Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 17C/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918200370
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Nosková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6918200370.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota, sudkyňou JUDr. Stanislavou Noskovou, v právnej veci žalobcu: R. V.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXX, M., právne zast.: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka, so
sídlom Železničná 291, Poltár, proti žalovaným v rade 1/: X. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX
Q., t.č. Domov dôchodcov Tisovec, 2/ U. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX, Q., 3/ F. V., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX, M., 5/ K. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, Q., 6/ K.. Y.

L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XX/XX, C. L., 7/ R. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX,
Q., právne zast. JUDr. Róbert Lakatoš, advokát, so sídlom Daxnerova 5, Rimavská Sobota, 8/ K.. T. J.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. Z. XXXX/X, K. L., 9R/ E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W.
Z. XXXX/X, C. L., 10/ Ľ. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, F. F., 12/ X. V., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Y. XXX, Q., 13/ E. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. X, Q., 14/ A. F., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, Q., 15/ R. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, Q., 16/ E. Y., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom U.. Z. XXX, Q. o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/, s a p r i z n á v a voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovaným pôvodne 1/ až 11/ určenia vlastníckeho práva.
Žalobu odôvodnil tým, že jeho právnymi predchodcami boli R. F., nar. XX.XX.XXXX, vyhlásený za

mŕtveho XX.XX.XXXX a I. F., nar. XX.XX.XXXX, vyhlásený za mŕtveho XX.XX.XXXX, ktorí zomreli bez
potomkovvUSA.TakistoY.F.,nar.XX.XX.XXXX.AkodedičponichprichádzadoúvahyY.F.,nar.XXXX,
ktorý zomrel XX.XX.XXXX a ktorý mal dvoch synov Y. F., ktorý zomrel bez potomkov a bol vyhlásený
za mŕtveho XX.XX.XXXX a I. F., nar. XX.XX.XXXX a ktorý zomrel XX.XX.XXXX. I. F., nar. XX.XX.XXXX
mal spolu s manželkou Y. jedinú dcéru R. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX a táto mala
jediného syna R. V. - žalobcu. Žalobca sa stal na základe rozhodnutia o dedičstve Štátneho notárstva
Rimavská Sobota H. XXX, XXX, XXX/XXXX E. H. XXX/XXXX v 1 - ine vlastníkom rodinného domu súp.č.

XX postaveného v roku XXXX. Neskôr bolo rodinnému domu pridelené súp.č. XX. V roku XXXX bolo na
Okresnom súde Rimavská Sobota vedené konanie o určenie vlastníckeho práva sp.zn. 9C/220/1987,
ktorým bolo určené vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Q. - časť dvora,
v súčasnosti C KN p. č. XX/X proti odporcom R. a Júlii Skaljakovcom. Žalobca nechal vyhotoviť
geometrický plán č. 27/2009 geodetkou X. T.. Žalobca zistil, že napriek tomu, že rodinný dom s.č.
stojí viac ako 100 rokov, je stále pozemok pod rodinným domom a časť dvora vedený v prospech členov

pozemkového spoločenstva. Pozemky odkúpil od vtedajšieho urbáru prastarý otec žalobcu -
Y. F., nar. XXXX a dedičstvo bolo prejednané štátnym notárstvom Rimavská Sobota D 476/1926. Odkúpil
ich približne okolo roku 1900 od vtedajšieho urbáru, ktorý bol predchodcom súčasného Pozemkovéhospoločenstva Q.. Prastarý otec žalobcu postavil na pozemkoch približne v roku 1901 na základe súhlasu
obecného úradu Hrušovo zo dňa 11.04.1901 rodinný dom. Od roku 1901 bol pozemok užívaný ako
pozemok zastavaný stavbou rodinného domu a ako časť dvora právnymi predchodcami žalobcu a

žalobcom až do dnes. Žalobca sa pokúsil o mimosúdnu dohodu s pozemkovým spoločenstvom. Z
geometrického plánu J. XX/XXXX geodetky X. T. vyplýva, že pozemky užívané právnymi predchodcami
ako pozemok zastavaný časťou rodinného domu a dvor sú zamerané ako Z. V. T..Č.. XX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XX m2, p.č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a boli
oddelené od E KN p.č. XXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 vedenej v prospech

členov urbáru pozemkového spoločenstva Q. na Okresnom úrade C. L., odbor katastra LV č. XXX.
Pretože žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Hrušovo ako CKN p.č.
XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, p.č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, pričom ako podieloví spoluvlastníci sú vedení členovia pozemkového spoločenstva, je rozpor
medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a stavom skutočným naliehavým právnym záujmom
na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva.

Právny predchodca žalobcu Y. F. nar. XXXX vstúpil do držby pozemku v roku XXXX a užíval ho až do
XXXX. Po jeho smrti pozemok užívali jeho právny nástupcovia I. F. s manželkou Y., ich dcéra R. a do
dnešného dňa žalobca ako ich jediný
dedič. Podľa § 115 a §116 zákona č. 141/1950 Zb. Stredného občianskeho zákonníka vlastnícke právo
k nehnuteľnej veci nadobudne ten, kto ju drží oprávnene nepretržite 10 rokov ak ide o nehnuteľnú vec.

PrávnypredchodcažalobcuodkúpilpozemkyvrokuXXXX,písomnázmluvasasícenedochovala,avšak
v roku 1901 bolo vydané povolenie na stavbu rodinného domu, ktorý stojí dodnes. Rodinný dom spolu s
dvorom bol predmetom prejednania v rozhodnutiach po právnych predchodcoch žalobcu. Žalobca užíval
nehnuteľnosti dobromyseľne nerušene od 01.01.1992 až do dnes, platí dane a poplatky a teda naplnil
podmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním.

2. K podanej žalobe žalobca pripojil Rozhodnutie štátneho notárstva H. XXX, XXX, XXX/XX, úmrtný list
Y. F., rozhodnutie o určení súpisného čísla, uznesenie o potvrdení nadobudnutia dedičstva H., rodný
list R. F., krstný list R. F., úmrtný list R. V., povolenie na stavbu z 11.04.1901, rozhodnutie štátneho
notárstva H., výpis z katastra nehnuteľností, N. Č.. XX, výpis z registra pozemkových spoločenstiev

ohľadne Pasienkového pozemkového spoločenstva Q., výpis z katastra nehnuteľností, LV č. XX, výpis
z katastra nehnuteľností, LV č. XXX, geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, H. XXX/XXXX.

3.Podľa§61zákonač.160/2015Z.z.(ďalejlen„CSP“),procesnúsubjektivitumáten,ktomáspôsobilosť
na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

4. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

5. Súd pri svojej činnosti zistil, že žalovaní pôvodne označení ako žalovaný v rade 4/ - X. Y. a žalovaný v
rade 11/ - A.W. N. boli v čase podania žaloby zomrelí (vyplýva to aj z LV č. XXX). Preto súd s poukazom

na cit. ust. § 62 CSP uznesením č.k. 17C/2/2018-102 zo dňa 13.06.2018 konanie voči žalovaným 4/ -
X. Y. a žalovanému 11/ - A. N. zastavil.

6. Následne súd s poukazom na vyjadrenie žalobcu doručeného súdu dňa 07.05.2018 uznesením č.k.
17C/2/2018-105 zo dňa 13.06.2018 pripustil, aby do konania vstúpila ako žalovaná v rade 12/ X. V., rod.

Y. ako právna nástupkyňa po X. Y. (žalovaný v rade 4/).

7. Okresný súd Rimavská Sobota s poukazom na návrh žalobcu zo dňa 09.07.2018 uznesením č.k.
17C/2/2018-134 zo dňa 24.07.2018 pripustil, aby do konania vstúpili ako žalovaní v rade 13/ E. N., 14/
A. F., 15/ R. N. a 16/ E. Y. a to ako právny nástupcovia po A. N. (pôvodne žalovaný v rade 11/).

8. K námietke žalovanej 7/ ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie a procesnému postupu súdu je
potrebné doplniť, že nebol daný zákonný dôvod pre zastavenie celého konania v dôsledku nedostatku
procesnej subjektivity na strane žalovaného 4/ a 11/ tak, ako tvrdila žalovaná 7/. Keďže v danom prípade
na strane žalovaného vystupovalo viacero subjektov (spoločenstvo), súd skúmal splnenie procesnej

podmienky spočívajúcej v procesnej subjektivite u každého z týchto subjektov samostatne, pričom
nedostatok tejto podmienky konštatoval u dvoch subjektov, a to u žalovaného 4/ a 11/, v nadväznosti
na čo konanie voči nim uznesením č.k. 17C/2/2018-102 zo dňa 13.06.2018 zastavil podľa § 62
Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na to, že ostatní žalovaní mali v čase podania žaloby procesnúsubjektivitu (t.j. spôsobilosť mať práva a povinnosti), neboli tak vo vzťahu k nim splnené podmienky pre
zastavenie konania podľa § 62 CSP. Súd má za to, že takýto postup je v súlade s Civilným sporovým
poriadkom i s ustálenou rozhodovacou praxou. Až následne, pokiaľ by žalobca neučinil procesný návrh

na pristúpenie ďalších subjektov do konania na stranu žalovaného (právnych nástupcov žalovaných
4/ a 11/), by to viedlo k zamietnutiu žaloby v zmysle § 78 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak,
ako na to poukazovala žalovaná 7/. K tomuto zamietnutiu by však tiež nemohlo dôjsť „od stola“, t.j. bez
toho, aby súd postupoval v zmysle § 167 a nasl. Civilného sporového poriadku a súd by tak musel
urobiť na pojednávaní.

9. Žalovaná 7/ sa k riadne doručenej žalobe vyjadrila a uviedla, že spoluvlastníci v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tvoria nerozlučné spoločenstvo a musia byť všetci účastní na
pojednávaní, pokiaľ niektorý z účastníkov chýba, jedná sa o nedostatok vecnej legitimácie, ktorá
nevyhnutne musí viesť k zamietnutiu žaloby. Na uvedené poukázala v súvislosti s uznesením
č.k. 17C/2/2018-102, ktorým bolo konanie voči žalovaným 4/ a 11/ zastavené a uznesením č.k.

17C/2/2018-105, ktorým boli pripustení do konania právny nástupníci po žalovanom v rade 4/. Tento
postup súdu považuje za bez opory v platnej právnej úprave (§60, §78, §62 CSP) a jedná sa tu o
neodstrániteľnú vadu konania následkom ktorej súd konanie zastaví a podľa § 78 ods. 2 CSP žalobu
zamietne. Podľa § 78 ods. 1, 2 CSP je nútené spoločenstvo procesným spoločenstvom, v ktorom
osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu

zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ods. 1. Konanie o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí prebiehať zásadne za účasti všetkých zapísaných vlastníkov/
spoluvlastníkov. Pretože žalovaní v rade 4/ a 11/ boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a ku
dňu začatia konania nemali spôsobilosť mať práva a povinnosti, v zmysle § 78 ods. 2 CSP mala byť
žaloba zamietnutá.

K meritu veci žalovaná uviedla, že zo strany žalobcu v spore nie je splnená jedna zo základných
podmienok vydržania podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to oprávnenosť. Samotná okolnosť,
že právni predchodcovia žalobcu a aj on sám predmetné nehnuteľnosti od začiatku 20-teho storočia
užívali nedáva jednoznačný záver o tom, že by ich užívali v domnení, že im patria. Žalobca na
preukázanie vlastníckeho práva zo strany jeho právnych predchodcov tento súdu nepredložil žiadne

listinné dôkazy. Predložené „Povolenie“ na stavbu zo dňa 11.04.1901 svedčí len o tom, že Y. F. bol
udelený súhlas na výstavbu rodinného domu. Žalobca nezdokladoval, že išlo o povolenie na stavbu
práve na nehnuteľnostiach tvoriacich predmet tohto konania. Z tohto dôvodu tvrdí, že žalobca nemohol
nadobudnúťvlastníckeprávokspornýmpozemkomvydržaním.Okremspôsobiléhopredmetuasubjektu
vydržania sú základnými predpokladmi vydržania aj oprávnená držba a jej nepretržitosť počas

zákonom stanovenej doby. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou musí
byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo
po celú vydržaciu dobu dôvodné. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil
so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, čoho
dôkazom sú žalobcom predložené dedičské rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že nehnuteľnosti tvoriace

predmet tohto konania neboli predmetom žiadneho dedičského konania po právnych predchodcoch
žalobcu a z ktorých vyplýva, že rodinný dom č. 48 sa mal nachádzať na pôvodnej
pozemkovoknižne vedenej parcele č. XXX, kat. územia Q., ktorá je susednou parcelou k E-KN parc.č.
XXX/XXX, kat. územie Hrušovo a javí sa pravdepodobnejšie, že rodinný dom č. XX sa v skutočnosti
nachádza na C-KN parc.č. XX/X ako o tom svedčí LV č.XX pre kat. územie Q..

10. Žalovaná v rade 3/ vo svojom vyjadrení uviedla, že sa plne stotožňuje s vyjadrením žalovanej v
rade 7/.

