Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 20P/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220201987
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Desana Janíčková Rusnáková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2220201987.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Desanou Janíčkovou Rusnákovou vo veci starostlivosti

súdu M. C.. D. T.O., L.. X.X.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská
Streda, dieťa matky O. L., L.. XX.XX.XXXX, J. Š., Y. Q. XXXX/XX, S. M. K. T.Í., L.. XX.X.XXXX, bytom
Š., J. XX, o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

I. Maloletého D. T.O., L.. X.X.XXXX zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti C. T.O., L.. XX.XX.XXXX
S. C. T., L.. XX.X.XXXX, ktorí ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Matka je povinná platiť na maloletého výživné vo výške 200 eur mesačne a poukazovať ho miestne

príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred až do dovŕšenia
plnoletosti maloletého.

III. Otec je povinný platiť na maloletého výživné vo výške 100 eur mesačne a poukazovať ho miestne
príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred až do dovŕšenia
plnoletosti maloletého.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo 07.04.2005, č.k. 22P/65/2005-17.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 1.6.2020 starí rodičia maloletého C. T. S. C. T. (ďalej aj „navrhovatelia“)
žiadali zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnili tým, že maloletý pochádza z
druhovského vzťahu ich syna (ďalej len „otec maloletého“ alebo „otec“) a jeho dlhoročnej partnerky (ďalej
len „matka maloletého“ alebo „matka“). Rodičia spolu s maloletým žili od jeho narodenia v spoločnej
domácnostistriedavonaviacerýchmiestach(domácnosťnavrhovateľov,príbuznámatky,nájomnébyty),

pričom ich vzájomné vzťahy boli poznačené psychickou chorobou otca a jeho závislosťou od omamných
látok, ako aj nadmerným užívaním liekov a alkoholu zo strany matky. V domácnosti bývali časté konflikty,
hádky a vyskytovalo sa i fyzické násilie, v dôsledku čoho maloletý opakovane utekal k navrhovateľom.
Po jednej takejto udalosti v júli 2019 sa maloletý odmietol vrátiť k rodičom a želá si už natrvalo zostať
u navrhovateľov.
2. Vzťah maloletého s matkou je výrazne naštrbený, ich vzájomný kontakt je minimálny, nakoľko maloletý
si telefonické hovory od matky zablokoval po tom, ako mu raz volala v opitosti nevediac, že hovorí so

svojímsynom.Predpodanímnávrhusanaposledystretlivmáji2020,kedymatkaodovzdalamaloletému
dar k narodeninám.
3. Potreby maloletého osobne zabezpečujú navrhovatelia, avšak rodičia maloletého platia niektoré
výdavky (strava v škole, doprava). Otec posiela súdom určené výživné 99,60 € (rozsudok Okresnéhosúdu Bratislava V z r. 2005) na účet matke, ktorá následne posiela vyššiu sumu navrhovateľom. Na
naliehanie navrhovateľov matka založila maloletému aj bežný účet, na ktorý mu posielala prídavky na
dieťa; tieto však od odchodu maloletého už neposiela.

4. Navrhovatelia majú s maloletým dobrý vzťah, majú ho úprimne radi a podporujú ho vo vzdelávaní
aj mimoškolských aktivitách. V ich domácnosti má zariadenú vlastnú izbu vyhovujúcu jeho potrebám.
Navrhovatelia sú zdravotne spôsobilí na výchovu maloletého, ktorú vedia zabezpečiť aj po finančnej
stránke. Maloletý opakovane vyslovil vôľu byť im zverený do starostlivosti, čo je s ohľadom na jeho vek
potrebné vziať do úvahy. Z uvedených dôvodov sú navrhovatelia presvedčení o tom, že takéto zverenie

je v záujme maloletého.

5. Matka maloletého vo svojom vyjadrení potvrdila, že maloletý sa - bez jej súhlasu - zdržiava u
navrhovateľov. Návrh označila za „účelový“ a zdôraznila, že vzhľadom k duševnej chorobe otca sa
dlhodobo starala nie o jedno, ale o dve deti. V súčasnosti navrhovateľom mesačne posiela 200 €
na zabezpečenie potrieb maloletého, pričom zároveň uhrádza stravné a cestovné do školy a kupuje

maloletémuhodnotnédarčeky.Poznamenala,ževjejdomácnostinebolovykonanézisťovanievhodnosti
podmienok na starostlivosť o maloletého, proti jeho zvereniu do osobnej starostlivosti navrhovateľov
všaknenamietala;ponechalahonarozhodnutiesúdu„sprihliadnutímnaprostredie,vktoromsamaloletý
aktuálne pohybuje“. Pre prípad vyhovenia návrhu žiadala pravidelné vyhodnocovanie náhradnej
osobnej starostlivosti s prihliadnutím na možnosť opätovného zverenia maloletého do jej starostlivosti.

