Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 24Csp/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718201486
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7718201486.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrejom Radomským, v právnej veci žalobcu: K. O.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. T. č. XXXX/XX, XXX XX B., pr. zást. Mgr. Stanislava Tichá, advokát,
so sídlom kancelárie Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica proti žalovanej: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, 82496 Bratislava 26, IČO: 36792752, zast. JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., advokát so sídlom Kubániho 16, 81104 Bratislava, IČO: 47233516, v konaní o zaplatenie
1.775,75 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.775,75 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.775,75 Eur od 09.03.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.03.2018 domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia od žalovanej a to vo výške 1.775,75 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1.775,75 Eur od 09.03.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dlžník - spotrebiteľ požiadal žalovaného ako veriteľa a

dodávateľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalovaný mu predložil na podpis formulár s názvom
Žiadosť o poskytnutie úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý vyplnil finančný
agent žalovaného a žalobca ho dňa 30.07.2012 podpísal s nasledovnými podmienkami úveru, teda
poskytnutá čiastka 1.500,- Eur pri splatnosti 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37
Eur , celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť bola 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN za úver
70,01%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver vo výške 46,52% a poskytnutá
čiastka revolvingu 790,84 Eur. Žalovaný následne schválil žalobcovi revolvingový úver) a podpísal

žiadosť/zmluvu s niektorými nasledovnými podmienkami úveru, kde poskytnutá čiastka (úverový limit)
predstavovala s sumu 1.500 EUR, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37
EUR, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 EUR, RPMN za úver 68,83 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %,
priemerná RPMN za úver vo výške 46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 EUR, ročná úroková
sadzba úrokov z omeškania 8,75 %. Súčasťou žiadosti/zmluvy bol aj bod 8., ktorý obsahuje Dohodu
o poskytnutí služby, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po

splnení podmienok "službu" spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru, pričom
dlžníksazaviazalzaplatiťzatúto"službu"veriteľoviodplatuvovýške215,75EURsplatnúvdeňuzavretia
tejto dohody, pričom zároveň obsahuje dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa
- pohl'adávky na poskytnutie úveru a pohľadávky na zaplatenie poplatku za "službu". Obdobne bod8 obsahuje Dohodu o poskytnutí služby aj vo vzťahu k revolvingovému úveru. Podľa názoru žalobcu
Zmluva o spotrebiteľskom úvere má nasledovné nedostatky: 1. V úverovej zmluve absentuje údaj o
konečnej splatnosti úveru; tento údaj musí byt v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z

ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru a podobne). 2.V úverovej zmluve absentuje
výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko nie je v zmluve výslovne rozpísané, v akej časti
zo sumy splátky je splátka istiny, v akej splátka úroku a v akej výške splátka prípadných poplatkov. V
zmluve tiež absentuje údaj o splatnosti jednotlivých splátok, zahŕňajúc prvú a poslednú splátku. 3.V
úverovej zmluve absentuje údaj o presnej výške úveru, ako povinnej náležitosť zmluvy o

spotrebitel'skom úvere. Na základe úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že poskytne žalobcovi úver vo
výške 1.500 EUR (tak ako bola koncipovaná žiadosť (bod 5) a vyplnený bod 6 (odpovedi). Žalovaný však
skutočne vyplatil žalobcovi len sumu 1.284,25 EUR čo odôvodnil tým, že ku dňu poskytnutia úveru podl'a
úverovej zmluvy bol splatný poplatok za poskytnutie "služby" podl'a bodu 8 žiadosti/zmluvy, vo výške
215,75 EUR, ktorý si žalovaný započítal oproti úveru žalobcu. Žalobca má za to, že dohoda obsiahnutá
v bode 8 žiadosti/zmluvy je neprijateľnou podmienkou, nakoľko vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa

za plnenie, ktoré mu reálne nie je dodané, resp. nemusí byt nikdy dodané a ktoré slúži v skutočnosti len
záujmom žalovaného ako dodávateľa. Žalovaný formulovaním danej zmluvnej podmienky zneužil svoje
postavenie v neprospech žalobcu. Rovnako tak aj dohodu, súhlas so
započítaním, obsiahnutú v bode 10. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré boli
prílohou Žiadosti/zmluvy, možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko tá odporuje

ratio legis inštitútu úveru tým, že žalovaný poskytuje žalobcovi nižší úver, ako bolo dojednané. 4. V
zmluve je nesúlad ohľadne výšky RPMN, nakoľko údaj o výške RPMN úveru uvedený v bode 5 /zmluvy
70,01 %, ktorá je návrhom na uzatvorenie zmluvy, nie je v súlade s údajom
o výške RPMN úveru uvedený v akceptácii návrhu v bode 6 zmluvy (68,83 %). Prijatie návrhu na
uzavretie úverovej zmluvy žalobcom, urobené úkonmi žalovaného

obsahoval zmenu v údaji o výške RPMN. Takýto písomný prejav, ak sa zmenila výška RPMN, bolo
potrebné považovať za nový návrh v časti, ktorá sa týkala tejto zmeny. Zo strany žalobcu však nebol
urobený žiadny ďalší písomný úkon, z ktorého by nepochybne vyplývalo, že RPMN akceptoval. Z
uvedeného vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu ako je v akceptácii. 5. Nesprávny výpočet výšky
RPMN a to ako v bode 5 pri sume 70,01%, ako aj v bode 6 pri sume 68,83 % zmluvy, nakol'ko žalovaný

pri výpočte RPMN nevychádzal zo skutočnej výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, pretože len
takúto sumu možno považovať za úver, pričom táto by výrazne prevyšovala RPMN uvedenú v bode 5 a
v bode 6 a predstavuje v skutočnosti 92,98 %. Nesprávny výpočet RPMN vyplýva tiež z toho, že výška
ročnej úrokovej sadzby úveru je vyššia, ako výška RPMN, pritom ročná percentuálna miera nákladov
predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov

a poplatkov. Z toho je teda zrejmé, že výška RPMN nemôže byť nikdy nižšia ako
výška úrokovej sadzby, v ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mohla rovnať hodnote úrokovej
miery, ale tento údaj o RPMN obsahuje aj možné iné poplatky okrem úrokov a preto je spravidla
vyššia ako je len úroková miera v danej zmluve. 6. Neprimeraná výška odplaty za poskytnutie úveru,
ktorá je 70,01 % %, podstatne prevyšuje odplatu stanovenú v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, vychádzajúc zo skutočnosti, že vo všeobecnosti
súdy za podstatné prevýšenie odplaty v zmysle uvedeného, považujú jej prevýšenie o viac ako 20
%. Podľa priemernej úrokovej štatistiky zverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska
predstavovali úroky slovenských bánk z nových obchodov v roku 2012 pre spotrebiteľské úvery s
dobou splatnosti od 1 do 5 rokov 11,64 % p.a. Teda podla § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, tiež ak, podla písm.
b) zmluva o spotrebitel'skom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a
aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa, f) veritel' v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre
spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna

miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa
osobitných predpisov. Žalobca taktiež uviedol, že z vyplateného úveru vo výške 1.284,25 EUR,
poskytnutého mu na základe Zmluvy o revolvingovom úvere Č. 8300049535 zaplatil za obdobie do
08.03.2016 sumu vo výške 3.060,- EUR. Rozdiel teda predstavuje sumu 1.775,75 EUR.

3. Súd vo veci vydal Platobný rozkaz č.k. 24Csp/39/2018-15 zo dňa 03.05.2018 voči ktorému žalovaná
účinne podala odpor, z ktorého dôvodu súd následne Uznesením č.k. 24Csp/39/2018-32 zo dňa16.07.2018 zrušil predmetný platobný rozkaz vo v celom rozsahu v zmysle ust. § 267 ods. 3 Civilného
sporového poriadku.

4. V odpore žalovaná okrem iného uviedla aj nasledovné. Všeobecne platí, že pre to, aby nejaká zmluva
vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú,
potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti, potom absencia
takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to,
že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie ale nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Určenie

podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka. Podľa
uvedeného ustanovenia: „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.“ Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalobcu o neuzavretí zmluvy v písomnej
forme nie sú dôvodné. Návrh na uzavretie zmluvy a prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa
navyše nachádzajú na tej istej listine. Čo sa týka samotného údaja RPMN žalovaný uviedol, že zákonná

úprava určenia RPMN, teda nielen svojim textom, ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že
nejde o údaj o dohodnutý, ale určený, presne stanoveným postupom. K neuvedeniu termínu konečnej
splatnosti úveru žalovaný uviedol, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa
nielen v listine označenej ako „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru“, resp.
Zmluve o spotrebiteľskom úvere, revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy

tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj
prílohy tvoriace súčasť zmluvy podľa článku 7 bod 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní. Z ust. článku
4 bod 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu
podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ust. článku 9 ods.
9.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa

uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou a deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený
v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného
zákonného ustanovenia. Žalovaný teda tvrdil, že doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti
úveru sú riadne uvedené a je táto zákonná požiadavka splnená. Termín konečnej splatnosti vyplýva
z Oznámenia o schválení úveru zaslaný dlžníkovi. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o

dátume splatnosti prvej splátky. Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti“ nie je pritom požiadavkou
na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie „dátum“ Zo
zákona je zrejmé, že pojem „termín“ a pojem „dátum“ nie sú používané ako synonymá v zákone, ale sa
používajú pre odlišné situácie, v ktorých sa má uviesť dátum a kedy termín. Zmluva o revolvingovom
úvere obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu

splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, ako aj spôsobom vyplývajúcim
z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený
v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Čo sa týka výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, žalovaný uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anulitnej splátky. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, ako aj na nálež Ústavného
súdu III. ÚS 341/07, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu 6 MCdo/22/2010, pričom žalovaný uviedol,
že ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok vo vzťahu

ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti, či počet splátok potom zákonná úprava
vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny zmysel, význam. Zároveň pri tejto náležitosti
zmluvy poukázal aj na eurokomforný výklad. Čo sa týka presného údaja o výške úveru tak k uvedenému
žalovaný uviedol, že poskytnutie úveru predstavuje z právneho hľadiska splnenie záväzku veriteľa
poskytnúť úver. Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem poskytnutie úveru je rovnocenný, či dokonca

synonymom vyplatenia úverových peňažných prostriedkov, pričom tak tomu bolo aj v danom prípade.
Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a ustálenej obchodnej praxe a to či už bankovej, alebo
nebankovej rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru v hotovosti na účet a podobne, ale každá
zákonom uznaná forma splnenia záväzku teda započítanie. Ohľadne tejto skutočnosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ObdoV/47/2001 a uviedol, že poskytnutím úveru sa teda rozumie

úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky a vo forme, ktorá je
medzi stranami dohodnutá. Čo sa týka Dohody o poskytnutí služby samotná dohoda nebola podmienkou
ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ túto dohodu uzavrieť nemusel
a v podanej žalobe ani netvrdil a ani nepreukázal opak. Na základe tohto tvrdenia žalovaný, žedohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a poukázal na rozsudok Krajského v Banskej Bystrici, č. k. 43 CoR/5/2016-14, pričom poskytnutie
splátok predpokladá iniciatívu dlžníka preto iba na základe toho, že žalobca svoje právo nevyužil sa

nemožno domáhať neprijateľnosti takéhoto dojednania. Taktiež žalovaný poprel tvrdenie žalobcu vo
výške odplaty, nakoľko táto je podľa jeho názoru v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. V zákone je výslovne určené, že pri porovnávaní
sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem
poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje. Porovnávanie s údajmi

bánk je samo osebe nesprávne. Banka si svoj zisk účtovala v danom období aj za vedenie úverového
účtu, spracovanie platieb a podobne. Čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale
bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník za spotrebiteľského vzťahu platiť. Obvyklá výška
odplaty bola 46,52 % a táto nebola podstatne prevýšená. Podstatné prevýšenie je podľa súdnej praxe
ustálené na viac ako 25 až 27%.

