Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24Ca/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119464710
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:6119464710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá

spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, so
sídlom v Bratislave, Jakubovo námestie 14, IČO: 17 310 598, zastúpeného: LEGAL CARTEL s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Na Hrebienku 5433/40, IČO: 36 677 175 proti žalovanej: U. P. - Kadernícky salón,
s miestom podnikania v Snine, Kukučínova 2042/3, IČO:40 903 567, zastúpenej: JUDr. Peter Nízky,
advokát, AK Námestie slobody 2, Humenné, v konaní o zaplatenie 92 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.12.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 92
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.11.2019 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 185/2015 Z.
z. (autorského zákona), ako aj v zmysle oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv č. k.:
MK-1586/2016-232-10422 z 18.08.2016, ktoré mu bolo udelené Ministerstvom kultúry Slovenskej
republiky, je žalobca ako kolektívna organizácia zastupujúca práva výkonných umelcov, výrobcov

zvukových a zvukovo-obrazových záznamov oprávnená na vyberanie primeraných odmien za použitie
zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom. Žalobca v priestoroch kaderníctva žalovanej
vykonal kontrolu v rozhodnom období, t.j. v rokoch 2017 a 2018 prostredníctvom svojich externých
zamestnancov, ktorí zistili, že žalovaná v tomto období disponovala technickým zariadením slúžiacim na
verejný prenos, pričom žalovaná si nesplnila svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom
zvukových a zvukovo-obrazových záznamov primeranú odmenu určenú podľa Sadzobníka žalobcu pre
druhprevádzkykaderníctvosročnýmpaušálomvovýške46EURzaobdobieod1.1.2017do31.12.2017

a od 1.1.2018 do 31.12.2018, t.j. spolu vo výške 92 EUR

3. Žalovaná žalobu neuznala, s odôvodnením, že v priestoroch jej prevádzky Kadernícky salón,
Strojárska 2524, 069 01 Snina sa od roku 2016 nenachádzajú ani nenachádzali žiadne zariadenia ani
akékoľvek technické prostriedky, ktorými by dochádzalo k verejnému prenosu diela podľa §27 zákona
č. 185/2015 Z.z. Poprela tvrdenie žalobcu, že v týchto priestoroch vykonal v rozhodnom období, t.
j. v rokoch 2017 a 2018 kontrolu prostredníctvom svojich externých zamestnancov, ktorí údajne zistili,

že žalovaná disponovala technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos. Žalovaná v tomto smere
uviedla, že v kaderníckom salóne pracuje sama a o tejto skutočnosti by rozhodne mala vedomosť. V
tomto období ju žiaden externý zamestnanec legitimovaný na vykonanie kontroly v mene spoločnosti
Slovgram nenavštívil, nekontaktoval a ani žiadnu kontrolu neuskutočnil. V prípade, ak by sa aj takátokontrola realizovala, z jej záverov by bolo jasné, že žalovaná nedisponuje a ani nedisponovala v tom
čase takýmto zariadením.

4. Žalobca k obrane žalovanej uviedol, že každý subjekt, ktorý si plánuje otvoriť prevádzku, v ktorej
bude dochádzať k verejnému prenosu, by sa mal ešte pred samotným otvorením prevádzky informovať
o všetkých povinnostiach, ktoré mu ako prevádzkovateľovi vyplývajú z príslušných právnych predpisov.
V prípade splnenia podmienok určených Autorským zákonom (využívanie technických prostriedkov,
prostredníctvom ktorých dochádza v jeho prevádzke k verejnému prenosu) k takýmto povinnostiam

neodmysliteľne patrí aj hradenie odmeny organizáciám kolektívnej správy práv. Práve prevádzkovateľ je
ten, kto má prejaviť náležitý záujem na plnení si svojich záväzkov a za predpokladu, že prevádzkovateľ
prejaví záujem o uzatvorenie zmluvy a osloví Žalobcu ako organizáciu kolektívnej správy práv je
táto povinná s prevádzkovateľom rokovať o uzatvorení zmluvy. Žalobca teda nie je ten, kto ako prvý
kontaktuje jednotlivých prevádzkovateľov. Práve naopak, má to byť prevádzkovateľ, ktorý za účelom
uzavretia zmluvy má kontaktovať Žalobcu.

