Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712209953
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1712209953.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: MEDIDERMA spol. s
r.o., Dlhá 118, 949 01 Nitra, IČO: 31 415 806, zastúpeného spoločnosťou KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o.,
Štefánikova 57 949 01 Nitra, IČO: 47 237 252, proti žalovanému: Geodetika, s.r.o., Robotnícka 4417/9,
903 01 Senec, IČO: 35 941 464, zastúpenému spoločnosťou JUDr. Peter Dobrovodský & spol., s. r.
o., Česká 7, 831 03 Bratislava, IČO: 45 235 929, o zaplatenie ceny za dielo vo výške 3.038,17 EUR s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/45/2013-215
zo dňa 30.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/45/2013-215 zo dňa 30.09.2019
potvrdzuje.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie, prvým výrokom, rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú
sumu vo výške 3.038,17 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 3.038,17

EUR od 13.06.2008 podľa ust. § 2 ods. 2, § 261 ods. 1, § 420 až 422, § 536, § 537, § 554 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, (ďalej len „ObZ“) a druhým výrokom rozhodol o priznaní žalobcovi
voči žalovanému náhrady trov súdneho konania s odkazom na ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“).

2.Vosvojomrozhodnutíuviedol,žežalobouzodňa07.06.2012doručenousúdudňa12.06.2012žalobca
žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 3.038,17 EUR s

príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca
ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 28.05.2008 Zmluvu o dielo číslo XX-XX-
XX-XXX, predmetom ktorej bola dodávka a montáž hydroizolácie plochej strechy bytového domu W.
pomocou strešného systému Firestone na základe cenovej ponuky číslo XXXXb zo dňa 24.04.2008.
Súčasťou predmetu plnenia nebola dodávka realizačnej projektovej dokumentácie. Po vykonaní diela
bola navrhovateľom vystavená faktúra za vykonané práce č. XXXXXXXX splatná dňa 12.06.2012 na
sumu 3.038,17 EUR (pôvodne 91.528,- Sk) vrátane DPH. Žalovaný faktúru nezaplatil napriek vykonaniu

diela.

3. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom č.k. 36Cb/45/2013 - 89 zo dňa 11.03.2015 žalobu zamietol,
keď posúdil zmluvu medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu o dielo, žalobca nepreukázal odovzdaniediela dohodnutým spôsobom, keď zápis o priebehu a výsledku preberajúceho konania a samotný
súpis vykonaných prác G. XXXXX nebol podpísaný žalovaným. Dielo nebolo vykonané riadne, čo bolo
preukázané zo Znaleckého posudku č. X/XXXX. Dielo nebolo riadne odovzdané, čo bolo preukázané

aj z výpovede svedka E.. Žalobca odstránil príčiny nefunkčnosti diela, avšak takým spôsobom, že
znehodnotil estetickú funkciu diela.

4. Odvolací súd uznesením č.k. 4Cob/331/2015 - 114 zo dňa 07.09.2017 rozsudok súdu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, s tým, že vykonané dôkazy nevyhodnotil zrozumiteľne,

nezaoberal sa dôkladne zákonnými predpokladmi dôvodnosti pohľadávky uplatnenej žalobcom, keď
dostatočne jasne a presvedčivo neuviedol, ako vyhodnotil argumentáciu žalobcu prezentovanú v
priebehu súdneho konania. Súd prvej inštancie neobjasnil zrejmý nesúlad v identifikácii osoby p. E.
a p. E., rovnako sa súd nevysporiadal s obranou žalobcu, že na príjmovom pokladničnom doklade je
otlačok pečiatky, ktorý nie je identický s odtlačkom pečiatky, akú používala spoločnosť v čase realizácie
zmluvy o dielo, nakoľko je na nej uvedené staré logo spoločnosti. Súd tiež neobjasnil nezrovnalosti

spočívajúce v tom, že podľa zmluvy o dielo, práce pre fakturačné účely preberá p. E., pričom na
príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 28.5.2008 je uvedený p. E. bez krstného mena a vypočutý v
konaní bol p. Q. E..
Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bolo posúdiť otázku vzniku nároku žalobcu na zaplatenie
ceny za dielo, ustáliť, ako bolo vykonané a odovzdané dielo, posúdiť možnú existenciu vád a splnenie

notifikačnej povinnosti zo strany žalovaného, ako aj otázku odstránenia vád s odkazom na tvrdenie
žalobcu, že strešná izolácia je plne funkčná a plní svoju technickú, ako i žalovaným namietanú estetickú
funkciu.

