Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoPr/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815206642
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8815206642.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: MGB s.r.o., so sídlom
Domašanská 587, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 47 054 611, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., so sídlom Ulica 1. Mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou,
IČO: 47 245 034 proti žalovanej: G. C., H.. XX.XX.XXXX, C. Š. XXX, XXX XX N. H. R., právne zastápená

JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, o
zaplatenie 1.672,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 11Cpr/8/2015-132 zo dňa 10.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia škody

vo výške 1.383,76 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 02.05.2015 zamietol. Vyslovil, že
žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %. V odôvodnení poukázal na
dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných
dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 182 ods. 1 - 4, § 183 ods. 1, 2, § 184 ods. 1 - 3, § 186 ods. 1 - 3,
§ 189 Zákonníka práce a uviedol, že na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 30.12.2014 žalovaná
pracovala u žalobcu s dohodnutou pracovnou úlohou ako výpomoc v dennom bare ako barmanka na V..

M.B. XXX N. N. H. R.. Pracovná úloha mala byť vykonávaná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Z bodu
7 dohody vyplýva, že práca bude vykonávaná podľa pokynov a potreby zamestnávateľa. Zamestnávateľ
najneskôr 1 deň pred výkonom práce oznámi zamestnancovi rozsah a dĺžku pracovného času na
nasledujúci deň. Ďalej z dohody vyplýva, že žalovaná prevzala hmotnú zodpovednosť za schodok na
zverených hodnotách, ktoré je povinná vyúčtovať v zmysle ust. § 182 Zákonníka práce. Zamestnávateľ
a zamestnanec sa dohodli, že zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť za hodnoty, ktoré prezval

podľa inventárneho zoznamu dňa 02.01.2015. Listom zo dňa 14.04.2015 žalobca okamžite skončil
pracovný pomer so žalovanou z dôvodu zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny v zmysle ust. §
68 ods. 1písm. b) Zákonníka práce s tým, že žalovaná si mala ponechať peniaze z tržieb predaja tovarov.
Predmetný list žalovaná prevzala 17.04.2015 a pracovný pomer mal skončiť doručením tohto listu.
Listom zo dňa 07.05.2015, žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie spôsobenej škody vo výške 1.383,76
eura. Žalovaná so škodou nesúhlasila, tvrdila, že ju nespôsobila, naopak ona bola poškodená. Súd prvej

inštancie poukázal na stanovisko žalovanej, z ktorého vyplynulo, že u žalobcu pracovala v období od
02.01.2015 do 31.03.2015 v dennom bare. Pracovný pomer ukončila výpoveďou zo strany zamestnanca
k 31.03.2015, ktorá výpoveď bola zamestnávateľovi zaslaná doporučenou poštou dňa 14.04.2015,
pričom listová zásielka sa vrátila ako neprevzatá adresátom. Pracovný pomer ukončila z dôvodu, že
si našla od 01.04.2015 iné zamestnanie. Vo vzťahu k práci, ktorú vykonávala u žalobcu uviedla, že sa
jedná o rodinný podnik, kde okrem konateľa mali voľný prístup aj jeho príbuzní. Zo strany konateľa bola

denne kontrolovaná tržba, pričom za tri mesiace neboli zistené žiadne rozdiely. Z denného baru si voľne
brali rôzny tovar príbuzní konateľa bez toho, aby za tento tovar riadne zaplatili, ktorú skutočnosť onanemohla ovplyvniť. Jednalo sa o tabakové výrobky. Z denného baru bol presúvaný tovar do predajne
potravín bez toho, aby bolo vysporiadané účtovne. Z pokladne denného baru bola konateľom vyberaná
finančná hotovosť na vyplácanie výhier v hracom automate, ktorý sa v predmetnom čase nachádzal

v dennom bare a taktiež konateľ žalobcu tovarom z denného baru vyplácal pracovníkov, ktorí uňho
pracovali. Jednalo sa prevažne o alkoholické nápoje, cigarety, ako aj finančnú hotovosť pokladne, avšak
v účtovníctve to nebolo zaevidované. Priebežne boli konateľom vykonávané inventúry a pri týchto neboli
zistené žiadne rozdiely. Minimálne každé dva týždne boli inventúry vykonávané a v polovici mesiaca
marca2015bolpriinventúredokoncazistenýprebytokvsumeasi10,-eur.Uplatnenúškoduneuznávala.

