Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711207566
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6711207566.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobkyne: U. F., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom V. V., L. XXXX/X, t. č. bytom I. republika, M. XXX/X, XXX XX P., v konaní právne
zastúpená JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Ul.
Stavebná 1, proti žalovanému: Ľubomír Žolčák - ŽOLÍK, s miestom podnikania Prešov, Ul. Kpt. Nálepku

5, IČO: 37 643 703, v konaní právne zastúpený JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom, so sídlom
advokátskej kancelárie Košice, Krmanova 16, o náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného
pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/92/2011 - 566 zo dňa
24. 11. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/92/2011 - 566 zo dňa 24. 11. 2020 v napadnutom výroku
III. o trovách konania m e n í tak, že žiadna zo sporových strán n e m á n á r o k na

náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške
náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“)
výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 361,25 Eur spolu
s 9, 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 04. 09. 2011 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom II. v prevyšujúcej časti súd konanie o zaplatenie náhrady
mzdy s príslušenstvom zastavil. Výrokom III. súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 50 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia súdu o výške trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom konaní žalobkyňa,
okrem určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, o ktorom základe už bolo
rozhodnuté právoplatne, žiadala priznať i nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného
pomeru. Po čiastočnom späťvzatí žaloby nárok, ktorý v konaní uplatňovala, predstavoval náhradu mzdy

za mesiac august 2011 od 05. 08. 2011, kedy preukázateľne žalovaný zistil, že sa žalobkyňa domáha
neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Celkovo žiadala žalobkyňa po späťvzatí žaloby priznať sumu
361,25 Eur. Uvedené predstavovalo istinu titulom náhrady mzdy za obdobie od 05. 08. 2011 do 03.
09. 2011 a okrem uvedeného žiadala žalobkyňa i zákonný úrok odo dňa nasledujúceho po skončení
pracovného pomeru v zákonom stanovenej maximálnej výške 9,5 % ročne. Po vykonanom dokazovaní
súd konštatoval dôvodnosť žaloby v uvedenej časti a zároveň žalovaný výšku a ani spôsob určenia

výšky náhrady mzdy nespochybnil a v konaní nenamietal, a preto súd vychádzal z listín a tvrdení
uvádzaných žalobkyňou a žalobe v časti nároku, na ktorom zotrvala, vyhovel. Žalovanému tak uložilpovinnosť náhrady mzdy vo výške 361,25 Eur za obdobie od 05. 08. 2011 do 03. 09. 2011, ako aj na
úroku z omeškania z dlžnej sumy od 04. 09. 2011 do zaplatenia, kde výška úrokovej sadzby v zmysle
ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. predstavovala k prvému dňu omeškania súdom

priznaných 9,5 % ročne. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2, § 256
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. K rozhodnutiu o trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že v konaní
bola žalobkyňa úspešná v nároku o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Tu jej prináleží
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. 100 %. V nároku náhrady mzdy bola čiastočne
úspešná s tým, že žalovaný mal vo väčšej časti úspech. Došlo tu k čiastočnému späťvzatiu žaloby, kde

súd pri uplatňovaní trov konania vychádzal z ust. § 256 ods. 1 CSP a mal za to, že k čiastočnému
späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalobkyne, ktorá si uplatňovala nárok na náhradu mzdy nie v
súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobkyňa pôvodne chcela 4.972,- Eur, dostala
361,- Eur. Pri druhom nároku bol teda úspešnejší žalovaný a ak by uplatňovala nárok na náhradu mzdy
samostatnou žalobou, tu mal úspech žalovaný 85 %. Vzhľadom k tomu súd priznal žalobkyni nárok na
náhradu trov konania len v polovici s tým, že pri prvom nároku mala úspech v plnej výške v rozsahu

100 %. Súd prvej inštancie uviedol, že nárok na náhradu trov konania bol žalobkyni priznaný vo výške
50 % vzhľadom na čiastočný neúspech v nároku uplatňovanom titulom náhrady mzdy pri neplatnom
rozviazaní pracovného pomeru.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom rozsudok súdu prvej inštancie napadol len vo výroku
III., ktorým súd rozhodol o trovách konania. Odvolanie zdôvodnil s poukazom na odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu o
trovách konania obsiahnutom predovšetkým v odseku 20 odôvodnenia napádaného rozsudku. Uvedené

považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie. Žalovaný uviedol, že v časti o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu. V časti o náhradu mzdy si
žalobkyňa uplatnila nárok vo výške 4.972,- Eur, následne vzala žalobu v časti späť a predmetom konania
ostala suma 361,- Eur, preto žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti náhrady mzdy vo výške
4.611,- Eur. V súvislosti s nárokom na náhradu mzdy mala žalobkyňa úspech len nepatrnej časti, a to

vo výške cca 7 % a prevažný úspech mal žalovaný. Žalovaný mal za to, že pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov nepostupoval súd prvej inštancie správne, pretože hoci mala žalobkyňa plný úspech v
časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vo vzťahu ku nároku na náhradu mzdy mala
len úspech v nepatrnej časti, v dôsledku čoho výrok o tom, že má žalovaný znášať náhradu trov konania
vo výške 50 %, nie je správny. Súd prvej inštancie nemal stranám sporu priznať náhradu trov konania,

