Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112011401
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112011401.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. apríla 2014
prejednal odvolanie obžalovaného

I. E.

nar. XX.XX.XXXX v Y., bytom Y., E. XXX/XX,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/129/2012 zo dňa 13.03.2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/129/2012 zo dňa 13.03.2013 bol obžalovaný I. E.
uznaný vinným v bode 1) zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a § 139 písm. c) Tr. zák., pretože od konca roku 2007 do

mája 2010 v rodinnom dome na W. E. č. XXX/XX v Y., približne v desaťdňových intervaloch proti vôli
svojej teraz už bývalej manželky S. E. ju nútil k orálnemu styku tým spôsobom, že za použitia škrtenia,
šticovania vlasov, vyhrážania sa, že jej odhryzne bradavky, vykrúcania rúk a dávania do polohy, v ktorej
sa nemohla brániť, si na ňu obkročmo sadal, jednou rukou ju držal za ruky a druhou rukou jej vkladal
svoj pohlavný úd do úst, a keď sa mu to nepodarilo, sám si masturbáciou pomohol k výronu semena,
ktorú dokončil nad jej tvárou; v bode 2) zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208

ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., pretože od roku
2006 do 12.12.2010 v presne nezistené dni a čas, v mieste trvalého bydliska, v rodinnom dome na W.
E. č. XXX/XX v Y., zaobchádzal teraz už so svojou bývalou manželkou S. E. tým spôsobom, že ju
opakovane urážal, ponižoval, pri častých nočných príchodoch v podnapitom stave ju bezdôvodne budil,
odopieral jej spánok, vulgárne jej nadával do píč a kuriev, čím sa u S. E. vyvinul syndróm týranej
osoby prejavujúci sa v poruche prijímania stravy, v poruche srdečného rytmu, spánkovým deficitom,

psychickou vyčerpanosťou z opakujúcich sa stresov.

Bol za to odsúdený podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre
výkontrestuodňatiaslobodyzaradenýdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňom
stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným

rozkazom Okresného súdu Trenčín, zo dňa 04.10.2011 sp. zn. 3T/129/2011, ktorým bol obžalovanému
zaprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.2Tr.zák.uloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere6 mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu na hlavnom pojednávaní
do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný, ktoré smerovalo proti výroku o
vine, ako aj o treste. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Uviedol, že s bývalou manželkou
mali spolužitie s bežnými problémami, pričom v roku 2010 bolo ich manželstvo rozvedené, pretože
došlo k ich vzájomnému odcudzeniu. Keď dcéra V. dospela, vulgárne mu nadávala. Sexuálneho

násilia ani týrania voči svojej bývalej manželke sa nedopustil. Inkriminované momenty, kedy malo
dôjsť k spáchaniu sexuálneho násilia sú časovo vymedzené neurčito, iba rokmi, prípadne mesiacmi.
Vina mu bola preukázaná len na základe tvrdení poškodenej S. E., staršej dcéry V. a jeho výpovede.
Pokiaľ sa mal dopustiť priestupkov, nikdy nebolo preukázané ublíženie na zdraví, ako tvrdí poškodená.
Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že sa dopúšťal fyzických útokov, týrania a sexuálneho násilia voči
bývalej manželke. Alkohol požíva príležitostne, obvinenia zo strany jeho bývalej manželky a staršej

dcéry považuje za vymyslené a vykonštruované. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 321 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por. zrušiť v časti vo výroku o vine a treste.

