/ rozsudku
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,

v bode 5/ rozsudku
- zmocnil sa cudzieho motorového vozidla väčšej hodnoty v úmysle ho prechodne používať,

v bode 6/ rozsudku
-privýkoneinejčinnosti,priktorejbymoholohroziťživotalebozdravieľudí,alebospôsobiťznačnúškodu

na majetku sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou, alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,
hoci by to pri vyšetrení neoblo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

v bode 7/ rozsudku
- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,
- na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

čím spáchal

v bode 1/ rozsudku
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 2/ rozsudku
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245

ods. 1 Trestného zákona,

v bode 3/ rozsudku
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 ods. 1 Trestného zákona prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 4/ rozsudku
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona,v bode 5/ rozsudku
prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c),
písm. d) Trestného zákona,

v bode 6/ rozsudku

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona,

v bode 7/ rozsudku
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, §
46 Trestného zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 4T/125/2011 zo dňa 22. 01. 2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
4To/42/2014 zo dňa 20. 08. 2014, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 22
mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obvinený povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu,
a to:

- Ľ. Q., nar. XX. XX. XXXX, M.. P. XXXX/XX, J., vo výške 3.460,50 Eur,
- M. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q.. I. XX, J., vo výške 2.153,20 Eur,
- Sociálna poisťovňa, pobočka J., so sídlom Š.. M. XXXX/XX, J., vo výške 348,50 Eur,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom O.Ó. R. X, XXX XX K. - M. Č. O., IČO: XX XXX XXX,
vo výške 206,79 Eur,

- O. Č., nar. XX. XX. XXXX v K. K., trvale bytom U. XX, A. I., vo výške 1.076,60 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 29. 04. 2014 na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/32/12/6611obžalobu na B. F. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona,

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. 1 Trestného zákona, prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona,
prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c),
písm. d) Trestného zákona, prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného

zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona.

Dňa 08. 12. 2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen na tunajší súd pod sp. zn.

3Pv/236/14/6611 obžalobu na B. F. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 5T/181/2014 zo dňa 27. 01. 2015 boli vyššie uvedené trestné veci
v zmysle § 21 ods. 3 Trestného poriadku a 18 ods. 1 Trestného poriadku spojené na spoločné konanie.

Obžalovaný B. F. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil

vyhlásenie o tom, že je nevinný, okrem skutku pod bodom 4/ rozsudku, vo vzťahu ku ktorému spravil
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku. Napriek tomuto vyhláseniu ho ale súd v zmysle § 257 ods.
7 Trestného poriadku neprijal, pretože by tým zmaril možnosť prípadného uplatnenia ustanovenia § 86
ods. 1 písm. a) Trestného zákona o účinnej ľútosti, pretože v prípade prijatia vyhlásenia by už nemohol
byť podaný opravný prostriedok proti výroku o vine. Ak by teda aj obžalovaný naplnil účinnú ľútosť,
nemohol by ho krajský súd oslobodiť spod obžaloby, pretože výrok o vine by bol právoplatný a nebolo

by ho možné napadnúť opravným prostriedkom.

Obžalovaný po zákonnom poučení v rámci výsluchu uviedol, žečo sa týka skutkov pod bodom 1/ a 2/
obžaloby je pravda, že B. K. napadol, aj mu vulgárne nadával, ale určite sa mu nevyhrážal zabitím. Vtedy
prišiel do podniku Hospital a videl poškodenú M. C., ktorá v tom čase bola jeho priateľka, ako sa pri bare

baví s B. K.. Vytočilo ho, že míňa jeho peniaze s ním, tak ho napadol. Potom sa to presunulo do skladu
podniku Hospital, kde ho ešte raz napadol, potom dal M. C. asi facku, alebo ju odsotil. Ešte chvíľu sa v
sklade rozprával s M. C., že prečo míňa jeho peniaze a následne odtiaľ odišiel. Mobil jej nezobral, ani
jej ho nehodil o zem, peniaze jej tiež nezobral. Priznal, že ju napadol, buď ju sotil, alebo jej dal facku,
ale peniaze jej nezobral. Potom s ňou už vôbec nekomunikoval, videl ju až na súde. Taktiež sa priznal,

že neplatil výživné, bol nezamestnaný, je pravda, že nejaké peniaze mal, ale nie toľko, aby mohol míňať
na všetky strany, ale je si vedomý, že jeho syn peniaze potrebuje. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 4/
obžaloby uviedol, že C. L. mu dosť často požičiavala auto, podľa neho mu ho požičala aj dňa 12.12.2011,
presne si to už ale nepamätal. Býval s ňou vtedy v jednej domácnosti a auto užívali spolu. Nevedel
uviesť, prečo tvrdí, že jej auto zobral, možno kvôli nejakej hádke, zrejme sa pohádali tesne predtým, ale

nevedel už uviesť kvôli čomu. Auto jej následne vrátil dňa 13.12.2011. Ku skutku pod bodom 5/ obžaloby
vypovedal, že je pravda, že sa odmietol podrobiť dychovej skúške, pretože on len stál pri aute, šoféroval
ho niekto iný, ale už nevedel kto. Je pravda, že to bolo to auto, ktoré mu požičiavala C. L.. Možno prišiel
na ňom, ale stál pri ňom už pol hodinu, už si presne nepamätal, či šoféroval on, alebo nie. Bol tam s ním
ešte L. C. a ešte niekto, ale už si nespomenul kto. S hliadkou, ktorá mu chcela dať fúkať, má osobné

nezhody, toho policajta pozná z videnia, ale nepozná jeho meno, zastaví ho vždy, keď môže, možno
kvôli jeho nepríjemnému a agresívnemu správaniu voči nemu. Ide konkrétne o toho policajta, ktorý mu
chcel dať vtedy fúkať. Ku skutku pod bodom 6/ obžaloby uviedol, že skutok sa stal, ale nie tak, ako je
popísaný v obžalobe. Oni jeho a E. L. slovne napádali, potom sa niečo odohralo vonku, mohlo sa stať
to, čo uviedol vo svojej prvej výpovedi, ktorú ku tomuto skutku urobil. To napadnutie bolo vzájomné, je

pravda, že ho udrel dlaňou a že následne spadol. E. L. pri skutku nebol, nepamätal si, žeby do niekoho
kopal, potom odtiaľ odišiel spolu s jeho kamarátmi, už ale nevedel uviesť, ktorí to boli, ale s E. L. pri
skutku nebol. Ku skutku z obžaloby pôvodnej vedenej pod sp. zn. 5T/181/2014 obžalovaný uviedol, že
sú to výmysly, skutok sa nestal. Nevedel uviesť, ako jej mohli byť spôsobené zranenia, keďže s ňou
nebol, nevedel už ale vzhľadom na odstup času uviesť, kde vtedy bol, ale s poškodenou určite nie. K

ich spolužitiu uviedol, že ju nikdy fyzicky nenapadol. V tej dobe, teda apríli 2011, sa už nestýkali, rozišli
sa niekedy v januári 2011, možno ešte skôr, a toto sa malo stať v apríli 2011. S poškodenou spolu nežili,
občas ale u nej prespával, nikdy ju ale fyzicky nenapadol. V apríli 2011 s ňou už zrejme nebol v kontakte.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že z komunikácie s poškodeným B. K. si pamätá len toľko, že

onvedel,žežijesM.C.,napriektomusasňoustretával,takzatomunadával.Jepravda,žemuvulgárne
nadával, ale nijako sa mu nevyhrážal. V tom čase bola v bare diskotéka, pochybuje, že to niekto mohol
počuť. Poškodenej M. C. vtedy vyčítal, že míňa jeho peniaze. Určite nijakým spôsobom nemanipuloval s
kabelkou, ani peňaženkou M. C.. Možno mu poškodená vravela niečo v tom zmysle, že si má tie peniaze
zobrať, ale on jej žiadne peniaze nevzal. Požičiavanie auta od C. L. nebolo podmienené ani písomným,

ani ústnym súhlasom, boli spolu, tak sa nedohadovali, kedy si môže auto požičať, vedeli jeden o druhom,
kedy kto auto potrebuje, čiže keď si ho bral, vždy o tom vedela a bolo to s jej súhlasom. Obžalovaný
opakovane žiadal o zabezpečenie kamerového záznamu z pumpy, na verifikáciu jeho výpovede, žiadal
o to policajtov, ale takýto dôkaz nikdy nebol zabezpečený, ani mu nebolo vysvetlené prečo. Toto môžepotvrdiť aj svedok L. C.. Je pravda, že poškodeného L. Q. udrel. Poškodená O. Č. bola podľa neho
žiarlivá, hysterická, sú to jej výmysly z dôvodu, že sa s ňou rozišiel, počas obdobia, keď boli spolu, tak
mu vyčítala nejaké kurvy, že nie jej doma, vyjadrila sa aj v tom zmysle, že to bude riešiť po svojom,

keď sa jej nebude venovať, nevedel ale uviesť, ako to myslela. Po tom, ako odovzdal vozidlo C. L., mu
uviedla, že ju mrzí, že podala trestné oznámenie, že nevedela, čo sa bude diať po tej hádke.

