Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24Csp/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117211877
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3117211877.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: I. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, proti žalovanému:

BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, o určenie
neplatnosti právnych úkonov a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru,
sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že Dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v bode 6 článku II. Zmluvy
č.XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.04.2007 j e n e p l a t n á .

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.06.2017 bola Okresnému súdu Q. doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha určenia
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. zmluvy z č.XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.04.2007 a
Zmluvy č. č.XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.04.2007 uzavretých medzi sporovými stranami. Takisto aj
určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitosti v úverovej zmluvy.

2.1 Túto žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovaným uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa

stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú
spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č.XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.04.2007. Túto zmluvu
považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska sčasti za neudržateľnú. Vzťah účastníkov
sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V
zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými
kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská
doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy,

ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný
napriek spornosti veci požiadal jej zamestnávateľa DONGWONG SK s.r.o o vykonávanie zrážok zo
mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť,
vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne
diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za
rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej
veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú

postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť
a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad jej
majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva
na účely mimosúdneho postihnutia jej majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluvaposkytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z
neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na

subjektívnejpredstaveveriteľaovýškepohľadávkyajejpríslušenstve.Výškapohľadávkysícemôžemať
oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor EÚ, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli
predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa
vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce

z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ďalej žalobkyňa
poukázala na právo EÚ, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv v
Rakúskej republike.

2.2 K existencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu uviedla, že
deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie

tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým
(ne)prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky. Čím judikatúra odôvodňuje
naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Taktiež prelomovo navrhuje určenie, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3, 4
Občianskeho zákonníka (zrejme má byť správne § 53 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, pozn. súdu).

Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie
výšky dlhu a postihnutie majetku. Žalovaný dojednal podmienku, že ak sa klient oneskorí so splácaním
úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy mesačnú zrážku
zo mzdy i vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v úverovej zmluve. Klient
podpisom zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru

ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne
spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť
a spoločnosť oprávnená prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s
úrokmi, ale i s úrokmi s oneskorenia sa, zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a
ostatných záväzkov klienta z Úverovej zmluvy čo je neprijateľné. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúcich

platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou čo je v rozpore so zákonom a Je neprijateľnou podmienkou. Je nesporné, že zrážky zo
mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho
rodiny a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci
princípu ochrany povinného na neprimeranosti. Je absolútne neprípustné, aby si žalovaný vyhradil právo

dvojnásobných splátok, čím môže v istých situáciách vážne ohroziť rodiny s dopadom na vyživované
osoby. Podstatnou skutočnosťou v zmysle platnej legislatívy je, že ustanovenie úverovej zmluvy s
poukazom na úverové podmienky nie je možné považovať za dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré bez
osobitného vyjednávania je neprijateľná. Toto je jednoznačne neakceptovateľná zmluvná podmienka.

2.3 Súčasťou žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa použitia predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného
skončenia veci samej, a zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok
zo mzdy žalobkyne. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 10.07.2017 tak, že mu v
podstate vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne,

vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.4.2007, ktorá je súčasťou zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky č. 001699201100407 zo dňa 10.4.2007 uzatvorenej medzi žalobkyňou a Všeobecnou
úverovou bankou, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 24Csp/119/2017.
Takisto uložil zamestnávateľovi žalobkyne, spoločnosti DONGWON SK, s.r.o., so sídlom Továrenská 1,

Dubnica nad Váhom, IČO: 36 347 850, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne
v prospech žalovaného na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2017.
Odvolanie žalovaného, resp. právneho zástupcu žalovaného, proti tomuto uzneseniu odvolací súd
odmietol.

3. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 30.08.2018. V ňom
uviedol to, že namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Má za to, že
pokiaľ by súd žalobe vyhovel, žalobkyňa by následne podala ďalší návrh na splnenie povinnosti. Pokiaľby aj neboli vykonávané zrážky zo mzdy žalobkyne, táto by bola povinná plniť v zmysle dohodnutých
úverových podmienok a splácať mesačné pravidelné splátky anuity úveru v rovnakej výške, ako by boli
vykonávané zrážky zo mzdy. Aj v prípade, ak by súd žalobe vyhovel a určil by neplatnosť dohody o

zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného
vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že dohoda
zasahuje do majetkovej sféry žalobkyne nakoľko práve vykonávaním zrážok zo mzdy sa dlh žalobkyne
voči žalovanému znižuje. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nemôže preukázať naliehavý
právny záujem, pretože Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave

vo svojom rozsudku pod sp. zn. 11/2014-1078 zo dňa 17.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
19.09.2014 zaviazal žalobkyňu uhradiť dlžnú čiastku s príslušenstvom a trovy rozhodcovského konania.
Žalobkyňa poskytnutý úver v celom rozsahu vyčerpala, pričom podľa právneho názoru žalovaného,
zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom vyžadované obsahové náležitosti, ktoré v danej dobe zákon
ukladal. Právny predchodca žalovaného si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu v danom čase
ukladal zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a žalovaný po práve požaduje od žalobcu

len to, čo od neho možno spravodlivo požadovať. Žalobkyňa zrejme opomenula skutočnosť, že pôvodný
veriteľ Poštová banka, a.s. (správne VÚB a.s., pozn. súdu) si všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy o úvere splnil, avšak práve zo strany žalobkyne došlo k podstatnému porušeniu zmluvných
povinností, a to tak, že neplnila splátky úveru riadne a včas. Obsahom Zmluvy (nie Všeobecných
obchodných podmienok), okrem iného, bola aj dohoda žalobkyne s návrhom právneho predchodcu

žalovaného, aby prípadné spory vzniknuté z tejto Zmluvy, boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom
konaní. Žalobkyňa mala možnosť odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, čo však neurobila.
Za neprijateľnú podmienku sa považuje taká, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. K tomu by došlo vtedy, ak by bol spotrebiteľ nútený podriadiť riešenie
všetkých sporov zo spotrebiteľskej zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní. Uzavretie rozhodcovskej

doložky nepodmieňovalo uzavretie zmluvy o úvere. Žalovaný má za to, že žalobkyňa svojím podpisom
pristúpila k Všeobecným obchodným podmienkam, a túto skutočnosť v zmysle Zmluvy o úvere potvrdila.
Zároveň je nutné uviesť že je v záujme každého subjektu, ktorý vstupuje do právneho vzťahu, aby sa
oboznámil so svojimi právami a povinnosťami, pričom na základe toho zvážil, či právny vzťah uzavrie
alebo nie. Nie je možné zbaviť sa svojej zodpovednosti len na základe dodatočného nesúhlasu s

niektorými ustanoveniami zmluvy či vyhlásením, že prejav vôle účastníka právneho vzťahu nie je platný,
a to len z dôvodov ľahostajnosti a ľahkomyseľnosti na strane tohto subjektu. Uzatváranie zmluvy o
úvere je proces, v ktorom podáva klient banky (navrhovateľ) návrh na uzavretie zmluvy, následne
banka vyhodnotí, či návrh na uzavretie zmluvy o úvere prijme alebo odmietne. Podľa Obchodných
podmienok banka svoje rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí návrhu oznámi. Oznámenie vykoná najmä

telefonicky na telefónnom čísle uvedenom v návrhu. ak klient banky nie je zastihnutý, tak mu bude
doručené písomné oznámenie. Až následne odošle jeden originál zmluvy o úvere klientovi banky.
V medziobdobí má klient priestor na preštudovanie si všetkých podmienok spojených s bankovým
produktom a slobodne sa rozhodnúť či danú zmluvu o úvere bez výhrad uzatvorí. Žalobkyňa mala k
dispozícií tak obchodné zmluvné podmienky ako aj všeobecné obchodné podmienky, keďže svojím