5. K odporu sa následne vyjadril žalobca replikou a to písomným Vyjadrením zo dňa 12.08.2018
v ktorom sa v zásade nachádzala recidíva tvrdení žalobcu zo samotnej žaloby, pričom čo sa týka
novôt uvedených v tomto vyjadrení okrem iného samotný žalobca uviedol nasledovné: k nezhodnej
výške RPMN má za to, že úverová zmluva je dvojstranný úkon, pričom zmluva vzniká na základe

zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné a
obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne. V danom prípade
ide o nepochybne spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou náležitosťou je dohoda o výške RPMN , nie
však v zmysle vyjednávania o výške RPMN, ako nesprávne tvrdí žalovaný, ale v zmysle akceptácie
RPMN ako takej, ktorá bola určená v zmysle zákonných pravidiel jej určenia, ktoré vychádzajú z iných,

konsenzuálne dohodnutých parametrov úveru. Z uvedených dôvodov dojednanie o RPMN nemožno
považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná akceptácia návrhu, ak zmluvnému
konsenzumedzizmluvnýmistranaminedošlo.NeplatnédojednanieRPMNspôsobujeabsenciupovinnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský úver treba považovať za úver poskytnutý
bez úrokov a bez poplatkov. K náležitosti zmluvy a to termínu konečnej splatnosti úveru uviedol,

že predovšetkým predmetná formulárová zmluva neobsahovala ani rubriku s pojmom termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru v bodoch 5, alebo 6 a len počet splátok a teda že žalovaný nemôže
tvrdiť, že uviedol termín konečnej splatnosti úveru keď ani len nepoužil tento termín v zmluve. Pokiaľ
podstatné náležitosti zmluvy obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľom o schválení úveru a
toto nebolo podpísané aj dlžníkom má žalobca za to, že sa nejednalo o dvojstranný právny úkon a nie

je možné toto oznámenie považovať za súčasť uzavretej zmluvy. Žalovaný tvrdí, že toto oznámenie je
súčasťou zmluvy o úvere nemožno sa s týmto stotožniť nakoľko vzniku zmluvy predchádzala ponuka a
až následná akceptácia znamená uzavretie zmluvy. Avšak takáto akceptácia obsahuje nové podmienky
treba ju považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy pretože predstavuje nový jednostranný prejav
vôle účastníka zmluvy. Oznámenie veriteľa zaslané dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy treba

považovať za jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním
zo strany žalobcu nakoľko oznámenie obsahovalo v porovnaní so samotnou zmluvou odlišné údaje
týkajúce sa RPMN úveru a to 70,01% v zmluve a 68,83 % v oznámení, výšky revolvingu kde v zmluve sa
uvádza 790,84 Eur, v oznámení to bolo 902,92 Eur ako aj RPMN úveru po revolvingu 63,32% v zmluve
a 60,49% v oznámení. Nakoľko nedošlo k obsahovo zhodnému prejavu vôle v otázke výšky revolvingu

a RPMN úveru po revolvingu a nový návrh nebol žalobcom prijatý v písomnej forme vyžadovanej § 4
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch potom obligátorne náležitosti zmluvy o úvere, ktoré mali byť
uvedené v Oznámení o schválení úveru neboli v zmluve uvedené a to ani predmetným oznámením.
Nie je udržanie rovnováhy účastníkov zmluvy postavené na tom, aby spotrebiteľ v tomto rozhodujúcom
časovom momente pri uzatváraní zmluvy nemusel odvodzovať obligátorne náležitosti zmluvy, ale ich v

tom čase tiež poznal aj s prihliadnutím na značný obsah údajov obsiahnutých v zmluve, či formuláciou
zrozumiteľnosti a to obsahovou aj formálnou. Čo sa týka nesprávne uvedenej výšky úveru má žalobca
za to, že žalovaný uvedenou dohodou absolútne ignoruje princíp ochrany práv spotrebiteľa. Žalovaný
totiž žalobcovi strhol z úveru poplatok za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadal o odklad splátok
aj to až pri splnení ďalších podmienok, teda stanovenej doby práceneschopnosti, alebo skončenia

pracovného pomeru povolí mu odklad, ale maximálne troch splátok a to všetko za poplatok 215,75
Eur pri úvere 1.500,- Eur. Ide o hrubú nerovnováhu práv a povinnosti účastníkov spornej dohody v
neprospech spotrebiteľa. Celá dohoda spočíva na tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo čo mu nie
je dodané, pričom aj výška poplatku, ktorý predstavuje 14,38% z poskytnutého úveru len potvrdzujezáver o neprijateľnosti celej takejto zmluvnej podmienky. Žalobca netvrdí, že započítanie zmluvných
vzťahov nie je možné ako sa mylne domnieva žalovaný a tvrdí, že nie je možné započítať fiktívnu
pohľadávku, resp. pohľadávku z neplatného právneho úkonu akým je dohoda o poskytnutí služby, ktorá

nevzniklavočiexistujúcejpohľadávkenavyplatenieceléhodohodnutéhoúveru.Vtomtotaktiežpoukázal
na množstvo rozhodnutí prvostupňových a odvolacích súdov okrem iného aj na rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove 2Co/111/2016 a 8Co/227/2015, ktoré vo svojich rozhodnutiach právoplatne vyslovili, že
dohoda o poskytnutí služby podsúvaná žalovaným spotrebiteľom je neprijateľná zmluvná podmienka.
Tvrdenie žalovaného, že výška úroku úveru 70,01% môže byť vyššia ako je výška RPMN 68,83 % je