5. V ďalšom konaní súd prvej inštancie ustálil, že pokiaľ išlo o odovzdanie diela, toto mal preukázané

z listu žalovaného žalobcovi zo dňa 24.02.2009, kde jeho prevzatie žalovaný potvrdil. Samotný Q. E.
síce pri výsluchu uviedol, že dielo prevzal, avšak súčasne uviedol, že oznamoval p. E., že „sa mu to
s tými kameňmi nezdá, že si myslí, že sa po šliapnutí tá izolácia môže roztrhnúť. V spojení s listom
žalovaného žalobcovi zo dňa 24.02.2009 bolo zrejmé, že úmyslom žalovaného bolo dielo prevziať, aj
keď nebolo zhotovené bez vád. Súd potom po doplnení dokazovania o list žalovaného žalobcovi zo dňa

24.02.2009 konštatoval, že žalovaný si dielo prevzal, a teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny
za dielo (§ 548 ods. 1 ObZ).
Samotná existencia vád diela sa potom mala vyriešiť v rámci uplatnenia si nárokov z vád diela (§ 420
až 422 v spojení § 560 ods. 1 ObZ), v rámci ktorého si žalovaný mohol uplatniť ním vybraný nárok
vrátane zľavy z ceny diela. Nebolo však preukázané, že by si žalovaný zákonom upraveným spôsobom

uplatnil zľavy z ceny diela, pričom žalobca odstránil funkčné vady izolácie. Samotná existencia vád
diela spočívajúca v nalepení fľakov a v znížení estetickej hodnoty strechy, vzhľadom na prevzatie diela
žalovaným, potom nemala vplyv na existenciu nároku žalobcu na zaplatenie ceny za dielo.
Z výpovedí svedkov mal súd preukázané, že zatekanie cez hydroizoláciu v roku 2015 bolo v dôsledku
vady, ktorá sa vyskytla po odovzdaní diela. Neexistovala teda v čase odovzdania diela, keď „bola

vymenená izolácia, v rohoch to bolo treba upraviť tak, aby voda stekala preč", teda vada nesúvisela
s opravou vadne zhotovenej izolácie, keď nebol dodržaný technologický postup a pod izoláciou boli
nečistoty spôsobujúce vydutie izolácie. Navyše len v dôsledku použitia trávnika ako vrstvy umiestnenej
na hydroizoláciu, nebola táto vystavená priamemu slnečnému žiareniu a zmenám poveternostných
vplyvov, a teda sa nemohla v celom rozsahu prejaviť vhodnosť opravy hydroizolácie vyrezaním otvorov

a ich následným prelepením.
Pokiaľ išlo o žalovaným tvrdené čiastočné plnenie, toto mal súd, vychádzajúc zo zrušujúceho uznesenia
odvoliaceho súdu za nepreukázané, keď nebol p. E. osobou, ktorá konaním zaväzovala žalobcu podľa §
15 ods. 1 ObZ. Rovnako tiež bez doplnenia dokazovania, ktoré bolo však možné vykonať len na návrh,
nebolo možné odstrániť nesúlad v identifikácii osoby p. E. a p. E.. Rovnako tiež bolo vecou žalovaného,

aby predložil výdavkový pokladničný doklad, ak takýto mal a originál príjmového pokladničného dokladu.
Samotná skutočnosť, že záloha mala byť podľa tvrdenia žalovaného 50.000,- Sk, pričom bola dohodnutá
vo výške 23.000,- Sk, bola odôvodnená tým, že sumu, ktorú mal žalovaný odovzdať p. E., bola ním
ultimatívne vyžiadaná, uvedené sa nepodarilo preukázať, keďže tento nebol vypočutý. Použitie odlišnej
pečiatky žalobcu nasvedčovalo tomu, že pečiatku použila osoba dlhodobo spolupracujúca so žalobcom,

žalobca neuviedol komu pečiatku č. 5 vydal a ani neuviedol, že staré pečiatky zlikvidoval alebo mu boli
odcudzené.
Z výpovede svedka E., že „nespomína si, že mu konateľ žalovaného priniesol 50.000,- Sk na stavbu",
nevyplývalo že sumu 50.000,- Sk neodovzdal p. E., z tejto vyplývala len skutočnosť, že si nepamätal,že to tak bolo. V tejto súvislosti bolo tiež podstatné jeho tvrdenie že „na stavbe sa odovzdávali peniaze
na rôzne účely“, ktoré rovnako nepreukázalo odovzdanie peňazí p. E.. Pokiaľ išlo o ultimatívne kladenie
podmienky zaplatenia preddavku p. E., toto nebolo preukázané, patrili však k podnikateľskej kultúre

v stavebníctve, takéto požiadavky, najmä ak na takéto práce technologicky nadväzovali ďalšie, už
dohodnuté práce. Uvedené bolo však bez právneho významu, keď p. E. nebol vypočutý a nebol ani
odstránený rozpor, či išlo o E. alebo E..
Pokiaľ išlo o nezrovnalosti, že podľa zmluvy o dielo práce, pre fakturačné účely prebral p. D. E., pričom
na Príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 28.05.2008 bol uvedený p. E. a vypočutý bol p. Q. E., bolo

vecou žalovaného, ktorý tvrdil zaplatenie časti ceny za dielo, aby navrhol dôkazy, na základe ktorých sa
odstránia uvedené nezrovnalosti. Takéto dôkazy neboli navrhnuté.
K tvrdeniu navrhovateľa, že po jeho pracovníkoch na stavbe boli následne pracovníci dodávajúci iné
stavebné prvky a že k nalepeniu kamienkov mohlo dôjsť ich činnosťou súd uviedol, že takýto vznik
vád diela navrhovateľa bol vylúčený vzhľadom na technologický postup vykonávania diela, keď sa na
povrch strechy uloží hydroizolácia, teda ak sú pod hydroizoláciou pokladanou navrhovateľom nečistoty,

