Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/263/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214207963
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8214207963.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobkyne N. E., H..

X.X.XXXX, C. D. XXX/X, T., zast. JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom v Bardejove, Na
hradbách 5, IČO: 42246237, proti žalovanému A. E., H.. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/X, T., zast.
JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom v Bardejove, Štefánikova 87, IČO: 35531835, o určenie
vlastníckeho práva s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2014 domáhala, aby súd určil, že
žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného
na parc. č. XXX o výmere 173 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú.
Zborov, o veľkosti podielu 1/1. Uplatnila si náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že
nehnuteľnosť po dohode so svokrom darovacou zmluvou nadobudol len žalovaný, aby sa vyhli daňovej
povinnosti. Žalovaný sľúbil, že žalobkyňu zapíše ako vlastníčku na list vlastníctva. V rokoch 2005-2008

sa na predmetnom dome zrealizovala rekonštrukcia, ktorá sa financovala zo stavebného úveru, ktorý
spolu uhrádzali. Stavebné práce boli ukončené v roku 2008 a predstavovali zmeny v rozsahu cca 75
% oproti pôvodnému stavu. Kolaudačné rozhodnutie bolo doručené len žalovanému ako stavebníkovi.
Rodinný dom však odo dňa nadobudnutia, teda 17 rokov užívali spolu ako manželia na účely trvalého
bývania. Manželský vzťah medzi nimi ochladol a žalovaný jej bráni v vstupe do rodinného domu z
dôvodu, že jej žalovaný opakuje, že nie je vlastníčkou, rovnako ich synovi. Podľa jej názoru došlo
po vykonanej rekonštrukcii k vzniku novej veci, spracovaním a táto patrí do ich BSM. Rozsah prác

vyplýva z projektovej dokumentácie. Poukázala na rozhodnutie NS ČR sp zn. 20Cdo/931/1999, sp. zn.
22Cdo/1350/2005, rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/247/2010, ust. § 135b ods. 1 OZ. Naliehavý právny
záujem na požadovanom určení odôvodňovala tým, že žalovaný ju neustále atakuje a bráni jej vstúpiť
do rodinného domu, napriek tomu, že ho nadobudli spoločne za trvania manželstva. Do rekonštrukcie
nehnuteľnosti investovala a to značnú sumu finančných prostriedkov. Nastolený právny stav ju eliminuje
v pokojnom užívaní a disponovaní s rodinným domom.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.4.2015 navrhol žalobu zamietnuť.
Uviedol, že žalobkyňa svoj nárok odôvodňuje o dohodu, ktorou ako manželia so svokrou mali
nadobudnúť darovacou zmluvou, stavbu rodinného domu, so s.č. XXX, postavenú na parcele CKN
č. XXX, okres Bardejov, obec Zborov, k.ú. Zborov, zapísanú na LV č. XXXX. Tvrdí, že so žalovanýmsa dohodli, že predmetnú parcelu s rodinným domom nadobudne len žalovaný z dôvodu vyhnúť
sa daňovej povinnosti v celkovej sume 22.000,- Sk a preto na základe darovacej zmluvy spísanej
vo forme notárskej zápisnice registrovanej pod č. RI XXX/XX-N. XX/XX, nadobudol rodinný dom

výlučne žalovaný. Žalovaný osvedčuje skutočnosť, že rodinný dom a parcely ako sú zapísané na
LV XXXX nadobudol darovacou zmluvou, pričom ostatné dohody ako ich popisuje žalobkyňa sú
fiktívnymi dohodami, ktoré nikdy medzi účastníkmi konania nevznikli, nemajú oporu v OZ, keďže na
ich platnosť sa vyžaduje písomná forme a preto z úradnej povinnosti súd na nich nemôže prihliadať
a preto nemohlo ísť o nadobudnutie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom za trvania manželstva do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nepochybne z kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že na
Prístavbu, nadstavbu rodinného domu so získaním samostatného bytu, na pozemku č. KN XXX, KN
XXX/X stavebné povolenie vydal Obvodný úrad životného prostredia v Bardejove, oddelenie územného
rozvoja a štátnej stavebnej správy pod č. ObÚŽP-XXXX/XXXX zo dňa 16.7.1993, kedy žalovaný podľa
notárskej zápisnice bol vlastníkom predmetu konania a preto od tohto úkonu nemôže žalobkyňa odvíjať
svoj nárok na určenie vlastníckeho práva spracovaním cudzej veci, ale môže mať po preukázaní

nanajvýš nárok na podiel na investíciách prístavby, nadstavby so získaním samostatného bytu, ktorý do
dnešného dňa ako samostatný byt nebol zriadený v podkroví a teda účel užívania podľa kolaudačného
rozhodnutia nebol dosiahnutý. Je nepochybne pravdou, že prístavbu a nadstavbu rodinného domu
podľa stavebného povolenia začal svoj pomocne žalovaný za pomoci svojho otca, ktorý do stavby
investoval priamo 20.000,- Sk a zabezpečil výstavbu nového krovu. Koľko finančných prostriedkov a

svojpomocných prác do rekonštrukcie investovala žalobkyňa je jej vecou preukázania. Ďalej žalobkyňa
tvrdí odvolajúc sa rekonštrukciou pôvodnej stavby, že došlo k jej zániku a vytvorila sa nová stavba. Cit.
rozhodnutie NS ČR, zo dňa 30.9.1998 v právnej veci sp. zn. 20Cdo 931/1999 a tiež zo dňa 31.1.2007
v právnej veci sp. zn. 22Cdo 1350/2005, z ktorých vyplýva, že ak nadzemná stavba zaniká a prestáva
byť vecou v právnom slova zmysle vtedy, ak už nie je zrejme dispozičné riešenie prvého nadzemného

poschodia pôvodnej stavby, k čomu dochádza spravidla po deštrukcií (zbúraní) obvodových múrov
pod úroveň stropu prvého nadzemného podlažia, obvykle pri súčasnom odstránení obvodových múrov.
K takémuto záveru dospela žalobkyňa, že ak prepracovaním stavby, keďže pôvodná stavba zanikla,
žalobkyňa k tejto prepracovanej stavbe nadobudla vlastnícke práva patriace do BSM, lebo vykonanou
rekonštrukcioupodrobne opísanouvspomínanejprojektovejdokumentáciídošlokasanáciíobvodových

múrov pôvodného rodinného domu pod úroveň stropu prvého nadzemného poschodia, v dôsledku čoho
zanikol stav poskytujúci obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby, ako aj samotná stavba. Hore
uvedený opísaný zaver z tvrdenia žalobkyne je prispôsobený súdnej praxi a cit. rozhodnutiam NS ČR
až na to, že odporuje reálnemu stavu pred a po rekonštrukcií rodinného domu, čomu svedčí projektová
dokumentácia vypracovaná Ing. U. S. v 5 mesiaci roku 1991. Z tejto projektovej dokumentácie,

predovšetkým z technickej správy, kópie z pozemkovej mapy zachycujúci stav pred rekonštrukciou,
skreslenej situácie plánovanej rekonštrukcie, výkopového plánu, pôdorysu suterénu ako aj zvislého
rezu tvrdenie žalobkyne je popreté a samotnej realizácie rekonštrukcie rodinného domu. Z technickej
správy, ktorá je súčasťou vypracovanej projektovej dokumentácie Ing. U. S. vyplýva cit,, že „navrhovaná
rekonštrukcia rodinného domu sa prevedie rekonštrukciou suterénu, prízemia i strechy s vytvorením

nového bytu v podkroví. V maximálnej miere sa využijú jestvujúce pivničné priestory, murivo v prízemí
a drevený strop nad prízemím tak, aby počas celej rekonštrukcie bol dom obývania schopný.“ Žaloba
žalobkyne je účelová, odporujúca jak skutkovému tak platnému právnemu stavu a nie je dôvodná.

3. Na uvedené žalobkyňa reagovala podaním zo dňa 27.4.2015. Uviedla, že považuje za potrebné

zaujať stanovisko k nesprávnym a skresľujúcim tvrdeniam žalovaného o pôvode a objeme peňažných
prostriedkoch v sume 20.000, -Sk, ktoré mal poskytnúť otec žalovaného účastníkom konania za účelom
investície na rekonštrukciu domu. Uvádza, že rodina žalovaného neprispela na náklady rekonštrukcie
nijakou finančnou čiastkou, ktorá by mala pokrývať čo i len sčasti investície vynaložené do prestavby
domu, a tiež zdôrazňuje, že otec žalovaného taktiež neposkytol nikdy žiadnu finančnú ani inú materiálnu

podporu pri realizácií prác na predmetnom dome. V daných súvislostiach uvádza, že práve syn
účastníkov konania Ľ. E., H. XX.XX.XXXX, trvalé bydliskom: D. XXX/X, XXX XX T. bol tou osobou,
ktorá vykonala bez pochyby majoritnú časť tzv. svojpomocných prác. Tiež disponuje zbierkou fotografií
zachytávajúce realizáciu a priebeh stavebných prác, na ktorých sú vyobrazené všetky osoby, ktoré
sa podieľali na prestavbe domu, ktorú predloží súdu na pojednávaní. Je pevne presvedčená, že

rekonštrukciou domu zanikla pôvodná stavba a vznikla stavba nová, nakoľko asanácia troch obvodných
múrov ako aj posunutie nosného múru je nepochybne tak radikálnym zásahom do pôvodnej stavby, že
takáto rekonštrukcia musela mať za následok vytvorenie novej veci v právnom slova zmysle. Účelovo
vyňatá citácia žalovaného z technickej správy Ing. U. S. o zamýšľanej rekonštrukcii predmetného domu,ktorá trvala v období rokov 2005 - 2008 nemôže byť hodnoverným dôkazom o tom, že nedošlo k vzniku
novej stavby, teda nemôže reflektovať skutočný stav vykonanej rekonštrukcie. S poukazom na uvedené
má za to, že prípadné pochybnosti ohľadné nadobudnutia vlastníctva k stavbe jej prepracovaním je

možné preklenúť obhliadkou na mieste samom príp. na základe znaleckého dokazovania. Žalobkyňa
preto navrhuje, aby konajúci súd zabezpečil v rámci dokazovania znalca z odboru stavebníctvo, pričom
úlohou znalca bude určiť či po vykonaných stavebných prácach už nie je zrejmé dispozičné riešenie
prvého nadzemného poschodia pôvodnej stavby, a teda či rekonštrukciou pôvodnej stavby došlo k
deštrukcii obvodných múrov pod úroveň stropu prvého nadzemného podlažia v zmysle východísk

plynúcich z konštantnej judikatúry. Vzhľadom k tomu, že uvedené je zrejmé aj laickým zhodnotením
a porovnaním dispozície pôvodnej stavby a stavby novej, žalobkyňa navrhuje, aby bol k prípadnému
preddavku na trovy znaleckého dokazovania zaviazaný žalovaný a to aj s prihliadnutím na majetkové
pomery žalobkyne, ktorej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a ktorá je odkázaná aj na
manželské výživné zo strany žalovaného, ktoré je bolo priznané právoplatným predbežným opatrením
tunajšieho súdu zo dňa zo dňa 19.03.2015, č.k. 5C/87/2015-21, pričom žalovaný do dnešného dňa

výživné neplatí, v čoho dôsledku je vedené exekučné konanie na vymoženie výživného. Súdu predložila
upovedomenie o začatí exekúcie o vymoženie manželského výživného a rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 26.5.2015, sp. zn. 5Co/128/2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného
súdu Bardejov zo dňa 19.3.2015, č.k. 5C/87/2015-21 o nariadení predbežného opatrenia na plnenie
manželského výživného odporcu k navrhovateľke v sume 30 eur mesačne.

4. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 8.1.2019, č.k. 1C/263/2014-250 súd žalobu zamietol pre
nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva podľa § 137 písm. C ) CSP.

