Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114200091
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6114200091.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, zast.
advokátkou JUDr. Miroslavou Slovinskou, Advokátska kancelária so sídlom Štefánikovo námestie 13,
052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovaným: 1/ Z.. H. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX X.,
2/ D. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXXXX/XX, XXX XX U. U., žalovaní 1/ a 2/ právne zast. URBÁNI
& Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 a 3/ Bc. R.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX U. U., právne zast. JUDr. Miroslavom Kamenským,

advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hontianske Moravce 150, 962 70 Hontianske Moravce, v
konaní o zaplatenie 18 672,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 13C/96/2014 - 434 zo dňa 19. 11. 2019 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ až 3/ každému zvlášť trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovaným 1/ až 3/
zamietol (prvý výrok) a žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu
100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v 1/, 2/ a 3/ rade do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške (druhý výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou
na súde prvej inštancie dňa 03. 01. 2014 domáhal voči žalovaným 1/ až 3/ zaplatenia sumy 18 672,25

Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody podľa § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v platnom znení (ďalej aj „O. z.“). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 02. 01. 2012
došlo k požiaru rodinného domu poistenca žalobcu, ktorý mal uzatvorenú poistnú zmluvu o združenom
poistenídomácnostiapoistnúzmluvu,ktorejpredmetombolopoistenierodinnéhodomu.Žalobcavyplatil
titulom poistnej udalosti poistné plnenie, a to zo združeného poistenia domácnosti sumu 1 672,25 Eur
a z titulu poistenia rodinného domu sumu 17 000,- Eur.

3. Vo veci rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 813 ods. 1, § 420 ods. 1 O. z.
a § 4 písm. o) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v platnom znení (ďalej aj „zákon o
ochrane pred požiarmi“).4. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi predpoklady zodpovednosti za škodu patria porušenie právnej
povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Za preukázané nepovažoval tvrdenia žalobcu
o tom, že žalovaní 1/ až 3/ porušili akúkoľvek právnu povinnosť, resp. právnu povinnosť vyplývajúcu z

ustanovenia § 4 písm. o) zákona o ochrane pred požiarmi. Uvedené nebolo preukázané ani správou
Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, z ktorej jednoznačne
vyplýva, že pri skúmaní príčin vzniku požiaru boli preverované dve verzie - nedodržanie bezpečnostnej
vzdialenosti horľavých materiálov od komínového telesa a vznietenie ľahko horľavých usadenín v
komínovom telese, pričom ani jedna verzia sa nepotvrdila. Ani výsledok znaleckého dokazovania

navrhnutého žalobcom nepotvrdil jeho tvrdenia o tom, že žalovaní 1/ až 3/ porušili akúkoľvek právnu
povinnosť pri realizácii činnosti inštalácie krbu a komína. Žalobca nepredložil dostatok vstupných údajov
ako napríklad podrobnú fotodokumentáciu jednotlivých dielcov komína, ktoré nezabezpečil v čase
tesne po vzniku požiaru a následne sa dostal do dôkaznej núdze. Súd prvej inštancie vo veci ďalšie
dokazovanie nenariadil, pretože bol toho názoru, že výsluch likvidátorky poistnej udalosti navrhovaný
žalobcom by nemohol nijakým spôsobom prispieť k objasneniu príčiny vzniku požiaru, keďže túto

okolnosťnevedelzistiťaniznalecustanovenývkonaní.Zadôvodnénepovažovalaninariadenieďalšieho
znaleckého dokazovania a to s poukazom na ustanovenie § 207 C. s. p., kedy znalecký posudok ako
znalecký dôkaz súd vo veci nariadi len v takom prípade, pokiaľ je potrebné spracovať nejaké vedecké
poznatky. Súd prvej inštancie nezistil v tvrdeniach znalca žiadny rozpor, pre ktorý by bolo potrebné
uvedený znalecký posudok preskúmavať a to ani v písomne vypracovanom znaleckom posudku, ani

v jeho výpovedí na pojednávaní. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti
žalovaných 1/ až 3/, nie je možné uvažovať ani o príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti
a vzniknutou škodou. Takáto priama príčinná súvislosť z daného pohľadu neexistuje, keďže v danom
prípade absentuje preukázanie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaných 1/ až 3/. Nakoľko
nebol prítomný jeden zo základných atribútov pre prípadné úspešné priznanie nároku na náhradu škody

(porušenie právnej povinnosti), súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) vzhľadom na plný úspech žalovaných 1/ až 3/ v spore, nakoľko žaloba bola
zamietnutá.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie žalobca. Rozhodnutie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1 písm. e) a h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