za tieto zodpovedá navrhovateľ, keďže tieto nečistoty mal pred položením izolácie odstrániť. Funkčné
vady izolácie však boli odstránené.
Súd nevykonal výsluch E. ako svedka, keďže sa nepodarilo zistiť miesto jeho pobytu.
Nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania súd posúdil tiež podľa ObZ. Žalovaný sa nezaplatením
ceny za dielo dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po

dni splatnosti uvedenej na faktúre č. XXXXXXXX (§ 365 ObZ). Súd preto priznal žalobcovi úroky z
omeškania počítané z ceny za dielo podľa § 369 ods. 1 ObZ v zákonnej výške, keď tento bol žalobcom v
žalobnom návrhu aj žiadaný. Výšku úroku z omeškania teda súd určil podľa § 369 ods. 1 ObZ účinného
ku dňu vzniku omeškania žalovaného so zaplatením peňažného plnenia, podľa ktorého je povinný dlžník
platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná

úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná
v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu t.j. 31.12.2007 bola 4,25 %
ročne, takže úrok z omeškania bol po zvýšení o 10 % vo výške 14,25 % ročne. Súd potom priznal
žalobcovi voči žalovanému aj úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc prvým dňom omeškania.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalovanému plne
úspešný.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že
uznesením Krajského súdu v Bratislava sp. zn.4Cob/331/2015-114 zo dňa 07.09.2017 odvolací súd
zrušil rozsudok Okresného súdu v Pezinku sp. zn.36Cb/45/2013-89 zo dňa 11.03.2015 s tým, že vec
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odvolací súd súčasne uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude jednoznačne a

s ohľadom na argumentáciu žalobcu posúdiť otázku vzniku jeho nároku na zaplatenie ceny za dielo,
ustáliť, ako bolo vykonané a odovzdané dielo, posúdiť možnú existenciu vád a splnenie notifikačnej
povinnosti zo strany žalovaného ako aj otázku odstránenia vád s odkazom na tvrdenie žalobcu, že
strešná izolácia bola plne funkčná a plní svoju technickú ako i žalovaným namietanú estetickú funkciu.
Konajúci prvoinštančný súd na základe toho vykonal doplňujúce dokazovanie, avšak dospel k záverom,

ktoré v žiadnom prípade nevyplývali ani z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ani zo
svedeckých výpovedí a vyjadrení žalovaného.
V bode 8. svojho odôvodnenia rozsudku uviedol, že svedok Q.H. E. údajne dielo prevzal, i keď mal k jeho
kvalite pripomienky. Prvoinštatnčný súd pritom vôbec neskúmal právnu legitimáciu p. E. k vykonávaniu
akýchkoľvek úkonov menom spoločnosti. Ak by tak konal, zistil by, že podľa zápisu v obchodnom

registri p. Q. E. bol spoločníkom a konateľom spoločnosti v čase od 15.08.2009 do 02.12.2011, pričom
preberacie konanie ukončenej stavby - podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí, ktoré vyhotovil žalobca,
začalo dňa 28.05.2008 a bolo ukončené dňa 29.05.2008.
Poukázal pri tom na skutočnosť, že tento protokol o odovzdaní a prevzatí ukončenej stavby do dnešného
dňa nebol štatutárnym zástupcom spoločnosti podpísaný.

Konajúci prvoinštančný súd tak - na základe tejto výpovede osoby, ktorá nemala žiadnu právnu
legitimáciu dielo prevziať - v spojení s listom žalovaného zo dňa 24.02.2009 - ktorý bol písomnou
reklamáciou vád diela - dospel k záveru, že úmyslom žalovaného bolo dielo prevziať, aj keď nebolo
zhotovené riadne.Žalovaný opakovane zdôrazňoval a i v tomto odvolaní zdôrazňuje, že vzťahy medzi žalobcom a
žalovaným sa riadili Zmluvou o dielo č. XX-XX-XX-XXX zo dňa 28.05.2008, ktorá bola vyhotovená
žalobcom.

Podľa čl. 9 ods.1 mal žalobca po zhotovení diela vyzvať žalovaného k jeho prevzatiu. Podľa ods. 2 cit.
ust. ZoD o priebehu a výsledku preberacieho konania spíšu zmluvné strany zápis, v závere ktorého
objednávateľ výslovne uvedie či dielo preberá, alebo nepreberá s uvedením dôvodov.
Žalobca takúto listinu konajúcemu súdu nepredložil. Je pravdou, že predložil vyššie citovaný Zápis
datovaný dňom 29.05.2008, ktorý však ani z jeho strany nebol podpísaný jeho štatutárnym zástupcom,

ale zástupcami - H.. W. a Q.. P. - bez uvedenia ich funkcií a oprávnení. Pán Staško bol podľa čl. 8 ods.
1 ZoD oprávnený k prevzatiu pracoviska, ale k žiadnym iným úkonom.
K samotnému zhotoveniu diela uviedol, že toto nebolo zhotovené kvalitne (nevyčistené podložie pod
pokladanou izolačnou vrstvou), ale ani v zmysle technologického predpisu výrobcu. Toto všetko bolo v
konaní preukázané Znaleckým posudkom XX/XXXX, ktorý vyhotovil znalec H.. B. Q. dňa 24.03.2009 a
ktorý bol predložený spolu s reklamáciou vady zhotovenia diela žalobcovi.