5. V dôsledku podaného odvolania žalobkyne voči vyššie uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa vo

veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením zo dňa 10.9.2019, č.k. 1Co/50/2019-270 zrušil
rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia oi. vyplýva :
7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Poukázala na to, že dôvodom zamietnutia žaloby je právny záver súdu o neexistencii naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení. Súd mal za to, že po právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva sporových strán naliehavý právny záujem odpadol. S týmto názorom sa nemožno stotožniť.
Súd vychádza z premisy, že žalobkyňa sa môže domáhať vyporiadania BSM samostatnou žalobou, kde
bude otázka vlastníctva rodinného domu posudzovaná ako predbežná. V tomto smere treba poukázať
na to, že vyporiadanie BSM môže prebehnúť aj zákonnou domnienkou podľa § 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka, ktorý pre prípad nepodania žaloby o vyporiadanie BSM stanovuje, že nehnuteľné veci
sa po uplynutí 3 ročnej lehoty od zániku manželstva stanú podielovým spoluvlastníctvom manželov.
Vyporiadanie touto domnienkou však súd svojím rozhodnutím žalobkyni berie, teda ju ukracuje o právo
na jeden zo spôsobov vyporiadania. Vzhľadom na vek sporových strán a ich majetkovú situáciu, je
ťažko predstaviteľné, že žalovaný bude spôsobilý vyplatiť žalobkyňu z jej podielu a prípadná exekúcia

ju môže dostať do zložitej situácie dlhoročného čakania na vyporiadanie. Rozhodnutie vo veci samej
v prospech žalovanej otvorí možnosť dohody sporových strán bez potreby vedenia súdneho konania
medzi sporovými stranami - dôchodcami, nakoľko žalovaný bez takého určenia nemá žiaden dôvod
predmetné záležitosti riešiť. Naliehavý právny záujem je teda daný a nemožno takýmto spôsobom odňať
jednu zo zákonných možností vyporiadania BSM sporových strán. Nesprávny je aj výrok o trovách

konania.
9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie uzavrel, že žalobu bez vecného prejedania treba zamietnuť
pre absenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM
sporových strán v zmysle § 137 písm. c ) CSP.

17. Takýto záver nemožno považovať za správny najmä so zreteľom na to, že konanie v tejto veci
začalo 20.11.2014 podaním žaloby na súd prvej inštancie. Odkaz súdu prvej inštancie na možnosť, či
potreburiešeniavlastníckehoprávasporovýchstránkpredmetnejnehnuteľnostivkonaníovyporiadanie
BSM je nepatričný, a to nielen z dôvodu dĺžky prebiehajúceho konania vo veci samej o určenie
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ale aj z dôvodu vecnej nesprávnosti tohto názoru súdu.

Nemožno totiž spochybniť, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že istá vec (v danom
prípade nehnuteľnosť - rodinný dom) patrí do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán ako
bývalých manželov, nakoľko takýmto spôsobom sa dosiahne nepochybné určenie právneho statusutejto nehnuteľnosti a možnosť žalobkyne, aby na tejto nehnuteľnosti ako bezpodielová spoluvlastníčka
participovala.
18. Treba v celom rozsahu súhlasiť s argumentáciou žalobkyne uvedenou v jej odvolaní, že je

nepatričné orientovanie sporových strán na možnosť podania ďalšej žaloby o vyporiadanie BSM, pokiaľ
z ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva možnosť takéhoto vyporiadania dohodou,
alebo dokonca právna domnienka o tom, že vo vzťahu k hnuteľnej veci sa pôvodný režim založený BSM
mení na podielové spoluvlastníctvo s rovnakým podielom manželov. Z uvedeného vyplýva, že súdne
konanieovyporiadanieBSMniejenevyhnutnýmpredpokladomvyporiadaniaarežimvlastníckehopráva

k veciam, ktoré patria do BSM môže byť vyriešený dohodou, alebo môže toto vlastníctvo nadobudnúť
formu podielového spoluvlastníctva.
19. Za takýchto okolností žaloba o určenie, že istá vec patrí do BSM sporových strán, prípadne, že k
určitému dňu bola vecou patriacou do ich BSM, je plne akceptovateľná z hľadiska existencie naliehavého
právneho záujmu žalobcu na podaní takejto žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, pokiaľ pochopiteľne
sporovými stranami v danom konaní sú bezpodieloví spoluvlastníci (bývalí manželia) veci, ktorá je

predmetom konania.
20. Úvahy súdu prvej inštancie v zmysle § 137 písm. c) CSP, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby
nemožnopovažovaťzasprávne,pričomvdôsledkutohtonesprávnehoprávnehoposúdeniasasúdprvej
inštancie vecnou stránkou nastolenou v tomto konaní nezaoberal, jeho rozhodnutie neobsahuje žiadne
skutkové zistenia týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti, a preto jeho rozhodnutie postupom podľa § 389

ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
21. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzať z právneho názoru vysloveného
odvolacím súdom v tomto zrušujúcom uznesení vo vzťahu k aplikácii § 137 písm. c) CSP a vykonať
dokazovanie navrhnuté sporovými stranami za účelom zistenia skutkového stavu po stránke vecnej
vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Až po takto vykonanom dokazovaní a

právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.
22. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

6. Na pojednávanie vo veci konané 30.9.2020 sa dostavili strany sporu a ich právni zástupcovia

( žalovaný sa dostavil s oneskorením ). Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia
vovecisamejpôvodnenadeň28.10.2020,neskôrnadeň19.11.2020 (zdôvoduvyhláseniaopatrení
Vlády SR súvisiacich s ochorením COVID 19 a obmedzením pohybu osôb a práceneschopnosti sudcu ).

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, súdneho znalca, oboznámením vyjadrení

ich právnych zástupcov, oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov ( návrhom s prílohami,
vyjadreniami strán s prílohami, rozhodnutiami súdov, sobášnym listom, znaleckým posudkom č.
120/2016 zo dňa 5.12.2016 a ďalšími listinnými dôkazmi , ktoré boli súdu predložené stranami sporu,
tak ako boli oboznamované na pojednávaniach ) a zistil tento skutkový stav veci:

8. Manželstvo strán sporu bolo uzavreté XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Zborov vo zväzku XX, roč. XXXX, strana XX pod por. č. X.

9. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 9.9.2016, sp.
zn. 5C/65/2015. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.9.2016. Ich BSM bolo zrušené za trvania

manželstvarozsudkomtunajšiehosúduzodňa20.10.2015, sp.zn.1C/130/2015(právoplatného
dňa 24.2.2016 ).

10. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. Zborov vyplýva, že žalovaný je vlastníkom parciel č. XXX, Č.. XXX,
Č.. XXX, Č.. XXX/X, XXX a stavby súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXX- rodinný dom v podiele

1/1 na základe darovania Q. XXX/XX-N. XX/XX, rozhodnutie o určení súp. č. XXX/XXXX.

11. Zo stavebného povolenia Obvodného úradu životného prostredia v Bardejove zo dňa 16.7.1993
sa zisťuje, že žiadateľ A. E. požiadal o vydanie stavebného povolenia dňa 10.6.1993 a to na stavbu
prístavbu, nadstavba rod. domu so získaním samostatného bytu a to rekonštrukcia, prístavba a

nadstavba rodinného domu, žumpy, vodovodnej prípojky, garáže, pričom uvedené bolo povolené a
určené podmienky na uskutočnenie a umiestnenie stavby podľa dokumentácie.12. Z kolaudačného rozhodnutia Obce Zborov zo dňa 26.1.2009 sa zisťuje, že sa navrhovateľovi /
stavebníkovi A. E. ( t.j. žalovanému ) povoľuje užívanie stavby -prístavba, nadstavba rodinného domu
so získaním samostatného bytu, na pozemku parc. č. XXX, XXX/X, účel užívania - bývanie.

13. Z oznámenia Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. zo dňa 30.12.2005 súd zistil, že žalobkyni bolo
oznámené, že došlo k úplnému splateniu stavebného úveru zo zmluvy o stavebnom sporení č.
XXXXXXX X XX. Zároveň bola vystavená kvitancia a súhlas s výmazom záložného práva na nehnuteľnú
vec V XX/XX na nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k.ú. Zborov - parc. č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX/

X, XXX a stavby súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXX- rodinný dom, ktorých vlastníkom je A. E.
- žalovaný.

14. Žalovaný súdu predložil : 1/ technickú správu, kde je uvedené oi. aj, že rekonštrukcia rodinného
domu sa prevedie rekonštrukciou suterénu, prízemia i strechy s vytvorením nového bytu v podkroví.
V maximálnej miere sa využijú jestvujúce pivničné priestory, murivo v prízemí a drevený strop nad

prízemím tak, aby počas celej rekonštrukcie bol dom obývania schopný; 2/ výpis hlavných stavebných
materiálov a výrobkov, 3/ prepočet nákladov - orientačný, 4/ kópia z pozemkovej mapy, 5/ projektovú
dokumentáciu k rekonštrukcii - stavebník A. E. ( čl. 61- 68 ). Všetky listinné dôkazy boli predmetom
znaleckého skúmania ustanoveným súdnym znalcom.

15. Zo znaleckého posudku č. 120/2016 súdneho znalca z odboru stavebníctvo Ing. Z. F. súd zistil, že :
1. otázka:
Zhodnotiť rozsah vykonanej rekonštrukcie nehnuteľností - rodinného domu súp. č. XXX postaveného
na parc.č.262, zapísaného na LV č.XXXX, k.ú. Zborov, oproti pôvodnému stavu nehnuteľnosti ( teda k
akým zmenám došlo), prípadne určte časové obdobie vykonávania stavebných prác.

Odpoveď: Podrobný popis a rozsah rekonštrukcie je popísaný na str. 18-19 a vykreslený v prílohe č.7
a 8 ( viď záver nižšie ).
Suterén :
- ostala pôvodná pivnica ( 1 miestnosť ) o zastavanej ploche 6,7*3,95 ....26,47 m2
- prístavba suterénu s miestnosťami, schodisko, chodba, sklad, sušiareň, kotolňa o zast.ploche (viď

výpočet TH) ...............53,39 m2,
suterén spolu ZP ............ 79,86 m2.
Prízemie :
- z pôvodnej stavby ostali izba, spálňa, kuchyňa časť chodby o ploche ako je uvedené vyššie ZP po
zbúraní ......................65,01 m2

- prístavbou boli pristavané miestnosti- prestrešené vstupné schody, zádverie, chodba, schodisko,
obývacia izba ( na mieste pôvodnej dielne), kúpeľňa, samostatné WC a špájz o ZP (ako pri výpočte VH
a TH) ................... 83,65 m2, prízemie spolu ZP ........ 148,66 m2.
Presné časové obdobie vykonávania prác nie je možné zistiť. Podľa výpovede účastníkov rekonštrukcia
bola realizovaná v r.2005-2008. Čomu zodpovedajú aj použité prvky, materiál a technické riešenie.

Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 26.1.2009.
Strana 18-19 znaleckého posudku :
Pôvodnýstavpredrekonštrukciou:Pôvodnýdombolpostavenýr.1932,bolprízemný(l.NP)sčiastočným
podpivničením (1pivnica). Na prízemí mal tieto miestnosti - chodba, Izba, spálňa, kuchyňa a dielňa.
Pôvodný dom mal zastavanú plochu (ZP);

Suterén 1.PP 26,47 m2
Prízemie 1.NP 109,70 m2.
V rámci rekonštrukcie bola zbúraná celá pôvodná strecha, dielňa a predný múr na súčasnom vstupe.
Z pôvodnej stavby ostala izba, spálňa a kuchyňa, ostal drevený trámový strop nad týmito miestnosťami
(viď príloha 7). Tieto tri miestnosti boli užívané aj počas rekonštrukcie (ako aj tvrdla účastníci v spise).

Zastavaná plocha po zbúraní dielne a múru l.NP (viď výpočet VH a TH) 65,01 m2.
Nový stav po rekonštrukcii :
Rekonštrukciou pôvodného rodinného domu došlo k týmto zmenám (viď príloha č.8), podrobný popis a
vybavenie je vo výpočte východiskovej (VH) a technickej hodnoty (TH):
Suterén - ostala pôvodná pivnica (1 miestnosť) o zastavanej ploche 6,70*3,95 ..........26,47 m2

- prístavba suterénu s miestnosťami schodisko, chodba, sklad, sušiareň, kotolňa o zast.ploche (viď
výpočet TH) ......................................................................................................... 53,39 m2,
- Suterén spolu ZP 79,86 m2.Prízemie -z pôvodnej stavby ostali izba, spálňa, kuchyňa časť chodby o ploche ako je uvedené vyššie
ZP po zbúraní ............................................................................................................. 65,01 m2
- prístavbou boli pristavané miestnosti- prestrešené vstupné schody, zádverie, chodba, schodisko,

obývacia izba ( na mieste pôvodnej dielne), kúpeľňa, samostatné WC a Špájz o ZP (ako pri výpočte VH
a TH) ..........................................................................................83,65 m2
- Prízemie spolu ZP 148,66 m2.
Nadstavba - v zmysle projektovej dokumentácie (PD) bola plánovaná nadstavba domu s vytvorením
samostatného bytu. Nadstavba nie je zrealizovaná v zmysle PD, je zrealizovaná nová strecha s

prístupovým schodiskom a štítovými múrmi s oknami, ale bez vstavby obytného podkrovia. Z pôjdneho
priestoru je prístup na prestrešenú terasu nad garážou. Jedná sa v podstate o pôjdný priestor o
zastavanej ploche 144,81 m2.
Presné časové obdobie vykonávania prác nie je možné zistiť. Podľa výpovede účastníkov rekonštrukcia
bola realizovaná v r.2005-2008, čomu zodpovedajú aj použité prvky, materiál a technické riešenie.
Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 26.1.2009.

