Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Magdaléna Blažová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010187
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620010187.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov
JUDr. Petra Šamka a JUDr. Márie Szabóovej v trestnej veci obžalovaného G. Q. pre prečin ohrozenie
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Malacky proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/33/2020 zo dňa 16.11.2020 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 21.04.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného G. Q. vinným zo spáchania prečinu
ohrozeniepodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Trestnéhozákonanatomskutkovomzáklade,
že

dňa 16.11.2019 v čase o 00:02 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky A. F., bez evidenčného
čísla, H.: H striebornej farby, po štátnej ceste I/2 v smere Malacky - H. M., kde na 46 km z dôvodu
nevenovania sa plne vedeniu vozidla a sledovania situácie v cestnej premávke zišiel s vozidlom mimo
cestu vpravo a následne sa s vozidlom prevrátil na strechu, pričom obvinený sa následne po dopravnej
nehode dobrovoľne podrobil dychovej skúške na alkohol, pričom mu bola prístrojom AlcoQuant XXXX
plus, č. K v čase o 00:16 hod. nameraná hodnota 0,97 mg/l v dychu ( 2,02 promile alkoholu v krvi )a

opakovanou dychovou skúškou v čase o 00,29 hod. s výsledkom mg/l v dychu ( 2,25 promile alkoholu
v krvi ).

Za to mu bol podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j),
písm. l) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, ktorého výkon bol podľa
§ 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na

skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a zároveň uložený probačný dohľad. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona
v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona mu bolo uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
mu súd prvého stupňa uložil aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 3 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie smerujúce proti výroku o treste,

ktoréodôvodniltým,žeobžalovanémubolavykonanáposkutkudychováskúškasvýsledkom0,97mg/lv
dychu(2,02promilevkrvi)adruháskúškasvýsledkom1,08mg/lvdychu(2,25promilealkoholuvkrvi),
čo možno považovať za mimoriadne vysokú hladinu alkoholu v krvi. Tento stav sa v odbornej literatúre
nazýva ako ťažká opitosť a spravidla sa spája s prejavmi ako blábolivá reč, neschopnosť samostatnej
chôdze, psychické poruchy, výraznejšie poruchy chovania, zvracanie. Z uvedeného vyplýva, že vedenie
vozidla v takomto stave predstavuje vážne ohrozenie pre okolie a vzhľadom na naplnenie individuálnej

i generálnej prevencie nepovažuje prokurátor v takomto prípade uložený podmienečný trest a trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel za dostačujúci. Navyše obžalovaný je stíhaný aj za ďalšíobdobný skutok, kde je o. i. takisto stíhaný pre skutok ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Trestného zákona, kde mu bola zistená hladina alkoholu v krvi cez 2 promile, ktorý je aktuálne
v štádiu po podaní obžaloby na Okresnom súde Malacky, sp zn. 1T/82/2020 a kde obvinený mal po

skutku nameranú hodnotu 1,00 mg/l alkoholu v dychu ( 2,08 promile alkoholu v krvi ). Z uvedeného
dôvodu sa prokurátor domnieva, že obžalovaný predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť , pretože
ako aj sám uviedol vo svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 16.01.2020 „Uvedomuje si, že
má vážny problém s alkoholom“, preto v takomto prípade je potrebné pôsobiť na obžalovaného aj bez
predchádzajúceho odsúdenia za iný trestný čin krátkodobým nepodmienečným trestom odňatia slobody,

pri ktorom bude na neho pôsobené prevýchovnými prostriedkami v rámci programu zaobchádzania vo
výkone trestu odňatia slobody a bude nútený zdržať sa požívania alkoholu, čo bude mať nepochybne
priaznivý vplyv na jeho budúce správanie po prepustení. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody v tomto prípade nezabezpečuje dostatočné pôsobenie na obžalovaného, aby sa v budúcnosti
nedopúšťal obdobnej trestnej činnosti.

Z uvedených dôvodov prokurátor navrhuje, aby krajský súd zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu
Malackyvovýrokuotrestearozhodolouloženínepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyobžalovanému
so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu prokurátora, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného

poriadku doručené.

Odvolací súd po predložení veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho
napadnutému rozsudku, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, preto nariadil
vo veci verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil procesné strany. Obžalovaný prevzal upovedomenie

o verejnom zasadnutí obsahujúce aj poučenie o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho
neprítomnosti dňa 26.03.2021, avšak na verejné zasadnutie sa neustanovil. Nakoľko postupu podľa
§ 293 ods.5 Trestného poriadku nebránili žiadne zákonné prekážky, odvolací súd vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava pridržiavajúc
sa písomných dôvodov odvolania navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu

dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora

je nedôvodné.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 15.04.2020 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na obvineného G. Q. pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tam uvedenom skutkovom
základe.Na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h)
Trestného poriadku. Okresný súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o

vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu
k výroku o treste.

Okresný súd správne a v súlade so zákonom na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným
zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na

skutkovom základe uvedom v obžalobe.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný v čase hlavného
pojednávania nemal záznam v registri trestov. Obžalovaný nie je držiteľom vodičského oprávnenia.
V evidenčnej karte vodiča figuruje 1 priestupok v cestnej premávke spáchaný pred skutkom, ktorý
je predmetom tohto konania, keď ako spolujazdec nepoužil bezpečnostný pás. Okrem uvedeného

sa obžalovaný dopustil dvoch priestupkov, a to proti verejnému poriadku a proti občianskemu
spolunažívaniu.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a tieto dôkazy aj správne jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil.

Odvolacísúdkonštatuje,žesprávnepostupovalsúdprvéhostupňa,keďvsúlades§38ods.2Trestného
zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a zistil, že sú
dané dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný

viedol doposiaľ riadny život (dopustil sa len menej závažných priestupkov, pre ktoré by vzhľadom na vek
obžalovaného bolo nepriznanie uvedenej poľahčujúcej okolnosti neprimerane prísne) a úprimne ľutuje
svoje konanie. Odvolací súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Preto súd prvého stupňa v súlade s §
38 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal trest v sadzbe
0 až 8 mesiacov.

Správne postupoval súd prvého stupňa pri určovaní druhu i výmery trestu, ktorý zodpovedá kritériám
uvedeným v § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona vrátane okolností prípadu. Obžalovaný viedol
motorové vozidlo jednak bez vodičského oprávania a v stave ťažkej opitosti, čo naznačuje dešpekt
k zákonným pravidlám, ktorých účelom je ochrana ostatných účastníkov cestnej premávky, na druhej

stranevšakobžalovanéhonemožnopovažovaťzakriminálnezávadovúosobu,ktorúbybolonevyhnutne
nutné sankcionovať odňatím slobody, keď uloženie nepodmienečného trestu by v súlade s teóriou i
praxoutrestaniamalobyťažposlednýmvýchovnýchprostriedkompovyčerpanímiernejšíchvýchovných
opatrení. Vychádzajúc z vyššie rozvedených pomerov obžalovaného a okolností prípadu i odvolací súd
zastáva názor, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v rozpore s požiadavkami

najmä individuálnej prevencie, s prihliadnutím na skutočnosť, že okrem generálnej prevencie, ktorú v
tomto prípade reprezentuje najmä trest zákazu činnosti a jeho ochranná funkcia, je potrebné trest prísne
individualizovať tak, aby plnil účel uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona. V zmysle týchto úvah
odvolacísúdpovažujepodmienečnýtrestodňatiaslobodyzasúčasnéhouloženiaprobačnéhodohľadua
obmedzenia spočívajúceho v zákazu požívania alkoholických nápojov a uloženia trestu zákazu činnosti

za vyhovujúci ochrannej, preventívnej aj represívnej funkcii trestu.

Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody súdom prvého stupňa je opodstatnené a korešponduje
s výchovným, ochranným a morálnym účelom trestu. Odvolací súd zastáva názor, že neprimerane tvrdý
uložený trest pre páchateľa neznamená jeho nápravu, ale naopak len represiu. V prípade obžalovaného

G. Q. odvolací súd dospel k záveru, že aj trest nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody
s probačným dohľadom s pomerne dlhou skúšobnou dobou, bude pre obžalovaného dostatočnou
výstrahou, aby sa v budúcnosti akejkoľvek protiprávnej činnosti vyvaroval, pretože v opačnom prípade
by trest musel vykonať.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nosnou príčinou trestnej činnosti obžalovaného bolo jeho
nadmerné a zjavne nekontrolovateľné požívanie alkoholu, preto v zhode so súdom prvého stupňa
dospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť predovšetkým výchovne, so zameraním
na zabránenie požívania alkoholických nápojov. Obžalovaný doposiaľ nebol právoplatne odsúdenýza trestný čin, čo dáva možnosť predpokladať, že účel trestu možno v jeho prípade dosiahnuť i
bez jeho výkonu, a teda uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je nevyhnutné. Trest
odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý bol obžalovanému uložený napadnutým rozsudkom, plne

zohľadňuje uvedené požiadavky a javí sa ako vhodný nástroj na dosiahnutie preventívnej i ochrannej
funkcie trestu. Súd prvého stupňa určil výmeru trestu, dĺžku skúšobnej doby i primerané obmedzenia v
rámci probačného dohľadu správne a efektívne, pričom zároveň dodržal zákonné kritériá. Trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na 3 roky, čo je v
hornej polovici rozpätia uvedeného v § 51 ods. 2 Trestného zákona (1 až 5 rokov), poskytne primeraný

priestor na monitorovanie správania obžalovaného z hľadiska jeho súladu so zákonom po dlhšiu dobu
a dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa.

Zákonným kritériám zodpovedá aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo
výmere 3 rokov, pričom výmeru tohto trestu odvolací súd považuje za primeranú z hľadiska ochrany
ostatných účastníkov i z výchovného aspektu.

Reagujúc na odvolacie námietky prokurátora, odvolací súd uvádza, že zatiaľ do spáchania
prejednávaného trestného činu, sa obžalovaný vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu
preukázateľne nedopustil. Pri úvahách o správnosti napadnutého výroku o treste odvolací súd nemohol
preto prihliadať na stíhanie obžalovaného za iný obdobný skutok, kde je obžalovaný stíhaný okrem iného

aj pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorá je
aktuálne v štádiu po podaní obžaloby na Okresnom súde Malacky sp. zn 1T/82/2020, na ktorú poukazuje
prokurátor.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku v súlade s obmedzeným revíznym princípom vyjadreným v § 317

ods. 1 Trestného poriadku neboli preskúmavané z hľadiska ich správnosti, nakoľko neboli napadnuté
odvolaním.

Odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z napadnutých výrokov rozsudku, a preto
odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Neušlo pozornosti odvolacieho súdu pochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce v tom, že vo výrokovej
časti nesprávne uviedol § 50 ods. 2 Trestného zákona namiesto § 51 ods. 2 Trestného zákona, uvedené
pochybenie však odvolací súd nepovažuje za tak závažne, aby bolo potrebné rozsudok zrušiť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov
3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.