Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. december 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoCsp/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117217111
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3117217111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu B. Z. M., F. so sídlom E., K. XX, R. XXX
XXX XX proti žalovanej V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - N., N. XX/XXX/B o zaplatenie 1.425,43 € s
príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. októbra 2019
č. k. 12Csp/91/2017-344 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 23. októbra 2019 č. k. 12Csp/91/2017-344 súd prvej inštancie uložil žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur v mesačných splátkach po 50,- eur, splatných vždy do konca
príslušného mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť

celého plnenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na
náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci nie je medzi stranami
sporné, že žalobcom predložená zmluva o zriadení bežného účtu a zmluva o povolenom prečerpaní je
spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na charakter strán sporu. Aj keď ide v danej veci o zmluvu o bežnom
účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, vzťahujú sa ňu ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa i zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských zmluvách

ako lex specialis v prospech spotrebiteľa. Žalobca v danej veci preukázal uzavretie zmluvy o
povolenom prečerpaní iba do výšky úverového limitu 150,- eur s úrokovou sadzbou %
ročne (na druhej strane bez podpisov 19,90% ročne) podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, avšak bez
uvedenia splnenia zákonných náležitostí podľa ods. 1 písm. c), a to uvedenia výšky poplatkov spojených
so spotrebiteľským úverom. Právnym následkom porušenia tohto ustanovenia je podľa § 11 ods. 1
písm. a) cit. zák. č. 129/2010 Z. z. skutočnosť, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca predložil súdu mesačné výpisy z účtu žalovanej a súd z nich zistil, že výška limitu povoleného

prečerpania od 01.07.2016 bola určená na 0,- eur a výška limitu dovtedy, t.j. do 30.06.2016 bola 1.000,-
eur. Z uvedených výpisov vyplýva, že výška povoleného prekročenia bola u žalovanej 1.000,- eur. Po
zrušení limitu na 0,- eur žalovaná čerpala s povolením banky - žalobcu už len jednu sumu platobnou
kartou a to dňa 04.07.2016 vo výške 5,89 eur, čo po právnej stránke znamená, že ide o
prekročenie. Ďalšie mínusové sumy na výpisoch z účtu žalovanej od 06.07.2016 sú len rôzne poplatky,
úroky, odmeny, účtované žalobcom žalovanej. Súd priznal žalobcovi úhradu len sumy do výšky limitu

povoleného prečerpania 1.000,- eur vzhľadom na vyššie uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Vo
zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca nepožadoval od žalovanej zaplatenie úrokov z
omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale iba 28 % ročný úrok (ako cenu za poskytnutýúver). Vec právne posúdil podľa § 1 ods. 4, 5, § 10 ods. 1 až 3, § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a
w), § 9 ods. 6, 7, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), §

52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 708 ods. 1, §
710, § 497, § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietajúcej časti, výrokov o lehote plnenia a
o trovách konania podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvej inštancie a žalobe vyhovel v celom rozsahu a uložil žalovanej uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby mu priznal náhradu trov prvoinštančného konania aj náhradu
trov odvolacieho konania. Namietal nesplnené procesné podmienky v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1
písm. a) Civilného sporového poriadku, nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 365 ods. 1 písm.
h) Civilného sporového poriadku a nesprávne skutkové zistenia v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) Civilného
sporového poriadku. Poukazoval, že žalovaná počas celého konania nerozporovala dôvod a výšku

celej uplatnenej pohľadávky, čo však súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy a skúmal nesporné
tvrdenia. Vysvetľoval, že zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy v stanovenej
lehote sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení
limitu na 0,- eur (od 01.07.2016) sa dlh zvyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon
č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca si daný nárok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré

upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f) a § 18. V prípade
prekročenia nemusí zmluva obsahovať údaj o výške úroku. Naopak podľa § 18 ods. 1 zákona postačuje,
abyveriteľinformovalspotrebiteľanatrvanlivommédiuoúrokovejsadzbe.Žalobcaakobankazverejňuje
VOP, Sadzobník poplatkov ako i výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, na
každom obchodnom mieste a každú zmenu oznamuje klientom vo výpisoch z účtu. Nárok na

