Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. marec 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/218/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205288
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1418205288.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: K. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - J. zastúpená JUDr. Zuzanou
Nespalovou, Saratovská 6/D, Bratislava a otec - U. o návrhu matky na zvýšenie výživného a zákaz styku
otca s maloletou, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú K. zo sumy 40,-€ mesačne na sumu 70,-
€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci,
počínajúc dňom 1.12.2018.

Zročné výživné za obdobie od 1.12.2018 do 28.2.2021 vo výške 810,-€ súd otcovi p o v o ľ u j e splácať
v mesačných splátkach po 30,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, pod následkom
straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Matka je p o v i n n á zabezpečiť kontakt maloletej s otcom prostredníctvom aplikácie prenášajúcej
obraz každú sobotu v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 16.30 hod.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Týmtosa mení rozsudokOkresnéhosúduBratislavaIVč.k.23C/151/2011-155zodňa22.5.2013,ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 3.7.2013 a to v časti výšky výživného a úpravy styku otca s maloletou.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 20.11.2018 žiadala matka o zvýšenie

výživného na maloletú K. na sumu 200,-€ mesačne. Zároveň žiadala, aby súd vyslovil zákaz styku otca s
maloletou. Návrh odôvodnila tým, že o maloletú sa stará výlučne sama a od roku 2013 nebola zmenená
výška vyživovacej povinnosti. Maloletá je odvtedy staršia, je žiačkou 4.triedy ZŠ a má zvýšené výdavky.
Návrh na zákaz styku otca s maloletou odôvodnila tým, že otec sa jej opakovane vyhrážal, má z neho
strach a má strach aj o maloletú dcéru. Neskôr upravila návrh v časti výšky výživného a žiadala zvýšiť
výživné na sumu 150,-€ mesačne s tým, že napokon súhlasila so zvýšením výživného aspoň na sumu
100,-€ mesačne.

2. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na
sumu 100,-€ mesačne a časť návrhu na vyslovenie zákazu styku žiadal zamietnuť. Neskôr nesúhlasil
so zvýšením výživného vôbec, pretože prestal pracovať.3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, pohovorom s maloletou, oboznámil
sa s príjmami a výdavkami maloletej, so spismi Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/41/2009,

25P/191/2015 a 25P/64/2020, s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C/151/2011-155 zo
dňa 22.5.2013, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný
skutkový stav:

4.NaposledyboloovýživnomnamaloletúK.rozhodnutévrámcikonaniaourčenieotcovstvarozsudkom

Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C/151/2011-155 zo dňa 22.5.2013 tak, že súd určil otcovstvo k
maloletej a schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti
matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu
maloletej výživným vo výške 40,-€ mesačne. Zároveň sa rodičia dohodli o úprave styku otca s maloletou.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.7.2013.

5. Matka vo výpovedi dňa 15.4.2019 uviedla, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté v roku 2013
a v tom čase maloletá ešte navštevovala materskú školu, pričom v súčasnosti už navštevuje 4.triedu
ZŠ. Navštevuje Spojenú školu internátnu a počas týždňa je na internáte, domov chodieva v piatok a
doma je do nedele, prípadne až do pondelka rána. Náklady na ubytovanie v internáte a stravu sú spolu
60,- až 70,-€ mesačne. Okrem toho má s maloletou výdavky na oblečenie, voľnočasové aktivity, letný

tábor, športové potreby a podobne. Otec doteraz určené výživné platí, ale iným spôsobom neprispieva.
Uviedla tiež, že je riadne zamestnaná, má príjem 550,-€ mesačne e poberá aj invalidný dôchodok vo
výške 188,-€ mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý je riadne zamestnaný a má príjem
asi 1.000,-€ mesačne, avšak má svoju vyživovaciu povinnosť. K stretávaniu sa dcéry s otcom uviedla,
že s týmto sú veľké problémy a majú veľmi zlú komunikáciu. Otec sa s dcérou nestretáva už asi 2 roky

t.j. od jari 2017. Maloletá otca odmieta, bojí sa ho, má z neho strach. Otec býva nervózny, agresívny a
vyhráža sa maloletej, že sa pomstí. Posledné dva roky otec s dcérou komunikuje len cez WhatsApp a
Messenger. Začiatkom roka 2019 mal otec s dcérou skutočne vyostrenú komunikáciu, čo vyústilo až v
to, že podala trestné oznámenie na otca, pretože útočil na ňu prostredníctvom dcéry. Nepovedala otcovi,
kde sa presťahovali a keď ich otec vystopoval, chcel dcéru vidieť, ale ona sa ho bála a nechcela sa s