Poškodený B. K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že si už s odstupom času
na to presne nepamätá, ale zrejme bola streda, pričom bol do nejakej 22.00 hod. v práci. Volala mu M. C.,

že je v meste, či sa teda nepôjdu niekam zabaviť. Boli veľmi blízky priatelia, pozná veľmi dobre jej otca
a mamu, mali teda veľmi blízky, ale kamarátsky vzťah. Keď skončil v práci, tak išli do podniku Hospital,
ktorý fungoval aj cez týždeň večer. Prišli k baru, objednali si pitie, a rozprávali sa. Nevedel už uviesť
koľko bolo hodín, keď do baru prišiel obžalovaný a postavil sa medzi neho a M. C., ku nemu chrbtom.
V tom čase obžalovaného poznal z videnia, registroval ho, poznal ho aj z rozprávania jeho známych.
M. C. ho určite poznala, vravela mu, že sa stretávali, že za ňou chodieval, ale viac o tom nevedel. Keď

teda obžalovaný prišiel, začali sa s M. C. hádať, nevedel ale o čom, pretože bol hluk, bola diskotéka.
Vydedukoval z toho, ako obžalovaný prišiel, že to nebola kamarátska debata, otočil sa teda chrbtom, aby
si to vydiskutovali. Ku nemu prišiel jeden z vyhadzovačov, ktorý mu povedal, aby z baru rýchlo odišiel.
V tom sa prebral na druhej strane baru, ako ho dvíhajú ľudia zo zeme, asi aj ten vyhadzovač, ťahali ho
do skladu. Registroval, ako M. C. kričí„nebi ho, nebi ho“, ako šiel po schodoch, obžalovaný šiel za ním

a začal ho napádať aj tam, päsťami do hlavy, tela, brucha, on sa snažil kryť. Spadol dole po schodoch,
tam ho obžalovaný kopal a kričal, že ho zabije. Tam za ním prišla M. C., bola vedľa neho, sedela pri ňom
na zemi. Obžalovaného potom nejako vytlačili ďalší von a on v hornom sklade čakal na políciu. Ako ležal
na zemi, tak M. C. sedela pri ňom na schodoch, bolo tam veľa ľudí. On sa potom poumýval v sklade,
počkal tam, a po čase prišiel za ním asi majiteľ, ktorý mu oznámil že už je po všetkom, aby vyšiel von.

Tam už boli policajti a išiel na výsluch. Keď bol v tom sklade, tak tam M. C. kričala na obžalovaného,
aby ho nechal tak, aby ho nebil, presné slová si už ale nepamätal. Nevedel uviesť, prečo ho obžalovaný
napadol, nikdy predtým nemali žiadny konflikt. M. C. mu len vravela, že má problémy s obžalovaným,
on ich spoločným známym hovoril, aby obžalovanému dohovorili, aby nebláznil, aby si to medzi sebou
vyjasnili. To bol teda jeho kontakt s obžalovaným. Keď potom vyšiel zo skladu, bolo tam viac policajtov,

zobrali ho najprv do nemocnice na ošetrenie a röntgen a potom na výsluch. Čo sa týka toho napadnutia,
nikto iný ho nenapadol, nikoho si nevšimol. S M. C. bol potom v kontakte asi tri dni na to, bavili sa o tom,
ani ona nevedela, prečo ho obžalovaný napadol. Ona vtedy išla s ním aj do nemocnice, aj na výsluch.
Nevedel uviesť nič k tomu, žeby sa jej malo niečo stať počas jeho konfliktu s obžalovaným, akurát pri
tej bitke, keď bola pri ňom a sedela, tak bol nad ňou obžalovaný, ktorý ju držal za ruky alebo plecia a

niečo na ňu kričal. Jeho potom odtiaľ brali preč, ona tam ešte ostala aj s obžalovaným. On vyšiel do toho
horného skladu, kde čakal, a asi po 10 - 15 minútach ku nemu prišla C.. Toho vyhadzovača, ktorý mu
vtedy prišiel povedať, aby odtiaľ odišiel, nepozná, nevedel uviesť, kto to bol. Ten druhý, teda asi majiteľ,
za ním prišiel, keď bol sám v sklade. Nevedel uviesť, kto volal políciu, ani to nezisťoval. Keď sa mu vtedy
obžalovaný vyhrážal, tak sa samozrejme bál. K osobe obžalovaného sa nevedel vyjadriť, nepozná ho.

M. C. mu povedala, že má z obžalovaného strach, že sa ho bojí, nevravela ale prečo. On to povedal
spoločným známym, aby si to vyriešili. Úplne celý priebeh jeho napadnutia si nepamätal, nevedel, ako
preletel cez bar, asi bol v bezvedomí.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora na odstránenie rozporov vo

výpovediach poškodeného prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, v rámci
ktorej na položenú otázku uviedol, že M. C. mu povedala, že F. jej zobral telefón a nejaké peniaze.
Taktiež mu povedala, že ju držal pod krkom ale zrejme mu nespomínala nič také, žeby ju napadol, na
čo poškodený uviedol, že je možné, že mu to uvádzala, on to na pojednávaní ale nespomenul, keďže
to nevidel, a ťažko sa muk tomu po piatich rokoch vyjadruje, ale ak tak vypovedal v prípravnom konaní,

určite vypovedal pravdu, a mohlo to byť tak.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že počas toho konfliktu v sklade bolo dosť ľudí, 10 až 15,
nevedel to ale presne uviesť. Strach mal minimálne z útoku obžalovaného, a z obavy z jeho vyhrážok,
keď sa mu vyhrážal zabitím, tak mal strach o vlastné zdravie. V tom sklade útoky naňho videl aj

registroval, vie, kto ho napadol.
K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že je to výmysel, že sa mu vyhrážal, on mu len
povedal, že M. C. je jeho priateľka, že on o tom vedel, teda si myslel, že o tom vedel.Poškodená M. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že spolu s kamarátom -
poškodenýmB.K.bolivtedyvbare,prišlitam,bolitamasidesaťminút,stálirovnopribare,apotomprišiel
dnu obžalovaný, ktorý prišiel ku nim. Niečo jej tam vravel, provokoval ju. Obžalovaného poznala veľmi

dlho, chodili predtým spolu, ale v tom čase už nie, rozišli sa asi rok predtým, pričom počas toho celého
roka jej robil rôzne výstupy. S B. K. sa poznali ako kamaráti, poznajú sa aj ich rodičia, stretávali sa spolu.
Už si nepamätala, čo presne jej obžalovaný rozprával, bola v strese, asi mesiac pred tým obžalovaný ku
nej dobehol v bare Ministry, kde jej urobil scénu pred jej kamarátkami. Nevedela teda uviesť, čo jej pri
bare obžalovaný rozprával, keď tam ku nim prišiel, tak B. K. sa otočil chrbtom, a obžalovaný ho napadol

zozadu. Ona chcela volať políciu, obžalovaný jej ale vytrhol z ruky mobil a hodil ho medzi ľudí. Keď
obžalovanývidel,ževyberámobil,spýtalsajej,čiidevolaťpolíciu,načomupovedala,žeáno.Nevedela,
čo má robiť, tak išla za SBS-kármi, nevedela ale, či oni niečo potom robili. Vrátila sa späť k baru, ale
obžalovaný ani B. K. tam už neboli, čašníčka jej povedala, že sú v sklade. Išla teda do skladu, videla, ako
tam obžalovaný bije K., tam sa ide dole schodami, pamätala si, že ho tam obžalovaný aj kopal, pričom
obžalovaný si sám roztrhol tričko, asi z nervov. Ona kričala, aby ho nebil, obžalovaný sa potom otočil k

nej, dal jej facku, a spadla tiež na schody. Všetci tam kričali, aby obžalovaný K. nebil, nevedela presne
uviesť, ako dlho to celé trvalo. Keď bol B. K. na zemi v kúte, obžalovaný ju strčil na zem, kľakol si na ňu
a kričal, aby mu dala 200 Eur. Nevedela uviesť, prečo práve 200 Eur, ale vytiahla peňaženku, v ktorej
mala zálohu z práce, bolo tam 500 Eur. Niekto potom zhora zakričal, že je tam polícia, a obžalovaný
odišiel zadným vchodom. Tam pri tom bol A. C., a ešte ďalší ľudia. B. K. ležal na zemi, potom tam prišiel

