Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Šibíková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/71/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520010389
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3520010389.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci

obžalovaného H. F., X.. XX.XX.XXXX Y. V., V. L. J. XX, S. X. H. X. Y., t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Ilava,
trestne stíhaného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm.
c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom
v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste
nad Váhom dňa 17. decembra 2020 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný : H. F., X.. XX.XX.XXXX Y. V., V. L. J. XX,

S. X. H. X. Y., t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e

od presne neustáleného obdobia do 26.05.2020 od nezistených osôb z P., J. a R. neoprávnene si
zadovažoval psychotropnú látku metamfetamín (pervitín), ktorú prechovával v mieste bydliska v J. Č..
XX, okres X. H. X. Y., presne neustálené množstvo použil pre vlastnú potrebu a presne nezistené

množstvo predal alebo bezplatne poskytol viacerým, najmenej ôsmym osobám, pričom

- v období od mesiaca máj 2019 až do januára 2020 v mieste trvalého bydliska v J. Č.. XX, opakovane,
asi 5-6 krát predal v nezistených množstvách psychotropnú látku pervitín (metamfetamín) J. P.Á., a to
vždy za 20 eur, 3 dávky,
- v presne nezistenom období, pravdepodobne od marca 2020 v mieste trvalého bydliska v J. Č..
XX, predal 3-krát v nezistených množstvách psychotropnú látku pervitín (metamfetamín) E. L., pričom
pervitín mu predal za sumy 10 eur, 15 eur a 20 eur,

- v presne nezistenom období, pravdepodobne od mája 2019 v mieste trvalého bydliska v J. Č.. XX,
alebo pri cintoríne v obci J., opakovane asi 10krát predal v nezistených množstvách psychotropnú látku
pervitín (metamfetamín) R. L., pričom pervitín mu predával za sumu 20 eur, pričom naposledy sa tak
stalo dňa 24.05.2020, kedy mu obvinený predal pervitín za 20 eur a k predaju došlo pri cintoríne v obci J.,
- v presne nezistenom období, pravdepodobne od začiatku roka 2020 v mieste trvalého bydliska v J.
Č.. XX, opakovane, mesačne asi 4krát, predával v nezistených množstvách psychotropnú látku pervitín
(metamfetamín) L. M., pričom pervitín mu predával za sumu 20 eur, pričom naposledy sa tak stalo

začiatkom mája 2020,
- v presne nezistenom období, pravdepodobne v priebehu roka 2020 v mieste jeho trvalého bydliska v
J. Č.. XX, opakovane, mesačne 2krát, predával v nezistených množstvách psychotropnú látku pervitín
(metamfetamín) H. F., pričom pervitín predával za sumu 20 eur za tri dávky,
- v presne nezistenom období, približne od roku 2015 v mieste jeho trvalého bydliska v J. Č.. XX, dával
opakovane v nezistených množstvách psychotropnú látku pervitín (metamfetamín) H. Š., za to, že mu H.
Š. pomohol niečo urobiť, opraviť auto, alebo ak obvineného niekam autom odviezol, pričom mu obvinený

za to dával jednu dávku pervitínu,- v presne nezistenom období, minimálne od mája 2019, na presne nezistených miestach ako aj v
mieste jeho trvalého bydliska v J. Č.. XX, opakovane dával v nezistených množstvách psychotropnú
látku pervitín (metamfetamín) V.S. L., pričom v máji 2020 mu takto dal pervitín 3 alebo 4 krát, naposledy

dňa 24.05.2020 v mieste trvalého bydliska v J. Č.. XX, kedy mu V. L. dobíjaI Paysafe kartu a obvinený
mu za to dal presne nezistené množstvo dávky pervitínu,
- v presne nezistenom období minimálne od mája 2009, v miesto jeho trvalého bydliska v J. Č.. XX,
opakovane dával asi 10krát v nezistených množstvách psychotropnú látku pervitín (metamfetamín)
osobe H. Š., pričom naposledy sa tak stalo dňa 26.05.2020,

a pri domovej prehliadke obvineného vykonanej dňa 26.05.2020 v mieste trvalého bydliska v obci J. Č..
XX, S. X. H. X. Y. bola zaistená:
- zrezaná zatavená injekčná striekačka objemu 2 ml s obsahom 299 mg metamfetamínu s priemernou
koncentráciou účinnej látky 29,5% hmotnostných, čo predstavuje najmenej 2 obvykle jednotlivé dávky
drogy,