Porovnanie zastavaných plôch (ZP) pôvodných (po zbúraní dielne) pred rekonštrukciou a po
rekonštrukcií:
- Suterén ZP pred rek. 26,47 m2, po rek. 79,86 m2, zväčšenie ZP o 53,39 m2, t.j.
o 201%,
- Prízemie ZP pred rek. 65,01 m2, po rek. 148,66 m2, zväčšenie ZP o 83,65 m2, tj.

o 128%.
Tedarekonštrukciurodinnéhodomusazastavanáplochasuterénuzväčšilao201% a
prízemia o 128%.
Dispozičné zmeny: Z hľadiska pôdorysnej dispozície došlo k rozšíreniu domu, teda aj k rozšíreniu
pôvodnej dispozície. Pôvodná dispozícia na prízemí a aj v suteréne ostala v podstate pôvodná,

t.j. umiestenie a rozmery miestností (izba, spálňa, kuchyňa) ostali v podstate pôvodné. Nad týmito
miestnosťami ostal aj pôvodný drevený trámový strop. Rekonštrukciou došlo k rozšíreniu domu a
doplnení dispozície o vstup, chodbu, schodisko obývaciu izbu, kúpelňu, špájz a WC. Bola vybudovaná
nová strecha. K vybudovaniu nového bytu v podkroví (tak ako bol plánovaný v PD) nedošlo. Plánovaný
byt v podkroví nebol vybudovaný.

Posúdenie prvkov dlhodobej životnosti rodinného domu pred a po rekonštrukcií: Do tohto posúdenia nie
je zahrnutá garáž, prestrešenie garáže a vonkajšia prestrešená terasa, ktoré tvoria doplnkovú funkciu k
rodinnému domu, jedná sa o vedľajšie stavby, bez ktorých by dom mohol byť štandardne užívaný. Do
stanovenia technickej a východiskovej hodnoty ich však zahŕňa, pretože boli zrealizované.
2. otázka :

Určiť technickú hodnotu nehnuteľností pred a po vykonaní rekonštrukčných prác, resp. o koľko sa fyzicky
zväčšila stavba (ak je možné, napr. percentuálne určiť vo vzťahu k podlahovej, či užívacej ploche, či
ploche zastavanej).
Odpoveď: Technická hodnota: Pred rekonštrukciou ...............12.932,14 eur
Po rekonštrukcii, rod. dom.......................................67.338,54 eur

Navýšenie technickej hodnoty samostatného rodinného domu je 420 %.
Ostane stavby TH : Garáž 6.654,51 eur, prestrešenie terasy nad garážou 4.434,62 eur, prestrešená
terasapreddomom4.319,52eur,vonkajšieschodynaterasu266,65eur,ostatnéstavbyspolu15.675,50
eur.
Spolu TH RD a ostatných stavieb po rekonštrukcií 67.338,54+15.675,50 = 83.014,04 eur.

Z uvedeného vyplýva, že došlo k značnému technickému zhodnoteniu nehnuteľnosti a navýšeniu
technickej hodnoty rodinného domu s ostatnými stavbami o 83.014,04-12.932,14=70.081,90 eur, t.j. o
542 %. Taktiež došlo k značnému technickému zhodnoteniu a modernizácií domu.
Porovnanie zastavaných plôch (ZP) pôvodných (po zbúraní dielne) pred rekonštrukciou a po
rekonštrukcii:

- suterén ZP pred rek. 26,47 m2, po rek. 79,86 m2, zväčšenie ZP o 53,39 m2, tj. o 201%,
- prízemie pred rek. 65,01 m2, po rek. 148,66 m2, zväčšenie ZP o 83,65 m2, t.j. o 128%.
Teda rekonštrukciu rodinného domu sa zastavaná plocha suterénu zväčšila o 201 % a
prízemia o 128%.
3. otázka:

Či došlo rekonštrukciou k dispozičným zmenám nehnuteľností, k akým, v akom rozsahu oproti
pôvodnému stavu nehnuteľností.
Odpoveď: Z hľadiska pôdorysnej dispozície došlo k rozšíreniu domu, teda aj k rozšíreniu pôvodnej
dispozície. Pôvodná dispozícia na prízemí a aj v suteréne ostala v podstate pôvodná, t.j. umiestneniea rozmery miestností (izba, spálňa, kuchyňa) ostali v podstate pôvodné. Nad týmito miestnosťami ostal
aj pôvodný drevený trámový strop. Rekonštrukciou došlo k rozšíreniu domu a doplnení dispozície o
vstup, chodbu schodisko, obývaciu izbu, kúpeľňu, špajz a WC. Bola vybudovaná nová strecha. K

vybudovaniu nového bytu v podkroví (tak ako bol plánovaný v PD) nedošlo. Plánovaný byt v podkroví
nebol vybudovaný.
4. otázka:
Zodpovedať na otázku právneho zástupcu žalovaného na čl.85 spisu (ak je to možné): či došlo
alebo nedošlo rekonštrukciou prístavby k vybudovaniu nového rodinného domu alebo len k získaniu

samostatného druhého bytu v rodinnom dome.
Odpoveď: Nie je kompetentný odpovedať na právne otázky, či vznikol nový dom alebo nie.
Rekonštrukciou, teda prístavbou suterénu a prízemia a nadstavbou novej strechy bol dom značne
technicky zhodnotený a rozšírený, tak ako je to vyššie uvedené. Pred rekonštrukciou bol dom vedený
na LV ako rodinný dom s. č.XXX na parcele č.XXX o zastavanej ploche 142 m2 (viď geometrický plán
(GP) príloha č.4 a posudok príloha č.9). Stavebným povolením (príloha č.5) bola povolená prístavba a

nadstavba tohto domu so získaním samostatného bytu v podkroví. Na liste vlastníctva po rekonštrukcií
je vedený taktiež rodinný dom s.č.XXX na p.č.XXX o zastavanej ploche 173 m2 (vrátane garáže ! ). Teda
z hľadiska evidenčných a geodetických údajov vedených na katastri nehnuteľnosť nedošlo k zmene
súpisného ani parcelného čísla domu. Došlo k zmene výmery zastavanej plochy domu (z dôvodu
prístavby). K vytvoreniu samostatného bytu v podkroví, tak ako bol plánovaný nedošlo. Vstavba bytu v

podkroví nebola zrealizovaná (viď foto príloha č.l2).
5. Otázka:
Určiť, či nehnuteľnosť v pôvodnom stave mala vybudované prvky dlhodobej životnosti (hlavne zvislé a
vodorovné prvky, konštrukciu strechy, či schodiska, príp. iné prvky dlhodobej životnosti) a či sa tieto
vykonaním rekonštrukcie zmenili, doplnili, ak áno v akom rozsahu.

Odpoveď: Prvkami dlhodobej životnosti (PDŽ) sú základy, zvislé nosné konštrukcie, vodorovné nosné
konštrukcie (stropy), schodiská a strešná konštrukcia. Pôvodná stavba mala PDŽ a vykonaním
rekonštrukcia boli tieto prvky rozšírené čo do výmery, tak aj do hodnoty.
pôvodný stav nové konštr. Navýšenie

Základy: 77,85 m2 70,81 m2 91%
Zastavaná plocha :
Pôvodný stav v,9,40*6,50+6,70*2,50=77,85m2
nové konštrukcie 148,66-77,85= 70,81 m2

Zvislé nosné konštrukcie : 31,23 m3 31,21 m3 100%
pôvodný stav ((9,40+9,07+4,6)*0,45+3,95*0,30*2,70=31,23 m3
nové konštrukcie (4,85+6,20+2,97+5,15+1,54+4,75+1,73+1,70)*0,40*2,7=31,21 m3

Vodorovné konštrukcie - stropy bez schodiska:

65,01 m2 67,72 m2 104%
pôvodný stav, 65,01 m2
nové konštrukcie ( 6,20+2,97)*5,15+4,50*4,50+4,75*1,54-2,0*3,54=67,72m2

Schodisko: 0 m2 12,48 m2 úplne nová

pôvodný stav - schodisko nebolo, 0m2
nové konštrukcie - do suterénu, do pôjdu, z garáže do suterénu
3,00*0,90+2,00*3,5 4+3,0*0,90 =12,48 m2
Strecha : 0m2 148,66 m2 úplne nová
pôvodný stav - celá strecha bola zbúraná, teda 0 m2, nové konštrukcie - zastavaná plocha 148,66

m2, úplne nová.
6. otázka:
Či nehnuteľnosť v stave pôvodnom bola plnohodnotne využívaná a či sa jednalo o stavbu spojenú so
zemou pevným základom a či by bola využiteľná aj naďalej bez vykonanej rekonštrukcie :
Odpoveď: Z predložených podkladov vyplýva, že dom bol v čase pred rekonštrukciou a aj počas

rekonštrukcie obývaný a užívaný, v tom čase mal 3 izby - izbu , spálňu, a kuchyňu. Avšak ako vyplýva z
projektov, znaleckého posudku z r.l989 a výpovede strán, bývanie v tomto dome bolo nízkeho štandardu.
Dom bol z roku 1932, bez väčších opráv, ústredné kúrenie nebolo, kúpeľňa bola zriadená až v r. l998
(čl.82).Technickériešenieavybavenie-viďods.2.1.1-stanovenietechnickejhodnotypôvodnéhodomu.Dom pred rekonštrukciou nebol ani na priemernej úrovní bývania, nezodpovedal súčasným trendom a
bežnému bývaniu. Z technického hľadiska a hľadiska stavebného zákona dom bol pevne spojený so
zemou, na LV bol vedený ako nehnuteľnosť - rodinný dom. Kvalitu základov, hlavne pod bývalou dielňou

nemožno v čase ohodnotenia už posúdiť. Aj v čase ohodnotenia pôvodná časť už zrekonštruovaného
domu je na pôvodných základoch - viď príloha č.8 oranžové značenie. Rodinný dom v čase ohodnotenia
umožňuje štandardné bežné bývanie so štandardným technickým riešením a vybavením.
7. otázka :
Určiť hodnotu vy konaných stavebných prác a použitých materiálov použitých počas rekonštrukcie (ak

je to zistiteľné).
Odpoveď: Hodnota vykonaných prác a dodávok je stanovená v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa
ktorej je: ,, Východisková hodnota (VH) je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú
stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty." Teda
sa jedná o hodnotu prác a materiálu potrebnú na realizáciu stavby.

Hodnota stavebných prác a materiálu potrebných na realizáciu rekonštrukcie:

Rodinný dom
Suterén l. PP prístavba 18.070,98 eur
Prízemie l. NP prístavba

vrátane strechy 39.710,51 eur
Rodinný dom spolu VH .................................. 57.781,49 eur

Ostatné stavby VH=TH
Garáž 6.654,51 eur

Prestrešenie terasy nad garážou 4.434,82 eur
Prestrešená terasa pred domom 4.319,52 eur
Vonkajšie schody na terasu 266,65 eur
Ostatné stavby spolu...................................15.675,50 eur

Spolu hodnota stavebných prác a materiálu potrebných na rekonštrukciu domu a výstavbu ostatných
objektov činí 57.781,49+15.675,50 ................................73.456,99 eur
DPH 19% ................................13.956,83 eur
Hodnota stavebných prác a materiálu spolu s DPH ............................87.413,82 eur.

