Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214200937
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2214200937.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právne veci žalobcu:

V. Z., F.. P., D.. XX.XX.XXXX, N. S. D. W. XX, XXX XX S. D. W., právne zastúpený: JUDr. Ladislav
Pongrácz, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda,
proti žalovanému: F. G., D.. XX.XX.XXXX, N. O. O. XX, XXX XX Š., právne zastúpený: JUDr. Tibor
Szakál, advokát, AK so sídlom Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom W. Z.,
katastrálnyodbornaLVč.XXvkat.územíS.D.W.,akorodinnýdomsúp.č.XX,naparc.č.XXX/X,parc.č.

XXX - ostatné plochy vo výmere 255 m2, parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 721
m2 a parc.č. XXX/X - záhrady vo výmere 195 m2 tak, že tieto nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného
vlastníctva žalobcu.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel 23.902,83 €, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Súdny znalec L.. M. G. v odbore stavebníctvo - odvetvie pozemné stavby, stavebná fyzika, odhad
hodnoty nehnuteľností má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

V. Súdny znalec L.. F. J., znalec z odboru geodézie a kartografia má voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 27.01.2014 sa domáhal voči žalovanému, pôvodne L. P. ktorá je jej sestrou

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. V žalobe poukázal na to,
že z titulu dedičstva po neb. matke O. P. rod. S. ktorá zomrela XX.XX.XXXX sa stali podielovými
spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a to žalobca v podiele 2/3 a žalovaný v podiele 1/3. So
žalovaným sa chcela dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mimosúdnou
cestou, avšak k uzavretiu samotnej dohody nedošlo, pretože žalovaný podmieňoval uzatvorenie dohody
čestným vyhlásením ich otca, žalobcu, syna žalobcu a jej tety, teda osobami ktorých sa dohoda o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vôbec netýka.

2. Dňa 05.06.2014 žalobca podal návrh na zmenu účastníka konania na strane žalovaného. V tomto
návrhu poukázal na to , že dňa 08.04.2014 náhodou zistil, že pôvodne označený žalovaný L. P. predal
svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach F. G., D.. XX.XX.XXXX. Napriek tomu,
že tento prevod pokladá za relatívne neplatný právny úkon, pretože žalovaný previedol svoj podielna nehnuteľnostiach bez súhlasu žalobcu a vedel, že má žalobca o odkúpenie jeho podielu ako jeho
väčšinový spoluvlastník záujem . Z dôvodu hospodárnosti sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
priamo obrátil na nového majiteľa podielu listom zo dňa 09.04.2014.

3. Žalovaný F. G. odpovedal pôvodnej právnej zástupkyni žalobcu dňa 28.04.2014 tak, že je ochotný
uvažovať o predaji svojho podielu, avšak minimálne za kúpnu cenu ktorú sám zaplatil, pritom túto kúpnu
cenu neuviedol.
4. Opätovne vyzýval žalobca cestou právnej zástupkyne listom zo dňa 05.05.2014 žalovaného , aby
oznámil, za akú kúpnu cenu je ochotný svoj spoluvlastnícky podiel predať, žiadnu odpoveď však

nedostala.
5. Žalobca preto navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníka v konaní a to tak, že namiesto doterajšieho
žalovaného L. P. označila žalovaného F. G. D.. XX.XX.XXXX.
6. Súd uznesením 6C/15/2014 - 19 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalovaného vstúpil
F. G. D.. XX.XX.XXXX.
7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný F. G.. Žalovaný v odvolaní

poukázal na to, že z uznesenia je zrejmé, že už v čase podania žaloby na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva na súd už bola uzavretá kúpna zmluva. Prebehlo konanie o vklade
vlastníckeho práva nového vlastníka ohľadne predmetnej nehnuteľnosti. Teda, v tom čase bol už
on podielovým spoluvlastníkom a nie L. P.. Poukázal na znenie § 92 ods. 3 O.s.p. , podľa ktorého
súd vyhovie návrhu na zmenu účastníka ak sa preukáže , že po začatí konania nastala právna

skutočnosť uvedená v ods. 2. Z odôvodnenia uznesenia chýba jednoznačný dôkaz v tom smere, či
právna skutočnosť t.j. prevod spoluvlastníckeho podielu L. P. na jeho osobu nastala až po začatí konania
v predmetnej veci. Ak nie, nie je možná aplikácia ust. § 92 ods. 2 O.s.p. a ani súd nemôže takémuto
návrhu vyhovieť, čiže výrok a odôvodnenie uznesenia je v rozpore so zákonom.
8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.10.2014 opätovne poukazuje na to, že má záujem o

uzatvorenie mimosúdnej dohody. Poukazuje na to, že žaloba bola podaná 27.01.2014, teda v ten istý
deň, ako bol povolený vklad vlastníckeho práva , pričom zmena na LV nie je vykonaná dňom, kedy
je povolený vklad vlastníckeho práva ale spravidla nasledujúci deň, teda právna skutočnosť, vklad
vlastníckeho práva a vyznačenie tejto zmeny na LV nastali až po začatí súdneho konania.
9. Krajský súd v Trnave uznesením 11Co/836/2014-42 odvolanie zamietol, pretože odvolanie nebolo

podané včas.
10. Súd opis žaloby a príloh doručil žalovanému na vyjadrenie. Žalovaný bol k žalobe vypočutý v
zmysle úradného záznamu mimo pojednávania dňa 03.05.2016. Žalovaný potvrdil, že je podielovým
spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Návrh právneho zástupcu žalobcu považuje za zmätočný a
pokiaľ žiada zrušiť podielové spoluvlastníctvo s poukazom na znalecký posudok ktorým disponuje, podľa

ktorého hodnota nehnuteľnosti je vyše 59.000,-€. Ak by sa vyporiadanie malo odvíjať od tohto posudku,
on sám má záujem prevziať podiel žalobcu a stať sa výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti.
11. Žalovaný naďalej namietal otázku pasívnej legitimácie žalovaného F. G. v prebiehajúcom konaní.
Tieto námietky však súd považoval za irelevantné, pretože je nepochybné, že dňa 27.01.2014 bola
podaná predmetná žaloba a uvedeného dňa ako podielová spoluvlastníčka sporných nehnuteľností