- prázdna injekčná striekačka so zataveným koncom objemu 2 ml, v ktorej bola zistená prítomnosť stôp
metamfetamínu,
- plastová kojenecká fľaša, v ktorej sa nachádzala prázdna zatavená injekčná striekačka objemu 5 ml,
v ktorej bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu,

pričom metamfetamín je podľa zákona č. 139/1998 Zbierky zákonov o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene zadovážil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)

Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného
zákona per analogiam na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ rokov 8 /osem/
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje pre výkon trestu odňatia

slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á
ochranný dohľad v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to 1 ks
digitálnej váhy šedej farby nezistenej značky, 1 ks mobilný telefón zn. Nokia čiernej farby, tlačidlový s
vloženou SIM kartou, 1 ks mobilný telefón zn. Prestigio strieborno - čiernej farby, tlačidlový s vloženými
2 ks SIM kariet.

o d ô v o d n e n i e :Dňa 30.10.2020 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Krajskej prokuratúry
Trenčín, sp. zn. 1Kv/39/20/3300-31 zo dňa 27.10.2020 na obžalovaného H. F. pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. j) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výroku o vine tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 17.12.2020 za účasti obžalovaného a jeho
obhajcu a zistil nasledovné:

Obžalovaný H. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.12.2020 na Okresnom súde Nové Mesto
nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v
rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásili podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku,
že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe Krajskej prokuratúry Trenčín, sp. zn.
1Kv/39/20/3300-31 zo dňa 27.10.2020, súdu doručená 30.10.2020, právne kvalifikovaného ako obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5
Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný: rozumie, čo tvorí podstatu skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu

daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že
porozumel právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s
trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu. Obžalovaný
tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a
uznáva vinu za skutok kladený mu za vinu. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení

§ 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine
je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného F. na hlavnom pojednávaní tiež
vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods.
6 Trestného poriadku, ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per analogiam), súd uznesením podľa

§ 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného Klča o tom, že je vinný zo spáchania
skutkov uvedených v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine zo spáchania žalovaného skutku následne
prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti o vine
obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa
taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaných skutkov podľa obžaloby. Zároveň súd podľa § 257

ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a
výmere. Súd konštatoval, že v prípravnom konaní neboli uplatnené nároky na náhradu škody.

Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného Klča uznal za vinného pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. j) Trestného zákona, pretože obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty uvedeného trestného činu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 17.12.2020 vykonal dokazovanie prečítaním

znaleckého posudku Centra duševného zdravia, s.r.o., MUDr. Svetozára Drobu č. 159/2020 zo dňa
18.09.2020 na obžalovaného H. F., oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 Tr.
por. a vecných dôkazov podľa § 270 Tr. por., a to tak ako je uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania
(register trestov, register priestupkov, lustráciu Sociálnej poisťovne, správu ÚVV Ilava), pričom súd zistil
nasledovné:

Zo znaleckého posudku Centra duševného zdravia, s.r.o. č. 159/2020 z 18.09.2020 na obžalovaného
H. F. vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti netrpel žiadnou duševnou chorobou
v zmysle choromyselnosti. Jedná sa u neho o škodlivé užívanie pervitínu a alkoholu, akcentovanosť
osobnosti, ktoré neovplyvnili jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Znalec u obvineného nezistil

typické charakteristiky závislosti. Obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti mohol rozpoznať
spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a mohol svoje konanie ovládať. Obžalovaný je schopný
chápať zmysel trestného konania. Znalec neodporučil uložiť obžalovanému ochranné liečenie.Z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný H.Ú. F. bol
doposiaľ 6-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
02.12.2010 sp. zn. 1T/142/2009, právoplatný dňa 02.12.2010 pre prečin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1
Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok
6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z ktorého
bol dňa 30.03.2016 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou na tri roky do 24.05.2019.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že
obvinený H. F. bol priestupkovo riešený od januára 2019 dňa 07.05.2020, za čo mu bola uložená pokuta
20 eur z dôvodu, že nemal na ústach ochranné rúško.

Zo správy ÚVV Ilava z 26.11.2020 vyplýva, že obžalovaný H. F. sa vo väzbe nachádza od 29.05.2020,
správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia personálu plní, dodržiava

zásady slušného správania, konfliktné situácie nevyvoláva, základné povinnosti si plní, teda priebeh
výkonu väzby je bezproblémový.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj vecné dôkazy: 1 ks digitálnej váhy šedej farby nezistenej
značky, 1 ks mobilný telefón zn. Nokia čiernej farby, tlačidlový s vloženou SIM kartou, 1 ks mobilný

telefón zn. Prestigio strieborno - čiernej farby, tlačidlový s vloženými 2 ks SIM kariet.

Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom
čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti
(§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne ich zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania

trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z
hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu, t.
j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chcel spôsobom uvedeným v tomto
zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z
jeho strany jedná o protiprávne konanie. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnej

stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj
príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, kto neoprávnene kúpi, predá, vymení, zadováži
alebo prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto
takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa

páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. j) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu na viacerých osobách.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin

odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.
Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a

v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Podľa § 48 ods. 2 Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu

a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 48 ods. 4 prvej vety Trestného zákona, súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon
trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na
závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa
stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.

Podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona Súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo

d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého
odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Ochranný dohľad sa
ukladá na jeden rok až na tri roky.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvokindividuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide

o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie

pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a

to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného H. F. existenciu jednej poľahčujúcej
okolnosti, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval, a to už v prípravnom konaní). Súd obžalovanému F. nepriznal poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) z dôvodu vyhlásenia o vine, nakoľko súd z dôvodu urobenia vyhlásenia

o vine obžalovaného aplikoval v danej veci § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného zákona, teda
aplikácia tejto poľahčujúcej okolnosti by bola duplicitná. Na strane priťažujúcich okolností súd zistil jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že obžalovaný F. má šesť záznamov
v registri trestov, pričom nemá všetky odsúdenia zahladené, odsúdenia má za rôznorodú trestnú
činnosť (ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, marenie výkonu úradného rozhodnutia, majetková aj

drogová trestná činnosť). Obžalovaný bol v minulosti priestupkovo riešený a šesťkrát bol právoplatne
odsúdený, nemožno teda hovoriť o vedení riadneho života u tohto obžalovaného. Trestný zákon
ustanovuje v § 172 ods. 2 za žalovaný obzvlášť závažný zločin trest odňatia slobody 10 (desať)
rokov až 15 (pätnásť) rokov. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného F. je
rovnaký. Súd preto u tohto obžalovaného nemodifikoval zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Súd

aplikoval aj u tohto obžalovaného ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) ako aj ods. 4 Tr. zákona z dôvodu
vyhlásenia viny obžalovaným F., kedy znížil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby 10
(desať) rokov na 6 (šesť) rokov 8 (osem) mesiacov s poukazom na charakter trestnej činnosti ako
aj rozsah zaistených drog u tohto obžalovaného. Súd uložil obžalovanému trest nepodmienečný. Súd
obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom

stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) ako aj ods. 4 Trestného zákona, lebo má za to, že vzhľadom
na mieru narušenia páchateľa bude v ústave so stredným stupňom stráženia jeho náprava lepšie
zaručená. Súd obligatórne uložil obžalovanému ochranný dohľad v zmysle § 76 ods. 1 Trestného
zákona, nakoľko je obžalovaný odsúdený za obzvlášť závažný zločin. Súd má za to návrh prokurátora
na uloženie ochranného dohľadu v trvaní jeden rok je dôvodný a primeraný. V zmysle § 60 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí, ktoré obžalovaný F. použil na
spáchanie žalovaného trestného činu tak, ako sú špecifikované vo výroku tohto rozsudku, ktoré veci
boli zaistené pri výkone domovej prehliadky. Pri rozhodovaní o výmere trestu súd musel vziať do úvahy
viacero skutočností vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. Vyhlásenie o vine obžalovaného atakto prijaté vyhlásenie súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní je možné analogicky zohľadniť
pri rozhodovaní o treste, ako je to pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste, pričom obžalovaný F.
takéto vyhlásenie urobil, súd preto mohol pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod

zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Vychádza
sa z toho, že obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby
mu bolo známe (akýmkoľvek spôsobom predznamenané) budúce rozhodnutie súdu o druhu a výške
uloženého trestu (Zhodne Stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, uverejnené pod č. 44/2017). Súd v danom prípade mimoriadne znížil

trest odňatia slobody obžalovanému tak, ako je uvedené vyššie. U obžalovaného bol pritom uložený
trest odňatia slobody ako nepodmienečný.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov
v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred

páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu,
aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.

S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda nebol uplatnený nárok na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku

o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.

d) Trestného poriadku/.Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.