Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7T/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010294
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120010294.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica konajúc samosudcom JUDr. Barborou Sopkovou v trestnej veci obž. W.
Y., nar. XX. XX. XXXX v Z., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 06. 2020 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, § 280 ods. 2 Trestného poriadku, sa trestá vec obžalovaného
W. Y., nar. XX. XX. XXXX v Z., trvale bydliskom Š. XX, Z. Z., pre skutok obžalobou Okresného
prokurátora Banská Bystrica, sp. zn. 1 Pv 205/19/6601 - 33 zo dňa 15. 04. 2020 kvalifikovaný ako prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

v presne nezistenom čase v mesiaci december 2018 v byte na adrese M. XX, Z. Z., fyzicky napadol
poškodenú E. Y., nar. XX. XX. XXXX tak, že ju chytil za vlasy a hodil ju o zem, následne jej dal facky,
pričom hučal, že ak zavolá policajtov zajebe ju, rozkope ju, pričom už aj v mesiacoch jún a november
2018 sa poškodenej vyhrážal a správal sa voči nej hrubo a urážlivo, následne dňa 21. 04. 2019 v čase

okolo 21.00 h prišiel k poškodenej E. Y., do jej bytu na uvedenej adrese, kde ho dobrovoľne pustila, a
tam ju začal obviňovať, že sa bola kurviť, do poškodenej hučal nech ho zabije, že jej aj prijebe, len aby
mala dôvod zavolať policajtov, následne sa upokojil a išli spať, na druhý deň, t. j. 22. 04. 2019, keď mu
poškodená napísala, že je koniec, písal jej SMS správy, že jej zničí život, že príde za ňou do práce a
urobí jej tam peklo, dňa 15. 05. 2019 v čase okolo 09.00 h vošiel do pizzerie B. v Banskej Bystrici, kde

poškodená pracuje, tam začal na ňu kričať a vulgárne jej nadávať, že je kurva, špina, že sa kurví, ešte
pred tým jej písal SMS správy, že jej zničí život, že je špina, ďalej dňa 10. 06. 2019, keď mu poškodená
vo svojom byte odvrkla, toto ho nahnevalo a poškodenú udrel do tváre päsťou, potom z bytu odišiel,
ráno na druhý deň čakal poškodenú pred pizzeriou B., kde začal hučať, či volala policajtov, že ak ho
dostane do basy, tak uvidí, čo sa jej stane, dňa 14. 07. 2019 v čase o 09.00 h po predošlej komunikácii
zatelefonoval poškodenej a dožadoval sa svojich vecí, následne poškodenej povedal, že ju zabije skôr

ako prídu policajti, potom jej poslal SMS správu s textom „toto si spravila hej no tak teraz si skončila“,
čo poškodenú vystrašilo, zľakla sa ho a má z neho strach, pričom týmto opakovaným konaním u E.
Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, Z. Z. vzbudil dôvodnú obavu o život, zdravie, ale hlavne o
jej psychické zdravie,

postupuje Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože žalovaný

skutok nie je trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica dňa 16. 04. 2020 podal na súd obžalobu pod sp. zn.
1 Pv 205/19/6601 na obv. W. Y. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe a vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie.

I.Obžalovaný W. Y. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal k jednotlivým žalovaným
obdobiam, pričom uviedol, že v mesiaci december 2018 malo dôjsť na Sitnianskej ulici v Banskej Bystrici

k tomu, že poškodenú chytil za vlasy, hodil ju o zem, dal jej facky a podobne, pričom on to takto neurobil.
Vtedy ho poškriabala na krku, tak ju chytil za ruky, aby sa ukľudnila. Dňa 21. 04. 2019 mal prísť k nej do
bytu a nadávať jej, čo pripustil. Povedal, že pri hádkach jej nadával veľakrát, ale neubližoval jej vôbec.
Tiež uviedol, že dňa 15. 05. 2019 išiel do pizzerie B., povedal jej, že jej ďakujem že je špina, to nepopiera,
ale odišiel preč. Dňa 10. 06. 2019 ju päsťou neudrel, dal jej facku a išiel preč. Dňa 14. 07. 2019 jej volal,

že má u nej veci a príde si pre nich, ale nepovedal jej, že ju zabije, že prídu policajti. To poškodená mala
záujem vtedy zavolať policajtov a hneď o dva dni na to mu už napísala, že jej chýba. Ešte uviedol, že aj
po tom, čo sa rozhodovalo o jeho väzbe a bol prepustený na slobodu, boli spolu, lebo ho kontaktovala,
viezol ju aj k policajtom. Vtedy jej aj povedal, aby policajtovi vysvetlila, že nemá z neho obavu, že by jej
neublížil. On taký nie je taký človek. Poškodenú a jej syna ľúbil. Opäť nepoprel, že jej nadával, hádali
sa. Ale nebil ju. Raz jej dal facku v roku 2015, keď išiel do Ameriky, čo bolo aj prejednané priestupkovo.

Keď bol v Amerike, posielam im peniaze. Aj tu na Slovensku sa o jej syna staral, chodil po neho do
škôlky, alebo ho tam aj zaniesol. Hádky medzi nimi boli väčšinou cez víkend, keď si vypili. Vtedy mu
zvykla povedať, aby vypadol, že ho nechce. Ale následne ho chcela, kontaktovala ho. Uviedol, že ak by
z neho poškodená mala mať strach, prečo ho potom stále kontaktovala, vyhľadávala jeho osobu. Nevie
to potom pochopiť z jej strany. Už nie sú spolu, odkedy nebol vzatý do väzby. Má svoj vlastný život. Mrzí

ho, že jej nadával. Posielal jej aj SMS, ale nikdy nie s tým, že by jej chcel niečo spraviť. Nikdy ju nezbil,
nedokázal by to, a už vôbec nie zabiť, aj keď to tak napísal. Poškodená s ním aj čakala dieťa, asi v marci
alebo apríli 2019. V tom čase sa mu zdala byť nervóznejšia, on si chcel to dieťa nechať. Ale poškodená
sa rozhodla, že podstúpi potrat, nechcela ho, bála sa, že či zvládne výchovu dvoch detí. Ešte ju tam aj
dokonca zaviezol, asi koncom mája alebo júna 2019. Nedozvedel sa a ani nepočul od nejakých iných

osôb, že by poškodená mala z neho obavy. Žiadne obavy u nej nemohli byť, keď mu zavolala, vždy
jej pomohol. Keď neboli spolu dva týždne, zavolala a prišiel. Keď bol prepustený z väzby, poškodenú
nekontaktoval, nepísal jej správy. Do B. šiel za ňou aj preto, že ju ľúbil. Keď hovoril o výhražných SMS
správach, myslel tým tie, kde jej nadával, že je špina alebo inak. Išlo väčšinou o nadávky alebo že sa
kurví. Písal jej správu, že jej zničí život a že je špina. Nenapísal a ani nepovedal, že ju zabije skôr ako

prídu policajti. Napísal jej, že toto teraz spravila, tak skončila. Napísal jej napr. suka, rozjebem ti hlavu;
špina zajebaná; ťa zajebem a ešte jej nadával. Ku komunikácii na č. l. 81 - 87 sa obžalovaný nevyjadril,
aj v dôsledku toho, že súd tento dôkaz nepripustil.