11.Žalovanývrade6/vosvojomvyjadreníuviedol,žesaplnestotožňujesvyjadrenímžalovanejvrade7/

a so žalobou žalobcu nesúhlasí, avšak nevylučuje možnosť dohodnúť sa o predaji a kúpe predmetných
nehnuteľností za dohodnutú cenu.

12. Žalovaný v rade 5/ vo svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí s vyjadrením žalovanej v rade 7/.

13. Žalovaná v rade 16/ vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť, lebo nie je dôvod.

14. Žalovaná v rade 13/ vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s určením vlastníckeho práva
vydržaním.15. Žalovaná v rade 10/ vo svojom vyjadrení uviedla, že sa plne stotožňuje s vyjadreniami ostatných
žalovaných, so žalobou nesúhlasí a žiada, aby bola zamietnutá ako nedôvodná.

16. Žalobca k vyjadreniu žalovanej v rade 7/ uviedol, že ohľadne nepreukázania totožnosti stavby
povolenej v roku 1901 s domom, ktorý stojí do dnešného dňa na spornom pozemku, žiadny iný dom
žalobca ani jeho predkovia v obci nevlastnili a postavenie domu právnymi predchodcami žalobcu bolo
už dokázané v konaní sp.zn. 9C/220/1987 v spojení s rozhodnutím KS v BB sp.zn. 14Co 147/1989.

Podľa skutočného zamerania stavby geometrickým plánom na E KN p.č. XXX rodinný dom nestojí. Za
účelom preukázania dobromyseľnosti držby žiadal vykonať ohliadku a vypočuť ako svedkov žalovaných
5/, 6/ a K. F..

17. Žalovaná v rade 7/ k vyjadreniu žalobcu uviedla, že so žalobou naďalej nesúhlasí, ku konaniu
9C 220/1987 v spojení s 14Co147/1989 sa vyjadriť nevie, pretože nebola účastníčkou predmetného

konania. Poukázala na tvrdenie žalobcu, že súdne konanie by nebolo potrebné, ak by predmetné
pozemky boli predmetom dedičského konania a preto má za to, že sám žalobca pripustil možnosť
riešenia veci aj inak než formou sporu a z toho možno vyvodiť, že nemá naliehavý právny záujem na
určení, keďže vec je možné riešiť inak. Ďalej uviedla, že je pre ňu nezrozumiteľnou námietka žalobcu,
že podľa skutočného zamerania rodinný dom nestojí. Táto okolnosť vyplýva z dedičských rozhodnutí

predložených v spore a žalobca ako ich účastník a dedič rodinného domu č.s. XX mal túto nesprávnosť
namietať v príslušných dedičských konaniach a nie tvrdiť, že okolnosť, ktorú v minulosti akceptoval, v
súčasnosti neplatí. K návrhu na výsluch svedkov uviedol, že žalovaní 5/ a 6/ sú stranami sporu a K. F.
podľa jej vedomostí v obci Q. nikdy trvale nebývala.

18. Žalovaná v rade 14/ vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s určením vlastníckeho práva a žalobu
žalobcu žiadala zamietnuť.

19. Žalovaný v rade 15/ sa vyjadril, že nesúhlasí s určením vlastníckeho práva a žalobu žiada zamietnuť.

20. Žalovaná v rade 16/ vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s určením vlastníckeho práva a žiada
žalobu zamietnuť.

21. Žalobca k vyjadreniam žalovaných uviedol, že žalovaní len vyjadrili svoje nesúhlasné stanovisko a
neuvádzajú žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by výslovne popreli a vyvrátili skutkové tvrdenia žalobcu

a žiaden zo žalovaných netvrdí, že právny predchodcovia žalobcu nepostavili pred viac ako 100 rokmi
rodinný dom, ktorého časť sa nachádza na spornom pozemku a ani jeden z podielových spoluvlastníkov
právnych predchodcov žalobcu v dobromyseľnej držbe nikdy nerušil.
22. Z rozhodnutia štátneho notárstva v Rimavskej Sobote D 395,396, 397/73 zo dňa 27.09.1973 súd
zistil, že R. V., nar. X.X.XXXX dedí majetok v celosti po poručiteľoch R. F., nar. XX.XX.XXXX,

I. F., nar. XX.XX.XXXX a Y. F., nar. XX.XX.XXXX. Dedičstvo pozostávalo okrem iného aj z 1 rodinného
domčeka č.d. XX, postavený v roku 1900 zo skál, pokrytý škridlami, pozostávajúci z jednej izby, kuchyne
a komory, spolu s druhým stavebným pozemkom v odhadnej cene 5.500,- Kčs.

