Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. marec 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8Csp/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620203998
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:6620203998.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová

banka, a.s. skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31
320 155, zastúpený: JUDr. Barbora Tomanová, advokátka so sídlom Kollárova 85, 036 01 Martin, proti
žalovaným: 1/M. B., P. XX.XX.XXXX, Y. Š. XXX, XXX XX Š., štátna občianka Slovenskej republiky a 2/
C. B., P. XX.XX.XXXX, Y. I. X, XXX XX Y., štátna občianka Slovenskej republiky o zaplatenie 1.164 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná 1/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 788,67 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 788,67 Eur od 18.02.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná 2/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 262,89 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 262,89 Eur od 18.02.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobu žalobcu sčasti zaplatenia sumy 112,44 Eur z a m i e t a .

IV. Žalovaná 1/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 60,51 % do troch

dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

V. Žalovaná 2/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 20,17 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca doručil Okresnému súdu Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) dňa 07.09.2020
žalobcu,ktorousadomáhal zaplateniasumy1.164Eurspríslušenstvom. Odžalovanej2/žiadalzaplatiť
sumu291Eur súrokom omeškania5%ročnezdlžnejsumyod18.02.2018dozaplateniaanáhradutrov
konania s odôvodnením, že na základe Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 5D/367/2016 sa po poručiteľovi

E. B. stali dedičkami žalované. Žalovaná 1/ zdedila podiel 3 a žalovaná 2/ podiel 1. Žalobca a poručiteľ
uzatvorili spolu dňa 09.12.2013 Zmluvu o aktivácii Bankomatky Quatro č. 44840845 (ďalej len „zmluvu“
o aktivácii kreditnej karty. V zmysle zmluvy bol schválený úverový rámec vo výške 600 Eur s mesačnou
splátkou vo výške 20 Eur.
Po výzve súdu zo dňa 17.09.2020 žalobca doplnil žalobu o nasledovné skutočnosti takto: schválený
úverový rámec vo výške 600 Eur s mesačnou splátkou vo výške 20 Eur vyplýval z čl. III. zmluvy č.
44840845„podmienkyúveru“,akoajzVýpisuzPôžičkovejkartyQuatroč.44840845,ktorébolisúčasťou

žaloby v stĺpci kreditná transakcia, nakoľko poručiteľ takúto výšku mesačnej splátky aj riadne uhrádzal.
Z tohto bodu vyplýva aj štandardná úroková sadzba vo výške 1,9 % p.m. 22,80 % p. a. V čl. V. bod
2. zmluvy „vyhlásenie klienta“ je uvedené, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15. deň
v kalendárnom mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vyplýva z čl. V. bod 1. zmluvy„vyhlásenie klienta“ ako indikatívny výpočet RPMN vo výške 25,91 % a zároveň v tomto bode boli
uvedené aj celkové náklady spotrebiteľa. Priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku
a to vo výške 23,59 % bola uvedená v bode 3 tohto článku. Žalovaná suma vo výške 1.164 Eur

pozostáva z istiny vo výške 899,47 Eur, úrokov vo výške 145,45 Eur a poplatkov vo výške 119,08 Eur.
Účtovanie nákladov do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru vyplýva z cenníka bod 13.21, ktorý doručil
a tento tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalobca súčasne doručil aj predžalobnú upomienku, ktorou
bol poručiteľ vyzvaný na úhradu nedoplatku na splátkach. Oznámil tiež, že k zosplatneniu úveru nedošlo.
Žalovanú sumu špecifikoval tak, že pozostáva z debetných transakcií vo výške -1.760,44 Eur, kreditných

transakcií spolu vo výške 596,44 Eur, tieto dve sumy predstavujú rozdiel 1.164 Eur, ktorý žiada zaplatiť
do žalovaných. V žalobe žiadal priznať dlžný zostatok ku dňu úmrtia poručiteľa, čo vyplýva aj zo strany
7 z predloženého Výpisu z Pôžičkovej karty Quatro, ktorý je súčasťou žaloby, nakoľko veriteľ vykonal
storno úrokov ako je uvedené v stĺpci „Popis“ na uvedenej strane Výpisu.
Žalobca v žalobe pripojil dôkazy osvedčenie o dedičstve sp.zn. 5D/367/2016 Dnot 106/2016, Žiadosť o
aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, Výpisy z pôžičkovej karty Quatro, výzvy na zaplatenie z 15.01.2018

zaslané žalovaným, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. účinné od 15.07.2013, a po výzve súdu doručil tiež predžalobnú upomienku z 03.02.2016
a cenník.