nejaký pán, ktorý sa bavil s obžalovaným, niekto zakričal, že prišla polícia, a obžalovaný ušiel zadnými
dverami. Ona mala na tvári modrinu po facke, modrinu aj na nohe, ako spadla na schody, B. K. potom
išiel s ňou hore do skladu, kde sa umyl. Policajti sa ich na mieste niečo pýtali, odviezli ich do nemocnice,
a odtiaľ išli na výsluch na políciu. Osobne ani telefonicky sa už potom s obžalovaným nebavila, odišla
do zahraničia, len na druhý deň mala niečo na facebooku od obžalovaného. Nevedela, prečo vznikol

tento konflikt, asi zo žiarlivosti. Počas toho jedného roka sa obžalovanému snažila opakovane vysvetliť,
že je koniec, asi jeden mesiac pred prejednávaným incidentom jej spravil ten výstup v Ministry, predtým
ju ale fyzicky nenapadol. Vzťah skončila s tým, že sa bála, bála sa aj vecí, ktoré jej naháňali strach,
mala strach z obžalovaného. O tom, čo jej obžalovaný robil, sa bavila s jednou kamarátkou. B. K. o
tom nevedel nič, vedel ale, že predtým s obžalovaným chodila. Určite ale v čase skutku s obžalovaným

neboli v žiadnom vzťahu. S B. K. je len v kamarátskom vzťahu. Vtedy, keď stáli v B. K. pri bare, tak bol
bar plný, bolo tam veľa ľudí, asi prišiel jeden SBS-kár za B. K., a vravel mu, aby odišiel, nevedela ale,
kto to bol, vôbec neregistrovala, kto tam vtedy robil vyhadzovača. Pri bare vtedy stáli oproti dverám,
takže videla, kto vchádza, obžalovaný do baru vošiel s B. Y., ale nevedela, či do baru prišli spolu, alebo
to bola len náhoda, že vošli naraz dnu, pretože tam prichádzalo dosť ľudí. Ona potom do toho konfliktu

nezasahovala, bála sa. V tom sklade kričal obžalovaný na B. K., že ho zabije, to kričal aj jej, aj K., to
bolo po celý čas, to bol jeho štýl, takto sa vyhrážať. Ona sa bála, keď jej povedal, že ju zabije, a najmä
po tom, čo s ním nejaký čas bola, tak sa bála, žeby to mohol aj splniť.

Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že v tom čase pracovala, finančne jej nikto nevypomáhal,

obžalovaný jej nedával žiadne peniaze. Ešte keď boli spolu, tak od obžalovaného dostala darček, psa,
ale peniaze jej určite nedával. V čase, keď manipulovala s peniazmi, tam bol aj B. K., ležal oproti v
rohu, tam bol schúlený v bolestiach, ona nevnímala, čo robí, on tam ležal celý čas, ostal tam ležať aj
keď odišiel obžalovaný. Nevedela sa teda vyjadriť k tomu, či videl, ako jej obžalovaný zobral peniaze.
V tom čase sa tam nachádzala ona, B. K., A. C., a ešte ďalšie tri osoby, nevedela ale uviesť, kto to bol.

Obžalovaný jej peniaze zobral tak, že ako na nej ležal a držal ju pod krkom, vybralz kabelky peňaženku
a vybrala ich. Nevedela, koľko peňazí tam presne bolo, ani aké bankovky tam boli. Nevedela, čo s tými
peniazmi potom obžalovaný urobil. Zobral jej ich z ruky, ďalej nevedela, čo s nimi urobil. Nevedela, z
akého dôvodu dostala od obžalovaného facku. Taktiež nevedela, z akého dôvodu ju držal obžalovaný
pod krkom. Nespomenula si, že by sa v deň skutku, pred jeho spáchaním, stretla niekde s obžalovaným,

možno ho niekde stretla, bežne stretáva veľa známych. Nevedela uviesť, čo presne hovoril obžalovaný
K. hore pri bare, keďže tam v tom čase nebola, ale potom na schodoch v sklade im obom nadával, jej
že je kurva, K., že je kokot, že ich pozabíja, aj ich rodiny, to opakoval stále dookola. Toto mohli počuť
tie osoby, ktoré uviedla, že boli v sklade. V ten deň, keď došlo ku skutku, jej obžalovaný nedával žiadne
peniaze na šaty.

Na doplňujúce otázky znalca poškodená uviedla, že obžalovaný vtedy do baru prišiel od dverí a postavil
sa medzi nich, teda medzi ňu a B. K., B. K. sa potom otočil chrbtom ku nim, stál teda po jej ľavej ruke.Presne si už nepamätala, do ktorej časti tela mal obžalovaný napadnúť B. K., pamätala si, že ho potiahol
za bundu, a ďalej nevedela uviesť. Nevidela, že by B. K. mal preletieť cez bar, ona išla zavolať SBS-kára.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že je to celé klamstvo, teda čo sa týka tých peňazí,
ako aj odpovedí na jeho otázky, on od nej nikdy žiadne peniaze nevzal.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa B. K., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že od
podania obžaloby zo zameškaného výživného obžalovaný nezaplatil nič. Nevedela uviesť presnú výšku

zameškaného výživného ku dňu hlavného pojednávania. Náhradné výživné nepoberá, obžalovaný kúpil
synovi nejaké veci. S obžalovaným sa vôbec nekontaktovala, syn má momentálne 8 rokov, navštevuje
základnú školu v C.. Počas uvedeného obdobia syn netrpel núdzou, ona zabezpečovala všetky jeho
potreby a výchovu, je aj riadne zamestnaná.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj poškodený Ľ. Q., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že bol som

v bare Hospital spolu s kolegami a kolegyňami, popíjali, niekedy nad ránom za ním prišiel obžalovaný,
že či chce dostať, ak áno, nech ide von. M. Z. na to povedal, že prečo by sa mali biť. Prišiel za nimi
potom čašník, ktorý im povedal, aby pre vlastnú bezpečnosť odišli preč. Ako vychádzal von z baru,
dostal kopanec do hlavy a zložil sa na zem. Kolegovia mu potom vraveli, že kopanec mal dostať od toho
druhého. Následne sa postavil, bol dezorientovaný, nevedel, čo sa okolo neho deje, kryl si tvár pred

ďalším útokom, pretože bol zatlačený do kúta tým druhým útočníkom, a tam od neho aj dostal. Keďže
mal aj vypité, bol aj dezorientovaný potom kopanci, presne nevedel, kam dostal. Vedel o tom, že tam bol
aj druhý konflikt M. Z., kolegyne tam kričali, nevedel ale, čo sa tam presne stalo. Bola tam jeho kolegyňa
M. V. a C. Y. (L.). Veľmi nevidel, čo sa okolo dialo, on sa skôr bránil. Počul, že obžalovaný zaútočil na
M. Z., počul krik okolo, počul, ako obžalovaný kričí na Z. rôzne nadávky a urážky. Nevedel, prečo dostal

M. Z., asi preto, že sa ho na začiatku zastal. On sa odtiaľ snažil dostať preč, počul ale krik, tak sa tam
chcel vrátiť, ale medzi tým sa to presunulo na schodisko, tam utŕžil pár rán, a viac si už nepamätal.
Pamätal si už len, že ho prebrali kolegyne, netušil ale, čo sa dialo, lebo bol v bezvedomí. Personál do
toho konfliktu nezasahoval, len tak, že im čašník prišiel povedať, aby radšej odišli, čašník sa volá L.Š.
C.. Obžalovaného v bare zahliadol len keď si išiel kúpiť cigarety k baru, nespomínal si, žeby sa tam s

ním bavil. Od baru sa vrátil s cigaretami a nestihol si ani sadnúť, keď ku nemu prišiel obžalovaný, že
či chce dostať, ak áno, nech ide von. Pýtal sa ho prečo, ale nedostal odpoveď. Chcel ísť potom vonku
zavolať taxík, keď vyšiel z dverí, dostal kopanec do hlavy. Nevedel ani uviesť kto volal políciu. S Z. potom
boli v nemocnici aj na polícii. Z. tiekla krv z nosa, sťažoval sa ešte na niečo s rukou. Ohľadne tej bitky
mu Z. nemusel ani nič vravieť, bol tam s ním, ale on mu vravel, že ho zbil obžalovaný. Z vyšetrenia

potom išli na políciu vypovedať, potom išli domov. Po tom konflikte už s obžalovaným nebol v kontakte,
ani predtým konfliktom, ale je pravda, že ho pozná. Toho druhého, ktorý napadol jeho, nepozná, ale on
poškodeného áno. Nevedel uviesť, či sa poznal obžalovaný s tým druhým, ktorý napadol jeho. Taktiež
nevedel uviesť, či toho, ktorý ho napadol, predtým v bare registroval, vtedy tam bol prvý krát.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že on okolo seba poriadne ani nevidel, takže nevedel uviesť,
od koho všetkého som mal dostať. Nevedel bližšie konkretizovať, koľko bolo v tom čase v bare osôb.