logický nezmysel nakoľko ak množina RPMN je tvorená aj podmnožinou úroku tak je logické, že táto
podmnožina nemôže nikdy vyššia ako je množina, maximálne tak rovná ak sú ostatné podmnožiny
množiny rovné 0. Ak sa žalovaný odvoláva na matematický vzorec neznamená, že dosiahnutie veličín a
výpočet z jeho strany je správny. Čo sa týka dojednanej úrokovej sadzby k uvedenému žalobca uviedol,
že pri úverovej zmluve, ktorá je predmetom tohto konania bol určený úrok 70,01%, pričom z internetovej
stránky NBS žalobca zistil, že pri spotrebiteľských úveroch v júli v r. 2012 s dobou splatnosti od 1 do

5 rokov bola priemerná úroková sadzba 11,98% ročne, teda viac ako 6-násobne nižšia ako v uvedenej
zmluve o úvere. Nepochybne teda ide o úžernícky úrok, ktorý je potrebné považovať za neplatný.
Tvrdenie žalovaného, že podstatné prevýšenie odplaty sa považuje odklon od priemernej sadzby 25 až
27% je účelové tvrdenie, pričom percentuálnu výšku tohto odklonu si žalovaný prispôsobil svojej situácii
nakoľko je známe, že všeobecne súdny ustálený akceptovaný odklon od priemernej sadzby odplaty

na finančnom trhu je maximálne 20%. Tiež je potrebné uviesť, že prevýšenie sa nepočíta spôsobom
priemerná hodnota RPMN + 20 percentuálnych bodov, ako to má na mysli žalovaný, ale ako súčet
priemernej hodnoty RPMN a 20% z priemernej hodnoty. Ak žalovaný tvrdí, že priemerná hodnota RPMN
na finančnom trhu bola 46,52 % tak v úvere uvedená hodnota RPMN 68,83 % prevyšuje priemernú o
47,96%, resp. tiež inak možno povedať, že 20% z priemernej hodnoty RPMN 46,52 % pri maximálnom

odklone je 9,30 %, teda maximálna výška RPMN úveru mohla byť maximálne 55,82 %.

6. K replike sa následne vyjadrila žalovaná duplikou a to písomným Vyjadrením zo dňa 26.09.2018 v

ktorom uviedla, že čo sa týka rozdielneho RPMN z návrhu na zmluvu a samotnej akceptácie zmluvy
žalovaný sa pridržiava svojej doterajšej argumentácie a poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne 5Co/839/2015. Čo sa týka odlišného spôsobu určovania RPMN po r. 2016 tu žalovaný
poukázal na svoje nedostatočné personálne a technické vybavenie v r. 2013, ktoré mu neumožňovalo
v priebehu jedného dňa vypočítať presnú výslednú hodnotu RPMN a získať všetky potrebné informácie

z hľadiska celkového vyhodnotenia analýzy bonity žiadateľa o úver. Oznámenie veriteľa o schválení
úveru predstavuje dokument, ktorý má informatívnu povahu a ktorý je iba potvrdením už dojednaných
náležitosti medzi zmluvnými stranami, ktoré sú obsahom samotnej zmluvy. Cieľom predmetnej listiny
bolo predovšetkým informovať spotrebiteľa titulom zhrnutia už dohodnutých zmluvných údajov, teda
aj termínom konečnej splatnosti, ktorý bol v zmluve vymedzený dostatočným a pre spotrebiteľa

zrozumiteľným spôsobom. Žalovaný zároveň poprel tvrdenie žalobcu, že nemohol odmietnuť podpísanie
zmluvy o poskytnutie služby. Individuálnosť tohto dokumentu preukazuje jeho osobitná asignácia popri
zmluve o úvere. Podľa názoru žalovaného odplata na finančnom trhu v čase uzatvorenia zmluvy
pripúšťala výšku úrokovej sadzby ako bola dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere. Tak ako to
vyplýva z dôvodovej správy k novelizácii vyhlášky č. 87/1995 Z.z. účinnej od 15.8.2014 bolo možné

za podstatné prevýšenie odplaty považovať odklon od priemernej sadzby o 25 až 27%. Odplata v
prejednávanej veci vyjadrená v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, teda zmluvy o
revolvingovom úvere v nádväznosti na oznámenie žalovaného o schválení revolvingového úveru vo
výške 70,01% nie je oproti priemernej hodnote RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom
úvere v rozsahu 47,29% sadzbou, ktorá by podstatným spôsobom túto sadzbu prevyšovala. Priemernú

hodnotu RPMN určuje Ministerstvo financií SR na základe úverov získaných za celý finančný trh a nie
na základe údajov z konkrétnej zmluvy o revolvingovom úvere a od tejto nie je možné sa odchýliť.