Pojednávania sa matka nezúčastnila z dôvodu práceneschopnosti, o jeho odročenie nežiadala.
6. Otec maloletého ani kolízny opatrovník sa v rámci prípravy pojednávania k návrhu nevyjadrili.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľov a otca, rodným listom maloletého,
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo 7.4.2005 č.k. 22P/65/2005-17, rodnými listami

navrhovateľov, potvrdeniami o výške ich starobného dôchodku, žiadosťou otca Sociálnej poisťovni zo
4.8.2008, dokladmi o príjmoch a výdavkoch matky, správou kolízneho opatrovníka z 2.3.2021, a zistil
tento skutkový stav:
8. Rozsudkom zo 7.4.2005 č.k. 22P/65/2005-17 Okresný súd Bratislava V zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matke a ohľadne výživného schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal platiť na

maloletého výživné vo výške 3.000 Sk mesačne (táto suma po zaokrúhlení na dve desatinné miesta
predstavuje 99,58 €). Na základe žiadosti otca zo 4.8.2008 Sociálna poisťovňa doposiaľ zráža túto sumu
z jeho invalidného dôchodku a zasiela ju na účet matky.
9. Navrhovatelia sú starými rodičmi maloletého zo strany otca. T.č. žijú spolu s maloletým a jeho otcom
v spoločnej domácnosti na adrese prechodného pobytu v Šamoríne.

10. Navrhovatelia zhodne uviedli, že od podania návrhu sa situácia v rodine zmenila iba v tom, že rodičia
maloletého sa rozišli a otec prišiel bývať k nim. Vzájomné vzťahy všetkých členov domácnosti sú veľmi
dobré; maloletý naďalej trvá na tom, aby bol zverený starým rodičom.
11. Vzťah maloletého s matkou sa výraznejšie nezmenil; naposledy sa videli v decembri 2020, keď si
odovzdávali vianočné darčeky. Maloletý zo svojej iniciatívy matku nekontaktuje. Matka na maloletého od

mája do augusta 2020 prispievala sumou 150 € mesačne - z čoho takmer 100 € predstavovalo výživné
od otca, ktoré jej ešte stále chodí na účet; od augusta 2020 prispieva sumou 200 € mesačne. Obedy
a cestovné aktuálne maloletému neuhrádza, keďže prezenčné vyučovanie sa neuskutočňuje. Niekedy
maloletému priniesla darček alebo sladkosť, naposledy pred Vianocami.
12. Ohľadne potrieb maloletého navrhovatelia poukázali na obsah návrhu, s tým, že maloletý je takmer

dospelý, a aj keď osobitné potreby nemá, má nákladnejšiu záľubu - tanečné tréningy a vystúpenia, s
ktorými súvisia zvýšené náklady na špeciálne ošatenie, obuv a dopravu, nakoľko tréningy (v čase pred
obmedzeniami súvisiacimi s ochorením Covid-19) mával aj 4x do týždňa; navrhovatelia ho vozili do
Dunajskej Lužnej či Alžbetinho Dvora. Navrhovatelia poberajú starobný dôchodok vo výške 416,30 €
(stará matka) a 450,40 € (starý otec) mesačne.

13. Otec maloletého uviedol, že vzťahy medzi maloletým a matkou boli dlhodobo napäté, nakoľko matka
nadmerne užíva alkohol, čo bolo i príčinou odchodu maloletého k navrhovateľom. Otec a matka sa
rozišli potom, ako otca v máji 2020 prepustili z hospitalizácie súvisiacej s jeho duševnou chorobou a
matka ho odmietla prijať späť do spoločnej domácnosti. Otcovi táto situácia aj vyhovuje, nakoľko teraz
žije spolu s maloletým v pokojnom prostredí u svojich rodičov. Jeho zdravotný stav je aktuálne dobrý,

berie predpísané lieky a je zamestnaný v chránenej dielni, aktuálne však pre pandemické obmedzenia
nepracuje (ide o kaviareň). Jeho príjem pozostáva z invalidného dôchodku vo výške 358 € mesačne (z
čoho 99,58 € zasiela Sociálna poisťovňa na účet matke na základe jeho žiadosti) a mzdy, ktorú poberá
v minimálnej výške (od 1.1.2021 ide o 623 € brutto - pozn. súdu). Potvrdil, že vzťahy medzi matkou amaloletým sú napäté, každý očakáva prvý krok od toho druhého. Otec je presvedčený o tom, že zverenie
maloletého do starostlivosti jeho rodičov je jednoznačne v prospech maloletého, a to v každom smere.
14. Matka maloletého je zamestnaná, podľa dokladov zaslaných súdu (výpis z bežného účtu za január

2021, inkaso, výplatné pásky) mala za obdobie 1/2021 - 1/2021 priemerný mesačný príjem vo výške
1.568,30 € netto. Priemerné mesačné výdavky deklarovala okolo 830 € - podľa predloženého výpisu
však (aspoň za január 2021) do tejto sumy zahrnula aj výživné na maloletého vo výške 200 €, z ktorého
polovicasajejnásledne„vrátila“zplatbyodotca.Zvýplatnýchpásokvyplýva,žematkapoberáajdaňový
bonus na maloletého.