Poškodený P. Č. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného nepozná,
dcéramuaniničohľadneskutkunehovorila.Dcérachcelaspáchaťsamovraždu,skočilapodvlak,odtrhlo

jej ruku a má poškodený mozog, teda ostala mentálne postihnutá a nie je schopná výsluchu. Spolu s
dcérou o takýchto veciach nekomunikovali, teda sa nevedel vyjadriť k ich spolužitiu. Dcéra bývala sama,
ku nemu chodila občas. Nevšimol si na nej ani žiadne zranenia.

Poškodený M. L. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že ku skutku nevie uviesť

skoro nič, je pravda, že auto bolo jeho, ale používala ho dcéra C. L.. Jemu len volali policajti, že sa dačo
stalo s autom v K.. Jemu potom dcéra uviedla, že to bolo nedorozumením, že auto si zobral obžalovaný
B. F. bez jej vedomia, pretože oni si navzájom požičiavali auto, alebo si ho vymieňali, keďže obžalovaný
mal nejakú Škodovku. Jemu dcéra volala, že už jej auto obžalovaný vrátil, že ho vzal bez jej vedomia,
že s ním niečo spravil na pumpe v K., ale bližšie si k tomu nič viac nepamätal. Na aute vtedy nevznikla

žiadna škoda, vlastníkom v tom čase bol on, a išlo o Volkswagen Golf.

Svedok B. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného pozná,
nemajú ale nejaký extra blízky vzťah. Pokiaľ vypovedal v prípravnom konaní, tak vypovedal pravdu. Sobžalovaným sa stretli pred barom, vošli spolu dnu, kde sa rozdelili. On išiel za kamarátmi, a o chvíľu
videl, že sa niečo deje pri bare. Prišiel bližšie, videl, že obžalovaný je zapletený do nejakej strkanice.
Bol tam chaos, strkanica, nejaká klasická barová, presne si to už nepamätal, ale bolo tam zapletených

viac ľudí. Vyhadzovači sa do toho nechceli miešať. Bola tam aj M. C., tú tiež pozná. Iné osoby, ktoré tam
boli, nepoznal. Tú melu si už presne nepamätal, ale bolo tam viac ľudí, ani osobne nevidel, žeby niekto
niekoho udieral. Potom sa to presunulo do zadných priestorov, kde je sklad, tam bol obžalovaný, C. a
ešte jeden, ktorého nepoznal. Chcel tam ísť, keďže pozná obžalovaného, vyhadzovači ho ale nechceli
pustiť dnu. Videl, že v tých priestoroch dole boli porozhadzované bedničky, zobral potom obžalovaného

a vyšli spolu von. C. sedela na zemi, a ten jeden bol zvalený niekde v bedniach. Bol tam krik, nevenoval
tomu ale pozornosť, sústredil sa na to, aby vyšli s obžalovaným von. Keď vyšli von, obžalovaný sa ho
opýtal, či mu nepožičia na cestu domov, nespomenul si už ale, akú konkrétnu sumu chcel. S C. sa on
vôbec nerozprával, pokiaľ si pamätal, v tom sklade ona sedela na zemi, obžalovaný bol rozčúlený, keď
ale vyšli vonku, tak to predýchal. V sklade boli porozhadzované prepravky, a ten druhý ležal na zemi
niekde medzi nimi. Vtedy tam nevidel žiadnu krv, ani na obžalovanom, s obžalovaným vyšli zadným

vchodom.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora na odstránenie rozporov vo
výpovediach svedka prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorej
uviedol, že videl, že v tom sklade ležal na zemi tento jemu neznámy muž, jemu sa následne podarilo

dostať do skladu a tam videl, že ako sa tam F. motal, tak zasiahol aj M., ktorá následne spadla na zem,
na čo svedok uviedol, že ho to mrzí, je to už odstup času, ako povedal, videl ju sedieť na zemi, je možné,
že po nejakom sotení.

Ďalej bola na odstránenie rozporov v jeho výpovediach prečítaná aj ďalšia časť zápisnice z prípravného

konania, v ktorej uviedol, že keď sa díval do skladu, videl, ako F. napadol tohto muža a to tak, že mu dal
jednu facku a po tejto tento muž padol medzi nejaké bedničky, na čo svedok uviedol, že ho to mrzí, vie,
že tam bola nejaká mela, už si na to presne nespomenul.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že nevidel, že by M. C. odovzdávala nejaké peniaze

obžalovanému. Sledoval dianie v sklade, určite ale nemohol vidieť všetko, keďže ho tam vyhadzovači
nechceli pustiť. Nevidel, že by M. C. manipulovala s kabelkou alebo peňaženkou. Nevidel, že by mal
obžalovaný u seba nejaké peniaze, po tom, ako vyšli von, si chcel od neho peniaze požičať, tak mu
príde nelogické, žeby si chcel požičať, keby peniaze mal. Nevedel uviesť, čo bolo dôvodom konfliktu.

Svedok A. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že bol v zadných priestoroch
baru, čo sa odohralo hore v bare, nevedel uviesť, zaregistroval to až keď sa to presunulo do zadných
priestorov. Videl, že obžalovaný fyzicky napádal poškodeného K. päsťami, nohami, ale hlavne päsťami,
keď nohami, tak kolenom do brucha, pokračovalo to celé dole po schodoch. Snažil sa to celé ukľudniť,
teoreticky sa mu to aj darilo, konflikt síce neskončil, ale nestupňovalo sa to. K. sa schúlil, zakrýval si telo

a tvár proti útokom. Útoky boli hlavne v stoji, alebo keď sa schúlil do drepu. Potom v dolných priestoroch
to pokračovalo, zapojila sa do toho aj poškodená C., ktorá sa postavila medzi obžalovaného a K., dostala
od obžalovaného facku a spadla na zem. K. sa nesnažil nejako vracať údery, bol schúlený, skrčený alebo
čupel, alebo sedel na strane. Potom nasledovala hádka o peniaze medzi obžalovaným a C.. Obžalovaný
jej oznámil niečo ohľadne tých peňazí, čo mu asi bola dlžná. Zrejme ako bola v drepe alebo čupela

dala pred seba kabelku alebo peňaženku, nebol si ale istý ani v tom, či mu ju dala, alebo ju on zobral.
Obžalovaný si vybral peniaze z peňaženky, boli to určite peniaze, ale nevidel, koľko presne to bolo.
Snažil sa, aby to celé skončilo, bol tam ešte niekto, koho meno nevedel, aj ten sa snažil o ukončenie
sporu, snažil sa obžalovaného ukľudniť. Prebiehala tam aj komunikácia zo strany obžalovaného voči C.,
nejaké urážky, na konci od obžalovaného padla veta „aj teba, aj teba zabijem“, a to smerom ku C. a K..

Potom sa to skončilo, tomu jednému sa podarilo zobrať obžalovaného a ušli zadným vchodom. Políciu
volala asi pani K.. Keď prišli policajti, tak s nimi komunikoval, po konflikte zobral K. a C. a išli smerom
hore do podniku. K. mal opuchnutú tvár, boli tam kvapky krvi na schodoch. Nepamätal si, či ešte niekde
inde, alebo na niekom inom videl krv. Prvého, koho zaregistroval prísť z baru do skladu, bol obžalovaný
a K., a vzápätí za nimi C.. Ten kamarát obžalovaného tam vtedy nebol, toho registroval až dole. Nevedel

uviesť, kedy konkrétne prišiel, ani čo v tom momente práve robil obžalovaný.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že si nie je vedomý toho, že by videl, ako by počas konfliktu kľačal
obžalovaný na poškodenej. Reálne videl, ako obžalovaný siahol do peňaženky poškodenej a zobral znej peniaze. Svedok v ten večer pred tým konfliktom nepožíval alkoholické nápoje, preto bol vzadu, po
tom áno.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok L. C., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že vtedy
robil za barom, potýčky sú tam stále nejaké, preto si s odstupom času konkrétne nepamätal na tú,
ktorá je predmetom konania. Spomenul si, že tam bol vtedy obžalovaný, bol tam aj poškodený Ľ. Q.,
ale nepamätal si, žeby sa tam niečo udialo, možno nejaké emócie. Fyzický konflikt nevidel žiadny, ale
medzi sebou sa tam bavili tí štyria, medzi ktorými bol aj Q., ktorého pozná, ostatných z jeho partie nie.

