Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111236265
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111236265.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: A. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom
G., S. XX, právne zastúpená JUDr. Jánom Vrbom, advokátom v Humennom, Námestie slobody č.
2, proti žalovaným: 1./ D. U., 2./ I. U., nar. XX.X.XXXX, bytom K., I. U. XXXX/XX, právne zastúpený
JUDr. Stelou Wildeovou, advokátkou v Prešove, Palárikova 3, v konaní o neplatnosti právny úkonov, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/289/2011-336 zo dňa 22.03.2017,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaným priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanému I. U. priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa na základe zmeny pôvodne vedenej žaloby, ktorej zmena
bola pripustená uznesením z 20.11.2015, domáhala absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa
23.08.2006, ktorú uzatvorila M. G. ako darujúca s D. U. ako obdarovanou v časti týkajúcej sa prevodu

nehnuteľnosti zapísaných v katastrálnom území O. I. na LV č. XXX, KNC XXX/XX, darovacej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzatvorila M. G. ako darujúca s D. U. ako obdarovanou týkajúcej sa prevodu
nehnuteľnosti zapísaných v k. ú. K. na LV č. XXXXX, na základe ktorých bolo prevedené vlastníctvo
polovice rodinného domu č. súp. XXXX na parcele č. XXXX/XX a parciel XXXX/XX, XX, XX, XX, XX,
XX, XX, XX, ďalej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 13.08.2007, ktorú uzatvorila M. G. ako darujúca
s D. U. ako obdarovanou v časti, ktorá sa týka prevodu nehnuteľnosti v k. ú. K. na LV č. XXXXX, CKN
XXXX/XX a neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 23.08.2006, ktorú uzatvorila M. G. ako darujúca s D.

U. ako obdarovanou a týkala sa prevodu nehnuteľnosti zapísaných v k. ú. N. na LV č. XXXX byt č. XX,
na X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu č. súpisné XXXX na parcele KNC XXXX/X v podiele
41/3104 na spoločných častiach a zariadeniach domu a parcely zapísanej na LV č. XXXX, KNC XXXX/
X zastavaná plocha a nádvoria. Žalobkyňa ako dôvod absolútnej neplatnosti týchto darovacích zmlúv
uviedla, že darujúca M. G. trpela závažným ochorením (M. chorobou), kedy už v jej prípade absentovala
vážnosť prejavenej vôle s tým, že žalovaná v 1. rade ako obdarovaná o tom mala vedomosť, a preto ide
o absolútnej neplatné právne úkony, ktoré od začiatku nemajú žiadne právne následky a hľadí sa na nich

ako keby neexistovali. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,
lebo jej tvrdenie, že jej matka M. G. v čase realizácie darovacích zmlúv z rokov 2006, 2007 trpela
M. chorobou a z tohto dôvodu nebola spôsobila k takýmto úkonom, nepreukázala. Naopak žalovaný
vyvrátil tvrdenia žalobkyne o takomto ochorení, keď priamo predložil zdravotnú dokumentáciu M. G., zktorej vyplynulo, že takýmto ochorením netrpela a bola v období rokov 1998 až do 07.05.2008 zdravá
a pri poslednom ošetrení, ktoré je na tomto zázname sa podrobila preventívnej prehliadke. Samotná
žalobkyňa si v priebehu konania protirečila. Žalovaný poukázal na rozpory v tvrdeniach žalobkyne, keď

na jednej strane tvrdením nedostatku spôsobilosti k právnym úkonom namieta neplatnosť darovacích
zmlúv, pričom akceptuje prevody nehnuteľnosti, ktoré boli realizované v tom istom období voči tretím
osobám a tam už nenamieta zdravotný stav matky M. G. pri uzatváraní týchto zmlúv. Súd sa stotožnil s
ďalšou argumentáciou žalovaného, že v danom prípade sa jedná o nútené spoločenstvo v zmysle § 78
CSP, pretože sa vyžaduje v takomto type sporu účasť všetkých subjektov právneho vzťahu a účastníkom