23. Z úmrtného listu Y. F.V., XX ročného, bolo zistené, že tento zomrel dňa XX.XX.XXXX.

24. Z rozhodnutia obce Q. č. X/XXXX zo dňa 04.08.2009 súd zistil, že pre stavbu postavenú v obci Q., na
kat.území Q., na parcele XX/X, rodinný dom, ktorého vlastníkom je R. V. bolo určené súpisné číslo 48.

25. Z uznesenia o potvrdení dedičstva D 918/63 zo dňa 31.03.1964 po poručiteľovi I. F., zomr.

XX.XX.XXXX bolo zistené, že nehnuteľnosti v kat. území Q., parc.č. XXX dom, č.p. XX nové číslo XX
dvor, záhrada v XX/XXX B XX/a, pričom poručiteľovi patrí pol domu nadobudla jeho manželka Y. F. C.. F..

26. Z rodného listu R. F., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že táto sa narodila rodičom I. F. a Y. F..

27. Z úmrtného listu R. V., rod. F., nar. XX.XX.XXXX bolo zistené, že táto zomrela dňa XX.XX.XXXX.

28. Z Povolenia zo dňa 11.04.1901 súd zistil, že Y. F., obyvateľovi Q. sa vydáva povolenie na stavbu
na jeho majetku nachádzajúceho sa v Q. s popisným číslom XX. Stavba má stáť na priestranstve jehomajetku v rozsahu jedna izba, jedna kuchyňa a komora, vyzdvihnutie chodby. Voči povoleniu nebola
vznesená žiadna námietka.

29. Z Rozhodnutia štátneho notárstva v Rimavskej Sobote D 410/81 po poručiteľke Y. F., zomr.
XX.XX.XXXX (pozn. súdu: dátum je ťažko čitateľný) súd zistil, že jediným dedičom sa na základe závetu
stal jej vnuk R. V., nar. XX.XX.XXXX. Súčasťou dedičstva boli nehnuteľnosti v kat. území Q., parc.č.
XXX - dom č. XX, dvor a záhrada pod B:XX/a ešte na mene právneho predchodcu I. F. v 27/180-inách,
avšak titulom D 918/63 jeho podiel v celosti na mene poručiteľky, v skutočnosti ide o 1 inu rodinného

domu č. XX.

30. Z LV č. XX, okres C. L., obec Q., kat. územie Q., súp. č. XX, na parcele číslo XX/X - rodinný
dom súd zistil, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je R. V., W.. XX.XX.XXXX v podiele 1. Titulom
nadobudnutia je D 410/81.

31. Z výpisu z LV č. XX, okres C. L., obec Q., kat. územie Q. bolo zistené, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľnosti evidovanej ako parcely registra „C“, parc.č. XX/X, o výmere XX, zastavaná plocha a
nádvorie v podiele 1/1.

32. Z výpisu z katastra nehnuteľností, LV č. XXX ohľadne nehnuteľnosti evidovanej ako parcela

registra „E“, parc.č. XXX/XXX, o výmere XXX, trvalý trávnatý porast súd zistil, že sa jedná o spoločnú
nehnuteľnosť podľa zákona č. XX//XXXX Z.z. a jej spoluvlastníkmi sú A. N. (pôvodne žalovaný 11/),
žalobca, žalovaní 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 12/.

33. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveného geodetkou X.

T. bolo zistené, že pozemok zastavaný časťou rodinného domu a dvor zamerané ako C KN parc.č. XX/
X o výmere XX m2 a parc.č. 45/3 trvalé trávne porasty, o výmere 156 m2 boli oddelené od E KN parc.č.
955/100 trvalé trávne porasty, o výmere 535 m2.

34. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 17.12.2018, ktorého sa nezúčastnili žalovaní v rade 1/, 8/, 9/ a

12/, ktorí sa však riadne a včas ospravedlnili. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.

35. Na tomto pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zotrvávajú na podanej žalobe na tom
skutkovom základe, ako už uviedli v žalobe a svojich vyjadreniach.