Obžalovaný bol vtedy asi pri bare. Vo vnútri žiadna bitka nebola, pričom on bol po celý čas vnútri. O
tom, čo sa stalo vonku, nevedel nič, počul, že bola bitka medzi tými dvomi skupinami, teda medzi Q.
a jeho partiou a obžalovaným a jeho kamarátmi. Potom sa len dozvedel, že boli volaní aj policajti, ale
tí dnu nevošli. Po práci sa o tom už s nikým nebavil. Vtedy tam bol voľný vstup, boli tam aj SBS-kári,
ktorí mali byť vo vnútri, ale nevedel presne uviesť, či boli dnu. Vystriedali sa tam viacerí, preto nevedel
uviesť ich konkrétne mená.

Na doplňujúce otázky ohľadne konfliktu zo dňa 12. 01. 2012 svedok uviedol, že poškodenú M. C. pozná,
možno vtedy robil, v rámci baru bitka nebola, ak to vyhadzovači usmernili do zadných priestorov smerom
ku skladu, tak tam niečo mohlo prebehnúť. Vedel, že obžalovaný mal nejakú nezhodu, ale on sa tomu
vôbec nevenoval, obsluhoval. Vôbec nevedel uviesť mená SBSkárov, ktorí 12. 01. 2012 mali byť v bare,

netušil kto by to mohol byť, oni sa v bare striedali viacerí. Nevidel, že by obžalovaný niekoho fyzicky
napadol.

Svedkyňa M. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučená vypovedala, že nevie, či obžalovaného
pozná, momentálne jej už jeho osoba nič nehovorí. Vzhľadom na odstup času vedela len uviesť, čo

a medzi kým sa stalo. Pamätala si, že sa boli baviť v jednom podniku vo J., pri odchode čakali na
poškodeného Ľ. Q., ktorý bol ešte pri bare a zrejme tam už začal nejaký konflikt. Keď prišli von, oni
boli v partii dve baby a dvaja chalani, a za nimi vyšla skupinka chalanov, najprv ich napádali slovne,
potom aj fyzicky. Najprv napadli chalanov, keď videli, že sa nemôžu brániť, keďže v tej skupinke, ktorá
útočila, bolo viac ľudí, snažili sa im pomôcť. Ju jeden z nich najprv odsotil, potom ju chytil pod krk s

tým, že ak sa do toho bude starať, dostane ešte viac. Nepamätala si, či to bol konkrétne obžalovaný,
keď bezprostredne potom vypovedala na polícii, podľa fotiek označila útočníka. Na pojednávaní už tiež
nevedela uviesť, či to bol obžalovaný. Nikto z okolitých im nepomohol, keď už chalani ležali na zemi,
niekto zavolal políciu, potom niekto zakričal, že ide polícia, a potom tá skupinka odišla. Oni sa kamarátov
snažili kriesiť, pretože ostali ležať na zemi, Q. mal vyrazený dych, toho, keď ležal, kopali na zemi aj do

hlavy, nedokázal najprv sám vstať, potom ich ale nejako vzkriesili a následne išli k lekárovi na ošetrenie.
Jej s kamarátkou nebolo ublížené, len tým dvom. Ak si dobre spomenula, vtedy pri vchode boli SBS-
kári, asi dvaja, tí vôbec nezasiahli, jediný, kto sa im snažil pomôcť, bol barman, ale vzhľadom na odstup
času už nevedela uviesť, ktorý to bol, či ten, ktorý bol na hlavnom pojednávaní, alebo niektorý iný. Vtedy
tam boli určite viacerí barmani, ale nevedela uviesť koľkí.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že jediné, čo si zapamätala, bol ten jeden útočník, ktorý ju držal
pod krkom, v tej mele si nestihla všimnúť tváre všetkých útočníkov, nevedela preto uviesť, kto konkrétne
bilalebokopalQ.aZ..Fyzickýkonfliktvovnútripodnikusinevšimla,zrejmetambolilenslovnéprestrelky
pri bare. Tí útočníci boli štyria alebo piati, pričom všetci vyzerali približne rovnako, ako obžalovaný, teda

vyholené hlavy a robustnejšie postavy.

Svedok V. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že si matne spomína, že
vtedy zastavili vozidlo, zrejme Volkswagen Golf, ktoré sa presúvalo z kruhového objazdu smerom
na Hypernovu ku čerpacej stanici Lukoil. Išli za ním, toto vozidlo odbočilo na pumpu medzi boxy

na umývanie. Z auta vystúpil obžalovaný a ešte nejaký ďalší pán. Viac si vzhľadom na odstup času
nepamätal. Vystúpili z auta a tvrdili, že nikto z nich nešoféroval. Zrejme v tomto prípade odmietli fúkať,
pretože si nespomenul, žeby im dali vykonať dychovú skúšku. Šoféra videli, bol to obžalovaný. Taktiež
nebol robený odber krvi a vzhľadom na odstup času si už nepamätal, či obžalovaný vtedy javil známky
požitia alkoholu.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora na odstránenie rozporov vo
výpovediach svedka prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania, po prečítaní ktorej
svedok uviedol, že nemá k tomu viac čo dodať, je to tak, ako vypovedal v prípravnom konaní.Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že s obžalovaným sa poznajú zo základnej školy, obžalovaný
chodil o ročník vyššie, hrávali spolu aj futbal. Nikdy v minulosti s obžalovaným nemali konflikt. Vôbec

nevedel uviesť, či jeho priateľka mala nejaký blízky vzťah s obžalovaným, nevedel o koho by malo
ísť. Dôvodom zastavenia motorového vozidla vtedy bolo to, že šlo rýchlo, vyšlo kolesami na obrubník.
Posádku motorového vozidla opoznali až keď vystúpili z auta. Oni išli tesne za motorovým vozidlom,
možnoodvetrisekundynato,akoautozastavilo.Zautavidelivystúpiťdveosoby,pričomtúdruhúosobu
svedok nepozná. Nespomenul si na to, či obžalovaný uviedol nejaký dôvod, prečo odmietol fúkať, zrejme

ale neuviedol nič. Obžalovaného ohľadne vykonania dychovej skúšky zrejme poučoval kolega, O. V..

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že celá výpoveď je výmysel, mal
dlhodobo problémy s PMJ hliadkami, aj inými policajtmi, pretože je pre nich zaujímavá osoba, celé toto
je absolútne výmysel, aby ho potopili na čomkoľvek. On sa stretával s priateľkou svedka, vedel, že vtedy
spolu chodili, pretože ich aj spolu videl, tak zrejme aj to môže byť dôvod jeho výpovede.

Svedkyňa C. L. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že to už bolo veľmi dávno,
veľa si z toho nepamätala, asi to auto dala obžalovanému, teda mu dala kľúče od auta. Zrejme si ho
chcel požičať, tak si ho požičal od nej. Prišiel za ňou, vypýtal si od nej auto, a ona mu dala kľúč od auta.
Pokiaľ vypovedala v prípravnom konaní, tak vypovedala pravdu. Na druhý deň prišiel obžalovaný za ňou

domov na adresu trvalého bydliska do K. a auto jej vrátil. Trestné oznámenie podávala preto, lebo sa jej
obžalovaný celý deň neozýval, nevedela, čo je s autom.
Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátora na odstránenie rozporov vo
výpovediach svedkyne prečítaná zápisnica o jej výsluchu z prípravného konania, po prečítaní ktorej
svedkyňa uviedla, že to, čo je v zápisnici, je pravda, nevedela už o ktorú situáciu išlo, pravdu hovorila v

prípravnom konaní, potvrdila, že to bolo tak, ako vypovedala vtedy na polícii.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že obžalovaný si mohol požičiavať auto, nevedela už však
uviesť, či aj po dátume 12. 12. 2011. Obžalovaný si auto požičiaval hocikedy, keď ho potreboval. Nemyslí
si, že komunikácia vtedy s obžalovaným ohľadne batožiny a požičaním vozidla bolo nedorozumenie, ale

je možné, že zle pochopila, na čo si chce obžalovaný požičať.

Ktejtosvedeckejvýpovedisavyjadrilobžalovaný,ktorýuviedol,žesosvedkyňouvychádzalveľmidobre,
často sa u nej zdržiaval, auto si požičiaval len tak, že ju požiadal o kľúče, môže byť, že to vzniklo
nedorozumením.