v podiele 1/3 bola R. L. P., sestra žalobcu. Je nepochybné, že uvedeného dňa bol povolený vklad
vlastníckeho práva v prospech spoluvlastníka F. G. a týmto pasívne legitimovaným účastníkom na
strane žalovaného sa stal podielový spoluvlastník F. G. ktorý je podielovým spoluvlastníkom v 1/3.
Táto skutočnosť je nevyvrátiteľná, vyplýva z príslušného LV č. XX pre kat.územie S. D. W. Okresného
úradu, katastrálneho odboru v W. Z. . Sám žalovaný pri svojom prvotnom výsluchu potvrdil, že

je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Preto akákoľvek námietka smerujúca k spochybneniu
pasívnej legitimácie žalovaného je irelevantná.
12. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä výpisom
z LV č. XX pre kat.územie S. D. W., nariadil vo veci znalecké dokazovanie na zistenie reálne deľby
pozemkov ako aj rodinného domu znalcom L.. F. J. ( znalecký posudok č. X/XXXX, čl. 178 spisu ),

zisťoval hodnotu rodinného domu a možnosť jeho reálnej deľby znalcom v odbore stavebníctvo -
odvetvie pozemné stavby, stavebná fyzika, odhad hodnoty nehnuteľností L.. M. G. ( odborné stanovisko
č. X/XXXX, čl. 251 spisu a jeho doplnenie č. X/XXXX, čl. 263 spisu ). Súd sa oboznámil s vyjadrením
doloženým žalobcom od Slovenského vodohospodárskeho podniku , š.p. , odštepný závod Bratislava
ako aj stavebným povolením vydaným obcou S. D. W. v prospech stavebníkov L.. V. W. a manž.

O.. G. W., vypočul v konaní svedkov L.. W. Á., starostu obce S. D. W., zástupcov Slovenského
vodohospodárskeho podniku, š.p., odštepný závod Bratislava, L.. N. G., p. M. S. ako aj znalca z odboru
geodézie a kartografie L.. F. J., L.. M. G. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:13. Z doloženého LV č. XX pre kat.územie S. D. W. Okresného úradu , katastrálneho odboru W. Z. je
nepochybné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat.území S. D. W. a to
rodinného domu súp.č. XX na parc.č. XXX/X, parc.č. XXX - ostatné plochy vo výmere 255 m2, parc.č.

XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 721 m2 a parc.č. XXX/X - záhrady vo výmere 195
m2, žalobca s podielom 2/3 v pomere k celku a žalovaný 1/3 v pomere k celku. Je nepochybné, že
žalobca túto nehnuteľnosť nadobudol titulom dedenia po svojej matke, teda jedná sa o jej rodičovskú
nehnuteľnosť a žalovaný svoj podiel nadobudol titulom kúpy od sestry žalobcu a dňa 27.01.2014 bol
povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Je nepochybné z doložených listinných

dôkazov, že právny zástupca žalobcu potom, ako došlo k zmene na strane žalovaného obratom
kontaktoval žalovaného s návrhom na mimosúdnu dohodu, k čomu však v priebehu konania nedošlo.
Preto vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodol súd.
14. Žalovaný v podstate v priebehu celého konania namietal postup súdu, ktorý podľa § 92 ods. 3 O.s.p.
pribral do konania žalovaného F. G. . Poukázal aj na v súčasnosti platný Civilný sporový poriadok,
ktorý taktiež určuje v ust. § 80 ods. 1,2, že ak po začatí konania nastala právna skutočnosť s ktorou

sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť,
aby do konania na jeho miesto alebo namiesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo
povinnosti prevedené alebo na koho prešli a súd len vtedy vyhovie návrhu ak sa preukáže, že po
začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností a ak s tým súhlasí ten, kto má
vstúpiť namiesto žalobcu. Zároveň poukazuje na znenie § 142 ods. 1 OZ veta 1., ak nedôjde k dohode,

zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Z uvedeného teda
vyplýva, že zákonnou podmienkou na začatie a vedenie konania o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva je zákonná podmienka „ak nedôjde k dohode“. V danom prípade ide o nesplnenú
zákonnú a nemožnú podmienku, lebo žalovaný ledva sa stal vlastníkom , krátko na to žalobca podal
žalobu ( v priebehu jedného dňa ) ale ešte proti pôvodnej spoluvlastníčke. Žiadal preto, aby súd konanie

vo veci zastavil, pretože súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky za
ktorých môže konať a rozhodnúť. V tomto prípade súd je toho názoru, že boli splnené podmienky za
ktorých môže konať, nakoľko vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vystupuje
v konaní ako žalovaný druhý spoluvlastník ktorý je spôsobilý byť stranou sporu a preto nebol dôvod ,
pre ktorý by súd mal konanie vo veci zastaviť. Koná sa s novým spoluvlastníkom a nie je vylúčené a

bol na to aj priestor, aby pred otvorením pojednávania vo veci došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody
alebo súdneho zmieru, pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu bola ubratá možnosť jednať o dohode , pretože
návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva možno podať iba , ak nedôjde k dohode. Navyše
uznesenie ktorým súd rozhodol o návrhu žalobcu na zmenu účastníka na strane žalovaného nadobudlo
právoplatnosť 02.01.2016 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trnave. Nebol dôvod na to, aby

súd konanie vo veci zastavil.
15. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
16. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
17. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd

zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej
nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám ktorým patria
práva viaznuce na nehnuteľnosti. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym
rozhodnutím štátneho orgánu. Tento spôsob zrušenia spoluvlastníctva bude prakticky najmä vtedy, keď
sa iné spôsoby jeho zrušenia ( prevodom spoluvlastníckeho podielu podľa § 140 OZ alebo dohodou