36. Právny zástupca žalovanej 7/ na pojednávaní uviedol, že spolu so svojou klientkou so žalobou
nesúhlasia a žiadajú ju zamietnuť. K meritu veci uviedol, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania
vydržania je na žalobcovi a ten žiadnym spôsobom nepreukázal dobromyseľnosť svojej držby. Žalobca
len odkázal na uzavretie kúpnej zmluvy na prelome 19. a 20. storočia, o ktorej nepredložil žiaden
dôkaz. Má za to, že samotná okolnosť, že žalobca nehnuteľnosť užíval, nemohla

viesť k jeho dobromyseľnosti v tom, že tá časť spoločnej nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza časť
rodinného domu mu patrí a to preto, že všetci podieloví spoluvlastníci si boli vedomí svojho
vlastníckeho resp. spoluvlastníckeho práva. Takýmto spoluvlastníkom bol aj žalobca a preto nemohol
byť vylúčený z užívania tejto nehnuteľnosti ako z predmetu v podielovom spoluvlastníctve. A preto
nemohol byť presvedčený ani o tom, že mu sporná nehnuteľnosť v celosti patrí. Predmetom tohto sporu

je časť parcely č. 955/100. Žalovanej 7/ nie sú známe okolnosti za ktorých žalobca resp. jeho právny
predchodcovia túto časť zabrali, rozhodne však časť tejto pôvodne pozemno knižnej parcely, ktorá je
spoločnounehnuteľnosťounikdyodnikoho,okremsvojhopodieluznejnekúpili,aninikohoztejtoparcely
nevyplácali. Ďalej uviedol, že stavebné povolenie nie je nadobúdacím titulom pozemku a teda to, že
právny predchodcovia žalobcu postavili dom aj na parcele, ktorá patrila do urbáru bolo len tolerovanie

stavu s tým, že sa očakávalo, že žalobca resp. jeho právny predchodcovia oslovia urbárnikov
a vysporiadajú si túto čiastku. Držba spornej nehnuteľnosti nebola dobromyseľná, ale išlo o svojvoľné
zabratie časti urbárskeho pozemku a o svojvoľné postavenie si časti rodinného domu na tomto pozemku.
Poukázal na žalobcom predložené povolenie z roku 1901, a to, že z neho nevyplýva na ktorom
pozemku sa vlastne tento rodinný dom má postaviť, je v ňom spomenutá parcela č. 55, avšak táto

parcela sa nenachádza na žiadnej mape, ktorá bola predložená v spore a preto nie je známe, kde sa tá
parcela nachádza. A pretože aj sám žalobca uviedol, že nie celý rodinný dom sa nachádza na spornom
pozemku, ale len jeho časť a časť dvora, jedná sa teda o neoprávnené zabratie, ktoré nemohlo vyvolať
u žalobcu ani u jeho právnych predchodcov dojem, že tento pozemok nadobudli do svojho vlastníctva.37. Žalovaní 2/, 3/, 5/, 6/, 13/, 14/, 15/, 16/ na pojednávaní zhodne uviedli, že so žalobou nesúhlasia
a to z dôvodu, že cez sporný pozemok sa chodievalo na vodu a ten dom tam stojí po celý ich život.

Bola im predložená mapa a len žalovaný 5/ vedel z nej samostatne čítať a ukázať miesto, na ktorom sa
nachádza studňa, kam sa chodievalo na vodu.

38. Žalobca k povoleniu na stavbu uviedol, že keď sa obecný výbor vyjadril, že nebola vznesená zo
žiadnej strany námietka a že stavba domu sa povoľuje, tak takéto vyjadrenie orgánu, ktorý zastupuje

obec je smerodajný a právoplatný.

39. Na záver právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že písomný dôkaz vo forme stavebného povolenia
z roku 1901 preukazuje dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcu vo vzťahu k spornej
nehnuteľnosti.Ďalejuviedla,žeajvzhľadomnadedičskérozhodnutiaboliprávnypredchodcoviažalobcu
utvrdzovaní, že tento pozemok prináleží k rodinnému domu. Vždy bol predmetom dedičského konania aj

príslušnýstavebnýpozemokazáhrada,ajkeďvdedičskýchrozhodnutiachnebolbližšieidentifikovaný.K
vyjadreniam žalovaných uviedla, že mala dojem, že úplne presne nevedia o akú nehnuteľnosť sa jedná.

40. Právny zástupca žalovanej 7/ na záver uviedol, že podľa neho žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a žiadal žalobu zamietnuť. A pretože sa nepreukázala kúpna zmluva, teda majú pochybnosť o kúpe.

Žalobca nepreukázal základné náležitosti vydržania tak, ako má na mysli Stredný občiansky zákonník
a aj platný Občiansky zákonník.

41. Súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, pretože to považoval za nehospodárne
a listinné dôkazy, ktoré boli súdu predložené považoval za dostačujúce pre jeho rozhodnutie a s

ohľadom na právne posúdenie veci by ani navrhnuté dôkazné prostriedky nemohli priniesť pre žalobcu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.

42. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.

43. Podľa § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe

právny predchodca.

44. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou
danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré tvoria podmienky určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje
k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby resp. že nie je

preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu
zamietnuťbezvykonávaniaďalšiehodokazovania.Priskúmaníexistencienaliehavéhoprávnehozáujmu
ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany
práva žalobcu. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv
k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť

zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí
sp.zn. 1Cdo 56/2003, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník
spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

45. Vzhľadom k tomu, že v katastri nehnuteľnosti sú na LV č. XXX, pre k.ú. Q. zapísaní ako vlastníci

spornej nehnuteľnosti žalovaní aj spolu so žalovaným 11/, ktorý bol už v čase podania žaloby zomrelý,
pričom žalobca poukazuje na to, že vlastní rodinný dom v 1/2, ktorý sa sčasti nachádza na spornom
pozemku a tento nadobudol vydržaním. Súd preto konštatuje, že žalobca má naliehavý právny záujem
na podanie určovacej žaloby.

46. Na základe vykonaného dokazovania súd nepovažoval za sporné, že na výstavbu rodinného domu
bolo Y. F. vydané povolenie dňa 11.04.1901 na jeho majetku v Hrušove s popisným číslom XX. Rovnako
nepovažoval za sporné, že predmetný dom parc. č. XXX, dom č. p. XX, nové číslo XX, na základe
Uznesenia Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote zdedila po poručiteľovi I. F., zomr. XX.XX.XXXX jehomanželka Y. F., rod. F. v 1. Na základe Rozhodnutia Štátneho notárstva D 410/81 po poručiteľke Y.
F. nadobudol dedičstvo, ktorého súčasťou bola 1 rodinného domu č. XX, vrátane 27/180-in zastavanej
plochy, dvora a záhrady R. V., nr. 01.02.1946, teda žalobca. Rovnako súd nepovažoval za sporné, že

pre rodinný dom na parc.č. XX/X nachádzajúcej sa v kat. území Hrušovo bolo určené súpisné číslo
XX a to rozhodnutím obce Q.o č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

47. Žalobca sa v predmetnom konaní domáha určenia vlastníckeho práva k spornému pozemku titulom
vydržania. Tvrdí, že pozemok pod rodinným domom súp. č. 48 odkúpil od vtedajšieho urbáru prastarý

otec žalobcu - Y. F., nar. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a to približne okolo roku 1900. Kúpna zmluva sa
nedochovala. Následne prastarý otec žalobcu postavil okolo roku 1901 na základe súhlasu obecného
úradu Q. zo dňa 11.04.1901 rodinný dom. Od roku 1901 bol pozemok užívaný ako pozemok zastavaný
stavbou rodinného domu a ako časť dvora právnymi predchodcami žalobcu a žalobcom až do podania
žaloby.

48. Z predmetného Povolenia zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že toto osvedčuje len tú skutočnosť, že Y.
F., obyvateľovi Q. bolo vydané povolenia na stavbu rodinného domu na jeho majetku nachádzajúceho sa
v Q. s popisným číslom XX. Voči povoleniu nebola vznesená žiadna námietka. Nevyplýva z neho, že by
Y. F. bol vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXX/XXX o výmere
XXX m2, trvalé trávne porasty a na tých by mu bola povolená výstavba rodinného domu a od ktorých boli

oddelené na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX ako C KN par.č. XX/X zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XX m2 a parc.č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2.

49. Stredný občiansky zákonník pripúšťal nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľným veciam aj vydržaním.
Podľa § 115 tohto zákonníka vydržaním bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo, ak nešlo o

nescudziteľné veci, ktoré boli v socialistickom vlastníctve. Podľa § 116 vlastníctvo k nehnuteľnej veci
nadobudol ten, kto vec držal oprávnene a nepretržite 3 roky, ak išlo o nehnuteľnú vec, bola potrebná
vydržacia 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval podľa § 145 ten, kto so zreteľom na všetky
okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. V pochybnostiach sa predpokladalo,
že držba je oprávnená.