Svedkyňa - poškodená E. Y. uviedla, že s obžalovaným už nie sú druh a družka a ani nikdy asi neboli.

Nie sú spolu od minulého roka, asi jeden rok alebo trištvrte roka. Nevie to presne. Sama nechce nič
povedať. Už vypovedala pred vyšetrovateľom. Obžalovaný jej posielal výhražné SMS. Bála sa ísť aj do
roboty. Má dieťa, u ktorého nechce, aby zažívalo také stresové situácie, že niekto vybuchuje na dvere,
kričí pod balkónom, pod oknami. Nadával jej, kričal po nej na ulici. Chcela, aby sa to už skončilo. Lebo
iná cesta asi nebola. K dátumom uvedeným v skutkovej vete uviedla, že sa diali veci, pre ktoré bola aj u

policajtov a bola potom podať trestné oznámenie, lebo sa bála obžalovaného. Nadával jej pred dieťaťom,
búchal a kopal jej do dverí. Jej osobne nadával, útočil na ňu. Škrtil ju, bola riadna hádka. Raz ju udrel
päsťou do tváre, k čomu mala aj lekársku správu, bola na ošetrení. Nevie uviesť, kedy to bolo. Nebola
práceneschopná, lebo bola na materskej dovolenke. Liečila sa asi 5 dní, mala pomliaždené okolie oka.
Iné fyzické napadnutia boli napr. také bežné modriny, škrabance. Obžalovaný sa tak správal, lebo asi je

chorý, alebo nevie čo. Nevedel pochopiť, že s ním už nechce mať nič spoločné a keď si ho zablokovala
a prišiel ku nej automaticky domov, vybuchoval jej na dvere ráno, aj dve hodiny. Mala doma dieťa a
to nedovolí. Bol za ňou aj v práci. On bol asi vtedy v meste s kamarátmi. Prečítala si od neho správy,
že uvidí, keď príde. Ona sa skryla do kuchyne. Boli privolaní aj policajti, nadával jej. Vykrikoval ešte aj
spod okien. Policajti prišli, až keď on odišiel. Správy obsahovali urážky. Ona sa vtedy cítila zle, začala

sa triasť. Bola len doma, bála sa ísť aj s dieťaťom von. On sa hocikedy rozbehol za ňou z opačnej strany
cesty, autom zastal a začal po nej hučať. Pri takýchto incidentoch bol v práci prítomný šéf a kolegyne a
inak, keď boli doma, tak málokedy bol niekto pri nich. Vždy ale bol tam syn, ktorý plakal. Momentálne
s ním v nie je žiadnom kontakte, ani v telefonickom, asi odvtedy ako má zákaz priblíženia. Kontaktovali
sa jedenkrát, ona ho kontaktovala, len nevedela, že má uložený zákaz sa k nej priblížiť po tom, ako

ho pustili z väzby. Odvtedy nekomunikujú, má ho zablokovaného na telefóne. V decembri 2018 došlo
k incidentu, hádali sa a on na ňu útočil. Bola tam vtedy aj Kristína, zavolala policajtov, ale obžalovaný
odišiel. Obžalovaný tvrdí, že ju neudrel, ale poškodená tvrdí, že ju udrel. V období od júla do novembra
2018 sa asi niečo udialo, nepamätá si, ale stalo sa to, keď to je napísané. Boli tam hádky, nepamätási to. Dňa 21. 04. 2019 sa odohral nejaký incident, ona ho vtedy pustila dnu. Ľahla si spať, on tam pil,
kričal na ňu, že ju zabije, že má nôž. Ona si to už od slova do slova nepamätá. Ráno obžalovaný odišiel.
Keď je v strese a ešte niekto na ňu kričí, tak je to zasa len stresujúce. Dňa 22. 04. 2019 jej určite poslal

nejaké správy. Nevie sa k nim vyjadriť. Každý deň jej posielal milión správ. Dňa 15. 05. 2019 bola skrytá
v kuchyni v pizzerii B., nepočula všetko, ale vyhrážal sa, že sa postará o to, aby jej zobrali dieťa a aby
prišla o prácu. Nepamätá sa, čo sa udialo dňa 10. 06. 2019, ani dňa 11. 06. 2019. Bolo to dávno, fakt si to
nepamätá. Dňa 14. 07. 2019 asi jej boli poslané nejaké správy. Tie sa opakovali každý deň, asi že ju bude
čakať pred robotou. Nevie už. Samozrejme, že mala obavu o svoj život aj zdravie z takejto komunikácie.

To, že uviedla, že sa ho nebojí, že by ju zabil alebo niečo horšie, tak to povedala v tom danom okamihu,
keď už bolo po všetkom. Dovtedy ju ale psychicky ničil a nechcela, aby ju ďalej psychicky ničil. Mala
obavu z neho, že príde a vykopne dvere a dačo jej a dieťaťu urobí. Necharakterizuje sa ako bojazlivá, ale
takého sa už bojí. V odpovedi na otázku obžalovaného poprela, že by spával s ňou a dieťaťom. Radšej
volila menšie zlo, aby jej syn nevidel, aký je obžalovaný. K tomu, že raz vypovedal proti obžalovanému,
neskôr výpoveď menila, uviedla, že bola zo všetkého psychicky na dne. Sama poriadne nevie že čo.