spoluvlastníkov podľa § 141 OZ ) nedajú zrealizovať , pretože nie je možné dosiahnuť súhlasné prejavy
vôle.
18. Súd v tomto prípade nie je viazaný petitom žaloby , takže môže rozhodnúť o zrušení spoluvlastníctva
iným spôsobom než aký sa navrhuje. Výška spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci súd dve
hľadiská ktoré sa vždy uplatňujú pri zrušení spoluvlastníctva súdom bez ohľadu na to, o aký spôsob

zrušenia spoluvlastníctva ide. Tieto hľadiská sa uplatňujú aj pri voľbe spôsobu zrušenia spoluvlastníctva;
zákon totiž ustanovuje určitú postupnosť pre použitie týchto spôsobov ( reálne rozdelenie - prikázanie
podielu - predaj spoločnej veci ) a uvedené dve hľadiská budú určujúce pre to, ako v rámci tejto
postupnosti pokračovať.Reálne rozdelenie veci je spôsobom rozdelenia spoluvlastníctva , ktorý sa berie najskôr do úvahy.
Rozdelenie sa nemusí uskutočniť presne podľa výšky podielov ale iba s prihliadnutím na ich výšku tak,
aby sa zabezpečilo účelné využitie veci.

Ďalším spôsobom zrušenia spoluvlastníctva je prikázanie veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom. Neprikazuje sa teda iba spoluvlastnícky podiel spoluvlastníkov ktorý v spoluvlastníctve
nechce zotrvať ale vždy celá vec; tá bude v budúcnosti vo výhradnom vlastníctva jediného vlastníka
alebo sa stane predmetom iného spoluvlastníctva ( s nižším počtom spoluvlastníkov a inak stanovenými
spoluvlastníckymi podielmi ). Prikázať vec ktorá je predmetom zrušovaného spoluvlastníctva možno

však len niektorému zo spoluvlastníkov a nie ďalším osobám. Primeraná náhrada za ktorú sa vec
prikazuje sa spravidla stanoví úradným odhadom.
19. Vzhľadom na vyššie uvedenú postupnosť súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom ,
geodetom L.. F. J. ktorému stanovil otázku vyjadriť sa, či v predmetnom prípade prichádza do úvahy
reálna deľba sporných nehnuteľností. Znalec L.. F. J. dňa XX.XX.XXXX doručil súdu znalecký posudok
č. X/XXXX. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva nasledovné:

1.Návrhrozdeleniapodielovéhospoluvlastníctvakpozemkomparc.č.XXX,XXX/XV.XXX/Xvkat.území
S. D. W. tvoria prílohu č. 3 znaleckého posudku a návrh je nasledovný:

1.1 parc.č. XXX/X - zastavaná plocha vo výmere 781 m2 vo vlastníctve žalobcu V. Z. v podiele 1/1

1.2 parc.č. XXX/X - záhrada vo výmere 135 m2 a parc.č. XXX - ostatná plocha vo výmere 255 m2 vo
vlastníctve F. G. v podiele 1/1

20. Z odborného vyjadrenia č. X/XXXX znalca L.. M. G. v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
stavebná fyzika, odhad hodnoty nehnuteľností je jednoznačné, že reálna deľba rodinného domu súp.č.

XX nie je možná, reálna deľba vedľajších budov je neekonomická. Všetky budovy s príslušenstvom
( prípojky studne ) sú postavené na parc.č. XXX/X, pričom zadná časť tejto parcely slúži ako záhrada,
parc.č. XXX/X je záhrada, parc.č. XXX stojí nezávisle od areálu rodinného domu a to medzi brehom
mŕtveho ramena W. a zastavaného územia obce. L.. M. G. ustálil všeobecnú hodnotu predmetných
nehnuteľností - rodinného domu so súp. č. XX s príslušenstvom, nachádzajúceho sa v obci S. D. W. na

parc.č. XXX/X a pozemkov parc.č. XXX, XXX/X V. XXX/X spolu v hodnote 71.700,-€. Z tohto hodnota
spoluvlastníckeho podielu 2/3 u žalobcu je 47.805,65 € a hodnota 1/3 23.902,83 € u žalovaného.
21. Vychádzajúc z reálnej deľby stanovenej znaleckým posudkom L.. F. J. žalobca by na finančnom
vyporiadaní mala vyplatiť žalovanému sumu 5.378,55 € vzhľadom na to, že žalovaný by nadobudol
zadnú časť pozemku parc.č. XXX/X v rozlohe 245 m2 , pozemkov parc.č. XXX/X a parc.č. XXX ktorých

hodnota po rozdelení je o 5.378,55 € nižšia ako bol jeho pôvodný spoluvlastnícky podiel. Znalec
vypracoval z vlastnej iniciatívy doplnenie č. X/. k odbornému vyjadreniu č. X/XXXX ktorý v podstate mal
opraviť výmeru pozemkov v tabuľkách na str. 6 a 7.
22. Súd vypočul znalca L.. M. G. na pojednávaní . Z výsluchu znalca na pojednávaní bol spochybnený
prístup na novovytvorené parcely ktoré by v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva reálnou

deľbou mali pripadnúť žalovanému. Znalec uviedol, že podľa neho záhrada je dostupná z nespevnenej
komunikácie a pozemok pod touto komunikáciou nie je vedený na LV ako pozemok, spevnená plocha
alebo komunikácia. Parcela je evidovaná v registri „I.“ a je tam viac vlastníkov. Je označený ako pozemok
na ktorom je postavená inžinierska stavba , prístav, komora , plavebný kanál, priehrada a iná ochranná
hrádza , závlahová a melioračná sústava a jej časti. Teda, nie je to označené ako miestna komunikácia

alebo cesta. Znalec uviedol, že táto cesta je užívaná chodcami aj motorovými vozidlami a odkázal
na fotodokumentáciu ako aj vyjadrenie v posudku. L.. M. G. vo svojom odbornom vyjadrení na str. 3
uvádza, že po vyporiadaní navrhovanou reálnou deľbou podľa znaleckého posudku L.. J. žalobcovi
by ostal pozemok s rozlohou 781 m2 ( predná časť parc. č. XXX/X ), žalovanému súvislý pozemok s
rozlohou 135 m2 ( zadná časť parc.č. XXX/X a parc.č. XXX/X ) a oddelene 255 m2 ( parc.č. XXX ).