Žalovaný má za to, že konajúci prvoinštančný súd sa riadne nevysporiadal s otázkou vyplatenia zálohy
vo výške 50.000,- Sk, uspokojil sa s verbálnym tvrdením žalobcu, že razítko, ktorého otlačok bol na
príjmovom doklade im bolo odcudzené, ani s tým, či uvedená suma bola zaevidovaná v jeho účtovníctve.
Žalovaný nemal možnosť dokazovať mená osôb, ktoré vystupovali za žalobcu, a tak tento svoje tvrdenia
manipulatívne upravoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd po prejednaní veci z dôvodu, že
rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa ust. §
390 CSP rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 36Cb/45/2013 zo dňa 30.09.2019 zrušil, žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v zmysle ustanovenia § 362 ods. 1
CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súd, proti ktorému rozhodnutie
smeruje. V doručenej výzve súdu na podanie vyjadrenia k odvolaniu, bolo uvedené, že odvolanie
žalovaného datované na deň 21.10.2019 bolo doručené súdu dňa 22.11.2019 a doplnené dňa
22.10.2019. Samotný žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok mu bol doručený

dňa 04.10.2019. Lehota na podanie odvolania voči vydanému rozsudku začala žalovanému plynúť
dňa 05.10.2019, pričom koniec lehoty pripadol na deň 19.10.2019 (sobota) a posledným dňom lehoty
na podanie odvolania bol najbližší nasledujúci pracovný deň t.j. 21.10.2019. V zmysle ustanovenia
§ 121 ods. 5 CSP je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Uvedené platí aj vtedy, ak je podanie urobené

elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom - advokátom,
bol v zmysle ustanovenia § 82l zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch povinný v konaní pred súdom,
doručovať podania do elektronickej schránky súdu. Pokiaľ bol údaj o dátume doručenia napadnutého

rozsudku uvedený v podanom odvolaní správny, poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Pezinok
vyznačil, že odvolanie mu bolo doručené dňa 22.10.2019, a teda po uplynutí zákonnej lehoty stanovenej
na podanie odvolania, v dôsledku čoho by mal súd podané odvolanie odmietnuť.

V podanom odvolaní žalovaný uviedol, že súd v konaní nepostupoval v zmysle intencií určených

uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/331/2015-114 zo dňa 07.09.2017, podľa ktorých
mal súd v konaní posúdiť otázku vzniku nároku na zaplatenie ceny a ustáliť, či prišlo k vykonaniu a
odovzdaniu diela, ako aj posúdiť možnú existenciu vád a splnenie notifikačnej povinnosti žalovaného. S
uvedeným tvrdením žalovaného nie je možné, podľa názoru žalobcu, súhlasiť, nakoľko súd sa v ďalšom
konaní zaoberal práve uvedenými otázkami a doplnil dokazovanie v rozsahu navrhovaným stranami

sporu.

Žalobca ďalej uviedol, že medzi zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom vznikol dňa 28.05.2008
na základe uzavretej Zmluvy o dielo č. XX-XX-XX-XXX (ďalej len ,,Zmluva“) platný záväzkovo-právny
vzťah, na základe ktorého žalobca vykonal dielo bližšie špecifikované v čl. 2 zmluvy, ako: dodávka a

montáž hydroizolácie plochej strechy bytového domu W., a to na základe cenovej ponuky č. XXXXb
zo dňa 24.04.2008. Termín ukončenia prác bol stanovený na 29.05.2008. Po vyhotovení diela vyzval
žalobca žalovaného na protokolárne prevzatie diela, o čom svedčí aj samotným žalovaným predložený
zápis o odovzdaní a prevzatí stavby. Žalobca si splnil svoju zmluvnú povinnosť vyhotoviť dielo a rovnakoaj povinnosť vyzvať objednávateľa na jeho protokolárne prevzatie. Žalovaný opakovane poukazoval
na skutočnosť, že v zmysle čl. 9 uzavretej zmluvy, bol žalobca povinný po zhotovení diela vyzvať
žalovaného na jeho prevzatie, pričom o priebehu a výsledku preberacieho konania mal byť spísaný

zápis, v závere ktorého objednávateľ diela výslovne uvedie, či dielo preberá alebo nepreberá. Hoci
žalovaný nepodpísal zápis o odovzdaní diela, k reálnemu odovzdaniu diela došlo. Táto skutočnosť
vyplýva aj z vyjadrenia konateľa žalovaného v rámci výsluchu uskutočneného na pojednávaní dňa
10.03.2014, ako aj zo samotného správania žalovaného, ktorý listom zo dňa 24.02.2009 vyzval žalobcu
na odstránenie záručných vád. K odovzdaniu diela žalovanému došlo dňa 29.05.2008, kedy žalobca

vyzval žalovaného na protokolárne prevzatie diela, pričom nedostatky uvádzané žalovaným v zápise o
odovzdaní a prevzatí boli zo strany žalobcu odstránené do termínu 30.05.2008 tak, ako to bolo medzi
stranami dohodnuté.