7. Podľa žalobcu neboli splnené zákonné predpoklady na zamietnutie jeho návrhu na doplnenie
dokazovania výsluchom svedka a nariadením kontrolného znaleckého dokazovania. Žalobca poukázal
na svoje vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 08. 02. 2019, v ktorom namietal obsah a závery

znaleckého posudku, nakoľko znalec vychádzal v prevažnej miere z predpokladu, že predmetný komín
fungoval bezproblémovo 8 rokov, čo nemôže samé o sebe preukazovať súladnosť jeho inštalácie s
pokynmivýrobcuazhotoviteľaprojektovejdokumentácie.Podľažalobcudlhodobýmpoužívanímkomína
v bezprostrednej blízkosti drevených častí konštrukcií bez akejkoľvek izolácie dochádza k ich degradácii
a vysušeniu s následným zvýšením rizika ich vznietenia od tepla sálajúceho z komína. Poukázal na

vyjadrenie znalca na pojednávaní dňa 19. 11. 2019, ktorý uviedol, že z fotografií izolačných dosiek nie
je možné určiť akým spôsobom boli osadzované a spájané, čo tiež môže mať vplyv na prípadný vznik
požiaru. V znaleckom posudku znalec žiadnu príčinu vzniku požiaru neuviedol, avšak na pojednávaní
už áno. Žalobca počas konania namietal práve nedostatočné izolácie uvedeného komína, čo mohlo
byť s poukazom na výpoveď znalca príčinou požiaru. K oplášteniu komína znalec skonštatoval, že

komín ďalším spôsobom opláštený alebo obmurovaný nebol. Znalec bol povinný skúmať nesprávnosť
pri projektovaní komína a jeho realizácii k čomu nepodal dostatočné odpovede.

8. Žalobca poukázal na to, že komín Kaminodur ERS200 - 3 vrstvový je vhodný na výstavbu na vonkajšiu
fasádu budovy a pre stavbu dymovodov medzi spotrebičom a komínom. Nakoľko komín slúžil ako komín

v celej dĺžke, bol použitý v rozpore s určením od výrobcu. Vhodnosť použitia trojvrstvového komína je
závislá od použitého paliva, pričom pri pevnom palive výrobca predpisuje použitie dodatočnej izolácie,
odlišnej od izolácie nachádzajúcej sa v samotnom telese komína. Z fotodokumentácie nie je zrejmá
žiadna dodatočná izolácia, a preto bol komín vyhotovený v rozpore s určením výrobcu. Ak sa stavebnéprvky Kaminodur ERS montujú v budove je nutné, aby komínový plášť spĺňal ustanovenie STN73 42 01
Čl. 98-105 - vedenie komínového telesa vo viacposchodových budovách. Pri komíne nebolo realizované
žiadne opláštenie a aj z uvedeného je teda zrejmé, že komín bol vyhotovený v rozpore s určením od

výrobcu.

9. Obsah a závery znaleckého posudku boli založené na predpokladoch a domnienkach znalca.
Predpoklad dlhoročného bezproblémového užívania komína, z ktorého znalec vychádzal, nie je
relevantný, nakoľko sa v konaní nepreukázalo ako často bol komín v prevádzke. S odôvodnením súdu

prvej inštancie, že znalecké dokazovanie nemôže nariadiť s poukazom na znenie ustanovenia § 207
C. s. p., kedy sa znalecký posudok nariadi len v prípade, že je potrebné spracovať vedecké poznatky,
žalobca nesúhlasí, pretože súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie práve s odvolaním sa
na § 207 C. s. p. Zároveň nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie nezistil žiadny rozpor v tvrdeniach
znalcavpísomnomposudkuavjehovýpovedi.Návrhkontrolnéhoznaleckéhodokazovaniabolzostrany
žalobcu vznesený dôvodne, lebo závery znaleckého posudku vychádzajú z predpokladov znalca, znalec

vo svojej výpovedi potvrdil absenciu izolácie pri opláštení komína a znaleckým posudkom sa nevyriešila
príčina vzniku požiaru a teda sa ním nevyriešila základná otázka, pre ktorú bolo znalecké dokazovanie
nariadené.

10. Žalobca s poukazom na § 220 C. s. p. nepovažoval za dostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie,

ktorý zamietol návrh na výsluch svedkyne Z.. S. W.. Svedkyňa sa ako odborne spôsobilá osoba mala
vyjadriť k odborným námietkam najmä žalovaného 3/ vo vzťahu k znaleckému posudku znalca Z.. O.,
preto je irelevantné konštatovanie súdu prvej inštancie, že jej výpoveďou by nedošlo k objasneniu príčiny
vzniku požiaru. Dodal, že napriek tomu, že vyjadrenia žalovaného boli z 26. 03. 2019 a 24. 04. 2019, dňa
30. 05. 2019 žiadal o odročenie pojednávania, nakoľko Z.. W. utrpela úraz, pre ktorý sa v danom čase

nevedela dostaviť na pojednávanie a poskytnúť relevantné odborné stanovisko, čo žalobca preukazoval
potvrdením o úraze. Na pojednávanie konané dňa 19. 11. 2019 zabezpečil je osobnú účasť, súd prvej
inštancie však dôkaz jej výsluchom odmietol vykonať.

