Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. marec 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200024
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8114200024.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne L. C., bytom P., M. XX, zastúpenej Mgr. U. C.,
bytom P., M. XX proti žalovaným 1/ T. U., P., M. 31, 2/ R. G., P., M. XX, 3/ K. R., P., M. XX, 4/ L. C., P.,
M. XX, 5/ T. K., P., M. XX, 6/ P. L., P., M. XX, 7/ T. C., P., M. XX, 8/ W. R., P., M. XX, 9/ L. N., P., M. XX,
10/ T. K., P., M. XX, 11/ L. U., P., M. XX, 12/ Mgr. C. P., P., M. XX, 13/ D. W., P., M. XX, 14/ L. T., P., M.
XX, 15/ Ing. C. E., P., M. XX, 16/ U. F., P., M. XX, 17/ L. L., P., M. XX, 18/ F. Q., P., M. XX, 19/ P. U., P.,

M. XX, 20/ A. B., P., M. XX, 21/ N. T., P., M. XX, 22/ U. Y., P., M. XX, 23/ Ing. V. F., P., M. XX, 24/ T. B.,
P., M. XX, 25/ U. N., P., M. XX, 26/ P. A., P., M. XX, 27/ F. F., P., M. XX, 28/ A. C., P., M. XX, 29/ U. N., P.,
M. XX, 30/ I. P., Sabinov, M. XX, 31/ U. D., P., M. XX, 32/ L. B., P., M. XX, 33/ L. L., P., M. XX, 34/ F. W.,
P., M. XX, 35/ T. P., P., M. XX, 36/ D. U., P., M. XX, 37/ Bc. F. J., P., M. XX, 38/ J. L., P., M. XX, 39/ J. B.,
P., M. XX, 40/ L. M., P., M. XX, 41/ I.. G. P., P., M. XX, 42/ P. P., P., M. XX, 43/ T. T., P., M. XX, 44/ L. C.,
P., M. 31, 45/ T. L., P., M. XX, 46/ T. B., P., M. XX, 47/ A. K., P., M. XX, 48/ L. F., P., M. XX, 49/ Ing. T. A.,

P., M. XX, 50/ N. F., P., M. XX, zastúpených správcom Bytovým družstvom Prešov, so sídlom v Prešove,
Bajkalská 30, zastúpeným JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom v Prešove, Slovenská
69, o neplatnosť hlasovania o dobrovoľnej dražbe bytu s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 10C/1/2014, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29.
júna 2016 sp. zn. 2Co/91/2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2016 sp. zn. 2Co/91/2015 z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „prvostupňový súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom z 10.
decembra 2014 č. k. 10C/1/2014-93 v spojení s doplňujúcim rozsudkom z 10. decembra 2014 č. k.
10C/1/2014-97 určil, že písomné hlasovanie vlastníkov bytov bytového domu Nezabudova 31, Sabinov,
o dobrovoľnej dražbe bližšie označeného bytu, v dňoch 12. až 14. decembra 2013 je neplatné. Zároveň

zastavil konanie proti žalovanému 11/ a náhradu trov konania účastníkov nepriznal.
1.1. Poukázal na to, že sa prejednával návrh žalobkyne, ktorá sa obrátila na súd v zmysle zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení platnom k 14. decembru 2013 (ďalej
len „zákon č. 182/1993"), kedy namietala porušenie princípov hlasovania o dobrovoľnej dražbe jej bytu,
ktoré bolo vykonané z dôvodu jej dlhu na úhradách za užívanie bytu.
1.2. Prvostupňový súd zistil, že dlh žalobkyne bol v čase vyhlásenia hlasovania asi 2.200 €. Preto

podrobil preskúmaniu z hľadiska kritéria primeranosti to, či môže byť v podstate zbavený svojho obydlia
pre dlh vo výške 2.200 €, pričom v konaní nebolo preukázané, či vôbec bol súdom priznaný alebo
existujúci, a či boli iné prostriedky výkonu rozhodnutia alebo exekúcie neefektívne. Nebolo možné
podľa jeho názoru prisvedčiť skutočnosti, že zodpovedá zásadám primeranosti to, ak dôjde k vykonaniu
dobrovoľnej dražby pre vymoženie dlhu 2.200 € bez toho, aby bolo preukázané, že ostatné prostriedky
a exekučné spôsoby neboli predtým efektívne. Preto dospel k záveru, že písomné hlasovanie zo strany

vlastníkov bytov bytového domu o dobrovoľnej dražbe bytu žalobkyne je neplatné.2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie časti žalovaných rozsudkom z 29.
júna 2016 sp. zn. 2Co/91/2015 napadnutý prvostupňový rozsudok v spojení s doplňujúcim rozsudkom
potvrdil, nepriznal účastníkom náhradu odvolacích trov a pripustil dovolanie na otázku „či ustanovenia

zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, akým je § 14 v spojení s § 8b
ods. 2 písm. i/, sa majú vykladať tak, že zákonné podmienky výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou, vrátane dodržiavania princípov súkromného práva, najmä princípu proporcionality, zvýšená
ochrana chránených osôb, musia byť splnené už v čase hlasovania vlastníkov bytov v súlade s výkonom
záložného práva dobrovoľnou dražbou".

2.1. V priebehu odvolacieho konania najskôr odvolací súd vyzval účastníkov podľa § 213 ods. 2 OSP,
abysavyjadrilikmožnostiposúdeniavecipodľa §8bods.2písm.i/a§14zákonač.182/1993.Účastníci
sa mali vyjadriť aj k posúdeniu veci z pohľadu toho, či je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby
bol byt predaný v dobrovoľnej dražbe, ak existuje možnosť výkonu záložného práva prostredníctvom
exekučnéhokonania,atospoukazomnapomervýškypohľadávkyahodnotyzaloženéhobytu.Odvolací
súd v tejto súvislosti dal účastníkom do pozornosti, že nebola doposiaľ riešená otázka, či primeranosť

výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu je otázkou relevantnou už v procese hlasovania
vlastníkov bytov o schválení vykonania dobrovoľnej dražby bytu podľa § 8b ods. 2 písm. i/ citovaného
zákona, či je nevyhnutné predať byt neplatičovi, ktorý predstavuje jeho obydlie, ak sledovaný cieľ sa dá
dosiahnuť miernejším spôsobom v procese výkonu exekúcie.
2.2. Uviedol, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bližšie označeného bytu za ktorý jej vznikol v mesiaci

september 2013 dlh vo výške 2.257,82 €. Na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
predmetnom bytovom dome dňa 9. septembra 2013 okrem iného hlasovali vlastníci o otázke, či súhlasia
s tým, ak vlastník bytu č. 117 (žalobkyňa) neuhradí dlžnú čiastku za služby spojené s bývaním, vrátane
poplatkov z omeškania do konca mesiaca október 2013, aby správca zabezpečil vykonanie dobrovoľnej
dražby z dôvodu dlhodobej platobnej nedisciplíny. Podnet na túto formu hlasovania bol daný zo strany

správcu bytu, Výsledkom tohto hlasovania bolo, že z celkového počtu 55 bytov a nebytových priestorov
za hlasovalo 40 vlastníkov, proti 9 a nehlasovalo 6.
2.3. Po odcitovaní § 151a Občianskeho zákonníka, § 8b ods. 2 písm. i/, § 11 ods. 5, § 14 ods. 1 až
7 a § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 odvolací súd uviedol, že nebola dôvodná ich námietka o vydaní
prekvapivého rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodu, že sa tento nezaoberal formálnou stránkou

písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dňoch 12. - 14. decembra 2013.
V konaní o neplatnosť písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť tohto hlasovania aj na základe takej skutkovej okolnosti, ku
ktorej žalobkyňa nenamietala jej rozpor so zákonom ani ju výslovne neoznačila ako dôvod neplatnosti
hlasovania. Takýto postup podľa názoru odvolacieho súdu nenarúša kontradiktórnosť konania a s

tým spojenú zásadu rovnosti účastníkov konania, pretože súd tu nepomáha jednému z účastníkov v
uplatňovaní jeho práv (nedopĺňa jeho žalobný prednes a nevyhľadáva zaňho rozhodujúce skutočnosti
ani nemení ním uplatnené právo), ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou, teda aplikáciu práva na
ten skutkový stav, ktorý v konaní vyšiel najavo.
2.4. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa sa správnym spôsobom zaoberal dodržaním

princípu proporcionality medzi navrhovaným výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou a otázkou,
či je skutočne nevyhnutné so zreteľom na všetky okolnosti veci vykonať záložné právo práve týmto
spôsobom, a to aj s prihliadnutím na systematiku zákona č. 182/1993, ktorý okrem iného v ust. §
11 ods. 5 určuje kompetenciu súdu nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru, ak vlastník bytu
porušuje dobré mravy, keď pod tento pojem spadá aj neplatenie preddavkov. V tejto súvislosti nemohol

prehliadnuť, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo
veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie žalobkyne a jej rodiny. Zároveň nemohol opomenúť,
že inštitút dobrovoľnej dražby je takým, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva
vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") s dosahom na ústavné
právo na obydlie podľa čl. 21 ústavy (ako je tomu aj v prejednávanej veci), a to bez akejkoľvek

(preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je počas trvania záložného práva vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, plní na účely výkonu záložného práva
funkciu „exekučného titulu" s priamym dosahom na ústavné právo záložcu. Je tak otázne, či takáto
konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov

súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 OZ) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu
právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu
zmocneným orgánom štátnej moci. Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného právapodporuje aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru ochrane
základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov.
2.5. V prejednávanej veci nebolo sporné, že zo strany žalovaných v súvislosti s vykonaným písomným

hlasovanímjezamýšľanýpostupvýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražboubytužalobkynenanávrh
správcu ako to predpokladá citované ust. § 8b ods. 2 písm. i/ zákona č. 182/1993. Žalobkyňa je pritom
invalidnou dôchodkyňou, v predmetnom byte s ňou žijú aj jej rodinní príslušníci, ešte v roku 2013 správca
bytového domu uplatnil pohľadávku pozostávajúcu z neuhradených poplatkov za užívanie bytu v konaní
prvostupňového súdu sp. zn. 10C/235/2013, následne nevyužil možnosť iných prostriedkov smerujúcich

k vymoženiu nedoplatkov od žalobkyne, napr. aj výkonom záložného práva v exekučnom konaní,
keď navyše žalobkyňa poukazuje na to, že vzniknutý dlh spláca v splátkach určených právoplatným
rozhodnutím súdu. Podľa odvolacieho súdu princíp proporcionality, vrátane princípu zvýšenej ochrany
chránených osôb musia byť zohľadnené ako zákonné podmienky takto navrhovaného postupu už v čase
hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nie až pri realizácii samotnej dobrovoľnej dražby.
Odvolací súd nemal preto pochybnosť o tom, že podmienkou, ktorú musia vlastníci bytov a nebytových

priestorov pri hlasovaní o vykonaní dobrovoľnej dražby, ako jej navrhovatelia, posúdiť a zohľadniť
bolo nielen overenie a potvrdenie pravosti, výšky a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva (ako esenciálna podmienka vykonania dražby podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.
z.), ale aj zohľadnenie aspektu primeranosti a dobrých mravov v súkromnoprávnych vzťahoch v súlade s
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený záver plynie zo skutočnosti, že nie správca bytového domu,

ale vlastníci bytov a nebytových priestorov sú iniciátormi vykonania dobrovoľnej dražby a je to práve
hlasovanie vlastníkov, ktoré zakladá právny dôvod a zmocnenie pre ďalší postup správcu podľa zákona
č. 527/2002 Z. z. Niet preto pochybností o tom, že hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov
je fázou uplatňovania zákonného záložného práva, ktorá implikuje imanentné posúdenie primeranosti
dražby a jej súladu s dobrými mravmi a zákonom (§ 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.) - súladný výkon

(záložného) práva.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/ až 50/ (ďalej len „žalovaní"
alebo „dovolatelia"), a to podľa § 420 písm. f/ CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP.
Po rekapitulácii doterajšieho priebehu konania dovolatelia uviedli, že namietaný rozsudok odvolacieho

súdu trpí viacerými vadami zmätočnosti, ako i vadami právneho posúdenia. Navrhli, aby dovolací súd
napadnutý odvolací rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP dovolatelia namietali, že (i) im nebol doručený
doplňujúcirozsudokprvostupňovéhosúduč.k.10C/1/2014-97z10.decembra2014,(ii)ichodvolacísúd
v rozpore s § 213 ods. 2 OSP (§ 382 CSP) nevyzval, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia

§ 3 ods. 1 OZ, kedy by oni navrhli ďalšie dôkazy, (iii) nižšie súdy neprerušili konanie a nepostúpili
vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") na posúdenie nesúladu dotknutých
ustanovení zákona č. 182/1993, resp. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len
„zákon č. 527/2002") s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") a (iv) nedostatočne odôvodnili
svoje rozhodnutia a v tejto súvislosti sa nevysporiadali s námietkami žalovaných.

3.2. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP dovolatelia vyvodzovali z nesprávneho právneho
posúdenia zákonných predpokladov platnosti hlasovania podľa § 14 zákona č. 182/1993 o súhlase s
dobrovoľnou dražbou pre nedoplatky spojené s užívaním bytu (čo bolo v hre pred nižšími súdmi), kde
odvolací súd za takýto zákonný predpoklad považoval (aj) „aspekt primeranosti a dobrých mravov (§ 3
ods.1OZ)". Vtejtosúvislostivpodstatnomuviedli,žeingerenciasúdnejmocijeajvprocesedobrovoľnej

dražby dostatočná (záložný dlžník sa môže domáhať určenia neplatnosti dražby na súde), záložný
dlžník môže v ďalšom priebehu znížiť dlh a tým nenaplniť zákonné podmienky dražby. Zákon rovnako
nepodmienil rozhodovanie o dobrovoľnej dražbe podaním návrhu na exekúciu. Pri návrhu na vykonanie
exekúcie navyše veriteľ musí zvažovať aj bonitu povinného, ktorá v okolnostiach posudzovanej veci bola
nízka, čo by sa mohlo premietnuť v zaťažení oprávneného exekučnými trovami.

4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení žiadala potvrdiť odvolacie rozhodnutie. V podstatnom
uviedla, že doplňujúci rozsudok prvostupňového súdu riešil iba zastavenie konania proti žalovanému
11/, ktorý zomrel pred podaním žaloby. K 10. januáru 2017 bol jej dlh uhradený paralelne s úhradami
za nájom bytu v sume 1.350 €.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,že dovolanie žalovaných podľa § 420 písm. f/ CSP je v časti prípustné a tiež dôvodné; v dôsledku jeho
účinku dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods.
1 a § 450 CSP).

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421

CSP.

7. Žalovaní v dovolaní v súvislosti s § 420 písm. f/ CSP namietali že (i) im nebol doručený doplňujúci
rozsudok prvostupňového súdu č. k. 10C/1/2014-97 z 10. decembra 2014, (ii) ich odvolací súd v rozpore
s§213ods.2OSP(§382CSP)nevyzval,abysavyjadrilikmožnémupoužitiuustanovenia§3ods.1OZ,
kedy by oni navrhli ďalšie dôkazy, (iii) nižšie súdy neprerušili konanie a nepostúpili vec ústavnému súdu

na posúdenie nesúladu dotknutých ustanovení zákona č. 182/1993, resp. zákona č. 527/2002 s ústavou
a (iv) nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia a v tejto súvislosti sa nevysporiadali s námietkami
žalovaných (bod 3.1.).

8. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo

k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v
čom spočíva táto vada (ods. 2).

10. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa
tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je

výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj
v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovaných, že v konaní došlo k nimi tvrdeným
vadám zmätočnosti (body 3.1. a 7).

11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP, sú
a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
11.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
11.2. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že
sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť
súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to ako súd viedol spor, znemožňujúca strane sporu

realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj
R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno
vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom
súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu
posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

12. Žalovaní najskôr namietali, že im nebol doručený doplňujúci rozsudok prvostupňového súdu č. k.
10C/1/2014-97 z 10. decembra 2014 [bod 3.1.(i)].12.1. Z obsahu súdneho spisu dovolací súd zistil, že 10. decembra 2014 prvostupňový súd okrem
rozsudku č. k. 10C/1/2014-93 (ktorým rozhodol súd vo veci samej, pozn.) vydal aj doplňujúci rozsudok
č. k. 10C/1/2014-97, ktorým zastavil konanie proti žalovanému 11/ a nepriznal náhradu trov konania vo

vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 11/. Súd takto rozhodol na základe zistenia, že žalovaný 11/
zomrel ešte pred podaním žaloby.
12.2. Žalobkyňa k uvedenej námietke žalovaných uviedla, že doplňujúci rozsudok prvostupňového súdu
riešil iba zastavenie konania proti žalovanému 11/, ktorý zomrel pred podaním žaloby (bod 4).
12.3. Už na prvý pohľad je zrejmé, že namietaným postupom nižších súdov, súvisiacim so zastavením

konania proti žalovanému 11/ v dôsledku jeho úmrtia - ešte v dobe pred podaním žaloby - nebolo/
nemohlo byť znemožnené dovolateľom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere,
žeby došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Možno preto uzavrieť, že rozhodnutím o
zastavení konania proti žalovanému 11/ a o trovách konania medzi žalovaným 11/ a žalobkyňou neboli
porušené, či ohrozené subjektívne práva ostatných žalovaných (dovolateľov). Navyše z obsahu spisu
vyplýva, že viacerým žalovaným toto rozhodnutie doručené bolo (č. l. 122 spisu).

13. Žalovaní v podanom dovolaní podľa § 420 písm. f/ CSP tiež namietali, že nižšie súdy neprerušili
konanie a nepostúpili vec ústavnému súdu na posúdenie nesúladu dotknutých ustanovení zákona č.
182/1993, resp. zákona č. 527/2002 s ústavou, resp. že nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia a
nevysporiadali sa s námietkami žalovaných [bod 3.1.(iii) a (iv)].

13.1. Najvyšší súd už za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu opakovane uviedol, že ak
súd konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) OSP (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP) nepreruší, neodníme
týmto postupom účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) OSP [teraz § 420 písm. f/
CSP (napr. 5Cdo/294/2008)]. Podobne najvyšší súd už uviedol, že prerušiť konanie podľa druhej vety
ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP) možno len vtedy, ak k záveru - že

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo s
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná - dospel súd, a nie účastník konania
(2Cdo/47/1996).
13.2. Pokiaľ žalovaní namietali nedostatok dôvodov (nepreskúmateľnosť) odvolacieho rozhodnutia
najvyšší súd konštatuje, že len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP, a to napríklad vtedy, ak rozhodnutie
napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy,
ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou,
intenzitou, významom a právnymi následkami blížia k „justičnému omylu". Podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia

opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, sťažnosť č. 52854/99,
rozsudok z 24. júla 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém", ale nie z
dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, sťažnosť č. 8262/02, rozsudok z 23. júla 2009).
Po preskúmaní spisu dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci išlo o takýto extrémny prípad
vybočenia z medzí ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie ako výnimky

druhej vety stanoviska R 2/2016.
13.3. V neposlednom rade najvyšší súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v podanom odvolaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05 ). Právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument
účastníka konania (II. ÚS 76/07 ). Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno
považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov.

14. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dovolanie žalovaných uvedené v bode 3.1.(i), (iii) a (iv) podľa

§ 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol.

15. Žalovaní ďalej namietali, že ich odvolací súd v rozpore s § 213 ods. 2 OSP (§ 382 CSP) nevyzval, aby
sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, kedy by oni navrhli ďalšie dôkazy [bod 3.1.
(ii)]. Uvedené tvrdenie žalovaných považoval najvyšší súd za právne relevantné v tom zmysle, že aspekt

dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) tvoril resp. spolutvoril ratio decidendi odvolacieho rozhodnutia. V tomto
ohľade totiž odvolací súd uviedol, že „nemá ... pochybnosť o tom, že podmienkou, ktorú musia vlastníci
bytov a nebytových priestorov pri hlasovaní o vykonaní dobrovoľnej dražby ... posúdiť a zohľadniť
je nielen overenie a potvrdenie pravosti, výšky a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkonzáložného práva (ako esencialna podmienka vykonania dražby podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.
z.), ale aj zohľadnenie aspektu primeranosti a dobrých mravov v súkromnoprávnych vzťahoch v súlade
s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. ... Niet preto pochybností o tom, že hlasovanie vlastníkov bytov

a nebytových priestorov je fázou uplatňovania zákonného záložného práva, ktorá implikuje imanentné
posúdenie primeranosti dražby a jej súladu s dobrými mravmi a zákonom (§ 3 ods. 6 zákona č. 527/2002
Z. z.) - súladný výkon (záložného) práva".
15.1. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP). Pred verejným
vyhlásením rozsudku dňa 29. júna 2016 (č. l. 188 spisu) v zmysle § 213 ods. 2 OSP vyzval sporové

strany, aby v lehote 20 dní zaujali stanovisko k otázke, „či primeranosť výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou bytu je otázkou relevantnou už v procese hlasovania vlastníkov bytov o schválení
vykonania dobrovoľnej dražby bytu podľa § 8b ods. 2 písm. i/ zákona č. 182/1993 ... a ... či je
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné predať byt neplatičovi, ktorý predstavuje jeho obydlie ak
sledovaný cieľ (dosiahnutie úhrad spojených s užívaním bytu) sa dá dosiahnuť miernejším spôsobom v
procese výkonu exekúcie" (výzva z 21. marca 2016, č. l. 120 spisu). Predmetná výzva sa primárne týkala

možného posúdenia veci podľa § 8b ods. 2 písm. i/ a § 14 zákona č. 182/1993. Výzva ale neuvádzala,
aby sa sporové strany vyjadrili k možnému použitiu § 3 ods. 1 OZ, hoci toto ustanovenie predstavovalo
neskorší podstatný dôvod rozhodnutia (pozri bod 15).
15.2. Zároveň je potrebné uviesť, že ani prvostupňový rozsudok za podstatný dôvod zamietnutia žaloby
nepovažoval rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Prvostupňový súd tento pojem (dobré mravy)

síce vo svojich dôvodoch spomenul, ale iba cez prizmu citovania § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993,
keď neplatenie úhrad spojených s užívaním bytu zo strany žalobkyne subsumoval pod zákonnú dikciu
„porušovania dobrých mravov v dome" ako podmienky možného výkonu exekúcie.
15.3. Podľa § 382 CSP (predtým § 213 ods. 2 OSP) ak má odvolací súd za to, že sa na vec
vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci

nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto
ustanovenia vyjadrili. Účelom tohto ustanovenia je predísť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí.
Princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia je súčasťou princípu právnej istoty. Predvídateľné
je rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu. O nepredvídateľné a prekvapivé
rozhodnutie ide tiež vtedy, keď odvolací súd („nečakane") založí svoje rozhodnutie na iných právnych

záveroch ako súd prvej inštancie, pričom strana (účastník konania) proti týmto iným (odlišným)
právnym záverom odvolacieho súdu, nemá možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne
predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili
ako významné.
15.4. V danom prípade súd prvej inštancie svoje nosné právne úvahy neorientoval na otázku, či

hlasovanie žalovaných v dňoch 12. až 14. decembra 2013 o dobrovoľnej dražbe bytu žalobkyne je v
rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Toto hlasovanie žalovaných považoval prvostupňový súd
za neplatné podľa § 39 OZ. Z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie odvolací súd založil
svoje rozhodnutie „nečakane" a nepredvídateľne na iných („nových") dôvodoch, než súd prvej inštancie
(pozri bod 15), pričom žalovaní v danej procesnej situácii nemali možnosť namietať správnosť „nového"

právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Pokiaľ za tohto stavu odvolací súd bez postupu
podľa § 382 CSP za zákonnú podmienku platnosti hlasovania podľa § 14 zákona č. 182/1993 o súhlase
s dobrovoľnou dražbou pre nedoplatky spojené s užívaním bytu považoval (aj) aspekt dobrých mravov
(§ 3 ods. 1 OZ), odňal žalovaným možnosť konať pred súdom v zmysle § 420 písm. f/ CSP (porovnaj
s R 33/2011).

15.5. Vzhľadom na vyššie uvedené je dovolanie žalovaných v tejto časti nielen prípustné podľa § 420
písm. f/ CSP), ale tiež zároveň dôvodné, lebo je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod v zmysle
§ 431 ods. 1 CSP.

16. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade

uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby sa dovolací
súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu. Totiž
v prípade dôvodne namietanej vady zmätočnosti ide o procesnú nesprávnosť, pri ktorej je predčasné
podrobiť napadnuté rozhodnutie meritórnemu dovolaciemu prieskumu (1Cdo/166/2017, 2Cdo/88/2017,
3Cdo/146/2018, 4Cdo/191/2018, 5Cdo/29/2016, 8Cdo/70/2017).

17. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí(§ 450 CSP). Najvyšší súd v zmysle týchto ustanovení zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vrátil mu
vec na ďalšie konanie.

18. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453
ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

19. Obiter dictum dáva najvyšší súd do pozornosti odvolacieho súdu, že jeho judiciálny vecný záver,
podľa ktorého za zákonnú podmienku platnosti hlasovania podľa § 14 zákona č. 182/1993 o súhlase s
dobrovoľnou dražbou pre nedoplatky spojené s užívaním bytu treba považovať (aj) „aspekt primeranosti
a dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ)" je nedostatočne vysvetlený predovšetkým v tom smere, či takýto
záver má oporu v platnom právnom stave (de lege lata). V tomto ohľade závažnou sa javí byť otázka,
či uvedený záver v skutočnosti nie je skôr aktom tvorby práva, ktorá náleží zákonodárcovi a nie

(všeobecnému) súdu, resp. či takto vyslovený názor odvolacieho súdu nie je (iba) predstavou o práve,
aké by malo do budúcna byť (de lege ferenda).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.