Keď bola na tom psychicky zle, tak nešla ani na balkón cigaretu si zapáliť, keď jej od rána do večera
vypisoval správy. Celý deň ju triaslo. Do práce ale chodila, syna vodievala aj do škôlky. Obavy mala, ale
do práce chodiť predsa musela, aj maloletý musel chodiť do škôlky. Teraz nemá obžalovaný s jej synom
žiadny vzťah, predtým bol dobrý, mal ho rád, poznal ho od malička, ako sa syn narodil. Syn však videl,
ako obžalovaný na ňu kričí, aj do neho kopol. Obžalovaný im robil zle. Väčší strach má samozrejme

o syna, čo keď sa jej niečo stane. Keď boli spolu, bála sa ho. Obžalovaný bol taký, ako sa zobudil.
Väčšinou spal. Obžalovaný nebol zamestnaný. Ona je zamestnaná. Do škôlky pre syna chodieval aj on,
keď ostala v práci dlhšie, ale teraz chodieva pre syna len ona. Pracuje v reštaurácii B. v čase od 08.00
h do 15.00 h ako čašníčka. Stíha sa starať o syna. Väčšinou trávi voľný čas doma. Niekedy cez víkend
si vyjde von, keď syn nie je doma, vtedy je u biologického otca, s ktorým nemá syn upravený styk, je to

podľa dohody. Jej mama vedela všetko, čo sa deje. Nechodievala k psychológovi, nebola ani u lekára a
ani neužívala lieky v čase, keď žila s obžalovaným. Jej postoj počas prípravného konania, kedy písala
aj vyšetrovateľovi, že chce, aby sa to zastavilo, vyplýval z toho, že jej obžalovaný vypisoval, že sa to už
nebude opakovať, že sa to zmení. Vtedy povedala, že nechce, aby šiel do basy. Oni spolu nežili. On žil s
ňou, spal u nej. Nemal tam žiadne veci, ani kľúče od jej bytu. Poškodená ho zo začiatku ľúbila, ale potom

už nie. Nemal ani len zubnú kefku, takže to nepovažuje za spolužitie. Len ju doviezol domov a ostal
spať. Je pravdou, že urobil nákup, pomohol v domácnosti a aj na ňu prispieval. Keď sa chceli so synom
hrať, obžalovaný im povedal, aby boli ticho, lebo chce spať. Obsahom výhražným SMS boli nadávky, že
ju zajebe, zatrhne, že uvidí, že nech sa radšej odtiaľ ona odsťahuje a podobne. Obžalovaný si spravil
hádku z hocičoho, ona dostala psychický stres z toho a keď jej potom napísal správu, tak sa neozývala

a jeho to hnevalo, búchal jej na dvere, chodieval za ňou. Poškodená by sa opísala ako temperamentná,
je rada niekde, robí vždy niečo. Nie je taká, že by sedela doma. Nemá rada, keď sa len niekde sedí a nič
sa nerobí. Má rada aktívnejší život. Vo vzťahu k mužom by povedala, že ak ľúbi, tak ľúbi. Vtedy je verná
a snaží sa, aby bol chlap spokojný. Keď boli s obžalovaným, tak si sem tam vypili. Väčšinou pili tvrdý
alkohol, neostalo to len pri jednom poháriku. Nepili každý víkend. Ale obžalovaný bol na ňu agresívny,

aj keď bol triezvy. Omamné látky neužívala.

Svedok W. H. vypovedal, že poškodená je jeho zamestnanec. Svedok je majiteľ reštaurácie B..
Obžalovaný občas chodieval cez obed, nič zvláštne medzi nimi nepostrehol. Poškodenú pozná len
pracovne, nevie sa k nej nejako vyjadriť. Poškodenú s obžalovaným vnímal ako klasický, normálny pár.

Prišiel sa niekedy cez obed najesť. Do súkromia sa zamestnancom nemieša. Je pravdou, že sa udial
jeden incident, pričom sa svojej výpovede k nemu pridržiava. Incident bol taký minútkový, rýchlo sa to
zbehlo. Poškodená odišla do kuchyne, aby sa s ním nestretla. Obžalovaný vyšiel na terasu a potom
odišiel. Ukľudňovali ho s rozvozárom, aby nekričal takým zvýšeným hlasom. Kričal, že mu zničila život.
Incident bol len jeden. Poškodená jemu nikdy neuvádzala, že by mala z obžalovaného strach. Nevie,

čo tomu incidentu predchádzalo. Z jeho pohľadu by políciu nevolal. Nebolo to až také. Poškodená je
ako zamestnanec spoľahlivá, má dieťa, o ktoré sa stará. Chodieva do roboty, nie je taká, že by sa tárala
alebo že by pila. So zákazníkmi nemá problém komunikovať.

Svedkyňa B. T. pozná aj poškodenú, aj obžalovaného, asi rovnako dlho, zhruba rok. S poškodenou

pracovala v jednej práci asi rok a stretávali sa aj po práci, mali deti v rovnakej škôlke, chodievala aj
k nim. Svedkyňa uviedla, že obaja sú svojskí a majú na tom rovnako veľký podiel, čo sa medzi nimi
dialo. Celý čas im tvrdila, že do toho zaťahujú cudzích ľudí. Nie je to tak, že by jeden bol dobrý a druhý
zlý. Keď pracovala s poškodenou, udial sa jeden incident. Obžalovaný prišiel do práce a začal robiťcirkus. Svedkyňa nevedela uviesť, čo sa predtým medzi nimi udialo, prečo sa tak následne obžalovaný
správal. Veľakrát sa ale stalo aj to, že sa tak správal aj len tak, pre nejakú správu alebo pre pár viet.
Vtedy obžalovaný prišiel, kričal, nadával, bol vytočený do nepríčetnosti. Chcel s poškodenou hovoriť,

pričom sa ona skryla do kuchyne. Svedkyňa ostala s obžalovaným, ktorý kričal, že poškodená je piča.
Že sú kurvy, čím zahrnul do toho kriku aj svedkyňu. Padali tam oplzlé nadávky. Poškodená zaliezla do
kuchyne okamžite a keď ho videla prichádzať, volala už aj policajtov. Obžalovaný tam ale nebol nejako
dlho, bolo to pár minút. Obžalovaný odišiel skôr ako prišli policajti. Poškodenej v podstate na to, aby
sa skryla, stačilo, že ho vidí. Nevie, či jej písal nejakú správu. Vtedy sa nevideli. Policajtov zavolala len

preto, že ho videla prichádzať. Obžalovaný sa vtedy k nej fyzicky nedostal, nedošlo k žiadnemu útoku.
On s ňou potreboval hovoriť, chcela, aby ju svedkyňa zavolala. Pri incidente ešte bol pán H., majiteľ.
Obžalovaný kričal nadávky a keďže tam ostala svedkyňa stáť, tak aj jej povedal, že ona im zničila vzťah.
K rozporu s prípravného konania, kde svedkyňa uviedla, že poškodenej mal v čase incidentu obžalovaný
povedať aj to, že ju zabije, táto uviedla, že si to už do takých podrobností nepamätá, udialo sa to pred
takmer rokom. Jedine, čo si z toho pamätá, tak že im nadával do špinavých kuriev, ale od slova do

slova, čo povedal, si už nepamätá. Bolo to však dosť nepríjemné, báli sa ho obidve. Obžalovaný, keď
dostane takýto amok, je to veľmi nepríjemné. Osobne nezažila takéto ďalšie podobné incidenty. Zažila
síce viac incidentov, ale napr. vtedy keď spolu telefonovali, tak počula krik, že sa hádali. Ale zdôraznila,
že obaja sú rovnakí. Telefonátov medzi nimi bola veľmi. On keď mal vypité, tak jej nadával. Ako chlap.
Ona mu zasa neodpísala, neozvala sa, tak ho to ešte viac vytočilo. Volal niekedy aj cez svedkyňu, no

poškodená nechcela ani tak hovoriť s obžalovaným. Aj to sa stalo niekoľkokrát, že cez ňu si dopisovali.
Spúšťačom hádok bola poškodená a potom sa obžalovaný takto správal, chcela sa ho zbaviť. Keď sa
udial ten incident, tak videla aj obžalovaného, že kráčal nasratý, že je zle. Poškodená, keď mala na
obžalovaného nervy, tak povedala, že je kokot. Nepočula od nej, že by ho ľúbila, že by ho milovala.
Podľa názoru svedkyne, poškodená nevie, čo je to mať niekoho rád, niekoho ľúbiť. Samozrejme, má

rada svojho syna, ale vo vzťahu k mužom to nevie. Nevie, čo je to mať vzťah, mať niekoho. Keby to
vedela, tak sa správa inak. Svedkyňa sa jej to snažila aj povedať, vysvetliť. Obžalovaný mal poškodenú
rád, urobil by pre ňu hocičo a veľakrát urobil pre ňu viac, ako by si zaslúžila, čo ona nejakým spôsobom
nebrala do úvahy. Z pohľadu svedkyne to bolo medzi nimi asi tak, že poškodená si od obžalovaného
zobrala všetko, čo mohla a bola spokojná s tým, že to mala. Ale to bolo všetko. Veľakrát to bolo o tom,

že on bol u nej doma, ležal na posteli, pozeral televízor, bola tam aj svedkyňa, a zrazu sa poškodená
postavila medzi dvere a za päť sekúnd vyvolala hádku len tak, z ničoho nič. Bol kokot on len za to,
že leží na posteli a pozerá televízor. Svedkyňa skonštatovala, že ktorý chlap to ale nerobí. Z tohto ale
poškodená dokázala vyvolať takú hádku, že svedkyni prišlo ľúto obžalovaného a najmä jej maloletého
syna. Keby maloletý nemal toľko rozumu, koľko má, tak má z tých hádok dávno psychické problémy.

Na druhej strane obžalovaný je človek, ktorý v mnohých situáciách mohol reagovať inak, lebo reagoval
neprimerane. Iný chlap by svojej frajerke niečo možno povedal a odišiel by preč, ale obžalovaný dokázal
hádku vyvolanú poškodenou ešte viac vystupňovať, nechal sa vyprokovať. Vtedy sa už aj poškodená
bála, ale ani jeden, ani druhý nie je len dobrý. Poškodená sa jej sťažovala na obžalovaného, ale z
pohľadu svedkyne to nebolo dôvodné sťažovanie, pretože práve poškodená vyvolávala hádky a dobre

vedela, čo bude od obžalovaného nasledovať. Svedkyňa opísala jeden incident, ktorý sa udial v kuchyni
poškodenej, kde bola aj ona a vtedy pili, boli tam aj ďalší dvaja chalani. Nepamätá si, prečo už vznikla
hádka, ale vtedy poškodená dala facku obžalovanému. Obžalovaný ju nezbil, chytil ju a držal, aby mu
viac faciek nedala (pozn. samosudcu jedná sa o skutok zo dňa 15. 05. 2019). Následne však poškodená
prišla za ňou s rozbitými ústami, no nevie, ako sa jej to mohlo stať, keďže obžalovaný ju nezbil, nevie si

to vysvetliť. Vtedy bola poškodená aj vystresovaná, že vraj sa ju obžalovaný zbil, dokonca mala mať aj
malého syna na rukách. Svedkyňa sa však domnieva, že to takto nemohlo byť, lebo je presvedčená, že
by maloletý potom inak reagoval na obžalovaného, bál by sa ho, keby jej mlátil matku. Svedkyňa uviedla,
že poškodenú má ako kamarátku rada, aj obžalovaného má rada, nechce nikomu zle. Poškodená je
zvláštny typ človeka. Nevie, čo je to mať rád niekoho iného, čo pramení z toho, čo zažila v minulosti.

Niekedy sa nečuduje, že je taká, no namiesto toho, aby problém vyriešila sama, riešila to alkoholom a
problémy za ňu riešila svedkyňa. Vybavovala jej veci na úradoch. To, čo nebola poškodená schopná
vybaviť vo svojich 33 rokoch, jej dokázala vybaviť svedkyňa vo svojich 29 rokoch, hoci to asi malo byť
naopak. Poškodená žije nie jednoduchý život. Má to ťažké, s malým synom je sama. Na druhej strane
si to vedela vždy nejako zariadiť, že jej vždy niekto pomohol. Vždy tam pre ňu niekto bol, mala svoje

zadné dvierka. Vždy bol niekto, kto ju niekam odviezol. Svedkyňa sa snažila ju naučiť, aby sa spoliehala
sama na seba, ale nepodarilo sa jej to a podľa nej sa to už poškodená ani nenaučí. Poškodená je na
jednej strane dobrý človek, ale mala by žiť iným spôsobom. Svedkyňa jej dosť pomáhala, dohovárala, ale
poškodená nechce žiť inak. Nakoniec sa pomoc, ktorú svedkyňa poskytla, vrátila negatívnym spôsobomod poškodenej. No pomohla jej aj tak znova, lebo ju má svojím spôsobom rada, dá sa s ňou zabaviť,
porozprávať, ale keby svedkyňa bola chlapom, tak poškodenú ako ženu nechce. Obžalovaného pozná
zhruba rovnako dlho ako poškodenú. Svedkyňa odchádzala z Banskej Bystrice asi na dva roky preč a