11. Žalobca namietal aj ďalšie nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva ako súd prvej inštancie posúdil podstatné
skutkové tvrdenia, námietky strán sporu, právne argumenty ako aj iné okolnosti, na ktoré je
viazaný ustanovením § 220 C. s. p. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
bližším spôsobom nevenoval námietkam a argumentácii žalobcu vo vzťahu ku vyjadreniam ostatných
strán konania a vo vzťahu k vykonanému znaleckému dokazovaniu. Súd prvej inštancie zároveň

nedostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobcu na doplnenie
dokazovania (čím podľa obsahu odvolania žalobca uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d)
C. s. p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Na podporu
svojej argumentácie žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo/1792/2009,
Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. 475/2009 a Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/2008.

12. S poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal mu nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že žalobca v spore neuniesol dôkazné
bremeno o tom, že žalovaní porušili konkrétnu právnu povinnosť. Vykonané znalecké dokazovanie
nepotvrdilo verziu žalobcu, pričom samotný znalecký posudok ako aj následné vypočutie znalca
predstavovali jednoznačné závery pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Neobstojí ani odvolacia
námietka, že súd prvej inštancie nevypočul navrhovaného svedka - zamestnanca žalobcu. Ak takýto

dôkaz bol navrhnutý na poslednom pojednávaní, hoci je nesporné, že o jeho možnej existencii žalobca
musel vedieť ešte skôr než inicioval súdny proces, potom výpoveď svedka po vykonanom znaleckom
dokazovaní a výsluchu znalca nie je relevantná. Žalovaní 1/ a 2/ vnímajú uvedený návrh len ako
procesnú obštrukciu vzhľadom na uvedomenie si, že žalobca bremeno dôkazu neuniesol. Je zrejmé, že
konanie na súde prvej inštancie netrpí žiadnou vadou a súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil

správne a vzal do úvahy výlučne skutočnosti, ktoré z dôkazov vyplynuli alebo boli sporovými stranami
prednesené, a ktoré zároveň boli preukázané, resp. neboli sporné. Súd prvej inštancie použil zákonné
ustanovenia vzťahujúce sa na dané konanie a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyvna prípadné odlišné právne posúdenie veci. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že neexistuje žiadny dôkaz, že by požiar vznikol
v bezprostrednej blízkosti komína. Sám znalec vypovedal, že od krbu alebo krbovej vložky boli
nainštalované tepelnoizolačné dosky, ktoré bránili prestupu tepla k drevenej konštrukcii. Znalec uviedol,
žeohniskopožiarunebolotesneprikrbovejvložkeakomíne.Vnútroajvonkajšokkrbubolonezadymené,
nepopraskané a nezasiahnuté požiarom, t.j. nebolo príčinou požiaru. Žalobca klame keď uvádza, že

komín bol použitý v rozpore s určením výrobcu. Výrobca nikde neuvádza, že musí byť dodatočná
izolácia pri použití pevného paliva v jednoposchodovej budove lebo dodatočná izolácia je predpísaná
iba vo viacposchodových budovách. V predmetnom spore ide o jednoposchodovú budovu. Žalobca
nepreukázal, že by pri montáži alebo obstavbe komína v prechode strechou alebo stropom neboli
dodržané výrobcom predpísané vzdialenosti komínového plášťa voči horľavým materiálom a teda úvahy
o degradácii materiálu sú len nepreukázané domnienky. Výrobca komína uvádza, že komín Kaminodur

ERS 200 je vhodný aj pre montáž vo vnútri budovy. Informácie žalobcu sú všeobecné a neúplné,
nepokrývajú všetky varianty možného použitia komínovej techniky a dopodrobna neriešia požiadavky
protipožiarnej ochrany, pre ten ktorý prípad inštalácie. Existujú dva typy obstavby komína. Účelom prvej
je ochrana proti dotyku plášťa komína osobami, ktoré sa zdržiavajú v blízkosti komína. Bežný prístup
osôb a možnosť dotyku plášťa bol vylúčený už samotnou priestorovou dispozíciou komínového telesa,

ktoré bolo integrované do krbu a obstavané. Účelom druhého typu obstavby je zamedzenie požiaru
medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi vo viacposchodových budovách v prípade vzniknutia požiaru
na niektorom z nich. Táto dodatočná obstavba je požadovaná len pre vedenie nerezového komína
vo viacposchodových budovách. V súlade s Vyhláškou Ministerstva vnútra SR, ktorou sa ustanovujú
technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb č. 94/2004 Z. z.

