Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 44C/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219200747
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Beňáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7219200747.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v spore žalobcu: Ing. B. B., K..

XX.XX.XXXX,O.Q.XX,S.H.,protižalovanému:MestoKošice,Tr.SNP48/A,04011Košice,ozaplatenie
3.678,73 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.678,73 € s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 604,19 € od 18.5.2019 do zaplatenia, zo sumy 654,54 € od 28.2.2020 do zaplatenia,
zo sumy 1.161,60 € od 18.5.2019 do zaplatenia a zo sumy 1.258,40 € od 28.2.2020 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.1.2019, v znení úpravy zo dňa 29.1.2019, zmenenou
uznesenímč.k.44C/4/2019-72zodňa25.3.2020domáhal,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiť
žalobcovi sumu 3.678,73 € za obdobie od 28.1.2018 do 27.2.2020 s úrokom z omeškania 5% ročne
zo sumy 604,19 € od 28.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 654,54 € od 28.2.2020 do zaplatenia, zo sumy

1.161,60 € od 28.1.2019 do zaplatenia a zo sumy 1.258,40 € od 28.2.2020 do zaplatenia a náhrady trov
konania titulom náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena v prospech žalovaného na pozemku
žalobcu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom stavieb Pozemné komunikácie na U. T. B. S. U. K.
Q. T. B. S., ktoré sú postavené aj na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobcu. Sporným medzi stranami
sporu je, či vôbec vlastník pozemných komunikácií má platiť nejakú náhradu za užívanie pozemkov,

keďže zákonom č. 66/2009 Z.z., ust. § 4, vzniklo vlastníkovi týchto komunikácií právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktorého obsahom je aj držba a užívanie pozemkov.

3. Žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, LV č. XXX a LV č. XXXX,
špecifikované v žalobe, v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Listom zo dňa 26.5.2017 zaslal
žalovanému návrh na uzavretie dohody, ktorý žalovaný neakceptoval. Ďalej poukázal na právoplatný
rozsudok, týkajúci sa pozemnej komunikácie na U. T. B. S., sp. zn. 11Co/204/2016 zo dňa 12.4.2017,

ktorým Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 42C/184/2015 a to,
že odporca je povinný zaplatiť náhradu vo výške obvyklého nájomného, čo žalovaný splnil. Vo vzťahu
k pozemnej komunikácii na Q. T., Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 1Co/87/2018 zo dňa
31.12.2018potvrdilrozsudokOkresnéhosúduKošiceIIsp.zn.24C/518/2015zodňa21.11.2017.Žalobanadväzuje na predchádzajúce obdobie. Pri výške finančnej náhrady vychádzal z hodnoty 3,523 €/m2
ročne vo vzťahu k pozemnej komunikácii na Alejovej ulici s poukazom na znalecký posudok č. 65/2014,
ktorý bol základom pre priznanie nároku v konaní sp. zn. 42C/184/2015 a z hodnoty 3,245 €/m2 ročne

vo vzťahu k pozemnej komunikácii na Q. T. za obdobie od 28.1.2018 do 28.2.2020, pričom vychádzal zo
znaleckého posudku č. 122/2014, ktorý bol základom pre určenie nároku v konaní sp. zn. 24C/518/2015.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.5.2019 uviedol, že nepopiera, že na pozemkoch žalobcu sa
nachádzajú pozemné komunikácie v jeho vlastníctve. Do pozornosti súdu dal ust. § 4 zákona č. 66/2009
Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli

z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 66/2009 Z. z.“). Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak nemá vlastník stavby ku dňu
účinnosti zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme
k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti zákona v prospech vlastníka
stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod
stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby , ak ide o stavbu povolenú podľa platných

právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. K pozemkom,
ktoré sú vo vlastníctve žalobcu vzniklo zo zákona vecné bremeno v prospech žalovaného. Zákon pritom
nestanovuje, že za vecné bremeno zriadené v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. patrí náhrada.