2. Súd doručil žalobu žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ dňa 09.11.2020 spolu s poučením o ich procesných
právach a povinnostiach a výzvou, aby sa v lehote ktorú vo výzve určil k žalobe písomne vyjadrili.
Žalované vyjadrenie nedoručili v súdom určenej lehote, nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu. S
poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“)
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

3. Pojednávania dňa 15.03.2021 sa žalobca nezúčastnil, jeho zástupkyňa neúčasť ospravedlnila.
Žalované 1/ a 2/ predvolanie prevzali dňa 01.02.2021, neúčasť neospravedlnili. Súd s poukazom na
ustanovenie § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti strán.

4. Súd najskôr skúmal zmluvu uzavretú medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných
(poručiteľom) dňa 09.12.2013 o aktivácii Pôžičkovej karty Quatro č. 44840845. Na jej základe žalobca
schválilporučiteľoviúverovýrámecvovýške600Eursmesačnousplátkouvovýške20Eur,štandardnou
úrokovou sadzbou v zmysle platného cenníka 1,9 % mesačne/22,80 % p.a. V článku V bod 2. zmluvy
bolo uvedené, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15.deň v kalendárnom mesiaci. RPMN

vyplývala z čl. V bod 1. zmluvy - „Vyhlásenie klienta“ ako indikatívny výpočet RPMN vo výške 25,90 %
a zároveň v tomto bode boli uvedené aj celkové náklady spotrebiteľa. Priemerná hodnota RPMN pre
kreditné karty na Slovensku a to vo výške 26,59 % bola uvedená v bode III. tohto článku.
Výpismi z Pôžičkovej karty Quatro žalobca preukázal, že žalovaná suma 1.164 Eur pozostáva z
debetných transakcií spolu vo výške -1.760,44 Eur, kreditných transakcií spolu vo výške 596,44 Eur,

pričom tieto dve sumy predstavujú rozdiel v sume 1.164 Eur - žalovanú sumu. Súčasne z nich vyplynulo,
že žalovaná suma pozostáva z istiny 899,47 Eur, úrokov vo výške 145,45 Eur a poplatkov vo výške
119,08 Eur. Účtovanie nákladov do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru vyplýva z cenníka bod 13.21,
ktorý súdu doručil a tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

5. Z Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 5D/367/2016 Dnot 106/2016 zo dňa 08.09.2017, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.09.2017 mal súd preukázané, že dedičstvo po poručiteľovi nadobudli žalovaná 1/
v podiele 3 a žalovaná 2/ v podiele 1, všeobecná cena majetku 8.449,15 Eur, výška dlhov 12.691,84
Eur, čistá hodnota dedičstva -4.242,69 Eur.

6. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) v znení
platnom ku dňu uzavretia zmluvy t.j. k 09.12.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.7. Podľa 53 ods. 1, 2, 3 a 5 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8. Podľa § 54 ods. 1 a 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 citovaného zákona, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.

Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z
dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

10. Podľa § 579 ods. 1 citovaného zákona, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom
bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

11. Podľa § 517 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka platného a účinného od 01. februára 2013 je výška úroku z omeškania o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 09.12.2013,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. e) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u
veriteľa,

14. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16. Ustanovenie § 1 ods. 1 a 2 vyššie citovaného zákona vymedzuje predmet právnej úpravy zákona
o spotrebiteľských úveroch, a to niektoré práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľskéhoúveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru. Predmetom zákona sú aj ďalšie opatrenia na
ochranu spotrebiteľa. V odseku 2 vyššie citovaného zákona sa definuje, na účely tohto zákona,