(ďalej aj „vyhláška 94/2004 Z. z.“) je rodinný dom klasifikovaný ako stavba A, ktorá môže tvoriť jeden
požiarny úsek. V uvedenom prípade sa jedná o jednoposchodovú stavbu s podkrovím, ktorá je jedným
požiarnymúsekom.Zdôraznil,žežalovaný3/nebolrealizátorkrbuanikrbovejvložky,komínovéhotelesa
ani dymovodu. Realizoval iba obmurovku už osadenej krbovej vložky presne podľa technickej správy
- zriadenie komína a teplovzdušného krbu Ing. H. E. 11-2003. Žalovaný 3/ použil pri obložení krbovej

vložky certifikované materiály - izolačné dosky superizol, teplovzdorné lepidlá a teplovzdorné stierky.
Žalovaný 2/ vydal potvrdenie o vykonaní preskúšania komínov zo dňa 18. 12. 2003, ktorého súčasťou
bolo aj posúdenie splnenia požiadaviek požiarnej bezpečnosti dymovodu rovnako aj spotrebiča a jeho
obstavby.Vobývačkekdebolakrbovávložkaneuvádzamajiteľdomuničzhorené,obývačkatedanebola
ohňom priamo zasiahnutá. Príčinou požiaru mohla byť aj porucha na elektrickom vedení, pričom skrat v

elektrickom rozvode nevylúčil ani znalec v znaleckom posudku. Na záver žalovaný 3/ uviedol, že žalobca
v spore neuniesol dôkazné bremeno, sám pochybil pri zabezpečovaní dôkazov po požiari, pretože
nezabezpečil detailnú fotodokumentáciu komínových dielcov a nedal ich po požiari na expertízu a tak
nedokázal relevantne určiť príčinu požiaru. Výsluch žalobcom navrhovaného svedka Ing. W. považoval
za zbytočný, nakoľko táto nebola prítomná pri požiari. Na základe uvedeného žalovaný 3/ žiadal odvolací

súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému 3/ priznal náhradu trov konania.

15. Žalobca v replike uviedol, že naďalej zotrváva na podanom odvolaní a poukazuje na to, že
argumentácia žalovaných je rovnaká ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca zopakoval svoje
námietky z odvolania a navyše dodal, že pokiaľ žalovaný 3/ ponúka vo svojom vyjadrení k odvolaniu

odborné vyjadrenie, toto namieta, nakoľko takýto vyslovený názor je možno považovať len za uplatnenie
si procesných práv a nie za odborné stanovisko v zmysle C. s. p. Zároveň odmieta skutočnosť, že by
požiar vznikol v elektroinštalácii, nakoľko túto skutočnosť počas konania nikto neverifikoval. Nesúhlasil
ani s tvrdením žalovaných 1/ a 2/, že znalecký posudok a výsluch znalca predstavovali jednoznačné
záveryprezamietnutiežalobyvcelomrozsahu.Sámznalecnebolvosvojejvýpovedischopnýrelevantne

odpovedať a uviedol, že na zodpovedanie niektorých otázok nemal dostatočné podklady. Z obsahu a
výpovede znalca na pojednávaní vyplynulo, že námietky žalobcu boli opodstatnené a podľa názoru
žalobcu bolo dôvodné pokračovať v dokazovaní, aby žalobca dostal čas na vyriešenie otázok, ktoré
neboli riadne zodpovedané znaleckým posudkom.

16. Žalovaný 3/ v duplike zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už vo vyjadrení k odvolaniu.

17. Žalobca podal vyjadrenie k duplike žalovaného 3/, v ktorom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú
v odvolaní. Namietol, že procesná obrana žalovaného 3/ o tom, že žalobcom navrhovaná svedkyňanebola osobne prítomná pri požiari, je vzhľadom na odbornú fundovanosť svedkyne a predpokladaný
obsah jej výpovede irelevantná. Na záver uviedol, že na podanom odvolaní trvá a navrhuje, aby odvolací
súd rozhodol v súlade s jeho obsahom.

18. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p., preskúmal vec
v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s.
p. a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p., ktoré
vady nezistil, bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu,

že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý
verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že prvý výrok rozsudku súdu prvej
inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdiť.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie vzťahujúcim
sa na tento výrok a na toto poukazuje. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti reagujúc na odvolacie

dôvody žalobcu uvádza nasledovné:

19. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa § 420 ods. 1 O. z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Medzi základné predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 O. z., ktoré

musia byť splnené kumulatívne, patria vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu a príčinná
súvislosť medzi škodou a konaním. V § 420 ods. 1 O. z. je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická,
ako aj právnická osoba zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením určitej právnej povinnosti,
pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo právneho vzťahu alebo o
povinnosť uloženú priamo zákonom. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu

je označované konanie či už komisívne alebo omisívne, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda
konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 O. z. V prípade zodpovednosti
za škodu, ktorej predpokladom je protiprávne konanie nestačí, že je daná príčinná súvislosť konania

škodcu a škody, ale vyžaduje sa príčinná súvislosť protiprávneho konania a škody (následku). Zároveň
nestačí iba možnosť existencie príčinnej súvislosti medzi konaním a škodou a vyžaduje sa, aby išlo o
príčinu podstatnú bez ktorej by ku škode nedošlo. Aplikačná prax danosť príčinnej súvislosti odvodzuje
len od bezprostrednej príčiny a výsledku (škody), teda pripúšťa zodpovednosť len vtedy ak výsledok
škody je dôsledkom určitej konkrétnej príčiny, ktorou je konanie (správanie) zodpovednej osoby. V

zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo/7/2013 zo dňa 23. 04. 2014 „príčinná
súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa,
aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v
logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik
škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti

či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.“ Splnenie uvedených
predpokladov zodpovednosti za škodu musí byť v konaní jednoznačne preukázané a dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu (žalovaného) a príčinnú
súvislosť medzi nimi zaťažuje poškodeného (žalobcu). Za splnenia týchto predpokladov sa naopak
zavinenie škodcu podľa § 420 ods. 3 O. z. predpokladá.

22. V rámci dokazovania platí zásada, že strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho
tvrdenia. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o stranu, ktorá existenciu takýchto
skutočností tvrdí, pričom len takéto preukázané tvrdenie môže súd zobrať za základ svojho rozhodnutia.

Odvolací súd uvádza, že vznik škody v konaní sporným nebol. Sporným (nepreukázaným) zostalo
porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaných 1/ až 3/ a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
porušením právnej povinnosti (v prípade, že by nastala). Zo správy Okresného riaditeľstva Hasičského
a záchranného zboru v Banskej Bystrici vyplynulo, že príčinu vzniku požiaru sa nepodarilo zistiť,hoci sa pracovalo s dvomi verziami - nedodržanie bezpečnostnej vzdialenosti horľavých materiálov
od komínového telesa a vznietenie ľahko horľavých usadenín v komínovom telese. Na návrh žalobcu
bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktorého účelom bolo zistiť príčinu požiaru a možné pochybenie

projektanta a zhotoviteľov krbu (vrátane obmurovky) pri jeho realizácii. Zo znaleckého posudku č. 7/2018
vyplýva, že znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov na vypracovanie
znaleckého posudku, ktoré mu boli poskytnuté a to úradného záznamu, žiadosti o doručenie spisu,
uznesenia pre Ing. R. Z., žaloby o zaplatení istiny, informácii o požiari spracovanej Okresným
riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, technickej správy „Zriadenie komína

a teplovzdušného krbu“, zápisu o poškodení, odvolania proti uzneseniu, uznesenia z 22. 03. 2016,
vyjadrenia k uzneseniu, fotodokumentácie, Witzenman „trojvrstvové komíny z nehrdzavejúcej ocele“
a Kaminodur ERS/EAD - montážnej príručky pre trojvrstvový komínový systém z nehrdzavejúcej
ocele pre podtlakovú alebo pretlakovú prevádzku. Na pojednávaní znalec dodal, že vychádzal aj z
konzultácie s pracovníkom spoločnosti Witzenman, ktorá je výrobcom predmetného komína. Znalec sa
hneď v úvode znaleckého posudku vyjadril, že príčiny vzniku požiaru určené Okresným riaditeľstvom

Hasičského a záchranného zboru neboli podložené dostatočnými faktami, a preto ich nie je možné
brať za relevantné. Z dokumentácie pre výstavbu krbu mal znalec za to, že v nej nie sú uvedené
nedostatky,prektorébyvýstavbakrbunezodpovedalapožiarno-bezpečnostnýmpožiadavkámtýkajúcim
sa výstavby teplovzdušného krbu na drevo. Znalec uviedol, že z podkladov, ktoré mal k dispozícii nemal
zapreukázanénedostatkyaninainštaláciikomína.Znalecuviedol,žepripredpoklade,žesakrbvyužíval

intenzívne 8 rokov nemá za to, že by bol nastal nedostatok v realizácii krbu. Ak by bol pri projektovaní
nedostatok, ktorý by sa preniesol do realizácie, došlo by k vznieteniu horľavých látok podstatne skôr. Na
otázku či bola na komínovom telese zriadená tepelná izolácia znalec jednoznačne odpovedať nevedel,
nakoľkočastikomína,resp.komínovejzostavynebolipredmetomskúmania.Nakoľkokrbateplovzdušné
vykurovanie boli v prevádzke osem rokov bez vykazovania nedostatkov, je predpoklad, že inštalácia,

výstavba krbu a teplovzdušných rozvodov bola správna a odstupové vzdialenosti od horľavých látok
a materiálov požadované vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 401/2007 Z. z. boli dodržané. Znalec
skonštatoval, že z fotodokumentácie vyplýva aj predpoklad použitia materiálov uvádzaných v projektovej
dokumentácii.