Poukázala na to, že v mesiaci január 2015 u žalobcu odpracovala 240 hodín, vo februári 2015 - 224
hodín, v marci 2015 - 246 hodín, pričom v zmysle dohody o vykonávaní práce bola dohodnutá odmena
za prácu 2,20 eura/hod. Doposiaľ jej odmena vyplatená nebola. Taktiež uviedla, že nemala voľno a tri
mesiace pracovala nepretržite. Uplatnila si právo na vyplatenie odmeny za prácu vykonávanú u žalobcu
za obdobie od 02.01.2015 do 31.03.2015, ktorú žiadala uhradiť. Ďalej súd poukázal na ďalšie listinné
dôkazy, z ktorých vyplýva, a to z inventúry (v spise na č.l. 39-42), že k 31.03.2015 bola vykonávaná

v prevádzke žalobcu inventúra na tovare, kde bol zistený podľa záverečného vyčíslenia záporný
stav - 1.137,68 eura. Z podpisu na zadnej strane vyplýva, že s výsledkom inventúry bola žalovaná
oboznámená. Manka na tovare sa však žalobca podľa jeho vyjadrenia nedomáha. Z listiny (v spise na č.l.
43-45), ktorá nemá označenie je zosumarizovaný výpočet nároku škody (schodok v pokladni) žalobcom
v sume 1.672,76 eura. Jedná sa o zosumarizovaný stav tržieb z elektrickej registračnej pokladne s

vkladmi a výdajmi, teda sumy, z čoho bolo vypočítané manko, schodok hotovosti podľa žalobcu. Z tejto
listiny vyplýva, že príjem bol v sume 13.777,60 eura a pozostával zo sumy vkladov AUT 7.900,- eur a z
tržieb v sume 5.877,60 eura. Výdaj z pokladne bol v sume 12.104,84 eura a pozostával zo sumy 50,- eur
- výber, 1.520,02 eura - výber konateľa, 603,32 eura - výplata faktúr a 9.931,50 eura - výhry z automatu.
Rozdiel (schodok) predstavuje 1.672,76 eura. Z výsledku prešetrenia inšpektorátom práce zo dňa

03.03.2016 adresovanom žalovanej okrem iného vyplýva, že predložené podklady zamestnávateľa sú
v rozpore s informáciami, ktoré inšpektorátu práce poskytla žalovaná vo svojom oznámení. V súvislosti
s jej tvrdením o odpracovaných 710 hodín a neposkytnutí vyššej odmeny a predloženými dokladmi sa
jedná o spor. Žalobcom uplatňovaný nárok predstavuje výpočet škody na hotovostných (peňažných)
prostriedkoch v prevádzke baru a nie podľa poklesu stavu zásob (alebo iných cenín) v bare. Výpočet je

žalobcomvykonanýtak,žezistilpríjmy(kreditnépoložky)aodnichodpočítalvýdavky(debetnépoložky).
Za obdobie od 03.01.2015 do 30.03.2015, žalobca dosiahol tržby z predaja cez elektronickú registračnú
pokladňu vo výške 5.877,60 eura. Konateľ žalobcu počas uvedeného obdobia trvania pracovného
pomeru žalovanej vykonával ranné vklady hotovosti do hotovostnej pokladne na prevádzke, ktorými
dotoval pokladnicu na účel vyplácania výhier z výherného hracieho automatu umiestneného v prevádzke

baru. Podľa pomocnej evidencie - knihy hotovostnej pokladnice, v ktorej sú zapísané vykonané vklady
konateľa žalobcu do hotovostnej pokladnice za obdobie od 3.1.2015 do 30.3.2015, boli vklady vo
výške 7.900 eur. Tieto dva typy vkladov boli vykonávané v prevádzke baru. Žalobca získal tržby a do
hotovostnej pokladnice za uvedené obdobie vložil celkom 13.777,60 eura. Konateľ žalobcu vykonal
zároveň výber z hotovostnej pokladne v bare, a to celkom vo výške 1.520,02 eura. Z hotovostnej

pokladne v bare boli vykonané úhrady niektorých faktúr vystavených pre žalobcu v celkovej výške
603,32 eura a na výhrach z výherného hracieho automatu umiestneného v prevádzke baru žalobca
vyplatil celkom 9.931,50 eura, ktorá skutočnosť bola žalobcom preukázaná osobitnou evidenciou. Dňa
9.3.2015 bola vykonaná jednorázová výplata sumy 50 eur pre žalovanú, označená v knihe ako „záloha
Eva (z kasy)“. Žalobca teda z hotovostnej pokladnice za obdobie od 3.1.2015 do 30.3.2015 vybral a