50. Dňom 01.01.1992 nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. vykonaná
zákonom č. 509/1991 Zb. Podľa tejto novely od 01.01.1992 z vydržania nie je vylúčený žiadny subjekt
a predmet vydržania je obmedzený len okrajovo (§134 ods. 2). Podľa judikatúry všeobecných súdov
ako aj Ústavného súdu SR, pokiaľ v dobe nadobudnutia účinnosti tejto novely č. 509/1992 Zb., t.j.

ku dňu 01.01.1992 boli splnené podmienky vydržania stanovené touto novelou, došlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva aj v prípadoch, kedy podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním boli
naplňované pred účinnosťou tejto novely, kedy vydržanie bolo obmedzené. Oprávnený držiteľ sa
tak stáva vlastníkom veci na základe vydržania nadobudnutím účinnosti zákona, t.j. dňom 01.01.1992,
pokiaľ oprávnená držba pokračovala do tohto dňa.

51. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca by sa mohol na základe držby začatej v roku 1901
(jeho právnymi predchodcami) stať vlastníkom sporného pozemku, avšak len za predpokladu, že boli
splnené zákonné predpoklady pre vydržanie.

52. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených
podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K
tomu,abybolomožnénadobudnúťvlastníckeprávovydržanímmusiabyťsplnenézároveňtietozákonné
predpoklady:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,

b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby,
c) spôsobilý predmet vydržania.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí.

53. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp.
nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na
všetkyokolnosti“.Súdnapraxjejednotnávtom, žeposúdenietoho,čidržiteľjesozreteľomnavšetkyokolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na
všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre

seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec
alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú aj
okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa
držby. Subjektívny pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

54. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí,
aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa
môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej
držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci
sa postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu
požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila

možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Preto ak sa niekto uchopí
držby nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej
viere, že je vlastníkom veci, keď nemožno existenciu kúpnej zmluvy preukázať, predmet kúpnej zmluvy
- sporný pozemok nebol predmetom žiadnych dedičských konaní po právnych predchodcoch žalobcu
a ani nedošlo k zápisu v katastri nehnuteľností. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera

nemôže viesť k vydržaniu. Pre naplnenie dobrej viery teda nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že
nekoná neoprávnene, ale je nutné pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo náleží.
55. V prejednávanej veci bol súd toho názoru, že žalobca, ktorý sa vo vzťahu k spornému pozemku cítil
byť jeho vlastníkom na tom základe, že jeho prastarý otec kúpil sporný pozemok, na ktorom následne
v roku 1901 postavil rodinný dom, ktorého je žalobca vlastníkom v 1, nemohol byť dobromyseľným

držiteľom nakoľko mal resp. mal mať vedomosť, že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť a spoluvlastníkmi
sú žalovaní 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/, táto informácia je aj verejne dostupná na
stránkeÚradugeodézie,kartografieakatastraSlovenskejrepubliky.Žalobcanepreukázaltzv.uchopenie
sa držby a to odkúpenie sporných pozemkov jeho prastarým otcom, ako ani či a akým spôsobom
nakladali s pozemkami a obhospodarovali ich jeho právni predchodcovia a žalobca v súčasnosti.

Povolenie vydané Y. F. na stavbu dňa 11.04.1901 neosvedčuje skutočnosť, že by Y. F. bol vlastníkom
spornej nehnuteľnosti, toto len vyvoláva závery oprávnenosti stavať dom, ale tento dôkaz nemožno
považovať za dostatočný, resp. dostatočne presvedčivý, že Y. F. bol aj vlastníkom sporných pozemkov,
pretože „majetok s popisným číslom 55“ nie je možné stotožniť so spornou nehnuteľnosťou, ku ktorej
chce žalobca nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.

56. Na základe uvedených skutočností súd podanú žalobu zamietol, pričom záverom dodáva, že
samotné faktické nerušené užívanie spornej nehnuteľnosti bez splnenia aj kumulatívnej podmienky
dobromyseľnosti držby, zákon nespája s právnym následkom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti
vydržaním.

57. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/, 5/, 6/, 7/,
8/, 9/, 10/, 12/, 13/, 14/, 15/, 16/, ktorý mali vo veci úspech v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto
rozsudku vyšší súdny úradník v nadväznosti na ich vyčíslenie žalobcom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej
Bystrici (§ 355 ods. 1 a 362 ods. 1, 2 CSP).

Právo podať odvolanie n e m a j ú tí, ktorí sa tohto práva vzdali.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa

Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).