Svedkyňa C. L. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že úplné detaily si už
nepamätala, ale išli sa s partou baviť do podniku Hospitral, niekedy nad ránom prišiel za nimi barman
a takým normálnym spôsobom im povedal, že sa niečo deje, aby radšej odišli. Do podniku prišla partia
s obžalovaným, začali vyrývať do poškodeného Ľ. Q.. Keď vyšli von, oni tam už čakali, a obžalovaný

napadol Q., jej kolegyňu chytil pod krk, potom niekto kopal na zemi Q., ale už si nespomenula kto.
Vedela, že poškodený M. Z. sa poznal s obžalovaným ešte z minulosti, aj mu Z. ohovoril, že čo robí,
veď sa poznajú, ale potom dostal aj on. Potom tá partia odišla preč, prišli policajti, oni šli následne na
pohotovosť, už si nespomenula, či vtedy prišla sanitka. Obžalovaný teda napadol Q., ešte tam bol nejaký
ďalší chlap, ktorý ako prvý napadol Z.. Ona neutrpela žiadne zranenia. Barman L. C. zavolal políciu, aj

im prišiel oznámiť, že sa niečo deje, aby teda odišli. On jediný sa im snažil pomôcť, nepamätala si už
ale, či ho počas konfliktu registrovala vo vonkajších priestoroch. Po konflikte bol ale vonku, pretože sa
spolu bavili. Vtedy tam boli aj SBS-kári, ale nijako im nepomohli, ona konkrétne ich oslovila s tým, či by
nemohli zasiahnuť, osobne ich ale nepozná.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že videla fyzický útok obžalovaného na poškodeného Q.,
ale vzhľadom na odstup času si už na presný popis útoku nespomenula. Taktiež registrovala aj útok
obžalovaného na M. Z.. Poškodených malo napádať viac osôb, štyri až šesť, ale na presný počet si
nevedela spomenúť. Nevedela už popísať osoby, ktoré útočili, ale boli dvaja, ktorí útočili viac, ten druhý,
ktorý napadol Z., ho bil do brucha, ďalší dvaja pritom Z. držali, čiže dvaja boli takí, ktorí viac útočili a dvaja

pomáhali. V ten večer požívala alkoholické nápoje, nevedela už uviesť presné množstvo, ale alkohol
pila len do polnoci, pretože na druhý deň mala niekam ísť, a aj do polnoci alkohol nepožívala vo väčšom
množstve. Obžalovaného pred týmto konfliktom nepoznala.K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že výpoveď je z veľkej časti výmysel,
bol tam nejaký konflikt, ale nie z jeho strany, bolo to vzájomné, je si vedomý nejakej facky jednému z
nich, ale nie, že mal biť jedného alebo druhého, alebo že niekoho držal pod krkom, to určite nie.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výsluchu
svedkov z prípravného konania.

Poškodený M. Z. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedal, že do podniku Hospital prišiel

asi o 21.00 hod. Keď do podniku prišli, obžalovaný B. F., ani L. sa tam ešte nenachádzali. Usadili sa
do boxu a bavili, ale nevedel uviesť, kedy do podniku prišiel obžalovaný s L.. Nevedel sa vyjadriť ku
konfliktu, ktorý mal vzniknúť pri bare medzi poškodeným Q. a jemu neznámym mužom, pretože tento
konflikt neregistroval. Spomenul si ale, že ku slovnému konfliktu došlo pri ich boxe medzi poškodeným
Q., a buď obžalovaným, alebo L., na to si už nevedel spomenúť. Q. sedel pri nich v boxe a niektorý z tých
dvoch prišiel s Q. ku boxu riešiť nejaké veci. Obsah rozhovoru však nevedel uviesť, pretože ho nepočul,

a tiež tam hrala hudba, došlo tam ku gestikulácii rukami, ale k žiadnemu fyzickému napadnutiu nedošlo.
Asi za 5 minút k ich boxu prišiel barman a povedal im, že by bolo lepšie, keby odišli, lebo to nevyzerá
dobre a schyľuje sa ku konfliktu. Na základe tých slov sa rozhodli, že podnik opustia. Poškodený Q. šiel
ako prvý, a svedok videl, že keď Q. vychádzal z dverí, tak dostal kopanec do hlavy, nevedel však uviesť,
od koho ten kopanec dostal. Svedok hneď po tom utekal hore, pričom videl, že Q. napádajú traja ľudia,

jeden z nich bol E. L., ale nevidel, že by na Q. útočil aj obžalovaný F.. Svedok dobehol za obžalovaným
a povedal mu, aby sa na to vykašľali, že nechcú mať problémy. Obžalovaný sa naňho usmial a následne
ho vnútornou stranou dlane udrel pod nos. Po tomto údere spadol na zem, následne sa postavil, a za
sebou mal L.. Vtedy dostal druhý úder, nevedel však od koho, následkom toho opäť spadol na zem a
potom doňho viacero mužov kopalo. Údery smerovali od brušnej časti až po hlavu, ale kto, koľkokrát

a kam ho kopal nevedel uviesť. Počas toho útoku sa snažil brániť, kryl sa, a preto veľmi nedokázal
rozpoznávať, čo sa okolo neho deje. Asi po 5 minútach útok prestal, a všetci útočníci z miesta ušli. On si
zavolal odvoz do nemocnice a potom šiel na políciu. Následne sa dopočul, že keď chcel Q. z miesta ujsť,
tak ho tá partia dobehla a ďalej ho bili na medziposchodí. Svedok si uplatnil nárok na náhradu škody
vo výške znaleckého posudku, teda v sume 2.153,20 Eur. Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že

v minulosti nemal žiadny konflikt ani s obžalovaným, ani s L.. Nevedel uviesť, čo mohlo byť príčinou
konfliktu, ale obžalovaný je bitkár, a celé to podľa neho bolo o tom, že chlapci si potrebovali niekde
udrieť. Je pravda, že v ten večer niečo vypil, nevedel už ale uviesť aké množstvo, ale realitu vnímal a
aj motoricky bol v poriadku.

Svedkyňa J. K. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že keď sa stal incident v
podniku Hospital, pracovala tam ako čašníčka. Vtedy niekedy vo večerných hodinách do podniku prišiel
obžalovaný B. F., a zrejme bol sám. Hneď po príchode si to namieril k poškodenej M. C. a k jej priateľovi,
ktorí stáli pri bare. Obžalovaný odstrčil C. nabok a začal niečo riešiť s jej priateľom. Začal ho aj fyzicky
napádať, teda odstrkoval ho smerom k dverám, ktoré vedú do skladu. Tiež videla, že mu obžalovaný

niečo rozprával, ale vzhľadom aj k tomu, že tam hrala hudba, nevedela uviesť, o čom sa rozprávali,
nepočula ich. Po tom, ako obžalovaný odstrkal toho priateľa M. C. do skladu, tak sa jej stratili z dohľadu,
a pár minút ich nevidela. Počula len nejaké výkriky zo skladu, ale čo presne sa tam dialo, v prvých
okamihoch nevidela. Následne nakukla do priestorov skladu a videla ako priateľ M. C. leží na zemi a
kryje si tvár. Tiež videla, že obžalovaný doňho kopal a C. stála za obžalovaným a snažila sa ho odtiahnuť.

Potom videla, ako obžalovaný C. udrel a následne spadla C. na zem. Svedkyňa potom išla privolať
policajtov a tiež sa snažila zamedziť prístupu iných ľudí do skladu, aby nedošlo k ešte väčšiemu konfliktu.
Nemala po celý čas výhľad na priebeh toho incidentu, preto niektoré momenty nevedela popísať. Taktiež
počula, ako obžalovaný C. vykrikoval, že ju zabije. Obžalovaný potom ešte udrel do dverí, ktoré sa
nachádzajúvsklade,apotomtýmidveramiušiel.Tiežsispomenula,žepočasjejprvéhovýsluchusaešte

dokumentovali nejaké výhražné sms správy od obžalovaného M. C.. Na doplňujúce otázky svedkyňa
uviedla, že C. jej po tom incidente hovorila, že obžalovaný jej zobral a rozbil telefón, ale osobne to
nevidela. Pri bare obžalovaný do B. K. strkal, ale nespomenula si na to, či ho aj inak pri bare fyzicky
napadol. Osobne nevidela, že by obžalovaný zobral M. C. peňaženku, to vedela len od C., ktorá jej
povedala, že obžalovaný chcel od nej peniaze a ona mu vravela „na, ber si ich, zober si ich len mu už daj

pokoj“. Nespomenula si, že by jej C. vravela niečo v tom zmysle, že by jej tie peniaze vytrhol alebo nejak
inak násilím zobral. Vravela jej, že jej zobral nejaké peniaze, ale nespomenula si, aká to bola suma.
Okrem ľudí zúčastnených na incidente to mohli vidieť ešte asi dvaja ľudia, ale nevedela uviesť ich mená,nepoznala ich. Incident v sklade mohol trvať max. 20 minút. M. C. videla pri bare ešte pred incidentom,
ale nevidela ju platiť, teda sa nevedela vyjadriť k jej finančnému obnosu v ten večer.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. Jaroslav Grega, ktorý po zákonnom poučení
uviedol, že zistené zranenia a mechanizmus ich vzniku korešpondujú s výpoveďami poškodených a
s lekárskym nálezom, jednoznačne to zodpovedá výpovediam M. C., B. K. a J. K., a to v zmysle, že
uvádzali akým spôsobom bol vedený útok na ich osobu, a keď sa porovnajú výpovede s nálezom MUDr.
Abelovského, tak výpovede poškodených C. a K. sú v súlade s objektívnym nálezom, ktorý je podrobne