V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom nedoloženia oboma stranami podpísaného protokolu o
prevzatí diela, žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/231/2015 zo

dňa 12.04.2017, v ktorom sa súd zaoberal rovnako otázkou absencie preberacieho protokolu, ktorého
vyhotovenie bolo v uzavretej zmluve stanovené ako hmotnoprávna podmienka odovzdania a prevzatia
diela.

Žalovaný kontaktoval žalobcu po uplynutí deviatich mesiacov od odovzdania diela s výzvou na

odstránenie záručných vád, ktoré mali spočívať v nesprávnom technologickom postupe osadení
hydroizolácie, v dôsledku čoho malo dôjsť k zatečeniu do bytu nachádzajúceho sa na najvyššom
poschodí bytového domu, pričom zatekanie malo byť podľa tvrdenia žalovaného také rozsiahle, že sa
tento byt stal neobývateľným. V nadväznosti na list žalovaného zo dňa 24.02.2009 sa dňa 10.03.2009
uskutočnilo stretnutie, v rámci ktorého bola vykonaná obhliadka diela, pri ktorej bolo konštatované, že

spodhydroizoláciebolinadesiatichmiestachvyrezanékamienky(vzmysledohodyuvedenejvprotokole
o odovzdaní a prevzatí, boli kamienky odstránené 30.05.2008 a miesta boli následne prelepené novou
vrstvou hydroizolácie). Na diele neboli zistené žiadne nedostatky narúšajúce jeho funkčnosť, v dôsledku
ktorých by mohlo dochádzať k zatekaniu. Žalovaný neumožnil pracovníkom spoločnosti žalovaného
vstup do bytu, v ktorom malo k zatekaniu dochádzať a ktorý mal byť podľa jeho tvrdené poškodený do

takej miery, že sa stal neobývateľným. Žalovaný opätovne odmietol spísanie protokolu o uskutočnenej
obhliadke strechy bytového domu.

Žalovaný neposkytol žalobcovi súčinnosť potrebnú na preskúmanie a zhodnotenie tvrdených vád ako
ani na zhodnotenie uvádzanej škody. Žalobca poukázal na ustanovenie § 562ods. 1 v spojení s ods. 2

písm. a) ObZ, podľa ktorého súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi
vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí. Pokiaľ na diele vznikli vady, bolo povinnosťou
žalovaného oznámiť ich žalobcovi bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil. Žalovaný si nesplnil
notifikačnú povinnosť, bez zbytočného odkladu vzniknuté vady neoznámil, v dôsledku čoho mu ani
v súdnom konaní nemožno priznať práva z takýchto vád diela. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že dielo malo

vady spôsobujúce zatekanie, bol povinný ich žalobcovi oznámiť bezodkladne a poskytnúť mu súčinnosť
potrebnú na ich zistenie a odstránenie. Žalovaný nepreukázal vady kvalifikovaným spôsobom a rovnako
ani nepostupoval v zmysle jeho zákonom stanovenej notifikačnej povinnosti.

V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že zhotovené dielo malo vady, za ktoré by

zodpovedal žalobca. Z písomnej komunikácie vyplynulo, že žalovaný reklamoval vady diela, pričom ako
zodpovednostný nárok zvolil odstránenie vád. Na vykonanej obhliadke diela neboli zistené žalobcom
tvrdené vady, ani žiadne iné, ktoré by akýmkoľvek spôsobom narúšali funkčnosť diela. Pokiaľ aj
po vykonanej obhliadke žalovaný zotrvával v presvedčení, že dielo malo vady, mal právo v zmysle
ustanovenia § 436 ods. 2 ObZ od uzavretej zmluvy o dielo odstúpiť alebo požadovať primeranú zľavu z

ceny diela. Žalovaný od uzavretej zmluvy neodstúpil a tvrdil, že vedy diela dal odstrániť inej spoločnosti.
Takýto postup zvolil pritom bez toho, aby žalobcovi poskytol súčinnosť a poskytol primeranú lehotu na
odstránenie vád.

Žalovanému bolo dielo odovzdané 29.05.2008, pričom vytknuté nedostatky boli odstránené do

30.05.2008. Po uplynutí deviatich mesiacov od odovzdania diela žalovaný listom zo dňa 29.02.2009
reklamoval údajné vady diela, ktorých existencia nebola zistená, na diele neboli zistené žiadne
nedostatky narúšajúce jeho funkčnosť, v dôsledku ktorých by mohlo dochádzať k masívnemu zatekaniu.
Žalovaný byty v roku 2015 predal vlastníkom, ktorí vo výsluchu uviedli, že pred kúpou bytov uskutočniliobhliadku, pričom v bytoch k žiadnemu zatekaniu nedochádzalo a rovnako neboli viditeľné ani žiadne
stopy po predchádzajúcom zatekaní. Uviedli, že k zatekaniu začalo dochádzať až po kúpe bytov, čo
bolo zrejmé aj z dokladov predložených žalovaným (Objednávka zo dňa 23.11.2016 + cenová ponuka

spoločnosti IZOLATÉRI s.r.o. + predfaktúra č. XXXXX + Faktúra č. XXXXXX zo dňa 28.11.2016).
Pokiaľ by odovzdané dielo v roku 2008/2009 malo také vady, ako tvrdil žalovaný, v dôsledku ktorých
malo dochádzať k sústavnému zatekaniu, bol značne nelogický jeho postup, kedy namiesto opravy
vád, predal byty konečným vlastníkom (ktorí žiadne stopy zatekania neuvádzali a rovnako o nejakom
predchádzajúcom zatekaní ani neboli upovedomení). Žalovaný dal spoločnosti IZOLATÉRI s.r.o.

vyhotoviť novú hydroizoláciu strechy v roku novembri roku 2016, teda 8 rokov od odovzdania diela.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa javil argument žalovaného o existencii vád absurdný a účelový.

V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca zastával názor, že súd dostatočne
zistil skutkový stav veci a vykonal dostatočné doplnenia dokazovania v zmysle návrhov predložených
sporovými stranami. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie postupom podľa

ustanovenia § 387, ako vecne správne potvrdil. Prípadne s poukazom na bod I. tohto vyjadrenia, aby
postupoval v zmysle ustanovenia § 386 písm. a) a podané odvolanie, ako podané oneskorene odmietol.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP)

a po preskúmaní dokladov tvoriacich obsah spisu zistil, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

10. K tvrdeniu žalobcu, že odvolanie žalovaného bolo podané oneskorene, odvolací súd uvádza, že
žalovanému bolo rozhodnutie zaslané 04.10.2019 a odvolanie bolo podané poštovou prepravou dňa
21.10.2019 (č.l. 239 spisu), teda včas.

11. Podľa § 536 ods. 1, 2 a 3 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

12. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci,

jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.

13. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže
strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

14. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

15. Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

16. Podľa § 560 ods. 1 ObZ, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v
zmluve.
17.Podľa§562ods.1ObZ,objednávateľjepovinnýpredmetdielaprezrieťalebozariadiťjehoprehliadku
podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

18. Odvolací súd považuje za nesporne preukázané, že predmetom diela bola dodávka a montáž
hydroizolácie plochej strechy bytového domu Senec pomocou strešného systému Firestone, na základe
cenovej ponuky č. XXXXb zo dňa 24.04.2008. Po vykonaní diela bola navrhovateľom vystavená faktúra
zavykonanépráceč.XXXXXXXXnasumu3.038,17EUR(pôvodne91.521,-Sk)vrátaneDPH.Žalovaný
faktúru nezaplatil, pričom základom jeho argumentácie počas konania pred súdom prvej inštancie ako

aj v podanom odvolaní bolo spochybnenie prevzatia diela s poukazom na skutočnosť, že protokol o
odovzdaní a prevzatí ukončenia prác, na ktorý poukazuje súd prvej inštancie, nebol do dnešného dňa
podpísaný štatutárnym zástupcom spoločnosti žalovaného, keď súd neskúmal právnu legitimáciu p.
Farkaša k vykonávaniu akýchkoľvek úkonov menom spoločnosti.Odvolateľ potvrdil, že žalobca predložil zápis datovaný dňom 29.5.2008, ktorý však ani z jeho strany
nebol podpísaný štatutárnym zástupcom, ale H.. W. a Q.. P., bez uvedenia ich funkcií a oprávnení.
Žalovaný - odvolateľ opakovane zdôraznil, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa riadili Zmluvou

o dielo č. XX-XX-XX-XXX zo dňa 28.5.2008, ktorá bola vyhotovená žalobcom. Odvolací súd z článku
9. zmluvy - splnenie záväzku zhotoviteľa - odovzdaní a prevzatí diela, z bodu 1. a 2. mal preukázané,
že sporové strany sa dohodli, že po zhotovení diela vyzve zhotoviteľ objednávateľa k odovzdaniu a
prevzatiu diela v mieste plnenia. Objednávateľ vykoná, po výzve zhotoviteľa, do troch dní prevzatie
skutočne vykonaných prác. O priebehu a výsledku preberacieho konania spíšu zmluvné strany zápis, v