15. Podľa správy kolízneho opatrovníka z 2.3.2021 navrhovatelia s maloletým a jeho otcom obývajú
domovú nehnuteľnosť vo vlastníctve príbuznej (dcéra navrhovateľov). Dom je nadštandardne zariadený,
maloletý má k dispozícii vlastnú izbu, prispôsobenú svojim potrebám. Výdavky na bývanie predstavujú
275 € mesačne. Maloletý navštevuje 2. ročník bilingválneho gymnázia v Bratislave, aktuálne sa učí
dištančne. Je zdravý, iba sledovaný hrudným chirurgom. Starí rodičia sú poberateľmi starobných
dôchodkov, starý otec donedávna aj pracoval ako kuchár, avšak prevádzka je v súčasnosti zavretá.

Maloletý je u navrhovateľov spokojný, k matke sa vrátiť nechce.

16. Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej
starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb,
ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme
maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd
predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady (§ 45 ods. 1, 2 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon o rodine“).

17. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa
v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho
majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu

maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd (§ 45 ods. 3,
4 zákona o rodine).
18. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a
povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej

osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o
výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd (§ 45 ods. 6 zákona
o rodine).
19. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o náhradnej osobnej

starostlivosti nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu
výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej
osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním

výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach
uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom
konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu (§ 45 ods.
7, 8 zákona o rodine).

20.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 1, 2, 5 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon o rodine“). Pri určení výživného prihliadne súd

na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
(§ 75 ods. 1 prvá veta zákona o rodine).
21. Konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je jedným z druhov konaní vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 písm. o/ Civilného mimosporového poriadku; ďalej len „C.m.p.“).V týchto konaniach je súd povinný (ak sa to neprieči účelu konania) informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci (§ 116 C.m.p.). Ak maloletý ako účastník konania

je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd
spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez
prítomnosti iných osôb (§ 38 C.m.p.).

22. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že sú splnené podmienky pre zverenie

maloletéhodonáhradnejosobnejstarostlivostinavrhovateľov,ktorísújehoblízkymipríbuznýmiaspĺňajú
predpoklady v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona o rodine. Navrhovatelia sa o maloletého osobne starajú už
viac ako rok a pol, a maloletý má u nich zabezpečené všetky osobné potreby. S prihliadnutím na vek
a rozumovú vyspelosť maloletého tiež niet pochýb o tom, že i on sám si skutočne želá byť zverený do
osobnejstarostlivostinavrhovateľovažerozumiedôsledkomtohtorozhodnutia.Vzhľadomkuvedenému
súd návrhu vyhovel.

23. Keďže vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému zostáva aj naďalej zachovaná, súd
vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania určil rodičom výživné zodpovedajúce ich
možnostiam a potrebám maloletého (§ 62 ods. 3 zákona o rodine). Vychádzajúc z toho, že pri
prekážkach v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu protipandemických opatrení má otec nárok na
náhradu mzdy v sume priemerného zárobku (§ 142 ods. 3 Zákonníka práce), a že poberá minimálnu

mzdu (623 € brutto) bez daňového bonusu na maloletého (ktorý je preukázateľne vyplácaný matke), t.j.
508,45 € netto, je mesačný príjem otca (vrátane invalidného dôchodku 358 €) celkom 866,45 € netto.
Mesačný príjem matky je priemerne 1.568,30 € netto. Príjem otca teda predstavuje najviac 55% z príjmu
matky, čo premietnuté do potrieb maloletého (navrhovateľmi vyčíslených na 300 € mesačne) zodpovedá
výživnému vo výške 200 € mesačne zo strany matky a polovicu z tejto sumy zo strany otca. Výživné je

potrebné poukazovať miestne príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska
maloletého (aktuálne UPSVaR Dunajská Streda).
24. Styk maloletého s rodičmi súd neupravil (§ 45 ods. 6 zákona o rodine) s ohľadom na jeho vek a
aktuálnu situáciu v rodine.
25. Keďže vo veci starostlivosti o maloletého bolo už súdom rozhodnuté (rozsudok označený vo výroku

IV.),bolopotrebnétotorozhodnutiezmeniťtak,abypoprisebeneexistovalidvevykonateľnérozhodnutia.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia.