Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2021

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2P/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620201353
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2021:3620201353.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o

maloletú S. T., I.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov: M. T., I.. XX.XX.XXXX, Z. B., K. XXXX/
XX a otca V. S., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. B., toho času bytom M., K. XXX, o zvýšenie výživného otca k
maloletej, takto

r o z h o d o l :

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 12P 38/2006-37 zo 17.07.2006 tak, že zvyšuje
vyživovaciu povinnosť otca k maloletej S.N. T., I.. XX.XX.XXXX zo sumy 66,38-€ mesačne na sumu
180,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť otec maloletej k rukám matky maloletej vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred s účinnosťou od 22.10.2020.

II. ZročnézvýšenévýživnékmaloletejS.T.,I..XX.XX.XXXX vsume491,13-€zaobdobieod22.10.2020
do 28.02.2021 je otec maloletej povinný zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozsudku
k rukám matky maloletej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej sa návrhom doručeným dňa 22.10.2020 domáha zvýšenia výživného otca k maloletej
dcére zo sumy 66,38,-€ na sumu 250,-€ s účinnosťou od podania návrhu. Návrh na zvýšenie výživného
odôvodnila tak, že od poslednej úpravy výživného ešte v roku 2006 výživné nebolo zvyšované, náklady

na výživu dieťaťa a celkové zaopatrenie sa zvýšili. Dcéra navštevuje 1. ročník Gymnázia, otec sa o dcéru
nezaujíma, nenavštevuje ju ani neprispieva na to, čo dieťa potrebuje.

2. Otec sa k návrhu matky nevyjadril, súd konal v jeho neprítomnosti podľa
§ 180 CSP, doručoval mu písomnosti náhradným spôsobom podľa § 116 CSP, no súdu sa napokon
podarilo doručiť všetky písomnosti otcovi maloletej aj prostredníctvom OOPZ Partizánske. Napriek
vykázanému doručeniu dňa 21.12.2020, sa na súdne pojednávanie na termín 03.02.2021 bez

ospravedlnenia nedostavil, ani k návrhu písomne nevyjadril, nepreukázal svoje majetkové pomery, takto
zostal procesne pasívny.

3. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť.

4. Súd výsluchom matky maloletej a oboznámením listinných dôkazov zistil pre právne posúdenie
otázky výživného a úpravy styku tento rozhodný skutkový stav.

5. Výživné otca k maloletej do výške 2000,-Sk (66,38-€) bolo určené rozsudkom Okresného súdu
Topoľčany č. k. 12P 38/2006-37 zo dňa 17.07.2006. V tom čase mal otec jednu vyživovaciu povinnosť,
maloletá nemala ani dva roky. Matka dieťaťa bola na rodičovskej dovolenke s príjmom 140,31-€, otecdieťaťa bol zamestnaný, žil s vtedajšou priateľkou, ktorá poberala rodičovský príspevok. Otec splácal
hypotekárny úver na byt v jeho vlastníctve, jeho príjem bol cca 203,35-€.

6. O výživnom na maloletú bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k.
6P/1/2012-37, zo dňa 08.03.2012, právoplatným dňa 06.04.2012 tak, že súd otcov návrh na zníženie
výživného zamietol. V čase rozhodovania súdu bola maloletá žiačka 1. ročníka ZŠ. Matka maloletej
pracovala a dosahovala príjem 298,67-€ mesačne, pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. N., otec
dieťaťa sa na pojednávaní nezúčastnil, dôvodom bolo že bol odcestovaný za prácou. Pribudli mu dve

vyživovacie povinnosti.

7. Podľa registra obyvateľov má okrem vyživovacej povinnosti k mal. S. otec vyživovaciu povinnosť aj
k mal. Y. S., I.. XX.XX.XXXX. Zo súdneho registra súd zistil, že výživné k mal. Y. bolo určené vo výške
30,-€ mesačne (Okresný súd Partizánske 6P/200/2012).

8. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni, otec dieťaťa nie je evidovaný ako zamestnanec. Matka je
evidovaná ako zamestnanec spol. Honeywell Safety Products Slovakia s.r.o. od 04.12.2002.

9. Podľa správy ÚPSVaR Partizánske z 12.11.2020 bol otec maloletej naposledy evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie od 12.04.2016 do 07.08.2016.

10. Podľa potvrdenia o príjme matka dosiahla čistú priemernú mesačnú mzdu za obdobie od novembra
2019 do októbra 2020 vo výške 909,39-€.

11. Podľa správy o šetrení pomerov v rodine zo 07.12.2020 je matka dieťaťa zamestnaná, spoločne s

deťmi a manželom býva v 3- izbovom byte, kde uhrádza výdavky spojené s bývaním v sume 500,-€
mesačne. Okrem toho uvádza výdavky na splátku spotrebného úveru v sume 60,-€ mesačne, stravu
300,-€ mesačne, telefón pre mal S. v sume 15,-€ mesačne, telefón 30,-€ mesačne. Na každé dieťa platí
do fondov ČSOB sumu 25,-€ mesačne. Otec mal podľa vyjadrenia matky dlh na výživnom, ktorý uhradil,
nad rámec výživného neprispieva, s dieťaťom sa nestretáva ani nie sú v nijakom kontakte. ÚPSVaR

nezistil o otcovi žiadne informácie.

12. Podľa lustrácie GP SR a odpisu z registra trestov otec maloletej bol viackrát súdne trestaný,
pričom vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T/88/2007, Okresného súdu Partizánske sp. zn.
2T/43/2010, Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/65/2012, Okresného súdu Partizánske sp. zn.

2T/65/2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy, a to aj na nepodmienečné tresty. Naposledy bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Partizánske v konaní o dohode o vine a treste pod sp. zn.
2T/48/2015 z 12.10.2015 za spáchanie prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia na 3 mesiace
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu
trestu bol podmienečne prepustený dňa 11.04.2016.

13. Súd si pripojil vyšetrovací spis vedený na ORPZ Partizánske vo veci zanedbania povinnej výživy
k mal S., pod ČVS: ORP-1/VYS-PE-2020. Trestné stíhanie bolo zastavené uznesením vyšetrovateľky
z 18.02.2020, potom čo otec maloletej zaplatil dlh na výživnom a to jednorazovo vo výške 2987,55-
€ dňa 11.02.2020. Otec maloletej nebol v tomto konaní vypočutý ani ako podozrivý, ani ako svedok,

pričom v spise sa nachádzajú úradné záznamy vyšetrovateľky o telefonických hovoroch s otcom dieťaťa,
podľa ktorých tento chce dlh na výživnom uhradiť, čo chce urobiť cez zamestnávateľa V. M., pretože sa
nachádzavNemecku,kdepracujenaživnosťanemámožnosťposlaťpeniazepoštou.Bolmuoznámený
účet matky dieťaťa, kam tento dlžné výživné uhradil. Peniaze si chcel požičať od zamestnávateľa, má
sa jednať o slovenskú firmu Trockenbau Seidl.

14. Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že je v súčasnosti v rozvodom konaní, manželstvo zatiaľ
rozvedenénebolo,manželjejplatídobrovoľnenavýživuN.200€mesačne.Býva všakužsamasoboma
deťmi v nájomnom byte s nájmom 500 € vrátane energií. Jej príjem v súčasnosti pozostáva zo zárobku,
výživného a rodičovských prídavkov. 11.02.2020 jej bol zaplatený dlh na výživnom na mal. S. vo výške

2987,55-€.Odvtedyjejchodípravidelnesuma66,38-€,ktorúpravidelneposielazamestnávateľotcadetí.
Otec s maloletou nie je v kontakte, naposledy s ňou bol, keď mala 2 či 4 roky. Nie je úverovo zaťažená.
Má dve vyživovacie povinnosti. Nie je vlastníčkou nehnuteľností, motorového vozidla ani hnuteľných
vecí vyššej hodnoty. Dcéra nosí okuliare, rovnako tak zubný strojček, chodia s ňou do Trenčína, lenod roku 2019 v súvislosti so zubnou starostlivosťou platili cca 1500 €. Rodina jej v súvislosti s výživou
dieťaťa alebo so starostlivosťou nepomáha, platili všetko s manželom, manžel je živnostník. Od januára
2021 spolu nežijú. Návrh na rozvod podávala v novembri 2020, pojednávanie bolo zrušené v januári z

dôvodu pandémie.

15. Súd z verejne dostupných zdrojov https://www.minimalnamzda.sk/nemecko.php zistil, že minimálna
nominálna mzda v Nemecku je v súčasnosti 1596,-€, čo je netto v prepočte https://jakdonemecka.cz/
prace/vypocet-ciste-mzdy-v-nemecku/ cca 1200,-€.

16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
17. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

18. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

19. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
nanávrh.Akdôjdekzrušeniualebozníženiuvýživnéhopremaloletédieťazauplynulýčas,spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

24. Základným pravidlom, ktorým sa súd riadi pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti
je to, že dieťa by sa malo podieľať na životnej úrovni rodičov, čo vyplýva z § 62 Zákona o rodine.Životná úroveň dieťaťa sleduje životnú úroveň rodičov v obidvoch smeroch, t.j. ak u rodičov nepoklesne z
dôvodov zavinených (napr. svojvoľné vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania), je dôvodné premietnutie
tejto skutočnosti aj do výživného.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane dieťaťa to v dôsledku toho, že od určenia výživného doposiaľ dieťa takmer dospelo a náklady
na zabezpečenie potrieb dieťaťa a dosiahnutia životnej úrovne rodičov dieťaťom sa podstatne zvýšili.
Maloletá je študentka strednej školy, pričom sú zvýšené výdavky tak na zubnú starostlivosť ako aj v

dôsledku toho, že dieťa nosí okuliare. Doposiaľ bolo určené výživné vo výške 66,38-€ a to v čase, keď
príjem matky, ako aj otca bol niekoľkonásobne nižší, ako sú súčasné možnosti rodičov. Príjem matky sa
zvýšil na cca 900,-€ mesačne, pričom matka znáša náklady na domácnosť už sama, je v rozvodovom
konaní, pričom v domácnosti vychováva dve deti. Na jedno z nich jeho otec prispieva sumou 200,-€
mesačne. Otec mal. S. výživné dlhodobo neplatil, pričom ho dodatočne uhradil v roku 2020 a ďalej platí
vo výške 66,38,-€ mesačne. Je zrejmé, že životná úroveň matky sa zvýšila a tá je schopná a aj sa

podieľa vo zvýšenej miere na výžive dieťaťa. Pokiaľ ide o otca dieťaťa, ten má vyživovaciu povinnosť
ku dvom deťom. Súd mu výživné naposledy v roku 2012 neznížil pri troch deťoch. Súd poukazuje na
to, že otec dieťaťa svoje majetkové pomery súdu nepreukázal, pričom je to jeho povinnosť vyplývajúca
z § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

26. Otec maloletej je živnostník, podľa informácií z vyšetrovacieho spisu pracujúci v Nemecku. V
minulosti bol viackrát odsúdený pre zanedbanie povinnej výživy a aj počas trestného stíhania, ktoré bolo
zastavené vyživovaciu povinnosť neplnil a splnil si povinnosť zaplatiť výživné dodatočne a to naraz, keď
zaplatil pomerne vysoký dlh na výživnom. Už v skoršom konaní sa na súdne pojednávanie, kde súd
jeho návrh na zníženie výživného zamietol, nezúčastnil, pretože odišiel za prácou do cudziny, príjem

nepreukázal. V tomto súdnom konaní zostal procesne pasívny, majetkové pomery nepreukázal, pričom
ide o jeho povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia Zákona o rodine, ktoré má hmotnoprávny charakter.
Otázku pasivity povinného rodiča zákon rieši v podstate sankciou rodiča v podobe fikcie o príjme, z
ktorej by mal súd určiť výživné. Takto by mal vychádzať z príjmu 20-násobku životného minima podľa
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení zákona č. 372/2004 Z. z. (20x 178,92-€ t.j. 3578,4-€). Z

takto určenej sumy je suma určeného výživného 180,-€ len 5% z celku. Súd však vychádzal z príjmu,
ktorý nie je čistou zákonnou fikciou, ale príjmu, ktorý je pre otca dieťa skutočne reálne dosiahnuteľný
z hľadiska jeho schopností a možností, pričom pokiaľ takýto príjem reálne nedosahuje, nemalo by to
byť brané na úkor životnej úrovne maloletej dcéry otca dieťaťa. Štandardným podielom výživného na
jedno dieťa na čistom príjme povinného rodiča, ktorý sa o dieťa osobne nestará je rozmedzie 12-20%.

