Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Dunčko
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7Tk/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011054
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116011054.19
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich Vilmy
Kráľovej a Márie Bagovej na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 29. októbra 2019 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
F. U., nar. XX.XX.XXXX v E.,
trvale bytom E., Q. XXXX/X,
sa uznáva za vinného, že
obvinení v samostatnom konaní M. E., M. N., odsúdený P.. Z. C. a ďalšie doposiaľ nestotožnené osoby,
aj v mieste trvalého bydliska M. N. v obci H., po spoločnej dohode a rozdelení úloh zjednali obvineného
v samostatnom konaní Z. N. a obvineného F. U. na jeseň roku 2012 na vykonanie prepravy tak, že
na pokyn doposiaľ nestotožnenej osoby P.. Z. C. spoločne s M. E. oslovili M. N., aby vybavil šoféra
na vykonanie podvodnej kamiónovej prepravy, a tento oslovil Z. N. s tým, že tohto dopredu inštruoval,
ako má postupovať, pričom zabezpečil od neho jeho fotografie na vyhotovenie falošného občianskeho
preukazu a tieto odovzdal M. E. a P.. Z. C. a následne zabezpečil presun Z. N. do mesta Kolárovo
na parkovisko pre Tesco, kde ich čakali M. E. spolu s P.. Z. Bukorom, ktorí Z. N. zabezpečili falošný
občiansky preukaz s jeho fotografiami na meno B. N., č. SJ XXX XXX a následne Z. N. na prvej čerpacej
stanici za hraničným prechodom Komárno v smere do Maďarskej republiky naložil druhého vodiča -
obvineného F. U., ktorý bol vopred inštruovaný o priebehu podvodnej kamiónovej prepravy s tým, že
pred miestom nakládky vystúpi z kamióna, nakoľko falošné osobné doklady mal vyhotovené iba Z. N., o
čom mal obvinený F. U. vedomosť, a následne Z. N. pod falošnou identitou ako vodič spoločnosti SLINK,
s.r.o., IČO: 44917996, dňa 05.10.2012 predložil pri nakládke tovaru falošný občiansky preukaz na meno
B. N. v spoločnosti Aurubis Bulgaria AD so sídlom v meste Pirdop, Bulharsko, kde nechal naložiť na
kamión e. č. M a príves e. č. M dodávku tovaru pre spoločnosť JMB STEEL, s.r.o. - medené katódy v
hodnote 144.972,36 € za účelom prepravy na miesto vykládky na adresu D. Q., Z. č. 1, S. XXX XX,
Slovenská republika, avšak už v čase naloženia Z. N. a obvinený F. U. vedeli, že tovar nedoručia na
určenú vykládku a tento premiestnili na neznáme miesto, čím obvinený F. U. objednávateľovi prepravy -
spoločnosti JMB STEEL, s.r.o., so sídlom Zámocké námestie 42, U.-Z., Česká republika, spôsobil škodu
vo výške 144.972,36 €,
teda
na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - organizovanou skupinou, a spôsobil tak na cudzom majetku škodu
veľkého rozsahu,
čím spáchalobzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. i/ Tr. zák.,
a odsudzuje sa:
Podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. a s použitím §
41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vykonávať
podnikateľskú činnosť vo výmere 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu ruší výrok o úhrnnom treste odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a
výrok o treste zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť vo výmere 5 (päť) rokov a 7 (sedem)
mesiacov, ktoré boli obžalovanému uložené rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 06.06.2014
sp. zn. 1T/39/2014, právoplatným dňa 06.06.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad na 2
(dva) roky.
Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť
sadodvochpracovnýchdnípoprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobodykprobačnémuamediačnému
úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu:
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka
Okresného súdu Komárno, a
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska (okrem pravidelne opakujúcich sa vzdialení, o
ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný).
Podľa§288ods.1Tr.por.sapoškodenáKooperativapojišťovna,a.s.ViennaInsuranceGroup,sosídlom
Pobřežní 665/21, 186 00 Praha 8, Česká republika, IČO: 47116617, so svojím uplatneným nárokom na
náhradu škody odkazuje na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Súd v predmetnej trestnej veci vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie, ktoré spočívalo
vo výsluchoch obžalovaného F. U., svedkov P.. Z. C., Z. N., M. E., F. C., B. C., S. F., B. N., R. U., E.
R., M. N. a R. N., znalca MUDr. O. N., boli prečítané výpovede svedkov Z.. N. E., P.. Z. A., Y. Q., P..
S. S., P.. S. S., N. N., P. L., S. Z., T. Z., B. C., Z. N., P. Z., R. C., R. C., P.. S. V., K. P. T., A. K., Z. C.
a aj R. N. (ďalej označovaní aj priezviskami), ako aj boli oboznámené listinné dôkazy zo spisu vrátane
výsledkov právnej pomoci z Maďarskej a Bulharskej republiky, boli prečítané aj znalecké posudky a tiež
oboznámený vecný dôkaz.
Preposúdeniepredmetnejtrestnejvecibolivšakpodstatnélenniektorézvykonanýchdôkazovvovzťahu
k osobe obžalovaného.
*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***
Obžalovaný F. U. na hlavnom pojednávaní pri postupe podľa § 257 ods. 1 Tr. por. uviedol, že je nevinný.
Okrem iného vypovedal aj nasledovne: „E. nepoznám, nikdy som s ním nehovoril, M. N. nepoznám
takisto. S C. som sa stretol prvýkrát v živote pri konfrontácii v roku 2015, môj obhajca mu dal otázku,
či ma pozná, či sme sa niekedy spolu stretli alebo rozprávali a vtedy C. jednoznačne povedal, že ma
nepozná, že sme sa nikdy nestretli. N. poznám z tej cesty do C., z čoho som teraz obvinený. Poznámaj B. N., robil u mňa ako vodič kamiónu. Ja robím ako vodič kamiónov už dlhé roky. Vtedy s nami v
Bulharsku ale B. N. nebol. C. poznám len z videnia, nie sme kamaráti, zdravíme sa, to je všetko, je to E..“
K veci sa vyjadril aj nasledovne: „K obžalobe chcem povedať toľko, že som sa zúčastnil tej prepravy
do Bulharska, ale nie v takej podobe, ako to popisuje N. a C.. Na tú prepravu som bol najatý ako druhý
vodič, najal ma konateľ spoločnosti SLINK, s.r.o. (ďalej len „spoločnosť SLINK), je to občan Maďarska,
už si nepamätám jeho meno. Skontaktoval sa so mnou tak, že vtedy som mal kanceláriu v areáli Editrans
- Kolárovo, kde parkovala a sídlila aj spoločnosť SLINK. Prišiel za mnou ten pán a poprosil ma, či by
som nevedel pomôcť s tým, že potrebuje druhého vodiča na vykonanie súrnej prepravy. Zo začiatku mi
nepovedal žiadne iné informácie. Potom ja som ho vtedy odmietol, lebo som povedal že nemám vodiča,
asi tak po 2-3 hodinách ma zase navštívil v kancelárii a zase sa ma spýtal, či by som mu nevedel pomôcť
s tým vodičom, veľmi ma tam prosíkal, že má súrnu prepravu a nechce stratiť klienta. Vtedy sme sa
dohodli, že pôjdem ja ako druhý vodič, že mu vypomôžem. Preprava mala byť niekedy v strede týždňa,
vo štvrtok ráno, následne mi ukázal vozidlo. Najprv som si vybavil ešte svoje veci, čo som mal ohľadne
svojich kamiónov, to mi trvalo doobeda. Potom mi ukázal kamión, s ktorým treba ísť do Bulharska. Bol
tam v areáli. Bol to žltý kamión zn. MAN, mal plachtový príves, farbu plachty si nepamätám. Nepredstavil
mi prvého vodiča. Povedal mi, že potrebuje druhého vodiča, že treba ísť k Sofii v Bulharsku a že na
druhý deň treba nakladať, ale nepovedal mi čo. Vedel som len kedy idem a kam idem, nič iné. N. som
videl prvýkrát, keď nastúpil pri ihrisku v Kolárove večer, ja som s kamiónom odchádzal ako vodič z areálu
Editrans a jeho som bral po ceste. Jeho priviezli k futbalovému ihrisku, ale neviem kto ho priviezol. Bol
tam sám, čiže niekto ho musel priviezť. Nevedel som presne kam mám ísť do Bulharska, N. to určite
vedel, lebo ja som mu odovzdal zalepenú obálku, ktorú mi dal ten konateľ. Povedal mi presne miesto
kam ideme. Bolo to mesto Pirdop. Potom keď nastúpil N. do kamióna vyštartovali sme do Bulharska cez
Maďarsko, Rumunsko, striedali sme sa ako to vyžadujú predpisy v medzinárodnej preprave. Prišli sme
na druhý deň ráno okolo 07:00 hod. sme prišli pred mesto Pirdop, kde som ja vystúpil z kamiónu, lebo
mi bolo povedané, že nakládku môže vykonávať iba jeden vodič, povedal mi to konateľ aj N.. Toto mi
konateľ povedal, keď mi odovzdával obálku pre N. a dával mi peniaze na cestu. Ja som vystúpil z auta,
ja som nemal žiadnu zmluvu s konateľom ani so spoločnosťou a je to obvyklé v medzinárodnej preprave,
že sú spoločnosti, že môže ísť nakladať iba jeden vodič. N. pokračoval v ceste, išiel nakladať. Boli sme
dohodnutí, že mi zavolá. Ja som si zobral taxík, išiel som do mesta, raz mi volal ešte konateľ spoločnosti
niekedy okolo obeda, že sú problémy pri nakládkach a nie je isté, že naložia dnes kamión. Ja som sa
s ním aj vtedy trošku pohádal, že nie takto sme boli dohodnutí, že musím ísť domov, že moje kamióny
mi dochádzajú na víkend domov. Následne som si zobral hotel v meste, najprv som si vybral peniaze z
bankomatu, vybral som si hotel a tam som čakal. Následne po tom, keď som si vybral hotel niekedy v
podvečerných hodinách, asi okolo 17:00 alebo 18:00 hod., mi volal konateľ, že auto je už naložené, že
za chvíľu už bude štartovať z firmy, kde nakladal a potom asi pol hodinu alebo trištvrte hodinu mi volal
N., kde sa stretneme, že už je naložený, tak som povedal, že pri tej istej benzínke, kde som nastupoval.