potom uhradil faktúry a vyplatil na výhrach z výherného hracieho automatu celkom sumu 12.104,84
eura a matematicky správne vyčíslenie rozdielu medzi príjmami a výdavkami predstavuje sumu 1.672,76
eura. Po právnom posúdení uplatneného nároku súd prvej inštancie uviedol, že zodpovednosť za
zverené hodnoty je osobitných druhom zodpovednosti, pri ktorej sa vychádza z prezumpcie viny
zamestnanca a uhrádza sa celá škoda za predpokladu, že je naplnená celá skutková podstata tohto

druhu zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca nie je zamestnávateľ
povinný dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľ len preukazuje platné uzavretie dohody o
hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať
a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom. Porušenie právnej povinnosti zamestnanca
spočíva v tom, že zamestnanec nesplnil vyúčtovaciu povinnosť a škoda spočíva v nevyúčtovanom

schodku. Zodpovedným subjektom je zamestnanec, ktorý je v pracovnom pomere bez ohľadu na to, či
ide o plný alebo čiastočný pracovný úväzok. Samotným základným predpokladom pre uplatnenie tohto
druhuzodpovednostijeplatnéuzavretiedohodyohmotnejzodpovednosti.Predmetomdohodymôžubyť
len predmety určené na obeh a obrat, ako sú napríklad peniaze a ceniny, tovar a zásoby. Tieto predmetymusiabyťriadneodovzdanéaprevzaté.Súdprvejinštancieuzavrel,žemedzistranamisporubolaplatne
uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktorú bolo možné uzavrieť aj pri dohode o vykonávaní
práce, ktorú mala žalovaná uzavretú so žalobcom, ktorú vlastnoručne podpísala, ktorú skutočnosť aj vo

výpovedi potvrdila. Druhým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je schodok, teda škoda, ktorá
bola spôsobená zamestnávateľovi a za ktorú nesie zodpovednosť zamestnanec. Jedná sa o rozdiel
medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je
skutočný stav nižší, než stav účtovný. Žalobca sa v konaní domáhal schodku v pokladni z dôvodu
chýbajúcich nevyúčtovaných finančných prostriedkov. Ich výška nepochybne vyplýva zo žalobcom

predloženej účtovnej evidencie a pokladničnej knihy v zmysle výpočtu, ktorú súdu predložil a objasnil.
Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobca výšku manka jednoznačne a hodnoverne nepreukázal. Aj
keď je nepochybné, že čiastočne niektoré sumy uvádzané žalobcom sú správne, ako aj výpočet, ale
žalobca nezohľadnil všetky výdavky zaznačené k pokladničnej knihe, ktoré mal a počiatočný stav v
pokladni. Z vykonaného dokazovania, a to pokladničnej knihy vyplýva, že za obdobie od januára do
marca 2015 boli vklady vo výške 7.900 eur, tržby z predaja 5.877,60 eura, čo vyplýva z knihy uzávierok

registračnej pokladne, t.j. spolu príjem 13.777,60 eura. Tržba zo dňa 16.02.2015 podľa knihy uzávierok
je označená mínusovým číslom, teda v sume -145,94 eura, a preto nemôže predstavovať matematicky
tržbu, ale chýbajúcu sumu, a preto príjmy tak predstavujú len sumu 13.631,66 eura. Ďalej z pokladničnej
knihy vyplýva, že v období mesiacov január až marec 2015 boli realizované výbery v sume 1.520,02
eura a boli uhradené faktúry v sume 603,32 eura. Stav v pokladni ku koncu roka 2014, keďže ide

o predchádzajúci zápis bol + 834,70 eura. Použitie tejto sumy žalobca nepreukázal a z predložených
listinných dôkazov ani nevyplýva, či finančné prostriedky zostali v pokladni alebo nie, a nevyplýva to ani z
pokladničnejknihy,anizvyjadreniažalobcu.Keďženiejevpokladničnejknihezaznačenépoužitietýchto
finančnýchprostriedkov,logickybytátosumamalakďalšiemumesiacupredstavovaťpočiatočnýplusový
stav vkladuvpokladni. Podľavyjadreniažalobcuapredloženýchlistínbolivyplatenévýhryzautomatov,