vtedy mu povedala, aby si s poškodenou dal pokoj, že to nedopadne dobre, že to veľmi zle skončí, že
sa pozabíjajú. Keď sa po pol roku vrátila na prvú návštevu, tak boli spolu, no videla, ako sa obžalovaný
zmenil. On bol predtým iný človek ako teraz. Poškodená mu asi narobila v hlave zmätok, kríž. Jemu
teraz stačí povedať len jej meno (Zuzana) a to je pre neho spúšťač taký, že si napr. dokáže rozbiť byt,
je akoby v amoku. Je pre neho spúšťačom negatívnych emócií. Keď žil s poškodenou, staral sa o jej

syna. Posielal aj svedkyni fotky, aké hračky maloletému kúpil. Svedkyni sa ako matke ale nepáčilo, že
čím viac sa poškodená s obžalovaným hádali, tým väčšie hračky maloletý na druhý deň dostal. To bolo
od nich také, ako keby mu chceli vynahradiť to, čo s nimi zažíva. Ale obžalovaný sa staral, nakupoval,
obstaral aj jedlo. Neraz autom vzal aj svedkyňu, deti mali v spoločnej škôlke. Poškodenú vozil do roboty,
z roboty stále. Aj keď boli dokonca pohádaní, vždy prišiel, čo by napr. ona neprišla, keby bola s niekým
pohádaná. Podľa svedkyne obžalovaný poškodenú ľúbil, svojím spôsobom, lebo z jej pohľadu si nie je

istá, či to bola medzi nimi taká pravá láska. Je to taká chorá láska. Ale maloletého syna mal určite veľmi
rád. Aj maloletý ho mal rád.

Svedkyňa N. O.Á. (F.) pozná obžalovaného a poškodenú asi dva roky, od roku 2018. Asi v októbri,
celkom si to nepamätá, boli u poškodenej, prišiel obžalovaný, vtedy popíjali víno, normálne debatili, nič

sa nedialo. Obžalovaný šiel do spálne, za ním išla aj poškodená asi po pol hodine, svedkyňa ostala v
kuchyni. Privreli dvere, nič nepočula, nevidela, najprv sa rozprávali v kľude, ale asi po chvíli zvýšili na
seba hlas, nebolo to nič strašné. Nebrala to nejako vážne. Po čase vyšli na chodbu, stále sa silnejšie
hádali, padli tam nadávky, počula buchnutie do steny alebo do šatníkovej skrine, čo má poškodená na
chodbe. Obžalovaný asi do nej buchol alebo ju sotil, nevie to presne. Poškodená skríkla: „Kika, volaj

políciu!“, začala vrieskať, plakať. Svedkyňa sa zľakla, vzala telefón do rúk a akože na tú políciu volala,
no v skutočnosti nevolala nikam. Obžalovaný sa však zobral a odišiel z bytu. Svedkyňa s poškodenou,
ktorá sa klepala, išli na balkón, kde si zapálili. Nevšimla si, že by poškodená mala na sebe nejaké
viditeľné zranenie, ale tiež bola z toho dosť vyklepaná, nemá rada také incidenty. Svedkyňa sa snažila
ju ukľudniť, no plakala, triasla sa. Poškodená svedkyni nič nechcela povedať, nič nehovorila, tak aj

svedkyňa potom odišla domov. V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že si na poškodenej všimla
škrabanec, ale nevie, či ho tam mala alebo nemala aj predtým. Okrem tohto incidentu nebola prítomná
pri žiadnom inom. Boli možno spolu v nejakom klube, poškodenú pozná ako temperamentnú osobu.
Ani jeden, ani druhý nie je len dobrý, zlý. Poškodená má vyrývačnú povahu, musí mať posledné slovo.
Svedkyňa tiež vypovedala, že obžalovaný s poškodenou nemôžu byť spolu. Svedkyňa sa poznala skôr

s obžalovaným, ktorý ju zoznámil s poškodenou. Keďže aj poškodená, aj svedkyňa majú deti, tak sa
stretávali a chodili spolu vonku. Výnimkou bolo, že ju pozvali k sebe domov, raz boli spolu na chate.
Poškodená sa nejako nesťažovala na niečo konkrétne, ibaže sa s obžalovaným hádali. Svedkyňa si
nepamätá, že by sa obžalovaný poškodenej vyhrážal, teda nepamätá si, že by jej to poškodená takto
povedala. Z pohľadu svedkyne, keby bola na mieste poškodenej, bála by sa, nemá rada také incidenty.

No nevie posúdiť, či sa mohla báť aj poškodená. Obžalovaného počula len nadávať, nič nevidela. Počula
nejaké buchnutie o skriňu. Predtým nevidela žiadne fyzické útoky obžalovaného na poškodenú.

Svedkyňa Y. N. vypovedala, že pozná aj obžalovaného, aj poškodenú. Obžalovaného pozná asi od 16
rokov. Bola pri jednom incidente na Veľkú Noc, kedy boli poškodená s obžalovaným u nich, všetko bolo

v pohode, no vtedy poškodená obžalovaného vyprovokovala, ale došlo len k hádke, k ničomu inému.
Boli spolu aj opekať, nevie, kedy to bolo. Na obžalovaného nemôže nič povedať, veľmi sa však zmenil,
keď bol s poškodenou. Nikdy predtým takýto nebol. On nie je zlý chlapec. Niektorí ľudia by nemali byť
spolu a poškodená podľa nej vôbec nie je na vzťah. Pri vyhrážaní sa obžalovaným na poškodenú nebola
prítomná, vie, že sa vadili, ale agresívny nebol. Akú môže mať poškodená obavu, keď jeden deň sa

vadili a už večer mu volala. Keď ma niekto obavu, tak sa s ním nestretne, bojí sa ho predsa.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký posudok č. 22/2019 zo dňa 15. 07. 2019
vypracovaný PhDr. Martinou Bečkovou (č. l. 93 - 119).

Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:

- emailová komunikácia (č. l. 88 - 90)
- správa o povesti Mesta Banská Bystrica (č. l. 128)- výpis z Centra pre liečbu drogových závislostí Banská Bystrica (č. l. 129)
- záznam o udalosti (č. l. 130)
- rozhodnutie o skutku odovzdaním Okresnému úradu Banská Bystrica (č. l. 131 - 133)

- výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 172 - 175
- odpis z registra trestov (č. l. 176 - 177)
- výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 198 - 210)

Súd nepripustil ako dôkaz - oboznámenie s SMS komunikáciou (č. l. 81 - 87), pretože sú tu pochybnosti

o zákonnosti získania dôkazu a z toho dôvodu aj o jeho použiteľnosti pre rozhodnutie vo veci, ani
nie z dôvodu obsahu zabezpečenej komunikácie, ale z dôvodu formy ich zabezpečenia, nakoľko zo
zabezpečenej fotodokumentácie komunikácie vo forme tzv. screenshotov nie je možné zistiť o akú
komunikáciu ide, teda medzi kým, keďže je tam uvedené len „Martin“ s fotkou, kde je zistiteľné, že sa
jedná o obžalovaného, avšak už nie je zistené a ani zistiteľné, s kým obžalovaný komunikoval. Súd bez
ďalších pochybností nemá za preukázané, že konkrétne meno je potrebné spojiť s konkrétnou osobou,

ktorá vystupuje v konaní v pozícii obžalovaného či poškodenej. Email bol zaslaný z adresy: Y..H. (M. O.),
z ktorej adresy neskôr (č. l. 88 - 90) mala s vyšetrovateľom komunikovať práve poškodená, aj keď tiež sa
ani raz nepodpísala, neidentifikovala, avšak pripustila, že s vyšetrovateľom komunikovala. Ďalej však nie
je možné zistiť, či ide o úplnú komunikáciu, nakoľko zo zabezpečených fotografií v niektorých prípadoch
chýba akákoľvek časová súvislosť, nie sú tam uvedené žiadne dátumy, ktoré by bolo možné stotožniť

s tými v žalovanom skutku. Súd uvádza, že je (aj zákonom) povolené vyhotovovať si tzv. screenshoty
komunikácie, je takisto povolené si ju uchovávať akýmkoľvek spôsobom. Je však následne pochybné,
ak takýto „dôkaz“ má byť použitý v prospech alebo neprospech vyslovenia viny a odsúdenia.
Ak je potrebné pre účely trestného konania zabezpečiť písomnú komunikáciu alebo telefonickú
komunikáciu medzi stranami trestného konania, mal by byť pribratý znalec z odboru elektrotechnika,

ktorý odborne zabezpečí výpis komunikácie, podá k tomu znalecký posudok. Považuje súd za
neprípustné z hľadiska vykonávania dôkazov a ich použiteľnosti mať v spise zabezpečenú len
fotodokumentáciu, ako je to v tomto prípade (t. j. vo vyššie opísaných listinných dôkazoch) a len na
základe odporujúcich si vyjadrení obžalovaného a poškodenej použiť ich pre správne rozhodnutie súdu.

Podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku súd návrh na vykonanie dôkazu - výsluch znalkyne PhDr.
Martiny Bečkovej k záverom znaleckého posudku č. 22/2019 odmietol, pretože by šlo o neúčelný úkon,
keďže závery znaleckého posudku vo vzťahu k osobnosti poškodenej sú jasné, nie sú pochybné a
znalkyňa sa podľa návrhu obhajoby k nim mala vyjadriť v súvislosti s výpoveďou poškodenej na hlavnom
pojednávaní, kde ani znalkyňa nebola prítomná, navyše by šlo o úplne iné zadanie pre znalca ako to,

ktoré bolo predmetom znaleckého posudku. Posudzovanie a hodnotenie dôkazov prináleží súdu, nie
znalcovi.

II.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa inému
vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a

jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje
záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný

správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Obžalovanému bolo za vinu kladené, že sa poškodenej E. Y. vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to
i nej vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie. Smrťou sa rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna
smrť), pričom k tomuto podľa obžaloby malo dochádzať tým, že obžalovaný mal povedať, že poškodenú

zabije, resp. že „teraz si skončila“. Obžalovaný poprel, že by poškodenej výslovne povedal, že ju zabije,
teda, že by sa jej vyhrážal smrťou. Pripustil, že jej hrubo a urážlivo nadával. Okrem jedného razu ju
fyzicky viac nenapadol.Poškodená na hlavnom pojednávaní nedokázala, resp. si nepamätala, kedy jej čo obžalovaný mal
povedať. Vypovedala, že sa jej smrťou vyhrážal dňa 21. 04. 2019, kedy mal mať aj nôž (nie dňa 14.
07. 2019, ako je to v skutkovej vete). Ku dňu 14. 07. 2019 sa už presne nepamätala, čo všetko jej

obžalovaný napísal.

Obaja však zhodne uviedli, že obžalovaný poškodenej predovšetkým nadával, kričal, čo potvrdili aj
svedecké výpovede. Z vykonaného dokazovania sa dá konštatovať, že hádky medzi obžalovaným
a poškodenou boli pomerne bežné. Hrubo sa však nesprával len obžalovaný, pretože aj poškodená

obžalovanému nadávala. Svedkyne B. T. a N. O. (F.) uviedli, že poškodená má vyrývačnú povahu,
s obžalovaným hádky vyvolávala, avšak obžalovaný sa jej konaním nechal aj vyprovokovať, na čo
reagovala aj poškodená tak, že aj ona bola podráždenejšia, nadávala mu. Ani jeden teda nebol ochotný
akúkoľvek hádku ukončiť, ustúpiť, ale skôr sa vzájomne provokovali. Tieto svedkyne a aj svedkyňa
Y. N.Á. sa zhodli aj v tom, že obžalovaný s poškodenou nemôžu byť spolu ako partneri. Svedkyne
poškodenú opísali ako osobu, ktorá mala, resp. má ťažší život, avšak vždy si vedela poradiť tak, že

mala niekoho, kto jej pomohol. Súd z týchto výpovedí nadobudol presvedčenie, že poškodená nedokáže
byť samostatná, resp. samostatnou byť nechce, pretože sa obklopuje ľuďmi, ktorí jej pomôžu, uľahčia
problémy či ťažkosti alebo ich rovno za ňu vyriešia. Hoci si dokáže nájsť partnera, nevie svoje emócie
vyjadrovať spôsobom očakávaným, bežným, ale naopak druhú osobu využíva vo svoj prospech, na
uspokojenie vlastných potrieb. Nie je nevďačná, no nie je ani ochotná pristupovať ku kompromisom, vo

vzťahu k iným má neprimerané požiadavky, ktoré však ani ona sama nie je ochotná poskytnúť či splniť.
Žiada sa už na tomto mieste uviesť, že svedkyne svojimi vlastnými slovami, svojím vlastným spôsobom,
svojím vnímaním a poznaním opísali osobu poškodenej pomerne zhodne so závermi znaleckého
posudku č. 22/2019 vypracovaného znalkyňou PhDr. Martinou Bečkovou.

Berúc do úvahy uvedené okolnosti vzťahu obžalovaného a poškodenej sa bolo nutné z hľadiska
podanej obžaloby vyhodnotiť, či skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, naozaj stal, či má znaky
protiprávnosti a pokiaľ bude spáchanie skutku vyhodnotené ako protiprávne, či vykazuje znaky trestného
činu.

Starostlivo zvažujúc všetky skutočnosti a dôkazy svedčiace v prospech aj neprospech obžalovaného, v
zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, dospel súd k záveru, že skutok, ktorý je predmetom tohto
trestného konania sa stal tak, ako je opísaný v obžalobe. Pri svojich úvahách súd vychádzal z výpovede
obžalovaného, ktorý sa sám vyjadril konkrétne ku každému dňu uvedeného v obžalobe, priznal hrubé
správaniesakpoškodenejtým,žejejnadával.Poprel,žebysapoškodenejvyhrážalzabitím.Poškodená

tiež vypovedala o urážlivom správaní sa obžalovaného, vyhrážanie sa zabitím tvrdila, len si nepamätala,
kedyktomumalodôjsť,dôvodiacpočetnosťourôznychspráv,telefonátov,situácií,hádokapod.Vypočutí
svedkovia potvrdili, že sa v termínoch uvádzaných v obžalobe obžalovaný dopúšťal nespoločenského
správania tým, že poškodenej nadával, obviňoval ju, provokoval. Bol za ňou aj v práci - pizzerii B., bola
privolávaná aj polícia. V dňoch 21. 04. 2019 a 22. 04. 2019 aj obžalovaný, aj poškodená sami uviedli, že

sa obžalovaný vyhrážal. Súd tak nemal dôvod neuveriť správnosti popisu skutku, ktorý je obžalovanému
kladený za vinu.

Uvedený skutok však bolo potrebné analyzovať čo do intenzity, povahy a závažnosti vyhrážania sa
poškodenej do takej miery, že obžalovaný mohol u nej vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie, ale

hlavne o jej psychické zdravie, a teda či sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania. Pritom vždy
treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu
ten, voči ktorému vyhrážka smeruje.

Poškodená vypovedala o strachu, ktorý prežívala pri obžalovanom tak, že z komunikácie s obžalovaným

mala obavu o svoj život. Psychicky ju ničil, mala obavu, že príde a vykopne dvere alebo niečo urobí jej
synovi. Bojazlivá však nie je. To, že jej bolo psychicky zle, sa prejavovalo trasením sa. V takých chvíľach
nechodilaaninabalkón,bálasa.Nadruhejstranevšakchodiladopráce,sosynomdoškôlky,chodievala
aj vonku, ak mala čas. Toto odôvodnila tým, že to predsa robiť musela. Ku psychológovi nechodila, lieky
neužívala, pomoc nevyhľadala. Hoci podľa vlastných jej vlastných slov sa poškodená obžalovaného

bála, opakovane sa k nemu vracala, stretávala sa s ním, kontaktovala ho. Domnieva sa, že spolu nemali
žiadny vzťah, lebo u nej doma len spal, nemal ani kefku, no na druhej strane vypovedala o tom, že
obžalovaný prispieval na domácnosť napr. nákupmi, vodieval aj jej syna do škôlky alebo pre neho chodil.
Ak potrebovala, zaviezol ich autom. Z dokazovania nevyplynulo, že by reálne obžalovaný akokoľvekpoškodil majetok poškodenej tým, že by jej vykopol dvere či inak poškodil zariadenie bytu a už vôbec
nebolo preukázané, že by obžalovaný bol schopný akokoľvek ublížiť synovi poškodenej, keď práve
naopak vyplynulo, že ho mal veľmi rád, staral sa o neho a s poškodenou chcel mať aj vlastné dieťa. Súd

konštatuje, že aj keď obžalovaný s poškodenou trvalejšie a intenzívnejšie nebývali v jednej domácnosti,
je nesprávna domnienka poškodenej, že nemali spolu vzťah. Intenzita vzťahu a jeho kvalita závisí od
obidvoch partnerov, pričom podľa znaleckého posudku zvýraznené agresívne tendencie poškodenej,
ktoré nahrádzajú kultivovanejšie spôsoby sebapresadenia, a neochota k rutinným kompromisom, ktoré
sú vo vzťahoch potrebné, jej bránia v udržiavaná stabilných vzťahov s inými. To, aký vplyv má na ňu

obžalovaný alebo ako ho vníma, závisí od ich vzťahu v danom čase. V súčasnej dobe je jej naladenie
vo vzťahu k nemu negatívne, avšak len do času, kým sa toto jej nastavenie voči nemu nezmení.

O spolužití obžalovaného a poškodenej vypovedala veľmi podrobne a dá sa povedať, že aj veľmi ľudsky,
svedkyňa B. T., ktorá opísala ich vzťah ako búrlivý, keďže sa hádali a nadávali si, tiež ako vzťah bez
budúcnosti, hoci sa mali radi a opakovane sa k sebe vracali. Vypovedala o zmene obžalovaného ako aj

o tom, že aktuálne je obžalovaný vo vzťahu k poškodenej negatívne naladený. Jej syna však mal určite
rád a bolo to aj opačne. Pri hádke, kde bola prítomná, pociťovala strach aj ona, avšak nevie posúdiť, či
to isté mohla prežívať aj poškodená. Obdobne vypovedala aj svedkyňa N. O. (F.Ó.), ktorá tiež, prítomná
pri inej hádke, uviedla, že sa v takých situáciách necíti dobre a keby bola na mieste poškodenej, bála
by sa. Na druhej strane, rovnako ako uviedla aj svedkyňa Lucia Kováčová, uviedli, že ak by sa ho bála,

tak by sa k nemu nevracala, nekontaktovala ho.

Vnímanie strachu, obáv o život a zdravie, je u každého iné, subjektívne. Kým svedkyne T. a O., poznajúc
obžalovaného aj poškodenú, by sa pri jeho nadávaní obávali, tieto obavy definovali skôr ako pociťovanie
diskomfortu v takých situáciách. Svedkyňa N. nevidela žiadny dôvod na obavy či strach. Svedkyne

zhodne poukázali na to, že sa poškodená k obžalovanému pravidelne vracala, že sa obžalovaný počas
vzťahu s poškodenou zmenil. Je výbušnejší, menej pokojný. Stále ho však opisujú ako dobrého človeka,
akurátbynemalbyťspoškodenouvôbec.Anijednazosvedkýňneuviedla,žebyobžalovanýbolschopný
niekomu ublížiť. Svedok H. hádku obžalovaného s poškodenou v jeho pizzerii tiež nevnímal ako takú,
ktorá by mala poškodenú ohroziť na živote či zdraví. Bolo to nepríjemné, ale obžalovaný sa upokojil,

odišiel.

Anipoškodenávšaknepresvedčilasúdotom,žebymalastrachosvojživotazdravie,žebyjejpsychické
zdravie bolo ohrozené z dôvodov správania sa obžalovaného k nej. Poškodená nedokázala zaujať
jednoznačný postoj k obžalovanému, raz o ňom hovorila v dobrom, inokedy v zlom. Aktuálne je na neho

nahnevaná, takže sa s ním nekontaktuje, nechce ho vidieť. Ich vzťah za vzťah ani nepovažuje, hoci je
evidentné, že partnermi boli. Obžalovaného sa mala báť, no jeho prítomnosť vyhľadávala. Bojazlivá nie
je, no malo ju triasť, keď na ňu obžalovaný kričal. Sama sa opisuje ako temperamentná, no nehovorí
vôbec o tom, že aj ona bola neraz spúšťačom hádok, že obžalovaného provokovala, čo z dokazovania
nepochybne vyplynulo. Podľa názoru súdu u poškodenej možno takéto správanie opísať a vnímať

ako ambivalentné, nerozhodné, či obžalovaného vníma pozitívne alebo negatívne. Kontakt s realitou
je u nej dobre zachovaný, ale dochádza k oslabeniu v záťažových, najmä emocionálnych situáciách.
Vnímanie je celkovo povrchné, infantilne globálne, bez dostatočnej diskriminácie jemnejších detailov a
situačných súvislostí. Hodnotenie situácií je preto povrchnejšie, pri usudzovaní dochádza k prílišnému
zjednodušovaniu, pri rozhodovaní majú emócie značný vplyv na myslenie, častejšie u nej dochádza ku

skreslenému úsudku.

Všetky tieto okolnosti viedli súd k úvahe, či konanie obžalovaného, ktoré nie je spoločensky súladné,
čo do spôsobu vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia
a pohnútku páchateľa, je z hľadiska závažnosti také, že sa jedná o trestný čin. Uvedené kritériá pritom

nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných.

Pri tomto poňatí materiálny korektív znamená, že prečin má len formálne znaky, teda znaky skutkovej
podstaty trestného činu, avšak na korekciu prílišnej tvrdosti tohto prístupu môžu byť v konkrétnom
prípade použité určité materiálne kritériá, ktoré, keď sú zvážené, a zistí sa nízka závažnosť prečinu,

spôsobujú, že konkrétny čin nie je prečinom. Ak je závažnosť činu vykazujúceho formálne znaky
(znaky skutkovej podstaty) prečinu nepatrná (a pri mladistvých aj malá), nejde o prečin. Obligatórne,
teda závažnosť prečinu musí byť zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom formálne
znaky prečinu. Pre stupeň závažnosti prečinu pre spoločnosť je mimo iného určujúci najmä významchráneného záujmu. Čím významnejší je konkrétny chránený záujem, tým závažnejšie sú útoky vedené
protinemu,čoplatíajnaopak.Objektomtrestnéhočinunebezpečnéhovyhrážaniajeochranajednotlivca
pred niektorými závažnými vyhrážkami. Primárnym objektom teda nie je život a zdravie, ako je to pri

trestných činoch v prvej a druhej hlave osobitnej časti Trestného zákona. Je teda nepochybné, že objekt
trestného činu nebezpečného vyhrážania je menej významný, čo deklaruje aj jeho zaradenie v rámci
osobitnej časti Trestného zákona. Okrem týchto teoretických východísk, vo vzťahu ku konkrétnej trestnej
vecijepotrebnépoukázaťnafakt,ževzťahobžalovanéhoapoškodenejnikdyneboljednoduchý,pokojný
či harmonický. Práve naopak, ako už bolo uvedené, hádali sa, provokovali sa navzájom. Ich hádky

na verejnosti až také časté neboli, o čom vypovedala aj poškodená, že pri hádkach neboli prítomní
nejakí svedkovia. Výnimku v podstate tvoria len tie, ktoré sú predmetom skutkovej vety obžaloby. Len
agresorom nebol teda obžalovaný a poškodená nebola len obeťou takého správania. O ich vzťahu
vypovedajú aj iné, predchádzajúce, hádky a komunikácia, napr. z obdobia od mesiaca september 2015
do mesiaca marec 2016 (č. l. 131 - 133 vyšetrovacieho spisu), zo dňa 16. 09. 2016 či dňa 08. 07. 20016
(výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, č. l. 172 - 175), ktoré

boli obdobné ako tie, ktoré sú predmetom obžaloby, dokonca v jednom prípade aj skutočne reálne k
poškodeniu zdravia poškodenej došlo. Napriek tomu boli riešené ako priestupky a deklarujú aj to, že
sa poškodená k obžalovanému neustále vracala a žila s ním vo vzťahu. Uvedené potom ale v tomto
prípade reálne znižuje závažnosť správania sa obžalovaného vo vzťahu k posudzovaniu skutočných
obáv poškodenej tak, ako to predpokladá ustanovenie § 360 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 10

ods. 2 Trestného zákona.

Aj keď hádky, nadávky, hrubé a urážlivé správanie nemožno označiť za bežné vo vzťahoch, ale tak
obžalovaný, ako aj poškodená ma nich obdobný podiel. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti mal
súd za to, že skutok sa bez zmeny jeho totožnosti stal a formálne vykazuje znaky prečinu nebezpečného

vyhrážania, avšak vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného, bola jeho závažnosť nepatrná, a preto sa nejedná
o trestný čin uvedený v obžalobe. Skutok by teda nemal byť prejednávaný v zmysle noriem trestného
práva, ale noriem priestupkového práva, na základe čoho aj súd vec postúpil Okresnému úradu Banská
Bystrica na jeho prejednanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať len prokurátor do troch pracovných dní
odvyhláseniaprostredníctvomtunajšiehosúdunaKrajskýsúdvBanskejBystrici.Sťažnosťmáodkladný
účinok.