úrok z prekročenia je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov tvoriacich prekročenie v zmysle § 18
zákona č. 129/2010 Z. z. a jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania.
Sadzba úroku 28 % ročne vyplýva z ustanovení VOP (bod 3.12) v spojení s Výveskou úrokových sadzieb
časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu" a v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že uplatnený úrok 28 % ročne nie je

úrokom z úveru, nejde o úrokovú sadzbu poskytnutého povoleného prečerpania, je to úrok uplatnený z
titulu prekročenia (zákonný úrok z titulu prekročenia). Žalobca je toho názoru, že Všeobecné obchodné
podmienky (VOP) sú súčasťou zmluvy a zaväzujú žalovanú, a to jednak vzhľadom na text zmluvy, ktorý
VOP uvádza ako súčasť zmluvy, s ktorou sa žalovaná oboznámila a vyslovila súhlas svojím podpisom,
a jednak tiež s odkazom na rozhodnutie SD EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit

Slovakia, a. s. proti Kláre Bíroovej, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument. Žalobca sa nemôže stotožniť ani s tvrdením súdu o tom, že zmluva neobsahuje
uvedenie výšky poplatkov, nakoľko je upravený v bode 2 zmluvy o PP a v bode 4. článku VI. Zmluvy
o účte, v spojení s VOP a so Sadzobníkom poplatkov, s ktorým bola žalovaná oboznámená a ktorý
prevzala, pričom sadzobník je taktiež neoddeliteľnou súčasťou VOP. Ďalej namietal, že bez dôkazov

objektivizujúcich majetkovú situáciu žalovanej nebola splnená podmienka odôvodnenosti určenia dlhšej
paričnej lehoty a že súd pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď' pri určení hodnoty
sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky,
pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd vyzval strany na vyjadrenie k možnej aplikácii § 10 ods.1 písm. b) zákona č.129/2010
Z. z. v zmysle § 382 C.s.p..

5. Žalobca zaslal odvolaciemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že zmluva obsahuje náležitosť
uvedenú v § 10 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. Uviedol, že podľa čl. 1. zmluvy o povolenom
prečerpaní zo dňa 13.12.2012 VOP tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Podľa čl. III. písm. T. bod 15. VOP:
Banka má právo okamžite písomne odstúpiť od zmluvy a zároveň zrušiť limit PP a žiadať okamžité
splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade, ak: a) klient porušuje podmienky

uvedené v tejto časti článku III. VOP. Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil
svojím podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou
daný zmluvný vzťah. Pokiaľ z dokazovania nevyplynie, že osoba dlžníka pri uzatváraní zmluvy nemaladostatočné rozpoznávacie schopnosti, súd nemôže bez ďalšieho predpokladať, že spotrebiteľ
nie je schopný posúdiť obsah právneho úkonu, ktorý uzatvára s veriteľom a vyjadriť s ním súhlas.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu podľa §§
379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v časti napadnutej odvolaním žalobcu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako
vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú
oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom
rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. naň v plnom rozsahu poukazuje.

8. K žalobcom namietanému porušeniu ustanovení C.s.p. upravujúcich kontradiktórnosť konania (§ 150
a§151C.s.p.),odvolacísúdpoukazujenacharakterdanéhosporu,ktorýjebezpochybyspotrebiteľským
sporom podľa § 290 C.s.p., ide teda o osobitný procesný postup upravený v tretej časti a druhej
hlave C.s.p. pod názvom „Spory s ochranou slabšej strany“ (§ 290 - § 300 C.s.p.). Už z uvedeného
systematického zatriedenia a názvu nadpisov vyplýva, že v danom type sporu sú povolené výnimky

zo všeobecných zásad sporového konania, a to aj výnimky zo zásady kontradiktórnosti konania, na
ktorú poukazuje žalobca. Výnimka vyplýva z § 295 C.s.p.. Ustanovenie § 295 C.s.p. vychádza z
myšlienky smernice Rady Systém 93/13/EHS, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené

vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Vzhľadom na toto
znevýhodnené postavenie článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS stanovuje, že nekalé podmienky
nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry SDEÚ, ide o kogentné ustanovenie, ktoré
smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný

stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším
vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. V tejto súvislosti SDEÚ rozhodol, že vnútroštátny súd musí
ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie nachádzajúce sa v zmluve, ktorá
bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice a v prípade, že to tak
je, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia.