podpisom na zmluve o úvere potvrdila, že si ich prevzala, preštudovala a vyjadrila s nimi súhlas.
Žalobkyňa si slobodne vybrala právneho predchodcu žalovaného, napriek tej skutočnosti, že na trhu
je pomerne široký výber iných bankových inštitúcií a produktov. Žalovaný ďalej poukázal na to, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací
inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy

zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu práve pre prípad neplnenia
si povinností zmluvnou stranou. Poukázal na Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.
13Co/994/2013, z ktorého časť citoval. Rovnako tak aj na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom,
sp.zn. 6C/197/2014. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby súd zastavil konanie pre
procesné nedostatky (nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného, nedostatok právomoci

všeobecného súdu, absencia naliehavého právneho záujmu).

4. Pôvodne súd rozhodol o podanej žalobe rozsudkom sp.zn. 24Csp/119/2017 z 06.09.2018 tak, že
žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala : - určenia neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy č. zmluvy 001699201100407 zo dňa 10.04.2007 uzavretej medzi

žalobkyňou a žalovaným, - určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa
10.04.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, - určenia úveru z tejto úverovej zmluvy za
bezúročný a bez poplatkov. Na základe podaného odvolania žalobkyne, odvolací súdu rozsudkom
sp.zn. 5Co/14/2019 zo dňa 15.05.2019 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej častiurčenia neplatnosti úverovej zmluvy. V zamietajúcej časti určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy č. zmluvy 001699201100407 zo dňa 10.04.2007 a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, rozsudok zrušil. V zmysle zrušujúcej časti rozsudku odvolací súd vyslovil právny názor, že „k

určeniu neplatnosti právneho úkonu - dohody o zrážkach zo mzdy, dlžník môže žalovať oboch veriteľov,
postupcu, keď záväzkový vzťah naďalej trvá, aj postupníka, na ktorého bola pohľadávka iba prevedená,
pokiaľ však ide o nového veriteľa, je možné riešiť jej platnosť len čo do rozsahu postúpenej pohľadávky.
Pokiaľ ide o vyvodenie záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k určeniu
bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, v konaní doteraz neboli zistené také skutočnosti, ktoré by

záver o absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného jednoznačne osvedčovali, nakoľko z doteraz
vykonaného dokazovania nebolo preukázané, či postúpená pohľadávka zahŕňala vo svojom obsahu
prípadné úroky a poplatky, vo vzťahu ku ktorým by bola žalobkyňa oprávnená domáhať sa určenie
bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru aj voči novému veriteľovi, z dôvodu ktorého považuje odvolací
súd predmetný záver za predčasný.“

5. Súd následne v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu zabezpečil od žalovaného Zmluvu o postúpení
pohľadávok, uzavretú dňa 14.12.2015 medzi žalovaným a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. (postupca
pohľadávky) a takisto Rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2014-1078 z 17.07.2014.

6.1 Následne za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobkyňu

a žalovaného. Pojednávania sa nezúčastnil nikto. Žalobkyňa svoju neprítomnosť na pojednávaní
neospravedlnila. Vopred sa ospravedlnil žalovaný.

6.2 Súd v priebehu konania vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to úverovou
zmluvou na č. l. 16, Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa 14.12.2015 medzi žalovaným a

BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na č.l. 136 a nasl. a takisto s Rozhodcovským rozsudkom sp.zn.
II/2014-1078 z 17.07.2014 na č.l. 138 a nasl.. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil
pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych
predpisov a vec právne posúdil.

7.1 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7.2 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

7.3 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7.4 Podľa § 1 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“,
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.7.5 Podľa § 11 ods.4 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v súčasnosti, spotrebiteľ
sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

7.6 Podľa § 4 ods.5 zákona zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, ktorý bol platný a účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

7.6 Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

7.7 Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne, inak je neplatný.

