Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/355/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114216676
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114216676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobkyne: V. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. XX, M., zastúpená advokátom: JUDr. Vladimír Janák, so sídlom Lermontovova 9, Bratislava,
proti žalovanému: Mgr. M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, M., o vylúčenie žalovaného z užívania
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 10C/136/2014-395
zo dňa 10. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni s a p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške
náhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozsudkusamostatnýmuznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne a žalovaného vylúčil z užívania
štvorizbového bytu č. X s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na druhom nadzemnom podlaží bytového
domu súpisné č. XXXX postaveného na pozemku parc. č. 5671/15 na L. ulici, vchod XX v M., zapísaného
naLVč.XXXXOkresnýmúradomTrnava,katastrálnymodborom,preokresTrnava,obecM.,katastrálne
územie M., v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - účastníkov konania, až do právoplatného

vyporiadaniaichBSM.Žalobkynizároveňpriznal nároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvplnej
výške. Súd prvej inštancie po citovaní § 123, § 144, §146 ods. 1, 2, § 116 Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ) vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu sú
bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo uzavreté 18.12.2004 a právoplatne rozvedené dňa 3.11.2016
rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/160/2013-574 z 23.9.2016. V časti zverenia maloletých
detí matke bol tento rozsudok potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11CoP/15/2017
z 29.3.2017, právoplatným 21.4.2017. Z manželstva bývalých manželov pochádzajú dve deti, N. a E.

F., obe narodené XX.X.XXXX, ktoré žijú so žalobkyňou, ich matkou v byte na L. ulici XX v M., aj so
synom žalobkyne z prvého manželstva H. M., nar. X.X.XXXX. Strany sporu vlastnia v BSM tento 4-
izbový byt, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre
okres Trnava, obec M., k. ú. M.; nachádza sa na druhom nadzemnom podlaží bytového domu súp. č.
XXXX postaveného na pozemku parc. č. 5671/15. Žalobkyňa inú nehnuteľnosť nevlastní. Bezpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu nebolo doposiaľ vyporiadané. Žalovaný momentálne v uvedenom byte
nebýva; domácnosť opustil dňa 3.4.2014, lebo mu bolo predbežným opatrením tunajšieho súdu č. k.

37C/73/2014-42 z 1.4.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/257/2014 z
12.5.2014, oboma právoplatnými dňa 20.5.2014, dočasne nariadené nevstupovať do sporného bytu,
až do právoplatného skončenia konania o vylúčenie žalovaného z užívania tohto bytu. V manželstve
strán sporu sa vyskytovali od počiatku konflikty, dochádzalo medzi nimi k fyzickým stretom, pričomžalobkyňa podala na žalovaného viacero trestných oznámení. Žalovaný je trestne stíhaný za zločin
týrania blízkej a zverenej osoby. Trestné konanie nebolo doposiaľ skončené. Celé trestné konanie je
podľa žalovaného účelovo vykonštruované, aby mu žalobkyňa znemožnila styk s maloletými deťmi.

Do spornej nehnuteľnosti chodí terajší priateľ žalobkyne. Žalovaný sa stále domáha nasťahovania do
nehnuteľnosti, kde má zakázaný vstup, lebo sa tam chce stretávať s deťmi a „aby si to žalobkyňa v
hlave zresetovala“.

2. Podľa žalobkyne sa žalovaný domáha vstupu do nehnuteľnosti len z dôvodu, aby mohol pokračovať

v násilí na nej, ktoré sa prejavovalo odpočúvaním, vyhrážkami, nadávkami, svedčia o tom aj znalecké
posudky dvoch znalcov z odboru psychológie, ktoré sú založené v spise, v ktorých je konštatované, že
žalobkyňa trpí syndrómom týranej osoby. Momentálny zdravotný stav detí, odkedy nežijú so žalovaným
v spoločnej domácnosti sa ustálil, dosahujú veľmi dobré študijné výsledky, E. od vylúčenia otca z bytu
pribral 10 kg. Deti začali spávať samé. Strany spolu v súčasnosti navzájom nekomunikujú, žalobkyňa
si žalovaného zablokovala v telefóne, lebo jej aj 50-krát volal za deň, potom 25-krát, poprípade 15-krát.

Od nového roka telefonáty na chvíľu prestali, no žalovaný začal žalobkyni opätovne volávať počas dňa
od skorého rána. Telefonáty sú pre žalobkyňu ubíjajúce. Uviedla, že ak by deti chceli, môžu ísť za otcom
kedykoľvek, žalobkyňa im v tom nebráni. Žalovaný svoj vzťah k bývalej manželke opísal ako absolútne
indiferentný, spoznal ju počas študentských čias, keď bola ešte mladá, pekná a keď ešte „mozgové
funkcie mala nezmenené“. V súčasnosti podľa žalovaného „evidentne vykazuje známky predčasného

poškodenia mozgových funkcií porovnateľné s prirodzeným vekom a vývojom človeka vo veku okolo
60 rokov“, čomu zodpovedá aj jej súčasný partner. Žalovaný sa venoval deťom, keď ich naučil lyžovať,
syn hrával intenzívne tenis, uhrádzal im hodiny angličtiny. Podstatou týrania zo strany žalovaného bolo
neustále urážanie, sledovanie žalobkyne, fyzické útoky na ňu, tiež útoky vo forme psychického nátlaku
a nátlaku v oblasti financií. Žalovaný sa vyhrážal žalobkyni roztopením v kyseline, znetvorením tváre,

skončením guľkou v hlave, trieskal svoje čelo o jej čelo, vycieral zuby a vydával pri tom zvuky, škrtil
žalobkyňu.Tietoprejavypotvrdilivosvojichvýpovediachimaloletédetivypočutéakosvedkoviavkonaní.
Žalobkyňa trpela úzkosťou, vraciavala a vypadávali jej vlasy, trpela triaškou, v noci nespávala, bola
unavená, vyčerpaná, bolela ju hlava a trpela závratmi, mala kožné problémy na tvári a žalovaný sa
vyjadril, že „konečne je on pekný“. Na všetkých inštitúciách a úradoch označuje žalovaný žalobkyňu

