Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720200952
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8720200952.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobkyne N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpenej: JUDr. Igorom Šafrankom, IČO: 31 954 448, advokátom so
sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: 1) EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 35 724 803, právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11Csp/21/2020-64
zo dňa 14.07.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:
,,I. Žalovaný 1/ je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29. 9. 2015 k Zmluve o
spotrebiteľskom úvere Lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 9. 2015 uzavretej medzi žalobkyňou
a právnym predchodcom žalovaného 1/ na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %, o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“

Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobkyňažaloboudoručenousúdudňa30.3.2020žiadala,
aby súd uložil žalovanému 1) povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v
úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.09.2015. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 29.09.2015 s
právnym predchodcom žalovaného 1) uzatvorila úverovú zmluvu, na základe ktorej jej poskytol finančné
prostriedky a zároveň dňa 29.9.2015 uzatvoril so žalobkyňou právny predchodca žalovaného 1) dohodu

o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 OZ. V dohode je uvedené, že dohoda sa uzatvára na dobu
určitú, a to doby splatenia pohľadávky. Dňa 21.06.2019 žalovaný 1) vyzval zamestnávateľa žalobkyne
o realizáciu zrážok zo mzdy, kde dlh k 21.6.2019 činí 4 030,04 eura. Napriek tomu, že neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť, žalovaný 2/ ako zamestnávateľ
je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a nemá možnosť ich zastaviť. Vzhľadom na skutočnosť, že sa
jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 os. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zmluva o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.09.2015 neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve
uvedený vo výške 17,60 %, správna výška RPMN vychádza na 19,73 %. V zmluve o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 29.09.2015 je tiež uvedená nesprávne čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, a to 5 707,26eura, celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť predstavuje súčet (výška mesačnej splátky x počet
splátok), čo predstavuje v danom prípade 6 112,80 eura (56,60 eura x 108).
Poukázal na skutočnosť, že dňa 16.12.2019 bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Banská

Bystrica sp.zn. 31Up/1730/2019, ktorým zaviazal žalobkyňu na zaplatenie istiny 1.519,86 eura s
príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2020 a vykonateľnosť 15.03.2020
a zároveň dňa 12.02.2020 Okresný súd Banská Bystrica v uvedenej veci vydal uznesenie, v ktorom
povolil splácať dlžnú istinu v 10 mesačných splátkach s tým, že nesplnenie čo i len jednej zo splátok
včas má za následok stratu výhody splátok.

Bol toho názoru, že v uvedenom prípade, t.j. v žalobe týkajúcej sa zdržania sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy, nejedná sa o tú istú vec právoplatne rozhodnutú, nakoľko žalobkyňa poukázala na
porušenie ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách.
Mal za to, že postavenie žalobkyne zostáva vždy neisté aj napriek tomu, že jej súd umožnil dlžnú sumu
splácať v mesačných splátkach, avšak nenahrádza, resp. neruší použitie dohody o zrážkach zo mzdy.

Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody, nakoľko jej postavenie je
vždy neisté. V danej veci je podstatné, že platobný rozkaz v predchádzajúcej veci nezakladá prekážku
„res iudicata“, pretože nie je daná totožnosť predmetu konania, a to z dôvodu, že v tejto veci uplatnený
nárok samotným žalovaným nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení.
Poukázal na to, že zo strany právneho predchodcu žalovaného v 1. rade bola použitá neprijateľná

zmluvná podmienka, nakoľko spolu s úverovou zmluvou bola uzatvorená aj dohoda o zrážkach zo mzdy
a žalobkyňa nemala inú možnosť, pretože v prípade, ak by nepodpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy,
tak by jej nebol poskytnutý úver, a preto týmto rozhodnutím sa upravil stav právnej neistoty zo strany
žalobkyne.
Konštatoval, že v prípade, že žalobkyňa nebude akceptovať, dodržiavať dohodu o splátkach tak ako bolo

rozhodnuté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, tak žalovaný 1) by opätovne mal možnosť
realizovať dohodu o zrážkach zo mzdy, a týmto rozhodnutím sa upravil stav právnej neistoty žalobkyne.
Uzavrel, že sa nejedná o tú istú vec, a teda nejedná sa o „res iudicata“ tak, ako poukazoval žalovaný v
1. rade vo svojom vyjadrení a z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového

poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného
uviedol, že na základe platobného rozkazu, bol v konaní v procesnom postavení žalobcu plne úspešnou
stranou sporu, kedy titulom predmetnej zmluvy požadoval od žalobkyne (tam v konaní žalovanej)

zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy. Táto pohľadávka bola žalovanému v 1. rade (vtedy
žalobcovi) priznaná spolu s úrokom a trovami súdneho konania v rozsahu 100 % s tým, že žalobkyňa
(vtedy žalovaná) je povinná zaplatiť priznanú pohľadávku v opakujúcich sa mesačných splátkach až do
úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok. Poznamenal, že uvedenú skutočnosť zdôraznil
už v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa jeho názoru bolo v konaní preukázané, že nie sú splnené procesné podmienky pre toto konanie,
nakoľko nemožno rozhodovať o tej istej veci dvakrát a súd mal konanie z dôvodu neodstrániteľnej
procesnej vady zastaviť (prekážka res iudicata). Predmetná zmluva už predsa bola predmetom súdnej
kontroly Okresného súdu Banská Bystrica s tým, že vtedy konajúci súd nevzhliadol žiadne neprijateľné
podmienky, resp. porušenie zákona o spotrebiteľských úveroch a s tým súvisiace prípadné určenie úveru

za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ súd v odôvodnení právne uzatvoril, že bola použitá neprijateľná
zmluvná podmienka, opätovne tým neprimerane a nezákonne zasahuje do právnej istoty žalovaného
v 1. rade.
Nestotožnil sa ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je uzatvorenie dohody
o zrážkach zo mzdy spolu s úverovou zmluvou neprijateľná zmluvná podmienka, keďže ani túto

argumentáciu žiadnym relevantným a preskúmateľným spôsobom nezdôvodnil.
Nakoľko bola predmetná pohľadávka priznaná súdnym rozhodnutím, zabezpečenie predmetnej
pohľadávky vo forme dohody o zrážkach zo mzdy stratilo akýkoľvek význam a nemôže byť daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe uvedeného je žaloba podaná nedôvodne,
eventuálne predčasne.

Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd konanie zastaví alebo
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní tak, ako budú
dodatočne písomne vyčíslené.3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

4. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi

skutočnosťamiadôkazmi,ktorébymalizanásledokzmenukonajúcimsúdomzistenéhostavualebojeho
právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým
rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť
iné právne hodnotenie stavu veci.

5. Predmetom daného konania je posudzovanie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nie plnenie zo

zmluvy o úvere - pohľadávka, ktorá z tohto právneho úkonu vznikla.

6. Podľa § 161 ods. 1,2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

8. Citované ustanovenie § 230 CSP upravuje materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia,
ktorá sa prejavuje v jeho nezmeniteľnosti a tým spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

To zároveň znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, sa nemôže rozhodovať
opäť. Z pohľadu teórie civilného procesného práva tvorí existencia prekážky právoplatne rozhodnutej
veci neodstrániteľnú negatívnu procesnú podmienku, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej
povinnosti. Existencia prekážky ,,res iudicata“ vedie k zastaveniu konania v ktoromkoľvek jeho štádiu
(§ 161 ods. 1, 2 CSP).

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny
vzťah medzi tými istými účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu
neboli v čase pôvodného rozhodnutia. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 3Cdo/42/2008.

9. Z hľadiska posúdenia, či konečné a nezmeniteľné rozhodnutie o konkrétnom spore spôsobuje vo
vzťahu k inému sporu prekážku ,,res iudicata“ je najpodstatnejšou otázkou zistenie a posúdenie, či
ide o tú istú vec. Teória civilného procesného práva hovorí v takomto prípade o totožnosti veci. Tá
je vo všeobecnosti daná totožnosťou sporových strán a totožnosťou predmetu konania. Totožnosť
strán znamená, že sporovými stranami sú tie isté právne subjekty, ktoré boli sporovými stranami

v konaní, ktoré sa už skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, a to bez ohľadu na ich procesné
postavenie. Identita predmetu konania je daná tvrdeniami o skutku, na ktorom je žaloba založená a
obsahom žalobného návrhu (petitu žaloby). O ten istý predmet konania ide vtedy, keď rovnaký nárok
alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z takých istých skutkových tvrdení, z ktorých bol
uplatnený pôvodný nárok, teda ak vyplýva z rovnakého skutku. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci

právoplatne rozhodnutej pritom nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý
bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý
skutkový dej po právnej stránke v pôvodnom konaní bol posúdený nesprávne alebo neúplne (zhodne v
odôvodneniach uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/42/2008,5Cdo/120/2009).

