Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010080
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119010080.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich J. D.

a L.. R. L. na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 21. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
D. B., nar. XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom D.,
t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

1/ dňa 01.05.2018 v čase o 15:42 hod. počas prevádzky v herni L. Y., nachádzajúcej sa na Ul. U. č. XX
v meste A., odcudzil L. L. finančnú hotovosť v sume 420,00 € z peňaženky, ktorá bola voľne položená
na bare, čím spôsobil L. L., trvalo bytom M. S., S. č. XX, prechodne bytom P., U. č. XXXX/X, škodu
krádežou vo výške 420,00 €,

2/ v obci Vlčkovce v čase od XX:XX hod. dňa 03.05.2018 do 07:50 hod. dňa 04.05.2018 vošiel na

voľne prístupný a nezabezpečený pozemok rodinného domu č. 49, kde z neuzamknutého skladu
náradia odcudzil bez použitia násilia neuzamknutý detský horský bicykel zn. K. Q., zeleno-čiernej farby,
nezistenéhovýrobnéhočíslaatiežodtiaľodcudzilďalšíneuzamknutýbicykeltypuBMX,zn.B.T.výrobné
číslo KEN1209256023, čím spôsobil majiteľovi uvedených vecí R. W., trvale bytom A., Ul. T. A. č. 12,
škodu vo výške 320,00 €, následne v obci B. nad R. prišiel k rodinnému domu č. 276, kde bez použitia
násilia preliezol oplotenie rodinného domu výšky 150 cm, vnikol na dvor, kde podišiel k prístrešku, spod
ktorého bez použitia násilia odcudzil neuzamknutý pánsky crossový bicykel zn. U., čierno-bielej farby,
výrobného čísla Q a z miesta ušiel preč, pričom zanechal pri vstupnej bráne do tohto domu bicykel zn.

Kenzel T., výrobné číslo B ktorý predtým odcudzil v obci Vlčkovce R. W., čím majiteľovi bicykla L. L.,
trvale bytom Križovany nad R. č. XXX, spôsobil škodu krádežou vo výške 320,00 €,

3/ v čase asi o 04:45 hod. dňa 04.05.2018 v obci F. vošiel na voľne prístupný dvor bytovej budovy so
súpisným číslom 132, kde bez použitia násilia otvoril neuzamknutú garáž pridelenú k budove, obývajúcej
Ing. L. B. a L. B., vnikol dnu do garáže, z ktorej odcudzil z neuzamknutej skrinky 1 pár kolieskových
korčúľ čiernej farby s červenými pásikmi, zn. P. Q., veľkosti 44, a 1 pár kolieskových korčúľ čiernej

farby, následne túto jednu korčuľu zavesil na oplotenie pri bráne do dvora a z miesta odišiel do dvora
bytovky č. 178 vo F., kde odcudzený pár kolieskových korčúľ čiernej farby s červenými pásikmi zn. P. Q.
odložil medzi steny domov ku komínu a odišiel na neznáme miesto, čím spôsobil L. B. škodu krádežou
kolieskových korčúľ po odbornom vyjadrení vo výške XX,XX €,

4/včaseo19:45hod.dňa18.05.2017vpredajninožovvOCL.naUl.F.E.vmesteA.,využilnepozornosť
predajcu a odcudzil nôž zn. S. A. XXXX U. - číslo kusu 170, čím spôsobil spoločnosti A., s.r.o., so sídlom

R. cesta XX, XXX XX Nové Zámky, IČO: XXXXXXXX, škodu krádežou vo výške 500,00 €,teda

v bodoch 1/, 2/ a 3/

· prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - na viacerých osobách,
· neoprávnene vnikol do obydlia iného,
· protiprávne vnikol do nebytového priestoru,

v bode 4/
· prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

čím spáchal

v bodoch 1/, 2/ a 3/

· pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/
Tr. zák., z toho v bode 2/ v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 Tr. zák. a v bode 3/ v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu,
bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zák.,

v bode 4/
· prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Za skutky v bodoch 1/, 2/ a 3/

podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák. a s použitím §
39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný v prípade skutku 2/ povinný nahradiť poškodenému Martinovi

L., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom B. nad R. 276, škodu vo výške 366,46 €, a to do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku, nie povinnosť škodu v
tejto lehote zaplatiť).