čo je spotrebiteľským úverom; dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, pričom spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nie je možné
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

17. V prejednávanom spore súd posúdil zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi žalobcom a
právnym predchodcom žalovaných 1/ a 2/ dňa 09.12.2013, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania. Na základe tejto zmluvy bol právnemu predchodcovi žalovaných poskytnutý
spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania. Pri tejto forme úveru je stanovený tzv. úverový
rámec,tedasuma,dovýškyktorejmôžespotrebiteľúverčerpať.Skutočnávýškačerpanýchprostriedkov
všakzávisíodpotriebklienta(vtomtoprípadeprávnehopredchodcužalovaných).Skutočnásuma,akoaj

od nej sa odvíjajúci počet splátok, spôsob čerpania, ich pravidelnosť a výška sú však v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy neznáme. Tieto údaje sú pritom podkladom pre výpočet RPMN. Z uvedeného vypláva,
že údaj o reálnej výške RPMN pre celú dobu čerpania úveru nemožno pre ešte len budúci úver v čase
uzatvorenia zmluvy určiť. Veriteľ je schopný, vychádzajúc z nastavených parametrov, určiť len určitú
modelovú situáciu v čase podpisu zmluvy. Pri tejto je možné vychádzať zo schváleného úverového

rámca a výšky splátok, na základe čoho je možné stanoviť predpokladaný konečný počet splátok.
Uvedenému teda korešponduje indikatívny výpočet uvedený veriteľom v zmluve konkrétne v článku V.
v bode 1 zmluvy, ktorý príkladmo, s použitím relevantných údajov, určil RPMN na začiatku úverového
vzťahu na 25,91 %. Je preto možné ustáliť, že na začiatku zmluvného vzťahu sa údaj o RPMN určiť dá
(čo žalobca splnil indikatívnym výpočtom), pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového

vzťahu vychádzajúc z počtu splátok sú zistiteľné. To však nie je možné následne, v priebehu povoleného
prečerpania úveru, pretože úver sa čerpá a dopĺňa, a tým pádom sa menia aj vstupné údaje pre výpočet
RPMN.

18. Preskúmaním zmluvy súd dospel k záveru, že v zmluve bol správne uvedený údaj o RPMN, v súlade

so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaných bola uzavretá zmluva dňa 09.12.2013, ktorá bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
všeobecných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj osobitných ustanovení zákona

o spotrebiteľských úveroch (body 12.-17. rozsudku). Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o
tzv. „formulárové zmluvy“), čo je zrejmé aj v danej veci. V konečnom dôsledku skutočnosť, že uzavretá
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, potvrdil aj žalobca v žalobe.

20. Preskúmaním zmluvy a listinných dôkazov - Výpisov z pôžičkovej karty Quatro mal súd preukázaný
nárok žalobcu vo výške 899,47 Eur, t.j. istinu ktorú právny predchodca žalovaných žalobcovi dlhuje,
úroky vo výške 145,45 Eur, nie však poplatky, ktoré žalobca žiadal zaplatiť vo výške 119,08 Eur.
Žalobca nepreukázal účtované poplatky v sume 116,18 Eur (25.11.2015 24,90 Eur náklady vymáhania

do vyhlásenia okamžitej splatnosti, 25.12.2015 24,90 Eur tie isté náklady, 25.01.2016 33,19 Eur tie
isté náklady a 25.02.2016 33,19 Eur tie isté náklady), ani to, že tieto náklady mu v skutočnosti vznikli.
Žalobca v konaní preukázal, že podľa cenníka doručeného súdu mu vznikol nárok len na zaplatenie
poplatkov za Predžalobnú upomienku zo dňa 03.12.2016 a to v sume 6,64 Eur (bod 13.21 cenníka),
ktoré mu súd priznal. Sčasti poplatkov v sume 112,44 Eur súd žalobu zamietol. Žalobcovi tak vznikol

nárok na zaplatenie sumy 1.051,56 Eur (899,47 Eur istina, 145,45 Eur úroky, 6,64 Eur poplatky).

