Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215213862
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4215213862.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a
členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
advokátskou kanceláriu Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141,
proti povinnej : Q. C., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX/X, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky vo výške

677,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k.
5Er/1190/2015 - 23 zo dňa 21.08.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. zo dňa 16.03.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie

odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2,3 § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 39, § 52 ods. 1, 3, 4 § 53 ods. 1, 5, §
54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu
na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je treba zamietnuť.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že oprávnený sa návrhom spísaným do
zápisnice u súdneho exekútora dňa 15.03.2015 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky
voči povinnej vo výške 677,16 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské
rameno 8, Bratislava, zo dňa 11.05.2006 sp. zn SR 1459/06. Súdny exekútor dňa 27.07.2015 doručil
súdu žiadosť o udelenie poverenia.

3. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o úvere č. 4180621 zo dňa 17.08.2005 uzatvorenú
medzi oprávneným a povinným a všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré mali v bode 17.
zakotvenú rozhodcovskú doložku. Súd mal za to, že uvedená zmluva o úvere založila záväzkovo -
právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vystupoval ako

spotrebiteľ. Súd mal za nesporné, že záväzkový vzťah založený na základe zmluvy o úvere je
záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné posudzovať ho podľa príslušných
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc
z uvedeného, exekučný súd skúmal, či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa

ktorej je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučnýtitul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne
právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský
rozsudok, vydaný v spotrebiteľskej veci, je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská

zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Súd skonštatoval, že formuláciu rozhodcovskej zmluvy nie je
možné považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.j. povinnému) je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie

došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného
najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si tak v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy má súd za to, že ide o
rovnaký spôsob dojednania, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, ktoré nemohli
ovplyvniť ich obsah. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú

podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo
je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Nakoľko povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani rozhodcovskej
doložky, nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne.
Rozhodcovskú doložku preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v

zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej
rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať
rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok súd nepovažoval za vykonateľný, a preto ani nemohol

byť exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri
preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral
najmä na zistenie, či bolo predložené rozhodnutie vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a
či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej
a materiálnej stránke. Súd následne zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako

exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať. Súd skonštatoval, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je
neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal na to, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a Zákon o rozhodcovskom konaní a na správne zistený skutkový stav nesprávne

aplikoval právny predpis. Uviedol, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 Zákona
o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje len to, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Ďalej zdôraznil, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy

k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 Zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov v zmysle odvolania nesprávne zistil skutkový
stav veci, keď namietol skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská
zmluva.Oprávnenýuviedol,žeonspovinnouuzatváralrozhodcovskúzmluvupodľa§3anasl.zákonač.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Vniektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak
zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala

povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd.

6.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie

súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

8. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní

podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo dňa
15.03.2015, spísaným pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského
úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy

677,16 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 1459/06 zo dňa 11.05.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2006 a vykonateľnosť dňa
15.06.2006. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu prvej inštancie
dňa 27.07.2015, ktorý o žiadosti rozhodol napadnutým uznesením.

12. Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP
sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere č. 4180621 zo dňa 17.08.2005 uzatvorená
medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou štandardným formulárovým
systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej

zmluvy a z výpisu oprávneného z obchodného registra je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený,
je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník,
v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.

14. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v danej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju

právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode
17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. S poukazom na
uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcieoznačí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

15. Odvolací súd poukazuje na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 17. všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, z ktorej vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
spoločnosťouSlovenskározhodcovskáa.s.,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunarozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to

jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným
súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere,
vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,

ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu.

16. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská

doložka, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, ktorá je zakomponovaná do bodu 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru nebola dojednaná individuálne. Navyše bola uzavretá v čase zníženej bdelosti
spotrebiteľa, motiváciou ktorého bolo v prvom rade uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok,
že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku podľa názoru odvolacieho súdu bola podstatne

ovplyvnená. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu úverového
plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude
uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom
pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku je vopred určený rozhodcovský orgán podľa
výberu oprávneného. Odvolací súd vyjadril názor, že predmetná rozhodcovská doložka v bode 17.

všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje
právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá
žalobu na Stály rozhodcovský súd. Odvolaciemu súdu bolo aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že
práve dodávateľ - oprávnený, je ten, ktorý si uplatňuje nároky z úverových zmlúv podaním žaloby na
Stálom rozhodcovskom súde, v dôsledku čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi - povinnej domáhať

sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde.
Odvolací súd poukazuje aj na to, že z rozhodcovskej doložky vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a
akou osobou bol spotrebiteľ (povinný) poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej
doložky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obsah tejto rozhodcovskej doložky nemal povinný ako
spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, keďže bola vopred naformulovaná vo Všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru. Dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý

postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný.

18. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc konať a rozhodovať spor
účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie preto správne žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok zamietol a z toho dôvodu
odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).