5. Podľa dôvodovej správy ku § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. sa ako spôsob riešenia vzťahov k

neusporiadaným pozemkom navrhuje zriadenie vecného bremena podľa ustanovení § 151 n) a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pričom vecné bremeno nezakladá
vlastnícke právo k pozemkom a nie je definitívnym riešením. Z uvedeného vyplýva, že prípadnú
odplatnosť vecného bremena je potrebné odvodiť z právnej úpravy, ktorú ustanovuje OZ. Ustanovenia
OZ upravujúce inštitút vecného bremena neurčujú, že so zriadením vecného bremena a jeho

trvaním je spojená povinnosť oprávneného z vecného bremena poskytnúť povinnému nejakú náhradu.
Vychádzajúc zo súkromnoprávnej úpravy vecných bremien tak možno konštatovať, že so zriadením
vecného bremena nie je nerozlučne spätá povinnosť poskytnúť náhradu.

6. K záveru o povinnosti žalovaného poskytnúť náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno nemožno

dospieť ani s odvolaním sa na ustanovenia čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Z predmetných
ustanovení vyplýva, že Ústava SR zaručuje všetkým vlastníkom rovnaký zákonný obsah a ochranu
vlastníckeho práva, z čoho vyplýva, že vlastnícke právo nie je v slovenskom právnom poriadku upravené
ako právo absolútne neobmedzené, ale predpokladá sa, že zákonodarca v rámci svojej legislatívnej
právomoci stanoví obsah vlastníckeho práva. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že ustanovenie

§ 4 zákona č. 66/2009 Z.z. nie je ničím iným ako zákonným vymedzením obsahu vlastníckeho práva k
pozemkom zastavaným stavbami, ktorých výpočet je uvedený v zákone.

7. Posúdenie toho, či takéto vymedzenie spĺňa ústavné kritériá kladené na zákonodarcu pri tvorbe
právnych predpisov nepatrí do kompetencie všeobecných súdov, a tieto nemôžu zaväzovať oprávnené

subjekty na náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno len z toho dôvodu, že jej neposkytnutie by
bolo v rozpore s ústavou. Uvedené nie je možné preklenúť ani s odvolaním sa na ústavne konformný
výklad v záujme rešpektovania čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Nesprávnym by bol aj názor, že uvedeným
zákonom došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, pretože k
nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva môže dôjsť len v rámci jeho zákonom stanoveného obsahu.

To, že sa nemôže jednať o nútené obmedzenie vlastníckeho práva je zrejmé aj zo znenia čl. 20 ods.
4 Ústavy SR, podľa ktorého „vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu“. Slovám
„zo zákona“ a „zákonom“ nie je možné pripisovať rovnaký význam, keďže aj samotná Ústava SR
tieto pojmy striktne rozlišuje (čl. 13 ods. 1 a čl. 59 ods. 2 Ústavy SR). Právne následky zákona č.

66/2009 Z.z. nemožno považovať za nútené obmedzenie vlastníckeho práva ani podľa § 128 ods. 2
OZ, ktoré nie je ničím iným ako premietnutím čl. 20 ods. 4 Ústavy SR do civilného kódexu a z toho
dôvodu nie je možné predpokladom núteného obmedzenia vlastníckeho práva podľa OZ prikladať iný
význam ako predpokladom obsiahnutým v ústavnej norme. V žiadnom prípade sa nejedná o nútené
obmedzenie vlastníckeho práva, ale o úpravu zákonných medzí základného práva vlastniť majetok, tak

ako to predpokladá aj čl. 13 ods. 2 Ústavy SR.