Na pozemku ktorý by zostal žalobcovi sú postavené budovy s celkovou zastavanou plochou 255,51
m2, po takomto rozdelení miera zastavanosti by bola 53,68%. Pri vydaní stavebného povolenia na
výstavbu nového objektu maximálne dovolená zastavanosť je 30%. Teoreticky to znamená, že po
rozdelení pozemkov navrhnutou reálnou deľbou zastavanosť na pozemkoch žalobcu by bola vyššia
ako maximálna dovolená zastavanosť. Šírka pozemku parc.č. XXX/X nebola reálnou deľbou dotknutá.

Z doloženej fotodokumentácie je viditeľné, že vchod motorovými vozidlami na dvor je zabezpečený
z uličnej strany. V tomto znaleckom posudku na str. 4 znalec L.. M. G. konštatuje, žiadny prístup
žalovaného k zadnému pozemku po rozdelení. Zadný pozemok je dostupný cez pozemok registra „Y.“
parc.č. XXX/X, ktorý nie je vedený na LV. Ako využitie pozemku je v katastri vedené „pozemok“ na ktoromje postavená inžinierska stavba - prístav, plavebný kanál a komora, priehrada a iná ochranná hrádza,
závlahová a melioračná sústava a jej súčasti. V registri „I.“ v danej lokalite sú vedené pozemky parc.č.
XXX, XXX, XXX, XXX V. XXX ( parcely medzi parcelami registra „Y.“ XXX/X a XXX ). Na LV pozemkov

registra „I.“ parcely č. XXX až XXX sú vedení nezistení vlastníci, ako správca je vedený Slovenský
pozemkový fond. Za hranicou pozemku parc.č. XXX/X je zeleň vo svahu, nespevnená komunikácia,
svah ochrannej hrádze a ochranná hrádza. Znalec konštatoval, že nespevnená komunikácia aj hrádza
je používaná pešo aj motorovými a nemotorovými vozidlami, je dostupná z obecnej komunikácie.
Nakoľko pozemky pod nespevnenou komunikáciou nie sú majetkovo právne vyporiadané, nie sú vedené

žiadne vecné bremená práva prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov dotknutých pozemkov Z toho
teda vyplýva, že v prípade reálnej deľby prístup k zadnej časti parc. č. XXX/X a XXX/X je možný z
nespevnenej komunikácie ktorá nie je vedená na LV ako komunikácia. Parcely pod komunikáciou nie
sú majetkovo právne vyporiadané, nespevnená komunikácia je ale používaná pešo aj motorovými a
nemotorovými vozidlami. Znalec v tomto posudku sa vyjadril aj v tom smere, že pri takomto rozdelení
žalobcanebudemaťžiadnuzáhradu.Prikapitole“nevyužiteľnosťpozemkovporozdelení“bolapopísaná

šírka prednej časti pozemku medzi rodinným domom a susednou nehnuteľnosťou , z ľavej strany je šírka
cca 8,0 m. Polovica tejto šírky je zeleň so stromami, druhá polovica je spevnená na vstup s vozidlami.
Pestovanie zeleniny po rozdelení navrhovanou reálnou deľbou prakticky nie je ďalej možné. Znalec sa
vyjadril aj k účelnému využitiu parc.č. XXX, ktorá je v ochrannom pásme hrádze a je nevyužiteľná na
výstavbu. Znalec pri ohodnotení pozemku parc.č. XXX zohľadnil túto skutočnosť. Pozemok sa nachádza

mimo zastavaného územia obce, v chránenej vodohospodárskej oblasti, v chránenej krajinnej oblasti, na
chránenom vtáčom území medzi brehom mŕtveho ramena W. a zastavaného územia obce. Pozemok nie
je vhodný na výstavbu rodinného domu ani rekreačnej chaty, podľa zákona č. 543/2002 Z.z. je zaradený
do skupiny druhého stupňa ochrany. Nesprávnosť popísania vo vyjadrení žalovaného ohľadom zlého
naznačenia výmery parc.č. XXX/X a XXX v názvoch v tabuľkách na str. 6 a 7 odborného vyjadrenia

zo dňa XX.XX.XXXX bola znalcom opravená doplnením odborného vyjadrenia zo dňa 14.12.2018.
Vyčíslenie všeobecnej hodnoty týchto pozemkov nebolo touto nesprávnosťou dotknuté. Ani jedna zo
strán sporu nenamietla ustálenie výšky všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností.
23. Súd vypočul znalca L.. F. J. ktorý uviedol , že v celom rozsahu sa pridržiava znaleckého posudku,
hlavne jeho záverov ohľadom reálnej deľby. Podľa záverov znaleckého posudku nehnuteľnosť je reálne

deliteľná a s takýmto návrhom v podstate súhlasil aj žalovaný resp. mal záujem o pozemky ktoré by mu
v rámci tejto deľby pripadli. Je pravdou, že čo sa týka samotného prístupu na parc.č. XXX/X - záhradu,
on tento prístup neriešil, pretože videl, že prístup na parcelu bol z nespevnenej cesty a videl, že pri
všetkých susedných nehnuteľnostiach je prístup zabezpečený z tejto parcely, teda je zrejmé, že vlastníci
susedných nehnuteľností túto parcelu používajú na svoje účely. Parc.č. XXX - chránené územie, taktiež

je tu zabezpečený prístup cez iné nehnuteľnosti a myslí si, že aj iní vlastníci tam užívajú nehnuteľnosti,
pretože tam videl zložené „búdy“. Nevie sa vyjadriť , cez ktoré nehnuteľnosti sa tento prístup realizuje.
24. Výsledkami vykonaného dokazovania je nepochybné, že prístup na záhradu ktorá by mala pripadnúť
do vlastníctva žalovaného zo zadnej časti parc.č. XXX/X podľa spôsobu reálnej deľby tak, ako to navrhol
geodet L.. F. J. by bol cez parcelu parc.č. XXX/X vo výmere 67844 m2 - zastavaná plocha a nádvorie

ako parcela registra „Y.“, ku ktorej LV nie je založený. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre okres W.
Z., obec S. D. W., kat.územie S. D. W. vyplýva spôsob využívania tohto pozemku v zmysle kódu 24
sa jedná o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - prístav, plavebný kanál a komora,
priehrada a iné ochranné hrádze, závlahová a melioračná sústava a jej súčasti. Jedná sa o jediný prístup
na parcelu ktorá by mala pripadnúť do vlastníctva žalovaného. Žalovaný však poukazuje na to, že v

skutočnostijetátoparcelavyužívanávlastníkmisusediacichnehnuteľnostíakokomunikácia,jedostupná
z obecnej komunikácie , čo rešpektuje aj príslušný stavebný úrad, keď napr. vydal stavebné povolenie
na výstavbu rekreačnej chaty na bezprostredne susediaci pozemok vlastníkov L.. W. a manž. O.. W..
Poukazuje na to, že je interesantné, že vtedy žalobca v rámci stavebného konania nenamietal chýbajúcu
komunikáciu ako prístupovú cestu. Žalovaný zároveň uznáva, že je pravdou, že pozemok parc.č. XXX sa

nachádza už mimo zastavaného územia obce S. D. W., v chránenej krajinnej oblasti ale je povinnosťou
vlastníka užívať svoje vlastníctvo v tých zákonných obmedzeniach , ktoré zo skutočnosti že sa jedná
o pozemok nachádzajúci v chránenej krajinnej a vodohospodárskej oblasti pre neho ako vlastníka zo
zákona vyplývajú a ktorého ako vlastníka obmedzujú. Udáva, že si vyloží skladacie stoličky a bude
pozorovať len prírodu. V skutočnosti však ako účastníci ohliadky so znalcom mohol aj osobne zistiť pri

ohliadke predmetných nehnuteľností, že v skutočnosti vlastníci túto skutočnosť nerešpektujú.
25. Obec S. D. W. na žiadosť súdu dňa 07.03.2019 podala stanovisko vo veci a oznámila, že nevydáva
a ani nevydávala stavebné povolenia na rekreačné chaty na pozemky ku ktorým je prístup zabezpečenýcez parcelu registra „Y.“, č. parc. XXX/X o výmere 67844 m2 ktorá nie je vedená podľa LV ako verejná
komunikácia.
26. Súd vypočul starostu obce L.. W. Á. , ktorý však vo svedeckej výpovedi toto stanovisko opravil.

Uviedol, že došlo k omylu pri vypracovaní tohto stanoviska, resp. k nepochopeniu žiadosti. Stanovisko
obce bolo vydané k parc.č. XXX, kde sa stavby nepovoľujú, je to inundačné územie , teda stanovisko
znelo vyslovene na parc.č. XXX a táto parcela vôbec nie je v zastavanom území obce. Čo by sa týkalo
v budúcnosti parc.č. XXX/X , ak by niekto v budúcnosti požiadal o vydanie stavebného povolenia a
splní všetky zákonom vyžadované podmienky, stavebný úrad nemá dôvod stavbu nepovoliť. Čo sa týka

prípadu, ktorý odznel v rámci tohto konania u stavebníkov W., nakoľko títo splnili zákonom predpísané
náležitosti, bolo im vydané stavebné povolenie. Čo sa týka spomínanej prístupovej cesty starosta obce
uviedol, že je to hrádza, ale obyvatelia ju používajú na vstup na svoju nehnuteľnosť.
27. Právny zástupca žalobcu doložil do súdneho spisu dňa 10.04.2019 vyjadrenie Slovenského
vodohospodárskeho podniku, š.p. , odštepný závod Bratislava, Karloveská 2 ktoré stanovisko bolo
vypracované na žiadosť právneho zástupcu žalobcu. Uvedené stanovisko bolo vydané k žiadosti

týkajúcej sa možnosti využitia parcely registra „Y.“ č. XXX/X a parciel registra „I.“ č. XXX,XXX,XXX,XXX
V. XXX v kat.území S. D. W. a stanovisko bolo dané z titulu správy vodných tokov a vodných
stavieb Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p., odštepným závodom Bratislava. Z uvedeného
stanoviska vyplýva, že na parcele registra „Y.“ č. XXX/X parcela registra „I.“ č. XXX a XXX v plnej miere
a parcele registra „I.“ č. XXX v čiastočnej výmere , je umiestnená ochranná protipovodňová hrádza W.,

t.j. vodná stavba prvej kategórie z pohľadu významnosti a bezpečnosti vodných stavieb v zmysle § 52
ods. 1 bod b) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách. V zmysle uvedeného sa na túto stavbu vzťahuje §
55 - ochrana vodných stavieb, podľa ktorého je akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné stavby a
ich funkcie , najmä zaťažiť zeminu z ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich alebo
preháňať cez ne hospodárske zvieratá a jazdiť na nich motorovými vozidlami a s výnimkou miest na to

určených, poškodzovať ciachy, vodotočty, vodomery, iné meracie zariadenia a zariadenia slúžiace na
prevádzku vodnej stavby a poškodzovať plavebné znaky a výstražné tabule zakázané, zákaz jazdenia
motorovými vozidla po vodných stavbách sa nevzťahuje na vozidlá správcu vodného toku a orgánu
štátnej vodnej správy. Na základe týchto zákonných obmedzení nie je možný prístup na parcelu registra
„Y.“ č. XXX/X a z toho dôvodu , ak táto parcela nebude sprístupnená iným spôsobom, nemožno ju

zmeniť na stavebný pozemok. Nespevnená komunikácia a svah ochrannej hrádze za parc.č. XXX/X
sú motorovými vozidlami požívané nelegálne , pretože sú súčasťou veľkodunajskej ochrannej hrádze.
Správca v prípade podania žiadosti o stavebné povolenie na parc.č. XXX/X nebude súhlasiť s využitím
telesa ochrannej hrádze a jeho ochranného pásma na účel prístupovej cesty. Zároveň správca hrádze
uviedol, že počas povodňových situácií boli práve pri predmetnej parcele na päte hrádze pozorované a