konania mal byť aj brat žalobkyne, ktorý žije a v prípade takéhoto nedostatku podľa § 78 ods. 1 CSP sa
žaloba zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ods. 1. Brat žalobkyne
je zákonný dedič po ich matke M. G., preto mal byť účastníkom konania. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 255 CSP. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že
súd prvej inštancie nevenoval skutočnosti, že nie je možné brať do úvahy tvrdenie žalovanej D. U. o
vynikajúcom zdravotnom stave M. G., a to najmä z hľadiska objektivity tohto tvrdenia, nakoľko je to
práve žalovaná, ktorá získala majetkový prospech zo zdravotného stavu M. G.. Žalobkyňa namietala,

že nikdy netvrdila, že jej matka je „dementná“ alebo že by jej matka nedokázala komunikovať s okolím.
Namietala svedecké výpovede, ktoré boli v prospech zdravotného stavu M. G., nakoľko tieto osoby
nemajú odborné lekárske vzdelanie, vďaka ktorému by boli spôsobilé vyjadriť sa k zdravotnému stavu M.
G. a potvrdiť alebo vyvrátiť skutočnosť, či M. G. bola alebo nebola spôsobilá na právne úkony, ktoré sú
predmetom tohto konania. Zdravotná karta M. G., ktorá bola predložená súdu je od všeobecného lekára,

ktorý vykonáva len preventívne prehliadky, a teda sa do hĺbky nevenuje kognitívnej schopnosti svojich
pacientov natoľko, aby dokázal diagnostikovať M. chorobu bez ďalšieho skúmania špecializovaným
lekárom na odbornom vyšetrení, o ktoré sa žalobkyňa ešte za života svojej matky usilovala, čo jej
bolo však žalovanou viackrát znemožnené. Žalobkyňa má za to, že súd sa nezaoberal dostatočne
hodnotením dôkazov na základe čoho bol zistený nesprávny skutkový stav, čím bolo porušené jedno zo

základných ústavných práv žalobkyne, a to právo na spravodlivý proces. Navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní. Odvolanie žalobkyne považujú za nedôvodné, nakoľko
napadnutý rozsudok je ústavne konformný. Žalobkyňa sa opakovane odvoláva na ničím nepreukázanú

skutočnosť, že jej matka M. G. trpela závažným ochorením, pričom toto svoje tvrdenie žiadnym
spôsobom v priebehu konania nepreukázala. Samotný žalovaní toto tvrdenie žalobkyne vyvrátili, a to
predložením zdravotnej dokumentácie M. G.. Rovnako ani svedecké výpovede nepotvrdzovali tvrdenia
žalobkyne, práve naopak, vyvracali ich. Žiadny svedok zo strany žalobkyne na preukázanie žalobkyňou
tvrdených skutočností nebol navrhnutý, a ani listinný, prípadne iný dôkaz zo strany žalobkyne navrhnutý

nebol. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadne jej tvrdených skutočností. Je teda
nedôvodná odvolacia námietka žalobkyne, že nemohla bez svojej viny uplatniť v predmetnom konaní
prostriedky procesného útoku. Žalobkyňa tú možnosť mala, no nevyužila ju. Z uvedených dôvodov
navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj

webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd

nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj odvolací súd.

8. Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu,

ktorým strane konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok,
priznáva. Je potrebné však zdôrazniť, že každé odňatie možnosti konať pred súdom u zástupcu
strany však nebude dôvodom odvolania. Za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať
taký postup súdu, v dôsledku ktorého súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazné prostriedky
navrhované stranami, resp. vykonal iné dôkazné prostriedky na zistenie skutočného stavu. Nepôjde totiž
o znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť.

9. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne uviedol, že schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia
spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspešnosti v spore. Nesplnenie tejto povinnosti má pre
procesnú stranu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry v spore. Sporové konanie sa riadi zásadou
formálnej pravdy a rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany sporu tvrdili a v zásade

nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Každý má v zásade tvrdiť tie právne skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku, alebo zánik jeho povinnosti. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť
skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Skutkové
tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu a majú formu písomných podaní, či
ústnych prednesov a spolu so žalobným návrhom tvoria obsah žaloby. Účastník musí na preukázanie

svojich tvrdení označiť dôkazy.

10. Odvolací súd má za preukázané, že žalobkyňa mala v priebehu celého konania možnosť uplatňovať
prostriedky procesného útoku, rovnako aj prostriedky procesnej obrany. Z vykonaného dokazovanie je
však zrejmé, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, ktoré

by preukazovali dôvodnosť podanej žaloby. Žalobkyňa nepredložila žiadne lekárske správy, či iné
potvrdenia, ktoré by preukazovali ňou deklarované skutočnosti o tvrdenom zdravotnom stave jej matky
- M. G., ktorá v čase uzatvárania sporných darovacích zmlúv mala trpieť M. chorobou. Rovnako
nenavrhla výsluch svedkov, ktorí by zhoršený zdravotný stav jej matky potvrdili. V priebehu konania
bolo nielen na základe výsluchov vykonaných pred súdom prvej inštancie preukázané, že matka

žalobkyne sa tešila dobrému zdraviu, bola vitálna, radostná, nič nenasvedčovalo tomu, že by boli jej
kognitívne schopnosti boli akýmkoľvek spôsobom narušené, či poškodené. Je pravdou, že bežný človek
bez adekvátneho odborného lekárskeho vzdelania a potrebných vyšetrení pravdepodobne nedokáže
zodpovedne posúdiť, či daná osoba trpí M. poruchou, no žalobkyňa nenavrhla vykonanie žiadnych
takých dôkazov, ktoré by preukazovali iný záver než k akému dospel súd prvej inštancie. Naopak, bol to

právežalovaný,ktorýsúdupredložilzdravotnúdokumentáciumatkyžalobkyne,ktorejzáverynesvedčiliv
prospech žalobkyne. Spomínaná zdravotná dokumentácia bola vyhotovená všeobecným lekárom, ktorý
bol ošetrujúcim lekárom matky žalobkyne. Žalobkyňa namietala, že všeobecný lekár nemá špecializáciu
na to, aby posúdil, či pacient trpí M. poruchou alebo nie. Je však pravdepodobné, že pokiaľ by matka
žalobkyne podstúpila nejaké vyšetrenia u neurológa, príp. iného špecialistu v jej zdravotnej karte by bol

záznam minimálne o tom, že pacientka bola na toto vyšetrenie poslaná všeobecným lekárom, ktorý jej
ho odporučil.

11. Súd prvej inštancie správne prihliadol na viaceré rozporné tvrdenia žalobkyne, ktorá najskôr uviedla,
že od roku 2006 začala so svojou matkou postupne strácať pravidelný kontakt, pričom ich vzťah sa

realizoval len písomnou formou, no následne na pojednávaní dňa 04.06.2016 uviedla, že do roku 2010
vychádzala dobre so svojou sestrou aj matkou, a to až do doby, kým sa nedozvedela, že za jej chrbtom
sestra predala pozemok.

12. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie prihliadol na rozpory v tvrdeniach žalobkyne, keď

na jednej strane tvrdením nedostatku spôsobilosti k právnym úkonom namieta neplatnosť darovacích
zmlúv, pričom akceptuje prevody nehnuteľnosti, ktoré boli realizované v tom istom období voči tretím
osobám a tam už nenamieta zdravotný stav matky M. G. pri uzatváraní týchto zmlúv.13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa neponúkla žiadne
dostatočné dôkazy, na základe ktorých by preukázala svoje tvrdenia. Keďže sa sporové konanie riadi
zásadou formálnej pravdy, súd je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Neunesenie dôkazného

bremena zo strany žalobkyne má za následok zamietnutie žaloby.

14. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

15. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti s
osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Úspešným žalovaným odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

žalobkyni v plnom rozsahu.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).