Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/437/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615209081
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615209081.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., advokát, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, korešpondenčná adresa:
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: H. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P., zast.
opatrovníkom: G. L., zamestnanec Okresného súdu Lučenec, vedenej pod sp.zn. EX 7303/15, súdnym

exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha
268, 979 01 Rimavská Sobota, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 981,93 Eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 11Er/513/2015-10 zo dňa
25.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd, konajúci ako súd exekučný, zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný
poriadok“).
Vodôvodnenípredmetnéhouzneseniauviedol,žeexekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudokStáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., so sídlom Bratislava

sp.zn. BW-B/1212/0046 zo dňa 10.01.2014. Zmluvu o úvere zo dňa 07.11.2007, ktorá bola podkladom
na vydanie exekučného titulu, uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným,
okresný súd považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení
účinnomvčaseuzatvoreniazmluvy). Obchodnépodmienkykuvedenejzmluvevbode11.2ustanovili,že
všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami, v prípade nedosiahnutia dohody, budú riešené
pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom. Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/EHS

z05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách(ďalejajako„Smernica“)ajudikatúru
Európskeho súdneho dvora. Ďalej poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka v zmluve o
úvere nebola so spotrebiteľom dojednaná individuálne, vzhľadom na jej zaradenie do obchodných
podmienok pre úver ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere, že spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľnou
podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom

bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský
rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Na základe materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu ako neodstrániteľnej prekážky brániacej vo
vykonaní exekúcie, okresný súd v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby ho
odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcievyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p., a že oprávnený nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p..

V odvolaní uviedol, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré

predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným
postupom, ktorý je v rozpore s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej aj ako „ZoRK“). Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu podľa § 159 O.s.p.. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový

stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť, navyše bez účasti oprávneného. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
vec bola opätovne posúdená. Poštová banka ako právny predchodca oprávneného uzatvorila platnú
rozhodcovskú doložku. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR.
Súd svojim konaním šiel nad rámec zákona nerešpektujúc § 35 ZoRK, keď rozhodoval o správnosti

rozhodcovského rozsudku.

Oprávnený ďalej tvrdil, v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
Poštová banka postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom

stanovenú ponuku. To, že ju povinný neodmietol, je prejav jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd
zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína
tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky.
Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Napriek splneniu si zákonom stanovenej
povinnosti súd podľa oprávneného nesprávne argumentuje, keď práve týmto splnením zákonnej

povinnosti odôvodňuje zamietnutie poverenia.

Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) a porušil ust.
§ 153 ods. 1 O.s.p.. Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením
čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konštatovať per se neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že spôsobila

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa bez uvedenia, v čom má údajná
nerovnováha spočívať.

Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v

nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo
vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto
zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Európskeho súdneho dvora oprávnený

uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu EHS
č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom
výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora ,
nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne
alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči

účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Zdôraznil, že teóriu o tzv. eurokonformnom výklade
právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku.
Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie
zverejneného pod č. 2012/C326/01, (pôvodný článok 249), je rozhodnutie záväzné v celom rozsahu a
rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.

Oprávnený je toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti
účastníkov, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len
na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľoubez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.
Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu
podľa § 374 ods. 4 O.s.p., nakoľko nemienil odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods.1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 30.03.2015 návrh na vykonanie

exekúcie súdnemu exekútorovi- JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi. Súdny exekútor požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., so sídlom Bratislava sp.zn. BW-
B/1212/0046 zo dňa 10.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2014 a vykonateľnosť dňa
04.04.2014. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok vyhovel nárokom oprávneného,

ktoré si tento uplatnil z titulu zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného
(Poštová banka, a.s.) a povinným dňa 07.11.2007. V zmysle bodu 11.2 Obchodných podmienok pre
úver (verzia 1/2007), zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú
riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných
sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik

ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti
Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania
sa tomuto rozhodnutiu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“) (v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy

upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (ods.1).
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.2).

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.3).

Podľa § 53 ods.1 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods.4 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu
exekútoroviskúma,čisúsplnenéformálneimateriálnepredpokladyprevedenieexekúcie.Prvostupňový
súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je

spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie.
Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj
bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s

celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie
Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).

Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci
rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva
neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju

právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.
Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, resp. na zamietnutie žiadosti o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie,ktorázačalanazákladetakéhotoexekučnéhotitulutrpiaceho
neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať. V danej veci je preukázateľné,
že zmluva o úvere, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného

a povinným a bolo priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle
§ 52 a nasl. OZ. Z tohto dôvodu sa na ňu vzťahuje právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa
upravená vnútroštátnou právnou úpravou ako aj európskou judikatúrou. Rozhodcovská doložka je
zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku
zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ

sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad
všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v
zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na
obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom len ťažko možno predpokladať,
že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky

nesie. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa (nemohol ju nijakým spôsobom meniť) všetkým všeobecným obchodným podmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky

na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká
je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ (§ 53 ods.5 OZ v platnom znení) neplatná. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo
146/2011 zo dňa 13.10.2011 v zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok;kebyexekučnýsúdakceptovalvykonateľnosťrozhodnutiavydanéhoorgánombezprávomoci-
išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu.

Odvolací súd v prejednávanej veci taktiež považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy

k § 53 ods. 4 písm. r) OZ. V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ
nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti

podrobiť sa arbitráži.

Podľa ustanovenia § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z

obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona. § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno
vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov
všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešeniasporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého, ak
klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu
s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88l- odkazuje na O.s.p.).

Neskoršou novelizáciou ust. § 93 b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (vykonaná zákonom
č. 492/2009 Z.z. účinná od 1.12.2009) aj zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka
povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a
umožniť klientovi možnosť voľby či prijme takýto návrh.

Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Zo zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere) vyplýva
pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa
- banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto

návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ mlčanie alebo
nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Obchodné podmienky dodávateľa v bode 11.2 však nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť
predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská
doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o

bankách v spojení s OZ.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR odvolací súd
poukazuje na Nález ústavného súdu SR - I. ÚS 38-2013, Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého,
ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného

súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto
účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v tejto zmluve, potom podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, že platné právo pripúšťa proti
rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou

oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním
predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní.
Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí
odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade
efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania, ako

aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho
štátu, ktorým je princíp racionality.

Na námietku porušenia právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo a
právne obdobných veciach poverenie vydávajú aj zamietajú odvolací súd uvádza, že nie je viazaný

právnym názorom iných senátov, resp. s inými názormi krajských súdov. Súdy veci z dôvodu možných
rôznych skutočností posudzujú jednotlivo, preto odvolací súd aj túto námietku odvolateľa vyhodnotil ako
nedôvodnú.

Odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v

odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument. Za podstatné pre
rozhodnutie odvolací súd považuje tie argumenty, ktoré už boli predmetom posudzovania súdov, a
výsledkomktoréhobolokonštatovanieoneprípustnostiexekúcie,pričomtietozáverysiosvojilajkonajúci
súd, na ktoré poukázal. Preto sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje

všetkým odvolacím argumentom.

Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí,preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade
s právom. V danej veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný rozhodcovskom
konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,

pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky
nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť
spôsobilým exekučným titulom.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne podľa §
219 ods.1 O.s.p. potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedené.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.