a to podľa podkladov v spise na čl. 80-82 v sume 9.951,50 eura, nie 9.931,50 eura podľa tvrdenia
žalobcu.Bolazrealizovanájednorázovávýplatavsume50eur,atedavýdajecelkompredstavovalisumu
12.124,84 eura. Rozdiel je vo výške 1.506,82 eura. Avšak v pokladničnej knihe je medzi výdavkami
uvedená suma 250 eur, 3x po 200 eur a 350 eur s označením ako výplata alebo záloha, t.j. spolu 1.200
eur. Keďže ide o výdaj z pokladne po jeho započítaní na schodok vychádza na sumu 306,82 eura. K

týmto sumám celkom vo výške 1.200 eur žalobca sa nevyjadril a do výdavkov ich nezapočítal, aj napriek
tomu že mal, keďže tieto sumy boli v pokladničnej knihe uvedené v kolónke výdavky, mali predstavovať
výplatu pre nejakú osobu, čo je zaznačené, preto musia byť z ekonomického a účtovného hľadiska
započítané ako výdavky. Ako schodok ostáva podľa výpočtu súdu prvej inštancie len suma 306,82 eura.
Ďalej súd uviedol, že z predložených listinných dôkazov žalobcom ohľadne posúdenia manka nie je

možné pre objektívne posúdenie veci vybrať z kontextu len niektoré sumy, a preto je potrebné zohľadniť
aj sumu 1.200 eur. Platby označené ako výplata, či záloha v sume 1.200 eur sú jednoznačne zachytené
v pokladničnej knihe medzi výdavkami. Ich nedôvodnosť žalobca v konaní nepreukázal. Žalovaná ako
zamestnankyňa žalobcu mala nárok v zmysle zákona na mzdu. To, že by jej bola poukázaná mzda
ináč, teda nedôvodnosť týchto výdavkov žalobca v konaní nepreukázal. Žalovaná potvrdila vo svojej

výpovedi, že mzdu dostávala na viackrát od konateľa a aj z pokladne, čo žalobca nepoprel a opak
nepreukázal.Akbyajvznikolnejakýschodok,niejemožnéhozistiťzožalobcompredloženýchlistinných
dôkazov, keďže z týchto listín vyplývajú aj iné skutočnosti. Keďže iné listiny doložené neboli, je potrebné
posúdiť objektívne všetky skutočnosti. Ďalej súd uviedol, že ak v pokladni mal byť počiatočný stav
financií v sume 834,70 eura, tak ako to vyplýva z predchádzajúceho zápisu v pokladničnej knihe a ak

túto sumu započítal so sumou údajného manka, je zrejmé, že žiadne manko nevzniklo. Na základe
výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne výšky ním tvrdeného schodku. Po zhodnotení žalobcom predložených
listinných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal výšku vzniknutého manka, ako jedného
z predpokladov pre vznik zodpovednosti za schodok. Súd poukázal na to, že keďže ani jedna zo strán

pre výpočet schodku nenavrhla znalecké dokazovanie, či predloženie odborného vyjadrenia k otázke
jeho vyčíslenia, súd sám prepočítaval schodok podľa listín predložených samotným žalobcom z ktorých
vyplynulo, že nevzal žalobcom do úvahy všetky príjmy a výdavky pre jeho výpočet. Na základe výpočtu
súdu súd dospel k záveru, že žalobca manko hodnoverne v konaní nepreukázal, a preto ako nedôvodnú
žalobu zamietol, vrátane úrokov z omeškania. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 262 v spojení

s § 255 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v

bode 82. uvádza, že podľa knihy uzávierok elektrickej registračnej pokladne bola tržba zo dňa 16.2.2015
označená mínusovým číslom, -145,94 eura. Ak súd zistil túto skutočnosť, mal na túto skutočnosť
sa opýtať žalobcu, ktorý by vysvetlil, že dňa 14.2.2015 žalovaná vystavila pri blokovaní elektrickej
registračnej pokladne doklad, z ktorého vyplýva, že bol nablokovaný predaj 209 ks chipsov v cene po
1 eure, čo je chyba žalovanej pri blokovaní. Keďže žalovaná sa priznala žalobcovi k tejto chybe, preto