Odhliadnuc aj od toho, v akej výške je určené výživné na druhé dieťa otca z iného vzťahu, nemožno
považovať za neprimeraný podiel 80% v prospech otca a 20% v prospech jeho dieťaťa. Matka dieťaťa
je dlhodobo zamestnaná popri osobnej starostlivosti o dve deti. Aj popri tom je schopná dosiahnuť čistý
príjem cca 900,-€ mesačne. V skutku neexistuje racionálny dôvod, ktorý by druhého rodiča, na viac
neobmedzeného starostlivosťou o deti obmedzoval zamestnať sa a takýto príjem dosiahnuť. 180,-€ je

20% z takéhoto čistého príjmu. Je potrebné uviesť, že otec sa nad rámec výživného na výžive dieťaťa
nijako nepodieľa, takže výživné je v podstate všetko, čo otec do dieťaťa "investuje". Súd uviedol vyššie
údaje o hrubej či predpokladanej hrubej mzde v Nemecku účelovo, práve aby poukázal na to, že ak otec
pracuje v Nemecku, čo sám pre účely trestného konania tvrdil, tak by mal mať príjem aspoň na úrovni
minimálnej mzdy v Nemecku. Tu súd uvádza, že odbornosť, kvalita práce, dĺžka pracovného pomeru

obvykle znamená vyšší príjem, ba násobky vyššie uvedenej minimálnej mzdy, takže prípadné námietky
o nižšom príjme ako minimálnom neobstoja. Pri minimálnej hrubej mzde temer 1600,-€ je čistá mzda
cca 1200,-€ a z nej je určených 180,-€ je 15%. Teda opäť 85% na účely výdavkov otca dieťaťa a 15%
na dieťa. Je teda zrejmé, že pokiaľ by súd určoval výživné tak z pohľadu zákonnej fikcie, založenej
na procesnej pasivite a nespolupráci rodiča na zisťovaní jeho majetkových pomerov, či by vychádzal

zo schopností matky dieťaťa založenej na skutočnej snahe matky pracovať a dosiahnuť zodpovedajúci
príjem, či na fikcii o čo i len minimálnom príjme otec dieťaťa v Nemecku založenej na informácii otca,
že tam pracuje, tak súdom určené výživné vo výške 180,-€ nie je neprimerane vysoké, ale určené na
základe schopností a možností povinného rodiča.

27. Súd zo zákona prihliada na osobnú starostlivosť rodiča, ktorý sa o dieťa stará, teda podiel matky
na výžive dieťaťa, nie je dôvod aby bol vyšší či rovný otcovi. Pri pomere 1/3 ku 2/3, tak predpokladané
výživné spolu 270,-€ + rodinné prídavky teda spolu cca 300,-€ mesačne by malo pokryť potreby dieťaťa,ktoré nemožno obmedziť len na stravu, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť, ale napr. aj podiel na
energiách spotrebovaných v domácnosti, poplatkoch za komunálny odpad. a pod.

28. Pretože skutočnosti, na ktorých súd svoje rozhodnutie založil platili už v čase podania návrhu teda
22.10.2020, súd vyhovel aj návrhu zvýšiť výživné od tohto dátumu. Určil tak zročné zvýšené výživné,
ktoré predstavuje rozdiel sumy 66,38-€ a sumy 180,-€, vynásobený počtom celých mesiacov ku koncu
mesiaca február 2021 (keďže výživné sa platí mesačne vopred), a necelého mesiaca október 2020
(10 dní). Spolu tak ide o sumu 491,13-€, ktorej splatnosť súd určil do 3 mesiacov od právoplatnosti

výroku o zročnom výživnom. Splatnosť bežného výživného súdu určil ako pôvodne ku 15. dňu v mesiaci
vopredkrukámmatkymaloletej,počnúc22.10.2020,vtomzmyslezmenilpôvodnérozhodnutieourčené
výživného k mal. S..

29. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože návrh na priznanie trov konania nebol podaný.

Poučenie:

Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske,
písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia

o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné
návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.

233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia
podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.

Podľa § 8 písm. a/ Z.č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony v znení účinnom od 19.01.2021 (ďalej "cit. zák."), lehoty ustanovené právnymi predpismi v
súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo
určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v
konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho

obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

Podľa § 8 písm. a/ Z.č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony v znení účinnom od 19.01.2021 (ďalej "cit. zák."), lehoty ustanovené právnymi predpismi v

súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo
určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v
konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho

obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.