5. Žalovaná k argumentácii žalobcu uviedla, že túto nemožno aplikovať na tento prípad, keďže v jej
prípade to nebolo potrebné vzhľadom k tomu, že v priestoroch jej prevádzky v rozhodnom období
(2016 - do súčasnosti) nedochádza k verejnému prenosu diel . Žalovaná prevádzkuje kadernícky salón
bezproblémovo od roku 2005 a počas tejto doby si svoje povinnosti prevádzkovateľa plní maximálne

zodpovedne. V roku 2010 žalovaná požiadala SOZU o uzatvorenie licenčnej zmluvy, ktorá začala platiť
od 01.02.2010 a bola vypovedaná ku dňu 31.08.2016. V tento deň sa odstránili TV a rádio z prevádzky,
takže od tohto dátumu sa na prevádzke kaderníctva nenachádza žiadne technické zariadenie, ktorým
by dochádzalo k verejnému prenosu diela podľa § 27 zákona č. 185/2015 Z.z.

6. Žalobca vzhľadom na obranu žalovanej navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním hromadnej licenčnej
zmluvy uzavretej medzi SOZA a žalovanou na obdobie roka 2017 a 2018 a to za účelom preukázania
tvrdenia žalobcu, že žalovaná v rozhodnom období v priestoroch svojej prevádzky, označenej v
návrhu na vydanie platobného rozkazu, disponovala technickým zariadením slúžiacim na verejný
prenos, prostredníctvom ktorého dochádzalo k verejnému prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových

a audiovizuálnych záznamov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových
záznamov.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

8. Predmetom tohto konania bol nárok organizácie kolektívnej správy práv na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Súd sa primárne zaoberal otázkou, ktorá právna úprava sa vzťahuje na posúdenie
uplatneného nároku.

9. Podľa ust. § 190 ods.1 zákona č.185/2015 Z.z. autorského zákona, ustanoveniami tohto zákona sa

spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane
nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich
sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú
inak.

10. Podľa vyššie cit.prechodného ustanovenia § 190 ods.1 je potrebné rozlišovať, či nárok resp. právo zo
zodpovednosti za porušenie záväzkov vznikol za účinnosti novej právnej úpravy, t.j. zákona č.185/2015
Z.z. účinného od 1.1.2016 alebo za účinnosti pôvodnej právnej úpravy, t.j. zákona č. 618/2003 Z.z..

11. V spore si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za

neoprávnené použitie diel (bez predchádzajúceho súhlasu nositeľa práv t.j.bez licenčnej zmluvy)
za obdobie rokov 2017 a 2018, t.j. za obdobie po účinnosti nového autorského zákona, preto súd
konštatoval, že na právne posúdenie veci sa vzťahuje nový autorský zákon č.185/2015 Z.z.

12. Podľa ust. § 141 ods.1 zákona č.185/2015 Z.z. (ďalej len autorský zákon), správou práv sa na

účely tohto zákona rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému
záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze podľa § 131 (ďalej len "predmet ochrany").13. Podľa ust. § 141 ods.2 autorského zákona, správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt
správy alebo organizácia kolektívnej správy podľa tohto zákona, ak nie je v § 146 a 147 ustanovené inak.

14. Podľa ust. § 165 ods.1 autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej
viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie
predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať
súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36
ods. 3 (ďalej len "používateľ") rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy,

c) kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť
ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o
náhrade odmeny.

15. Podľa ust. § 169 ods. 4 autorského zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná

a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny,
primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a

b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto

nároku sám alebo ak je to nehospodárne.

16. Vyššie citované zákonné ustanovenia upravujú vzťahy medzi používateľmi predmetov
autorskoprávnej ochrany a organizáciami kolektívnej správy. Autorský zákon vyžaduje, aby tieto vzťahy,
ktorých predmetom je používanie predmetov ochrany, príslušné subjekty zastrešili licenčnou zmluvou

resp. zmluvou o primeranej odmene alebo o náhrade odmeny. Na účely tohto zákona, s výnimkou jeho
piatej časti o správe práv, sa používateľom rozumie ktokoľvek, kto používa predmet ochrany, napr. aj
osoba, ktorá používa predmet ochrany bez súhlasu autora v zmysle výnimky. V prípade osôb, ktoré by
v zmysle danej definície používateľa na účely tejto piatej časti zákona používali predmety ochrany bez
uzavretej licenčnej zmluvy s organizáciou kolektívnej správy alebo s nositeľom práv pri individuálnom

vysporiadaní práv, bude dochádzať k bezdôvodnému obohateniu.