v elektrickej registračnej pokladni dňa 16.2.2015 došlo k odmínusovaniu tohto nesprávneho blokovania
tržby a v žurnáli toho dňa sa to zaúčtovalo s tým, že po následnej oprave pri dennej uzávierke elektrickej
registračnejpokladnebolamínusovátržba.Samozrejmemínusovátržbanebolavelektrickejregistračnej
pokladni používaná len na predaj tovaru v bare, ani logicky možná. Pokiaľ súd považoval túto skutočnosť
za spornú, mal žalobcu dotazovať, a preto podľa názoru právneho zástupcu žalobcu súd nerešpektoval
ust. § 171 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Poukázal na zásadu hospodárnosti konania, ako aj

princíp právnej istoty s tým, že nie je úlohou súdu „dobehnúť“ stranu v spore, ale je jeho úlohou zistiť
objektívne dokazovaný skutkový stav a vykonávať dôkazy v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Ak
by aj bolo pripustené, že suma 145,94 eura nemá byť zarátaná do výpočtu vykonávaného žalobcom,
znamená to zníženie žalobcovho nároku o túto sumu, a nie zamietnutie žaloby ako celku za stavu, že
zvyšný výpočet vykonaný žalobcom nie je ani súdom nijako spochybnený. Ďalej namietal postup súdu,

ktorý v rozpore so skutočnosťami, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, posudzoval sám odborné
otázky, a to najmä sčítavanie tržieb z elektrickej registračnej pokladne, sčítavanie výnosov z prevádzky
hracích automatov, zisťovanie výdavkov vyplácaných z peňažných prostriedkov patriacich do príjmov
prevádzky baru. Takto súd sám vypočítal iné hodnoty pre zistenie schodku v hotovostných prostriedkoch
na prevádzke. Ďalej poukázal na bod 83. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ohľade sumy 834,70

eura, ktorú sumu súd prvej inštancie zarátal do výpočtu schodku tak, že o túto sumu znížil hodnotu
žalobcom tvrdenej výšky škody. Súd prvej inštancie v tomto bode sám vyslovil pochybnosť v tom, že
nevie, ako táto suma bola zaevidovaná v pokladničnej knihe ku koncu predchádzajúceho roka 2014.
Vo vzťahu k tejto sume nebolo vykonané dokazovanie. Súd prvej inštancie sám odpočítal túto sumu
od výšky zisteného schodku hotovostných prostriedkov bez toho, aby mal na takýto postup vykonané

dokazovanie. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, skutkové zistenia súdu prvej inštancie nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní a sú len výsledkom úvahy súdu. Ďalej uviedol, že ak by suma 834,70
eura mala byť nejakým prenosom hotovosti z roku 2014, tak by bola uvedená v evidencii ako počiatočný
vklad tak isto, ako bol dňa 3.1.2015 zaznamenaný počiatočný vklad - bar v sume 100 eur, vklad - automat
vsume300eur.Suma834,70eurabolaprevzatákonateľomžalobcu,akokončenývýsledokzarok2014,

posledná položka v roku. Nový rok 2015 začínala prevádzka baru iba s novými počiatočných vkladmi s
tými, ktoré sú zapísané v evidencii. Aj takéto vyhodnotenie a nesprávne posúdenie sumy 834,70 eura
považoval právny zástupca žalobcu za pochybenie na strane súdu. Ďalej namietal vyhodnotenie sumy
1.200 eur vlastnou úvahou súdu bez vykonania dokazovania. Jedná sa o platby, ktoré boli vykonávané
priamo pre žalovanú, na jej výplatu a zálohu výplaty. Práve tieto peniaze vyplácal konateľ žalobcu z

iných peňazí, nie z tých, ktoré patrili do prostriedkov patriacich do prevádzky. Táto skutočnosť sa dá
logicky vysvetliť porovnaním označenia týchto platieb v samotnej evidencii žalobcu z prevádzky. Okrem
sumy 1.200 eur dostala žalovaná raz zálohu z prostriedkov patriacich do prevádzky, a to dňa 9.3.2015
v sume 50 eur a pri tejto platbe je uvedený test „záloha Eva (z kasy)“. Čo znamená ten dodatok z kasy,
len to, že suma 50 eur patrí do peňazí prevádzky (kasy). Pri ostatných platbách v dňoch 22.1.2015,

6.2.2015, 21.2.2015, 6.3.2015, 21.3.2015, táto poznámka nie je uvedená. Z uvedeného podľa názoru
právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že tieto peniaze neboli vyplácané z kasy, teda z prostriedkov
prevádzky. Opätovne poukázal na jednoduché logické porovnanie, týkajúce sa jednotlivých súm s tým,
že uviedol, že túto nelogickosť vlastnej úvahy si súd prvej inštancie nevšimol. Vklady ranné, ktoré
vykonával každý deň konateľ žalobcu, boli vykonávané preto, aby na prevádzke boli nejaké peniaze na

vydávanie zákazníkom, nie preto, aby sa vytvárala nejaká suma permanentného vkladu na prevádzke.
Vklady hotovosti, ktoré sú zapísané v knihe, sú vždy označené textom „vklad - automat“, čo znamená,
že patrili do evidencie peňazí pre hracie automaty, čo bol osobitný režim a podliehal kontrole aj zo strany
spoločnosti Dynamic LP s.r.o.. Na výpočet výšky schodku súd nemá potrebné odborné znalosti. Súd
mal preto v konaní zabezpečiť aspoň odborné stanovisko, ak nechcel nariaďovať znalecké dokazovanie.

Ide o odbornú otázku a súd nemôže prijať sám vlastné závery. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
neukončil dokazovanie vyslovením nemožnosti vykonať výpočet, ale sám výpočty vykonával a tieto pojal
do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Problém je v tom, že výpočty vykonal chybne, s nesprávnymi
položkami a v rozpore s výsledkami dokazovania. Ďalej namietal nesprávne konečné vyhodnoteniedôkazov. Poukázal na to, že žalobca predložil všetky potrebné doklady, ako aj ich údaje vysvetlil. Podľa
názoru žalobcu, skutkové zistenia, ktoré súd uviedol do odôvodnenia rozsudku si súd všimol až po
ukončení dokazovania, lebo v priebehu konania sa k tomu nevyjadroval. Navrhol zmeniť napadnutý

rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Navrhol nariadiť odvolacie
pojednávanie, v prípade, ak by súd nariadil len verejné vyhlásenie rozhodnutia žiadal, aby o termíne
bol právny zástupca žalobcu upovedomený elektronickými prostriedkami o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku.

3. Právny zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že namietaný
nesprávny postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dokazovania a posúdenie odborných otázok
samostatne považoval za správny. Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu pokladničnej knihy, v ktorej boli
uvedené príjmy (vklady žalobcu a niektoré tržby) a výdaje na bare (výbery konateľa, mzda žalovanej,
faktúry dodávateľov), ktoré žalovaná ani žalobca nespochybnili. Súd preto považoval tieto skutočnosti

za nesporné a bolo by nadbytočné dokazovanie, ako aj kontraproduktívne. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia založil na zistenej nepresnosti matematického súčtu celkových príjmov v neprospech
žalovanej a v žalobe absentujúce výdaje v celkovej výške 1.200 eur na mzdu. Celkový príjem na
vkladoch, vyčíslený v sume 7.900 eur má byť ponížený o sumu 300 eur, ktorú vložil konateľ dňa 3.1.2005
na automat, oproti svojmu podpisu a o sumu 300 eur, ktorú vložil konateľ dňa 5.1.2015 rovnako na

automat. Podpis žalovanej pri týchto sumách nie je, a preto za tieto hotovosti nezodpovedá. Príjem za
vklady je vo výške 7.300 eur a za tržby podľa zistenia súdu 5.731,66 eura, t.j. spolu 13.031,66 eura
a výdaje predstavujú 9.951,50 eura na vyplatených výhrach, 603,32 eura na vyplatených faktúrach,
1.250 eur na mzdách žalovanej, 1.201 eur na výbere konateľom a k tomu 319,02 eura na zostatku v
hotovostnej pokladni, t.j. spolu 13.324,84 eura. Pri prevahe výdavkov nad príjmami nemohlo žalovanej

vzniknúť žiadne manko. Spochybnil skutočnú tržbu dňa 14.2.2015 vo vzťahu k spochybnenej mínusovej
sume 145,94 eura. Nesúhlasil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že vo veci je potrebné znalecké
dokazovanie alebo aspoň odborné vyjadrenie. Pokiaľ v pokladničnej knihe je pri položkách 22.1.2015
obsah zápisu záloha 250 eur, 6.2.2015 výplata 200 eur, 21.2.2015 záloha Eva, 6.3.2015 výplata
200 eur, 9.3.2015 „záloha Eva (z kasy)“ 50 eur, 21.3.2015 výplata od Gaba 350 eur, tieto zápisy

jednoznačnepotvrdzujú,žejejbolivyplatenéfinančnéhotovostipriamozpokladne.Žalobcanepreukázal
vznik schodku na zverených hodnotách, tým neuniesol dôkazné bremeno. Neuvedenie sumy 1.200
eur (výplata) na strane výdavkov v pokladničnej knihe, uplatňovanie aj sumy 600 eur (na vkladoch
konateľa na automat), i logickým spôsobom spochybnené tržby 145,94 eura, 255,03 eura, t.j. dôkazy v
prospech žalovanej, vážne spochybňuje úplnosť a pravdivosť údajov uvedených žalobcom v žalobe. Z

tohto dôvodu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré
špecifikoval.

4. Právny zástupca žalobcu v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalovanej uviedol,
že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Navrhol dokazovanie na preverenie správnosti

výpočtov u žalobou uplatneného nároku voči žalovanej. Zdôraznil, že nebolo možné vyplácať mzdu
žalovanej z peňazí patriacich do tržieb (evidencia výpočtov baru), pretože takéto sumy ten bar nezískal,
t.j. tržby z predaja v bare neboli dostatočné, aby bol dostatok finančných prostriedkov na výplatu
mzdy žalovanej. Práve konateľ žalobcu musel peniaze vyplatené na mzdu žalovanej priniesť z iných
zdrojov žalobcu ako zamestnávateľa. Nemožno preto sumu 1.250 eur započítať na výdavky patriace do

výpočtov manka v prevádzke baru. Jediný výdavok na mzdu (zálohu na mzdu) žalovanej predstavovala
suma 50 eur, a to dňa 9.3.2015, pri ktorej platbe je poznámka „záloha Eva (z kasy)“. Pri ostatných
platbách v dňoch 22.1.2015, 6.2.2015, 21.2.2015, 6.3.2015, 21.3.2015 táto poznámka nie je. Tieto
finančné prostriedky celkom vo výške 1.200 eur neboli vyplácané z kasy, teda finančných prostriedkov
prevádzky. Výpočet súdu prvej inštancie, ako aj výpočet žalovanou nie je správny. Žalovaná vo vyjadrení

poukazuje na nejasnosti vo výpočtoch žalobcu, nevie, čo a ako bolo vyčíslené. Lenže ani žalovaná
nedisponuje odbornými vedomosťami, ktoré by postačovali na vyčíslenie žalovaného nároku. Týmto
sa potvrdzuje potreba odborného výpočtu nároku uplatňovaného žalobou. Ak súd prvej inštancie mal
pochybnosti o výške nároku na preukázanie, zistenia týchto odborných otázok, mal ustanoviť znalca.
Na túto skutočnosť žalobca poukázal v odvolaní.

Právny zástupca žalovanej v rámci odvolacej dupliky opätovne poukázal na ním uvedené skutočnosti
v podanom vyjadrení k odvolaniu. Zdôraznil, že vykonaná inventúra skladových zásob, kde je údajný
schodok na zverených hodnotách, žalobca na súde neuplatňoval a záver z nej je nekorektný a neurčitý.Navyše inventúrny zápis neobsahuje žiadnu zmienku o vykonaní inventúry finančnej hotovosti pokladne,
ktorej zaplatenia sa domáha. Podľa tohto dôkazu inventúra nebola vykonaná vôbec. Známy je len
zostatok vo výške 319,02 eura, pričom za akých okolností prebiehala inventúra zásob a voľný prístup

k pokladni nemožno vylúčiť manipuláciu s ňou v neprítomnosti žalovanej. Odvolanie žalobcu považoval
za nedôvodné, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej v rámci odvolacej dupliky bolo doručené v záujme zachovania
práva na spravodlivý proces právnemu zástupcovi žalobcu v zmysle ust. § 374 ods. 3 Civilného

sporovéhoporiadku.Podanímzodňa16.11.2017právnyzástupcažalobcuopätovnepredložilvyjadrenia
bezvýzvysúdu,ktorépísomnepodaniebolovzáujmezachovaniaprávanaspravodlivýprocesdoručené
právnemu zástupcovi žalovanej v zmysle ust. § 374 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného
od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných

úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať
i vtedy, ak novšia procesná úprava s týmto následkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)

vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce z zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

7. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými
odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, že namietané nesprávne skutkové zistenia, ktoré mali
za následok nesprávne právne posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku boli dôvodné. Nesprávne
skutkové zistenia vyplynuli z hodnotenia dôkazov, najmä posudzovania odborných otázok týkajúcich sa

vyúčtovaného schodku žalobcom, jeho zaúčtovanie a evidencia úvahou súdu. Táto uplatnená námietka
bola taktiež dôvodná.

Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na
návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Z citovaného ustanovenia vyplýva,

že odborné vyjadrenie prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré
treba odborné znalosti. Odborné znalosti sú také vedomosti, na získanie ktorých je potrebná určitá
odborná znalosť (najčastejšie získaná štúdiom) alebo odborná skúsenosť. Odborné znalosti presahujú
rámec všeobecných znalostí a všeobecných skúseností. Nie je vylúčené, že konajúci sudca potrebnými
znalosťami disponuje, avšak aj napriek tomu si bude musieť vyžiadať odborné stanovisko od nezávislej

osoby. Strany sa majú možnosť vyjadriť k odbornému vyjadreniu, ako aj k osobe, ktorá ho predložila.

Hodnotenie účtovných dokladov predložených žalobcom súdom nebolo správne. Je pravdou, že súd
hodnotídôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti
(§ 191 ods. 1 CSP), avšak v danom prípade súd prvej inštancie posudzoval odborné otázky týkajúce

sa účtovníctva. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov.
Hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného
skutkového stavu, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Odvolací súd súhlasí s uplatnenými
odvolacími námietkami žalobcom, týkajúcimi sa spochybnenia sumy 834,70 eura ako zostatku hotovostiz roku 2014, ďalej sumy - 145,94 eura z titulu údajného nesprávneho zaúčtovania predaného tovaru
žalovanou, ako aj ohľadne sumy 1.200 eur a to realizácie výplat a zálohy na výplatu pre žalovanú. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie, i napriek tomu, že vo veci samej

rozhodol, sám vyjadril pochybnosti o zúčtovaní týchto súm. To znamená, že skutkový stav nebol zistený
náležite, a preto odvolací súd považoval uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia za
opodstatnenú.Kvýškeschodkunebolnáležitezistenýskutkovýstav,apretozáversúdprvejinštancie,že
schodok nevznikol bol predčasný a vzhľadom na vykonané matematické výpočty súdom, aj nesprávny.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP a to z dôvodu nedostatočne
zisteného skutkového stavu pre posúdenie dôvodnosti uplatnenej výšky schodku v sume 1.383,76
eura, nesprávneho právneho posúdenia. Doplnenie dokazovania v odvolacom konaní vzhľadom na jeho
rozsah nebolo účelné.

8. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie za účelom zistenia výšky schodku

na základe predložených účtovných dokladov žalobcom, inventúry zo dňa 31.3.2015 a zisteným
schodkom hotovostnej pokladne na zverených hodnotách vo výške 1.672,76 eura (č.l. 43 spisu).
Vzhľadom na spochybnené zúčtovanie položiek 1.200 eur z titulu výplaty a zálohy na výplatu pre
žalovanú, počiatočného stavu v pokladni ku koncu roka 2014, ktorá suma nebola zaevidovaná do stavu
zverených hodnôt v nasledujúcom roku 2015 a prevzatých finančných prostriedkov žalovanou, ako aj

sumy 145,94 eura, ktorá je evidovaná ako tržba zo dňa 16.2.2015, odvolací súd je toho názoru, že
na posúdenie správnosti vyúčtovaného schodku žalobcom sú potrebné odborné znalosti, a preto je
potrebné vo veci si vyžiadať odborné stanovisko od odborne spôsobilej osoby v zmysle ust. § 206
CSP. Odborné vyjadrenie je dôkazný prostriedok, svojou povahou obdobný znaleckému posudku, proti
ktorému môžu strany sporu vzniesť námietky. Jeho vypracovanie je procesne jednoduchšie a menej

formálne, ale je v súlade so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 CSP). Následne po doplnení
dokazovania je potrebné opätovne vo veci samej rozhodnúť s tým, že jednotlivé dôkazy súd vyhodnotí
v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 191 ods. 1 CSP.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 396 ods.
1, 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v spore (§ 255 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.