ním vôbec rozprávať. Vo výpovedi dňa 10.3.2021 uviedla, že od októbra 2019 sa odsťahovala na R.
do obce S., kde býva v spoločnej domácnosti so súčasným priateľom, jeho dospelou dcérou, ktorá tam
býva aj s priateľom, tiež tam býva priateľova matka a brat bývalej priateľovej manželky, pričom sa jedná
o 3-poschodový rodinný dom. Dňa 10.8.2020 sa zamestnala, robí na 3 zmeny a má príjem asi 500,- až
600,-€ mesačne netto. Otec aj naďalej pravidelne platí výživné 40,-€ mesačne. Odkedy sa odsťahovali,

tak otec niekoľko krát volal dcére cez videohovor. Od dcéry chcel, aby prišli do O. za účelom stretnutia,
ale dcéra sama nemôže prísť a ona ju sprevádzať nemôže, pretože pracuje. V tomto školskom roku K.
navštevuje 6.triedu ZŠ a podľa nej je na R. spokojná.

6. Otec vo výpovedi dňa 15.4.2019 uviedol, že od 29.5.2018 bol zamestnaný asi do marca 2019, kedy

dal výpoveď, pretože v zamestnaní robili na neho nátlak, aby pracoval nadčas, ale on nevládze 16 hodín
denne robiť. U toho zamestnávateľa zarobil 600,- až 700,-€ mesačne netto. V súčasnosti nemá žiaden
príjem okrem invalidného dôchodku, ktorý poberá vo výške 178,-€ mesačne. Býva sám a keď zaplatí
poplatky za bývanie a výživné, ostane mu 10,-€ na mesiac. Prácu si teraz nehľadá. Na úradu práce sa
nebol zaevidovať, pretože by podporu v nezamestnanosti nedostal. K stretávaniu sa s dcérou uviedol,

že naposledy s ňou bol cez letné prázdniny v roku 2016, kedy mu ju matka dala strážiť. Odvtedy sa
nestretávajú vôbec, iba v zime 2016 sa stretli na krátky čas. Dcéru bol pozrieť aj v škole dva alebo tri krát,
ale už za ňou nechodieva, pretože mu to matka zakázala. Matka mu nedovolila vyzdvihnúť dcéru v škole
a momentálne to rešpektuje. To, že sa s dcérou nestretáva, je vec, kvôli ktorej je nešťastný a pripúšťa,
že hrubo nadával, keď mu matka nechcela dcéru dať. Veľmi rád by sa s dcérou stretával. V súčasnosti si

píšu cez WhatsApp a samozrejme, že sa ho môže dcéra báť, keď ju stále proti nemu huckajú. Na dcére
však nebadá, že by sa ho bála. Na pojednávaní dňa 2.12.2019 uviedol, že od februára 2019 nepracuje
a bojuje sám so sebou, pretože nemá čo jesť a chce vidieť dieťa, čo je aj dôvod, prečo nepracuje. Prácu
si nehľadá a teda bude na ulici. Býva v byte, ktorý je napísaný na jeho mamu, býva tam sám a žije z
invalidného dôchodku. Na pojednávaní dňa 10.3.2021 uviedol, že by chcel pracovať, ale bolí ho hlava z

toho, že stále chcú len peniaze a peniaze. Zakazujú mu všetko, nemôže sa stretnúť s dcérou, hoci chce,
alebo sa chce s ňou aspoň rozprávať. V podstate by sa nemusel s dcérou fyzicky stretnúť, stačí, keď sa
porozprávajú cez videohovor. Doplnil, že naďalej má príjem iba z invalidného dôchodku vo výške 188,-€,
pričom z tejto sumy platí 106,-€ náklady na byt. Pripustil, že peniaze mu chýbajú, ale živí ho jeho matka,ktorá mu aj nakupuje potraviny. Potvrdil, že v decembri 2020 sa s dcérou rozprával prostredníctvom
videohovoru a pýtal sa jej, ako sa má v škole a celkovo ako sa má. Nechce sa hádať ani nadávať na
mamu, chce sa len aspoň raz týždenne s dcérou porozprávať. Neodpovedal na otázku, či si aktuálne

hľadá zamestnanie.