16. Podaním zo dňa 7.4.2017 žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 7.4.2015
v celom rozsahu. Pokiaľ ide o vypracovaný znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca Ing. Z. F. zo dňa
5.12.2016 ten odpovedá zisteniu pôvodného stavu pred rekonštrukciou a vykonanej nedokončenej
rekonštrukcii. Porovnaním záverov cit. znaleckého posudku s pripojeným znaleckým posudkom č. XX/
XXX/XXXX zo dňa 17,4,1989 znalca Z. N. možno jednoznačne konštatovať rodinný dom rekonštrukciou

a prestavbou sa len zhodnotil a bezpochyby sa stal vyšším štandardom na bývanie k 28.2.2009,
kedy rodinný dom s.č. XXX bol skolaudovaný pokiaľ ide prízemie, v ktorom je situovaný dvojizbový
byt s kuchyňou a pristavenou halou, kúpeľňou, WC, komorou a schodiskom
a chodbou, keď prvé nadzemné podlažie, resp. nebolo dokončené. Z takto vykonaného dokazovanie
potom jednoznačne vyplýva, že pri rekonštrukcii rodinného domu aj s novým dispozičným riešením

prvého nadzemného poschodia pôvodnej stavby sa nič nemenilo, obvodové mury ostali nedotknuté,
nebola vykonaná ich deštrukcia pod úroveň stropu prvého nadzemného podlažia a preto niet pochýb,
abyvzniklanovástavba,ktorábyzmenilavdispozičnomriešenípôvodnústavbuapretožalobenemožno
vyhovieť. Žalobkyňa okrem svojho tvrdenia doposiaľ nepreukázala naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho trvá k nehnuteľnosti, pričom samotne dobrovoľne odsťahovanie sa žalobkyne pre bežné

manželské nezhody zo spoločnej domácnosti ako aj investovanie do rodinného domu žalovaného počas
trvania manželstva a tiež bez preukázania akéhokoľvek vzťahu k parcelám, na ktorej je rodinný dom
postavený, prípadne k parcelám súvisiacim s užívaním rodinného domu nie sú dôvodmi naliehavého
právneho záujme, aby súd určil, že rodinný dom, ktorý zdedil za trvania manželstva žalovaný, že patrí
do BSM.

17. Podaním zo dňa 26.11.2019 žalovaný uviedol, že vzhľadom na závery rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove žalovaný zotrváva na doterajších písomných a ústnych prejavoch, predovšetkým na vykonané
znalecké dokazovanie vykonané znalcom Ing. Z. F., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX,
z ktorého je nepochybne preukázané, vykonanou rekonštrukciou a prestavbou nedošlo k vybudovaniunovej veci len rodinný dom s.č. XXX sa zhodnotil a stal sa vyšším štandardom na bývanie k 28.2.2009,
kedy rodinný dom bol skolaudovaný.

18. Na pojednávaní dňa 20.10.2015 :
1/ právny zástupca žalobkyne udával, že žalobkyňa trvá na svojom návrhu a aj na skutočnostiach tam
uvedených. Má za to, že v danom prípade došlo k vzniku vlastníckeho práva originálnym spôsobom
a to spracovaním resp. prepracovaním veci, konkrétne rodinného domu. Uvedené je možné zistiť z
technických podkladov týkajúcich sa stavebného konania, takisto je to možné zistiť z miesta samého a

je to možné preukázať aj znaleckým posudkom, ktorým by sa určilo, v akom rozsahu bola zachovaná
pôvodná stavba a v akom rozsahu boli realizované stavebné úpravy, čím došlo k vzniku novej
veci. Navrhuje žalobe vyhovieť a žalovaného zaviazať nahradiť trovy konania. Pre posúdenie veci je
podstatné, či došlo k zániku pôvodnej veci a vzniku novej veci. Na samotnom darovaní nie je postavená
žaloba, preto uvedené nepovažuje za podstatné.
2/ právny zástupca žalovaného udával, že žaloba nemá skutkový ani právny základ, preto je

nedôvodná. Podľa priložených rozhodnutí nešlo ani o prestavbu, ani o rekonštrukciu, ale išlo o prístavbu
k rodinnému domu tak, ako je zakreslená na technicky priloženej dokumentácii a tak ako boli vydané
stavebné a kolaudačné rozhodnutia. Navrhuje vo veci vykonať dokazovanie v rozsahu ako je uvedené
vo vyjadrení a podotýka, že v žiadnom prípade medzi účastníkmi konania v čase nadobudnutia
vlastníckeho práva k rodinnému domu darovacou zmluvou nešlo o žiadnu inú dohodu než tú, ktorá

je písomná, na základe ktorej žalovaný nadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu. Podľa tejto
darovacej zmluvy ani manželia ako ich účastníkmi byť nemohli nadobudnúť dar do BSM v roku
1989. Najviac by mohli nadobudnúť touto darovacou zmluvou, ak by darca chcel darovať aj žalobkyni
každý v 1, nie do BSM, ak by darca prejavil takú vôľu. Z toho vyplýva, že tento rodinný dom, ktorý bol
nadobudnutý darovacou zmluvou ani len spracovaním, ako sa snaží žalujúca strana preukázať, nemôže

byť navrhnutý do BSM. Žalovaný nepopiera nárok vyporiadania BSM, ovšem nie ako vlastníctvom k
rodinnému domu, ale ako spoločné investície do vloženého majetku počas trvania manželstva a to
presne, ako je uvedené v stavebnom povolení Obvodného úradu životného prostredia v Bardejove č.
ObÚŽP 1016/1993 zo dňa 16.7.1993.
3/ výsluchom žalobkyne súd zistil, že dom v pôvodnom stave mal obývačku, spálňu, kuchyňu a chodbu

úzku. Detská izba sa urobila až potom. Za domom bola dielňa jeho otca, ktorá sa potom zvalila a váľali
sa aj 3 steny a kopalo sa do hĺbky 2,30 m nové pivnice. Stará pivnica ostala pod detskou izbou terajšou
(bývalá obývačka), zbytok je nové, rozšírila sa chodba, urobil sa nový vstup. Ztamadiaľ je prístup do
podkrovia a do pivnice. Urobili sa špajz, kotolňa a tiež v pivnici je aj sušiareň pod obývačkou. Tiež sa
tam urobil aj vchod do garáže. Nad kotolňou sa urobila kúpeľňa, WC, špajz a rozšírená chodba. Potom

je tam výstup hore schodiskom. Je pristavený nový vstup do domu, širší. Kde bol vchod kedysi, je teraz
vešiaková stena. Všetko je komplet nové postavené. Tiež sa urobila aj nová garáž. Na nej je urobená
terasa. Na nej sa robila už spomínaná nová strecha. Garáž je murovaná pristavená. Vchod majú od
polície, tam sa prikúpil pozemok, aby mali na nový prístup, keďže bol problém s jeho sestrou. Síce sú
ul. Hlavná, ale prístup majú zo Školskej ul. Tiež je urobená nová strecha, nové omietky, nové chodníky

a už spomínaná terasa. Garáž je postavená na bývalom hnojisku. Terasa je jedna na garáži a druhá je
z obývačky. Vstup do garáže je z nového pozemku.
Na otázku súdu nech žalobkyňa objasní financovanie prestavby, udávala, že stavali to z toho, čo si
nasporili. Aj mala stavebné sporenie na svoje meno. Vtedy, keď sa to prepisovalo u notára, tak ona sa
vzdala vlastníctva, platilo by sa za to veľa peňazí. Prestavať začali v r. 2005. Až v r. 1998 prvýkrát urobili

kúpeľňu, vtedy si kúpila práčku na splátky, aj z toho boli problémy.
4/ výsluchom žalovaného bolo zistené, že na výkrese č. 4 ( č.l.64 spisu), je naľavo prerušovanou
čiarou zakreslená stará časť. Prvý múr, ktorý je na výkrese v strede, je starý múr. Ostatné steny sú
novo vymurované, tie ktoré sú napravo ( pozn. podľa výkresu na čl. 64 garáž a na nej terasa - napravo,
naľavo stará časť domu - 3 izby ). To, čo je znázornené prerušovanou čiarou ostalo. Ostali aj stropy.

Prvá izba napravo hore je obývačka, vedľa nej je garáž. Táto nie je znázornená, tá sa len dostavovala.
On to staval. Na nej je už spomínaná terasa, keďže sa to kvôli zatekaniu zastrešilo. Terasa je zboku pri
obývačke asi do jej polovice ( zhora na č.l. 64).
Na otázku súdu, nech sa odporca vyjadrí k financovaniu rekonštrukcie, udával, že otec mu daroval
všetko drevo na stavbu, na strechu. Ešte tam boli s ním, on to financoval. Asi 5 rokov to bolo prikryté.

Potom mu otec dal asi 20.000 Kčs na stavbu ako vyrovnanie, že sestre dal dom. Tie steny, ktoré sa
zbúrali, tak robili murári, zbytok priečky, omietky robil sám. Sám urobil schody do pivnice, na poschodie.
Obklady robil kamarát. Financovalo sa to z tých peňazí, aké mali. Začal robiť v železiarňach. Stavebný
úver splácala ona z peňazí, čo zarobila v Jase.Na otázku právneho zástupcu žalovaného na žalovaného, nech uvedie, kde počas rekonštrukcie on a
jeho rodina bývala, udával, že v dome, v tých troch izbách.
Na otázku, či bola odstavená voda, elektrina a pod., udával, že nie, tam bývali v starej časti po celý čas.

Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, nech odporca uvedie, v akom rozsahu boli deštruované
pôvodné tri steny, udával, že jedná sa o tri obvodové múry, tie, ktoré označil ako nové. Tam bol predtým
kameň, išlo to dole, vymurovalo sa to z kvádrov. Ostala len tá stredná priečka, ako uvádzal.
Na otázku súdu, nech žalovaný uvedie, či sa robili komplet základy pod novými múrmi, ktoré udáva,
uviedol, že áno.

Pred vstupom do manželstva som mal nasporených asi 9.000 Kčs.

19. Na pojednávaní dňa 31.10.2017 :
1/ právny zástupca žalobkyne uvádzal, že so závermi ZP sa oboznámili a s týmto sa stotožňujú. S
tvrdeniami žalovaného obsiahnutými v podaní súdu doručenom dňa 07.04.2011 nesúhlasia. Vo veci
navrhli výsluch svedkov, tieto návrhy ale boli učinené pred znaleckým dokazovaním. V súčasnej situácii

má za to, že výsluch svedkov už vo veci neprinesie žiadne nové skutočnosti. Namietal voči tomu, aby
sa vo veci viedlo dokazovanie výsluchom svedkov. Manželia boli medzičasom rozvedení, teda strany
konania. Rozsah investícii do stavby bol obrovský a žalobkyňa má za to, že treba určiť vlastnícke
právo k veci. Pre prípad, že žalovaný by chcel preukázať, že do veci investoval zo svojich výlučných
prostriedkov, toho sa môže domáhať v rámci konania vyporiadania BSM, avšak nie v tomto konaní. Za

danej situácie, žalobkyňa nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Z doposiaľ predloženého a tvrdeného
má za to, že všetky tieto prostriedky sa týkajú vyporiadania BSM a vo veci, ktorá je predmetom žaloby
možno už rozhodnúť.
2/ právny zástupca žalovaného udával, že výpoveďami svedkov bude preukázaná skutočnosť, že dom
bol postavený svojpomocne, že sumu 20.000,- Sk do výstavby investoval otec žalovaného. Takisto sa

svedkovia vyjadria k okolnosti, že drevo na výstavbu bolo darované tiež otcom žalovaného. Odmietajú
tvrdenia strany žalobkyne o tom, že by malo byť určené, že rodinný dom patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva. Akým titulom ak má za to, že v prípade vyporiadavania by každému z bývalých
manželov mala patriť polovica, ako by mohol žalovaný súhlasiť s tým, aby v konečnom dôsledku každej
zo strán patrila polovica, keď do veci investoval aj zo svojich výlučných peňažných prostriedkov, čo

v konkrétnej výške predstavuje asi 2/3-iny v prospech žalovaného a 1/3- ina v prospech žalobkyne.
Žalovaný preto nesúhlasí, že vo veci možno rozhodnúť vyhovením žalobe a súd by sa mal zaoberať
ešte otázkou výlučných prostriedkov, ktoré žalovaný investoval do nehnuteľnosti. Na otázku súdu, či
má strana žalovaného aj iný dôkaz, ktorý by preukazoval rozsah darom získaných prostriedkov, ktoré
boli investované do stavby rodinného domu, uvádza, že v súčasnosti iný dôkaz ako výpovede svedkov

nemá k dispozícii. Považuje výpoveď hoci aj rodinného príslušníka za spôsobilú svedeckú výpoveď,
pretožekaždýsvedokjepoučenýsúdomonásledkochkrivejvýpovede.Namietajúzákladuplatňovaného
nároku, a teda, že celý rodinný dom by mal patriť do BSM tak, ako to žiada strana žalobkyne. Má za to,
že žalovanému sa podarí preukázať, že do veci investoval aj výlučné prostriedky a preto nemôže súd
vysloviť, že rodinný dom tak, ako to bolo zistené v rámci znaleckého dokazovania v celom rozsahu patril

do BSM. Znemená to teda, že žalovaný má za to, že do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí celý
rodinný dom, ale len jeho časť, ktorá nebola vytvorená z prostriedkov patriacich výlučne žalovanému.
Preto nemožno žalobe vyhovieť a určiť, že rodinný dom patrí do BSM.