za duševne chorú a labilnú, vyhráža sa jej, že ju zbaví svojprávnosti, že skončí v Pezinku s dvomi
igelitkami na ulici, bez peňazí. V televízore mala nainštalované odpočúvacie zariadenie, ktoré tam dal
žalovaný. Žalovaný raz rozbil sklenenú výplň na dverách a rozrezal si ruku. Odvtedy mala dcéra panický
strach kdekoľvek sa pohybovať sama. Žalovaný tiež hodil žalobkyňu o sedačku, maloleté deti stáli pri
nej a zachraňovali ju, pričom žalovaný sa smial so slovami: „ty piča vyjebaná, tak ti treba“. Žalobkyňa

ošetrujúcemu lekárovi uviedla, že sa šmykla na balkóne. Žalobkyňa navštevuje psychológa, chodí na
terapie a nemá záujem obnoviť so žalovaným spolužitie, pretože k nemu cíti neprekonateľný odpor.
Žalovaný arogantným spôsobom žalobkyňu ponižoval, neakceptoval ju ako manželku, matku maloletých
detí, partnerku. Bola pre neho nikto. Kontroloval žalobkyňu kde sa pohybuje, zakazoval jej stretávať sa
so známymi, vydeľoval jej peniaze. Vyhrážal sa žalobkyni tak, že ju zobral na ruky, alebo za vlasy pred

deťmi na balkón, povedal, že ju „vyjebe“ z balkóna a že by to urobil, keby nemali spolu deti. Stávalo
sa to, keď žalobkyňa nesplnila, čo chcel žalovaný, nestotožnila sa s jeho názorom. Synovi H. vulgárne
nadával, hovoril mu, že je „pankhart, drbo, nula“. Dcére N. hovoril, že je „krava vyjebaná, piča tlstá“,
keďže bola bacuľatejšia a synovi E. nadával do „pankhartov“. Deti ponižoval tým, že im hovoril, že sú
nuly ako ich matka, že v živote nič nedokážu a že peniaze dostanú, až keď si to zaslúžia. Stalo sa, že

žalovaný keď bol nahnevaný, tak neprimeraným spôsobom udrel deti, pľul na nich aj na žalobkyňu.

3. Žalobou o vylúčenie z užívania bytu sleduje žalobkyňa ochranu svojej duševnej a telesnej integrity
pred žalovaným, ktorá má prednosť pred ochranou vlastníckeho práva žalovaného. Žalovaný vlastní aj
iné nehnuteľnosti. Momentálne býva v dome svojich rodičov občas sám, občas s rodičmi a občas aj s

nejakou návštevou.

4. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nebola nikdy žiadnym závažným zranením postihnutá. V priebehu
konania žalovaný uviedol, že majú strany štandardný, korektný vzťah, žalobkyňa mu istú dobu nebránila
v styku s deťmi, štyri dni boli aj na spoločnom predĺženom víkende vo Vysokých Tatrách. Chodili spolu

do nákupných centier do Bratislavy. Dôvodom podávania trestných oznámení bola podľa žalovaného
impulzívna povaha žalobkyne so sklonmi k hysterickému správaniu. Žalobkyňa potvrdila, že keď sa
žalovaný správal slušne, umožnila mu vstup do bytu. V septembri 2015 zistila, že žalovaný podstupuje
akýsi rituál okultistického charakteru, z čoho mala strach, preto mu prestala umožňovať vstup do bytua neumožňuje mu ho ani za účelom návštev detí. Svedkyňa - matka žalobkyne potvrdila, že žalovaný
ju ponižoval, nadával jej „drblina, jeblina“ a boli pri tom prítomné aj deti, videla ako žalovaný žalobkyňu
chmatol, mixoval ňou, držal jej hlavu pod bradou, trieskal jej čelom do hlavy a bručal ako zver. Žalovaný

mal vždy dostatok peňazí, dával žalobkyni určitú čiastku a keď ju minula, dal jej v prípade potreby ďalšie
peniaze. Žalovaný neprejavoval milotu, s deťmi sa nehral, nekočíkoval, nešiel sa s nimi prejsť, i keď
chodili rodina na výlety, ale on sám s deťmi nikdy nešiel. Počas trvania manželstva žalobkyni padali
vlasy, schudla, bola uzavretá, vážna, zamĺknutá, prestala sa smiať. Mala problémy s pleťou, robili sa jej
vyrážky na tvári. Syn žalobkyne a deti strán sporu ako svedkovia potvrdili, že žalovaný sa im vyhrážal,

nadával im vulgárne a fyzicky napádal ich matku. Išlo o trasenie hlavou, vycieranie zubov, sácanie,
pľutie, vyhrážanie roztopením v kyseline, guľkou v hlave, zhodením z balkóna. Dialo sa to, keď sa strany
sporu hádali alebo mal žalovaný zlú náladu. Keď žalovaný opustil spoločný byt, atmosféra sa zlepšila.
Potom žalovaný začal telefonovať žalobkyni a v telefonátoch sa jej opäť vyhrážal alebo znova nadával.
E. opísal ako otec rozbil sklenenú výplň dverí, sotil mamu na posteľ a buchla si hlavu, sotil ju tiež do
sedačky, spadla na zem a tam ju škrtil. Teraz, keď s nimi žalovaný nebýva, je to omnoho lepšie, majú

väčší kľud. N. si praje, aby otec nechodil do ich bytu a aby sa tam už nevrátil. Pokiaľ býval s nimi, správal
sa zle, mame nadával a niekedy ju aj zbil.

5. Žalovaný považoval celé konanie za vykonštruované a slúžiace iba jednej veci, aby mu žalobkyňa
znemožňovala styk s deťmi, vo svojej výchove ich viedla k neúcte k svojmu otcovi s tým, aby po rozvode

prišla k majetkovému profitu s požadovaným vysokým výživným. Označil žalobkyňu za „obyčajnú
zlatokopku“. Síce sa v konaní k incidentom strán sporu vyjadrovali ako svedkovia iba blízke osoby
žalobkyne, resp. aj žalovaného, avšak vzhľadom na predmet konania je pochopiteľné, že práve tieto
osobybývajúväčšinouakojedinéprítomnépriprejavochnásiliaodohrávajúcehosa„medzištyristenami“
spornej nehnuteľnosti, z užívania ktorej sa násilne správajúci manžel vylučuje. Deti obdobne vypovedali

nielen počas výsluchu na súde, ale aj na polícii, či u znalca. Emocionálne prejavy detí počas výsluchu
súviseli so spomienkami na nepríjemné zážitky z minulosti; súd pristupoval k výsluchu maloletých
s ohľadom na ich vek dvanásť a sedemnásť rokov i predmet konania citlivo a vypočul ich napriek
námietkam žalovaného, keďže považoval návrh žalobkyne na ich výsluch za dôvodný, ozrejmujúci
v konaní rozhodujúce skutočnosti. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd nevyslovil predbežné právne

posúdenie veci, toto posúdenie muselo byť žalovanému zrejmé z označenia predmetu konania, že sa
jedná o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, ktorú vec súd právne posudzoval viackrát v
priebehu konania. Ak žalovanému napriek tomu nebolo zrejmé právne posúdenie veci a vytýkal toto
porušenie súdu v písomnej záverečnej reči, ktorú mal napísanú vopred a predkladal ju na pojednávaní,
mal možnosť tiež na tomto pojednávaní sa na právne posúdenie súdu opýtať, napr. keď odôvodňoval

svoj návrh na výsluch svedka N.. Súd tento návrh žalovaného na výsluch svedka S. N. zamietol, lebo
dôvod, pre ktorý ho navrhoval žalovaný vypočuť ohľadom návštev v spornej nehnuteľnosti, s ktorými
žalovaný nesúhlasí, nesúvisel s prejednávanou vecou.

6. Vylúčenie spoluvlastníka z užívania spoločnej veci je krajným, výnimočným riešením, pretože ide o

pomerne veľký zásah do jeho práv. Právo však musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do
vlastníckeho práva je nevyhnutné riešiť právne situáciu tak, aby subjekt práv, ktorý zasahuje do práva
druhého subjektu na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja detí, bol obmedzený alebo
vylúčený aj z takých práv, aké mu ako spoluvlastníkovi vyplývajú z § 123 a 144 OZ. Ustanovenie § 146
ods. 2 OZ možno aplikovať aj v prípade existujúceho násilia alebo jeho hrozby v čase, keď bezpodielové

spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu, prípade sa neuplatnila domnienka
podľa § 149 ods. 4 OZ (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/263/2005).

7. Dočasné odsťahovanie sa jedného z manželov, hoci spojené s odsťahovaním osobných vecí tohto
účastníka, nie je samo osebe dôkazom osvedčujúcim, že tento spoluvlastník byt opustil a nemá záujem

pokračovať v jeho užívaní. Platí to vo zvýšenej miere v prípade, keď dôvodom na takéto dočasné
odsťahovanie je predchádzajúce opakované násilnícke správanie druhého z manželov (porovnaj
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/54/2006).

8. Súd považoval za preukázané splnenie všetkých podmienok na vyhovenie žalobe, bezpodielový

spoluvlastnícky vzťah strán sporu k bytu (BSM nebolo doposiaľ vyporiadané); spolužitie osôb, resp.
domáhanie sa spolužitia (pri nariadenom dočasnom zákaze) medzi dotknutými osobami v predmetnom
byte; fyzické alebo psychické násilie voči druhému (i bývalému) manželovi alebo blízkej osobe, ktorábýva v spoločnom byte, ktorý je v BSM; realizáciu násilia, resp. jeho hrozbu vo vzťahu k týmto osobám;
neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia, strach o život a zdravie svoje i blízkych osôb.

9. Hoci aktuálne nedochádza k fyzickému násiliu medzi stranami ani blízkymi osobami, lebo je vo veci
nariadené predbežné opatrenie o zákaze vstupu žalovaného do predmetného bytu, avšak žalovaný sa
vstupu do bytu na L. XX v M. stále domáha a má záujem pokračovať v jeho užívaní, čím hrozí vznik
opätovného násilia z jeho strany. Svoju bývalú manželku žalovaný napriek strate priameho kontaktu s
ňou označuje ponižujúcimi výrazmi a neustále ju urážal i v priebehu prejednávanej veci, obťažuje ju

častými telefonátmi niekoľkokrát za deň od skorého rána, čo svedčí o jeho negatívnom vzťahu k nej,
hoci navonok deklaruje, že má voči nej neutrálny postoj. Žalovaný uvádza, že telefonátmi sa snaží
nadviazať ochladnutý vzťah k deťom, avšak deti tieto jeho prejavy vnímajú skôr negatívne a obávajú
sa návratu otca do spoločnej domácnosti. Deti sa vyjadrili, že im je bez otcovej prítomnosti v byte
lepšie, celkovo sú pokojnejšie a šťastnejšie. Zlepšil sa im školský prospech, E. pribral a deti začali
spávať samé v izbe, čím prekonali strach z minulosti. Súd dáva do pozornosti žalovaného ako otca

a tiež spoluvlastníka nehnuteľnosti na L. XX v M., že v spornej nehnuteľnosti bývajú aktuálne okrem
žalobkyne aj jeho deti, ktoré boli matke právoplatne zverené do osobnej starostlivosti. Žalobkyňa inú
nehnuteľnosť nevlastní, žalovaný áno. Súd žalobe vyhovel vzhľadom na stále pretrvávajúcu potrebu
zachovať existujúci stav nevstupovania žalovaného do bytu a do vyporiadania BSM účastníkov vylúčil
žalovaného z jeho užívania.

10. Napriek vylúčeniu žalovaného z užívania spoločného štvorizbového bytu na L. XX v M., jeho
spoluvlastnícke právo k bytu ostáva zachované, len ho aktuálne nemôže realizovať pokiaľ sa týka tejto
jednej zložky práva vlastníka, a to vec užívať.

11. Vzhľadom na úplný úspech žalobkyne v spore súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania
voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

12.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalovanýzdôvodu,žesúdnesprávnevecprávne

posúdil (§ 365 ods. l písm. h CSP) a ide o inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d CSP), nakoľko
významnú úlohu pri spravodlivom rozhodnutí zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie
nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe
starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby
vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. V súvislosti s uvedenou argumentáciou žalovaný poukázal na

znenie § 220 ods. 2 CSP, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08), rozhodnutia ESĽP H. c.
Belgicko z 30.11.1987 a ďalšie. Nedostatky odôvodnenia súdu prvej inštancie spolu s tzv. opomenutými
dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. V
napadnutom rozhodnutí v celom rozsahu absentuje hodnotenie dôkazov v zmysle citovaných predpisov
a ďalej zdôvodnenie, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať

pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol
vôbec zaoberať. Preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

13. Žalovaný poukazuje vo svojich výpovediach na spoločný život so žalobkyňou počas manželstva, na
jej vulgárne, agresívne správanie nie len voči nemu ale hlavne maloletým deťom (Znalecký posudok

ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-20 14/5196), na opakované podávania rôznych návrhov z oboch strán, na
bránenie v styku s deťmi, ktorý styk má už upravený aj rozsudkom, na domáhanie sa informácií o
deťoch, na potieranie role otca v rozpore so zákonom o rodine, ani jeden z prostriedkov procesnej
obrany žalovaného nebol súdom vyhodnotený. Poukázal na vzťahy v manželstve, ktoré boli rozvrátené,
ale išlo o súperenie dvoch strán, o rozdvojenú výchovu maloletých detí a nie o psychické a vôbec nie

o fyzické týranie žalobkyne. Súd sa vôbec nezaoberal ujmou žalovaného v dôsledku manipulácie detí
žalobkyňou od podania návrhu na rozvod, s ktorými deťmi sa nemohol stretnúť a zúčastňovať sa ich
výchovy ak áno, len so súhlasom žalobkyne. Jediný kontakt mal žalovaný prostredníctvom telefónu,
ktoré hovory žalobkyňa označuje ako týranie, obťažovanie, a žalovaný ako hľadanie možnosti ako sa
kontaktovať s deťmi. Žalovaný zo dňa na deň po krásnej vydarenej lyžovačke plnej radostí a zážitkov s

deťmivofebruári2016stratilkontakt,lebožalobkyňasinašlaznámosťažalovanýjejzačalbyťnaťarchu.
Žalobkyňa prostredníctvom detí získala nadvládu, zneužíva svoju moc, majetnícke postavenie k deťom,
bránivstyku,užívabyt,mesačnézálohovéplatbysbytomodmietaplatiť,neuvádzapravdivéskutočnosti,
využila deti na boj so žalovaným, čo potvrdil maloletý E. vo výpovedi, z ktorej výpovede jasne vyplýva,že bol na výpoveď pripravený. Potvrdilo sa, že deti vypovedali čo im bolo oznámené sprostredkovane
a preto by nemal súd na ich výpovede prihliadať. V závere znaleckého posudku 17/2015 Mgr. Eleonóry
Kúdlkovej sa uvádza: „Toho času sú deti s matkou, ňou aj maximálne ovplyvniteľné (vo svojom veku

10 rokov) a aj ovplyvňované.“

14. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom
človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch,
vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca,

alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.
Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania
moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť
býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia, ide o podrobenie si
obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Psychické násilie je každé

správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Násilím je aj nezabránenie násiliu.

15. Nič z uvedených definícií sa nenachádza vo vzťahu účastníkov. Žalovaná začína samotnú žalobu

vo veci z 18. 06. 2014 slovami, že ich manželstvo bolo skoro celý čas sprevádzané konfliktami...
Žalobkyňa nikdy nebola nútená niečo robiť čo nechcela, žalovaný bol celé dni v práci, žalobkyňa
doma, s kamarátkami, skrášľovala si telo rôznymi procedúrami, mala známosti s inými mužmi, nič jej
nebolo bránené, chodila na zahraničné dovolenky aj bez žalovaného, výlety, nákupy a to všetko ešte v
januári 2016 a niekedy aj spolu so žalovaným. Vôbec nie je vyhodnotené, keď po vydaní predbežného

opatrenia žila so žalovaným 3 týždne v lete v dome jeho rodičov a to aj napriek tzv. násiliu a vydanému
predbežnému opatreniu. Žalovaný v konaní predložil súdu viaceré listinné dôkazy (vrátane nahrávok)
o tom, že žalobkyňa je vulgárna, že sa tak správa aj voči deťom. Uvedené dôkazy súd opomenul
a vôbec ich nevyhodnotil. Znalkyňa PhDr. Zita Michlerová poukázala na správanie žalobkyne ako
verbálne agresívne, podráždené (znalecký posudok č. 13/2015). Súd prvej inštancie vykonané dôkazy

nevyhodnotil podľa § 220 ods. 2 CSP, z týchto dôkazov nevyvodil skutkové zistenia, a tým že riadne
nezistil skutkový stav, nemohol vyvodiť správny právny záver.

16. Zo zápisnice z pojednávania dňa 29.10.2015 na strane 2 je uvedené konštatovanie súdu podľa ešte
vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku, ktoré skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať

zapravdivé,kdeokreminéhosauvádza,ževmanželstveúčastníkovsavyskytovaliodpočiatkukonflikty,
že medzi účastníkmi dochádzalo k fyzickým stretom, ostatné skutkové tvrdenia účastníkov zostávajú
sporné. Z citovaného vyplýva, že nebolo preukázané žiadne konanie žalovaného, ktorého by sa dopustil
tak, aby bolo možné aplikovať § 146 ods. 2 OZ v tejto veci. Potvrdené boli konflikty a nie týranie a fyzické
strety, nie však zo strany žalovaného.

17. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa dôkaz o návšteve psychológa deťmi nepredložila (napriek tomu
uvedené súd uviedol ako fakt). V roku 2015 sa maloleté deti stretávali s otcom podľa nálady matky,
chodili s ním na víkendové pobyty, otec spal v byte matky na jej žiadosť v júli 2015 pred jej odvozom s
deťmi na letisko (dovolenka v Turecku), tiež v lete 3 týždne bývali spolu na dome rodičov žalovaného,

v októbri boli tiež na tenisovom turnaji 4 dni v Bratislave s maloletým E.. V ich vzťahu nebol žiaden
problém. Z toho vyplýva, že nie je pravda to, čo tvrdila žalobkyňa.

18.Žalovanýuvádzalopakovane,žeprejavyžalobkynesúúčelové.Svedčiatomufaktyvširšejsúvislosti.
Keď žalobkyňa uvádza, že je s maloletými deťmi týraná minimálne od roku 2005, prečo sa na utrpenie

prizerala, prečo začala navštevovať psychológa s deťmi až v roku 2015, v čase, keď nemohla dosiahnuť
trestné stíhanie žalovaného a prečo si neliečila svoje zdravie skôr, keďže nepracovala počas celého
manželstva, keď svoje zdravotné problémy, ktoré uvádza, začali vznikať už na strednej škole, kedy bola
oslobodená z toho dôvodu z telesnej výchovy, resp. prečo sa neliečila po dopravnej nehode v roku
2006, keď vtedy mala nariadené lekárom vyšetrenie CT a absolvovala toto vyšetrenie až v roku 2016

a s liečením resp. práceneschopnosť si vybavila až následný deň po skončení pracovného pomeru
u žalovaného. Pokiaľ by súd objektívne hodnotil každý dôkaz, zaujal by stanovisko i k skutočnosti, či
náhodou úkony robené žalobkyňou nie sú účelové, čo súd prvej inštancie opomenul. Taktiež žalobkyňa
uvádza zhodne so žalovaným, že predali rodinný dom v A. a kúpnu cenu si rozdelili v polovici, tedaneodoprel žalovaný nič žalobkyni a priamo jej zabezpečil a poskytol finančnú hotovosť, aby bolo
zabezpečené jej sociálne postavenie. Žalobkyňa poukazuje na podávané trestné oznámenia, čo môže
pôsobiť navonok nepriaznivo pre žalovaného. Trestné oznámenia boli vždy riadne šetrené a nikdy sa

nepreukázalo, že by sa jednalo o trestný čin žalovaného. Pokiaľ by išlo v prejednávanej veci o skutočné
násilie a trvajúce 10 - 12 rokov ako uvádza žalobkyňa, páchanie násilia na maloletých deťoch by si
museli všimnúť učiteľky v ich materskej škole, v základnej škole, tréner na tenise, učiteľka angličtiny,
prinajmenšom susedia, nič z takýchto hlavných dôkazov sa v spise nenachádza.

19. Záverom žalovaný uvádza, že manželstvo so žalobkyňou nebolo ľahké. Jej vzhľad bol pekný,
ale jej správanie úplne odlišné. Nebola nadšená tehotenstvom, nakoľko už nechcela deti. Maloletým
deťom veľmi vulgárne nadávala, z čoho začali prvé hádky, nakoľko žalovaný profesiou pedagóg musel
žalobkyňu upozorňovať na jej slovný prejav. Nechcela nikdy pracovať, cítila sa unavená zo starostlivosti
o deti, neustále ju bolel chrbát, následkom čoho užívala lieky od bolesti a na spanie. Neskôr sa už
konflikty hromadili zo všetkého, nikdy však neboli sa schopní rozviesť, raz jeden zobral návrh na rozvod

späť a raz druhý. Nie je pravdou, že by sa žalovaný vyhrážal nejakými ujmami žalobkyni. Vždy mu išlo
o dobro detí a o to, aby sa mohol vždy podieľať na ich všestrannom rozvoji, aby sa venovali štúdiu,
jazykom, športu, kultúre, aby mali vyplnený voľný čas. Znalkyňa PhDr. Zita Michlerová vyhodnotila
povahu žalobkyne ako je uvedené vyššie, žiaden orgán na povahu (vulgarizmy) žalobkyne neprihliada
resp. ich prehliada. Manželstvo účastníkov bolo hlboko, vážne a dlhodobo rozvrátené, ale nie výlučne

len zavinením žalovaného, príčinou rozpadu manželstva boli obaja účastníci. Ak by žalovaný nepodal
protinávrh k návrhu žalobkyne o rozvod manželstva a o ÚPP v roku 2013 (20P/160/2013) a súhlasil
by so zverením maloletých detí do výlučnej starostlivosti žalobkyni a s výživným na maloleté deti v tej
dobe vo veku 8 rokov po 1.500 eur mesačne, neprišlo by k ďalším návrhom zo strany žalobkyne na súd
a to konkrétne o vylúčenie z užívania žalovaného z bytu, o podanie trestného oznámenia, o výživné

na manželku. Žalovaný vyhlasuje že sa nedopustil na žalovanej a ani na maloletých deťoch žiadneho
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia v tom rozsahu, aby sa stalo ďalšie
spolužitie neznesiteľným.