čo by odrážalo aj úspech/neúspech sporových strán vo vzťahu ku jednotlivým nárokom uplatneným v
konaní. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku
III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie alebo aby výrok III. zmenil a vyslovil, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobkyni, cestou jej právneho zástupcu, dňa 01. 02. 2021 s
možnosťou sa k uvedenému vyjadriť.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

6. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmalv medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutom výroku III. o trovách konania podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie

ani na jeho zrušenie.

7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.9. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

12. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

13. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/92/2011 -
566 zo dňa 24. 11. 2020 bol napadnutý odvolaním žalovaného, ktorý odvolanie podal len proti výroku
III. predmetného rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania. Rozhodnutie súdu
o trovách konania má vždy charakter (povahu) uznesenia, hoc je súčasťou rozsudku vyhláseného v
konkrétnej veci.

14. Podľa § 234 ods. 1, 2 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej
ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

15. S poukazom na uvedené, odvolací súd v dôsledku podaného odvolania rozhodoval o rozhodnutí

súdu prvej inštancie o trovách konania, obsiahnutom vo výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré
má povahu uznesenia, a preto o predmetnom rozhodol rovnako uznesením tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. V súdenej veci súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala

jednak určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zároveň v pôvodne podanej žalobe sa
domáhala i náhrady mzdy vo výške 4.972,- Eur. Súd prvej inštancie v priebehu konania najprv osobitným
rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru je neplatné a v dôsledku podaného odvolania vo
veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, a predmetný rozsudok potvrdil ako
vecne správny.

17. Rozsudok konštatujúci neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobkyne nadobudol účinky
právoplatnosti dňa 04. 09. 2020 a pre potreby vyhodnotenia procesného úspechu žalobkyne je tak nutné
konštatovať čistý procesný úspech žalobkyne v rozsahu 100 % v časti nároku o určenie neplatnosti
pracovného pomeru.

18. Žalobkyňa sa tiež domáhala osobitného nároku na náhradu mzdy pôvodne vo výške 4.972,- Eur,
avšak v priebehu konania, po vyjadrení protistrany, zobrala žalobu v časti nároku na náhrady mzdy vo
výške 4.611,- Eur späť a ďalej v konaní uplatňovala len nárok na zaplatenie náhrady vo výške 361,25
Eur. Z procesného hľadiska tak žalobkyňa zavinila zastavenie konania v časti 4.611,- Eur, o ktorom súd

rozhodol výrokom II. predmetného rozsudku. Žalobkyňa tak bola úspešná v konaní o zaplatenie náhrady
mzdy v rozsahu 7,26 % a čistý procesný úspech mal žalovaný v rozsahu 85,48 %. Žalobkyňa bola v
konaní o tomto nároku úspešná len v nepatrnom rozsahu.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mohla uplatňované nároky uplatniť i dvoma osobitnými

žalobami, je nutné konštatovať, že v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola
žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 % a v konaní o nároku na náhradu mzdy
bola žalobkyňa úspešná len v nepatrnej časti, jej procesný úspech predstavuje 7 %, (a väčšinový
procesný úspech v konaní tak prináleží žalovanému) a preto spravodlivému usporiadaniu pomerov
medzisporovýmistranamizodpovedározhodnutiusúduotrováchkonania,žežiadnazosporovýchstrán

nemá na náhradu trov konania právo. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku III., ktoré rozhodnutie má charakter uznesenia, tak, že
vyslovil, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného tento bol
úspešný v celom rozsahu, nakoľko odvolací súd rozhodol v súlade s odvolacím návrhom žalovaného,

a preto procesný úspech v odvolacom konaní je potrebné priznať žalovanému v rozsahu 100 %.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný bol i v odvolacom konaní zastúpený právnym zástupcom,
preukázateľne v súvislosti s odvolacím konaním žalovanému trovy vznikli, a preto odvolací súd žalobkyni
ako procesne neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov odvolacieho konania.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).