8. Záverom uviedol, že síce neuznáva nárok žalobcu na finančnú náhradu za držbu a užívanie
predmetných pozemkov, no v prípade, ak by súd rozhodol o existencii daného nároku, jeho vyššieuvedenú výšku uplatňovanú žalobcom by žalovaný ďalej nerozporoval. Z uvedených dôvodov navrhol
súdu, aby žalobu zamietol a nesúhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 12.8.2019 v ktorom poukázal na 23
rozhodnutí košických súdov týkajúcich sa pozemkov pod cestami v Košiciach, kde bol účastníkom
konania ako žalobca a Mesto Košice ako žalovaný, ktorými bolo rozhodnuté, že za vecné bremeno
podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. patrí finančná náhrada vo výške nájomného. Uviedol, že pozemky pod
cestami zdedil. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 42/2015, bod 52, ktorý citoval, uviedol,

že Ústavný súd tvrdí, že zákonom č. 66/2009 Z.z., ust. § 4 bolo zriadené vecné bremeno, ale žiadnym
spôsobom nerieši náhradu, ale žalovaný tvrdí, že toto vecné bremeno je stanovením medzí vlastníckeho
práva, za ktoré žiadna náhrada nepatrí. Súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

10. Žalovaný sa už ďalej nevyjadril.

11. Uznesením č. k. 44C/4/2019- 72 zo dňa 25.3.2020 súd pripustil rozšírenie podanej žaloby o žalované
obdobie od 28.1.2019 do 27.2.2020 v sume 1.912,94 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 654,54 € od 28.2.2020 do zaplatenia a zo sumy 1.258,40 € od 28.2.2020 do zaplatenia.

12. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 4.5.2020, na ktorom sa zúčastnili sporové strany.

Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby súd rozhodol v zmysle zmeny petitu
žaloby. Medzi stranami nie je sporné, že na pozemkoch, ktoré sú v jeho vlastníctve, sa nachádzajú
komunikácie vo vlastníctve žalovaného.

13. Žalovaný zotrval na vyjadreniach, ktoré sú obsahom spisu a naďalej zotrval na rozpore, čo sa týka

základu nároku, v prípade, ak súd uzná, že základ nároku je daný, tak výšku nároku nerozporoval.

14. V rámci záverečnej reči strany sporu nechceli nič viac uviesť a nemali ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania.

15. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu,
najmä LV č. XXXXX, č. XXX, č. XXXX, znaleckým posudkom č. 65/2014 a č. 122/2014, rozsudkami
Okresného súdu Košice II č.k. 42C/184/2015-85 zo dňa 11.1.2016 a č.k. 24C/518/2015-115 zo dňa
21.11.2017, ktoré korešpondujú s pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 42C/184/2015 a sp. zn.
24C/518/2015 a zistil tento skutkový stav:

16. Žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. X. Q., Obec: S. - X., Okres:
S. H., zapísaných na LV č. XXXXX, ako parcely registra „E“ č. XXXX- orná pôda o výmere 1029 m2,
spoluvlastnícky podiel 1/6 z celku, v k. ú. Q., Obec: S.- Q., Okres: S. H., parcela registra „E“ č. XXXX/
XXX- trvalý trávnatý porast o výmere 1336 m2 v podiele 23/120 z celku a zapísaných na LV č. XXXX ako

parcely registra „E“ č. XXXX- trvalý trávnatý porast o výmere 782 m2 v podiele 2/10 z celku. Predmetné
nehnuteľnosti užíva žalovaný, nakoľko sa na tomto pozemku nachádza pozemná komunikácia na U. T.
B. S.H. a na Q. T. v Košiciach, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Predmetom konania bol nárok žalobcu
na finančnú náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva (držbu a užívanie) k uvedeným pozemkom,
ktoré vzniklo účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. Žalobca požaduje náhradu za zriadenie vecného

bremena za obdobie od 28.1.2018 do 27.2.2020 celkovo v sume 3.678,73 € vrátane príslušenstva.

17. Znaleckým posudkom č. 65/2014 vypracovaným znalcom Ing. arch. Alexandrom Lutterom zo dňa
29.7.2014, bola určená cena nájomného za pozemky, na ktorých sa nachádza pozemná komunikácia
na U. T. (ktorých spoluvlastníkom je žalobca) vo vlastníctve žalovaného vo výške 3,523 €/m2 za rok.