Nastúpil som do kamióna, vyštartovali sme domov. Povedal mi iba, že mal nejaké technické problémy v
závode, že sa to potom vyriešilo a vyštartovali sme domov. Na druhý deň v ranných hodinách v sobotu
okolo 08:00 až 09:00 hod. sme dorazili na Slovensko, prešli sme hranicu cez Medveďov, došli sme na
prvú benzínku, ja som tam vystúpil, prišiel pre mňa konateľ, bol to ten istý človek, ktorý ma najal na tú
cestu. Priviezol ma do Kolárova do areálu Editrans, vrátil som mu peniaze, ktoré ostali z cesty. Viem,
že som si zobral 450 Eur, čo sme boli dohodnutí, 150 Eur na deň a tie výdavky, čo som si zobral hotel,
taxík, tak tie výdavky boli preplatené. Dal mi na začiatku na cestu 2000 Eur. Platil som mýtne poplatky,
tankovanie, vždy som platil ja. Preto mi dával peniaze, že vraj má neskúseného vodiča a ja som mal už
dostatočnú prax na to, aby som vedel, čo všetko sa musí platiť aj za pohonné hmoty, čo s čím súvisí.
S konateľom som sa rozprával po maďarsky, hovoril som mu „šéf“. Pri medzinárodných prepravách je
bežné,ženakladaťchodíjedenvodič,atozbezpečnostnýchdôvodov,pretožejetakýbezpečnostnýtest,
je čakáreň pre vodičov, jeden ide nakladať do závodu a druhý čaká vonku. Počas cesty nás zastavovali
aj policajti, tam keď sme išli, tak nás zastavili v Rumunsku, chceli doklady vodičský preukaz, kontrolu
tachografie mi robili, doklady od vozidla, medzinárodné povolenie, ešte náklad nebol, takže od nákladu
nič. Len povolenie medzinárodné. Potom ďalšia kontrola bola pri prechode z Rumunska do Bulharska,
tam bol trajekt, kde treba odovzdať doklady, aj vodičove doklady aj doklady od vozidla a podľa toho
vydávajú lístky na ten trajekt. Na ceste naspäť len pri tom trajekte bola kontrola. Nezastavovali nás
na ceste naspäť. Všetko vybavoval N., doklady asi boli v tej obálke, ja som presne nevedel, čo má
nakladať. Ja som nevedel o tom, čo má nakladať, odkiaľ dostal informácie, nie nevedel som aký tovar
treba nakladať. V niektorých prípadoch nie je potrebné, aby boli pri nakládke predložené dokumenty,
stačí nahlásiť aj vodiča, ktorý sa preukáže totožnosťou. N. mal u seba tašku, obálka bola A5 zalepená.Konateľ bol asi taký 50-ročný, trošku pevnejšej postavy, nakrátko ostrihané vlasy, pekne oblečený, stále
bol pekne oblečený. Telefón, čo mi dal nepamätám si, či mi ho dal alebo bol v aute, bolo tam iba že
„šéf“ a „druhý vodič“ - na N.. Jeden bol u mňa, druhý bol u neho. Telefón N. som nemal v ruke. Je lož to,
čo tvrdí N., že ja som k nemu pristúpil v Maďarsku na benzínovej pumpe a že som mal pri sebe vtedy
objednávku. Vtedy sme sa videli prvýkrát. Ja som vystúpil vo Veľkom Mederi a neviem kam s tým išli.
Mali sme ísť niekde do Čiech. To mi spomínal N..“
Dodal, že používal v Bulharsku mobilný telefón, ktorý našiel v kamióne, pretože v ňom bolo telefónne
číslo na toho konateľa. Pokiaľ ide o túto prácu, nemal na ňu žiadnu zmluvu, takže porušil predpisy -
pracoval v tomto prípade „na čierno“. V Bulharsku sa ubytoval v hoteli, kde si už nepamätal, ale izba
stála 60 Levi (BGN), bol v strede mesta, oproti bola nejaká banka, kde si vyberal peniaze. Na odmene
za túto prepravu sa dohodli ešte pred ňou, požadoval 150 Eur za každý začatý deň. S N. počas cesty
nemali žiadne spory. Stretol sa s ním až následne pri konfrontácii, resp. pri vyšetrovaní tejto veci. Je
aktuálne trestne stíhaný v 3 veciach v súvislosti s podvodnou kamiónovou prepravou vrátane tejto. Dodal
tiež, že po tom, čo vystúpil s kamióna, už nevedel, čo sa s ním stalo. Takisto nevedel, že N. má u seba
falošné doklady a že ich vtedy aj použije. Nepozná osobu E. R., pričom zo spisu si zistil, že to bol konateľ
spoločnosti SLINK. To meno mu nič nehovorí. Ten konateľ sa mu predstavoval ako E. alebo H.. Pozná
aj F..
Svedok P.. Z. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal aj nasledovne: „Obžaloba v tej časti, kde sa uvádza,
že sa tam uvedené osoby spoločne dohodli a rozdelili si úlohy, je pravdivá. Ja som kontaktoval E., on
následne kontaktoval M. N., ktorý zabezpečil N.. Avšak obžalovaného zabezpečoval F., nakoľko nemal
dôveru vo N., ktorého nepoznal, aby takýto lukratívny tovar po ceste neodcudzil. F. mňa prostredníctvom
C. oslovil a spoločnosť SLINK bola firma, ktorú on zabezpečil. F. povedal, že treba túto firmu zužitkovať
na podvodnú kamiónovú prepravu. V spoločnosti SLINK bol, ak si dobre pamätám, iba jeden konateľ,
neskôr bola prepísaná na nejakého maďarského bieleho koňa, aby ten skutočný konateľ, na ktorého v
tom čase bola napísaná firma, aby neniesol trestnú zodpovednosť, keď sa naloží takýto tovar. C. bol
konateľ spoločnosti SLINK s.r.o. a E. R. bol nový konateľ z Maďarskej republiky.“
Ďalej vypovedal aj nasledovne: „Uvádzam, že to, čo je uvedené v obžalobe, tak spoločná dohoda a
rozdelenie úloh bolo medzi mnou, E., N., F. a C.. C. spolu s F. boli organizátori, celé to zastrešovali,
koordinovali i financovali. C. vyhľadal samotnú podvodnú prepravu prostredníctvom databázy prepráv.
Konkrétne túto prepravu zajednal z databázy prepráv RAAL TRANS. C. mal požiadavku, aby sme ja a
E. zabezpečili vodičov, ktorí vykonajú túto podvodnú prepravu. Oslovil som E., ktorý mal k dispozícii M.
N., ktorý mal ako vodičov viacero osôb, ktorý oslovil neskôr N. a nakoniec to celé vykonal. Fotografie
Vagundu odovzdal E. C. na vyhotovenie falošných dokladov - občianskeho a vodičského preukazu.
Následne tieto doklady C. vyhotovil. E. ich odovzdal M. N. a ten ich neskôr uložil do obálky aj s ostatnými
vecami, následne táto obálka putovala naspäť k C., ktorý ich dal do kamiónu. Taktiež tam C. uložil aj iné
potrebné veci na samotnú nakládku, ako napr. razítko firmy SLINK, ktoré bolo potrebné pri nakládke,
taktiež tam vložil samotnú objednávku prepravy. F. vložil do tohto kamiónu finančnú hotovosť 2000 Eur,
aby mal vodič počas cesty na mýto a naftu, teda na náklady na cestu. Finančnú hotovosť dal do obálky,
ako aj doklady vodiča. Obálka bola formátu A5, bola biela. Ten kamión stál počas celého času v areáli
Editrans v Kolárove. Na tento skutok bol použitý žltý kamión zn. MAN. Patril spoločnosti SLINK, vodič
nemuselvymieňaťnatejtonakládkeevidenčnéčíslaakovinýchprípadoch,alepoužilisaevidenčnéčísla
toho reálneho vozidla. Bol to plachtový náves, farbu plachty si nepamätám. Obžalovaného oslovil F., to
bol jeho človek. Kamión odchádzal z mesta Kolárovo za nakládkou spred futbalového ihriska, kde ho
pristavil obžalovaný, neskôr sa išiel domov prezliecť a pripraviť sa na túto cestu. Potom N. ho zobral do
Maďarskej republiky na čerpaciu stanicu F., do mesta Komárom v Maďarskej republike. Tam nastupoval
obžalovaný do kamiónu k N., ktorý ho tam čakal a ktorý bol vodič. Odtiaľ išli spoločne do Bulharska.
Počas cesty sa striedali s vedením motorového vozidla. Tá obálka bola vo vozidle, bola nechaná pre
vodiča N., boli tam aj mobilné telefóny, dva kusy pre každého vodiča. V tých mobilných telefónoch boli
telefónne čísla na dispečera C., taktiež tam boli telefónne čísla, aby sa mohli vodiči kontaktovať medzi
sebou. Boli tam tri telefónne čísla. C. bol označený ako „boss“ alebo „šéf“, pri telefónnom čísle uloženom
v mobile. Obidvaja vodiči vedeli, čo idú robiť. Vedeli to od prvého okamihu. V tomto prípade boli poučení
zo strany M. N., N. a obžalovaný bol poučený od F.. Mám to od F., ktorý inštruoval obžalovaného tak, že
počas cesty na čo si má dávať pozor a ako má postupovať. Pred samotnou nakládkou ho inštruoval, aby
z vozidla vystúpil, nakoľko mal N. vyhotovené falošné doklady, to znamená, že do podniku výrobného
mohol ísť len N., obžalovaný čakal pred samotným závodom, mal pri sebe skutočné doklady N., falošnédoklady mal N. pri sebe, falošné boli na iné meno, s odstupom času si nepamätám na aké. Tieto doklady
bolo potrebné nechať u obžalovaného z dôvodu, že v prípade prehliadky priestorov kabíny a iných
priestorov nákladného vozidla, aby sa tieto skutočné doklady nenašli vo vozidle a tým by bola neskôr
odhalená podvodná nakládka. Vodiči vedeli, čo idú nakladať, od samého začiatku, bolo to na objednávke
tovaru. Obžalovanému to povedal F. čo ide nakladať, taktiež mu povedal po naložení kam má ten tovar
zaviesť. Nemal sa riadiť tým, čo bolo uvedené na papieroch CMR, tam bola uvedená skutočná adresa
vykládky. Tovar sa vyložil v ČR. Ten kamión, keď dorazil, tak išiel na hraničný prechod Medveďov, tam
si prišiel pre N. M. N. a neskôr išiel s ním na vykládku do ČR. Neviem, či to už vedeli, tovar sa predal
za hraničným prechodom Kúty, čo je prvá obec, ale názov obce si už nepamätám. Tovar tam viezol
obžalovaný. Ten kamión sa ponechal na hraničnom priechode Kúty, pretože ho potrebovali cez víkend
vyložiť, pretože sa nakladalo a potreboval ísť do Nemecka už ďalší tovar. Obžalovaného som videl,
keď pripravoval kamión na cestu, nerozprávali sme sa, ja som sa bavil s C., videl som ho aj z diaľky.
V skutočnosti som sa s ním pri tomto skutku nerozprával, až po ňom. Neviem odhadnúť ako dlho sa
poznali obžalovaný s F., obžalovaný si od neho požičal nejakú hotovosť, nakoľko mal finančné problémy
ohľadom vlastnej dopravy (podnikania). Takýmto spôsobom F. splácal to, že mu požičiaval peniaze.
Myslím, že obžalovaný za to dostal 3000 Eur. Neviem, či sa mu tie peniaze aj vyplatili, kvôli dlhom
obžalovaného voči F..“
Dodal, že obžalovaný vykonal aj ďalšie podvodné kamiónové prepravy, v ktorých dvoch veciach je
obvinený s ním aj on, pričom dodal, že „takýmito spôsobmi obžalovaný splácal svoj dlh voči F., avšak
po jeho zadržaní a umiestnení do väzby nakoniec o spoločnosť Quality Servis, s.r.o. (ktorú mal použiť
na takúto prepravu) prišiel, nakoľko nevedel platiť účty a ostal naďalej dlžníkom F..“
Dodal, že pri nakládke sa v Bulharsku vyskytli aj problémy, keď na návese chýbalo colné lanko a tým
pádom naložený tovar nebolo možné zaplombovať. N. musel ísť do mesta ho zakúpiť, čím vzbudil
podozrenie, upútal na seba pozornosť. Tieto všetky informácie telefonoval C. z telefónu, ktorý bol v
kamióne. To vie, lebo po celý čas bol vtedy s C.. S C. vtedy komunikoval telefonicky aj F.. Potom N.
kontaktoval M. N. zo svojho vlastného telefónu, M. N. potom kontaktoval E. a E. kontaktoval jeho. Takto
sa dozvedeli o probléme a C. mu dával inštrukcie, ako má konať prostredníctvom telefónu a taktiež mu
sľúbil, že ak tento problém ustojí na nakládke, tak mu priplatí ďalších 3.000,00 € ako bonus. Neskôr tak
aj urobil. Túto finančnú hotovosť od C. mu dával obžalovaný a neskôr druhú časť, ktorú mal pôvodne
sľúbenú, mu vyplácal M. N.. Ešte čo sa týka nakládky v meste S., tam spozorovali na nakládke SBS, že
vo vozidle sa nachádzali dva druhy cigariet, kde sa N. vyhovoril, že jeden druh cigariet používa cez deň
a druhé v noci. V skutočnosti ten druhý druh cigariet bol obžalovaného, ktorý ich zabudol vo vozidle. Išlo
o balíček cigariet. Po naložení tohto tovaru N. vyzdvihol obžalovaného. Počas problémov, ktoré vznikli
na nakládke, keď už to vyzeralo tak, že kamión bude na nakládke zadržaný, lebo tam prišla polícia, tak
C. komunikoval telefonicky s obžalovaným, aby išiel na nejakú vlakovú stanicu a aby išiel vlakom domov
a komunikoval s ním aj ako má postupovať ďalej.
Obžalovaný je dopravca, čo znamená, že pozná skutočnosť, ako taká doprava funguje, pričom je
maximálne neštandardné, že pred naložením tovaru vodič vystupuje z vozidla a ostáva pred závodom a
neskôr po naložení tovaru späť do tohto vozidla nastupuje. V skutočnej doprave sa takéto veci nedejú.
Obžalovaný teda vedel o tom, že pácha trestnú činnosť. Obžalovaného z videnia registroval už skôr ako
sa spolu osobne stretli, nakoľko do areálu Editrans chodil aj predtým a sú z jedného mesta. Jeho meno
vtedy ale ešte nepoznal.
Dodal,žebolprítomnýsBorkompripredajiodcudzenéhotovaruvČR,kdetentokamiónbolzhraničného
prechodu Medveďov presunutý na spomínanú vykládku do Kútov a viedol ho obžalovaný. Kamión sa
vykladal v sobotu doobeda. Vtedy na vykládku kamiónu robili aj sprievod na jeho vozidle Ford Mondeo
pieskovo zlatej farby, jeho ŠPZ bolo BA, vo vozidle bol s ním C..
Po jeho opätovnom predvolaní na hlavné pojednávanie svedok P.. Z. C. už využil svoje právo odmietnuť
k veci vypovedať z dôvodu, že pre tento skutok už bol odsúdený a ku všetkému už vypovedal.
Svedok Z. N. na hlavnom pojednávaní, nakoľko bol v tejto veci tiež trestne stíhaný, využil svoje zákonné
právo a odmietol vypovedať.Bola preto podľa § 263 ods. 3 písm. c/, ods. 4 Tr. por. prečítaná jeho skoršia výpoveď z prípravného
konaniazodňa19.03.2015(č.l.430-434),kedypovedaltak,žehooslovilM.N.,žepôjdeakospolujazdec
na cestu, priviezol ho do Kolárova ku kamiónu, ktorý bol odstavený smerom na dedinu, asi 50 metrov
od malej pumpy. Tam bol aj obžalovaný a nevie, či M. N. alebo obžalovaný mu povedal, že sa pôjde
do Bulharska (niekto z nich mu aj povedal, o čo sa bude jednať). Tam mu povedali, aby zobral kamión
do Maďarska a počkal tam. V Z. na pumpe prišiel obžalovaný a mal so sebou objednávku na prepravu,
nasadol ako spolujazdec do kamióna, bol to žltý Man, a pokračovali spolu v ceste. Po ceste sa striedali
až do Bulharska, obžalovaný stále telefonoval a niečo vybavoval, myslel, že mal nejakú dopravu.
Keď prišli k miestu nakládky, tak obžalovaný vystúpil z kamióna a nakladať išiel len on. Pri nakládke
boli problémy s číslom objednávky, potom chýbalo colné lanko, potom kamión aj kontrolovali policajti.
Medzitým telefonoval s obžalovaným, v telefóne mal ešte uložené číslo ako „šéf“. Ten mu povedal, že
ak bude problém, má nechať kamión a má utiecť. Potom, keď mu volal, že je všetko v poriadku, tak
mu „šéf“ sľúbil raz toľko peňazí. Po nakládke sa stretol s obžalovaným na parkovisku, prišiel za ním
na taxíku na benzínovú pumpu. Kamión potom odparkoval vo Veľkom Mederi na čerpacej stanici Shell
alebo Slovnaft. Tam pre neho prišiel muž na striebornom Superbe a zobral ho do Kolárova. Obžalovaný
vtedy zostal v kamióne. Ten muž mu vtedy vyplatil polovicu peňazí, zvyšok mu dal M. N.. Dokopy to
bolo asi 5.000,00 €. Do Kolárova pre neho prišiel M. N.. S ním sa bavil o problémoch, ktoré mal. Dodal,
že obžalovaný v Bulharsku vystúpil z kamióna, lebo vedel, že sa ide nakladať na falošné doklady a že
vlastne tovar už nepríde tam, kam má. Jednalo sa vtedy o meď. Len on mal falošné doklady na meno
B. N., obžalovaný ich nemal. Falošné doklady mu nik neodovzdal, už boli v kamióne. Obžalovaný mu
nedával žiadne inštrukcie. Obžalovaný mu nepovedal, že preprava je podvodná, ale myslí si, že o tom
určite vedel.
So súhlasom procesných strán bola prečítaná zápisnica o konfrontácií obžalovaného a svedka Z. N.
zo dňa 19.03.2015 (č.l. 286-294). Obaja zhodne potvrdili, že boli spolu na tej preprave, N. vypovedal
zhodne a doplnil, že niekto priviezol obžalovaného na aute do Maďarska pred cestou a upresnil na
otázku obžalovaného, že kamión bol odstavený v Kolárove pri futbalovou ihrisku. Obžalovaný však trval
na to, že vyrazili spoločne na cestu z Kolárova, tvrdil, že od konateľa dostal pokyn, že na nakládku
pôjde len jeden vodič, čo je podľa neho obvyklé v medzinárodnej preprave. N. tvrdil, že žiadnu obálku
od obžalovaného nedostal a všetko počas cesty platil obžalovaný (mýto, poplatky, loď...). Obžalovaný
uviedol, že z Veľkého Medera ho domov odviezol ten maďarský konateľ pred areál Editrans a kamión
zostal vo Veľkom Mederi na benzínke Slovnaft. N. uviedol, že meď mala ísť do ČR a obžalovaný mu
povedal, kde majú následne odstaviť kamión, čo obžalovaný poprel. Ohľadom maďarského konateľa
spoločnosti SLINK obžalovaný uviedol, že ten sa viackrát ukázal pri svojich kamiónoch aj s C. v areáli
Editrans.
Svedok M. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal aj nasledovne: „Nepoznám obžalovaného.
Zúčastňoval som sa (na skutku) tak, že C. som sprostredkoval M. N., lebo potreboval vodičov. Nemám
vedomosť, kto bol organizátorom a objednávateľom tejto konkrétnej prepravy. Zo spisu viem, že sa
telefonovalo ohľadom nejakého problému, neviem to konkretizovať. Vodičov som zohnal pre C..“
Dodal, že C. potreboval fotografie tých vodičov, ktorých mu zabezpečil, čo následne povedal aj M. N..
Mohlo to byť na rôzne doklady. Tie fotografie mu odovzdával aj on. V rámci tohto stíhaného skutku
mal od C. sľúbenú aj odmenu za zabezpečenie vodiča na prepravu. C. vtedy používal aj vozidlo Ford
Mondeo, asi sivej farby.
Potvrdil tiež pravdivosť prečítaných častí jeho výpovede z prípravného konania, kedy uvádzal, že jeho
úlohou bolo zabezpečiť vodičov do Bulharska, cez M. N.. Následne keď nastal problém s nakládkou v
Bulharsku, čo mu telefonoval M. N., tak toto oznámil C.. Následne sa o tom probléme rozprávali C. s M.
N.. Dodal tiež, že určite obaja vodiči vedeli, čo robia, teda že len jeden z nich ide na nakládku, že idú
zobrať tovar podvodným spôsobom, za čo mali zaplatené, pričom viac dostal ten, ktorý išiel na nakládku,
ten druhý cca od 500,00 €. V tom čase nepoznal ešte meno druhého vodiča (t.j. obžalovaného).
Svedok F. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal aj nasledovne: „Obžalovaného nepoznám. O skutku
som sa dozvedel v roku 2012, keď som bol predvolaný do Trnavy na políciu. Nič o tom neviem, ja
som založil firmu SLINK, s.r.o., neviem už v ktorom roku. Zakladal som ju sám, ja som bol konateľom.
Spoločnosť som predal v roku 2012. Už dlhšie som to inzeroval, hlásili sa na to viacerí, došiel jeden
pán, bol z Maďarska, myslím, že mal auto maďarskej ŠPZ, ale nie som si istý. Potom na tretíkrát došiels konateľom, na ktorého sme prepísali spoločnosť. Myslím, že to bol ten R.. Komunikovali so mnou
po maďarsky. Mená uvedené v obžalobe mi nič nehovoria. Mal som ťahače Renault a Man žltej farby.
Vozidlá zostali v tej spoločnosti. Firma sa prepisovala v Dunajskej Strede na mestskom úrade. Autá som
odovzdal hneď pri prepise.“
Dodal, že v tej spoločnosti SLINK zostal ešte jeden náves a táto bola registrovaná aj v prepravných
portáloch. Na jeden si pamätal, zaregistroval to v Nitre a používali to, dala sa tam kúpiť preprava. Patrilo
to spoločnosti SLINK, nevie, či bolo treba oznamovať zmenu konateľa. Zostalo to na tom počítači, ktorý
tiež odovzdal pre predaji spoločnosti.
Svedok B. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal aj nasledovne: „Obžalovaného poznám, ja som ho
spoznal vtedy, keď si presťahoval svoju kanceláriu vedľa činkárne a ja, keď som tam chodil, tak som
tam zvykol zaparkovať. O skutku nemám žiadnu vedomosť.“
Dodal, že pozná M. N., C., E. i F.. C. v minulosti požičiaval len peniaze. V kamiónovej preprave
nepodnikal. C. sa ho snaží zničiť, pretože nepožičal peniaze jeho matke, keď C. zatvorili v roku 2014.
Nepozná ani N. a ani spoločnosť SLINK.
Po prečítaní častí výpovede C. z hlavného pojednávania svedok jeho tvrdenia vo vzťahu k svojej osobe
poprel. Podľa neho sa F. a C. vôbec nepoznajú, rovnako aj C. a obžalovaný. Dodal tiež, že v roku 2012
bol operovaný po vážnom zranení, používal 2 nemecké barle a nevie, ako by mohol niečo naložiť na
kamiónu.
Svedok S. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal aj nasledovne: „Obžalovaného poznám asi 8 až 10
rokov. Mal firmu, kde parkovali kamióny, ja som tam predával naftu, mal som tam nádrž prenajímal a
tam sme sa zoznámili. V roku 2012 sme sa poznali. O skutku som sa dozvedel vtedy, keď prišli ku mne
z televízie, hľadali tam kamión a tam som sa dozvedel, čo sa stalo. E. nepoznám, M. N. nepoznám, ale
viem, že býva v Nedede alebo vo Vlčanoch. C. poznám len z videnia, možno raz som s ním hovoril. Raz
ma oslovil na dvore v Editranse, že či môže u mňa tankovať kamión, nepamätám si kedy to bolo. N.
neviem kto je. Poznám C., ktorý býva na mojej ulici, bývali sme spolu v jednom činžiaku, s jeho otcom
som robil autá. F. C. poznám asi 10 rokov. Ja som sa skutku nezúčastnil. Nemal som nikdy konflikt s
C.. Viem však, že nemá dobrú povesť.“
Dodal, že C. je veľký klamár a netuší, prečo ho označuje za organizátora. Obžalovaný mu nedlží ani
nikdy nedlžil peniaze, ale jeho spoločnosť Quality servis, s.r.o. dlžila za naftu, ktorú odobrala od jeho
spoločnosti Clever Invest, s.r.o. Myslí, že to dodnes nie je vysporiadané, bližšie si nepamätal, ale ten
dlh mohol byť vo výške 100.000,00 €. Podľa neho sa obžalovaný a C. vôbec nepoznajú.
Po prečítaní častí výpovede C. z hlavného pojednávania svedok jeho tvrdenia vo vzťahu k svojej osobe
poprel. Raz videl vystúpiť C. z auta, kde sedel C. a spýtal sa ho, čo robili spolu, a povedal , že ak má
s ním nejaký kšeft, tak sa s ním v živote nebude rozprávať. C. mu na to povedal, že kvôli tomu ho C.
zastavil, že chce vypožičať peniaze. C. od neho tiež kupoval naftu a tiež mu za ňu dlží.
Znalec MUDr. O. N. sa na hlavnom pojednávaní plne pridržiaval záverov svojho znaleckého posudku
č. 51/2015 (č.l. 1836-1863). Dodal, že C. po operácií chodil za pomoci dvoch francúzskych bariel
od septembra do novembra 2012. Z hľadiska jeho zdravotnej dokumentácie bol C. schopný v čase
spáchania stíhaného skutku nastupovať do osobného motorového vozidla a absolvovať presuny na
motorovom vozidle sediac v ňom, ale i viesť (teda šoférovať) motorové vozidlo. Dodal, že lekár v
Ružinove v lekárskom náleze dňa 04.07.2012 u neho napísal, že môže chodiť bez barlí, t.j. plne
zaťažovať nohu.
Svedok B. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal aj nasledovne: „Obžalovaného poznám asi 15 rokov.
Nemám vedomosť o skutku. Na jeseň roku 2012 už som nespolupracoval s obžalovaným. Nemal som
so svojim občianskym preukazom v inkriminovanom období žiaden problém. Nepoznám osoby N., M.
N., C. a E.. U obžalovaného som pracoval 2 alebo 3 mesiace, bolo to asi v roku 2010. Pracoval som
ako vodič u neho.“Dodal, že nepozná ani C. a F.. Svoj občiansky preukaz a ani vodičský preukaz nemal pred rokom 2013
odcudzený či stratený. Pracuje ako vodič kamiónu a v Bulharsku nikdy nebol.
Potvrdil pravdivosť prečítanej časti jeho výpovede z prípravného konania, kedy uvádzal, že občiansky
preukaz s číslom SJ XXXXXX má od 15.06.2004, dával ho kopírovať pri svojej práci vodiča kamióna
pre špedičné firmy a nikdy ho nestratil.
Svedok R. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal aj nasledovne: „Nemám vedomosť o skutku. Poznám
(len) M. N. a N.. Ja som oslovil N., či chce ísť robiť na kamión, ale som nevedel o akú vec sa jedná.
Pamätámsi,žepánN.zháňalvodičanakamión.Mohlotobyťvroku2012.Chcellenvodiča,činepoznám
nejakého vodiča na kamión. Tak som oslovil N., lebo som vedel, že má vodičák, jazdil na kamióne a čo
už sa dialo po tom po ich stretnutí, na čom sa dohodli to ja neviem, nebavili sme sa o tom.“
Svedok E. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal tak, že sa stal v podstate tzv. bielym koňom, keď bola
na neho prepísaná spoločnosť SLINK, s.r.o., v ktorej nikdy nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť.
Papiere potrebné na prepis v slovenskom jazyku a podpísal ich na nejakom úrade na Slovensku. Žiadne
papiere ohľadom spoločnosti ale nikdy nedostal. Opoznal osobu, ktorá ho priviezla na podpisovanie
listín a odviezla ho späť. Išlo o osobu A. K..
U svedka M. N. bola na hlavnom pojednávaní za súhlasu procesných strán prečítaná jeho výpoveď
- zápisnica o výsluchu svedka podľa § 88 Tr. por. zo dňa 05.11.2018 (č.l. 2462-2465), kedy uviedol
nasledovné: „Obžalovaného nepoznám. Kečkéša poznám asi 20 rokov, C. poznám ho asi 10 rokov,
N. poznám asi 6-7 rokov. Skutok uvedený v obžalobe sa stal tak, ako je tam uvedené, avšak mne
pripisované konanie obžalobou vo vzťahu k N. pravdivé nie je, nakoľko som mal haváriu na motorke a
bol som v nemocnici (neskôr dodal, že v nemocnici ležal v čase cesty kamiónu do Bulharska). To, že
som zobral N. na miesto činu, resp. zobral som mu papiere, to tiež nie je pravda a že som ho zobral na
benzínku, to som nemohol urobiť, lebo som bol v nemocnici. Ostatné je pravda.“
Dodal, že zabezpečil N. ako šoféra na prepravu do Bulharska v októbri 2012, ktorá je predmetom tohto
konania. Zabezpečil tiež jeho fotografie na vyhotovenie falošných dokladov. Nevyplácal ho však za túto
prepravu. Zároveň potvrdil, že ho N. požiadal v októbri 2012, aby kontaktoval E., pretože mal nejaké
problémy pri nakládke. Výslovne k tomu uviedol: „Volal mi N., že mal nejaký problém a ja som zavolal
E. a potom sa tá vec vyriešila a že už nemá problémy, volal mi E. alebo N. naspäť. Ja som v tejto
súvislosti prijal len hovor od N. a volal som E..“ M., že fotografie iných osôb (vodičov) boli u neho
nájdené pri domovej prehliadke preto, lebo bol v spojení s E., ktorý keď potreboval šoféra, tak aby mal
k dispozícii fotografie šoféra. E. tieto fotografie potom aj odovzdával. Potreboval od neho fotografie na
občiansky preukaz. V októbri 2012 používal to telefónne číslo, na ktoré mu telefonoval N.. Ohľadom
účasti obžalovaného na spáchaní stíhaného skutku nemal žiadnu vedomosť.
Svedkovi bol predložený prepis telekomunikačnej prevádzky zo dňa 02.10.2012 z času 13:49 hod. (č.l.
574-575), ku ktorému sa vyjadril tak, že telefónne číslo XXXXXXXXXX patrí jeho bratovi R., druhé
telefónne číslo nepozná a nepamätá si na tento hovor. Dodal tiež, že „X.“ je prezývka N..
Svedkovi bol predložený prepis telekomunikačnej prevádzky zo dňa 04.10.2012 z času 10:52 hod. (č.l.
576-578), ku ktorému sa vyjadril tak, že si nepamätá na tento hovor, ale mohlo sa stať. Komunikoval s
bratom R.. Na druhé telefónne číslo XXXXXXXXXX si nepamätal. Prvé číslo je bratove. Dodal tiež, že
„čierne veci“, alebo „niečo čierne“ znamenalo, že vtedy boli kukláči v čiernom u C. vonku tam, kde býva,
pričom nevie, prečo vtedy spomínal „U.“, mohlo sa stať, že komunikoval predtým s E., od ktorého sa
dozvedel, že policajti sú aj u U., preto to spomenul aj v tejto komunikácii bratovi. Z obsahu predmetnej
zaznamenanej komunikácie bolo zrejmé, že v tom čase sa svedok nachádzal v nemocnici, ako o tom
vypovedal („...po vizite púšťajú...“).
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj výpovede svedkov Z.. N. E., P.. Z. A., Y. Q., P.. S. S., P.. S.
S., N. N., P. L., S. Z., T. Z., B. C., Z. N., P. Z., R. C., R. C., P.. S. V., K. P. T., A. K., Z. C. a R. N..
Svedok Z.. N. E. ako splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti vypovedal len ohľadom
uplatneného nároku na náhradu škody.Z výpovedí svedkov P.. Z. A., Y. Q., P.. S. S., P.. S. S., N. N., P. L. vyplynuli okolnosti dohodnutia
predmetnej prepravy spoločnosťou SLINK, s.r.o. a oznámenia vodiča, ktorý bude prepravu realizovať
a kontaktu na neho, ako aj to odkiaľ a kam mal byť tovar prepravený. Preprava bola tiež zabezpečená
cez Raal trans a išlo o medené katódy. Dispečerky N. N. a P. L. vypovedali aj o tom, že im spoločnosť
SLINK, s.r.o. mailom oznámila, že na prepravu bude použitý ťahač s EČ: M. a náves s EČ: M tiež aj
meno vodiča - B. Vida, telefónne číslo XXXXXXXXXX a jeho občiansky preukaz č. SJ XXXXXX.
Svedok S. Z. vypovedal, že o skutku nevie nič. Od F. C. (resp. od spoločnosti SLINK) odkúpil ťahač s
návesom, pričom náves používal predtým EČ: M ale tie odovzdal v lete 2012 na dopravnom inšpektoráte
a dostal nové EČ.
Svedok Z. C. vypovedal, že čo sa týka podvodnej kamiónovej prepravy, tak vždy komunikoval len s M.
N. a raz bol na takejto preprave aj s N.. Za prepravu ho vyplatil práve M. N. sumou 500,00 €, pričom
aj vtedy N. išiel sám nakladať.
Svedok R. N. dňa 05.05.2014 (č.l. 327-333) vypovedal, že o problémoch na nakládke mu povedal C., o
preprave vedel aj od E., povedali mu to obaja, vedel to aj od brata M.. Dodal, že E. bol vždy s C., vodičov
vyplácal E., C. hľadal prepravy a jeho brat M. zabezpečoval šoférov. Boli používané aj falošné doklady
a mobily, v ktorých bolo telefónne číslo na „šéfa“. C. s E. používali vozidlo Ford zlatej farby. Uviedol na
seba aj telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Svedok R. N. dňa 03.07.2015 (č.l. 334-337) vypovedal aj na C. (prezývka „U.“), že spolupracoval s C.
a ponúkal mu podvodnú prepravu.
Následne na hlavnom pojednávaní svedok R. N. potvrdil pravdivosť svojej výpovede z prípravného
konania zo dňa 03.07.2015 s tým, že prebehlo iba jedno jeho stretnutie s C.. Dodal, že C. a C. boli
kamaráti, čo pochopil z ich vzájomnej komunikácie.
Svedkovi bol predložený prepis telekomunikačnej prevádzky zo dňa 04.10.2012 z času 10:52 hod.
(č.l. 576-578), ku ktorému sa vyjadril tak, že si nepamätá na tento hovor a nevie, v akej súvislosti bol
spomínaný U.. Volajúcim bol ale on, je to jeho telefónne číslo. Dodal, že iného „M.“ (bol spomenutý v
tejto komunikácií), resp. M. okrem svojho brata nepozná.
V rámci vykonanej konfrontácie medzi svedkami C. a R. N. na hlavnom pojednávaní uviedol N., že C.
pozná zo stretnutia, kde boli okrem nich ešte aj C. a jeho brat M., na ktoré stretnutie si C. nepamätal a
poprel, že by komunikovali kvôli podvodnej preprave.
Na hlavnom pojednávaní boli tiež oboznámené tieto listinné dôkazy a prečítané tieto znalecké posudky:
· zápisnica o trestnom oznámení z č.l. 2-2a
· prílohy k zápisnici o výsluchu obžalovaného z č.l. 265-285
· oznámenie poisťovne Kooperativa pojišťovna, a.s. z č.l. 312
· kópia OP svedka B. N. z č.l. 375
· listiny od zamestnávateľa svedka B. N. z č.l. 376-378
· zápisnica o rekognícií - Z. N. z č.l. 453-459
· zápisnica o rekognícií - M. N. z č.l. 460-466
· fotoalbum č. 1 z č.l. 467-469
· fotoalbum č. 2 z č.l. 470-472
· zápisnica o rekognícií - Z. N. z č.l. 473-479
· zápisnica o rekognícií - M. N. z č.l. 480-486
· fotoalbum č. 1 z č.l. 487-489
· fotoalbum č. 2 z č.l. 490-492
· zápisnica o rekognícií s fotoalbumom - Z. N. z č.l. 493-504
· prepisy telefonických hovorov z č.l. 570-607
· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 615-624
· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 625-632
· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 633-635
· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 639-642
· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 643-644· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 645-646
· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 652-654
· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 660-662
· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 663-679
· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 680-683
· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 695-698
· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 705-713
· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 714-716
· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 717-721
· príkazy podľa § 90 ods. 1 písm. b/, písm. e/ Tr. por. z č.l. 722-727 a 732-736
· príkaz podľa § 116 Tr. por. a odpoveď operátora z č.l. 743-745
· znalecký posudok č. 63/2014 znalca doc. P.. Z. Z., S.. z č.l. 753-797
· znalecký posudok č. 62/2014 znalca doc. P.. Z. Z., S.. z č.l. 805-853
· znalecký posudok č. 49/2014 znalca doc. P.. Z. Z., S.. z č.l. 861-981
· znalecký posudok č. 72/2014 znalca doc. P.. Z. Z., S.. z č.l. 989-1136
· podnet, návrh, príkaz na domovú prehliadku, zápisnica o vykonaní domovej prehliadky a
fotodokumentácia - Z. N. z č.l. 1146-1162
· podnet, návrh, príkaz na domovú prehliadku, zápisnica o vykonaní domovej prehliadky a
fotodokumentácia - M. N. z č.l. 1163-1179
· príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov, zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov a
pozemkov a fotodokumentácia - M. N. z č.l. 1180-1187
· podnet, návrh, príkaz na domovú prehliadku, zápisnica o vykonaní domovej prehliadky a
fotodokumentácia - M. E. z č.l. 1188-1208
· podnet, návrh, príkaz na domovú prehliadku, zápisnica o vykonaní domovej prehliadky a
fotodokumentácia - P.. Z. C. z č.l. 1209-1229
· podnet, návrh, príkaz na domovú prehliadku, zápisnica o vykonaní domovej prehliadky a
fotodokumentácia - P.. Z. C. z č.l. 1230-1253
· zápisnica o odstúpení veci z č.l. 1255
· uznesenie o vrátení vecí z č.l. 1256-1259
· potvrdenie o vrátení vecí z č.l. 1260
· uznesenie o vrátení vecí z č.l. 1261-1262
· potvrdenie o vrátení vecí z č.l. 1263
· zápisnica o vydaní vecí z č.l. 1264
· zápisnica o vydaní vecí z č.l. 1265
· uznesenie o vrátení vecí z č.l. 1266-1267
· potvrdenie o vrátení vecí z č.l. 1268
· uznesenie o vrátení vecí z č.l. 1269-1271
· potvrdenie o vrátení vecí z č.l. 1272
· uznesenie o vrátení vecí z č.l. 1274-1275
· potvrdenie o vrátení vecí z č.l. 1277
· uznesenie o vrátení vecí z č.l. 1278-1279
· potvrdenie o vrátení vecí z č.l. 1281
· odpoveď UniCredit Bank Slovakia, a.s. z č.l. 1283
· odpoveď Tatra banka, a.s. s prílohami z č.l. 1285-1291
· odpoveď Union poisťovňa, a.s. s prílohami z č.l. 1293-1298
· odpoveď RAAL TRANS s prílohami z č.l. 1300-1304
· odpoveď Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. s prílohami z č.l. 1306-1310
· záznam z č.l. 1311
· odpoveď SkyToll, a.s. z č.l. 1314
· žiadosť o právnu pomoc do ČR a jej výsledok z č.l. 1318-1321
· žiadosť o právnu pomoc do ČR z č.l. 1329-1332
· žiadosť o právnu pomoc do ČR z č.l. 1351-1355
· fotoalbum k rekognícií A/I. z č.l. 1377-1380
· fotoalbum k rekognícií A/II. z č.l. 1381-1384
· žiadosť o právnu pomoc do Bulharskej republiky a jej výsledok z č.l. 1385-1569
· žiadosť o právnu pomoc do Maďarskej republiky a jej výsledok z č.l. 1579-1676· odpovede bankových ústavov s prílohami z č.l. 1679-1703, 1706, 1709, 1712, 1715, 1718, 1721,
1724-1753, 1756, 1759, 1762-1779, 1782, 1785, 1788, 1791, 1794, 1797, 1800, 1803, 1806, 1809,
1812, 1815, 1818, 1821-1824
· odpoveď Colného úradu Nitra z č.l. 1826
· odpoveď Colného úradu Bratislava z č.l. 1827
· zápisnica o miestnom zisťovaní Colného úradu Trnava z č.l. 1828-1829
· úradný záznam Colného úradu Bratislava z č.l. 1830
· odpoveď Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky z č.l. 1832-1833
· odpoveď Daňového úradu Bratislava z č.l. 1865
· odpoveď Sociálnej poisťovne Komárno z č.l. 1867
· odpoveď Sociálnej poisťovne Dunajská Streda s prílohou z č.l. 1869-1870
· odpoveď Sociálnej poisťovne Komárno z č.l. 1872
· odpoveď Všeobecnej zdravotnej poisťovne s prílohami z č.l. 1874-1878
· odpoveď Slovenskej pošty, a.s. z č.l. 1880
· odpoveď MV SR - KR PZ Trnava s prílohami z č.l. 1881 a 1883-1887
· odpoveď NsP Galanta z č.l. 1889
· preklady odpovedí z č.l. 1891-1915
· preklad odpovede z č.l. 1917-1924
· listiny predložené Q. N. z č.l. 1926-1946
· listiny predložené P.. Z. A. z č.l. 1947-1969
· listiny predložené P.. S. S. z č.l. 1970-1975
· listiny predložené F. C. z č.l. 1976-1982
· listiny predložené S. Z. z č.l. 1983-2003
· doklady od ODI OR PZ Dunajská Streda z č.l. 2004-2081
· uznesenie o vznesení obvinenia pod ČVS: PPZ-838/NKA-PZ-ZA-2014 z č.l. 2174-2181
· rozsudok OS Trnava sp. zn. 30Tk/1/2015 z č.l. 2182-2186 a 2233-2235
· obžaloba vedená na OS Trnava pod sp. zn. 30Tk/3/2015 z č.l. 2236-2244
· obžaloba vedená na OS Trnava pod sp. zn. 7Tk/1/2015 z č.l. 2245-2247
· uznesenie OS Trnava sp. zn. 7Tk/1/2015 z č.l. 2248-2249
· výpis z OR SR z č.l. 2293
· výpisy z OR ČR z č.l. 2294-2296
· fotoalbumy predložené do spisu prokurátorom z č.l. 2442-2444
· zápisnica o trestnom oznámení z č.l. 2225-2229
· listiny predložené obhajcom z č.l. 2406-2418
Z týchto oboznámených dôkazov vyplynuli aj tieto relevantné skutočnosti:
Z oznámenia poisťovne Kooperativa pojišťovna, a.s. (č.l. 312) vyplynulo, že z dôvodu odcudzenia tovaru
bolo vyplatené poistné plnenie vo výške 3.249.484,00 Kč.