9. Žalobca v odvolaní namieta nezákonnosť postupu súdu prvej inštancie, pričom poukazuje, že
žalovaná potvrdila uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní. V danej veci súd prvej inštancie však
z uvedeného nesporného tvrdenia žalobkyne aj vychádzal. Nedospel k záveru, že by zmluva nebola
uzavretá a svoj zamietavý výrok neodôvodnil neexistenciou zmluvy o povolenom prečerpaní.

10. Pokiaľ ide o právne posúdenie nároku uplatneného z dôvodu zavretej zmluvy o povolenom
prečerpaní, ktoré vykonal súd prvej inštancie, a na základe ktorého dospel k neexistencii práva na časť
uplatneného nároku žalobcu, odvolací súd uvádza, že ten je súd vždy (v každom type sporu) oprávnený
vykonať ex offo. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto právna

kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou ani žaloby, ani vyjadrenia k žalobe. V tomto type sporu
je uvedená činnosť súdu spojená s rešpektovaním zásady ochrany spotrebiteľa vyžadujúcej ex offo
prihliadanie na spotrebiteľské právo tak, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná
ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o
svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením.

11. Postup súdu prvej inštancie, ktorý sa uvedenou zásadou riadil a a ex offo skúmal nekalé podmienky
zmluvy, nevykazuje žiadne nedostatky, ako sa domnieva žalobca.

12. K námietke žalobcu týkajúcej sa nároku na zvyšok pohľadávky a na úrok vo výške 28 %, odvolací

súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania a následne aj nepovoleného prečerpania, ku
ktorému záveru dospel súd prvej inštancie aplikáciou § 10 ods. 1 písm. c) zákona č.
129/2010 Z. z. z dôvodu neuvedenia výšky poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom v zmluve.Zistené skutočnosti sú zároveň dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 10 ods. 1 písm.
a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z.

13. Žalobca až na výzvu súdu prvej inštancie predložil na dôkaz zmluvu o povolenom prečerpaní z
13.12.2012. Z jej obsahu súd prvej inštancie zistil, že žalobca v nej neuviedol výšku úrokovej sadzby
za povolené prečerpanie (viď bod 1 zmluvy). Na rube, druhej strane predloženého dôkazu sa nachádza
formulár s názvom „Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní“,
avšak bez podpisov oboch strán sporu. V tomto formulári sa ako náklad spojený so spotrebiteľským

úverom uvádza úroková sadzba spotrebiteľského úveru vo výške 19,90 %. Vychádzajúc z bodu 6 zmluvy
o povolenom prečrpaní, podľa ktorého klient vyhlasuje, že si už pred uzatvorením zmluvy uvedený
formulár prevzal, nejde v skutočnosti o jednu listinu (tak, ako bola predložená na dôkaz), teda na jednej
strane zmluva bez uvedenia a úrokovej sadzby s podpismi strán sporu a na druhej strane formulár s
uvedenouúrokovousadzbou.Jetedazrejmé,žeúdajeobsiahnuté voformulári(vrátaneúdaja
o úrokovej sadzbe) nie sú súčasťou obsahu zmluvy. Pre údaj o úrokovej sadzbe mala zmluva

o spotrebiteľskom úvere vytvorené osobitné miesto, avšak údaj o výške v nej uvedený nebol. Zmluva
o povolenom prečerpaní tak neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z.
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru vyžadovanú § 10 ods. 1 písm. a) pre zmluvu o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa
§ 11 ods. 1 písm. a).

14. Úrok za nepovolené prečerpanie vo výške 28 % p. a. tiež nebol uvedený v zmluve. Vo formulári
„Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní“ sa v súvislosti s
nákladmi v prípade oneskorených splátok uvádza, že peňažné prostriedky čerpané nad výšku limitu
povoleného prečerpania sú úročené úrokovou sadzbou 19,9 % p. a. a zároveň sankcionované úrokom

z omeškania aktuálne 8 % p.a. (teda spolu vo výške 27,9%). To (táto výška) však nezodpovedá
tvrdeniu a z toho vyplývajúcemu uplatnenému nároku žalobcu na úrok v inej výške (28 %). V predmetnej
informácii formulára sa zároveň neuvádzajú podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby,
ani podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny a už vôbec nie, akým spôsobom sa bude zmena
úroku oznamovať žalobkyni. Uvedené svedčí o zmätočnosti a nezrozumiteľnosti údaja o výške úrokovej

sadzby za nepovolené prekročenie a dokazuje neprípustný postup žalobcu ako dodávateľa vo vzťahu
k spotrebiteľovi pri dojednávaní podmienok zmluvy.

15. Žalobca v žalobe a v odvolaní uviedol, že výška úroku za nepovolené prečerpanie bola uvedená
vo „Výveske úrokových sadzieb produktov B. Z. M., F.“ na web stránke žalobcu. Žalobca spolu so

žalobou predložil ako dôkaz vytlačenú listinu s názvom „Úrokové sadzby produktov“. Uvedená listina
nepredstavuje všeobecné obchodné podmienky, ani sadzobník poplatkov. Z dôkazov nie je zrejmé,
či bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok alebo sadzobníka poplatkov. Úrok vo výške
28 % žalobca v žalobe i odvolaní odôvodňuje poukazom na všeobecné obchodné podmienky (bod
3.12.) a spomínanú vývesku úrokových sadzieb. V bode 3.12 všeobecných

obchodných podmienok sa uvádza, že po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť
z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“. Z tohto bodu však nie je zrejmé, kde sa žalovaná o výške úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu
dozvie. V zmluve o povolenom prečerpaní nie je uvedený odkaz na listinu obsahujúcu údaj o výške
úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní.

16. Odvolací súd nepopiera, že časť obsahu zmluvy môže byť dohodnutá aj odkazom na
všeobecnéobchodnépodmienky.Avšakvovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachnemožnodohodnúť
podstatné náležitosti zmluvy, a pokiaľ sa tak stalo, predstavuje to neprijateľnú zmluvnú praktiku, ktorá
je neprípustná. Uvedené vyplýva aj zo žalobcom odkazovaného rozhodnutia Súdneho dvora vo veci

C-42/15 Home Credit Slovakia c/ a Klára Bíróová z 09.11.2016. Súdny dvor v uvedenom rozsudku síce
konštatoval, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale súčasne
uviedol, že všetky podstatné náležitosti zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Vývesku na web stránke žalobcu, ktorú žalobca
označuje za rozhodnú pre určenie výšky úrokovej sadzby, nemožno považovať za trvalý nosič. Uvedená

vysoká úroková sadzba za nepovolené prečerpanie má v skutočnosti povahu zmluvnej pokuty, ktorá
však nebola riadne zmluvne dojednaná.17. Preto je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania a aj nepovoleného
prečerpania podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. z dôvodu neuvedenia výšky poplatkov

spojených so spotrebiteľským úverom.

18. Odvolací súd v zmysle § 382 C.s.p. vyzval žalobcu (aj žalovanú) na vyjadrenie k možnej aplikácii
§ 10 ods.1 písm. b) zákona č.129/2010 Z. z., podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,

musí obsahovať povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške.
Žalobca reagoval citáciou čl. III. písm. T. bod 15. všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého
banka má právo okamžite písomne odstúpiť od zmluvy a zároveň zrušiť limit PP a žiadať okamžité
splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade, ak: a) klient porušuje podmienky
uvedené v tejto časti článku III. VOP.