20. Čo sa týka trov konania, namieta žalovaný priznanie trov konania žalobkyni súdom prvej inštancie,

nakoľko žalovaný nedal žiadnu príčinu na toto konanie, žalobkyňa konala účelovo, nevedela uniesť
dôkazné bremeno, v konečnom dôsledku na vec a spolu všetky veci vedené na súde medzi účastníkmi,
zohralo rolu určite aj striedanie zákonných sudcov (v rozvode, v tejto veci, vo výživnom na manželku) a
následkom toho dlho trvajúceho súdneho konania. Bolo by nespravodlivé, aby žalovaný znášal následky
iných skutočností a v prípade vyhovenia jeho odvolaniu by ani zákonný nárok žalobkyni na náhradu

trov konania nevznikol. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
vydal rozsudok, ktorým zmení napadnutý rozsudok tak, že žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietne
a žiadnemu z účastníkov konania neprizná náhradu trov konania.

21. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že odvolanie

považuje za účelové, ktoré nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný účelovo vypustil
z definícií násilia sledovanie, odpočúvanie a vyhrážanie sa čímkoľvek. Žalobkyňa bola počas celého
spolužitiasožalovanýmpodrobovanápsychickémuafyzickémunásiliu.Tosapredovšetkýmprejavovalo
vyhrážkami rôzneho druhu, sledovaním, odpočúvaním, ponižovaním, vydeľovaním peňazí a aj fyzickými
útokmi. Jeho konanie sa vždy vystupňovalo, keď s ním chcela žalobkyňa ukončiť spolužitie. Žalovaný

pokračoval v takomto psychickom týraní žalobkyne aj po predbežnom opatrení, na základe ktorého
musel pustiť spoločnú domácnosť. V tomto konaní žalobkyňa doložila dostatok písomných dokladov
a svedeckých výpovedí, že žalovaný na žalobkyni páchal a naďalej pácha násilie. V znaleckých
posudkoch PhDr. Zuzany Bielikovej číslo 34/2014 a PhDr. Zity Michlerovej Č. 13/2015, ktoré žalobkyňa
doložila z vyšetrovacieho spisu, bolo skonštatované, že na základe páchaného násilia žalovaným sa u

žalobkyne prejavuje syndróm týranej osoby. V tomto konaní žalovaný, aj na pojednávaniach, veľakrát
verejneponižovalžalobkyňu.Prejavovalneskrývaneuspokojeniearadosť,keďsažalobkyňarozplakala.
Naďalej žalobkyňu sleduje, telefonicky ju neustále obťažuje, vyhrážal sa jej, vyhrážky plnil a vulgárne na
ňu nadával, do telefónu alebo keď sa stretával s maloletými deťmi. Žalovaný bol obvinený z trestného
činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona a po

vyše troch rokoch vyšetrovania na polícii bola a neho dňa 19.5.2017 podaná obžaloba. V tejto trestnej
veci je poškodenou žalobkyňa a ich maloleté deti. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla,
aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného k
úhrade trov konania.22. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že ho považuje za irelevantné, keďže právny
zástupca žalobkyne účelovo zamlčuje skutočnosť o znaleckom posudku č. 82/2015 + doplnenie č.

1 z oblasti traumatológia, ktorý vykonal znalec Mudr. Korocz Alexander a ktorý nesie všetky znaky
korupčne zobchodovaného znaleckého skúmania za účelom dosiahnutia môjho trestného stíhania
a vznesenia následnej obžaloby, ktorý je toho času na Ministerstve spravodlivosti SR, a kde je
podrobovaný skúmaniu správnosti vyhotovenia znaleckého posudku a postupu znaleckého skúmania
(od 20.1.2017 doposiaľ) nielen z hľadiska formálnej, ale aj obsahovej, vzhľadom nato, že znalecký

posudok podľa názoru žalovaného nesie všetky znaky nepravdivého a účelovo vypracovaného posudku
vrátane jeho záverov. K údajným znaleckým posudkom súdnych znalkýň (PhDr. Zuzana Bieliková,
PhDr. Zita Michlerová) z oblasti detskej a klinickej psychológie, o ktoré PZ žalobkyne opiera svoju
žalobu, žalovaný v dohľadnej dobe zašle rovnaký podnet na Ministerstvo spravodlivosti SR v súvislosti
s podozrením, že uvedené znalecké posudky nesú znaky neodborne a pravdepodobne účelovo
neprofesne a neobjektívne spracovaných znaleckých skúmaní, ktoré žiadnym spôsobom nezohľadňujú

vedecké poznatky z oblasti vedného odboru psychológia a v skutočnosti svojimi závermi znaleckých
skúmaní legalizujú neadekvátne verbálno - brachiálne agresívne správanie sa matky voči deťom,
ktoré jednoznačne nesie znaky týrania maloletých detí, nie zo strany otca detí, ale ich matky,
resp. žalobkyne (prepis nahrávky komunikácie žalobkyne z Kriminalisticko expertízneho ústavu voči
maloletým deťom je súčasťou súdneho spisu). Žalovaný taktiež tvrdí, že uvedeným rozhodnutím

prvostupňového súdu prichádza k flagrantnému porušovaniu ústavných práv žalovaného vo vzťahu
k užívaniu jeho súkromného majetku nevyporiadanom v BSM a k zabezpečovaniu užívania majetku
žalovaného údajným daňovým podvodníkom a obžalovaným z páchania ekonomickej trestnej činnosti
N. S., ktorý spoločný majetok rodiny F. užíva. Zároveň žalobkyni súd vytvára neobmedzenú možnosť
akýmkoľvek manipulatívnym výchovným spôsobom pôsobiť na maloleté deti pri formovaní ich postojov

vočisvojmuotcovipodľasvojejsvojvôle.UvedenékonaniasúvmedzinárodnejklasifikáciiCANzaradené
medzi konania naplňujúce kritériá týrania detí. Znalecké posudky o ktoré sa opiera žalobkyňa žalovaný
považuje za neobjektívne a zmanipulované organizovanou zločineckou skupinou zaoberajúcou sa
majetkovo - ekonomickou trestnou činnosťou, ktorej súčasťou je s pravdepodobnosťou hraničiacou s
istotou aj právny zástupca žalobkyne JUDr. Janák Vladimír, ktorý systematicky od roku 2008 poskytuje