Do spisu bola predložená aj kópia pravého občianskeho preukazu B. N. s jeho fotografiou (č.l. 375).
Pri vykonaných rekogníciách bolo zistené, že:
· N. neopoznal C. (č.l. 453-459),
· M. N. opoznal C. (č.l. 460-466),
· N. opoznal E. (č.l. 473-479),
· M. Vincze opoznal E. (č.l. 480-486),
· N. opoznal obžalovaného ako osobu, s ktorou bol pre meď v Bulharsku (č.l. 493-504).
Z prepisu telefonického hovoru (č.l. 591-594) vyplynulo, že N. (XXXXXXXXXX) telefonoval v
inkriminovanom čase o probléme pri nakládke v Bulharsku M. N. (XXXXXXXXXX).
Pri vykonanej domovej prehliadke u M. N. (č.l. 1163-1179) boli okrem iného nájdené aj viaceré fotografie
formátu vhodného pre slovenský občiansky preukaz, ako aj občiansky preukaz na meno B. N..
Z odpovede Union poisťovňa, a.s. s prílohami (č.l. 1293-1298) vyplynulo, že poistný certifikát zo dňa
12.09.2012, v ktorom je uvedený ťahač zn. MAN s EČ: M nikdy nevydali a ide o falzifikát.Zo záznamu (č.l. 1311) vyplynulo, že v prípade ťahača s EČ: M bol zaznamenaný jeho prejazd dňa
06.10.2012 o 23:41:35 hod. na hraniciach SR - ČR (D02).
Zo žiadosti o právnu pomoc do Bulharskej republiky a jej výsledku (č.l. 1385-1569) vyplynulo, že kamión
odišiel naložený zo závodu v meste Pirdop v čase o 19:49 hod. a N.:
· pri nakládke nemal spoločníka - druhého vodiča (č.l. 1402 + bolo to zrejmé aj z knihy návštev závodu
na č.l. 1415),
· bol vypočutými svedkami opoznaný ako vodič kamiónu pri nakládke (č.l. 1458 a 1461, 1475 a 1478,
1492 a 1495),
· mal pri sebe viac mobilných telefónov,
· zle písal meno B. (písal „B.“),
· tabuľky s EČ mal pripevnené len plastovým špagátom,
· pri nakládke telefonoval a hovoril, že mu prezerajú kabínu a pýtajú sa na cigarety,
· fotky v ním predložených dokladoch, ktorými preukazoval totožnosť, t.j. v občianskom i vodičskom
preukaze, boli rovnaké, i keď doklady boli vydané s rozdielom 7-8 rokov (č.l. 1472 a 1489),
· počas pobytu v Bulharsku mal množstvo telefonátov (na č.l. 1541 je ich zoznam).
Zo žiadosti o právnu pomoc do Maďarskej republiky a jej výsledku (č.l. 1579-1676) vyplynulo, že v rámci
nej boli vypočutí svedkovia E. R. a P. T. K., ktorí boli tzv. bielymi koňmi v obchodných spoločnostiach,
nevedeli o veci nič, pričom opoznali A. K. ako osobu, ktorá ich na to nalákala a ktorý bol tiež vypočutý,
ale nič k veci neuviedol.
Z odpovede bankového ústavu s prílohou (č.l. 1762-1779) vyplynulo, že obžalovaný vybral dňa
05.10.2012 v čase o 18:30 hod. z bankomatu v meste Pirdop sumu 200,00 Levi (BGN), pričom išlo o
bankový účet jeho spoločnosti QUALITY SERVIS, s.r.o.
Zodpovedebankovéhoústavusprílohou(č.l.1821-1824)vyplynulo,žeobžalovanýnatentosvojosobný
účet vložil dňa 15.10.2012 osobne sumu 2.000,00 €.
Z odpovede prezidenta Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky (č.l. 1832-1833) bolo
zrejmé, že konanie obžalovaného je neobvyklé (v rozpore s CMR = Dohovorom o prepravnej zmluve
v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave), ak sa zúčastnil na preprave a vystúpil pred nakládkou z
kamiónu.
Z odpovede NsP Galanta (č.l. 1889) vyplynulo, že M. N. bol v tejto nemocnici hospitalizovaný v období
od 28.09.2012 do 05.10.2012 po páde z motorky, pričom bol schopný chôdze a pohybu s bolesťami.
Listiny predložené P.. Z. A. (č.l. 1947-1969) obsahovali faktúry - objednávky predmetnej prepravy podľa
výpovedí svedkov P.. Z. A., Y. Q., P.. S. S., P.. S. S., N. N. a P. L., ako aj objednávku tovaru pre spoločnosť
JMB STEEL, s.r.o. - medené katódy v hodnote 144.972,36 € s miestom jeho vykládky na adrese Hostis
Recykling, Myslenická č. 1, Pezinok 902 01, Slovenská republika.
Z dokladov od ODI OR PZ Dunajská Streda (č.l. 2004-2081) ohľadom tabuliek s EČ: M vyplynulo, že
tieto boli pridelené prívesu zn. KRONE, pričom odo dňa 28.05.2012 mal tento príves nové tabuľky s EČ:
M (prevod držby v rámci okresu medzi spoločnosťami SLINK, s.r.o. a SK-FIGHTER, s.r.o.).
Z rozsudku OS Trnava sp. zn. 30Tk/1/2015 (č.l. 2182-2186 a 2233-2235) vyplynulo, že pre totožný
skutok ako v predmetnej trestnej veci bol už právoplatne odsúdený svedok P.. Z. C., ktorý na hlavnom
pojednávaní dal vyhlásenie o vine.
Z obžalôb vedených na OS Trnava pod sp. zn. 30Tk/3/2015 (č.l. 2236-2244) a pod sp. zn. 7Tk/1/2015
(č.l. 2245-2247) a z uznesenia OS Trnava pod sp. zn. 7Tk/1/2015 (č.l. 2248-2249) bolo zistené, že
obžaloby na súd pre totožný skutok ako v predmetnej trestnej veci boli podané aj voči N., E. a M. N.. V
prípade N. bolo toto trestné stíhanie už aj podmienečne zastavené (ako spolupracujúceho obvineného).
Z výpisu z OR SR (č.l. 2293) vyplynulo, že konateľom spoločnosti SLINK, s.r.o. bol E. R. od 01.08.2012
a predošlý konateľ bol F. C..Na hlavnom pojednávaní bol napokon oboznámený aj vecný dôkaz - plastová tabuľka s nápisom SK,
symbolom EÚ a KN - štátny znak SR - 076YM (č.l. 1255 a 2203).
*** Odmietnutie návrhov na vykonanie dokazovania ***
Súd v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy navrhnuté
obžalovaným a jeho obhajcom, a to výsluch advokáta A.. E. ohľadne vierohodnosti výpovede svedka
Z. C., keď sa týkal okolnosti, ktorú bolo možné zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi, pričom
pre meritórne rozhodnutie súdu (teda aj pre posúdenie vierohodnosti svedka) postačovali aj dôkazy
vykonané na hlavnom pojednávaní.
ObžalovanýajehoobhajcatiežvpriebehutrestnéhokonanianezotrvalianinavýsluchuvyšetrovateľaPZ
B. U., keď tento návrh zobrali späť a súd ho preto nevykonal, resp. o tomto návrhu procesne nerozhodol.
*** Výrok o vine ***
V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal
za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe, po jeho miernej modifikácií bez narušenia jeho skutkovej
totožnosti, sa stal a že tento spáchal obžalovaný F. U..
Akidevšakoskutkovézistenia,súdboltohonázoru,žebolopotrebnémiernepozmeniťznenieskutkovej
vety oproti podanej obžalobe, a to v tom smere, že sa nepodarilo preukázať, že by obžalovaný mal mať
pri sebe po nástupe do kamióna pred cestou do Bulharska doklady na prepravu s presným miestom
nakládky, keď tieto sa podľa výsledkov vykonaného dokazovania (výpovedí C. a N.) nachádzali už
v kamióne. Obžalovaný síce uviedol, že N. po nástupe do kamiónu odovzdal obálku od konateľa
spoločnosti SLINK, avšak ten to poprel a práve výpoveď N. (a aj ostatných svedkov usvedčujúcich
obžalovaného) považoval súd za vierohodnejšiu a uveril jej.
Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil v podstate tak, že nevedel o tom, že preprava, na
ktorej sa zúčastnil, bola podvodná. Pokiaľ ide o C., uviedol, že nevie prečo je to postavené na základe
jeho výpovede, pretože tento raz vypovedal tak, druhýkrát inak. Taktiež namietal to, že sa C. i N. svojimi
výpoveďami „vyviňujú“ z trestnej činnosti a obviňujú ho nepravdivo.
Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu preukázalo skutkový stav ustálený
vo výrokovej časti tohto rozsudku a tiež vyvrátilo prezentovanú obranu obžalovaného.
Obžalovaný sám priznal, že sa zúčastnil na predmetnej preprave spoločne s N. a ostatné vykonané
dôkazy túto skutočnosť len potvrdzovali a v tomto smere neexistovali žiadne pochybnosti.
Obžalovaný však nikdy neuviedol, kto konkrétne ho najal na cestu do Bulharska ako druhého vodiča
(nevedel uviesť meno toho muža) napriek tomu, že mal možnosť na hlavnom pojednávaní vidieť „na
vlastné oči“ konateľov spoločnosti SLINK, s.r.o. - C. a R. (tento muž mal byť práve konateľom tejto
spoločnosti.) a ani jedného z nich neoznačil ako dotyčného muža (pozn.: v inkriminovanom čase
bol konateľom tejto spoločnosti už R.). Rozporuplne z jeho strany vyznelo i vysvetlenie, prečo sa
po opätovnom naliehaní tejto „ním nestotožnenej osoby“, ktorú v podstate ani nepoznal, podujal na
predmetnú prepravu, i keď bolo tiež zrejmé, že jeho zárobok za túto prepravu prevyšoval obvyklú mzdu
v kamiónovej preprave (150,00 € za 1 deň cesty!) a nemal na ňu ani žiadnu zmluvu, teda nevykonával
legálnu prácu.
Takúto odmenu za túto prácu druhého vodiča, ktorý nebol nakladať, dostal okrem iného v podobnej
výške i C., keď uviedol, že bol raz na takejto podvodnej kamiónovej preprave aj s N., za prepravu dostal
500,00 €, pričom aj vtedy N. išiel sám nakladať. C. v tomto smere vypovedal, že obvyklé bolo, že viac
peňazí dostal ten vodič, kto išiel s kamiónom nakladať tovar. Rovnako vypovedal aj E..Napriek tomu, že obžalovaný uviedol, že nevedel nič o predmetnej preprave okrem toho, kam a kedy
má ísť kamión nakladať, výpovede C. a N. ho zo spáchania stíhaného skutku dostatočne usvedčovali
a súd im preto aj uveril.
C.vierohodnepopísaldohodumedzipáchateľminaspáchanístíhanéhoskutku,akoajostatnépodstatné
skutočnosti týkajúce sa tejto dohody (zabezpečovania fotografií vodiča, tiež spoločnosti, na ktorú bol
písaný ťahač a pod.). Potvrdil, že v obžalobe uvedené osoby sa spoločne dohodli a rozdelili si úlohy,
pričom on kontaktoval E., ktorý potom kontaktoval M. N., ktorý zabezpečil ako vodiča N. s tým, že
obžalovaného zabezpečoval F. (obžalovaný sám potvrdil, že sa s F. aj poznal). C. usvedčoval z trestnej
činnosti aj F. a C., pričom v tejto jeho časti považoval jeho výpoveď za podporenú i výpoveďou R. N.,
ktorý tiež C. usvedčoval z účasti na takýchto podvodných kamiónových prepravách (i keď nepriamo,
keď mu takúto prepravu C. jedenkrát ponúkal), a to napriek tomu, že C. to poprel (a rovnako i F.). C.
jednoznačne uviedol, že obaja vodiči (obžalovaný i N.) vedeli, čo idú robiť a vedeli to od prvého okamihu.
Vedeli, čo idú nakladať, bolo to aj na objednávke tovaru, a vedeli aj to, že tovar sa nedostane na miesto
uvedené v objednávke. Potvrdil aj to, že obžalovaný vedel o problémoch na nakládke a aktívne sa riešil
jeho návrat na Slovensko v prípade, ak kamión bude zadržaný v závode, čím v podstate potvrdzoval
výpoveď obžalovaného.
Bolo tiež preukázané, že obžalovaný (spoločnosť, v ktorej bol konateľom) v danom čase dlžil F.
(spoločnosti, v ktorej bol konateľom) vysokú finančnú sumu a podľa výpovede C. takto (svojou účasťou
na stíhanom skutku) splácal dlh voči F..
N. potvrdil, že obžalovaný mal pri nástupe do kamiónu so sebou objednávku na prepravu (so
špecifikáciou tovaru, hmotnosti a pod.). Dodal, že obžalovaný v Bulharsku vystúpil z kamióna, pretože
vedel, že sa ide nakladať na falošné doklady a že vlastne tovar už nepríde tam, kam má. Pri nakládke
následne N. predložil objednávku tovaru, ktorú mu dal predtým obžalovaný, z ktorej bolo zrejmé o aký
tovar ide a pod.
Výpovede C. a N. potvrdzovali najmä výpovede E., M. N., R. N. a ďalších.
E. uviedol, že obaja vodiči vedeli, čo robia, teda že len jeden z nich ide na nakládku, že idú zobrať tovar
podvodným spôsobom.
M. N. rovnako potvrdil, že skutok uvedený v obžalobe sa stal tak, ako je tam uvedené, okrem časti
týkajúcej sa jeho osoby.
Znalec Z.. O. N. potvrdil, že C. nemal také zdravotné problémy, ako prezentoval a mohol robiť úkony,
o ktorých vypovedal C., teda aktívne napomáhať v rámci stíhanej trestnej činnosti. Aj týmto znaleckým
záverom bola rovnako znevierohodnená výpoveď C..
V neposlednom rade z obsahu obhajcom predložených a oboznámených listín (č.l. 2225-2229 a
2406-2418) nevyplynuli rozporuplné skutočnosti ohľadom vierohodnosti C. ako svedka, pretože jeho
viaceré výpovede aj vo vzťahu k obžalovanému neobsahovali podstatnejšie rozpory (C. viackrát pri
výsluchoch uviedol, že pred skutkom obžalovaného len registroval, nepoznal jeho meno, osobne sa
nestretli). Jeho výpoveď v niektorých smeroch potvrdzovali aj výpovede ďalších vypočutých osôb (ako
už bolo uvedené vyššie) a v prípade tých osôb, ktoré usvedčovali zo spáchania stíhaného skutku
aj obžalovaného, nebola zistená motivácia vypovedať nepravdivo a obžalovaného tak krivo obviniť.
Obžalovaný uviedol, že s nikým zo svedkov, ktorí ho usvedčovali, nemal žiadne spory ani problémy, a
preto neexistuje rozumný dôvod domnievať sa, že ich výpovede boli nepravdivé.
Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu - obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. vyplýva, že
objektom trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Cudzím majetkom sa
rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku je
ujma majetkovej povahy. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo
niekoho iného aj jeho rozšírením. Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou. Môže ísť o obohatenie
aj bližšie neurčenej osoby alebo skupiny osôb (R 18/1991). Podvodné konanie (uvedenie do omylu
alebo využitie omylu) môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpormedzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ
však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením do omylu je
konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže
ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie (R 57/1978). Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale
môže ísť aj o nepravdivú informáciu. Ide o úmyselný trestný čin. Čin je dokonaný obohatením páchateľa
alebo iného. Podľa odseku 3 písm. c/ je možné tento čin spáchať aj závažnejším spôsobom konania -
organizovanou skupinou (§ 138 písm. i/ Tr. zák.) a podľa odseku 4 písm. a/ aj tak, že bude spôsobená na
cudzommajetkuškodaveľkéhorozsahu(vzmysle§125ods.1Tr.zák.najmenejvovýške133.000,00€).
Použitie falošných dokladov vodiča, inštrukcie pre vodičov, použitie iných ako vlastných mobilných
telefónov na vzájomnú komunikáciu, inštruovanie o mieste zloženia tovaru odlišného od odberateľom
určeného miesta vykládky a vyplatenie vodičov za vykonanú prepravu - to všetko dostatočne
odôvodňovalo prijatie záveru, že konanie obžalovaného a ďalších páchateľov (C., N., M. N., E. a ďalších
nestotožnených) bolo podvodné, plánované, koordinované a utajované pokiaľ ide aj o to, či sa všetci
obžalovaní navzájom medzi sebou poznali (čo ale nie je zákonným znakom organizovanej skupiny) a že
úlohy medzi nimi boli rozdelené. Úloha každého z nich smerovala k vytvoreniu „fikcie“ o reálnej preprave
tovaru, t.j. k uvedeniu tak dodávateľa tovaru, ako aj jeho odberateľa do omylu. Každé, hoci len čiastkové,
konaniekaždéhoznichprispelokvytvoreniutejto„fikcie“oreálnejprepravetovaruanapĺňaloajskutkovú
podstatu trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák., nakoľko malo za cieľ uviesť poškodeného do
omylu a na jeho úkor sa obohatiť, čo v danom prípade spočívalo v odcudzení naloženého tovaru.