20. Na pojednávaní dňa 9.1.2018 :

1/ súd vyslovil svoj predbežný právny názor, že : ,, s ohľadom na rozhodnutie súdov ( súd
konkrétne vychádza z NS SR 3Cdo 460/2013) naliehavý právny záujem na určenie, že vec patrí do
BSM v konaní za trvania manželstva ani po jeho zániku nie je daný, pretože strana má možnosť
podať iný návrh alebo použiť iný právny nástroj za účelom vyporiadania vlastníctva k veci, o ktorej
tvrdí, že patrí do spoluvlastníctva. Nakoľko manželstvo manželov je rozvedené, takýmto nástrojom

je žaloba o vyporiadanie BSM, kde ako predbežná otázka v rámci usporiadania masy BSM je tu
povinnosť skúmať, či tá ktorá vec patrí do BSM alebo nie. Navyše súd uvádza, že k dnešnému dňu
je manželstvo už rozvedené, preto sa mu javí ako neprípustné vysloviť rozsudkom súdu, že určitá vec
patrí do BSM. I v prípade iného stanoviska strán ohľadom nedostatku naliehavého právneho záujmu,
i po vykonanom znaleckom dokazovaní súdu zo záverov znalca nevyplýva, že došlo k takej deštrukcii

stavby, že by boli splnené podmienky na rozhodnutie súdu o tom, že vznikla nová stavba a jej vlastníkmi
za trvania manželstva sa stali žalobkyňa a žalovaní ako manželia. Žiada sa buď znalca vypočuť alebo
znalecký posudok doplniť, lebo nateraz to súdu tak nevyplýva. Súd po vzájomnej rozprave uvádza,
že nateraz je žaloba na zamietnutie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Súd rozumie, žežaloba bola podaná za trvania manželstva, avšak naliehavý právny záujem v podanej žalobe žalobkyňa
odôvodnila vyhrážkami žalovaného o strate obydlia a musela situáciu riešiť. Súd uvádza, že situáciu za
trvania manželstva, keď sa jednému z manželov bráni užívať spoločné obydlie rieši zákon o rodine a

vynutiteľnosť práva užívať spoločné obydlie manželovi vyplýva priamo z práva a povinnosti manželov
žiť spolu (i v nehnuteľnosti len jedného z manželov). Preto ani v čase podania žaloby naliehavý právny
záujem daný nebol. Dnes je manželstvo rozvedené a i keby po doplnení dokazovania bolo preukázané,
že prestavbou vznikla vec nová a určil by, že patrí do BSM strán, potom musí nasledovať ďalšie konanie,
preto naliehavý právny záujem nie je daný ani dnes. Zrejme žalobkyňa bude žiadať výplatu, pretože

nehnuteľnosť nebude užívať. Takmer s určitosťou sa potom bude musieť viesť konanie o vyporiadanie
BSM. Súd odporúča opakovane stranám rokovať o mimosúdnej dohode a vec vyriešiť už v tomto konaní.
"
2/ právny zástupca žalobkyne uviedol, že aplikačná prax okrem naznačeného vyznáva aj taký postup,
že ak si chce strana niečo vyporiadať, najprv musí mať k tomu určené vlastnícke právo. Preto aj v týchto
intenciách žalobkyňa žalobu podala a to už v roku 2014, teda dva roky pred rozvodom manželstva.

Má za to, že naliehavý právny záujem vo veci tu je, pretože i keď je manželstvo rozvedené, návrh na
vyporiadanie BSM nebol do dnešného dňa podaný. Je názoru, že naliehavý právny záujem je daný a vo
veci možno i za takejto situácie rozhodnúť. K tvrdeniu súdu ohľadom nemožnosti vysloviť o určitej veci,
že patrí do BSM, keď toto už zaniklo uvádzame, že rozhodnutie súdu má len deklaratórny charakter a
to ohľadom veci, ktorá vznikla k určitému dňu v minulosti.

3/ právny zástupca žalovaného uviedol, že BSM zánikom manželstva zaniklo, preto žaloba tak ako bola
podaná, už nie je právne dôvodná a súd nemôže rozsudkom dnes určiť, že vec patrí do BSM, ak toto už
dnes neexistuje. Ako argumentovali doposiaľ, žalovaný nepopiera, že žalobkyňa za trvania manželstva
investovala do prestavby nehnuteľnosti žalovaného a má nárok na odrátanie toho, čo do jeho majetku
za trvania manželstva vniesla v rozsahu jednej polovice. Nemôže sa ale domáhať určenia vlastníckeho

práva spôsobom, že toto patrí do BSM, žalovaný namieta, že by podiely na nehnuteľnosti mali byť
rovnaké. Vyhovením takejto žalobe by došlo k vzniku ďalších sporov a to, že žalobkyňa by sa musela
domáhať práva užívať nehnuteľnosť, čo by bolo možné buď zriadením vecného bremena, alebo žalobou
o vyporiadanie spoluvlastníctva. Takisto má za to, že nebolo znaleckým dokazovaním preukázané, že
pri rekonštrukcii vznikla nová vec. Bolo preukázané, že došlo k jej zväčšeniu, zveľadeniu, ale nedošlo

k vzniku novej veci. Preto má za to, že nehnuteľnosť patrí do výlučného vlastníctva žalovaného a
žalobkyňa sa môže domáhať len navrátenia toho, čo za trvania manželstva do výlučného majetku
žalovaného vniesla.

21. Na pojednávaní dňa 8.1.2019 :

1/ právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa na podanom návrhu trvá, pričom v súvislosti s
vysloveným právnym názorom súdu, ako aj z dôvodu žaloby uvádza, že podstatným pre posúdenie
oprávnenosti nároku v zmysle judikatúry je posúdenie otázky, či došlo k likvidácii prvkov prvého
nadzemného podlažia stavby, tak, že nie je zrejmé jej dispozičné riešenie. V tomto smere poukazuje
na všetky listinné dôkazy, ktoré boli súdu predložené s pôvodnom stavbou a prestavbou. Osobitne

poukazuje na výsluch žalovaného zo dňa 20.10.2015, v ktorom vypovedal o tom, že tri obvodové
múry z kameňa zbúral a vystavil ich z kvádra. Rovnako poukazuje na stranu 18, 19, 22 ZP, ktoré
tieto skutočnosti potvrdzujú. Pokiaľ znalec v posudku používa slová rekonštrukcia, prístavba, alebo
akékoľvek iné slová, tieto na právne posúdenie veci vplyv nemajú. V posudku znalec uvádza, že mu
nenáleží vyhodnocovať právne otázky a to najmä v súvislosti s otázkou právneho zástupcu žalovaného,

ktorábolapreúčelyposudkuformulovaná.Pokiaľtedadošlopreukázateľnekzbúraniutrochobvodových
múrov, pôvodná dispozícia už nebola jasná a je irelevantné, či tieto múry boli opätovne prestavané v
rovnakej dispozícii. Na tomto základe má za to, že dôkazy dávajú za pravdu žalobkyni v tom zmysle,
že boli preukázané právne postuláty z judikatúry. Judikatúra nepožaduje, aby bolo prvé nadzemné
podlažie likvidované úplne. Preto podľa jeho názoru nie je vyslovený predbežný právny názor súdu

správny. Vo vzťahu k trovám konania poukazujem na to, že jeho klientka bola oslobodená od platenia
súdnych poplatkov, že 4 roky užíva zhodnotenú nehnuteľnosť žalovaný. Žalobkyňa chcela vec vyriešiť aj
mimosúdne. Žalovaný navrhol, aby bolo vlastníctvo prevedené na vnúčatá s čím žalobkyňa nesúhlasila.
V prípade zamietnutia žaloby, navrhuje, aby žalovanému neboli priznané trovy konania vzhľadom k
tomu, že uvedené predstavuje dôvody osobitého zreteľa. Judikatúra vyžaduje pre úspešnosť žaloby v

tom duchu, že žaloba by mala slúžiť potrebám reálneho života. Bez toho, aby určili, či je žalobkyňa
bezpodielovou spoluvlastníčkou, nie je možné rozhodnúť, kto bude dom užívať, akým spôsobom sa
finančne vyporiadajú účastníci konania, resp., či by si žalobkyňa svoje práva z manželstva mala
uplatňovať z dôvodu investícii, z ktorého pohľadu by jej podľa posudku patrilo viac, ako je polovicareálnej ceny nehnuteľností. Žalobkyňa má napriek vyslovenému právnemu názoru za to, že žaloba je
dôvodná. Akceptuje názor v tom smere, že prvotnou právnou otázkou je potrebné skúmať jej naliehavý
právny záujem, k čomu stanovisko podali. Zásadná zmena právneho postavenia by bola daná v

prípadevyhoveniažalobnéhonávrhu, nakoľkobezpodielovýspoluvlastníksamôžedomáhaťajužívania
nehnuteľností, kde investujúci manžel len finančného vyrovnania. K vzniku vlastníckeho práva sa
vyjadrili, má za to, že došlo k vzniku novej veci. Navrhuje, aby súd žalobe vyhovel.
2/ právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný sa stotožňuje s vysloveným predbežným názorom
súdu, tomu svedčí vykonané znalecké dokazovanie, kde z technického hľadiska aj sám znalec

konštatuje, že nedošlo rekonštrukciou k vzniku novej veci, ktorá by mala charakter vzniku vlastníckeho
práva k rodinnému domu žalobkyne vo forme BSM. Skutočne sa jedná len o spoločnú investíciu do
pôvodného rodinného domu vlastníckym právom patriacim žalovanému. Preto navrhuje, aby súd vo veci
žalobu zamietol v celom rozsahu, žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pokiaľ
žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, nemá to nič spoločné s trovami konania
podľa výsledku. Každý zodpovedá za výsledok, keďže žalobkyňa uplatnila žalobu, kde od začiatku

táto žaloba bola zjavne účelová. Do dnešného dňa žalobkyňa nepreukázala vo veci samej naliehavý
právny záujem, ktorý neodôvodnila a preto neprichádza v úvahu dôvod osobitého zreteľa, aký bol na
dnešnom pojednávaní prezentovaný a naviac, ako vyplýva z doteraz vykonaného dokazovania, snahou
žalobkyne je sa dostať k vlastníckemu právu neprávnym dôvodom. Z doteraz vykonaného dokazovania
je preukázaný skutkový stav a z tohto pohľadu ani súd nemôže dať žalobkyni viac práv, než získala

za trvania manželstva v predmete konania, teda rekonštrukciou rodinného domu, investíciou, ktorý
vlastníckym právom patrí žalovanému.

22. Na pojednávaní dňa 30.9.2020 :
1/ súdny znalec udával, že znalecký posudok vypracoval v zmysle uznesenia, kde bolo jeho úlohou

stanoviť rozsah prác, technickú, východiskovú hodnotu, vyjadriť sa k dispozičným zmenám, či vznikol
samostatný byt, či boli dané prvky dlhodobej životnosti, hodnotu materiálov, prác a pod., na to
zodpovedal v znaleckom posudku. Iné otázky mu doposiaľ neboli zadané, tak nevie, k akým otázkam
by sa mal ešte vyjadriť.
Na otázku právneho zástupcu žalobkyne na znalca, nech sa znalec vyjadrí k prvému NP na prílohe č.

7 a 8 ZP, či dispozícia pôvodného 1.NP bola zreteľná aj po odstránení konštrukcií na prílohe vyznačený
žltou farbou, zároveň nech sa popíše dispozícia prvého NP podľa prílohy 7, znalec udával, že :
pôvodná dispozícia: bola tam dielňa a vstup v pôvodnom dome. Aké miestnosti tam boli to vyplýva z
prílohy č. 7. Zbúraná bola dielňa a obvodový múr pri vstupe, teda možno povedať, že bola zmenená
dispozícia zbúraním. Dispozícia sa myslí umiestnenie v miestnosti, k iným zmenám na pôvodnom dome

nedošlo.
2/ právny zástupca žalobkyne udával, že majú za to, že vo vzťahu k predmetu konania možno z
vykonanéhodokazovaniauzavrieťrozhodujúceskutočnosti,ktorýmisúzánikpôvodnejstavbyatonajmä
s poukazom na listinné dôkazy predložené v konaní ako aj ZP. V tomto smere poukazuje
na skutkové zistenia, ktoré bolo potvrdené aj výsluchom znalca na dnešnom pojednávaní a síce, že vo

vzťahu k riešeniu pôvodného prvého NP došlo k deštrukcii obvodových stien pod úroveň stropov, ktorá
bola jednoznačne zistená a potvrdená a to tak ZP vrátane jeho príloh, prílohy č. 7 a grafického pôdorysu
prílohy č. 8, z ktorého nie je možné vyvodiť iný záver ako ten, že táto pôvodná stavba zanikla. V ďalšom
je zrejmé, že nová stavba je oproti pôvodnej tak po stránke technickej hodnoty ako aj po percentuálnej
stránke vyjadrenej znalcom omnoho väčšia násobne, znalec spomína 400 - 500 %, je to presne uvedené

v ZP. Preto má za to, že pokiaľ táto nová stavba ku dňu zániku BSM spôsobeného rozvodom manželstva
do BSM k tomuto dňu patrila. Má za to, že žaloba je dôvodná a pre prípad úspechu uplatňuje si náhradu
trov konania.
3/ právny zástupca žalovaného udával, že vzhľadom na výsledky doterajšieho dokazovania, ktoré
bolo vykonané rozsiahle, žaloba od začiatku nie je dôvodná. Preukázaním a znaleckým dokazovaním

bolo zistené, že nedošlo v žiadnom prípade k novej stavbe, k novému rodinnému domu, aj napriek
tomu, že sa zvýšila hodnota predovšetkým rekonštrukčných prác na rozšírenie rodinného domu a
na prístavbe. Správne bolo poukázané na prílohy č. 7 či 8 ZP, z ktorého je preukázané, čo bolo
ostatným rodinným domom aj počas celej výstavby užívané a čo bolo zbúrané, čo aj dnes znalec
povedal, že bola zlikvidovaná dielňa a časť obvodového múru. Ak vychádzame zo ZP predovšetkým pri

odpovedi k otázke 4 znalca, tento v odpovedi konštatuje, že rekonštrukciou, teda prístavbou suterénu
a prízemia a nadstavbou novej strechy bol dom značne technicky zhodnotený a rozšírený. Ďalej z tejto
otázky vyplýva, že samotné stavebné povolenie bolo vydané stavebníkovi na prístavbu a nadstavbu
rodinného domu získaním samostatného bytu v podkroví, ktorý sa už nedostaval. Počas celej výstavby,resp. rekonštrukcie dom ako je vyznačené na uvedenej prílohe bol obývateľný. Z takto vykonaného
dokazovania potom vyplýva, že rekonštrukciou a prístavbou nedošlo k novej stavbe, teda stavbe nového
rodinného domu tak, aby tento rodinný dom mohol patriť do BSM účastníkov konania. To, že v čase

rekonštrukcieprístavbyanadstavbyúčastnícikonaniažilivspoločnejdomácnostiatvoriliBSMžalobkyni
nič nebránilo, aby sa domáhala 50% nákladov na rekonštrukciu nadstavbu a prístavbu k rodinnému
domu. Nemožno však v žiadnom prípade žalobkyni prisúdiť viac práv, ktoré nikdy nemala, preto navrhuje
žalobu zamietnuť v celom rozsahu a v prípade úspechu navrhuje priznať trovy konania v rozsahu 100%.
Nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a vzdáva sa práva na záverečnú reč, k veci sa vyjadril.

4/ právny zástupca žalobkyne udával, že podľa logiky, ktorú prezentoval súdu právny zástupca
žalovaného stačilo zachovať jednu špajzu, prípadne nejakú nosnú priečku jedinú. Samotný fakt, že
výstavbu účastníci realizovali tak, že v dome bývali, nemôže byť pre posúdenie právnej stránky
veci rozhodujúce. V ostatnom sa pridržiava v rozsahu uvedeného a čo sa týka návrhov ďalšieho
dokazovania, tieto nemá.
5/ žalovaný udával, že k tomu nemá čo povedať, chcem len povedať, že mu z banky zobrala peniaze

26.000,- Eur, ostalo mu tam len 26,- eur.
6/ právny zástupca žalobkyne udával, že čo sa týka skutkového tvrdenia žalovaného ohľadne výberu
peňazí, k tomu uvádza, že prebiehalo viacero sporov ako rozvod manželstva, výživné, trestné konania
a v každom konaní bolo jedinou vecou, ktorú žalovaný tvrdil, že došlo k výberu z jeho účtu a malo s nimi
byť nakladané v spôsobe, ktorý namieta. Tieto tvrdenia v celom rozsahu popierajú a niekoľkokrát bolo

žalovanému vysvetlené, že peňažné prostriedky vyberali účastníci spolu na zakúpenie vecí potreby do
domácnosti. Aj keď to s týmto konaním nesúvisí, považuje za potrebné tieto skutkové tvrdenia poprieť.
S predbežným právnym názorom súdu ohľadne nedostatočným dôkazov na preukázanie skutočnosti,
že došlo k vzniku novej veci nesúhlasí z prezentovaných dôvodov. Má za to, že rozhodnutie ako také
má napĺňať aj znaky spravodlivosti. Žalobkyňa vo vzťahu k svojim majetkovým nárokom patriacim do

BSM konala bez akéhokoľvek časového odkladu. Dĺžka súdneho konania takmer 6 rokov, čo nedáva za
vinu konajúcej sudkyni, vo svojich dôsledkoch znamenala to, že nároky na prípadné investície do BSM
tak, ako argumentoval právny zástupca žalovaného si už v ďalšom konaní žalobkyňa nemôže uplatniť.
Všetky prostriedky, ktoré účastníci konania počas BSM nadobudlo boli investované prevažne do tohto
rodinného domu. Má za to, že pokiaľ sa technická hodnota domu zvýši o 400 - 500%, nie je možné v

rámci vytvárania právneho názoru na vec tento fakt opomenúť. A teda sa striktne držať len toho, koľko
oporných múrov zbúraných bolo a koľko nie. Preto žiada, aby súd dôkladne prihliadol na všetky uvedené
skutočnosti a na tomto základe aj spravodlivo rozhodol. Predbežný právny názor chápeme tak, že za
danej situácie súdu je absolútne jasné, že žalobe nemieni vyhovieť a preto vo vzťahu k prípadným
návrhom dôkazov si z opatrnosti žiada o poskytnutie 15 dňovej lehoty na ich doplnenie.

23. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)

24. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

25. Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

26. Podľa § 149 ods. 3, 4 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k

jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že
sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov

sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

27. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, aje povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

28. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáha určenia, že nehnuteľnosť ( rodinný dom súp. č. XXX,
postaveného na parc. č. XXX o výmere 173 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č.
XXXX, k.ú. Zborov, ďalej aj sporná nehnuteľnosť ) patrí do BSM strán sporu. Jedná sa o tzv. určovaciu

žalobu podľa § 137 písm. c ) CSP, pričom splnenie tejto podmienky vyslovil odvolací súd vo svojom
rozhodnutí, pričom súdu prvej inštancie uložil zaoberať sa vecnou stránkou veci.

29. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu sú bývalí manželia. Ich manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 9.9.2016, sp. zn. 5C/65/2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 20.9.2016, a teda týmto dňom by došlo k zániku ich bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Avšak v tomto prípade k zániku BSM došlo na základe rozsudku vo veci sp.
zn. 1C/130/2015 ( právoplatného dňa 24.2.2016, skutočnosť súdu
známa z úradnej činnosti ). V tomto súd poukazuje na lehoty uvedené v ust. § 149 OZ a ich plynutie
v zmysle cit. ust.. Zápis v katastri nehnuteľností ohľadne vlastníctva nehnuteľnosti - rodinného domu
súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXX zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. Zborov svedčí žalovanému

a to titulom darovania v roku 1989 ( viď vyššie ). K darovaniu spornej nehnuteľnosti žalovanému teda
došlo za trvania manželstva.

30. Spornou medzi stranami sporu ostala otázka, či došlo vykonanou prestavbou, rekonštrukciou,
prístavbou rodinného domu k vzniku novej veci a teda, či sa prípadne vzniknutá nová vec

- rekonštruovaný rodinný dom stala majetkom patriacim manželom v rámci ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Za týmto účelom a v tomto smere súd viedol aj dokazovanie.

31. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov ( judikatúry ) k stavbe nemožno nadobudnúť
vlastníctvo jej ,, prepracovaním,,. Nadobudnutie vlastníctva k prepracovanej stavbe je možné len

vtedy, ak by pôvodná stavba zanikla. Z povahy veci vyplýva, že nadobudnúť vlastníctvo k stavbe jej
"prepracovaním" je vylúčené bez súčasného zániku pôvodnej veci. Prestavba pôvodnej stavby nemení
nič na pôvodných vlastníckych vzťahoch ( bez zániku
pôvodnej veci ). Nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v zmysle práva vtedy, ak už nie
je zjavné dispozičné riešenie prvého nadzemného poschodia. Pri obytných stavbách a občianskych

stavbách táto zásada platí bezvýnimočne. Aj keď môže k zániku stavby ako veci v občianskoprávnom
zmysle dôjsť ojedinele aj iným spôsobom (napr. obostavaním), stavby na bývanie, na individuálnu
rekreáciu, stavby občianskeho vybavenia a v prevažnej väčšine aj stavby slúžiacej výrobným účelom
zanikajú vždy deštrukciou obvodového muriva pod úroveň stropu nad prvým nadzemným poschodím
(obvykle pri súčasnom odstránení muriva priečok), v dôsledku čoho zaniká stav poskytujú obraz o

dispozičnom riešení pôvodnej stavby. Z hľadiska posúdenia otázky zániku pôvodnej stavby pritom nie je
rozhodujúci objem novovystavaných konštrukcií, keďže pôvodná stavba buď zanikla a novovybudované
konštrukcie potom tvoria súčasť novej stavby, alebo nezanikla a novovybudované konštrukcie tvoria
súčasť pôvodnej stavby. Pre posúdenie zániku pôvodnej stavby je teda v týchto prípadoch významné
to, čo bolo odstránené, a nie to, čo bolo novovybudované. Je teda nutné zistiť, či na stavbe boli /

neboli vybudované prvky dlhodobej životnosti, najmä zvislé a vodorovné konštrukcie, t.j. či bolo zrejmé
dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, a či sa prípadne nedokončovala už existujúca vec
za trvania manželstva, pričom v taktom prípade by stavba do BSM nepatrila ( otázka investícii je
otázkou vyporiadania napr. BSM, príp. iného konania ). V tomto nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané
stavebné či kolaudačné rozhodnutie, príp. kto financoval stavbu, príp. z čieho materiálu bola stavba

postavená. Z technického hľadiska sa za prvky dlhodobej životnosti stavby (PDŽ) považujú stavebné
technické prvky, ktoré majú rozhodujúci vplyv na jej životnosť a počas jej životnosti sa zvyčajne nemenia
-okremjejgenerálnejopravyalebosanácie.Ideoprvkyakonapríklad:základy,zvislénosnékonštrukcie,
vodorovné nosné konštrukcie, schodisko, krovy.

32. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplýva, že :
1/ stavebné povolenie na stavbu prístavbu, nadstavba rod. domu so získaním samostatného bytu a
to rekonštrukcia, prístavba a nadstavba rodinného domu, žumpy, vodovodnej prípojky, garáže bolo
vydané na meno žalovaného. Rovnako ako kolaudačné rozhodnutie a to na povolenie užívania stavby -prístavba, nadstavba rodinného domu so získaním samostatného bytu, na pozemku parc. č. XXX, XXX/
X, účel užívania - bývanie.
2/ v technickej správe k domu je uvedené, že rekonštrukcia rodinného domu sa prevedie rekonštrukciou

suterénu, prízemia i strechy s vytvorením nového bytu v podkroví. V maximálnej miere sa využijú
jestvujúce pivničné priestory, murivo v prízemí a drevený strop nad prízemím tak, aby počas celej
rekonštrukcie bol dom obývania schopný.
3/ projektová dokumentácia a ostatné listinné dôkazy boli predmetom znaleckého dokazovania.
4/ ďalej bolo zistené, že žalobkyni bolo oznámené Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. dňa 30.12.2005

že došlo k úplnému splateniu stavebného úveru zo zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX.
Zároveň bola vystavená kvitancia a súhlas s výmazom záložného práva na nehnuteľnú vec V XX/XX na
nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k.ú. Zborov - parc. č. XXX, č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX/X, XXX a stavby
súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXX- rodinný dom, ktorých vlastníkom je A. E. - žalovaný.
5/ výsluchom žalobkyne súd zistil, že dom v pôvodnom stave mal obývačku, spálňu, kuchyňu a chodbu
úzku. Detská izba sa urobila až potom. Za domom bola dielňa jeho otca, ktorá sa potom zvalila a váľali

sa aj 3 steny a kopalo sa do hĺbky 2,30 m nové pivnice. Stará pivnica ostala pod detskou izbou terajšou
(bývalá obývačka), zbytok je nové, rozšírila sa chodba, urobil sa nový vstup. Ztamadiaľ je prístup do
podkrovia a do pivnice. Urobili sa špajz, kotolňa a tiež v pivnici je aj sušiareň pod obývačkou. Tiež sa
tam urobil aj vchod do garáže. Nad kotolňou sa urobila kúpeľňa, WC, špajz a rozšírená chodba. Potom
je tam výstup hore schodiskom. Je pristavený nový vstup do domu, širší. Kde bol vchod kedysi, je teraz

vešiaková stena. Všetko je komplet nové postavené. Tiež sa urobila aj nová garáž. Na nej je urobená
terasa. Na nej sa robila už spomínaná nová strecha. Garáž je murovaná pristavená. Vchod majú od
polície, tam sa prikúpil pozemok, aby mali na nový prístup, keďže bol problém s jeho sestrou. Síce sú
ul. Hlavná, ale prístup majú zo Školskej ul. Tiež je urobená nová strecha, nové omietky, nové chodníky
a už spomínaná terasa. Garáž je postavená na bývalom hnojisku. Terasa je jedna na garáži a druhá je

z obývačky. Vstup do garáže je z nového pozemku. Udávala, že stavali z toho,
čo si nasporili. Mala stavebné sporenie na svoje meno. Vtedy, keď sa to prepisovalo u notára, tak ona
sa vzdala vlastníctva, platilo by sa za to veľa peňazí. Prestavať začali v r. 2005. Až v r. 1998 prvýkrát
urobili kúpeľňu, vtedy si kúpila práčku na splátky, aj z toho boli problémy.
6/ výsluchom žalovaného bolo zistené, že na výkrese na čl. 64 je zakreslená stará časť múru, napravo

sú novo vymurované múry. Novo dostavaná je garáž ( vedľa obývačky ) a na nej terasa ( zastrešilo
sa to kvôli zatekaniu ). V strede, je starý múr. Ostali aj stropy. Všetko prerušovanou čiarou označené
je stará časť. On to staval. Podľa výkresu na čl. 64 je garáž a na nej terasa - napravo, naľavo stará
časť domu - 3 izby ( uvedené skúmal aj súdny znalec viď znalecký posudok ). Otec mu daroval všetko
drevo na stavbu, na strechu. Ešte tam boli s ním, on to financoval.

Asi 5 rokov to bolo prikryté. Potom mu otec dal asi 20.000 Kčs na stavbu ako vyrovnanie, že sestre dal
dom. Tie steny, ktoré sa zbúrali, tak robili murári, zbytok priečky, omietky robil sám. Sám urobil schody
do pivnice, na poschodie. Obklady robil kamarát. Financovalo sa to z tých peňazí, aké mali. Začal robiť
v železiarňach. Stavebný úver splácala ona z peňazí, čo zarobila v Jase. Počas rekonštrukcie, po celý
čas on a jeho rodina bývala v dome, v tých troch izbách ( voda, elektrina neboli odstavené ). Na otázku

v akom rozsahu boli deštruované pôvodné tri steny, udával, že jedná sa o tri obvodové múry, tie, ktoré
označil ako nové. Tam bol predtým kameň, išlo to dole, vymurovalo sa to z kvádrov. Ostala len tá stredná
priečka, ako uvádzal. Robili sa komplet základy pod múrmi. Pred vstupom do manželstva som mal
nasporených asi 9.000 Kčs.
7/ zo znaleckého posudku vyplýva :

7.1. rozsah vykonanej rekonštrukcie nehnuteľnosti a to :
- pri suteréne ostala pôvodná pivnica ( 1 miestnosť ) o zastavanej ploche 26,47 m2; vykonanou
prístavbou suterénu / s miestnosťami, schodisko, chodba, sklad, sušiareň, kotolňa / došlo k jeho
rozšíreniu o zastavanú plochu 53,39 m2, suterén spolu 79,86 m2,
- na prízemí z pôvodnej stavby ostali izba, spálňa, kuchyňa a časť chodby o zastavanej ploche 65,01

m2; vykonanou prístavbou boli pristavané miestnosti- prestrešené vstupné schody, zádverie, chodba,
schodisko, obývacia izba ( na mieste pôvodnej dielne), kúpeľňa, samostatné WC a špájz o zastavanej
ploche 83,65 m, prízemie spolu 148,66 m2,
- presné časové obdobie vykonávania prác nie je možné zistiť. Podľa výpovede účastníkov rekonštrukcia
bola realizovaná v r.2005-2008, čomu zodpovedajú aj použité prvky, materiál a technické riešenie.

Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 26.1.2009.
- pôvodný dom bol postavený r.1932, bol prízemný (l.NP) s čiastočným podpivničením (1pivnica). Na
prízemí mal tieto miestnosti - chodba, izba, spálňa, kuchyňa a dielňa. Pôvodný dom mal zastavanú
plochu : suterén 1.PP 26,47 m2, prízemie 1.NP 109,70 m2. V rámci rekonštrukcie bola zbúraná celápôvodná strecha, dielňa a predný múr na súčasnom vstupe. Z pôvodnej stavby ostala izba, spálňa a
kuchyňa, ostal drevený trámový strop nad týmito miestnosťami (viď príloha 7). Tieto tri miestnosti boli
užívané aj počas rekonštrukcie (ako aj tvrdla účastníci v spise). Zastavaná plocha po zbúraní dielne a

múru l.NP je 65,01 m2.
Nadstavba - v zmysle projektovej dokumentácie (PD) bola plánovaná nadstavba domu s vytvorením
samostatného bytu. Nadstavba nie je zrealizovaná v zmysle PD, je zrealizovaná nová strecha s
prístupovým schodiskom a štítovými múrmi s oknami, ale bez vstavby obytného podkrovia. Z pôjdneho
priestoru je prístup na prestrešenú terasu nad garážou. Jedná sa v podstate o pôjdný priestor o

zastavanej ploche 144,81 m2.
Porovnanie zastavaných plôch (ZP) pôvodných (po zbúraní dielne) pred rekonštrukciou a po
rekonštrukcií:
- Suterén ZP pred rek. 26,47 m2, po rek. 79,86 m2, zväčšenie ZP o 53,39 m2, t.j.
o 201%,
- Prízemie ZP pred rek. 65,01 m2, po rek. 148,66 m2, zväčšenie ZP o 83,65 m2, tj.

o 128%.
Tedarekonštrukciurodinnéhodomusazastavanáplochasuterénuzväčšilao201% a
prízemia o 128%.
Dispozičné zmeny: Z hľadiska pôdorysnej dispozície došlo k rozšíreniu domu, teda aj k rozšíreniu
pôvodnej dispozície. Pôvodná dispozícia na prízemí a aj v suteréne ostala v podstate pôvodná,

t.j. umiestenie a rozmery miestností (izba, spálňa, kuchyňa) ostali v podstate pôvodné. Nad týmito
miestnosťami ostal aj pôvodný drevený trámový strop. Rekonštrukciou došlo k rozšíreniu domu a
doplnení dispozície o vstup, chodbu, schodisko obývaciu izbu, kúpeľňu, špájz a WC. Bola vybudovaná
nová strecha. K vybudovaniu nového bytu v podkroví (tak ako bol plánovaný v PD) nedošlo. Plánovaný
byt v podkroví nebol vybudovaný.

Posúdenie prvkov dlhodobej životnosti rodinného domu pred a po rekonštrukcií: Do tohto posúdenia nie
je zahrnutá garáž, prestrešenie garáže a vonkajšia prestrešená terasa, ktoré tvoria doplnkovú funkciu k
rodinnému domu, jedná sa o vedľajšie stavby, bez ktorých by dom mohol byť štandardne užívaný. Do
stanovenia technickej a východiskovej hodnoty ich však zahŕňa, pretože boli zrealizované.
7.2. Technická hodnota nehnuteľnosti :

- technická hodnota pred rekonštrukciou ...............12.932,14 eur
- po rekonštrukcii, rod. dom.......................................67.338,54 eur
Navýšenie technickej hodnoty samostatného rodinného domu je 420 %.
- ostatné stavby : garáž 6.654,51 eur, prestrešenie terasy nad garážou 4.434,62 eur, prestrešená terasa
pred domom 4.319,52 eur, vonkajšie schody na terasu 266,65 eur, ostatné stavby spolu 15.675,50 eur.

Spolu hodnota domu a ostatných stavieb 83.014,04 eur.
Došlo k značnému technickému zhodnoteniu nehnuteľnosti a navýšeniu technickej hodnoty rodinného
domu s ostatnými stavbami o 83.014,04-12.932,14=70.081,90 eur, t.j. o 542 %. Taktiež došlo k
značnému technickému zhodnoteniu a modernizácií domu.
7.3. Z hľadiska pôdorysnej dispozície došlo k rozšíreniu domu, teda aj k rozšíreniu pôvodnej dispozície.

Pôvodná dispozícia na prízemí a aj v suteréne ostala v podstate pôvodná, t.j. umiestnenie a rozmery
miestností (izba, spálňa, kuchyňa) ostali v podstate pôvodné. Nad týmito miestnosťami ostal aj pôvodný
drevený trámový strop. Rekonštrukciou došlo k rozšíreniu domu a doplnení dispozície o vstup, chodbu
schodisko, obývaciu izbu, kúpeľňu, špajz a WC. Bola vybudovaná nová strecha. K vybudovaniu nového
bytu v podkroví (tak ako bol plánovaný v PD) nedošlo. Plánovaný byt v podkroví nebol vybudovaný.

7. 4. Rekonštrukciou, teda prístavbou suterénu a prízemia a nadstavbou novej strechy bol dom značne
technicky zhodnotený a rozšírený, tak ako je to vyššie uvedené. Pred rekonštrukciou bol dom vedený
na LV ako rodinný dom s. č.XXX na parcele č.XXX o zastavanej ploche 142 m2 (viď geometrický plán
(GP) príloha č.4 a posudok príloha č.9). Stavebným povolením (príloha č.5) bola povolená prístavba a
nadstavba tohto domu so získaním samostatného bytu v podkroví. Na liste vlastníctva po rekonštrukcií

je vedený taktiež rodinný dom s.č.XXX na p.č.XXX o zastavanej ploche 173 m2 (vrátane garáže ! ). Teda
z hľadiska evidenčných a geodetických údajov vedených na katastri nehnuteľnosť nedošlo k zmene
súpisného ani parcelného čísla domu. Došlo k zmene výmery zastavanej plochy domu (z dôvodu
prístavby). K vytvoreniu samostatného bytu v podkroví, tak ako bol plánovaný nedošlo. Vstavba bytu v
podkroví nebola zrealizovaná (viď foto príloha č.l2).

7.5. Prvkami dlhodobej životnosti (PDŽ) sú základy, zvislé nosné konštrukcie, vodorovné nosné
konštrukcie (stropy), schodiská a strešná konštrukcia. Pôvodná stavba mala PDŽ a vykonaním
rekonštrukcie boli tieto prvky rozšírené čo do výmery, tak aj do hodnoty. Presné hodnoty sú uvedené
v bode 15 odôvodnenia.7.6. Z predložených podkladov vyplýva, že dom bol v čase pred rekonštrukciou a aj počas rekonštrukcie
obývaný a užívaný, v tom čase mal 3 izby - izbu , spálňu, a kuchyňu. Avšak ako vyplýva z projektov,
znaleckého posudku z r.l989 a výpovede strán, bývanie v tomto dome bolo nízkeho štandardu. Dom bol

z roku 1932, bez väčších opráv, ústredné kúrenie nebolo, kúpeľňa bola zriadená až v r. l998 ( čl.82).
Technické riešenie a vybavenie - viď ods.2.1.1 - stanovenie technickej hodnoty pôvodného domu.
Dom pred rekonštrukciou nebol ani na priemernej úrovní bývania, nezodpovedal súčasným trendom a
bežnému bývaniu. Z technického hľadiska a hľadiska stavebného zákona dom bol pevne spojený so
zemou, na LV bol vedený ako nehnuteľnosť - rodinný dom. Kvalitu základov, hlavne pod bývalou dielňou

nemožno v čase ohodnotenia už posúdiť. Aj v čase ohodnotenia pôvodná časť už zrekonštruovaného
domu je na pôvodných základoch - viď príloha č.8 oranžové značenie. Rodinný dom v čase ohodnotenia
umožňuje štandardné bežné bývanie so štandardným technickým riešením a vybavením.
7.7. Hodnota vykonaných prác a dodávok je stanovená v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa ktorej je: ,,
Východisková hodnota (VH) je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu

nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty." Teda sa
jedná o hodnotu prác a materiálu potrebnú na realizáciu stavby. Hodnota stavebných prác a materiálu
potrebných na realizáciu rekonštrukcie:
- Rodinný dom :
Suterén l. PP prístavba 18.070,98 eur

Prízemie l. NP prístavba
vrátane strechy 39.710,51 eur
Rodinný dom spolu VH .................................. 57.781,49 eur
- Ostatné stavby :
Garáž 6.654,51 eur

Prestrešenie terasy nad garážou 4.434,82 eur
Prestrešená terasa pred domom 4.319,52 eur
Vonkajšie schody na terasu 266,65 eur
Ostatné stavby spolu...................................15.675,50 eur
Spolu hodnota stavebných prác a materiálu potrebných na rekonštrukciu domu a výstavbu ostatných

objektov činí 57.781,49+15.675,50 = 73.456,99 eur + DPH 19% v sume 13.956,83 eur =hodnota
stavebných prác a materiálu spolu s DPH činí 87.413,82 eur.
7.8. Na otázku nech sa znalec vyjadrí k prvému NP na prílohe č. 7 a 8 ZP, či dispozícia pôvodného
1.NP bola zreteľná aj po odstránení konštrukcií na prílohe vyznačený žltou farbou, zároveň nech sa
popíše dispozícia prvého NP podľa prílohy 7, uviedol, že pôvodná dispozícia: bola tam dielňa a vstup v

pôvodnom dome. Aké miestnosti tam boli to vyplýva z prílohy č. 7. Zbúraná bola dielňa a obvodový múr
pri vstupe, teda možno povedať, že bola zmenená dispozícia zbúraním. Dispozícia sa myslí umiestnenie
v miestnosti, k iným zmenám na pôvodnom dome nedošlo.

33. Súd vyhodnotil dôkazy podľa svoje úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na

vyššie uvedené a cit. právnu úpravu a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná.

34. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania zápis v katastri nehnuteľností o vlastníckom práve k spornej
nehnuteľnosti svedčí žalovanému a to titulom darovania za trvania manželstva. V zmysle cit. ust. §
143 OZ veci získané darom nepatria do BSM. Jedine, žeby sa jednalo o prípad takej rekonštrukcie

veci a teda o taký zásah do pôvodnej veci - darovanej nehnuteľnosti, ktorý by spôsobil jej zánik a
zároveň vznik novej veci, tak ako je uvedené v bode 31 odôvodnenia rozsudku. Avšak v tomto prípade
vychádzajúc z vykonaného dokazovania, najmä znaleckého dokazovania, súd dospel k záveru, že v
tomto prípade k vzniku novej veci v právnom slova zmysle nedošlo. K zániku pôvodnej veci totiž nedošlo.
Vychádzajúc z vyjadrení strán sporu a záverov znaleckého posudku má súd zato, že pôvodná stavba

mala vybudované prvky dlhodobej životnosti a vykonaním rekonštrukcie boli tieto prvky len rozšírené čo
do výmery, tak aj do hodnoty ( viď znalec :,, Prvkami dlhodobej životnosti (PDŽ) sú základy, zvislé nosné
konštrukcie, vodorovné nosné konštrukcie (stropy), schodiská a strešná konštrukcia. Pôvodná stavba
mala PDŽ a vykonaním rekonštrukcie boli tieto prvky rozšírené čo do výmery, tak aj do hodnoty." ).
Z hľadiska pôdorysnej dispozície došlo k rozšíreniu domu, teda aj k rozšíreniu pôvodnej dispozície,

avšak za zachovania prvkov dlhodobej životnosti. Pôvodná dispozícia na prízemí a aj v suteréne ostala
v podstate pôvodná, t.j. umiestnenie a rozmery miestností (izba, spálňa, kuchyňa) ostali v podstate
pôvodné. Nad týmito miestnosťami ostal aj pôvodný drevený trámový strop. Zbúraná bola dielňa (na
jej mieste postavená obývacia izba ) a časť obvodového múru pri vchode. Zachované ostali aj základydomu. Steny ostali zachované v zmysle dispozície, zamenili sa len kamene za kvádre pri stenách, kde
bolo vlhko ( aj počas toho bol dom obývateľný ),teda došlo k ich sanácii, či tzv. generálnej oprave ( v
zmysle technickom ). Rekonštrukciou došlo k rozšíreniu domu a doplnení dispozície o vstup, chodbu

schodisko, obývaciu izbu, kúpeľňu, špajz a WC. Bola vybudovaná nová strecha. K vybudovaniu nového
bytu v podkroví (tak ako bol plánovaný v PD) nedošlo. Plánovaný byt v podkroví nebol vybudovaný. Bez
týchtozásahovboldomriadneobývateľný,avšakvnižšomštandarde,akosavdnešnejdobeočakávaod
štandardného bývania. Dokonca bol dom obývateľný v pôvodnej časti dispozície aj počas vykonávania
rekonštrukcie. Rozšírením dispozície domu došlo k zvýšeniu štandardu bývania a k značnému zvýšeniu

zastavenej plochy a hodnoty nehnuteľnosti ( v rozsahu ako je v
odôvodnení vyššie uvedené a konštatované ).

35. Na základe vyššie uvedeného s poukazom na cit. zák. ust. OZ a ustálenú rozhodovaciu prax súdov
v uvedenej problematikepretosúduneostávaloničiné,lenžalobužalobkyneakonedôvodnú zamietnuť
v celom rozsahu.

36. K námietkam a argumentácii žalobkyne, že :
1/ rekonštrukcia sa financovala zo stavebného úveru na meno žalobkyne, súd udáva, že uvedené
svedčí len o tom, že manželka ( žalobkyňa ) vynaložila finančné prostriedky na majetok druhého
manžela ( žalovaného ) a teda, že uvedené môže byť predmetom vyporiadania BSM medzi nimi, nie

že je vlastníčkou veci. Naviac nebolo preukázané, aby uvedené finančné prostriedky boli jej výlučným
majetkom a či prípadne aj tieto nepatrili do ich spoločného BSM.
2/ dom odo dňa nadobudnutia, teda 17 rokov užívali spolu ako manželia na účely trvalého bývania, súd
udáva, že uvedené neznamená, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k veci. Uvedené len svedčí
o spoločnom užívaní veci manželmi, jej udržiavaní, bežnej starostlivosti o vec, modernizácii s ohľadom

na technický pokrok, či zvýšenie štandardu bývania. Uvedené by malo byť v záujme oboch manželov, ak
tam majú spoločné bydlisko. Je pomerne bežné v manželských vzťahoch, že manželia užívajú spoločne
vec patriacu len jednému z manželov a že druhý manžel sa podieľa na jej udržiavaní ( veď tam napr. býva
v prípade rodinného domu ) a jej zachovávaní bez toho, aby z tohto dôvodu nadobudol vlastníctvo k nej.
3/ sa vzdala vlastníctva domu pri prepise u notára, aby sa neplatilo viac peňazí, súd udáva, že uvedené

nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Darovacia zmluva bola na strane obdarovaného uzavretá len
so samotným žalovaným.
4/ došlo k niekoľko stonásobne k zvýšeniu rozmerov domu, zastavanej plochy a hodnoty nehnuteľnosti,
súd udáva, že v zmysle ustálenej judikatúry uvedené nie je pre posúdenie veci ( otázky vlastníctva )
rozhodujúce. Aj otázka investícii je otázkou vyporiadania napr. BSM, príp. iného konania, nie konania o

určenievlastníckehopráva. Vtomtoniejerozhodujúceaninakohobolovydanéstavebnéčikolaudačné
rozhodnutie, príp. kto financoval stavbu, príp. z čieho materiálu bola stavba postavená. Dôležité je len
posúdenie prvkov dlhodobej životnosti, čo podľa názoru súdu stavba spĺňala a tieto ostali aj zachované
( viď vyššie ).
5/ vo vzťahu k dĺžke konania a nemožnosti si uplatnenia nárokov na prípadne investície do BSM

súd udáva, že žalobkyni v priebehu tohto konania nič nebránilo si v zákonných lehotách uplatniť tak
nároky vyplývajúce z investícii do cudzej veci, resp. podať riadny návrh na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ( ktoré by zrejme súd prerušil do právoplatného skončenia tejto veci, ktoré
mal súd podľa pokynov odvolacieho súdu riadne meritórne rozhodnúť ), kde by si tieto udávané nároky
uplatnila a boli by uplatnené riadne a včas a predmetom konania by bolo len ich preukazovanie a

výška a príp. výška vyrovnávacieho podielu manžela z BSM. Aj z tohto dôvodu súd pôvodne poukazoval
na absenciu naliehavého právneho záujmu na vedení konania, aby sa všetky práva a povinnosti
medzi bývalými manželmi vyriešili v konaní o vyporiadanie BSM, aj keď uvedené bolo odvolacím
súdom vyhodnotené ako nesprávne právne posúdenie veci. Uplatňovaná námietka odňatia možnosti
účastníkom konania konať o prípadnej dohode o vyporiadaní BSM bez meritórneho rozhodnutia v tejto

veci sa súdu s ohľadom na nepriaznivé vzťahy medzi účastníkmi konania ( aj vedené konania na
súde, ako udával právny zástupca žalobkyne ) javí ako vysoko nepravdepodobné.

37. Súd tiež dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument strany sporu - konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie

vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobkyne súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, abyzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

38. K zamietnutiu lehoty na podanie návrhov na doplnenie dokazovania súd poukazuje na dĺžku konania
a dostatok časového priestoru pre strany sporu, aby navrhli vykonanie ďalších dôkazov. Naviac už v roku
2017 nemala žalobkyňa žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, dokonca aj v priebehu posledného
pojednávania vo veci. Túto požiadavku vzniesla až po doplnení predbežného právneho posúdenia

veci vyplývajúceho z vykonaného dokazovania. Naviac súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie,
ktoré zodpovedalo na tie najdôležitejšie otázky potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu veci
( technické otázky ) a následne pre rozhodnutie súdu vo veci. Súd má zato, že vykonané dôkazy sú
postačujúce pre rozhodnutie vo veci a poskytovanie lehoty na ďalšie dôkazy by bolo už len predlžovanie
dĺžky tohto konania. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že po zrušení pôvodného rozsudku odvolacím
súdom, súd vyzýval strany sporu na predloženie a označenie dôkazov s poukazom na ust. § 153-154

CSP, pričom okrem návrhu na výsluch súdneho znalca ( žalovaným ) žiadne ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania neboli stranami sporu v stanovenej lehote podané.

39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 CSP v spojení s § 262 CSP
tak, že priznal nárok na ich náhradu úspešnému žalovanému. Súd v dôvodoch udávaných žalobkyňou

nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Konanie o určenie vlastníckeho práva je
konaním sporovým a teda primárne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je súd povinný
prihliadať na otázku úspechu a neúspechu strán sporu v spore ( § 255 ods. 1 CSP ). Žalobkyni nič
nebránilo, aj s ohľadom na vyslovený právny názor súdu na vec, disponovať žalobou a napr. vziať žalobu
späťihneďpozánikumanželstvaatýmsavyhnúťznaleckémudokazovaniuaďalšímtrovámnaprávnom

zastúpení oboch strán sporu, príp. aj v priebehu konania, či na pojednávaniach, resp. podať žalobu o
vyporiadanie BSM, kde by sa súd vyporiadal s otázkou vlastníctva k spornej nehnuteľnosti aj výškou
jej investícii do rekonštrukcie nehnuteľnosti, či investícii spoločných ( patriacich do BSM ) na uvedenú
rekonštrukciu. O výške trov konania súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 ods. 1 C.s.p. ).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.