7. Súd vykonal pohovor s maloletou dňa 18.9.2019, na ktorom maloletá uviedla, že navštevuje 6.triedu
ZŠ internátnej, kde je celý týždeň na internáte, ale v škole sa jej moc nepáči, radšej by chodila do
normálnej školy, kam by mohla denne dochádzať, ale mama jej hovorila, že to nie je možné, lebo chodí

do roboty a na súdy kvôli U.. Keď sa toto s U. skončí, tak ocko (upresnila nevlastný otec), kúpi nový dom,
kde budú šťastne žiť a kde bude môcť chodiť do normálnej školy. Ďalej uviedla, že otca, ktorého oslovuje
krstným menom U. sa bojí, lebo keď sa stretli naposledy pred rokom v obchodnom dome, tak kričal
a robil scény a chcel od nej vrátiť mobilný telefón, ktorý jej predtým dal. Vtedy sa veľmi bála, pretože
hrozilo, že prídu policajti a aj preto plakala. Vie si predstaviť, že by sa s otcom - U. stretla, ale nechce to
vôbec a nechce s ním ísť ani na zmrzlinu ani do parku, pretože on by to aj tak neurobil a vždy ju volá iba

k nemu domov. Bola u neho v byte, má tam smrad a špinu. V škole a na internáte má aj kamarátov, ale v
mieste bydliska nemá žiadnych. Doplnila, že U. ani nevie, kedy má narodeniny, ale že by bola rada, keby
si spomenul a keby za ňou prišiel. Potvrdila, že s otcom si už vôbec nepíše, pretože si ho zablokovala.
K možnosti stretnutia s otcom na úrade práce za účasti psychológa sa vyjadrovala neurčito a otázka ich
stretnutia ostala otvorená. Dodala, že otec nemôže za ňou prísť ani do školy, pretože to má zakázané

a keby prišiel, tak má hneď volať políciu, čo jej povedal nevlastný otec Q..

8. Kolízny opatrovník v priebehu konania uviedol, že by bolo vhodné pokúsiť sa reparovať vzťah otca
s maloletou a odporúčal stretnutia otca s dcérou na úrade práce za účasti psychologičky. Zo správy
kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 28.4.2020 vyplýva, že sa ku dňu podania správy nepodarilo

psychológovi úradu spojiť s otcom. Ďalej zo správy vyplýva, že u matky došlo k zmene pomerov, keďže
sa spolu s maloletou v marci 2020 odsťahovala do obce S.. Matka spolu s maloletou bývajú u nového
matkinho priateľa I. v rodinnom dome. Maloletá bola prijatá do ZŠ v K., kde navštevuje 5.triedu. Maloletej
sa zmena prostredia páči, v novej škole jej vyhovuje plná forma vyučovania a tiež sa jej páči, že každý
deň po škole môže tráviť čas s matkou a jej priateľom a ostatnou rodinou, keďže nie je na internáte

ako v pôvodnej škole. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo vykonal šetrenie v domácnosti
matky v obci S., z ktorého vyplýva, že matka s maloletou obývajú jedno podlažie rodinného domu, ktoré
je plne zariadené. Rodinný dom je vo vlastníctve matkinho partnera. V spoločnej domácnosti žije s nimi
aj dospelá dcéra matkinho partnera spolu s priateľom a ostatné podlažia využíva ďalšia rodina matkinho
priateľa. Maloletá má vytvorený svoj priestor v obývacej miestnosti, kde má svoje lôžko a priestor na

prípravu do školy. Domácnosť je udržiavaná v čistote a poriadku. Matka začala v auguste 2020 pracovať
v K. a poberá aj invalidný dôchodok vo výške 190,-€. Finančne jej vypomáha partner. Matka v rámci
šetrenia uviedla, že na zákaze styku otca s maloletou trvá, keďže maloletá má zo svojho otca strach.
MaloletáK.odseptembra2020navštevuje6.trieduZŠvK.,vškolesajejdarí,učísanajednotky-dvojky.
V kolektíve si našla kamarátov a v K. má aj ošetrujúceho lekára. V rámci pohovoru maloletá uviedla, že

sa jej na R. veľmi páči. S mamou má dôverný vzťah a dobrý vzťah má aj k matkinmu partnerovi. S otcom
nemá žiaden vzťah a nedokáže si ani predstaviť, že by sa s otcom stretávala.