17. Použitie diel z jednotlivých zákonom vymedzených odborov predstavuje neoprávnený zásah do práv
ich nositeľov. Tento zásah zakladá získanie majetkového prospechu na strane používateľa predmetov
ochrany a na strane nositeľov práv, ktorých práva sú kolektívne spravované žalobcom, právo na jeho

vydanie, t.j. na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca je v súlade s ust. § 169 ods.4 autorského
zákona nielen oprávnený, ale aj povinný domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

18. V konaní nebolo sporné, že žalobca je na základe oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv č.

k.: MK-1586/2016-232-10422 z 18.08.2016, ktoré mu bolo udelené Ministerstvom kultúry Slovenskej
republiky kolektívnou organizáciou zastupujúcou práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových a
zvukovo-obrazových záznamov.

19. Na základe tohto oprávnenia, vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení autorského zákona, by

žalobca bol v spore aktívne legitimovaný ako subjekt oprávnený na vyberanie primeraných odmien
za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom resp. na vydanie bezdôvodného
obohatenia, avšak len za predpokladu, že by v konaní bolo preukázané, že žalovaná skutočne používala
predmety ochrany duševného vlastníctva bez súhlasu oprávneného subjektu, bez licenčnej zmluvy
uzavretej so žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy a bez zaplatenia odmeny resp. jej náhrady.

20. V konaní bola spornou práve otázka, či žalovaná v rozhodnom období rokov 2017 a 2018 skutočne
používala predmety ochrany duševného vlastníctva, zastrešené oprávnením žalobcu. Pri danom
spôsobe použitia diel ide predovšetkým o použitie diel prostredníctvom zvukovoobrazových alebo
zvukovýchzariadení,ktorésúumiestnenévprevádzkežalovanej.Poskytovaniesignáluprostredníctvom

týchto technických zariadení pre klientov takýchto prevádzok a zariadení sa považuje za verejný prenos
diel.21. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti bolo na žalobcovi. Žalovaná môže len ťažko
preukázať negatívnu skutočnosť, t.j. že vo svojej prevádzke nemala v rozhodnom období umiestnené
žiadne technické zariadenia, slúžiace na verejný prenos diel.

22. Žalobca síce tvrdil, že v rozhodnom období vykonal v prevádzke žalovanej fyzickú kontrolu
prostredníctvom svojich externých zamestnancov, v tomto smere však žiaden dôkaz neoznačil
ani nepredložil. Dôkaznú núdzu sa snažil preklenúť návrhom na vyžiadanie hromadnej licenčnej
zmluvy, uzavretej medzi žalovanou a inou organizáciou kolektívnej správy (SOZA), zastrešujúcou iný

okruh predmetu ochrany, pri ktorom je tiež základnou podmienkou existencia technických zariadení
vybavených signálom, slúžiacim na verejný prenos. Z oznámenia Slovenského ochranného zväzu
autorského pre práva k hudobným dielam (SOZA) zo dňa 30.9.2020 však súd zistil, že žalovaná v
rozhodnom období nemala uzavretú hromadnú licenčnú zmluvu. Je potrebné zdôrazniť, že výsledok
tohto dokazovania len podporuje obranu žalovanej, ktorá tvrdila, že v roku 2010 požiadala SOZU o
uzatvorenie licenčnej zmluvy, ktorá začala platiť od 01.02.2010 a bola vypovedaná ku dňu 31.08.2016,

pričom v tento deň odstránila z prevádzky všetky technické zariadenia (TV a rádio), ktorými by
dochádzalo k verejnému prenosu diel.

23. Súd už len dodáva, že argumentácia žalobcu, že to má to byť prevádzkovateľ, resp. používateľ,
kto má ako prvý za účelom uzavretia licenčnej zmluvy kontaktovať žalobcu, za takejto situácie postráda

opodstatnenie, pretože základnou podmienkou pre splnenie tejto povinnosti používateľom, t.j. oslovenie
organizácie kolektívnej správy za účelom rokovania o zmluve, je umiestnenie a skutočné využívanie
technických prostriedkov, prostredníctvom ktorých dochádza v jeho prevádzke k verejnému prenosu.

24. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že žalobca nepreukázal danosť vecnej pasívnej legitimácie

žalovanej v tomto spore a preto žalobu zamietol.

25. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

27. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalovaná mala v konaní plný úspech. Súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania proti

žalobcovi v rozsahu 100 %.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá

Exekučného poriadku).