10. Je nesporné, že Okresným súdom Banská Bystrica bol dňa 16.12.2019 vydaný platobný rozkaz pod
sp. zn. 31Up/1730/2019, ktorým zaviazal žalobkyňu na zaplatenie istiny 1.519,86 eura s príslušenstvom.
Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2020 a vykonateľnosť 15.03.2020 a zároveň dňa
12.02.2020 Okresný súd Banská Bystrica v uvedenej veci vydal uznesenie, v ktorom povolil splácať
dlžnú istinu v 10 mesačných splátkach s tým, že nesplnenie čo i len jednej zo splátok včas má za

následok stratu výhody splátok.

11. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danej veci je podstatné, že
platobný rozkaz v predchádzajúcej veci nezakladá prekážku „res iudicata“ pretože nie je daná totožnosťpredmetu konania, a to z dôvodu, že v tejto veci uplatnený nárok samotnou žalobkyňou (zdržanie sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy), nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení.

12. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka výslovne umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Predpokladá
sa pritom písomná dohoda, t.j. písomne zachytený stret dvoch skutočne daných, slobodných, vážnych,
určitých a zrozumiteľných prejavov vôle. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Právny úkon je v ustanovení § 34

Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho
zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez
vôle preto niet ani právneho úkonu. Zmluva o úvere zo dňa 29.09.2015, uzavretá medzi žalobkyňou a

právnympredchodcomžalovanéhoje,akosprávneposúdilsúdprvejinštancie,spotrebiteľskouzmluvou.
Rovnaký režim platí pre všetky dokumenty uzatvárané spolu s ňou, kam patrí aj Dohoda o zrážkach zo
mzdy zo dňa 29.09.2015, ktorá, vychádzajúc z jej obsahu, bola rovnako predformulovaná veriteľom.

14. Vzhľadom na uvedené zákonodarca v snahe chrániť spotrebiteľa venuje zabezpečeniu, aby zmluvné

dojednania zaväzujúce spotrebiteľa vyjadrovali jeho skutočne existujúcu vôľu mimoriadnu pozornosť,
keď aj v ust. § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) v súvislosti
s ochranou spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami stanovil, že za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, čo je zjavne aj prípad prejednávaného sporu.

Dôkazné bremeno na preukázanie individuálneho dojednania takého zmluvného ustanovenia pritom
zaťažuje dodávateľa (viď § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

15. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch

zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho
úkonu znamená. Výslovne to zákonodarca vyjadril v zákone č.102/2014 Z.z. novelizujúcom zákon č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne v jeho § 5a keď s účinnosťou od 01.05.2014, teda
dávno pred uzavretím posudzovanej dohody, priamou normatívnou úpravou nepripustil zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy

a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme
osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
Aj z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcu k zmene viedlo zistenie, že všeobecná
úprava v Občianskom zákonníku nevyžadujúca schválenie súdom, kde stačí iba jednostranný úkon zo
strany predávajúceho vytvára výraznú nerovnováhu medzi postavením zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, preto je potrebné túto nerovnováhu korigovať.

16. Žalovaný hájil platnosť dohody tvrdením, že žalobkyňa bola riadne oboznámená s danou dohodou,
táto bola na samostatnej listine, zrozumiteľne vyjadrená, žalobkyňa ju podpísala. Žalovaný tvrdil jej
individuálne vyjednanie. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania však odvolací súd má za

to, že splnenie zákonných podmienok vyžadovaných podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane
spotrebiteľa pre platnosť tejto dohody preukázané nebolo, táto je preto neplatná a ďalším dôvodom
neplatnosti je to, že odvolací súd ju v zhode s názorom súdu prvej inštancie považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

17. Dohoda síce je uzavretá na samostatnej listine, avšak žalovaný nesúci dôkazné bremeno nijako
nepreukázal poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia a možnosť ju odmietnuť. V už spomínanej
dôvodovej správe k zákonu č.102/2014 Z.z. je k tomu uvedené, cit: „Je potrebné, aby o uzavretí takejto
dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a
prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti

dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho
výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.“ Žalovaný nepreukázal, že by vysvetlil
žalobkyni, čo uzavretie tejto dohody znamená, aké má dôsledky, aby mohla urobiť uvážené a slobodné
rozhodnutie. Poučenie o dôsledkoch uzavretia takej dohody je výslovnou zákonnou podmienkou jejplatnosti. Ak by zákonodarca predpokladal, že stačí dohodu spotrebiteľovi len písomne predložiť k
podpisu, nech si ju ten prečíta a sám pochopí jej význam a dôsledky, potom by normatívne nezakotvil
takúto špeciálnu poučovaciu povinnosť.