21. Žalobca uplatňoval nárok od žalovaných podľa § 470 Občianskeho zákonníka. V tomto zákonnom
ustanovení zákon zakotvil dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva
(existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Dedenie by malo byť na prospech dediča,

nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška
nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo
nadobudol (in natura), ale ručí celým svojim majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo,
ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie,než akú mal pred dedením a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má
iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené
rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydal notár. Z týchto rozhodnutí je

zrejmé, v akej (čistej) hodnote dedič dedičstvo nadobudol (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4Obo/74/2010 zo dňa 29.09.2010).

22. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom
bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Z princípu univerzálnej sukcesie vyplýva, že na dedičov

prechádzajú všetky povinnosti a záväzky poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou a nie je pritom
rozhodujúce,čizáväzokbolvčasesmrtiporučiteľasplatnýalebonie.Rozhodujúcejelento,čidlhvznikol
za života poručiteľa a či ide o záväzok majetkovej a osobnej povahy. Zaplatenie dlžnej istiny titulom
zmluvy o revolvingovom úvere uplatnenej v tomto súdnom spore záväzkom majetkovej povahy je.

23. V danom prípade žalované 1/ a 2/ po svojom právnom predchodcovi (poručiteľovi) nadobudli majetok

vo výške 8.4493,15 Eur, do ktorej výšky zodpovedajú za dlhy poručiteľa (svojho právneho predchodcu).
Žalovaná 1/ nadobudla z tohto majetku podiel 3 a žalovaná 2/ podiel 1. Ich povinnosť ako dedičov
zaplatiť dlh po svojom právnom predchodcovi t.j. poručiteľovi je limitovaná len hodnotou nadobudnutého
dedičstva. Obe žalované dedičstvo prijali dňa 30.01.2017, „a to aj napriek tomu, že sa jedná o predĺžené
dedičstvo, do zápisnice vyhlásili, že prijímajú aj predĺžené dedičstvo, sú si vedomé všetkých právnych

následkov,stýmspojených“,čovyplývazOsvedčeniaodedičstvesp.zn.5D/367/2016Dnot106/2016. Z
týchto dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel, pričom žalované napriek výzve súdu sa k žalobe nevyjadrili,
nepreukázali, či uhradili pohľadávky veriteľov, ktorí si uplatnili svoje pohľadávky v dedičskom konaní po
poručiteľovi v zmysle vyššie citovaného osvedčenia o dedičstve a či tieto uhradené pohľadávky prevýšili
hodnotu nimi nadobudnutého dedičstva.

24. Zo žalobcovi priznanej sumy 1.051,56 Eur 3 nadobudnutého dedičského podielu žalovanej 1/
predstavujú sumu 788,67 Eur a 1 dedičského podielu žalovanej 2/ predstavuje sumu 262,89 Eur, ktorú
sú povinné obe žalované žalobcovi zaplatiť.

25. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v súlade so zákonným ustanovením § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb., platné v čase omeškania
žalovaných, pričom začiatok omeškania súd považoval zhodne s návrhom žalobcu ako deň, kedy
žalobca zaslal žalovaným 1/ a 2/ výzvu na zaplatenie dlhu, pričom žalované 1/ a 2/ počiatok lehoty
omeškania nespochybnili, súd ho priznal odo dňa uplatneného žalobcom v žalobe.

26. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Žalobca mal v spore pomer úspechu 90,34 %, pomer neúspechu 9,66 %, preto súd žalobcovi priznal

náhradu trov konania ako rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu t.j. 80,68 % od žalovaných, ale
s prihliadnutím na výšku dedičského podielu v ktorom im vznikla povinnosť žalobcovi žalovanú sumu
zaplatiť. Podiel žalovanej 1/ predstavuje 60,51 % a podiel žalovanej 2/ 20,17 % v ktorom sú povinné
nahradiť žalobcovi trovy konania.

28. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd

môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd
rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť dlžnú sumu a úrok z omeškania v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, nezistil odôvodnenosť prípadu v tom, aby určil dlhšiu lehotu na plnenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.