7. Súd okrem iného vytýčil pojednávanie na deň 05.03.2019 na ktoré sa nedostavila právna zástupkyňa
žalobkyne, právny zástupca žalovanej a žalovaná sa nedostavili, pričom svoju neprítomnosť na

pojednávaní ospravedlnili a súhlasili aby vec bola prejdnaná v ich neprítomnosti.8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi predloženými
žalobkyňou,pričomzistilnasledujúciskutkovýstav,nazákladektoréhodospelknasledujúcimskutkovým
a právnym záverom:

9. Zo Žiadosti a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.07.2012 vyplýva, že žalobca ako
dlžník - spotrebiteľ požiadal žalovaného ako veriteľa a dodávateľa o poskytnutie spotrebiteľského
úveru. Žalovaný mu predložil na podpis formulár s názvom Žiadosť o poskytnutie úveru/ Zmluva o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý vyplnil finančný agent žalovaného a žalobca ho dňa
30.07.2012 podpísal s nasledovnými podmienkami úveru, teda poskytnutá čiastka 1.500,- Eur pri
splatnosti 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 Eur , celková čiastka, ktorú musel dlžník
zaplatiť bola 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%,
priemerná RPMN za úver vo výške 46,52% a poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur. Žalovaný
následne schválil žalobcovi revolvingový úver) a podpísal žiadosť/zmluvu s niektorými nasledovnými

podmienkami úveru, kde poskytnutá čiastka (úverový limit) predstavovala s sumu 1.500,00 EUR,
splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 EUR, celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť 3.375,54 EUR, RPMN za úver 68,83 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %,
priemerná RPMN za úver vo výške 46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 EUR, ročná úroková
sadzba úrokov z omeškania 8,75 %. Súčasťou žiadosti/zmluvy bol aj bod 8., ktorý obsahuje Dohodu o

poskytnutí služby, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení
podmienok "službu" spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru, pričom dlžník sa
zaviazal zaplatiť za túto "službu" veriteľovi odplatu vo výške 215,75 EUR.

10. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 31.07.202 vyplýva, že po uzatvorení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere veriteľ oznámil dlžníkovi nasledovné spresnenie údajov o poskytnutom úver a to
nasledovne: schválená výška úveru predstavuje 1.500,- €|, so splatnosťou úveru 42 mesiacov, výškou
mesačnej splátky 80,37 €, dátumom splatnosti prvej splátky 06.09.2012 a poslednej splátky 06.02.2016,
s mesačnou periodicitou splácania, pri celkovej výške úveru 1.500,- €, RPNM 68,83 %, priemernou

RPNM 46,52 %, schválenou výškou revolvingu 902,92 €, celkovou čiastkou ktorú musí dlžník zaplatiť
3.375,54 € s odplatou za poskytnutie služby vo výške 215,75 € a ročnou úrokovou sadzbou úveru vo
výške 70,01 %.

11. Z výpisu z účtu vyplýva, že žalobcovi bolo reálne poskytnutých 1.284,25 €.

12. Z internetovej kalkulačky RPNM vyplýva, že pri výške úveru 1.284,25 € s pravidelnou splátkou 80,37
€ a dobou splácania 42 mesiacov predstavuje RPN 92,98 %.

13. Z karty klienta k zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca na úver zaplatil sumu vo výške 3.060,-

€ za obdobie do 08.03.2016 pričom tento doklad vystavil samotný žalovaný pre žalobcu.

14. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15.Podľaust.§53ods.9OZvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,akideoplneniezospotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 165 najneskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len “neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.17. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, sa za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

19.Podľaust.§53ods.5OZvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,neprijateľnépodmienkyupravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa ust. § 53 a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch ako je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom, zmluva so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ ma rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

21.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

22. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

25. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

26. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

27. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ichpoužitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný
ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok
bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by

na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

29. Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia

zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r), y) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného

ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri
takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie

spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 ,

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú
k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty

ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

31. Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až l) , s) , z) a aa) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.32. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na
dokazovaním zistený skutkový stav.

33. Medzi účastníkmi konania mal vzniknúť uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah,
ktorý od svojho vzniku je nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
(§497 a násl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52
ods.2Občianskehozákonníka,akoajZákonač.129/2010Z.z.),keďžeZmluvaospotrebiteľskomúvere

je tzv. absolútny obchod podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka a zároveň žalovaný pri
uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a
žalobkyňavystupovalaakospotrebiteľ,pretožepriuzatváranízmluvyoúverenekonalavrámcipredmetu
svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým,
že zmluva bola žalovaným pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok
bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalobkyňou ako spotrebiteľom. Preto súd na posúdenie daného

záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle citovaného
zákona musí mať zmluva o spotrebiteľských úveroch písomnú formu a musí obsahovať v zákone
taxatívneuvedenénáležitosti.Zákonpriamosankcionujeabsenciuurčitýchnáležitostí,buďneplatnosťou
zmluvy(písomnosťzmluvy)alebostanovuje,žezmluvasícejeplatná,aleúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov.

34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník sa
pokúsili uzavrieť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8300049535 na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobkyni úver tak ako je to vyššie uvedené.

35. Po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8300049535 súd zistil, že v zmluve absentujú
tieto podstatné náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch:

- výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia; (§ 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z.) V zmluve
sa uvádza len výška splátky. V bližšej špecifikácie teda nie je uvedená výška splátky istiny, úroku
a poplatkov. Zákon stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky na ktoré nemá právo. Tento údaj sa nachádza iba na

dokumente Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 31.07.2012, ktorý však nemožno
považovať za zmluvu samotnú z dôvodu, že toto oznámenie je z iného dátumu ako podpísaná zmluva
samotná žalobcom ku dňu 30.07.2012 , teda netvorí a ani tvoriť nemohla neoddeliteľnú súčasť zmluvy
o úvere a zároveň nemá ani údaj ktorý by dodatočne spotrebiteľ po jeho oznámení kontrahoval a teda
s ním prejavil súhlas a to z dôvodu, že tento dokument nebol spotrebiteľom podpísaný.

- priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok, a to z dôvodu uvedenia jej nesprávnej výšky žalovaným, pričom uvedenie nesprávneho údaju
má rovnaký následok ako neuvedenie údaju žiadneho. Pričom možno konštatovať, že v zmluve je

uvedená priemerná hodnota RPNM vo výške 46,52 %, pričom MFSR pre spotrebiteľské úvery od 1 do 5
rokov vo výške do 1.500,- € na 3. štvrťrok kalendárneho roku 2012 stanovil priemernú hodnotu RPMN v
odlišnej percentuálnej výške, ktorá je tabuľkovo dohľadateľná na internetovej stránke MFSR. (§ 9 ods.
2 písm. z) zák. č. 129/2010 Z. z.). Už samotná táto skutočnosť postačuje pre záver o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytutého úveru.