18. Žalovaný nepreukázal také poučenie, už preto je táto dohoda podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona
č.250/2007 Z.z. v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

19. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdené individuálne dojednanie danej dohody, k tomu sa žiada uviesť, že v

ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že každá
zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nepovažuje (pokiaľ nie je poskytnutý dôkaz o opaku)
za dojednanú individuálne, ale sa považuje za štandardnú (adhéznu) zmluvu. Túto domnienku nie je
povinný vyvracať spotrebiteľ, ale dodávateľ. Rovnako čl. 3 ods. 4 smernice 93/13/ EHS zakotvuje, že
keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že zmluvnú podmienku dojednal individuálne, dôkaz
tohto tvrdenia zaťažuje predajcu alebo dodávateľa na čo v prípade sporu musí prihliadať aj súd.

20. Pokiaľ teda ide o otázku, či predmetná formulárová dohoda o zrážkach zo mzdy je individuálne
vyjednanou zmluvnou podmienkou, súd nezistil prekážky na vykonanie súdnej kontroly tejto zmluvnej
podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by
zmluvná podmienka bola individuálne vyjednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). S výnimkou

podpisu žalobkyne ako spotrebiteľky, ktorá nijako nemohla ovplyvniť obsah dohody, táto je dodávateľom
vopred pripravená bez možnosti ovplyvniť jej obsah.

21. Preto nemožno urobiť iný záver ako ten, že nešlo o individuálne dojednanie, ale o vopred
predformulované dojednanie s ktorým súhlas či nesúhlas mohol spotrebiteľ vyjadriť len tak, že dohodu

spolu so zmluvou ako celok buď akceptovať bude, alebo nie.

22. Nič nebráni tomu, aby jedna strana kontraktu pripravila a predtlačila text zmluvy, či dohody, avšak
zákon (§ 53 ods.2 Občianskeho zákonníka) venuje mimoriadnu pozornosť práve tomu, aby spotrebiteľ
nielenže mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy s jej dojednaniami, ale aby aj reálne mohol

ovplyvniť ich obsah (napríklad slobodným vyznačením alternatívy súhlasím - nesúhlasím), pričom v
danom prípade žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť dohodu o
zrážkach zo mzdy ovplyvniť, či vylúčiť a neuzavrieť ju bez dôsledkov na poskytnutie úveru, s ktorým je
táto dohoda previazaná.

23. Žalovaný nesúci dôkazné bremeno individuálneho dojednania dohody vzhľadom na už uvedenú
argumentáciu súdu o potrebe preukázania existencie skutočne danej, slobodnej vôle spotrebiteľa
„uzatvárajúceho“ takúto dohodu o zrážkach zo mzdy nepreukázal, žeby sa dojednanie dohody o
zrážkach zo mzdy formou listiny majúcej priamy súvis s úverovou zmluvou a uzatváranou spolu s ňou
neudialo len z vôle veriteľa bez akejkoľvek možnosti žalobkyne takúto dohodu vylúčiť a uzavrieť zmluvu

o úvere aj bez takejto „dohody“. Z dohody o zrážkach zo mzdy taktiež nevyplýva, žeby žalobca ako
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a o tom, čo vlastne toto dojednanie znamená.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní dohody žalovaný
neuniesol. V danom prípade je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná, a preto žalovaný (§ 53a

Občianskeho zákonníka) nemá právo na základe tejto dohody požadovať od zamestnávateľa žalobkyne
vykonávanie zrážok zo mzdy.

25. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

26. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si dôvodov ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1, 2 CSP).27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný ako procesne neúspešná strana nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nemá. Žalobkyňa ako plne úspešná strana sporu bola v priebehu odvolacieho

konania pasívna, žiadne preukázateľné trov odvolacieho konania jej nevznikli, preto jej odvolací súd
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.