právne služby žalobkyni. Z uvedených dôvodov žalovaný v dohľadnej dobe zašle podnet na preverenie
činnosti JUDr. Janáka Vladimíra na úrad Národnej kriminálnej agentúry, vzhľadom nato, že jeho
činnosť vykazuje znaky obzvlášť závažnej trestnej činnosti a to najmä v oblasti vytvárania scenárov
týrania manželiek prioritne podnikateľov. Žalovaný považuje rozhodnutie prvostupňového súdu na
základe vykonaného dokazovania za amorálne a diskriminačné voči jeho osobe, podporujúce užívanie

súkromného majetku žalovaného človekom údajne zapojeného do organizovanej zločineckej skupiny
zoskupenej do karuselových podvodných obchodov a to konkrétne N. S., ktorý sa javí byť v súdnych
konaniach na prvostupňovom Okresnom súde v Trnave ako privilegovaná osoba s nadštandardnými
chrániacimi zvýhodneniami. Žalovaný zároveň týmto súdu dáva na vedomie, že z uvedených dôvodov
podáva žalobu na N. S. a F. V., ktorý dlhodobo porušujú vlastnícke práva žalovaného vo vzťahu k

užívaniu spoločnej nehnuteľnosti a poškodzovania vlastníckych práv žalovaného.

23. Žalovaný počas odvolacieho konania viackrát do spisu dodal súvzťažnú agendu ku konaniu,
oznámenie (podnet na preverenie postupu prokurátora z dôvodu podozrenia zo zneužitia právomoci
verejného činiteľa, z dôvodu podozrenia z marenia spravodlivosti v spojení s nehospodárnym

nakladaním s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu SR pri výkone svojej činnosti zo strany
prokurátora); sťažnosť proti nepravdivému obsahu zápisnice o pojednávaní v konaní 22C/71/2017
zo dňa 8.6.2018, odvolanie žalobcu proti rozsudku vo veci 22C/71/2017 nesúceho znaky korupčne
zobchodovaného konania zákonnej sudkyne, sťažnosť proti uzneseniu v konaní 34T/30/2017 počas
hlavného pojednávania zo dňa 24.5.2018.

24. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením(§ 219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny.

25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho
častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi

základ pre rozhodnutie, odvolací súd sa s odôvodnením súdu stotožňuje, k veci považuje za potrebné
dodať iba nasledovné:

26. Žalobkyňa sa žalobou (po pripustení zmeny petitu na pojednávaní dňa 11.1.2017) domáhala
vylúčenia žalovaného z užívania bytu (v žalobe špecifikovanom) patriacom do BSM strán sporu
do vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel z dôvodu, že považoval za preukázané

splnenie všetkých podmienok v súlade s § 146 ods. 2 OZ pre takéto rozhodnutie a to bezpodielový
spoluvlastnícky vzťah strán sporu k bytu (BSM nebolo doposiaľ vyporiadané); spolužitie osôb, resp.
domáhanie sa spolužitia (pri nariadenom dočasnom zákaze) medzi dotknutými osobami v predmetnom
byte; fyzické alebo psychické násilie voči druhému (i bývalému) manželovi alebo blízkej osobe, ktorá
býva v spoločnom byte, ktorý je v BSM; realizáciu násilia, resp. jeho hrozbu vo vzťahu k týmto osobám;

neznesiteľnosťďalšiehospolužitia,strachoživotazdraviesvojeiblízkychosôbpričomsúdvodôvodnení
rozsudku podrobne špecifikoval, ktoré konkrétne konania zo strany žalovaného považoval za násilie,
resp. hrozbu násilia s poukazom na výpovede svedkov a znalecké posudky.

27. Žalovaný v odvolaní namietal, že žiadne z konaní uvedených súdom nenapĺňa znaky násilia (či

už fyzického alebo psychického tak, ako je vo všeobecnosti definované), súd vôbec neprihliadol na
skutočnosti a dôkazy preukazujúce kladné vlastnosti žalovaného, vrátane jeho pozitívne konanie či už vo
vzťahu k žalobkyni a maloletým deťom, nevysporiadal sa s dôkazmi svedčiacimi v prospech žalovaného,
preto je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľným a svojvoľným, čo zakladá dôvod na podanie
odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP a súd vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h).

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady
s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri
dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami

CSP, pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania),vchybnompoučovaníúčastníkovavďalšíchnedostatkochjehočinnosti,kuktorýmdošlo
počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie
sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného
práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v
dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia
účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého
bol účastník vylúčený z prednesú, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o
povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podlá stavu konania potrebné,

rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ustanoveniami CSP, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o
svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, účastníkovi
v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,

ktoré sa vykonali, a pod. Je pravdou, ako to tvrdí žalovaný, že aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia
je považované za inú vadu konania, ale v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie nemožno
považovať za nepreskúmateľný.

29. V čase rozhodovania súdom prvej inštancie súd v konaní rozhodoval na základe skutkového stavu

zisteného z vykonaných dôkazov (§ 215 CSP). Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.Podľa§154CSPprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranymožnouplatniťnajneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Aby strana konania mohla splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia;
predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana

konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak
spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou
tvrdenú skutočnosť preukázať.

30. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a preukázala
svoje tvrdenia, že existujú základné predpoklady pre vylúčenie žalovaného z užívania ich spoločného
bytu dočasne, do vyporiadania BSM. Súd v odôvodnení riadne špecifikoval, ktoré konkrétne konania
žalovaného považoval za násilie páchané na žalobkyni a pomenoval aj dôkazy svedčiace o páchaní
násilia na žalobkyni. Žalovaný v odvolaní poprel niektoré tvrdenia žalobkyne a dôkazy svedčiace v

prospech nej a zameral sa na iné situácie, kedy strany sporu ako partneri vychádzali korektne, trávili
spoločné dovolenky a namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil dôkazy svedčiace v prospech
žalovaného.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu ale závery súdu prvej inštancie nemôžu zmeniť tvrdenia a dôkazy

svedčiace v prospech žalovaného. Je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že v ich partnerskom
živote existovali aj pokojné a bezkonfliktné obdobia, je tiež možné súhlasiť s tým, že ani žalobkyňa nie je
bez chýb a bez podielu na celkovej nepriaznivej situácii v ich vzťahu, ale také konanie žalovaného, ktoré
je opísané v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a ktoré nemožno považovať za nepreukázané,
pretože sa o uvedenom konaní žalovaného zmienili deti strán sporu, matka žalobkyne a napokon aj z

obsahu znaleckého posudku č. 82/2015 znalca MUDr. Alexandra Köröcza, PhD. vyplýva, že zranenia
žalobkyne (špecifikované v posudku) mohli byť spôsobené tak ako uvádza žalobkyňa vo svojej výpovedi
(vyhrážaniesažalobkyniroztopenímvkyseline,znetvorenímtváre,skončenímguľkouvhlave,trieskanie
svojho čela o jej čelo, vycieranie zubov a vydávanie pri tom zvukov, škrtenie žalobkyne; vyhrážanie sa
jej, že ju žalovaný zbaví svojprávnosti, že skončí v Pezinku s dvomi igelitkami na ulici, bez peňazí; v

televízore nainštalované odpočúvacie zariadenie, ktoré tam dal žalovaný; hodenie žalobkyne o sedačku
za prítomnosti maloletých detí a smiatie sa na takejto situácii; kontrolovanie žalobkyne kde sa pohybuje;
vyhrážanie sa žalobkyni tak, že ju zobral za vlasy pred deťmi na balkón a povedal, že ju vyjebe z
balkóna a že by to urobil, keby nemali spolu deti a ďalšie) nemôže byť akokoľvek ospravedlniteľné
pozitívnymi vlastnosťami a kladným konaním žalovaného. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že

žalovaný si žalobkyňu ako človeka absolútne neváži, žalovaný sa o žalobkyni vyjadroval s dešpektom
ako o obyčajnej zlatokopke, krave vyjebanej, piče tlstej a to aj pred ich deťmi, vzťah k žalobkyni opísal
ako absolútne indiferentný, spoznal ju počas študentských čias, keď bola ešte mladá, pekná a keď ešte
mozgové funkcie mala nezmenené, podľa názoru žalovaného v súčasnosti evidentne vykazuje známky
predčasného poškodenia mozgových funkcií porovnateľné s prirodzeným vekom a vývojom človeka vo

veku okolo 60 rokov, opľúval žalobkyňu. Rovnako žalobkyňa uviedla, že pre vzájomné nezhody cíti k
žalobcovi neprekonateľný odpor.

32. Nie je preto zrejmé, aký skutočný dôvod má žalovaný bývať so žalobkyňou v jednom byte, keď
žalobkyňu považuje za absolútne neprijateľnú osobu. Žalovaný tiež nepoprel, že má kde bývať, nie

je to jeho jediná možnosť bývania. Argument žalovaného, že mu ide o stretávanie sa s deťmi v ich
prirodzenom prostredí, spoločnom byte neobstojí, pretože nie je nevyhnutné, aby sa žalovaný s deťmi
stretával výlučne v spoločnom byte a má na stretávanie sa s deťmi aj iné možnosti. Je potrebné si
uvedomiť, že vzťah strán sporu prerástol v nevraživosť až nenávisť a je možné predpokladať, že
vzájomné útoky by sa len stupňovali a mohli by mať za následok až život ohrozujúce situácie, čomu

je nevyhnutné zabrániť. Život a zdravie žalobkyne a jej zvereným deťom (a v konečnom dôsledku aj
život a zdravie žalovaného) musí požívať vyššiu ochranu a je nevyhnutné tieto hodnoty chrániť viac ako
majetkové právo žalovaného užívať spoločný byt.

33. Súd prvej inštancie vypočul v konaní viacerých svedkov, vychádzal aj zo znaleckých posudkov

(v znaleckých posudkoch PhDr. Zuzany Bielikovej číslo 34/2014 a PhDr. Zity Michlerovej č. 13/2015,
ktoré žalobkyňa doložila z vyšetrovacieho spisu, bolo skonštatované, že na základe páchaného násilia
žalovaným sa u žalobkyne prejavuje syndróm týranej osoby), vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a
vo vzájomných súvislostiach. Hodnotiaca úvaha súdu zodpovedá zásadám formálnej logiky, vychádzazo zisteného skutkového stavu, je preskúmateľná v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ktorý dôkaz nevykonal a

prečo. Skutočnosť, že súd nerozhodol v súlade s predstavami, názorom žalovaného a v jeho prospech
nemožnohodnotiťakonepreskúmateľnosťrozhodnutiaanemožnokonštatovať,žebybolrozsudoksúdu
prvej inštancie nepreskúmateľný a bol by naplnený dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

34. Odvolací súd konštatuje, že ani dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia, nie je naplnený. Nesprávne právne
posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, ak na
zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (t.j. opomenul aplikovať príslušnú právnu
normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),
obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu
normu nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatuje, na základe ktorého ustanovenia

právnejnormynárokžalobcuposúdil(§143ods.1,2OZ).Žalobca vodvolanínepoukazujenažiadneiné
ustanovenia zákonov, ktoré by súd nevzal do úvahy, resp. žalovaný nekonkretizuje, ktoré ustanovenie
zákona súd prvej inštancie nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval. Podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

35. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

36. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa
§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP v odvolaní neúspešnému žalovanému. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

37. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).