9. Kolízny opatrovník v záverečnom návrhu uviedol, že sa pripája k návrhu matky na zvýšenie výživného,
avšak konkrétnu výšku výživného navrhuje určiť v primeranej výške s ohľadom na aktuálnu situáciu otca

a to tak, aby bol schopný výživné platiť. Nemôžu však prihliadať na názor otca, že nebude pracovať
a ani si hľadať prácu, pretože nemá umožnený kontakt s dcérou. Zvýšenie výživného, ktoré by bolo
primerané, by mohlo napokon otca motivovať k tomu, aby si našiel zamestnanie. K návrhu matky na
zákaz styku otca s maloletou uviedol, že sám otec sa vyjadril, že by mu postačoval kontakt s dcérou
prostredníctvom videohovoru, avšak konečné rozhodnutie ponechal na úvahe súdu.

10. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka v roku 2017 dosiahla príjem 454,88 € priemerne mesačne
netto, v roku 2018 mala príjem 515,57 € priemerne mesačne netto, v roku 2019 (január až júl) dosiahla
príjem 489,92 € priemerne mesačne netto. Od 11.11.2019 bola nezamestnaná a od 10.8.2020 sa
zamestnala na dobu určitú do 31.12.2021 a má príjem 3,163 € na hodinu. Je aj poberateľkou invalidného

dôchodku vo výške 199,30 € mesačne. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

11. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec dosahoval v roku 2018 (jún až december) príjem 677,57
€ priemerne mesačne netto, v roku 2019 (január až február) mal príjem 781,26 € priemerne mesačnenetto. Od februára 2019 nepracuje a nie je evidovaný na úrade práce. Je poberateľom invalidného
dôchodku vo výške 188,30 €. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.

12. Maloletá K. v školskom roku 2020/2021 navštevuje 6.triedu základnej školy.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

17. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloletú
K. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C/151/2011-155 zo dňa 22.5.2013,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.7.2013, t.j. pred viac ako 7 rokmi. Preto je nepochybné, že
od tejto úpravy výživného došlo na strane maloletej k podstatným zmenám majúcim vplyv na výšku
vyživovacej povinnosti otca. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bola maloletá vo veku 5,5
roka a v súčasnosti už navštevuje 6.triedu základnej školy. Je nesporné, že prechod maloletej na
vyššie stupne vzdelávania je kvalifikovanou zmenou pomerov na jej strane, preto súd považoval návrh

matky za dôvodný. Nevyhovel mu však v celom rozsahu, nakoľko mal za to, že zvýšené výživné na
sumu 70,-€ mesačne je aktuálne primerané. Súd pri rozhodnutí o výživnom prihliadol na tú skutočnosť,
že maloletá má bežné výdavky podobné výdavkom ostatných detí v jej veku. Zároveň prihliadol na
sociálne, ekonomické a zdravotné pomery na strane otca. Súd preto návrh matky vo zvyšku zamietol a
o úprave styku otca s maloletou rozhodol tak, že zaviazal matku zabezpečiť kontakt maloletej s otcom

prostredníctvom technických prostriedkov prenášajúcich obraz jeden krát týždenne. Otec sa doposiaľ
s maloletou stretával iba veľmi sporadicky a nevidel ju aj niekoľko rokov, pričom v poslednom období
došlo k čiastočnému obnoveniu ich kontaktu prostredníctvom videohovorov, čo aktuálne súd považuje
za najvhodnejší spôsob opätovného nadväzovania kontaktu otca s maloletou a realizácie styku. Matka
je povinná zabezpečiť, aby sa tieto videohovory realizovali.

18. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom 1.12.2018, t.j. prvým dňom mesiaca
nasledujúcompopodanínávrhu,nakoľkonávrhbolpodanýdôvodne.Vzhľadomktomu,žeotecvobdobí
od 1.12.2018 do 28.2.2021 neprispieval na výživu maloletej dostatočne, vznikol mu za toto obdobie
dlh vo výške 810,- € (27 mesiacov x 30,-€), ktorý mu súd povolil splácať v primeraných mesačných

splátkach spolu s bežným výživným podľa § 232 ods. 3 C.s.p. Do zročného výživného súd otcovi
započítal zaplatené výživné vo výške 1.080,-€ (27 mesiacov po 40,-€).

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku,
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).