Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. jún 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811203113
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811203113.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, 831
03 Bratislava, IČO:45869464, proti W. D., r.č. XXXXXX/XXXX, sídl. X. K. XX/XX, XXX XX C. R. T., o
vymoženie 2 887,91 Eur s prísl., súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad so
sídlom v Michalovciach, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 3Er/523/2011-52 zo dňa 18.11.2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1.stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 31.03.2011 doručenú Okresnému súdu Vranov nad Topľou
dňa 19.04.2011 zamietol.

Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku, ust. §
2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 52 ods.1, 2, § 53 ods.1,4 pím.r/, § 53
ods.5 a § 54 ods.1 prvá veta Občianskeho zákonníka, čl. 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
čl. 6 ods.1, článkom 2 písm.a/, článkom 3 ods.1,3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a podľa prílohy Smernice 93/13/EHS ods.1 písm.q/.

V uznesení uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáha vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie sumy 2.887,91 EUR s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri Rozhodcovská,
arbitrážna amediačná, a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 30.07.2010 sp. zn. IIB0310173, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2010 a vykonateľnosť dňa 26.10.2010.

V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy 2 887,91 EUR, úrok z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2 887,91 od 02.02.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných
úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej čiastočnej úhrady po splatnosti
celého úveru vo výške 346,88 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú k 1.2.2010
vo výške 443,05 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 142,84 eur, to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah

medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinným, ktorú povinný riadne a včas neplnil. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že sa zmluvne strany
dohodli na riešení sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a OP budú riešené dohodou. V prípade
nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe
alebo súvisiacich zo zmluvou o úvere a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere
alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej
sumy s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so sídlom v Bratislave.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy,
ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania
zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná.

Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha

zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si
spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa nebol

oprávnený pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky,
ako súčasti úverovej zmluvy. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktoré
exekučný súd nemá oprávnenie. Je nesprávne, ak exekučný súd nahrádza vôľu povinného, ktorý
nevyužil svoje procesné právo. Exekučný súd koná ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom
prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Pokiaľ exekučný titul spĺňa náležitosti presného označenia

oprávnenéhoapovinného,presnéhovymedzeniarozsahuaobsahuuloženejpovinnosti,určeniapresnej
lehoty na plnenie a ak ide o povinnosť na nepeňažné plnenie, niektorý zo spôsobov na jej vymoženie
podľa § 180 a nasl. Exekučného poriadku, je materiálne vykonateľný.

Oprávnený namietal, že obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa

26.01.2007. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v bode 11.2 Všeobecných obchodných podmienok.
Súd prvého stupňa uviedol len všeobecné dôvody, pre ktoré považoval rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú podmienku, preto je odôvodnenie rozhodnutia nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Za
nedôvodný považoval názor súdu, že rozhodcovské konanie bolo uskutočnené v sídle rozhodcovského
súdu, ktoré je neprimerané vzdialené od bydliska povinného. Poukázal na skúmanie miestnej

príslušnosti v občianskom súdnom konaní výhradne podľa ust. § 88 O.s.p.. Uviedol, že v zmysle
rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu bol povinný oprávnený podať návrh na určenie iného
vhodného miesta na území Slovenskej republiky. Povinný však takýto návrh nepodal. Uviedol, že právny
predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.) bol v čase uzatvárania zmluvy o úvere povinný v zmysle
ust.§93bzákonač.483/2001Z.z.obankách ponúknuťneodvolateľnýnávrhnauzavretierozhodcovskej

zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.

Zároveň poukázal na to, že zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v § 1 obsahuje taxatívny
(úplný) negatívny výpočet sporov, ktoré nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Spory týkajúce
sa práv spotrebiteľov ani iná skupina sporov, do ktorej by bolo možné zaradiť posudzovaný prípad

medzi nimi uvedené nie sú. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie
sporov pred rozhodcovským súdom zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán tak
dodávateľa, ako aj spotrebiteľa a táto bola v predmetnom rozhodcovskom konaní aj riadne poskytnutá
tak dodávateľovi, ako aj spotrebiteľovi. Zmluva o úvere bola uzavretá medzi povinným a Poštovou
bankou, a.s., pričom banka je podnikateľským subjektom, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe

bankového povolenia Národnej banky Slovenska. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú
doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, súd prvého stupňa neuviedol o akú inú kvalitu,
či kvantitu by mali procesné práva povinného.

Oprávnený ďalej nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu, že povinnému bola rozhodcovským

konaním spôsobená ujma. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku,
zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán a táto bola v predmetnom rozhodcovskom
konaní aj riadne poskytnutá tak dodávateľovi ako aj spotrebiteľovi. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní
nezohľadnilpasivitupovinnéhovrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovskádoložka,ktorázakladáriešeniesporov pred rozhodcovským súdom zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán
(dodávateľa, aj spotrebiteľa).

Preto oprávnený namietal že exekučný súd svojim rozhodnutím vytvoril právny stav, v zmysle ktorého
odníma oprávnenému možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu.
Preto žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
vyhovie, alebo napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza vyjadrenie zákonného sudcu, že
odvolaniu oprávneného voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť, a preto nariadil
predložiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní ( § 374 ods. 4 O. s. p. ).

Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212

O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v

štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej a materiálnej stránke je potrebné uviesť,
že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako

zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým
mravom.

Podľa ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského

konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti,
tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie
je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú
suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi
ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného

nároku ( rei iudicatae ), v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči
všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie
je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho
väčšou flexibilitou.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.
Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať,
patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom
zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo
medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom ( čl. 125 ods. 1

písm. a/ a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Vzhľadom na ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa uvedené vzťahuje aj
na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej

právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto
žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle § 35 zákona
o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne

vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu
takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v spojení s § 159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného
rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na

základe žaloby podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať
aj ustanovenie § 45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút
- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona rozhodcovskom

konaníjepotrebnénaúčely§45zákonaorozhodcovskomkonanívylúčiťvovzťahukexekučnémusúdu.
Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže
ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej
právoplatnosti.

Pokiaľ sa týka právneho posúdenia rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve uzavretej medzi
povinným a právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, že výkon práv a povinností z rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom. Nie každá
zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je
neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka už v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa,

ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu exekúciu zastaví ( zamietne návrh na udelenie poverenia o vykonanie exekúcie )

o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, čo je aj v tomto prípade a dodávateľ ju použije, v takomto prípade
ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu, prípadne nevydá poverenie na vykonanie exekúcie, ak

exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy ( § 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. t/ ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní ). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality
bežných ľudí nezaväzovali.

Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku,
ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, považuje za
neprijateľnú, a preto neplatnú.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že osobitný zákon - zák. č. 483/2001 Z. z. mu ukladal
povinnosť ponúknuť klientom nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd
konštatuje, že aj táto odvolacia námietka je nedôvodná, pretože aj splnenie tejto povinnosti sa musí
realizovať v medziach práva na ochranu spotrebiteľa.

Preto odvolací súd v súlade s ustanovením napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods.
1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.