uvedený v znaleckom posudku. Čo sa týka poškodenej M. C., tá uvádzala, že bola udretá do tváre,
zrazená na zem a že ju mal obžalovaný prisadnúť a dusiť, tak v lekárskej správe MUDr. Abelovského
zo dňa 13.01.2012 je podrobne z jeho strany vypracovaný nález po jej vyšetrení. Uvedené sú podliatiny
kolena, bedra, rebier, bolestivosť úst, lakťa a dolnej sánky, čo je charakteristické pre pôsobenie tupého
plošného násilia strednej intenzity. Taktiež zrejme došlo ku pádu po strate jej rovnováhy, a teda pádom
došlo ku poraneniu rebier. PN bola poškodenej C. ponúknutá, ale si ju nedala vypísať, teda PN nebola.

Vzhľadom ku zraneniam nešlo o výrazné obmedzenia vedenia obvyklého spôsobu života, zrejme trpela
bolesťami hlavy aj bolesťami z titulu pomliaždenín, ale poškodená so znalcom nespolupracovala,
nepredložila mu požadované lekárske správy, a to napriek jej prísľubu. Samoobslužné činnosti ale
nemalanijakoobmedzené,ťažkostiustúpilido10dní.ČosatýkapoškodenéhoK.,poškodenýudával,že
bol strčený dole schodmi a kopaný, útok mal začať úderom do tváre. Taktiež podrobná lekárska správa

je až od M.. M., s ktorou vec znalec osobne konzultoval, a v jej náleze zo dňa 12.01.2012 poškodený
uvádzal, že bol zbitý, že ho bolí lakeť, rameno a na základe toho M.. M. vypracovala objektívny nález, že
poklop hlavy je bolestivý, že má poranený ľavý bedrový kĺb, podliatiny na ľavom palci, mal aj krv v moči,
preto mu odporučila ďalšie vyšetrenia na chirurgii a nefrológii a zároveň ho vypísala na PN. V spise ale
chýbali lekárske správy z ďalších vyšetrení, teda sa znalec osobne spojil s poškodeným, ktorý mu len

uviedol, že na nefrológii bol, že mu len zobrali moč a že na chirurgii a neurológii nebol, že o tom nevedel.
Teda so znalcom tiež nespolupracoval a nedodal mu žiadne ďalšie lekárske správy. Pri vypracovaní
znaleckého posudku teda vychádzal z objektívneho nálezu M.. M. z 12.01. 2012, a z toho vygeneroval
súbor zranení, ktoré podrobne uviedol v znaleckom posudku. PN a dobu liečenia stanovil na 14 dní,
pretože išlo o rozsiahlejšie zranenia ako u poškodenej C., hoci poškodený pristupoval k riešeniu jeho

zdravotných problémov ľahostajne. Podľa záznamu bol schopný práce od 26.01.2012.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č.
8/2012 MUDr. Jaroslava Gregu, zo záverov ktorého v podstate vyplýva, že poškodená M. C. utrpela
dňa 12. 01. 2012 poranenia, a to pomliaždenie tváre vpravo, tržnú ranu na sliznici ústnej dutiny vľavo,

ľahšiu formu pomliaždenia hrudného koša vpravo, pomliaždenie pravého lakťa a pravého predlaktia,
pomliaždenie pravej bedrovej krajiny, pomliaždenie pravého predkolenia. Poškodený B. K. utrpel dňa
12. 01. 2012 početné pomliaždeniny a odreniny kože hlavy, pomliaždenie a podvrtnutie v oblasti palca
ľavej ruky s krvnou podliatinou, pomliaždenie v oblasti ľavého bedrového kĺbu s podkožnou krvnou
podliatinou, pomliaždenie a odreniny kože v oblasti ľavého lakťa, ľavého ramena a driekovej oblasti. Ku

zraneniam poškodených došlo násilným konaním páchateľa počas fyzickej potýčky v bare Hospital dňa
12. 01. 2012. znalec zranenia kategorizoval ako ľahké u oboch poškodených, pričom neboli postihnuté
životne dôležité orgány poškodených, ani u nich nedošlo ku vzniku ťažkej ujmy. Dobu trvania liečenia
a PN znalec u poškodenej C. stanovil na 10 dní a u poškodeného K. na 14 dní, pričom zranenia u
poškodených nezanechajú trvalé následky. Znalec bodovo ohodnotil zranenia u poškodenej C. na 70

bodov, čo predstavuje bolestné vo výške 1.100,40 Eur, a vprípade poškodeného K. 115 bodov, čo
predstavuje bolestné vo výške 1.807,80 Eur.

Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2014 MUDr. Jaroslava Gregu v podstate vyplýva, že poškodená O.
Č.utrpeladňa23.04.2011zranenia,ato:otrasmozguI.stupňa,podvrtnutiekrčnejchrbtice,viacpočetné

ťažké pomliaždenia hlavy a tváre s opuchmi a podkožnými krvnými výronmi v čelovej krajine vpravo,
vo vlasatej časti hlavy vpravo, v oboch spánkových krajinách, na viečkach pravého oka, pod pravým
okom a na hornej pere. Opakovanými nárazmi do lebky došlo ku vzniku série kmitavých vĺn, čím vznikol
ľahký otras mozgu. Hlava bola náhle hodená dozadu aj do strán a došlo k podvrtnutiu krčnej chrbtice.
V miestach úderov do hlavy a tváre podkožné žily praskali a krv sa vylievala do podkožného tuku. Ku

zraneniam, ktoré poškodená utrpela, mohlo reálne dôjsť počas vzájomnej fyzickej potýčky s páchateľom.
Zranenia sú typické pre fyzickú potýčku. Zranenia znalec kategorizoval ako ľahké, poškodená nebola
v nebezpečenstve smrti a nemala ani ohrozené, ani poškodené životne dôležité orgány. Dobu trvanialiečenia a PN znalec stanovil na 28 dní. Bodovo ohodnotil znalec zranenia na 70 bodov, čo vo finančnom
vyjadrení predstavuje sumu 1.076,60 Eur.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj
dokazovanie prečítaním listinných dôkazov,a to: zo súdneho spisu sp. zn. 5T/73/2014 - zápisnica o
ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 198 - 228), vyčíslenie škody (č.l. 230), lekárske správy
(č.l. 231 - 233), listinné doklady vyšetrovacieho spisu ORP-532/KA-ZV-12 (č.l. 290 - 331), listinné
doklady vyšetrovacieho spisu ORP-958/OVK-ZV-11 (č.l. 332 - 403), listinné doklady vyšetrovacieho

spisu ORP-125/DI-ZV-11 (č.l. 404 - 434), listinné doklady vyšetrovacieho spisuORP-1039/ZV-ZV-11
(č.l. 435 - 594), správy na obžalovaného (č.l. 607 - 613), odpis registra trestov obžalovaného (č.l.
910); zo súdneho spisu sp. zn. 5T/181/2014 - odborné vyjadrenie (č.l. 66 - 75), ambulantná správa s
fotodokumentáciou (č.l. 101 - 105), výhražný list (č.l. 106), zmluva o nájme bytu (č.l. 107), rozsudok
OkresnéhosúduZvolensp.zn.4T/125/2011(č.l.115-116),uznesenieKrajskéhosúduvBanskejBystrici
sp. zn. 4To/42/2014 (č.l. 117 - 118), správy na obžalovaného (č.l. 120 - 126).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.