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný v prípade skutku 3/ povinný nahradiť poškodenému L. B., nar.

XX.XX.XXXX v P., trvale bytom F. 132, škodu vo výške 60,00 €, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
(čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku, nie povinnosť škodu v tejto lehote zaplatiť).

Za skutok v bode 4/

podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. a §
38 ods. 4 Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) a § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd ruší výrok o treste odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý

bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 07.12.2017 sp. zn. 1T/69/2017
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.03.2018 sp. zn. 3To/7/2018, právoplatným
dňa 27.03.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej spoločnosti A., s.r.o., so sídlom
R. cesta XX, XXX 02 Nové Zámky, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 500,00 €, a to do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku, nie povinnosť škodu v
tejto lehote zaplatiť).

o d ô v o d n e n i e :

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní (s miernym poopravením) bol obžalovaný
RO.ť poučený o tom, že ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm.

b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný D. B. vyhlásil, že je
vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 07.01.2019 sp.
zn. 2Pv 261/18 (s jej miernym poopravením).

*** Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine ***

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na
všetky položené otázky obžalovaný D. B. odpovedal „áno“. Prokurátor i prítomní poškodení na hlavnom
pojednávaní navrhli prijať jeho vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o
uznanívinyzospáchaniaskutkovuvedenýchvobžalobe(sjejmiernympoopravením),beznarušeniaich

skutkovej totožnosti, keď ich právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v podanej obžalobe a ako to
vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky týchto
trestných činov, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods.
8 Tr. por., prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal
žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k

výroku o treste.

*** Výrok o treste ***

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe bolo na hlavnom

pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením týchto listinných dôkazov: správy o povesti, lustrácie
a iné súdne rozhodnutia u obžalovaného (č.l. 268-291), aktuálne lustrácie na obžalovaného (č.l.
385-393) a podstatný obsah spisu OS Trnava sp. zn. 1T/69/2017.

Z oboznámených listinných dôkazov bolo zistené nasledovné:

Obžalovaný D. B. je slobodný, bezdetný, počas výkonu väzby bol hodnotený ku dňu 08.06.2018 s
negatívnymi poznatkami, a to uloženým disciplinárnym trestom pre porušenie povinností uložených
zákonom o výkone väzby a ústavným poriadkom, ako aj sa u obžalovaného vyskytovali pri kontakte
s inými obvinenými verbálne konfliktné situácie, čím jeho správanie a vystupovanie počas do tej doby

vykonanej väzby nebolo na požadovanej úrovni. Naposledy bol vedený na úrade práce ako uchádzač
o zamestnanie dňa 26.05.2016, následne mu bol dvakrát vyplatený úradom práce tzv. resocializačný
príspevok. Z miesta bydliska je hodnotený negatívne (v auguste 2016 poškodzoval majetok obce D.
grafitmi). Bol v minulosti aj opakovane priestupkovo postihovaný pre rôzne priestupky, a to aj majetkovej
povahy (spáchané v dňoch 06.03.2017, 26.02.2017, 06.02.2017), ako aj bol doposiaľ 7-krát súdne

trestaný (napriek svojmu relatívne nízkemu veku), keď už vykonal aj viacero nepodmienečných trestov
odňatia slobody, ktoré mu boli uložené najmä pre spáchanie majetkovej trestnej činnosti (takéto tresty
vykonal v minimálnom stupni stráženia v dňoch 18.12.2014, 15.12.2015 a 15.05.2016). Naposledy bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 07.12.2017 sp. zn. 1T/69/2017 (v tejto veci bol
vydaný aj trestný rozkaz, ktorý mu bol doručený dňa 05.10.2017) v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trnave zo dňa 27.03.2018 sp. zn. 3To/7/2018, právoplatným dňa 27.03.2018, pre prečin marenia
výkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.a/Tr.zák.(spáchanýtak,že„...dňa12.mája2017
na Okresnom súde Trnava ... osobne prevzal výzvu Okresného súdu Trnava na nastúpenie do výkonu
trestu odňatia slobody, uloženému mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, č. k. 0T/111/2017
zo dňa 12.05.2017, právoplatným dňa 12.05.2017 (pozn.: predošlé odsúdenie obžalovaného) v trvaní

8 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so strednýmstupňom stráženia, s termínom nástupu do 8 dní od prevzatia výzvy ..., pričom bez vážneho dôvodu
výzvu nerešpektoval a do výkonu trestu nenastúpil...“) na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa

04.09.2018. Iné trestné konanie sa voči nemu na súdoch v SR aktuálne nevedie.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Zároveň súd zistil, že obžalovanému D. B. je potrebné uložiť až dva tresty, nakoľko za skutky 1/, 2/

a 3/, tvoriace čiastkové útoky pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., bolo potrebné obžalovanému uložiť jeden trest - trest
úhrnný, nakoľko sčasti tento zločin spáchal s inými trestnými činmi - prečinmi (v jednočinnom súbehu),
a v prípade skutku 4/ naopak uložiť druhý trest - tentokrát trest súhrnný, a to vo vzťahu k odsúdeniu
Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 1T/69/2017.

Súd bol tiež toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu by použitie trestnej sadzby ustanovenej Tr.
zák. na uloženie oboch trestov obžalovanému bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačujú aj tresty kratšieho trvania, a preto súd v prípade oboch ukladaných trestov
aplikoval inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu.

Vzhľadom k úprimnému priznaniu sa obžalovaného D. B. k spáchaniu stíhanej úmyselnej trestnej
činnosti (aj v prípravnom konaní) a taktiež k jeho vyhláseniu na hlavnom pojednávaní, že je vinný
zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, ktoré vyhlásenie súd prijal, bolo možné postupovať v
predmetnej veci aj v zmysle záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 týkajúceho sa zjednotenia v otázke možnosti /
nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Tr. zák. v prípade prijatia
vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por., podľa ktorého
„ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trestpodľa§39ods.2písm.d/,ods.4Tr.zák.,tedavsituáciivopreddohodnutéhotrestu,možno(tedanie

obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior
(od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne
účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie
súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Citované stanovisko k tejto „štvrtej právnej vete“ uvádza, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť
mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje
obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste
môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom

prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného
režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú
účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie
dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie
pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom

namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia
o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu
zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide
o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o
treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na

(kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie
trestu.Súd tak aplikoval ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), teda inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu ako pri
dohode o vine a treste, ktorý je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie

Tr. zák. a umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by
nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone
by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu.

Súd preto v prípade skutkov 1/, 2/ a 3/ po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre

určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu
okolnosti (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestných činov a tieto úprimne oľutoval) a jednu
priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák. - už bol za trestný čin odsúdený, ako to vyplynulo z jeho
odpisu registra trestov, ktorý obsahuje viaceré záznamy o jeho doposiaľ nezahladených odsúdeniach),
dospel k záveru, že obžalovanému RO. postačuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať)
mesiacov (teda pod spodnú hranicu trestnej sadzby určenej podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., ktorá je 3

roky) so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný už v
minulosti vykonal nepodmienečné tresty odňatia slobody uložené pre spáchanie úmyselných trestných
činov, pričom uložené tresty zjavne neviedli k jeho náprave, preto súd nemal za splnené podmienky
na jeho zaradenie do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Tento trest súd
zároveň uložil ako úhrnný pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák. (čiastkové

útoky tvoriace pokračovací zločin krádeže, sčasti spáchané s inými prečinmi v jednočinnom súbehu, čo
zároveň vylučovalo prihliadanie aj na priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v spáchaní viacerých trestných
činov podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., keďže by to bolo v rozpore so zaužívanou rozhodovacou činnosťou
súdov s poukazom na aplikáciu asperačnej zásady pri ukladaní súhrnného trestu). Zároveň v spojitosti
s ukladaním takéhoto druhu trestu je potrebné poukázať na ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. zák. a trestnú

sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v osobitnej časti Tr. zák. v prípade zločinu krádeže podľa §
212 ods. 4 Tr. zák. (3-10 rokov), ktoré vylučovali ukladanie iného druhu trestu obžalovanému, pričom
podmienečný trest odňatia slobody by podľa názoru súdu u obžalovaného svoj účel nesplnil, a to
vzhľadom na už uvedené skutočnosti.

Súd naopak v prípade skutku 4/ po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie
druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosti (§
36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a dve priťažujúce
okolnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zák. - spáchal viac trestných činov, a § 37 písm. m/ Tr. zák. - už bol za trestný
čin odsúdený, ako to vyplynulo z jeho odpisu registra trestov, ktorý obsahuje viaceré záznamy o jeho

doposiaľ nezahladených odsúdeniach), dospel k záveru, že obžalovanému D. B. postačuje uložiť trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov (teda pod spodnú hranicu v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák.
upravenej trestnej sadzby podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., ktorá je 8 mesiacov) so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný už v minulosti vykonal nepodmienečné
tresty odňatia slobody uložené pre spáchanie úmyselných trestných činov, pričom uložené tresty zjavne

neviedli k jeho náprave, preto súd nemal za splnené podmienky na jeho zaradenie do najmiernejšieho
ústavu na výkon trestu (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Tento trest súd zároveň uložil ako súhrnný pri splnení
zákonných podmienok uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák., nakoľko z hľadiska
zásadnaukladanietrestovzistilsplneniepodmienoknauloženietakéhototrestukodsúdeniuOkresného
súdu Trnava pod sp. zn. 1T/69/2017, v ktorom odsúdení bol skutok v súbehu so skutkom v predmetnej

trestnej veci, pričom trestný rozkaz vydaný v tejto veci bol obžalovanému doručený až po spáchaní
skutku v predmetnej trestnej veci, a preto pri uložení súhrnného trestu zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zák.
výrok o treste odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo
dňa 07.12.2017 sp. zn. 1T/69/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.03.2018

sp. zn. 3To/7/2018, právoplatným dňa 27.03.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň
v spojitosti s ukladaním súhrnného trestu k odsúdeniu na nepodmienečný trest odňatia slobody a pri
nezistení zákonných dôvodov na upustenie od uloženia súhrnného trestu bolo potrebné obžalovanému
uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody, teda bolo vylúčené uložiť mu iný druh trestu.

Takto uložené tresty podľa názoru súdu zabezpečia v prípade obžalovaného, ktorý sa už javí byť zrejme
aj nenapraviteľným recidivistom, najmä ochranu spoločnosti tým, že mu po istý čas zabránia v páchaní
ďalšejtrestnejčinnosti,vytvoriatiežpodmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneiných odradia od páchania trestných činov. Takéto tresty budú nepochybne vyjadrovať aj jeho morálne
odsúdenie spoločnosťou.

Súd tiež nezistil splnenie podmienok na uloženie ďalšieho (sekundárneho) trestu.

*** Výroky o náhrade škody ***

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody,

keď nároky na náhradu škody si v predmetnej veci riadne a včas uplatnili poškodení L. L. (skutok 2/),
Miroslav B. (skutok X/) a spoločnosť A., s.r.o. (skutok X/). I. na hlavnom pojednávaní uplatnené nároky
na náhradu škody obžalovaný uznal, a preto ho súd postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. (s prihliadnutím
na § 261 ods. 2 Tr. por.) zaviazal povinnosťou nahradiť týmto poškodeným tieto uplatnené nároky (tak,
ako je to zrejmé z výrokovej časti tohto rozsudku), a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čím
určil vykonateľnosť tohto výroku rozsudku (nie povinnosť v tejto lehote škodu zaplatiť).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.