závere ktorého objednávateľ výslovne uvedie, či dielo preberá alebo nepreberá, s uvedením dôvodov.
V liste žalovaného zo dňa 24.2.2009 žalovaný v odseku 2. uvádza: V zápise o odovzdaní a prevzatí
diela, vyhotovenom dňa 29.5.2008 je uvedené, že objednávateľ preberá dielo s vadami, spočívajúcimi
- citujeme zo zápisu: „Pod izoláciou sa na desiatich miestach nachádzajú kamienky, ako aj vzduch.
bubliny. Zhotoviteľ ich odstráni do 30.5.2008.“.
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom žalobcu, ktorý poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/231/2005 zo dňa 12.4.2017, ktorý je aplikovateľný aj na
prejednávanú vec.
Konajúci súd vo svojom rozsudku uviedol: „Z obsahu zmluvy možno ustáliť, že podmienkou odovzdania
a prevzatia diela bolo spísanie zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela v písomnej forme a existencia
takéhoto protokolu je hmotnoprávnou podmienkou odovzdania a prevzatia diela. Nesplnenie tejto

podmienky tvorí prekážku pre riadne odovzdanie a prevzatie diela, a tým aj pre splatnosť (v
prejednávanej veci zádržného). Úlohou práva vykladaného súdmi je vytvoriť pevný, jasný a určitý
právny rámec tých záväzkových vzťahov účastníkov konania, ktoré sú medzi nimi sporné a tvoria
predmet sporu. Úlohou súdu je vykladať právo ako reálny nástroj efektívne riešiaci sporné vzťahy
účastníkov konania v konkrétnom prostredí. Z tohto pohľadu je súd oprávnený a zároveň povinný

skúmať nielen to, či boli doslovne naplnené konkrétne zmluvné dojednania, ale aj postoj, spávanie
sa a konanie účastníkov z hľadiska ich snahy dosiahnuť naplnenie sporných dojednaní, najmä to, či
niektorý z účastníkov nemal záujem na nesplnení neskôr vytýkaných povinností (ustanovenie zmluvy
alebo, či svojím postojom a konaním neprispel alebo nezavinil nesplnenie takých zmluvných dojednaní
na splnenie ktorých sa viažu jeho povinnosti...I keď protokolárne odovzdanie a prevzatie diela bolo

podmienkou pre splatnosť (zádržného práva), všetky skutkové okolnosti spočívajúce v správaní sa
žalovaného vo vzťahu k žalobcovi svedčia o tom, že žalovanému je nesplnenie tejto podmienky na
prospech. Súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu dospel k záveru, že žalovaný svojím
konaním zavinil nesplnenie podmienky protokolárneho odovzdania diela, čím podmienka písomného
protokolu odpadla a odovzdanie diela sa stalo nepodmieneným. K odovzdaniu diela, podľa názoru súdu,

došlo vykonaním dojednaných prác... Najneskôr však k odovzdaniu diela došlo odchodom žalobcu zo
staveniska po dokončení prác, čím žalovanému reálne umožnil s dielom nakladať, najneskôr však

19. Záver vyššie uvedeného rozsudku je súladný s komentárom autorov Mária Patakyová a kolektív,
Obchodný zákonník komentár, kde títo uvádzajú, že v podnikateľskej praxi často dochádza k zneužitiu

postupu dohodnutého v zmluve a bezdôvodnému odopieraniu podpísania zápisnice o odovzdaní
predmetu diela s následkami vo väzbe predovšetkým na splatnosť ceny za dielo (§ 548 ods. 1).
Rovnaký názor je prezentovaný Oľgou Ovečkovou a kolektívom - Obchodný zákonník komentár, podľa
ktorého - v praxi vznikajú problémy, ak sa objednávateľ síce dostaví na preberacie konanie, ale zápisnicu
odmietne podpísať. Ak zhotoviteľ, v prípade odmietnutia podpísania zápisnice objednávateľom, nechá

zápisnicu podpísať treťou osobou, podpis tejto tretej osoby môže slúžiť ako dôkazný prostriedok v
prípadnom spore o preukázaní vykonania diela.
Odvolací súd preto námietku žalovaného - odvolateľa, že protokol o odovzdaní a prevzatí ukončenej
stavbydodnešnéhodňanebolpodpísanýštatutárnymzástupcomspoločnosti,považovalzanedôvodný.

20. V ďalšej časti odvolania žalovaný uviedol, že predmetné dielo nebolo zhotovené kvalitne, ale ani
v zmysle technologického predpisu výrobcu, čo bolo v konaní preukázané Znaleckým posudkom XX/
XXXX, ktorý vyhotovil znalec H.. B. Q. dňa 24.3.2009, ktorý bol predložený spolu s reklamáciou vady
zhotovenia diela žalobcom.

21. K uvedenému odvolací súd uvádza: Z listu žalovaného zo dňa 24.2.2009 je zrejmé, že v Zápise o
odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 29.5.2008 žalovaný uviedol, že preberá dielo s vadami, spočívajúcimi:
„pod izoláciou sa na desiatich miestach nachádzajú kamienky, ako aj vzduch. bubliny. Zhotoviteľ ich
odstráni do 30.5.2008.“.Uvedená skutočnosť medzi sporovými stranami nebola sporná, keď žalovaný v priebehu konania
dôvodil, že navrhovateľ síce odstránil príčiny nefunkčnosti diela, avšak takým spôsobom, že znehodnotil
jeho estetickú funkciu, pričom požiadavka na estetickú funkčnosť diela je preukázaná z výsluchu

konateľa odporcu a svedka, p. E., ktorí zhodne vypovedali, že tieto vlastnosti boli odporcom
proklamované počas predzmluvného rokovania na výstave CONECO. Na diele neboli zistené žiadne
nedostatky, narúšajúce jeho funkčnosť.
Nie bez významu je skutočnosť, že žalovaný po odovzdaní a prevzatí diela pokračoval v jeho ďalšej
úprave v stavebných prácach na stavbe a na zhotovenú hydroizoláciu položil umelý trávnik ako ďalšiu

vrstvu materiálu.

22. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný byty v roku 2015
predal vlastníkom, ktorí počas výsluchu uviedli, že pred kúpou bytov uskutočnili ich obhliadku a v tej
dobe v bytoch k žiadnemu zatekaniu nedochádzalo, rovnako neboli viditeľné žiadne stopy; k zatekaniu
začalo dochádzať až po kúpe bytov.

Možno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že pokiaľ by odovzdané dielo v roku 2008 - 2009 malo vady,
tvrdené žalovaným, v dôsledku ktorých malo dochádzať k sústavnému zatekaniu objektu, je nelogický
jeho postup, keď namiesto opravy vád zákonom upraveným postupom s notifikačnou povinnosťou vo
vzťahukžalobcovipredalbytykonečnýmvlastníkom(ktorížiadnestopyzatekanianeuvádzali)arovnako
o predchádzajúcom zatekaní neboli upovedomení.

Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalovaný dal spoločnosti IZOLATÉRI s.r.o. vyhotoviť
novú hydroizoláciu strechy v roku 2016 (november), teda osem rokov po odovzdaní diela. Uvedené
dokumentuje objednávka zo dňa 23.11.2016, cenová ponuka spoločnosti IZOLATÉRI s.r.o., predfaktúra
č. XXXXX, faktúra č. XXXXXX zo dňa 28.11.2016.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal, že zhotovené

dielo malo vady, za ktoré by zodpovedala spoločnosť žalobcu. Žalovaný byty v roku 2015 predal
vlastníkom a v roku 2016 dal zatekanie odstrániť spoločnosti IZOLATÉRI s.r.o..

23. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý je presvedčený, že konajúci prvoinštančný súd sa riadne
nevysporiadal s otázkou vyplatenia zálohy vo výške 50.000,- Sk, keď sa uspokojil s verbálnym tvrdením

žalobcu, že razítko, ktorého odtlačok bol na príjmovom doklade, im bolo odcudzené, odvolací súd
uvádza, že predmetné konanie nie je konaním ovládaným zásadou vyšetrovacou. Súd by nemal a
nemá povinnosť z vlastnej iniciatívy zisťovať skutkový stav. Predmetné konanie je sporovým konaním
a obe zúčastnené strany majú zodpovednosť za jeho výsledok. Súd si vypočuje ich tvrdenia, vykonané
navrhované dôkazy, ktoré strany navrhnú na podporu svojich tvrdení, pričom súd nie je povinný

iniciatívne vykonávať dôkazy, ktoré strany nenavrhnú. Konanie je založené na zásade kontradiktórnosti
a jeho výsledok závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, tzn. v kvalite predložených
dôkazov a v kvalite ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú zodpovedné výhradne sporové strany,
pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu
sporu.

24. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou žalobcu
a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do

procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd
je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany
nepredložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie.

25. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo
vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho
prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na tej-ktorej sporovej strane treba rešpektovať
tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa

zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu
určitej právnej skutočnosti.26. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť v tej-ktorej časti rozhodnuté v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola, alebo nemohla byť
preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností práva vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

27. Nakoľko na príjmovom pokladničnom doklade predloženom žalovaným je uvedené prijatie sumy
50.000,- Sk, pričom podľa zmluvy o dielo bola dohodnutá záloha 23.000,- Sk, ako aj s ohľadom na
tvrdeniežalobcu,žeodtlačokpečiatkyuvedenejvčastiorganizácia,niejeidentickýsodtlačkompečiatky,
akúpoužívalaspoločnosťvčaserealizáciezmluvyodielo,nakoľkojenanejuvedenéstarélogo,odvolací
súd, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný zaplatenie ním uvedenej zálohy

nepreukázal.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zápisnicu z pojednávania zo dňa 23.6.2014, v ktorej je
uvedené, že ako svedok sa pojednávania zúčastnil a vypovedal p. Q. E., ktorý uviedol, že na listine na
č.l. 23, t.j. na príjmovom pokladničnom doklade sa nenachádza jeho podpis a túto listinu nespoznáva.
Na otázku, či vyplácal nejaké peniaze v súvislosti s predmetnou zákazkou, p. E. výslovne uviedol: v

súvislosti s touto zákazkou - nie.
Iné skutočnosti nevyplynuli ani z doplneného dokazovania v ďalšom konaní.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Odvolací súd preto odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k.

36Cb/45/2013-215 zo dňa 30.9.2019 potvrdil.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, odvolací súd
mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o

výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.