Rovnako boli naplnené definičné znaky organizovanej skupiny uvedené v § 129 ods. 2 Tr. zák.,
t.j. spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených
úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a
koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Z citovaného
ustanovenia vyplýva, že sa jedná o spolčenie viac ako troch osôb s trestnoprávnou zodpovednosťou,
jej činnosť je charakteristická určitým rozdelením úloh medzi jednotlivých členov a prejavuje sa
určitou plánovitosťou (predstava o spáchaní trestného činu, dodržiavanie plánu, vyhľadanie ponuky
na prepravu, zabezpečenie šoféra a následne vyrobenie falošných dokladov pre neho a pod.) a
koordinovanosťou (zosúladenie a harmonizácia členov pri jednotlivých činnostiach - napr. kto nájde
ponuku prepravy, kto zoženie vodičov, kto ich vyplatí a pod.), ktorá spáchanie trestného činu uľahčuje
a zvyšuje pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa, resp. úspešného spáchania trestného činu. Deľba úloh
v skupine znamená, že členovia skupiny majú minimálne vo všeobecných črtách určené, akú úlohu
majú zohrať pri príprave, pri páchaní trestného činu a po jeho spáchaní (deľba úloh bola preukázaná
výsledkami vykonaného dokazovania, keď každý sa podieľal len na určitých úlohách potrebných pre
vytvorenie „fikcie“ o reálnej preprave tovaru). U organizovanej skupiny sa tiež nevyžaduje sústavnosť
či vnútorná organizačná štruktúra, ktorá by bola založená na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti
a nemusí mať trvalejší charakter. V prípade posúdenia konania obžalovaných ako organizovanej
skupiny sa nevyžaduje ani formálne a výslovné prijatie za člena skupiny, pretože postačuje aj
konkludentné konanie, jeho faktické včlenenie sa a aktívne zabezpečenie jednej z činností tejto skupiny
(napr. zjednanie obžalovaného ako druhého vodiča v podvodnej kamiónovej preprave). Naviac prvky
svedčiace konaniu obžalovaného ako člena organizovanej skupiny (mysliac pri tom na plánovitosť a
koordinovanosť) logicky vyplývajú aj zo samotného skutkového deja, nakoľko pre organizovanú skupinu
platí, že nie je potrebné, aby niečomu takému predchádzala výslovná dohoda všetkých jej členov,
postačuje len rámcová predstava o spoločnom spáchaní trestného činu, resp. účasti na ňom, pričom táto
dohoda sa nemusí vzťahovať ani na všetky konkrétne okolnosti vykonania činu, t.j. jeho celý skutkový
dej. Prejav vôle participovať na spolčení môže byť výslovný alebo konkludentný.
Treba tiež zdôrazniť, že to, že neboli súdom v skutkovej vete stotožnení (uvedení) ostatní páchatelia
stíhaného skutku okrem osôb tam už uvedených (napr. C. a F.), bolo pre posúdenie konania
obžalovanéhopoprávnejstránkenepodstatné,pretožezustálenejskutkovejvetytohtorozsudkuvyplýva
dostatočne naplnenie znakov organizovanej skupiny a zapojenia viac ako 3 osôb na spáchaní stíhanej
trestnej činnosti s rozdelením úloh a pod.
Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný F. U. na škodu cudzieho
majetku seba a iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - organizovanou skupinou, a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, a pretoho súd uznal vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3
písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák., keď boli naplnené všetky znaky
skutkovej podstaty tohto trestného činu.
Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska jeho veku a neboli zistené
žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Tr. zák.).
Naplnená bola i subjektívna stránka, t.j. zavinenie, pretože obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu
podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť alebo ohroziť záujem
ním chránený, ktorý úmysel podľa názoru súdu vyplynul z vykonaného dokazovania. Naplnený bol
objekt útoku a aj objektívna stránka spáchaného trestného činu, t.j. také konanie obžalovaného, ktoré
vyplýva zo stíhaného skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Motívom jeho konania bolo
získanie majetkového prospechu - obohatenie seba a iných na úkor cudzieho majetku, ktoré spočívalo
v naloženom (odcudzenom) tovare, keď bolo okrem iného preukázané a obžalovaný to sám priznal, že
v inkriminovanom čase mal finančné problémy a takto si „privyrobil“.
*** Výrok o treste ***
V súvislosti s výrokmi o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené tieto listinné dôkazy: správy o
povestinaobžalovanéhozč.l.2187-2192,aktuálnelustrácienaobžalovanéhozč.l.2219-2224,aktuálne
lustrácie na obžalovaného z č.l. 2267-2272 a podstatný obsah spisu OS Komárno sp. zn. 1T/39/2014.
Z oboznámených správ o povesti vyplynulo, že obžalovaný F. U.:
· Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.
· Podľa registra obyvateľov je ženatý a bezdetný.
· Bol v minulosti už 1-krát súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 06.06.2014 sp.
zn. 1T/39/2014, právoplatným dňa 06.06.2014, pre spáchanie trestných činov podľa § 277 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Tr. zák. a § 278 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a trest zákazu činnosti
vykonávať podnikateľskú činnosť vo výmere 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov, pričom skúšobná
doba podmienečného odsúdenia obžalovanému uplynula dňa 06.06.2015, ale nevykonal v celosti ešte
uložený trest zákazu činnosti, a preto nemožno toto odsúdenie považovať za zahladené s účinkami s
tým spojenými s poukazom na § 92 ods. 2 Tr. zák. a § 93 ods. 1 Tr. zák. (a bolo teda možné vo vzťahu
k nemu ukladať súhrnný trest).
· Na Okresnom súde Nitra sa voči nemu pod sp. zn. 3Tk/2/2018 vedie ďalšie doposiaľ nerozhodnuté
trestné konanie.
· V registri priestupkov má záznamy o spáchaní 4 dopravných priestupkov v období rokov 2015-2017.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
V prípade obžalovaného F. U. musel súd tomuto ukladať ako primárny trest len trest odňatia slobody
spojený s jeho výkonom, a to s poukazom ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. zák., resp. v spojitosti s týmto
zákonným ustanovením na trestnú sadzbu tohto trestu upravenú v osobitnej časti Tr. zák. v prípade
trestného činu, pre ktorý bola uznaná jeho vina.
Súd tiež zistil, že obžalovanému je potrebné uložiť v zmysle zásad na ukladanie trestov ako primárny
trest súhrnný trest s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. pri splnení zákonných
podmienok v prípade jeho skoršieho odsúdenia spomenutým rozsudkom Okresného súdu Komárno
zo dňa 06.06.2014 sp. zn. 1T/39/2014, právoplatným dňa 06.06.2014, pretože skutky v oboch týchto
trestných veciach boli v súbehu pokiaľ ide o obdobie (čas) ich spáchania.Súd preto v prípade obžalovaného F. U. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre
určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u neho jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36
písm. j/ Tr. zák. - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) a naopak nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť, dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
10 (desať) rokov, t.j. na samej dolnej hranici zákonného rozpätia trestnej sadzby trestu odňatia slobody
uvedenej v § 221 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák., a to so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák., nakoľko mal za
to, že nie je potrebné ho na výkon trestu zaraďovať do najprísnejšieho ústavu na výkon trestu vzhľadom
k jeho beztrestnej minulosti (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Spolu s uložením súhrnného trestu súd tiež zrušil
(vyššie uvedené) výroky o trestoch, ktoré mu boli uložené (hore) spomenutým rozhodnutím súdu v inej
jeho trestnej veci, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovanému zohľadňuje všetky kritériá, ktoré Tr.
zák.priukladanítrestuustanovuje(§34anasl.),aistotneuobžalovanéhosplnísvojúčel,pričomsúdmal
za to, že uložený trest splní jednak funkciu ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods.
1 Tr. zák., pričom na okolnosti, ktoré by mohli prípadne umožniť aj mimoriadne zníženie trestu,
nepoukazoval v priebehu trestného konania ani sám obžalovaný. Jeho postoj k predmetnej trestnej
veci, kedy okrem iného ani raz svoje konanie úprimne neoľutoval, bránil súdu vôbec uvažovať nad
využitím tohto inštitútu. Nebol tak možný vzhľadom aj na tento jeho prezentovaný postoj, aby súd k
nemu pristupoval zhovievavejšie, teda aby mu uložil prípadne miernejší trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu zákonného rozpätia trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenú v § 221 ods. 4 Tr. zák.
Keďže v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. v rámci súhrnného trestu je súd povinný uložiť okrem iných aj trest
zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34
ods. 7 Tr. zák., musel „preniesť“ do tohto rozsudku a obžalovanému teda uložiť aj v poradí ďalší trest, a
to trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť vo výmere 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.
*** Výrok o ochrannom opatrení ***
Obligatórne musel súd obžalovanému F. U. uložiť ochranné opatrenie - ochranný dohľad podľa § 76
ods. 1 Tr. zák., nakoľko ho uznal vinným pre obzvlášť závažný zločin a ukladal mu zaň nepodmienečný
trest odňatia slobody.
Vzhľadom k hore uvedeným zisteniam ohľadom osoby obžalovaného F. U., ako aj s prihliadnutím na
závažnosť ním spáchanej trestnej činnosti, bola podľa názoru súdu na mieste potreba vyššej ochrany
spoločnosti pred ním po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, a preto mu súd uložil toto
ochranné opatrenie podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. na 2 (dva) roky s tým, že po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude povinný dostaviť sa do 2 pracovných dní po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého
obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu oznamovať potrebné údaje o spôsobe
a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace
u probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Komárno, a vopred oznamovať vzdialenie sa z
miesta bydliska (okrem pravidelne opakujúcich sa vzdialení, o ktorých bol probačný a mediačný úradník
vopred informovaný).
Súd nezistil splnenie podmienok na uloženie v poradí „ďalšieho“ trestu či akéhokoľvek ochranného
opatrenia (v prípade oboznámeného vecného dôkazu - plastovej tabuľky s nápisom SK, symbolom EÚ
a KN - štátny znak SR - 076YM nebolo zistené, že by mala akúkoľvek súvislosť v predmetným skutkom
- trestným činom, pre ktorý bola uznaná vina).
*** Výrok o náhrade škody ***Spredmetnýmtrestnýmkonanímbolospojenéajtzv.adhéznekonanie,t.j.konanieonáhradeškody,keď
si nárok na náhradu škody v predmetnej veci riadne a včas uplatnila poškodená Kooperativa pojišťovna,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Pobřežní 665/21, 186 00 Praha 8, Česká republika, IČO:
47116617 (č.l. 318).
Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní bol súd toho názoru, že by bolo potrebné vykonať
na hlavnom pojednávaní ešte ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného konania, keď už
skôr vyslovil, že nie iba obžalovaný sa podieľal svojím konaním na následkoch spáchaného trestného
činu, resp. na škode, ktorá jeho spáchaním vznikla, pričom aj rozsudkom OS Trnava vyhláseným vo veci
pod sp. zn. 30Tk/1/2015 bola poškodená spoločnosť rovnako odkázaná na civilný proces i v prípade
už odsúdeného pre totožný skutok (Ing. Martina Bukora). Preto poškodenú spoločnosť s jej uplatneným
nárokom na náhradu škody súd odkázal podľa § 288 ods. 1 Tr. por. na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.