23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že zo znaleckého posudku č. 7/2018 a zo
správy Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru je zrejmé, že nebolo zistené porušenie
povinnosti žalovaných 1/ až 3/ pri výstavbe a projektovaní krbu. Navyše odvolací súd dodáva, že v
prípade vzniku zodpovednosti za škodu porušením povinnosti vyplývajúcej z § 420 ods. 1 O. z. musia
byť naplnené aj ďalšie predpoklady zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť

medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Ak v konaní nebolo ustálené, že príčina
vzniku požiaru má pôvod v krbe alebo v komíne, potom nie je možné odvodzovať zodpovednosť
žalovaných 1/ až 3/ (projektanta a realizátorov krbu) za škodu vzniknutú žalobcovi. I keby bolo tvrdenie
žalobcu, že žalovaní 1/ až 3/ porušili akúkoľvek právnu povinnosť pri projektovaní a realizácii krbu
preukázané, takéto konanie žalovaných by nezakladalo ich zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods.

1 O. z. z dôvodu, že nie je v bezprostrednej príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcovi. „O vzťah
príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom
škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nevznikne. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej
príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Cdo/130/2010 zo dňa 28. 10. 2010). Nepostačuje totiž len možnosť existencie príčinnej súvislosti,
ale takáto príčinná súvislosť musí byť preukázaná. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvej
inštancie k správnemu právnemu záveru, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti
žalovaných 1/ až 3/ a teda nie je prítomný jeden zo základných atribútov pre úspešné priznanie nároku
na náhradu škody (porušenie právnej povinnosti) a zároveň neexistuje ani priama príčinná súvislosť

medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou.

24. Pokiaľ žalobca v bodoch 11. až 14. odvolania namieta technické skutočnosti, z ktorých má vyplývať
projektovanie, resp. namontovania komínu v rozpore s určením výrobcu, odvolací súd poukazuje na to,
že zo znaleckého posudku č. 7/2018, pri vyhotovovaní ktorého znalec vychádzal aj z montážnej príručky

pre trojvrstvový komínový systém z nehrdzavejúcej ocele pre podtlakovú alebo pretlakovú prevádzku
- Kaminodur ERS/EAD aj z konzultácie s pracovníkom spoločnosti Witzenman, ktorá je výrobcom
predmetného komína, vyplýva, že znalec pri jeho vyhotovovaní nezistil žiadny rozpor s určením výrobcu
a sám uviedol, že z podkladov, ktoré mal k dispozícii nemal za preukázané nedostatky na inštaláciikomína. K námietke žalobcu, že komín bol použitý v rozpore s určením od výrobcu, pretože neslúžil
len ako časť medzi spotrebičom a iným komínom, ale ako komín v celej dĺžke vychádzajúc pritom zo
základných technických údajov komína Kaminodur ERS200 (č. l. 329 - 348 spisu), odvolací súd uvádza,

že hoci z predmetných údajov vyplýva, že trojvrstvové komíny sú vhodné ako na výstavbu komínov
montovaných na vonkajšiu fasádu budovy tak aj pre stavbu dymovodov medzi spotrebičom a komínom a
na ďalšej strane (č. l. 331 spisu) je uvedené, že komín Kaminodur ERS je určený prednostne na výstavbu
na vonkajšej fasáde budovy a pri použití vo vnútri budovy musí byť vedený v prieduchu s požiarnou
odolnosťou spĺňajúcou požiadavky príslušných požiarnych predpisov, z čoho je zrejmé, že výrobca ráta

aj s možnosťou použitia komína vo vnútri budovy. Zároveň sám znalec v znaleckom posudku (č. l. 259
spisu) poukázal na namontovanie komína v zmysle uvedených technických údajov komína Kaminodur
ERS200 (č. l. 335 spisu). Pokiaľ žalobca uvádza, že pri pevnom palive výrobca predpisuje použitie
dodatočnej izolácie, odvolací súd uvádza, že uvedené nevyplýva z predložených technických informácií,
anizoznaleckéhoposudku.Pokiaľžalobcanamietanedostatočnúizoláciukomína,odvolacísúduvádza,
že znalec pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa jedna o trojvrstvový komín, kde bola dostatočná

izolačná vrstva, ktorá pri kontakte s drevenými časťami nebola taká, že by mohla spôsobiť požiar. Ďalej
znalec skonštatoval, že z fotodokumentácie bolo vidieť, že od samotného krbu a krbovej vložky boli
nainštalované tepelnoizolačné dosky, ktoré bránili prestupu tepla k samotnej drevenej konštrukcii alebo
k horľavej konštrukcii stavby. Či bola izolácia pri prechode spodného podlažia do vrchného podlažia
znalec uviesť nevedel. Námietka žalobcu, že je potrebné, aby komínový plášť spĺňal ustanovenie STN

734201 - č. l. 98 - 105 týkajúce sa vedenia komínového telesa vo viacposchodových budovách, pričom
komín opláštený nebol, nie je relevantná, nakoľko v danom prípade išlo o jednopodlažný rodinný dom
s podkrovím, ktorý je potrebné považovať za jeden požiarny úsek a nie za viacposchodovú budovu.
K námietke žalobcu, že znalec pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že osádzanie izolačných dosiek
môže mať vplyv na prípadný vznik požiaru, no v znaleckom posudku túto príčinu neuviedol odvolací

súd uvádza, že znalec uvedené skonštatoval len ako možnosť, ku ktorej sa nevie vyjadriť a nie ako
reálnu príčinu požiaru. Preto uvedená tretia verzia nie je v rozpore so záverom znalca, že so značným
odstupom času vzhľadom na nedostatočnú dokumentáciu miesta požiaru jeho príčinu spoľahlivo zistiť
nemožno.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu podal znalec v znaleckom posudku na položené otázky dostatočné
odpovede, ktoré následne doplnil a ozrejmil pri výsluchu na súdnom pojednávaní dňa 19. 11. 2019.
Pokiaľ žalobca namieta, že v konaní nebolo preukázané, ako často bol krb v prevádzke, a že znalec sa
opiera len o predpoklad, ktorým je fungovanie krbu bezproblémovo osem rokov, odvolací súd uvádza,
že chod krbu nebol žiadnym relevantným spôsob spochybnený, žiadna zo strán problémový chod krbu

nenamietala a teda znalec ani z iného vychádzať nemohol. V prípade, že by žalobca upozornil na
prípadné nedostatky s užívaním krbu v minulosti napr. na základe informácií od majiteľa domu, znalec
by sa s tým mohol zaoberať a vysporiadať. Naopak znalec vychádzal zo skutočnosti, ktorú uviedol
pri výsluchu na pojednávaní a to, že krb sa využíval, nakoľko aj v predmetný deň majitelia zakúrili
v krbe, aby mali tepelnú pohodu (čo je podložené zápisom o poškodení, z ktorého vyplýva, že otec

poisteného zakúril v krbovej vložke) a zo skutočnosti v znaleckom posudku, že nedostatky krbu neboli
nikde spomenuté. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že sa nezistila príčina požiaru, preto je namieste
kontrolné znalecké dokazovanie, k tomu odvolací súdu uvádza, že znalecký posudok dáva odpoveď
prečotomutakbolo,atozdôvodu,ženapreukázanievznikupožiarunemalznalecdostatočnémnožstvo
podkladov. Príčinu požiaru nezistilo ani Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru, ktoré síce

po požiari pracovalo s dvomi variantmi, ale ani jednu sa nepodarilo preukázať. Ani vyjadrenie znalca pri
výsluchu na súde prvej inštancie sa nelíšilo od záverov znaleckého posudku č. 7/2018 v takej miere,
že by z toho vyvstala potreba nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie. Odvolací dôvod v zmysle § 365
ods. 1 písm. e) C. s. p. vzťahujúci sa na nenariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania vo veci tak
nebol žalobcom uplatnený dôvodne.

26. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý výsluch svedkyne Z. S.
W. zamestnanej u žalobcu v pozícii likvidátorky poistnej udalosti odvolací súd uvádza, že z konania
nevyplynula prítomnosť navrhovanej svedkyne Z.. S. W. na mieste požiaru. Naopak zo zápisu o
poškodení (podpísaný technikom dňa 03. 01. 2012 a poškodeným dňa 05. 01. 2012) vyplýva, že

technikom - likvidátorom poistnej udalosti, ktorý spisoval zápis o poškodení bol p. K. J. a nie Z.. S. W..
Odvolacísúddávadopozornosti,žežalovaný3/vkonanípredsúdomprvejinštanciepodanímzodňa15.
06. 2016 navrhol výsluch likvidátora poistnej udalosti K. J.. Žalobca z dôvodu nehospodárnosti v konaní
s vykonaním navrhnutého dôkazu nesúhlasil. Vzhľadom na pôvodný nesúhlas žalobcu s vypočutímlikvidátora poistnej udalosti, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca navrhuje vypočuť
jeho zamestnankyňu - likvidátorku poistnej udalosti, ktorá ani nespisovala zápis o poškodení, ani jej
prítomnosť nebola na mieste požiaru preukázaná. Pokiaľ žalobca uvádza, že ide o osobu, ktorá sa