19. Práve pri úvere, ktorý sa musí splatiť okamžite (ktorým je aj daný prípad vzhľadom na odkaz
žalobcu na článok všeobecných obchodných podmienok o odstúpení a okamžitom splatení), teda
na požiadanie, zákon ako podstatnú náležitosť zmluvy vymedzuje povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek
zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške. Tieto náležitosti sú pre informovanie spotrebiteľa
rozhodné, aby mal predstavu o právnom vzťahu, do ktorého vstupuje. Ako už odvolací súd vyššie

uviedol, nie je možné akceptovať dojednanie takýchto podstatných a závažných ustanovení vo
všeobecných obchodných podmienkach, kde ich spotrebiteľ popri množstve dojednaní, ktoré sa na daný
prípad vzťahovať nemusia, ľahko prehliadne a tak stratí stráca prehľad o právach a povinnostiach,
ktoré mu z právneho vzťahu vznikajú. Je neprípustné, aby podstatná náležitosť zmluvy bola upravená
vo všeobecných obchodných podmienkach. Ak takúto zmluvu dodávateľ pripravil, vyvolal nerovnováhu

vpostaveníspotrebiteľaanaobsahtakýchtodojednanívobchodnýchpodmienkachnemožnoprihliadať.

20. Odvolací súd tak dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého formou
povoleného prečerpania a nepovoleného prečerpania aj podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z. z. z dôvodu neuvedenia povinnosti spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť

veriteľa v plnej výške v zmluve.

21. K poukazu žalobcu na rozhodnutia iných súdov odvolací súd uvádza, že mu je známe, že
rozhodovacia prax súdov nie je jednotná.

22. Súd prvej inštancie v súlade s § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. a súdnou praxou (R V/1968, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 116/2012 z 18.03.2013) povolil žalovanej zaplatiť dlh žalobcovi v
splátkach a určil podmienky ich zročnosti s tým, že zároveň stanovil následok pre prípad omeškania s
plnením ktorejkoľvek splátky v podobe straty výhody splátok, t.j. splatnosť celého dlhu naraz.
Správne zohľadnil nepriaznivé majetkové pomery žalovanej preukázané jej výsluchom ako strany sporu,

ktoré jej neumožňujú zaplatiť žalobcovi dlžný úver jednorazovo, nakoľko je starobnou dôchodkyňou
a okrem predmetného úveru má ďalšie dlhy. Odvolací súd považuje výšku splátky určenú súdom
prvej inštancie za správnu a určenú lehotu plnenia za spravodlivú (po 50,- eur dlh bude vysplácaný
za 20 mesiacov, teda za menej ako dva roky). Určená výška splátok nebude mať negatívny dopad
na majetkovú sféru žalobcu. Naopak, určenie inej lehoty na plnenie by malo negatívny následok na

majetkovú a sociálnu sféru žalovanej.

23. Odvolateľ ďalej namietal voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý súd
prvej inštancie odôvodnil stroho len poukazom na § 255 ods. 2 C.s.p..

24. K námietkam odvolateľa odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 27. januára 2011, sp. zn. 6Co 95/2010, podľa ktorého niet žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru
úspechu a neúspechu aj úroky z omeškania, ktoré pri ich kapitalizovaní dosahujú rozsah uplatnenej
istiny.

25. S uvedeným záverom sa stotožňuje odvolací súd aj v danej veci. Predmetom sporu bolo aj
príslušenstvo istiny, konkrétne úrok vo výške 28 % zo sumy 1.425,43 eur od 27.07.2017.
Po jeho kapitalizovaní tento dosahuje viac ako dve tretiny uplatnenej istiny, a teda je dôvodný
záver o len čiastočnom úspechu žalobcu, a to rovnakom ako u žalovanej (neúspech v časti istiny a vrozsahu celého príslušenstva). To oprávňovalo súd prvej inštancie na aplikáciu § 255 ods. 2 C.s.p. podľa
ktorého súd náhradu trov rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný.

26. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené.

27. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom
konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho
konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v zmysle § 251
C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).