18. Znaleckým posudkom č. 122/2014 vypracovaným znalcom Ing. arch. Alexandrom Lutterom zo dňa
29.11.2014, bola určená cena nájomného za pozemky, na ktorých sa nachádza pozemná komunikácia
na Q. T. (ktorých spoluvlastníkom je žalobca) vo vlastníctve žalovaného vo výške 3,245 €/m2 za rok.

19. Rozsudkom Okresného súd Košice č.k. 42C/184/2015-85 zo dňa 11.1.2016, ktorý je súčasťou
pripojeného spisu sp. zn. 42C/184/2015 bola žalobcovi priznaná finančná náhrada za užívanie
pozemkov vo vlastníctve žalobcu na U. T. žalovaným za obdobie od 19.7.2014 do 18.10.2015 vo výške755,24 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 19.10.2015 do zaplatenia, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/204/2016-136 zo dňa 12.4.2017.

20. Rozsudkom Okresného súd Košice č.k. 24C/518/2015-115 zo dňa 21.11.2017, ktorý je súčasťou
pripojeného spisu sp. zn. 24C/518/2015 bola žalobcovi priznaná finančná náhrada za užívanie
pozemkov vo vlastníctve žalobcu na Q. T. žalovaným za obdobie od 28.11.2014 do 27.11.2015 vo výške
1.161,60 € s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 28.11.2015 do zaplatenia, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/87/2018- 153 zo dňa 31.10.2018.

21. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto ustanovení zákona:

22. Podľa § 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z.“), tento zákon upravuje usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len
„pozemok pod stavbou“).

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal
podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v
primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne

vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

24. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa

osobitného predpisu.

25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť
vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na

potreby vlastníka stavby.

26. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

27.Podľa§4ods.2zákonač.66/2009Z.z.,vlastníkpozemkupodstavboujepovinnýstrpieťvýkonpráva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

28. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

29. Podľa § 151o OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnýmbremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník stavby
zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd

môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve
cesty cez priľahlý pozemok.

30. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento

účel a za náhradu.

31. Podľa čl. 20 ods. 1 vety druhej Ústavy Slovenskej republiky, vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

32. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

33. Medzi stranami sporu nebol sporný skutkový stav ohľadne vlastníctva nehnuteľností žalobcu, jej
výmery a skutočnosti, že je na nich umiestnená stavba - pozemná komunikácia, ktorá prešla do

vlastníctva žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí. Spornou nebola vzhľadom na
neexistenciu zmluvného vzťahu (zmluvy o nájme) medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by ho oprávňoval
tieto nehnuteľnosti užívať ani skutočnosť, že dňom 1.7.2009 v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009
Z.z. vzniklo k predmetnému pozemku v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
obsahom ktorého je držba a užívanie pozemku pod stavbou žalovaným. Žalobcovi účinnosťou tohto

zákona vznikol nárok (§ 2 ods. 1 zákona), aby mu žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný
pozemok v jeho vlastníctve, pričom do podania žaloby nedošlo k uplatneniu tohto postupu, resp. postupu
predpokladaného ust. § 2 ods. 2 zákona.

34. Sporným bolo posúdenie okolnosti, či vzhľadom na právnu úpravu vo vyššie citovanom zákone patrí

žalobcovi náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného. Nespornou bola výška
finančnej náhrady. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu v súvislosti s vecným bremenom zriadeným
a upraveným zákonom č. 66/2009 Z.z., z ktorého je žalovaný oprávnený držať a užívať nehnuteľnosť vo
vlastníctve žalobcu a tento je povinný toto obmedzenie svojho vlastníckeho práva strpieť, je dôvodný a
žalobcovi patrí náhrada za toto vecné bremeno.