má odborne vyjadriť k odborným vyjadreniam žalovaného 3/ ku znaleckému posudku, odvolací súd v
prvom rade poukazuje na to, že žalobca mohol ako dôkazný prostriedok v konaní predložiť písomné
odborné vyjadrenie Ing. W., resp. inej osoby v zmysle § 206 C. s. p. Napokon aj odborné vyjadrenia
žalovaného 3/ boli podané písomne. Preto aj vzhľadom na dôvody uvedené vyššie nebol dôvod ju
vypočúvať v pozícii svedka na pojednávaní. Je pravdou, že znalec taktiež nebol prítomný pri požiari,

resp. na mieste krátko po požiari, ale tento bol na pojednávaní vypočúvaný v pozícii znalca (nie svedka)
za účelom objasnenia jeho záverov v písomne podanom znaleckom posudku vypracovanom na základe
spisovej dokumentácie mu poskytnutej. Vzhľadom na odstup času od podania vyjadrení žalovaného 3/
(naposledy v apríli 2019) do konania pojednávania 19. 11. 2019 aj s prihliadnutím na úraz členka Z..
W., mohla táto najneskôr od 22. 05. 2019 kedy už mala lekárom nariadené asistované cvičenie členku,
podať písomné odborné vyjadrenie, mala na uvedené teda viac ako 5 mesiacov.

27. V druhom rade na to, aby mohla Z.. W. v súdnom konaní podať odborné vyjadrenie (aj keby
ústne na pojednávaní), musí byť v zmysle § 206 C. s. p. na to odborne spôsobilou osobou. Z registra
súdnych znalcov vyplýva, že Z.. S. W. je zapísaná ako súdny znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie
pozemných stavieb a odhadu nehnuteľností a nie v odbore požiarna ochrana odvetvie zisťovania príčin

vzniku požiarov, protipožiarna bezpečnosť stavieb, protipožiarna bezpečnosť technologických procesov
zariadení a výrobkov, z ktorého bol robený znalecký posudok. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že
zoznam súdnych znalcov sa zverejňuje na stránke Ministerstva spravodlivosti SR, je teda skutočnosťou
všeobecne známou, preto sa v zmysle § 186 ods. 1 C. s. p. nedokazuje.

28. S poukazom na vyššie uvedené a po zohľadnení zásady hospodárnosti konania je odvolací súd
toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, keď nepripustil návrh na výsluch Z..
W., čo zároveň v bode 39. odôvodnenia rozsudku zdôvodnil. Výsluch zamestnankyne žalovaného,
ktorá nebola prítomná na mieste požiaru ihneď po požiari, keď z konania ani nevyplynul jej vzťah k
likvidácii predmetnej poistnej udalosti v pozícii svedka po siedmych rokoch od vzniku požiaru, ani jej

vyjadrenie v pozícii odborne spôsobilej osoby, ktorá je zapísaná v zozname znalcov v inom ako na vec
sa vzťahujúcom odbore a odvetviach sa aj odvolaciemu súdu javí ako nehospodárne, nadbytočné a nič
relevantné pre rozhodnutie vo veci neprinášajúce. S poukazom na vyššie uvedené nebol odvolací dôvod
v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p. uplatnený dôvodne.

29. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
uvádza, že preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a odvolania žalobcu dospel k
názoru, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore nezaťažil svoje konanie vytýkanou vadou. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku sú zrejmé skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, pre
ktorépovažovalžalobužalobcuzanedôvodnú,keďžežalobcanepreukázalporušenieprávnejpovinnosti

žalovaných 1/ až 3/ ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie je konkrétne a zrozumiteľné, obsahuje dostatočné vysvetlenie dôvodov
rozhodnutia, a preto ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. nebol uplatnený dôvodne.
30. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že súd prvej inštancie dospel na základe
skutkových zistení vyvodených z dôkazov vykonaných procesne správnym spôsobom k správnemu

právnemu záveru, že žaloba o náhradu škody voči žalovaným 1/ až 3/ nie je dôvodná, a preto odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, ako vecne správny
v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.

31. Súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom druhom výroku o nároku žalovaných 1/ až 3/ na náhradu

trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 C. s. p.) v
súladesustanoveniamiCivilnéhosporovéhoporiadkuaztohtodôvodubolrozsudoksúduprvejinštancie
potvrdený aj v tejto časti.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v

spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ až 3/ priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
plný úspech v odvolacom konaní mali žalovaní 1/ až 3/. O výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, preto odvolací súd určil
začiatok lehoty na plnenie náhrady trov odvolacieho konania podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).