Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Pc/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820204022
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3820204022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky (oprávnená

dcéra): S. L., nar. X.X.XXXX, bytom L., Y. XXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou X. L., nar.
X.XX.XXXX, bytom L., Y. XXX/XX, proti povinnému otcovi: D. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. Q. XX,
t.č. na neznámom mieste, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľke zo sumy 110,- EUR mesačne na sumu 300,-
EUR mesačne, počnúc dňom 18.9.2020, zvýšené výživné je otec povinný poukazovať navrhovateľke
vopred, vždy do 25. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

II. Zameškané výživné na navrhovateľku za obdobie od 18.9.2020 do 26.2.2021 v sume 1.018,77,- EUR
je otec p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a .

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11P/66/2013-38 zo dňa 21.1.2014.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.9.2020 domáhala, aby súd zvýšil
výživné, ktoré jej je povinný platiť jej otec na sumu 350,-EUR mesačne. Návrh odôvodnila tým, že je
študentkou 2. ročníka na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Jej biologický otec o ňu
neprejavuje záujem. Navrhovateľka býva s matkou a jej manželom. Obaja sú ZŤP a poberajú invalidný
dôchodok. Manžel matky vo výške 574,80 EUR a matka navrhovateľky poberá čiastočný invalidný
dôchodok vo výške 212,10 EUR. V domácnosti s nimi býva aj sestra navrhovateľky K. L., narodená
XX.X.XXXX,ktoráštudujenagymnáziu.Nákladynavrhovateľkyspojenésoštúdiomsaneustálezvyšujú.

Rovnako sa zvyšujú aj náklady celej rodiny. Na ubytovanie na internáte vynaloží navrhovateľka 72 EUR
mesačne. Cestovné ju stojí 50 EUR mesačne. Náklady na stravu sa pohybujú okolo 110 EUR mesačne.
Stravuje sa v jedálni internátu a aj sama a keďže na internáte netečie pitná voda, musí si zabezpečiť aj
pitný režim. Na nákup hygienických potrieb vynaloží navrhovateľka 40 EUR mesačne. Na internáte musí
využívať práčovňu, čo je 20 EUR mesačne. Študuje v študijnom programe Dizajn nábytku a interiéru.
Náklady na zabezpečenie materiálov pre vytváranie modelov a iných prác sa pohybujú okolo 50 EUR
mesačne. Okrem toho si musí zabezpečovať skriptá a iné učebné materiály a počítačové vybavenie.

Oblečenie si zabezpečuje podľa potreby a v rámci možností.2. Súd sa pokúšal dostupným prostriedkami doručiť otcovi navrhovateľky návrh na začatie konania.
Prostredníctvom polície bolo zistené, že sa otec navrhovateľky zdržiava na neznámom mieste,
pravdepodobne v Českej republike. V súčasnosti je na jeho osobu vydaný Európsky zatýkací rozkaz.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Účastníci sa na pojednávaní nezúčastnili. neprítomnosť
navrhovateľky ospravedlnila jej splnomocnená zástupkyňa. Otec navrhovateľky mal doručenie
predvolania na pojednávanie vykázané fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.

4. Na pojednávaní sa zúčastnila len matka navrhovateľky, ktorú navrhovateľka splnomocnila na
zastupovanie v súdnom konaní. Uviedla, že naposledy bolo výživné určené, keď bola navrhovateľka ešte
maloletá. Otec si však vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil. Už pri predchádzajúcej úprave výživného
nebol prítomný na pojednávaní. Je pravdepodobne v zahraničí. Dcéru nekontaktuje. Naposledy videla
navrhovateľka otca asi keď mala tri roky. Keďže životné náklady stúpajú, je problém to všetko uhradiť.

Veci, ktoré navrhovateľka potrebuje sú drahé. Aj keď si to zháňa z druhej ruky. Na štúdium potrebuje
literatúru, počítačové vybavenie, musí platiť za internát. Musela tam zložiť aj zábezpeku na prípadné
škody. Do školy musí vyrábať rôzne modely a projekty. Potrebuje na to veľa materiálov, ktoré si
musí sama zabezpečiť v špeciálnych obchodoch. Potrebuje aj špeciálne písacie potreby. Potrebovala
napríklad stojan, ktorý stál 200 EUR. Všetko si musí zabezpečiť sama. Škola jej to neposkytuje. Okrem

toho, navrhovateľka potrebuje aj základné veci, ako napríklad hygienické potreby. Navrhovateľka si teraz
kvôli pandemickej situácií nemôže privyrobiť ani na brigáde. Polovica príjmu rodiny ide len na ňu. Majú
aj druhú dcéru, ktorá čoskoro nastúpi na vysokú školu.

5. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: spis Okresného súdu Prievidza sp.zn.

11P/66/2013,potvrdenieoštúdiu,potvrdenieonávšteveškoly,lustrácievSociálnejpoisťovni,potvrdenie
o platbe za odpad, prehľad nákladov navrhovateľky.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka
pochádza zo vzťahu svojich rodičov, ktorí manželstvo neuzatvorili a nežijú spolu. Výživné na

navrhovateľku bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11P/66/2013-38 zo dňa
21.11.2014nasumu110,-EUR.Navrhovateľkabolavtomčaseeštemaloletá.Navštevovalaôsmyročník
základnej školy. S nástupom do ôsmeho ročníka boli spojené náklady v sume 55 EUR. Navrhovateľka
trpela alergiou, užívala lieky, s čím boli spojené zvýšené náklady. Okrem toho nosila čeľustný strojček.
Venovala sa mimoškolskej činnosti v športovom krúžku. V tom čase si otec navrhovateľky vôbec

neplnil vyživovaciu povinnosť už dva roky. Matka navrhovateľky poberala náhradné výživné. Otec sa o
navrhovateľku nezaujímal. Matka navrhovateľky bola už vtedy na čiastočnom invalidnom dôchodku,
poberala dôchodok vo výške 153,60 EUR. Z dôvodu zlého zdravotného stavu sa nemohla zamestnať
a privyrobiť si.

7. V súčasnosti navrhovateľka študuje na vysokej škole, navštevuje 2. ročník na Drevárskej fakulte
Technickej univerzity vo Zvolene, v študijnom programe Dizajn nábytku a interiéru. Býva v domácnosti
so svojou s matkou, manželom matky a sestrou. Jej výdavky sú najmä: ubytovanie na internáte 72 EUR
mesačne, cestovné 50 EUR mesačne, strava okolo 110 EUR mesačne, hygienické potreby 40 EUR
mesačne práčovňu, práčovňa na internáte 20 EUR mesačne. Vynakladá aj výdavky na oblečenie a obuv.

Ďalšie výdavky má spojené so štúdiom. Je to najmä materiál, ktorý potrebuje pre vytváranie modelov
okolo 50 EUR mesačne. Ďalej musí vynaložiť výdavky na študijnú literatúru, počítačové vybavenie,
špeciálne písacie potreby a iné špecifické učebné pomôcky. Navrhovateľka si z dôvodu aktuálnej
pandemickej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 nemôže ani privyrobiť na brigádach.
Matka navrhovateľky a jej manžel sú obaja ZŤP a poberajú invalidný dôchodok. Manžel matky vo

výške 574,80 EUR a matka navrhovateľky čiastočný invalidný dôchodok vo výške 212,10 EUR. Sestra
navrhovateľky K. L., narodená XX.X.XXXX, študuje na gymnáziu.

8. Otec navrhovateľky sa zdržiava na neznámom, mieste pravdepodobne v Českej republike. V
súčasnosti je na jeho osobu vydaný Európsky zatýkací rozkaz. Otec sa o navrhovateľku nezaujíma už

od jej troch rokov, výživné vôbec neplatí od roku 2012. Okrem navrhovateľky mal otec ešte tri ďalšie
vyživovacie povinnosti, ako to vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5P/38/2008-38 zo dňa 7.2.2009.
Dve mu však už medzičasom zanikli, keďže jeho najstaršie deti majú v súčasnosti už 28, resp. 26 rokov.
Najmladší syn B. má 17 rokov, vyživovacia povinnosť otca k nemu teda ešte trvá.9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16. Po vykonaní dokazovania sa súd musel predovšetkým zaoberať tým, či vyživovacia povinnosť otca

k navrhovateľke trvá aj v súčasnosti. Z citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva,
že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa dosiahne schopnosť samé sa živiť.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov
uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Zároveň sa vyžaduje, aby táto schopnosť mala trvalý
charakter. Zákon neviaže nadobudnutie tejto schopnosti na dosiahnutie určitej vekovej hranice, resp.

stupňa vzdelania. Preto je potrebné každý konkrétny prípad posúdiť individuálne.

17. Súd mal dokazovaním preukázané, že navrhovateľka sa v denným štúdiom na vysokej škole
pripravuje na budúce povolanie. Nie je zamestnaná, nepodniká a ani nemá inú zárobkovú činnosť. Súd
preto považoval podmienku trvania vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke za splnenú. V zmysle

ustálenej súdnej praxe sa ani prípadný príjem z príležitostných brigád dieťaťa nepovažuje za taký trvalý
príjem, ktorý by mal charakter príjmu zo zamestnania.

18. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine okrem iného ďalej vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o
výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane

oprávneného dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie,
strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa -
vzdelávanie, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav
dieťaťa. Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodičov dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo
zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne

zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno
zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatnú zmena
zárobkových možností a schopností povinného rodiča, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti,
ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia
zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Za opodstatnenú zmenu pomerov sa považuje

zmena v dôsledku plynutia času, ktorá v zmysle súdnej praxe v zásade nastáva uplynutím troch rokov
od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti, pretože dieťa rastie a vyvíja sa,
s čím sú spojené zvýšené výdavky.19. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliada súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre určenie
výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože v prvom rade

platí, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. V rámci posudzovania
nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa je potrebné brať do úvahy základné náklady, ku ktorým
patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby,
náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa a poplatky za záujmovú činnosť.
Následnejepotrebnézaoberaťsaajostanýminákladmi,ktorésúpreuspokojovanieoprávnenýchpotrieb

dieťaťa odôvodnené.

20. V zmysle uvedeného sa súd v prvom rade zaoberal tým, či od určenia výživného došlo k zmene
pomerov. Výživné na navrhovateľku bolo naposledy upravené v roku 2014, odvtedy uplynulo viac
ako šesť rokov. Pomery navrhovateľky sa zmenili predovšetkým tým, že začala navštevovať vysokú
školu. S vysokoškolským štúdiom sú spojené výrazne vyššie náklady, ktoré vyplynuli aj z vykonaného

dokazovania. Súd považuje náklady uvedené navrhovateľkou za oprávnené, s ohľadom na to, že je
to dospelá žena, ktorá študuje na vysokej škole mimo miesta svojho trvalého bydliska, kde si musí
zabezpečiť ubytovanie a stravu. Vzhľadom na špecifický študijný odbor, ktorý navrhovateľka študuje,
má zároveň zvýšené náklady aj na zabezpečovanie nevyhnutných študijných materiálov a pomôcok.

21. Súd sa ďalej pri úvahách o výške vyživovacej povinnosti zaoberal pomermi otca navrhovateľky, ako
osoby povinnej platiť výživné. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní už takmer deväť rokov. O
navrhovateľku sa žiadnym spôsobom nezaujíma a nepodieľa sa ani na jej výchove. Neuhrádza žiadne jej
náklady. Jeho pobyt je neznámy. Aktuálne pomery otca sa nepodarilo zistiť, no zo spisov, ktoré sa viedli
o predchádzajúcich konaniach o zvýšenie výživného na navrhovateľku vyplynulo, že z troch ďalších

vyživovacích povinností, ktoré mal otec popri vyživovacej povinnosti k navrhovateľke, mu dve už zanikli.

22. Zmena pomerov na strane navrhovateľky, teda výrazný rast nákladov na jej oprávnené potreby,
jednoznačne odôvodňuje zvýšenie výživného. Náklady vyčíslené navrhovateľkou považoval súd za
primerané. Pomery otca síce súd nemal preukázané, no zohľadnil, že dve jeho vyživovacie povinnosti

(zo štyroch vrátane navrhovateľky) už medzičasom zanikli. Súd ďalej vychádzal najmä z rozsahu
oprávnených výdavkov navrhovateľky. Preto považoval za primerané zvýšiť výživné na sumu 300,-
EUR mesačne. Táto suma by mala primerane pokrývať časť nákladov navrhovateľky, ktorých úhradu
možno pričítať jej otcovi, pričom zároveň zohľadňuje skutočnosť, že otec si svoje povinnosti, ktoré mu
voči navrhovateľke, ktoré mu vyplývajú zo Zákona o rodine, vôbec neplní. Vo zvyšnej časti súd návrh

zamietol.

23. Výživné na plnoleté dieťa je možné priznať najskôr od podania návrhu na súde. Návrh na začatie
konania bol na súde podaný dňa 18.9.2020. Súd preto zaviazal otca aby platil výživné od uvedeného
dátumu. Suma dlžného už splatného výživného za dobu od 18.9.2020 do vyhlásenia rozsudku dňa

26.2.2021 je vo výške 1.018,77 EUR. Ide o výživné v sume 82,33 EUR za 13 dní mesiaca september
2020, výživné v sume 760,-EUR za mesiace október 2020 až január 2021 (4 x po 190 EUR) a sumu
176,42 EUR za 26 dní mesiaca február 2021. Súd uložil otcovi povinnosť uhradiť navrhovateľke toto
výživné do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

24. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. V zmysle citovaného ustanovenia súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.