7.8 Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

8.1 Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala :
- určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.04.2007
uzavretej medzi žalobkyňou a veriteľom,
- určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.04.2007 uzavretej medzi

žalobkyňou a žalovaným,
- určenia úveru z tejto úverovej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

8.2 Súd vyššie uvedeným rozsudkom zo dňa 06.09.2018 v spojení s rozsudkom odvolacieho
súdu už právoplatne rozhodol o zamietnutí žaloby v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy č.

XXXXXXXXXXXXXXX.

8.3 Vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné uviesť, že podľa § 11 ods.4
zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Preto je žaloba žalobkyne v tejto

časti procesne prípustná. Súd takisto zistil zo znenia Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej
dňa 14.12.2015 medzi žalovaným a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., že žalovaný je postupníkom
pohľadávky voči žalobkyni z predmetnej úverovej zmluvy, a to vrátane úrokov a poplatkov. Preto je
pasívne vecne legitimovaným v tejto časti sporu. Následne súd zisťoval, či existujú dôvody bezúročnosti
úveruvzmyslezák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákonaSlovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý bol
platný a účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy. Následne súd zistil, že úver nie je možné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. V úverovej zmluve zo dňa 10.04.2007, ktorú uzatvorila žalobkyňa s VÚB
a.s. totiž bola uvedená výška úroku a výška poplatkov. Preto žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol. Na
tomto mieste je potrebné takisto podotknúť, že žalobkyňa v tejto súvislosti nijako neargumentovala.

8.4 Vo vzťahu k určeniu neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo Zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX
zo dňa 10.04.2007, ktorá je obsiahnutá v bode 6 článku II. uvedenej Zmluvy, je v prvom rade
potrebné uviesť, že žaloba žalobkyne je v tejto časti procesne prípustná. Po vyslovení právneho
názoru odvolacieho súdu, konajúci súd zistil zo znenia Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej

dňa 14.12.2015 medzi žalovaným a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., že žalovaný je postupníkom
pohľadávky voči žalobkyni z predmetnej úverovej zmluvy, a to vrátane úrokov a poplatkov. Následne sa
súd zaoberal platnosťou tejto dohody o zrážkach zo mzdy a zistil, že je neplatná.

8.5 Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára

veriteľ s dlžníkom. Takisto plní aj uhradzovaciu funkciu. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí byť uzatvorená písomne a
ako každý právny úkon musí byť určitá, jasná. Z jej podstaty vyplýva, že musí obsahovať aj označenie
pohľadávky, ktorú zabezpečuje.8.6 Text predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy je obsiahnutý v bode 6 článku II. Zmluvy na č.l. 17
spisu. Ide o tento text: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok

splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru
podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka, vykonať
zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok
zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky
zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre

účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo
mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka“.

8.7 Z uvedeného testu nevyplýva výška zabezpečenej pohľadávky. Spôsobom, akým vo formulárovej
dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou vopred naformulovanej úverovej zmluvy, je
špecifikovaný dlh žalobkyne, nie je podľa presvedčenia súdu dostatočne určitý, a v dôsledku tejto

skutočnosti dochádza k vade, ktorú predpokladá ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a
ktorú sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Neurčité vymedzenie zabezpečenej pohľadávky, podľa
presvedčenia súdu a podľa judikatúry všeobecných súdov spôsobuje absolútnu neplatnosť predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy.

8.8 Záverom súd uvádza, že v danej veci nebola daná prekážka veci už raz rozsúdenej, ako
argumentovalžalovaný,pretožezozneniaRozhodcovskéhorozsudkusp.zn.II/2014-1078z17.07.2014,
vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie na č.l. 138, vyplýva, že tam
rozhodovaná vec sa týkala inej úverovej zmluvy, a to Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky číslo 2216769
z 09.03.2007.

9.1Podľa§255ods.1,ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkusúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému
priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %, nakoľko žalovaný bol úspešný v

2/3, pretože súd žalobu zamietol v časti určenia neplatnosti úverovej zmluvy a určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Úspešnejší tak bol žalovaný v pomere 66,66 % k 33,33 %. O výške trov
žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.