Prokurátorka krajskej prokuratúry v konaní o odvolaní navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Okresný súd pri zisťovaní skutkového stavu postupoval správne a v súlade so zákonom, keď vykonal
všetkypotrebnédôkazy atieto ajsprávneobjektívnevyhodnotil podľasvojhovnútornéhopresvedčenia,
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Vypočul obžalovaného, poškodenú, ako aj svedkov, ktorí sa
mohli k veci relevantne vyjadriť a prejednal aj ostatné listinné dôkazy. Okresný súd svoje skutkové

zistenia pod bodmi 1) a 2) správne oprel o výpoveď svedkyne a poškodenej S. E., ktorá podrobne
popísala násilné sexuálne praktiky obžalovaného a tiež spôsob, akým bola zo strany obžalovaného
týraná. Ďalej pri uznaní viny súd vychádzal z výpovede svedkyne V. E., ktorá bola v dvoch prípadoch
priamo účastná sexuálneho násilia obžalovaného voči poškodenej, zo znaleckých posudkov z odboru
psychológie, psychiatrie a ďalších listinných dôkazov, na ktoré v odôvodnení rozsudku podrobne

poukázal. Nepriamo je obžalovaný usvedčovaný tiež výpoveďou svedka G.. E. A.. Svoje skutkové
zistenia v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne vecne správne a presvedčivo odôvodnil
v napadnutom rozsudku a na ich podklade neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, pretože
tieto boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, z nich najmä už s uvedenými svedeckými
výpoveďami poškodenej S. E. a svedkyne V. E.. Súd nemal žiadne pochybnosti o dôveryhodnosti

výpovede poškodenej S. E., pretože ako vyplýva zo znaleckého posudku, neboli u nej zistené
žiadne sklony ku konfabulačným tvrdeniam. Napokon poškodená nemala ani žiaden motív nepravdivo
obžalovaného obviniť zo spáchania skutkov. Zo spáchania skutku pod bodom 2) je obžalovaný
usvedčovaný výpoveďou poškodenej S. E., ako aj svedkyne V. E. a tiež znaleckým posudkom, z
ktorého vyplýva, že poškodená pociťovala konanie obžalovaného ako príkorie a trpela syndrómom

týranej osoby. Napokon spáchanie skutkov obžalovaným mal súd preukázané aj z priestupkových
spisov a nepriamo aj výpoveďou obžalovaného v priestupkovom spise č. ORP-P-387-TN 2010.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým
zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vyhodnotil okresný súd a na ktoré podrobne

poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti,
vykazujú uzavretý okruh dôkazov, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú
obžalovaného I. E. zo žalovaných skutkov uvedených vo výroku napadnutého rozsudku pod bodmi
1) a 2). Z uvedeného dôvodu odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k skutkovým zisteniam
nepovažoval odvolací súd za dôvodné a neakceptoval ich.

Krajský súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou ustálenou v napadnutom rozsudku, keď konanie
obžalovaného súd prvého stupňa v bode 1) po právnej stránke posúdil ako zločin sexuálneho násilia
podľa § 200 ods. 1, ods. 2 psím. a) , b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a § 139 písm.c) Tr. zák., v bode 2) ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),
b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

Ani v postupe súdu prvého stupňa pri určovaní druhu a výmery trestu nezistil odvolací súd žiadne také
pochybenia, ktoré by odôvodňovali prípadné zrušenie napadnutého rozsudku. Správne vychádzal zo
zásad uvedených v § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., pričom prihliadol na závažnosť spáchaných trestných
činov, mieru zavinenia, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery ako aj možnosti nápravy. Súd u
obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti. Obžalovaný bol štyrikrát riešený

za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch, pričom jeho útoky smerovali proti poškodenej S. E. a dcére. Keďže obžalovaný sa trestnej
činnosti dopustil skôr, ako mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/129/2011
zo dňa 04.10.2011, doručený dňa 22.10.2011, za iný jeho trestný čin, preto správne súd prvého stupňa
obžalovanému ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 482/2012,
pričom trest ukladal v rozpätí trestnej sadzby (7-15 rokov) podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. na samej

spodnej hranici vo výmere 7 rokov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v posledných 10 rokoch pred
spáchaním trestných činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, správne
ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň
podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
3T/129/2011 zo dňa 04.10.2011 ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Z takto rozvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.