Obžalovaný síce svoju vinu poprel, okrem skutku pod bodom 4/ rozsudku, teda ku spáchaniu trestného
činu zanedbania povinnej výživy vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku. Obžalovaný je ale z
jednotlivých skutkov usvedčovaný svedeckými výpoveďami, ako aj listinnými dôkazmi.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ a 2/ rozsudku bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že

obžalovaný dňa 12. 01. 2012 fyzicky napadol poškodeného B. K. a poškodenú M. C.. Obžalovaný
uviedol, že poškodeného B. K. napadol, a aj mu vulgárne nadával, ale že sa mu nevyhrážal zabitím.
Poškodený, ako aj poškodená M. C. podrobne opísali, ako obžalovaný napadol poškodeného, ako
konkrétne a do ktorých častí tela ho udieral, ako sa mu pri tom vyhrážal. Tieto skutočnosti boli potvrdené
aj svedkami J. K., B. Y. a A. C.. Svedok A. C. taktiež potvrdil skutočnosti uvádzané ohľadne peňazí,

ktoré obžalovaný zobral poškodenej M. C. - na vlastné oči videl, ako obžalovaný siahol do peňaženky
poškodenej a zobral z nej peniaze. Všetky tieto svedecké výpovede do seba logicky zapadajú, pričom
žiadny dôkaz nepotvrdil obhajobu obžalovaného, že sa poškodeným nevyhrážal, alebo že poškodenej
nezobral finančnú hotovosť. Ako bolo preukázané, poškodená bola v tom čase riadne zamestnaná, mala
teda finančné prostriedky. Taktiež fyzické napadnutie a spôsobené zranenia zo strany obžalovaného boli

preukázané vykonaným znaleckým dokazovaním.

Zo spáchania skutku pod bodom 3/ rozsudku je obžalovaný usvedčovaný jednak vykonaným znaleckým
dokazovaním, ktorým bolo preukázané, aké zranenia utrpela poškodená O. Č. dňa 23. 04. 2011, taktiež
výhražným listom, ktorý napísal obžalovaný poškodenej. Na základe charakteristiky obžalovaného, ktorý

sa opakovane dopúšťa násilnej trestnej činnosti, potom súd nemal žiadnu dôvodnú pochybnosť ani
ohľadne jeho viny vo vzťahu ku tomuto skutku.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 4/ rozsudku bolo preukázané, že obžalovaný neplnil riadne svoju
zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa, ku čomu sa aj priznal. Tieto skutočnosti bolo

potvrdenéajlistinnýmidôkazmi,akoajvýpoveďousvedkyneB.K..Súdvzmysle§122ods.13Trestného
zákona musel upraviť skutkovú vetu ku dňu vyhlásenia rozsudku, preto ustálil výšku zameškaného
výživného na sumu 1.996,32 Eur, keďže nebolo preukázané, že by obžalovaný uhradil čo i len časť
zameškaného výživného.

Vykonaným dokazovaním ohľadne skutku pod bodom 5/ rozsudku bolo taktiež preukázané, že
obžalovaný zobral a aj používal osobné motorové vozidlo poškodeného L., ktoré užívala jeho dcéra C.
L.. Tá z uvedeného dôvodu aj podávala trestné oznámenie, a hoci sa na hlavnom pojednávaní snažila
uviesť, že celá vec bola spôsobená nedorozumením, súd aj po prečítaní zápisnice o jej výsluchu z
prípravného konania a po jej ozrejmení, že je pravdivá práve výpoveď z prípravného konania (v ktorej

vypovedala, že obžalovaný si zobral motorové vozidlo bez jej vedomia), dospel k záveru, že obžalovaný
bez súhlasu a vedomia C. L. užíval jej motorové vozidlo, a vrátil jej ho až nasledujúci deň.Ohľadne skutku pod bodom 6/ obžaloby bol vypočutý svedok V. Q., príslušník polície, ktorý spolu s
kolegom prenasledovali a zastavili motorové vozidlo, ktoré šoféroval obžalovaný. Z výpovede je zrejmé,
že išli tesne za motorovým vozidlom Volkswagen golf, a keď toto vozidlo zastavilo, videli, ako z neho

vystúpilidveosoby,zktorýchprávešoférbolobžalovaný.Akotiežsvedokuviedol,tietoosobyopoznaliaž
po tom, ako vystúpili, a dôvodom prenasledovania bolo, že auto išlo rýchlo a kolesom vyšlo na obrubník.
Súd preto nenašiel jediný dôvod, prečo by nepovažoval svedeckú výpoveď za pravdivú, navyše nebolo
potvrdené, že by sa mal obžalovaný stretávať s priateľkou svedka v čase, keď som mal byť svedok vo
vzťahu.

Čo sa týka skutku pod bodom 6/ obžaloby, k nemu bol vypočutý poškodený Ľ. Q. a poškodený M.
Z., a svedkovia M. V.Á., C. L., L. C.. Týmito výpoveďami bolo preukázané, že obžalovaný, spolu s
ďalšími osobami, fyzicky napadli poškodených pred barom Hospital, Svedkyňa C. L. a aj poškodený M.
Z. podrobne opísali, akým spôsobom na fyzickom útoku participoval obžalovaný. Fyzické napadnutie a
utrpené zranenia boli potvrdené aj listinnými dôkazmi - lekárskymi správami.

Na základe vyššie uvedeného dokazovania potom bola vina obžalovaného bez akýchkoľvek dôvodných
pochybností jednoznačne preukázaná. Keďže súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k inému
rozhodnutiu vo veci samej, uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, pretože neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdili obhajobu obžalovaného.

Vzhľadom na rozsiahle vykonané dokazovanie súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obhajcom
obžalovaného, pretože vzhľadom na už vykonané dôkazy bol súd názoru, že skutkový stav bol
spoľahlivo zistený a preukázaný v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Navyše, obhajoba opakovane
nedokázala zabezpečiť navrhnutých svedkov.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného

násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo
tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až
päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa§207ods.2Trestnéhozákonaktosanajmenejtrimesiacevobdobídvochrokovúmyselnevyhýba
plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na tri roky.

Podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla malej hodnoty
v úmysle prechodne ho používať, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na
jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1vo vzťahu k motorovému
vozidluväčšejhodnotyalebotakýmčinomspôsobíväčšiuškodu,alebozávažnejšímspôsobomkonania.

Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a
spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania
alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,
ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne

podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie
je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie.

Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou

ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až
na jeden rok.Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 138 písm. d) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Obžalovaný tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví a inému sa vyhrážal smrťou
takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu (bod 1/ rozsudku); zločinu lúpeže podľa § 188
ods. 1 Trestného zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a

prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, pretože proti inému použil
násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu, a zničil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu (bod 2/
rozsudku);prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1 Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože
neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - násilím, inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a
inémuúmyselneublížilnazdraví(bod3/rozsudku);prečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.
2 Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu

svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného (bod 4/ rozsudku); prečinu neoprávneného používanie
cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona, pretože
sa zmocnil cudzieho motorového vozidla väčšej hodnoty v úmysle ho prechodne používať (bod 5/
rozsudku);prečinuohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.2Trestnéhozákona,pretože
pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu

na majetku sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou, alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,
hoci by to pri vyšetrení neoblo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie (bod 6/ rozsudku); prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1

písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločným
konaním inému úmyselne ublížil na zdraví, a na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti
najmä tým, že napadol iného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v

§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Trestného zákona, ale musel prihliadnuť na dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. h) Trestného
zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov (celkom 9 v tejto prejednávanej veci), a podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich

okolností nad poľahčujúcimi musel súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Zároveň v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona
musel súd zvýšiť aj hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie
trestnéhoojednutretinu.Trestnásadzbatrestuodňatiaslobodyzatrestnýčinnajprísnejšietrestnýpotom
predstavuje 5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov a 8 mesiacov.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že sa v minulosti dopustil 8 priestupkov. Z miesta trvalého bydliska
a z ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica je obžalovaný hodnotený všeobecne. Z odpisu registra trestov
obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný, naposledy mu bol rozsudkom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 4T/125/2011 zo dňa 22. 01. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. Zn. 4To/42/2014 zo dňa 20. 08. 2014 uložený trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere6rokov,teda6mesiacovnaddolnouhranicouzákonomustanovenejtrestnejsadzby.Súdnezistilžiadne okolnosti, ktoré by podmieňovali použitie mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 Trestného
zákona. Súd ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, v zmysle tzv. asperačnej zásady,
pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov, a to viacerými skutkami, z ktorých jeden z nich je

zločinom (zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona). Súd zároveň ukladal trest súhrnný
v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože odsúdil obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (rozsudok
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/125/2011 zo dňa 22. 01. 2014). Takto uložený trest je potom podľa
názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej

prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne
zabezpečí jeho prevýchovu. Zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného. Súd pri výmere trestu
prihliadol na to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, v minulosti už bol za násilnú trestnú činnosť
odsúdený, a opakovane sa dopustil ďalšej, najmä násilnej trestnej činnosti.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon tohto trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody poškodení: Ľ. Q.U., M. Z., O.
Č., Sociálna poisťovňa, a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. všetci poškodení svoje nároky aj riadne

vyčíslili, a sú preukázané aj znaleckými posudkami, resp. odbornými vyjadreniami. Súd preto zaviazal
obžalovaného k povinnosti nahradiť týmto poškodeným spôsobenú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.