35. Súd je tohto názoru, že fakticky bez ohľadu na cieľ sledovaný zákonodarcom, resp. spôsob akým
vznik týchto vecných bremien upravil, teda ich zriadil zákonom, nie je možné opomenúť a predovšetkým
neprihliadnuť na dôsledok, aký takáto úprava vyvolala u vlastníka nehnuteľnosti ako osoby z takéhoto
vecného bremena povinnej. Nespochybniteľne ho v konečnom dôsledku obmedzuje, prípadne úplne

vylučuje z užívania nehnuteľnosti, keďže ju nemôže držať, užívať a nakladať a s týmto obmedzením,
ktoré je v jeho neprospech, nie je spojená žiadna náprava a ani možnosť tento stav zmierniť. Uvedená
skutočnosť nastala tak, ako to vyplýva z povahy zákonných vecných bremien, bez jeho súhlasu a jej
riešenie je ponechané výlučne na vôli subjektu z tohto vecného bremena oprávneného.

36. Článok 20 ods. 4 Ústavy je premietnutý do § 128 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastnícke
právo možno vyvlastniť alebo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, len na základe zákona, len
na tento účel a za náhradu. Ako bolo uvedené vyššie, takto zriadené zákonné vecné bremeno sa
riadi okrem § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka aj úpravou § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Jediným ústavne akceptovateľným riešením je poskytnutie takého výkladu obmedzenia vlastníckeho

práva vykonaného práve zákonom č. 66/2009 Z.z. tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho
práva, teda poskytnutie primeranej náhrady za užívanie nehnuteľnosti žalovaného realizáciou vecného
bremena zriadeného zákonom, kým vzťah medzi oprávneným a povinným z tohto vecného bremena
nebude vyriešený spôsobom a postupom ním predpokladaným. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v
Košiciach v rozsudku z 12.11.2014 č. k. 1Co/312/2013-166, pričom táto povinnosť všeobecných súdov

vyplýva z ním citovaných právnych nálezov Ústavného súdu SR PL.ÚS 19/09, I.ÚS 23/01, III.ÚS 328/05,
III.ÚS 117/06.37.Nazákladeuvedenéhopretoskutočnosť,žezákonžiadnymspôsobomneupravujestavdodoby,kým
je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. budú usporiadané vzťahy k pozemku pod
stavbouvkonaníopozemkovýchúpraváchazároveňžalobcajepovinnývýkonprávazodpovedajúcemu

vecnémubremenustrpieťdookamihuvykonaniapozemkovýchúprav,nemožnochápaťtak,žežalobcovi
nevzniklo a nepatrí právo na náhradu za vecné bremeno, ktoré zaťažuje jeho nehnuteľnosť. Podľa
názorusúduniejemožnépripustiťvýklad,žepokiaľzákonodarcaichodplatnosťnestanovil,bezďalšieho
im táto náhrada nepatrí. Je pravdou, že § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka nestanovuje odplatnosť
vecnýchbremien,apretomôžubyťajbezodplatné,takakodôvodížalovaný,súdvšakodplatnýcharakter

zákonných vecných bremien odvodzuje z ústavy a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nič to nemení
na závere, že zmluvné vecné bremená môžu byť aj bezodplatné. Ak však vznikajú inak ako na základe
dohody, resp. bez súhlasu povinného z vecného bremena, musí byť poskytnutá náhrada. Dôsledkom
zákona č. 66/2009 Z.z. je nútené obmedzenie vlastníckeho práva, za ktoré podľa úpravy § 128 ods. 2
Občianskeho zákonníka a teda aj čl. 20 ods. 4 Ústavy SR patrí náhrada, pričom je irelevantné, že sa tak
stalo priamo zákonom, keď hoci takéto obmedzenie môže nastať len na základe zákona. K nútenému

obmedzeniu vlastníckeho práva bez ohľadu na spôsob jeho vzniku (zákonom alebo na základe zákona)
došlo a súd je povinný na toto obmedzenie, pokiaľ sa žalobca za dôsledky ním vyvolané domáha
náhrady, prihliadnuť a zabezpečiť ochranu vlastníckeho práva v súlade s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

38. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že celé riešenie situácie zveril zákonodarca do rúk práve

a výlučne tým, ktorí sú z takéhoto vecného bremena oprávnení. Pokiaľ bolo úmyslom zákonodarcu
vyriešiť práve sporné situácie medzi vlastníkmi stavieb a vlastníkmi pozemkov podľa tohto zákona a
zároveň ponechať toto riešenie výlučne na vlastníka stavby, je nutné uzavrieť, že počas tohto obdobia
musí byť vlastníkovi nehnuteľnosti poskytnutá primeraná náhrada do vykonania konečnej úpravy. Na
tomto závere nič nemení ani zákonom predpokladaná dočasnosť týchto vecných bremien. Práve do

vykonania pozemkových úprav, ktoré zákon zo strany žalovaného predpokladá, aj keď ich vymedzuje
ako dočasné, ale na druhej strane časovo nevymedzuje a nestanovuje konkrétny časový rámec, dokedy
môžu trvať, resp. určenie tohto okamihu ponecháva výlučne na vôli žalovaného (a v konečnom dôsledku
tak môže existovať aj neurčitý a neobmedzený čas), žalobcovi za toto obmedzenie vlastníckeho práva
patrí náhrada, ktorá v žiadnom prípade nie je v kolízii s nárokom, ktorý mu vznikne v rámci konečnej

úpravy.

39. Dočasnosť vecných bremien zriadených zákonom č. 66/2009 Z.z. úzko súvisí aj s povahou
ich odplatnosti, teda či náhrada má jednorazový alebo opakujúci sa charakter. Pri spôsobe, akým
zákonodarca vymedzil dočasné trvanie týchto vecných bremien, je podľa názoru súdu spravodlivá práve

náhrada spočívajúca v opakujúcom sa plnení, ktoré svojím spôsobom s ohľadom len na zákonom
predpokladanú aktivitu žalovaného pri riešení užívania pozemku, ho núti (alebo by malo) k usporiadaniu
vzťahov s vlastníkom pozemku.

40. Nakoľko výška finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena nebola sporná, súd sa touto ďalej

bližšie nezaberal a vychádzal zo znaleckých posudkov, ktoré boli obsahom pripojených spisov sp. zn.
42C/184/2015 a sp. zn. 24C/518/2015.

41. Na základe vyššie uvedených právnych úvah a citovaných zákonných ustanovení, s prihliadnutím
na rozhodovaciu činnosť súdov, aj v konaniach vedených tunajším súdom pri priznávaní náhrady za

obdobie predchádzajúce obdobiu v tomto konaní, súd dospel k záveru, že za zákonom zriadené vecné
bremeno na pozemku žalobcu v prospech žalovaného patrí žalobcovi opakujúca sa náhrada v podobe
obvyklého nájomného, ktorého výška nebola v konaní sporná, preto vyhovel podanej žalobe a vo výroku
I zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady celkovo vo výške 3.678,73 €.

42. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka).43. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

45. V prípadoch vydania finančnej náhrady za vecné bremeno nie je zákonom stanovená lehota na
splnenie takejto peňažnej povinnosti a táto nebola ani dohodnutá medzi stranami. Preto súd v súlade
s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka za prvý deň omeškania žalovaného so zaplatením sumy
1.765,79 € považuje deň 18.5.2019 (pretože žalovaný sa prvýkrát o nároku žalobcu uplatnenom žalobou
dozvedel doručením žaloby dňa 16.5.2019 a 17.5.2019 mal žalovaný povinnosť plniť), nie ako požadoval

žalobca. Úroky z omeškania za rozšírenú žalobu súd priznal žalovanému tak ako žiadal, keďže rozšíril
uplatnený nárok a to od 28.2.2020 do zaplatenia.

46. Výška úrokov z omeškania 5% ročne bola stanovená v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. od prvého dňa omeškania až do zaplatenia finančnej náhrady žalovaným, ktorý bol vyčíslený v

súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, ktoré súd
žalobcovi priznal vo výroku I tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania súd
vo výroku II žalobu zamietol.

47. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu teda k 18.5.2019 a k 28.2.2020 bola 0,00 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyšší.

48. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

49. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v

uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
vo výroku III a to tak, že úspešnému žalobcovi v spore priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % proti žalovanému, aj napriek nepatrnému neúspechu žalobcu, čo do úrokov z omeškania. Súd

zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok).