Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 37Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212207172
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7212207172.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

S. súd F. II, sudcom H.. F. J., v spore žalobcu: H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX K. XX, právne

zastúpený: E.. E. L., advokát so sídlom K. 1, F., proti žalovanej: R., s.r.o., so sídlom X. 9, F., A.:
XXXXXXXX, právne zastúpený: E.. H. H., so sídlom P. 7, F., v konaní o náhradu mzdy v sume X.XXX,XX
eur, takto

r o z h o d o l :

B. z a m i e t a.

B. má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu XXX% s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. B. sa žalobou podanou na tunajšom dňa X.X.XXXX domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy

X.XXX,XX eura s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania, a to na tom
skutkovom základe, že medzi stranami sporu bol uzavretý pracovný pomer pracovnou zmluvou zo dňa
X.X.XXXX, so zaradením žalobcu do funkcie autolakovač, s miestom výkonu práce v sídle spoločnosti
žalovanej, že podľa článku II. pracovnej zmluvy za výkon dohodnutých prác prináležala žalobcovi
mzda po odsúhlasení nadriadeným majstrom, určená v mzdovom dekréte, tvoriacom neoddeliteľnú
súčasť pracovnej zmluvy, ako aj sankčný a prémiový poriadok, pričom mzdovým dekrétom zo dňa
X.X.XXXX bola medzi stranami sporu dohodnutá mesačná mzda -ohodnotenie podľa výkonu t.j. za

každú odsúhlasenú normohodinu (ďalej NH) podľa cenníka v sume X,XX € (XXX,- Sk), nefajčiarsky
príplatok v sume XX,XX eura (XXX,- Sk) a ďalším mzdovým dekrétom zo dňa X.XX.XXXX bola medzi
stranami sporu dohodnutá za každú odsúhlasenú NH podľa cenníka suma X,XX € (XXX,- Sk) a
nefajčiarsky príplatok v sume XX,XX eura (XXX,- Sk). B. v žalobe ďalej tvrdil, že žalovaná v rozpore s
pracovnou zmluvou a mzdovým dekrétom mu od marca do septembra XXXX nevyplácala dohodnutú
odmenu za skutočne vykonané NH, že žalovaná mu bez relevantného dôvodu vykazovala úmyselne
nižší počet odpracovaných NH, než skutočne odpracoval. B. pri výpočte doplatku mzdy za mesiace

marec až september XXXX vychádzal z priemeru odpracovaných NH v roku XXXX.

2. B. sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa X.X.XXXX, v ktorom žalobcom
uplatnený nárok v konaní neuznala. B. na svoju obranu uviedla, že žalobcovi v súlade s pracovnou
zmluvou, mzdovými dekrétmi a pracovným poriadkom vykazovala každý mesiac presne taký počet NH,
ktoré boli žalobcom skutočne odpracované, že žalobca v žalobe neuviedol žiaden relevantný dôkaz,
ktorým by svoje tvrdenia preukázal. B. z hľadiska dôkazného bremena považovala za neúnosné, aby

nižší počet odpracovaných NH v období marec až september XXXX žalobca odvodzoval od priemerného
počtu NH odpracovaných v roku XXXX. B. dala do pozornosti, že žalobca nikdy nijakým spôsobom počet
odpracovaných NH nereklamoval a ani nenamietal, že predmetný nárok si žalobca uplatnil žalobou až
takmer po X rokoch potom, čo malo zo strany žalovanej dôjsť k „úmyselnému ukracovaniu“.3. R. vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci
skutkový stav. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa X.X.XXXX súd zistil, že pracovný

pomer žalobcu ako zamestnanca u žalovaného ako zamestnávateľa bol dohodnutý od X.X.XXXX vo
funkcii autolakovač s tým, že ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté sídlo spoločnosti a pracovný
pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. V článku II - mzda, bod X zmluvy sa konštatuje, že za výkon
dohodnutýchprácprináležízamestnancovimzdapoodsúhlasenínadriadenýmmajstrom,ktorájeurčená
v mzdovom dekréte, tvoriacom neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, ako aj sankčný a prémiový poriadok.

J. bodu X tohto čl. zmluvy zamestnávateľ nemá určený výplatný termín, mzda sa vypláca obvykle medzi
XX. až XX. dňom kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac (J. zmluva zo dňa X.X.XXXX na č.
l. X). Zo mzdového dekrétu zo X.X.XXXX súd zistil, že v ňom bola žalobcovi priznaná mesačná mzda
- ohodnotenie podľa výkonu, t.j. za každú odsúhlasenú NH podľa cenníka = XXX,- Sk, t. j. X,XX eura,
resp. v zmysle platného prémiového poriadku, s tým, že tento dekrét platil do vydania nového mzdového
dekrétu (mzdový dekrét na č. l. X). H. mzdový dekrét bol vydaný X.XX.XXXX a podľa neho už bola

priznaná mesačná mzda za každú odsúhlasenú NH v sume XXX,- Sk, t. j. X,XX eura (mzdový dekrét
na č. l. X).

4. Z výplatných pások žalobcu (č. l. XX-XX) za sporné obdobie súd zistil:

- za mesiac marec XXXX: počet odpracovaných dní XX, počet odpracovaných hodín XX,X, počet
odpracovaných NH XXX, hrubá mzda vo výške X.XXX,XX eura, čistá mzda X.XXXX,XX eura,
- za mesiac apríl XXXX: počet odpracovaných dní XX, počet odpracovaných hodín XX, počet
odpracovaných NH XXX, hrubá mzda vo výške X.XXX,XX eura, čistá mzda X.XXX,XX eura,
- za mesiac máj XXXX: počet odpracovaných dní XX, počet odpracovaných hodín XX, počet

odpracovaných NH XXX, hrubá mzda vo výške X.XXX,XX eura, čistá mzda X.XXX,XX eura,
- za mesiac jún XXXX: počet odpracovaných dní XX,X, počet odpracovaných hodín XXX, hrubá mzda
vo výške X.XXX,XX eura, čistá mzda XXX,XX eura,
- za mesiac júl XXXX: počet odpracovaných dní XX, počet odpracovaných hodín XXX, hrubá mzda vo
výške X.XXX,XX eura, čistá mzda X.XXX,XX eura,

- za mesiac august: počet odpracovaných dní XX, počet odpracovaných hodín XX, hrubá mzda vo výške
XXX,XX eura, čistá mzda XXX,XX eura,
- za mesiac september XXXX: počet odpracovaných dní XX, počet odpracovaných hodín XX, hrubá
mzda vo výške XXX,XX eura, čistá mzda XXX,XX eura.

5. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že u žalovanej pracoval ako lakýrnik, že okrem neho na tejto pozícii
u žalovanej pracoval aj E. H.. J., ktorý u žalovanej pracoval ako majster na dielni, zadeľoval prácu
a viedol knihu zákaziek, kde zaznamenával, ktorý zamestnanec vybavoval ktorú konkrétnu zákazku.
NH odsúhlasoval konateľ obchodnej spoločnosti žalovanej. B. počet odpracovaných NH nekontroloval
zakaždým po vybavení zákazky, ale len priebežne. V prípade, že žalobcovi nesedeli zapísané NH

s tým, koľko skutočne odpracoval, majster mu len povedal, že tak rozhodol konateľ spoločnosti. Od
nástupu do práce do augusta XXXX nebol s vyplácaním mzdy žiadny problém, mzda bola pravidelne
poukazovaná na účet. Až od augusta XXXX kedy sa žalobca začal zisťoval prečo mu nie je vyplácaná
mzda v takej výške ako to bolo dohodnuté, vznikol konflikt medzi žalobcom a štatutárnym zástupcom
žalovanej (výsluch žalobcu v zápisnici o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX na č. l. XX).

6. Z výsluchu štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti žalovanej, H. Y. vyplynulo, že zadeľovanie
práce mal na starosti v spoločnosti žalovanej majster. p. G.. J. išlo o styk s poisťovňou, odsúhlasenie
výkonov prác s poisťovňou a so zamestnancami, to mal na starosti ďalší majster, p. D.. M. počet
odpracovaných NH zamestnancov evidoval p. D. a na tomto podklade potom štatuárny zástupca

spoločnosti nechal vypočítať mzdy zamestnancov. V niektorých prípadoch, tak ako sa stalo aj v prípade
žalobcu, počet odpracovaných normohodín štatutárny zástupca žalovanej krátil z dôvodu, že práca
nebola urobená kvalitne, prípadne nebola urobená načas. R. sa prípady, kedy lakýrnicke práce neboli
vykonané dobre, museli sa opakovať, čo boli ďalšie náklady, ktoré znamenali pre spoločnosť stratu. V
opísaných prípadoch štatutárny zástupca žalovanej krátil žalobcovi mzdu. J. výpočte mzdy, štatutárny

zástupca žalovanej vychádzal zo svojich poznámok, ktoré si priebežne počas mesiaca robil. J. každej
zákazke sa vyhotovoval pracovný záznam, do ktorého sa uvádzal rozsah vykonaných prác a kto
tieto práce vykonával. J. pojmom rozsah prác sa rozumelo, aké konkrétne činnosti sa vykonávali,
teda rozobratie, odobratie plechov a podobne, nalakovanie, avšak bez uvedenia časových údajov. J.ide o počet odpracovaných hodín jednotlivých zamestnancov, tieto si štatutárny zástupca žalovanej
zaznamenával na konci každého dňa do svojho diára (výsluch štatutárneho zástupcu žalovanej v
zápisnici o pojednávaní zo dňa X.X.XXXX na č. l. XX).

7. Z výsluchu svedka F. D. vyplynulo, že pracoval v obchodnej spoločnosti žalovanej ako majster -
koordinátor, že kontroloval a zaznamenával skutočný počet odpracovaných hodín na každej zákazke,
u každého zamestnanca a jedine on vypracovával podklady pre mzdy zamestnancov v obchodnej
spoločnosti žalovanej. X. v jeho kompetencii, aby počet skutočne odpracovaných hodín, ktoré evidoval,

aj krátil. B. si mesačné výkazy odpracovaných hodín niekedy kontrolovali. B. pracoval ako lakýrnik a v
žalovanom období na prevádzke v F. pracovali dvaja lakýrnici (vrátane žalobcu). V prípade reklamácie
odstraňoval chyby každý zamestnanec po sebe a za výkon prác pri reklamácii ohodnotený nebol. R. sa
nevedel konkrétne vyjadriť k reklamáciám na prácu vo vzťahu k žalobcovi. X. zaujať ani stanovisko k
tomu, akým spôsobom sa prejavilo na výplate, ak zamestnanci vykonávali práce v H.. R. len vypracoval
výkazyspočtomskutočneodpracovanýchhodínaštatutárnyzástupcažalovanejichupravovalvprípade

nekvalitne vykonanej práce a došlo aj ku kráteniu, keďže denne kontroloval osobne priebeh prác.
B. žalovanej mesačné výkazy odpracovaných hodín mohli kontrolovať (výsluch svedka v zápisnici o
pojednávaní zo dňa XX.X.XXXX na č. l. XX).

8. Z výsluchu svedka E. H. vyplynulo, že pre obchodnú spoločnosť žalovanej pracoval do roku XXXX na

pozícii lakýrnik, že pre obchodnú spoločnosť pracoval aj v období roku XXXX. J. prideľoval majster p.
G., počet odpracovaných hodín evidoval p. D., ktorý tieto podklady predkladal štatutárnemu zástupcovi
žalovanej, p. Y.. V prípade, že sa pri práci vyskytli chyby, ktoré boli následne predmetom reklamácie,
pričomzaprácevykonanévsúvislostireklamáciounebolohodnotený.J.D.vpriebehumesiacaukazoval
počet odpracovaných hodín koľko zamestnanci vyrobili, takže mali približne prehľad, na konci mesiaca

zamestnanci stále vedeli, koľko bolo vyrobené. R. sa aj to, že p. Y. niekedy krátil túto mzdu a každý vedel,
prečo je to tak. V prípade, ak porovnaním výplatnej pásky a evidencie odpracovaných hodín zistil svedok
nejaký rozdiel, informoval sa priamo u štatutárneho zástupcu žalovanej (výsluch svedka v zápisnici o
pojednávaní zo dňa XX.X.XXXX na č. l. XX).

9. Z výsluchu svedka A.. F. G. vyplynulo, že v obchodnej spoločnosti žalovanej vykonával práce ako
majster dielne, avšak nie ako zamestnanec obchodnej spoločnosti žalovanej, ale ako zamestnanec H.
Y.,ktorýbolštatutárnymzástupcomspoločnostižalovanej.Dopracovnejnáplnesvedkapatriloprijímanie
zákaziek, organizovanie prác, objednávanie materiálov, kontrola vykonanej práce a odovzdanie hotovej
zákazky klientom. J. zamestnancom zadeľoval svedok tak, že vypísal pracovný lístok, v ktorom uviedol

o akú konkrétnu zákazku išlo, kto na nej pracoval, aký pracovný výkon bol na tejto zákazke urobený
s tým, že v prípade že následne sa vyskytla nejaká reklamácia, bolo možné podľa tohto pracovného
lístka zistiť, kto na tejto zákazke pracoval a toto bolo prílohou každej zákazky. R. s ním v kancelárii sedel
pán F. D., ktorý pripravoval podklady pre výpočet mzdy. B. pracoval v obchodnej spoločnosti žalovanej
ako lakýrnik, pričom na prevádzke v F. pracovali na tejto pozícii dvaja zamestnanci. Y. reklamácii v

obchodnej spoločnosti žalovanej prebiehalo tak, že reklamáciu vždy opravoval ten zamestnanec, ktorý
tútoprácupôvodnevykonával.J.,ženebolprítomnývpráci,napr.zdôvodudovolenky,tútoprácuvykonal
iný zamestnanec s tým, že následne sa mu krátila mzda, alebo sa odpočítali hodiny. V prípade, že
reklamáciu vykonával samotný zamestnanec, ktorý spôsobil tú chybu, nebol odmeňovaný za výkon tejto
práce v rámci reklamácie (výsluch svedka v zápisnici o pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX na č. l. XXX).

XX. Z výsluchu svedkyne U. G. vyplynulo, že na základe dohody o vykonaní práce, spracovávala externe
mzdy pre obchodnú spoločnosť žalovanej s tým, že ich vypočítavala na základe dokladov zasielaných od
žalovanej, išlo o rukou písané podklady (šmirák) alebo aj ústne konzultácie so štatutárnym zástupcom
žalovanej.R.objasnilapodľapredloženýchvýplatnýchpásokzarozhodnéobdobie(marecažseptember

XXXX) vykazovanie odpracovaných NH žalobcu u žalovanej a uviedla, že žalobca bol odmeňovaný
za počet odpracovaných NH, prípadne aj v zmysle pokynu konateľa žalovanej, t. j. žalobca nemal
základný plat. K výplatným páskam za marec až september XXXX svedkyňa vysvetlila, že údaj - počet
odpracovaných hodín v skutočnosti znamenal počet odpracovaných NH u žalobcu (výsluch svedkyne v
zápisnici o pojednávaní zo dňa XX.X.XXXX na č. l. XXX).

XX. Za účelom objektivizovania v konaní spornej skutočnosti, a síce počtu NH odpracovaných žalobcom
v jednotlivých mesiacoch v období od marca do septembra XXXX, súd nariadil znalecké dokazovanie a
ustanovil znalca A.. H. Z., znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo,personalistika,kontroling.Popreštudovaníspisuznalecdospelkzáveru,ženeexistujútakéjednoznačné
dôkazy, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne zodpovedať položené otázky a vyvodiť
jednoznačné, objektívne závery. Z podania znalca vyplynuli nasledovné závery: K otázke č. X znalec

uviedol, že „k znaleckému skúmaniu nebol predložený žiaden relevantný doklad, ktorý by zachytával
počet NH. B. podľa výpovedí svedkov sa pri reklamáciách strhávali NH. Z fondu pracovného času
uvádzaného na výplatných páskach nie je možné MH vypočítať“. K otázke č. X znalec uviedol, že
„ z preložených výplatných pások nachádzajúcich sa v súdnom spise nevyplýva skutočnosť, ktorá by
naznačovala krátenie odpracovaných hodín“. K otázke č. X znalec uviedol, že „z predložených listín nie

je možné zistiť, koľko NH odpracoval konkrétne H. R., zároveň koľko odpracoval na prevádzke F. a koľko
na prevádzke v H., prípadne koľko NH bolo v rámci reklamácie. NH u zamestnanca H. R. sú uvedené
vo výplatnej páske za marec, apríl a máj XXXX (č. l. XX a XX súdneho spisu), avšak bez rozdelenia
na jednotlivé prevádzky a teda na rozdielne sadzby. B. ich nie je s čím porovnať, nakoľko zamestnanec
H. E. a H. Y. údaj na výplatnej páske uvedený nemá (č. l. XXX - XXX súdneho spisu)“. K otázke č.
X znalec uviedol, že „porovnaním faktúr a výkazov práce bez vyššie spomenutých podkladov by sme

dostali číselný údaj bez vypovedacej schopnosti. B. podľa knihy odberateľských faktúr sú vystavené aj
dobropisy, čiže mínusové faktúry“. K otázke č. X znalec uviedol, že „z predložených výplatných pások
vyplýva, že sa v páskach nenachádzajú NH, ale odpracované hodiny. V mzdových listoch by boli iba
agregovanéúdajezvýplatnýchpások“.Kotázkeč.XaXznalecuviedol,že„zdôvoduvyššiechýbajúcich
podkladov nie je možné vypočítať správnu výšku mzdy a následný rozdiel mzdy“. B. znalec konštatoval,

že „pre objektívne vypracovanie znaleckého posudku by bolo potrebné doručiť: 1. výkazy práce za
sporné obdobie s uvedenými odpracovanými MH, reklamovanými NH podľa jednotlivých zamestnancov,
2. uviesť, ktorý zamestnanec pracoval na ktorej prevádzke, kedy a koľko NH odpracoval, 3. vystavené
faktúry pre odberateľa, vrátane dobropisov“ (písomné vyjadrenie znalca na č. l. XXX).

XX. R. vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

J. ust. § X18 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. B. práce (ďalej len B. práce), zamestnávateľ je povinný
poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

J. ust. § 118 ods. X veta prvá B. práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

J. ust. § 119 ods. X B. práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy
odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za

prácu a podmienky ich poskytovania. B. zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného
času alebo dosiahnutého výkonu.

XX. Y. z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru o
nedôvodnosti podanej žaloby. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou existoval

pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, v ktorej si dohodli strany podstatné
náležitosti zmluvy v súlade s ust. § 43 B. práce, a to druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupcu do
práce, aj mzdové podmienky s tým, že mzda prináležala žalobcovi ako zamestnancovi po odsúhlasení
nadriadeným majstrom, bola určená v mzdovom dekréte a ten tvoril neoddeliteľnú súčasť pracovnej
zmluvy. A. o výkonnostnú mzdu, t. j. ohodnocoval sa výkon práce sadzbou za NH.

XX. J. mzdu za vykonanú prácu je synalagmatickou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá korešponduje
so základnou povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu. H. sa poskytuje až vtedy, keď je práca zo
strany zamestnanca už vykonaná, pritom je rozhodujúca skutočne vykonaná práca.

XX. B. sa podanou žalobou domáhal zaplatenia doplatku mzdy, pričom pri uplatnení tohto nároku
vychádzal z tvrdenia, že v žalovanom období, t. j. od marca do septembra XXXX odpracoval viac NH,
ako to vyplýva z výplatných pások, a teda že v dôsledku toho vyplatená mzda za žalované obdobie
nezodpovedá skutočne odpracovanému počtu NH.

XX. G. v súdnom konaní sa podľa bežných definícií právnej vedy rozumie postup súdu smerujúci k
utvoreniu skutkových poznatkov o rozhodujúcich okolnostiach. G. bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v rámci konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselobyťrozhodnutéovecisamejvjejneprospech.B.dôkaznéhobremenajeumožniťsúdurozhodnúťvo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť sporovej strany, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď
teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti,

ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. XX M./XXX/XXXX zo
dňa XX.X.XXXX). G. bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu
týchto skutočností tvrdí. K. dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať)
zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná, v danom prípade ust.

§ X18 ods. 1 B. práce. Ak sa teda žalobca domáhal zaplatenia určitej sumy s tvrdením, že sa jedná o
doplatok mzdy, bol povinný v konaní pre úspešnosť ním uplatneného nároku predovšetkým preukázať,
okrem nesporne existujúceho pracovného pomeru medzi stranami sporu, aj rozsah ním vykonaných
prác, teda skutočný počet odpracovaných NH v období od marca do septembra XXXX.

XX. B. pri uplatnení svojho nároku nevychádzal z konkrétneho, zaevidovaného počtu odpracovaných

NH, ale iba z hypotetického predpokladu, vychádzajúc z priemeru odpracovaných NH v roku XXXX. J.
posúdení dôvodnosti žaloby žalobcu však nie je možné vychádzať z takého hypotetického predpokladu
rozsahu vykonaných prác, bez konkrétneho a detailného tvrdenia žalobcu o rozsahu vykonaných prác
a bez predložených dôkazov.

XX. Za účelom objektivizovania v konaní spornej skutočnosti, a síce počtu NH odpracovaných žalobcom
v jednotlivých mesiacoch v období od marca do septembra XXXX, súd nariadil znalecké dokazovanie,
avšak súdom ustanovený znalec, vychádzajúc z dostupných dokladov, dospel k záveru o nemožnosti
vypočítať správnu výšku mzdy žalobcu, pričom konštatoval, že pre objektívne vypracovanie znaleckého
posudku by bolo potrebné doručiť: 1. výkazy práce za sporné obdobie s uvedenými odpracovanými

MH, reklamovanými NH podľa jednotlivých zamestnancov, 2. uviesť, ktorý zamestnanec pracoval na
ktorej prevádzke, kedy a koľko NH odpracoval, 3. vystavené faktúry pre odberateľa, vrátane dobropisov.
B. však doklady, z ktorých vychádzala pri výpočte mzdy žalobcu v žalovanom období, nemala v
dispozícii, a tak skutočnosť, rozhodná z hľadiska posúdenia dôvodnosti nároku žalobcu, nemohla byť
preukázaná, ktorá skutočnosť bola dôvodom toho, prečo súd návrh žalobcu na doplnenie dokazovania o

zabezpečenie všetkých faktúr vystavených spoločnosti J. A. C. R. spol. s r.o. a na vykonanie znaleckého
dokazovania, zamietol, keďže bez zásadného dôkazu - evidencie počtu odpracovaných NH, by faktúry
vystavené žalovanou spoločnosti J. A. C. R. spol. s r.o. nemali žiadnu výpovednú hodnotu.

XX. Y. z uvedeného, keďže žalobca súdu nepredložil, resp. nevedel predložiť také dôkazné prostriedky,

ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti, teda v dôsledku neunesenia
dôkazného bremena, ktoré žalobcu v konaní zaťažovalo, súd žalobu zamietol.

XX. V súvislosti s nepriaznivým výsledkom sporu pre žalobcu je potrebné zdôrazniť aj konanie
samotného žalobcu. J. žalobca bez akýchkoľvek výhrad po celú dobu žalovaného obdobia, t. j. od marca

do septembra XXXX, akceptoval výplatné pásky, vyplatenú mzdu, pričom nárok na doplatok mzdy za
žalované obdobie uplatnil na súde takmer po troch rokoch od skončenia pracovného pomeru, tak je
potrebné konštatovať, že takýto postoj žalobcu sa vymyká obvyklému modelu chovania, keďže v prípade
ak žalobca mal pochybnosť o správnosti výpočtu jeho mzdy, niet rozumného dôvodu prečo si takéto
nároky uplatňovať až s odstupom tak dlhej doby a nie priamo v čase, kedy bola žalobcovi vyplácaná

mzda, navyše ak žalobca mal možnosť mesačné výkazy odpracovaných hodín priebežne kontrolovať,
ako to uviedol vo svojej výpovedi svedok F. D., ktorej hodnovernosť žalobca nespochybnil.

XX. J. ust. § 255 ods. X M., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
XX. J. ust. § 262 ods. X M., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

XX. J. ust. § X62 ods. 2 M., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. X M. tak, že žalovanej priznal plnú
náhradu trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.XX. R. v zmysle citovaného ust. § X62 ods. 2 M. rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.