- obsahová náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZSU a síce údaj o termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva určuje iba počet splátok bez toho, aby mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa s konečným termínom splatnosti, čo má za následok neurčitosť právneho úkonu.
Predmetná zmluva neobsahuje údaj o konečnom termíne splatnosti. Tento údaj sa nachádza iba na

dokumente Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 31.07.2012, ktorý však nemožno
považovať za zmluvu samotnú z dôvodu, že toto oznámenie je z iného dátumu ako podpísaná zmluva
samotná žalobcom ku dňu 30.07.2012 , teda netvorí a ani tvoriť nemohla neoddeliteľnú súčasť zmluvy
o úvere a zároveň nemá ani údaj ktorý by dodatočne spotrebiteľ po jeho oznámení kontrahoval ateda s ním prejavil súhlas a to z dôvodu, že tento dokument nebol spotrebiteľom podpísaný. Jedná
sa o údaj ktorý z mysle platnej právnej úpravy mal mať spotrebiteľ v čase, keď zvažoval či zmluvu o
úvere podpíše alebo nie, tak aby mal možnosť reálnu zmluvu posúdiť z dôvodu jej výhodnosti alebo

nevýhodnosti. V tomto prípade spotrebiteľ takýmto údajom v čase podpisovania zmluvy nedisponoval a
bol žalovaným dodatočne po podpise zmluvy oznámený. Takýto postup žalovaného možno považovať
za obchádzanie povinnosti riadne poskytnúť spotrebiteľovi údaje vyžadované zákonom pri podpisovaní
zmluvy samotnej spotrebiteľom. Je prijateľné aby si spotrebiteľ vypočítaval termín konečnej splatnosti
sám podľa postupu uvedeného žalovanou. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti priamo v zmluve

žalovanou postráda akúkoľvek logiku, keď žalovaná v rozhodujúcom časovom momente vedela z
obligatórnych náležitostí zmluvy sama určiť presný termín konečnej splatnosti. Je neprípustné aby si
mal spotrebiteľ sám vychádzajúc z veľkého množstva údajov v zmluve a ich komplikovanú informačnú
výpovednú hodnotu a zrozumiteľnosť mal termín konečnej splatnosti sám presne vypočítať.

- absentuje aj údaj o presnej výške úveru a to z dôvodu, že zmluva uvádza sumu vo výške 1.500,- €,

avšak reálne poskytnutých bolo žalovanou 1.284,25 €. Túto skutočnosť potvrdzuje stav, že žalovaná
si pri poskytnutí úveru započítala fiktívnu a neexistujúcu pohľadávku vo výške 215,75 € za službu
poskytnutia možnosti odkladu maximálne troch splátok na základe potencionálnej žiadosti žalobcu.
Jedná sa jednoznačne nekalú obchodnú praktiku a zároveň tým je uvedená v zmluve aj neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

- medzi zmluvou a žiadosťou je nesúlad v tam určenej výške RPNM, podstatnou náležitosťou je zmluvná
dohoda o výške RPMN , nie však v zmysle vyjednávania o výške RPMN, ale v zmysle akceptácie
RPMN ako takej, ktorá bola určená v zmysle zákonných pravidiel jej určenia, ktoré vychádzajú z
iných, konsenzuálne dohodnutých parametrov úveru. Z dôvodu nesúladu o určenej výške RPNM medzi

zmluvou a žiadosťou dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže
chýba bezvýhradná akceptácia návrhu, z dôvodu že súdu nebolo preukázané v rámci procesnej obrany
žalobcu, že k zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami došlo

- v zmluve došlo k nesprávnemu výpočtu RPNM v zmluve o úvere, nakol'ko žalovaný pri výpočte

RPMN nevychádzal zo skutočnej výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, pretože len takúto sumu
možno považovať za úver, pričom táto by výrazne prevyšovala RPMN uvedenú v bode 5 a v bode
6 a predstavuje v skutočnosti podľa výpočtu v danom prípade prestavuje viac ako 90 %. Nesprávny
výpočet RPMN vyplýva tiež z toho, že výška ročnej úrokovej sadzby úveru je vyššia, ako výška RPMN,
pritom ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a

poplatkov. Z toho je teda zrejmé, že výška RPMN nemôže byť nikdy nižšia ako výška úrokovej sadzby.

- v zmluve bola stanovená jednoznačne neprimeraná výška odplaty. Bez ďalšieho každá rozumne
usudzujúca osoba musí ročný úrok z úveru vo výške 70,01 % v roku 2012 považovať za neprimeraný

a úžernícky a to vzhľadom na pomery finančného trhu v SR v tomto kalendárnom roku a daný typ
úverového vzťahu, ktoré súd považuje za verejne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné dokazovať.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník
uzavreli priamo v zmluve úverovej aj Dohodu o poskytnutí služieb. Súd má za to, že inštitút zmluvy o
poskytnutí služby, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave

veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, avšak
pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, je relevantné ex offo
súdne preskúmavanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže
vyhodnotiť. Zmluva o poskytnutí služby, ktorá spočíva v starostlivosti o klienta je zmluva, ktorá nie
individuálne dojednaná v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

38. Zmluva o poskytnutí služby sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe medzi
podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť
reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu,s možnosťou dosiahnutia úspechu. Spotrebiteľ má možnosť prijať alebo neprijať návrh zmluvy,
pretože podľa názoru súdu by totiž poskytovateľ úveru určite neupravil vopred naformulované úverové
podmienky určené širokému spektru spotrebiteľov, ktoré sú koncipované tak, aby bol dosiahnutý

finančný efekt pre žalobcu.

39. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania bolo zistené, že v danom prípade medzi žalobkyňou a
žalovaným bola uzatváraná aj Zmluva o poskytnutí služby (ďalej len zmluva č. 2“), súd preskúmaval
podmienky uvedenej zmluvy. Z obsahu uvedenej zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, že odmena za

poskytnutie služby je prednostná vo vzťahu k splátke úveru, pričom obe zmluvy, zmluva o úvere aj
Zmluva o poskytnutí služby, boli uzatvárané v jeden deň súčasne. Jedná sa o neprimerané navyšovanie
odplaty, respektíve odmeny započítaním odmeny za poskytnutú službu. Odmena za poskytnutú službu
predstavuje 138,14 eur teda 14,39 % z poskytnutého úveru. Už táto skutočnosť nasvedčuje tomu,
že takto koncipovaná odmena spojená s poskytnutím jedného spotrebiteľského úveru je absolútne
neprimeraná. Zo zmluvy poskytnutí služby nevyplýva, že by odmena za poskytovanú službu mala mať

prednosť pred splátkami úveru. Súd má zato, že prednosť má úhrada úveru a služba je len vedľajšou
službou, ktorá s ním súvisí a preto mali byť najskôr vykonané úhrady úveru až potom zaplatené služby
domáceho servisu za predpokladu, že takéto služby spotrebiteľ vôbec mienil uzavrieť a zároveň ak ich
aj skutočne čerpal. Zmluva o poskytnutí služby z hľadiska jej obsahu je v rozpore s dobrými mravmi v
súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a zjavne absentuje aj prejav vôle žalobcu takúto

zmluvu uzavrieť. V súlade s uvedenými ustanoveniami Občianskeho zákonníka súd považuje zmluvu
poskytnutí služby komfort uzavretú za neplatnú. Súd má za to, že Zmluva o poskytnutí služby je právnym
úkonom absolútne neplatným a plnenia na základe nej poskytnutej nemožno započítať na úhradu
odmeny v nej uvedenej a je namieste ich započítať na úhradu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere. Uzavretie takejto Zmluvy o poskytnutí služby je typickou praktikou nekalej povahy. Priemerný

spotrebiteľ nevie, keď sa od neho zinkasuje konkrétna suma, či ide o splátku úveru alebo odmenu za
službu. Súd nemôže akceptovať, aby úhrady od dlžníka boli prioritne započítané na odmenu za službu
a nie na splatenie úveru. Odmena za službu je jednoznačne neprimeraná výške poskytovaného úveru,
porovnajúc poplatky za takéto poskytnuté služby od bankového sektora (výber z bankomatu, vloženie
hotovosti na vlastný alebo cudzí bankový účet). Predmetom zmluvy a poskytnutí služby sú predsa bežné

služby, ktoré poskytujú banky i nebankové subjekty, ktoré by mala pokrývať odplata za úver, prípadne
sú kryté poplatkami za konkrétny úkon. Jediné čo poskytuje služba komfort naviac, je odklad splatnosti
splátok, ktoré žalobca ani nikdy nevyužil, ostatné služby možno považovať za štandardné a bežné pri
poskytnutí úveru samotného. Tento servis mohol spoplatnený nejakým poplatkom v primeranej výške,
určite nie vo výške, ktorá predstavuje viac než polovicu poskytnutej sumy úveru. Súd považuje zmluvu

o poskytnutí služby za zmluvu, ktorej skutočným účelom je navýšiť odplatu za poskytnutý úver a to
tak, aby táto odplata nebola uvedená v zmluve o úvere. Takýmto spôsobom žalovaná dosiahne to,
že uvedená odmena, keďže nie je odplatou, ale odmenou za službu komfort, sa nezapočítava ani do
výpočtu RPMN a ide o obchádzanie zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských a iných úveroch
a pôžičkách. Súd vyhodnotil zmluvu o poskytovaní služby ako neplatný právny úkon s poukazom na

ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, a to tak pre rozpor s dobrými mravmi ako aj pre účelové
obchádzanie zákona. Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o poskytovaní služby je formulárovou
zmluvou, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Takýto právny úkon sa súdu javí ako
úkon neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

40. Súd mal za to, že zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovaný vopred vnútil pripraveným
predtlačeným tlačivom žalobcovi aj iný úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu.
Súd má za to, že žalobca ako osoba neznalá zákona bez podrobnejšieho pre neho zrozumiteľnejšieho
výkladu obsahu dohody o poskytnutí služby, nebola schopná posúdiť následky tejto nedostatočnej
vedomosti a informovanosti. Takto sa dá usudzovať nedostatok žalobcovej vôle ako spotrebiteľa vstúpiť

do dohody o poskytnutí služby so žalovaným.

41. Vymedzenie práv a povinností v zmluve č. 1 je zrejmé, že je predmet nemá charakter samostatnej
zmluvy. Už len samotná skutočnosť, že žalovaná jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy vyňala
zo štandardnej zmluvy o úvere a formálne ich označila ako samostatnú zmluvu, za účelom navýšenia

odplaty vyžadovanej od spotrebiteľa, vykazuje znaky konania žalovanej rozporného s dobrými mravmi.
Zmluva o poskytovaní služieb totiž definuje obvyklé a úplne bežné úkony súvisiace s evidovaním a
uhrádzaním pohľadávky veriteľa, rozhodne nejde o nadštandardné služby. Vytvorením pokútnej druhej
zmluvy ako zmluvy odplatnej žalovaná jednoznačne sledovala absolútne neúmerné zvýšenie vlastnéhozisku z poskytnutia úveru. Skutočnosť, že zmluva č. 2 predstavovala iba účelovo vyňatú časť zmluvných
dojednaní patriacich do zmluvy o úvere do samostatnej zmluvy zodpovedná oprávneniu súdu pri
prejednaní veci posúdiť aj jej platnosť.

42. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať; ods.2
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

44. Podľa § 458 ods.1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

45. Jedným z dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia je aj plnenie z neplatného právneho úkonu
(úverová zmluva) ako aj plnením bez právneho dôvodu (spoplatnená neexistentná služba). Žalovaná
skutočne poskytla úver vo výške 1.284,25,- Eur, keď posúdil započítanie sumy na fiktívnu službu (od
žalovanejprežalobcuktoránikdyposkytnutánebola)akonekalúobchodnúpraktikužalovanej.Žalovanej

bolo uhradená celková suma vo výške 3.060,- Eur. V súvislosti s neprijateľným poplatkom, úžernou
odplatou úveru a tým, že je úver bezúročný a bez poplatkov, vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane
žalovanej vo výške 1.775,75 Eur. Žalovaná sa teda na úkor žalobcu neoprávnene obohatila a je teda
povinná toto obohatenie žalobkyni vrátiť.

46. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom daná nie je.
Postupovať treba podľa § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 - Výška

úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že
žalobkyňa v petite žaloby úroky z omeškania žiadala súd ich tejto sporovej strane priznal v zákonnej
výške 5 % ročne.

47. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa absencie zákonom požadovaných náležitostí zmluvy o úvere
súd uvádza, že je bez významu vyjadrovať sa k skutočnosti a posudzovať, či zmluvné dojednania v
zmluve o úvere sú súladné s platným právnym poriadkom, nakoľko tak, ako súd konštatoval vyššie,
z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy žalovaná voči žalobkyni nárok na zaplatenie za
žiadnych okolností nemá.

48. K rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C- 42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti
Kláre Bíróovej súd konštatuje nasledovné. Požiadavka zákona je od požiadavky smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 (ďalej len „smernica“) odlišná. Zákon uvádza, že zmluvy
musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet pochybností, že

slovenský zákon ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny,
ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo
požaduje Smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia
od ustanovení Smernice vo vnútroštátnom práve, je zrejmé, že by použil takú terminológiu ako používa
Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal

slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia existuje konštantná judikatúra
slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28. 06. 2016 Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo / 19 /2012 zo dňa
12.03.2013,ktorýmpotvrdilrozsudokKrajskéhosúduvPrešovzodňa21.02.2012,sp.zn.3S/53/2011-43desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa
má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a
splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b)

Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Nachádza sa tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom. V
taktom prípade musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, a ak jej priamy
účinokposkytnúťnemôže,takčijejmôžepriznaťnepriamyúčinok(tedavykladaťZákoneurokonformne),
alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Keďže v tomto prípade sa jedná o spor medzi
jednotlivcami, nie je možné, aby tunajší súd poskytol Smernici priamy účinok. Súd preto skúma, či jej

môže priznať nepriamy účinok, a teda vykladať Zákon eurokonformne. V tomto konkrétnom prípade
vnútroštátny súd SR môže skúmať len možnosť nápravného súladného výkladu, pretože text zákona je
odlišný od textu Smernice, a výklad Smernice zo strany Súdneho dvora EÚ je odlišný od výslovného
znenia Zákona. Nejedná sa tu o priamy účinok, kedy je vnútroštátne právo vypustené a nahradené
smernicou. V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť
vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, iba

musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne. Teda nestačí, že Smernica hovorí niečo iné ako
Zákon, že Súdny dvor EÚ v Rozsudku C-42/15 uviedol, že Smernica sa má vykladať tak alebo onak,
musí to byť jedine vnútroštátny súd, ktorý musí skúmať, či môže podľa vnútroštátnych výkladových
metód vykladať vnútroštátne právo, teda zákon) eurokonformne. Vnútroštátne súdy SR v konštantnej
judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR potvrdili, že výklad zákona je taký, že sa vyžaduje členenie

splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov, vychádzajúc z jazykového výkladu zákona.
Opäť, vnútroštátne súdy vykladali predmetné znenia zákona už v niekoľkých stovkách prípadov a za
použitia vnútroštátnych výkladových metód dospeli k záveru, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky
istiny, úrokov a poplatkov. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po Rozsudku C42-15 vyložili toto ustanovenie

eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova zlomili
vnútroštátneprávoatotovnútroštátneprávobynahradiliSmernicou,čojevšakpostuptypickýprepriamy
účinok. Nakoľko sa ale nejedná o priamy účinok, ale účinok nepriamy, takýto postup nebude možný,
pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. Zároveň, výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné

právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom
poriadku vyjadrený v ust. článku 2 ods. 2 ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona účinného v čase uzatvárania Zmlúv už

bol predmetom výkladu v stovkách prípadoch a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky
istiny, úrokov a poplatkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetným ustanovenia zákona, napriek
Rozsudku C-42/15, nie je možné priznať nepriamy účinok. Tým nie je dotknuté právo veriteľov, aby sa
domáhali náhrady škody, v prípade, že im vznikne, priamo voči Slovenskej republike, a to vzhľadom na

chybnú implementáciu Smernice. Na to, aby bolo možné vykladať Zákon v súlade so Smernicou by bolo
potrebné Zákon novelizovať a zosúladiť s textom Smernice, inak by sa jednalo o výklad Zákona contra
legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

49. S poukazom na vyššie uvedené, súd vyhovel žalobe žalobcu a rozhodol tak ako je to uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia. Za tejto situácie súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 1.775,75
€ predstavujúcej jej bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

50. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a

účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a túto priznal žalobcovi voči žalovanej v rozsahu 100%, ktorý mal vo veci plný úspech, keď súd žalobe
vyhovel v celom rozsahu.53. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.