sanované veľký vývery. Okrem tejto skutočnosti na hrádzi v kat.území obce S. D. W. a W. je v najbližšom
období plánovaná celková rekonštrukcia telesa hrádze ( rozšírenie a navýšenie, úprava koruny ) nakoľko
hladina vody pri storočnom prietoku bola zvýšená o cca 30 cm.
28. Nakoľko toto stanovisko bolo namietané zo strany žalovaného, súd vypočul ako svedkov
zamestnancov ktorí sa podieľali na vypracovaní tohto stanoviska a to L.. N. G. a M. S.. Svedkom

bola doložená k nahliadnutiu fotodokumentácia doložená žalovaným, na základe ktorej by mal byť
zabezpečený prístup na parc.č. XXX/X. Obaja svedkovia uviedli, že uvedený prístup nie je možné nazvať
cestou,pretožejetočasťtelesahrádzektorúsícemiestniobyvateliapoužívajúnazabezpečenieprístupu
na svoje pozemky. Toto je však jednoznačne vodným zákonom zakázané tak, ako je to uvedené aj v
písomnom stanovisku. Čo sa týka doloženej fotodokumentácie, motorové vozidlá ktoré sú zaparkované

sú v protiprávnom konaní, nakoľko parkujú na telese vodnej stavby. Parc.č. XXX/X slúži všeobecnému
záujmu ochrany majetku , zdravia a života. Čo sa týka stavebníkov W., ak sa jedná o jednorazový
prístup na dovoz materiálu za dodržania podmienok nepoškodenia telesa hrádze a trávnatého porastu,
je to za istých prísnych obmedzení možné. Jednoznačná podmienka každého stavebníka musí byť však
zabezpečenie riadneho prístupu na nehnuteľnosť.

29. V osobe L.. N. G. sa jednalo o technického pracovníka na odbore prevádzky, ktorý je zamestnaný v
tejto spoločnosti od roku XXXX. Prístup vlastníkov nehnuteľností z parc.č. XXX/X vyhodnotil aj svedok
M. S.. Tento potvrdil, že sa jedná o prístup z ochranného pásma hrádze. Poukázal na to, že je to staršia
záležitosť, nakoľko väčšina rodinných domov bola postavená pred platnosťou a účinnosťou zákona o
vodách z roku 2004, v ktorom zákone už následne § 55 jednoznačne zakazuje jazdu celkovo po telese

hrádze. Nejedná sa o žiadnu komunikáciu , je to ochranné pásmo hrádze. Žiaľ u rodinných domov ktoré
boli postavené ešte pred účinnosťou tohto zákona je možné, že nie je daná iná možnosť než chodiť na
svoje nehnuteľnosti cez toto ochranné pásmo. Čo sa týka parc.č. XXX, jedná sa o inundačné územie ,
je to chránená vodohospodárska oblasť, chránené vtáčie územie a je to záplavové územie. V tomtoúzemí sa síce nachádzajú čierne stavby , po vykonanej obchôdzke toto budú riešiť. Tieto stavby by
tam nemali byť ale v niektorých inundačných územiach sú stavby legálne, ak spĺňajú isté parametre.
Zároveň poukázal na to, že hrádza je v relatívne zlom stave, má sa rozširovať a navyšovať, ešte sa nevie

vyjadriť do akej miery. Svedok potvrdil, že na tomto území je zakázané aj parkovanie , napr. aj uvádzaný
p. W. má zakázané parkovať pred svojou nehnuteľnosťou, mal povolené iba použitie automobilu počas
výstavby rekreačnej chaty.
30. Žalobca v záverečnom návrhu uviedol, že nesúhlasí s reálnym rozdelením pozemkov, nakoľko
rozdelenie nie je dobre možné. Ak dôjde k odčleneniu záhrady, rodinný dom stratí svoju vidiecku funkciu.

Žalobca nebude mať záhradu. Ďalej k záhrade ktorá by pripadla do výlučného vlastníctva žalovaného,
neexistuje iná prístupová cesta, iba cez dvor pred rodinným domom, ďalej je tento pozemok dostupný
iba cez parcelu registra „Y.“ č. XXX/X ktorá nie je vedená na LV ako komunikácia . Jedná sa o pozemok,
na ktorom je inžinierska stavba. Pozemok parc.č. XXX sa nachádza mimo zastavaného územia
obce v chránenej vodohospodárskej oblasti, chránenej krajinnej oblasti , na chránenom vtáčom území,
pozemok nie je vhodný na výstavbu domu, rekreačnej chaty. Poukázal na vyjadrenie Slovenského

vodohospodárskeho podniku š.p., že nespevnená komunikácia a svah v ochrannej hrádze sa parcelou
registra „Y.“ č. XXX/X sú motorovými vozidlami používané nelegálne. Zároveň poukázal na to, že
trvalé užívanie a bývanie v rodinnom dome má prednosť pred rekreačným využitím stavby z hľadiska
účelnéhovyužitiavedci.PoukázalnaustálenúrozhodovaciupraxNSSR,pričompredpokladomzrušenia
spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľností je , že ide o deliteľnú vec ( z technického hľadiska ) a že jej

rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci ktoré ich
vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu.
Podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je dobre možné. Táto podmienka nie je naplnená len
faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia ale aj funkčným opodstatneným takéhoto
rozdelenia. Žalobca teda žiada, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a nehnuteľnosť prikázal do

jeho výlučného vlastníctva.
31. Žalobca preukázal v konaní solventnosť zložením finančnej hotovosti vo výške 23.900 € ako úschovu
účelovo viazaných finančných prostriedkov v Advokátskej kancelárii JUDr. Ladislava Pongrácza,
Alžbetínske nám. 1203/2, Dunajská Streda v zmysle doloženého úradného záznamu ( čl. 459 ).
32. Žalovaný naopak žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti reálnou deľbou v

zmysle znaleckého posudku L.. J.. Poukázal aj na svedecké výpovede , pretože svedkovia pripustili, že
nie vylúčené preklasifikovanie účelovej komunikácie vedenej cez parc. č. XXX/X za určitých technických
zmien, že to v budúcnosti nie je vylúčené. Poznamenal, že aj na parc.č. XXX je prístup zabezpečený
jedine účelovou komunikáciou vedúcou cez parc.č. XXX/X , ani žalobca iný prístup nemá, čo aj vlastníci
svojimi motorovými vozidlami využívajú, ako to dosvedčuje fotodokumentácia predložená žalovaným.

Žalovaný má za to , že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci je v prejednávanom prípade dobre možné, vyporiadavané veci
podľa návrhu znalcov by mohli spoluvlastníci samostatne, každý pre svoje potreby účelne využívať.
SúdnapraxajudikatúravSRdávazásadneprednosťreálnejdeľbe.Súdmôžerozdeliťvecnapriektomu,
že sa žalobca domáhal prikázania veci do jeho výlučného vlastníctva ( R 4/1966 ÚZNS ČR z 21.10.2004

OZ Veľký komentár T. ). Iný postup prichádza podľa žalovaného do úvahy len, ak rozdelenie veci nie je
dobre možné, ale tu nejde o taký prípad. Jednotlivé vzniknuté samostatné veci môžu i v budúcnosti plniť
svoje funkčné určenie. Reálnym rozdelením veci navrhnutým znalcami nemôže dôjsť ani k poškodeniu
vecného bremena zapísaného na LV č. XX v prospech Á.. P. ( doživotné užívanie len domu ). Všetky
pozemky tak, ako doteraz by boli samostatne prístupné. Žalovaný pripomína, že žalobca vlastní v Š. byt.

Jej manžel ako pracovník Vodohospodárskej výstavby š.p. - C. má od zamestnávateľa v prenájme dom,
kde v podnájme žije jej otec a jediný syn sa odsťahoval a oženil sa. Čiže rodina fakticky má zabezpečené
iné bývanie. Žalovaný nemá záujem v prípade získania celej nehnuteľnosti ju odpredať ale ju v plnej
miere využívať. Žalovaný navrhol a by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán reálnou deľbou .
33. Tak, ako to vyplýva z dikcie § 142 ods 1 OZ pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnosti je reálne rozdelenie veci spôsobom rozdelenia spoluvlastníctva ktorý sa berie najskôr do
úvahy. Výška spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci sú dve hľadiská ktoré sa vždy uplatňujú
pri zrušení spoluvlastníctva súdom bez ohľadu na to, o aký spôsob zrušenia spoluvlastníctva ide. Tieto
hľadiská sa uplatňujú aj pri voľbe spôsobu zrušenia spoluvlastníctva; zákon totiž ustanovuje určitú
postupnosť pre použitie týchto spôsobov ( reálne rozdelenie - prikázanie podielu - predaj spoločnej veci )

a uvedené dve hľadiská budú určujúce preto, ako v rámci tejto postupnosti pokračovať.
34. Z ustanovenia § 142 ods. 1 OZ vyplýva, že podmienkou pre spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva reálnou deľbou je , že rozdelenie veci je „dobre možné“. Táto podmienka nie je
naplnená púhou faktickou možnosťou technického prevedenia rozdelenia spoločnej veci ale tiežfunkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Rozdelenie veci v predmetnom prípade reálnou deľbou
by znamenalo, že žalovaný nemá zabezpečený prístup na svoju nehnuteľnosť a takýmto rozdelením
v podstate dôjde k znehodnoteniu nehnuteľnosti ktorá by pripadla do výlučného vlastníctva žalobcu,

nakoľko žalobca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebude mať k dispozícii záhradu.
Z ďalšieho dokazovania ktoré bolo vo veci vykonané však pre súd jednoznačne vyplýva, že zadný
pozemok - záhrada ktorý by pripadol do výlučného vlastníctva žalovaného je dostupný cez pozemok
registra „Y.“ parc. č. XXX/X ktorý nie je vedený na LV. Ako využitie pozemku je v katastri vedené
„pozemok“ na ktorom je postavená inžinierska stavba - prístav, plavebný kanál a komora, priehrada

a iná ochranná hrádza , závlahová a melioračná sústava a jej súčasti. V registri „I.“ v danej lokalite
sú vedené pozemky parc.č. XXX, XXX, XXX, XXX V. XXX ( parcely medzi parcelami registra „Y.“
XXX/X a XXX ). Na LV pozemkov registra „I.“ parc.č. XXX až XXX sú vedení nezistení vlastníci a
ako správca je vedený Slovenský pozemkový fond. Za hranicou pozemku parc.č. XXX/X je zeleň vo
svahu, nespevnená komunikácia , svah ochrannej hrádze a ochranná hrádza. Táto skutočnosť bola
preukázaná aj výsluchom svedkov, zamestnancov Slovenskej vodohospodárskej výstavby. Nespevnená

komunikácia aj hrádza je používaná pešo aj motorovými a nemotorovými vozidlami, nakoľko pozemky
pod nespevnenou komunikáciou nie sú majetkovoprávne vyporiadané, nie sú vedené žiadne vecné
bremená práva prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov dotknutých pozemkov. Je nepochybné, že
prístup k zadnej časti parcely ktorá by reálnou deľbou pripadla žalovanému je možný iba z nespevnenej
komunikácie ktorá nie je vedená na LV ako komunikácia. Žalovaný teda na svoj pozemok by nemal

prístup z komunikácie. Zároveň týmto by bolo nepochybne ohrozené právo užívať nehnuteľnosť a je
možné, že v prípade budúceho záujmu o výstavbu rekreačného objektu nebolo by mu práve z tohto
dôvodu udelené stavebné povolenie, pretože jednou z podmienok udelenia stavebného povolenia je
aj existencia prístupovej cesty. I keď reálna deľba nehnuteľnosti technicky je možná, práve sa z tohto
dôvodu súdu javí neúčelná. Neúčelná sa javí súdu aj z dôvodu, že po rozdelení nehnuteľnosti spôsobom

tak, ako to načrtol znalec L.. J. , žalobcovi nezostane záhrada, teda pestovanie zeleniny a vlastných
produktov na vidieku by u žalobcovi ďalej nebolo možné. Šírka prednej časti pozemku medzi rodinným
domom a susednou nehnuteľnosťou z ľavej strany je tak, ako uviedol znalec L.. G. cca 8m. Polovica
tejto šírky je zeleň so stromami, druhá polovica je spevnená na vstup s vozidlami. Pestovanie zeleniny
po rozdelení žalobcom reálnou deľbou prakticky ďalej nebude možné.

35. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalovaného, že svedkovia pripustili, že v budúcnosti nie je
vylúčené preklasifikovanie nespevnenej cesty na účelovú komunikáciu ( parc.č. XXX/X ) za určitých
technických zmien. Ani jeden zo svedkov toto vo svojej výpovedi neuviedol. Svedkovia potvrdili iba
to, že parc.č. XXX/X využívajú vlastníci pozemkov ako vstup na svoje pozemky , avšak protiprávne.
Podľa názoru súdu nezodpovedá realite, aby teleso hrádze vodného diela mohlo byť v budúcnosti

prekvalifikované na účelovú komunikáciu. Podľa vyjadrenia svedkov sa jedná o pätu hrádze.
36. Práve pre vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k tomu záveru, že i keď nehnuteľnosť je technicky
deliteľná, rozdelenie veci nie je dobre možné. Preto súd pristúpil k úvahe prikázať vec za primeranú
náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Pri rozhodnutí súd prihliadol na to, aby sa vec mohla účelne
využívať, prihliadol na výšku spoluvlastníckych podielov , pričom spoluvlastnícky podiel žalobcu je 2/3

a žalovaného 1/3. Je nepochybné , že nehnuteľnosť žalobca užíva na svoje bývanie, navyše súd
zohľadnil pri prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu aj skutočnosť, že sa jedná o jeho
rodičovský dom a pozemky ktoré nadobudla titulom dedenia po svojej matke O. P., pričom žalovaný
svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol titulom kúpy. Súd potom, ako ustálil, že na nehnuteľnosť ktorá
by po reálnej deľbe pripadla žalovanému nie je zabezpečený prístup z verejnej komunikácie a potom,

ako dospel k záveru, že nehnuteľnosť nebude účelne využitá z dôvodu, že žalovaný nemá zabezpečený
po reálnej deľbe na nehnuteľnosť prístup a žalobca bude mať znehodnotenú nehnuteľnosť, pretože
pri takomto spôsobe deľby nebude mať záhradu, zrušil podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosť
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd zaviazal žalobcu ktorý preukázal v konaní solventnosť
zložením finančných prostriedkov do úschovy Advokátskej kancelárie JUDr. Ladislava Pongrácza, aby

žalovanému v lehote do 15 dní vyplatil protihodnotu jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 23.902,83
€. Žalovaný namietol spôsob preukázania solventnosti zložením finančných prostriedkov do úschovy u
advokáta žalobcu v Advokátskej kancelárii JUDr. Ladislava Pongrácza.
37. Súd je toho názoru, že advokát môže v rámci svojej činnosti v súvislosti s poskytovaním právnych
služieb svojmu klientovi zabezpečiť aj advokátsku úschovu peňazí. Klient teda splnomocní advokáta aj

na takéto služby. V prípade advokátskej úschovy peňazí môže ísť napr. o úschovu peňazí na bankovom
účte, musí ísť o samostatný úspech zriadený v prospech klienta a nesmie ísť o účet na ktorom má
advokát svoje vlastné peniaze. Zároveň môže ísť aj o úschovu finančných prostriedkov v advokátskej
kancelárii tak, ako toto oznámil právny zástupca žalobcu súdu a predložil úradný záznam advokáta oúschove účelovo viazaných finančných prostriedkov a prehlásil, že prijal do úschovy sumu 23.900,-€
ktorá suma je účelovo viazaná na úhradu protihodnoty spoluvlastníckeho podielu F. G. v právnej veci
vedenej na Okresnom súde v W. Z. pod sp.zn. 6C/15/2014 o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Takáto úschova peňazí je bežná v realitných kanceláriách a súd
úschovu peňazí u advokáta považuje za bezpečnejší spôsob vyplatenia kúpnej ceny alebo vyplatenia
protihodnoty spoluvlastníckeho podielu v tomto prípade. V prípade advokátskej úschovy peňazí súd
poukazuje na to, že advokát je zo zákona povinný byť poistený pre prípad spôsobenia škody klientovi pri
výkoneadvokácie.Akbyadvokátporušilsvojepovinnosti,hrozímuzatovážnypostih,vkrajnomprípade

aj vylúčenie z advokátskej komory. Pojem advokácia sa spája väčšinou so zastupovaním klientov v
konaní pred súdmi a inými orgánmi, obhajobou, poskytovaním právnych rád či spisovaním zmlúv.
38. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona o advokácii výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred
súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie
právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku
klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za

odmenu.Dôvodovásprávakzákonuoadvokáciiuvádza:výkonomadvokátskehopovolaniaarealizáciou
právnych služieb napĺňa právo fyzických a právnických osôb na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené
v Ústave SR, čl. 46 a nasl. Zákonodarca v dôvodovej správe ďalej dodáva, že medzi činnosti
vykonávané advokátom rovnako patria všetky tradičné formy právnych služieb vykonávané mimo
procesné zastupovanie, ako sú napr. spisovanie listín, poradenstvo, rozbory, pričom pojem advokácia

je potrebné chápať oveľa širšie ako pojem právna pomoc. Medzi tradičné formy právnych služieb
ktoré advokát vykonáva mimo procesné zastupovanie, možno teda pokojne zaradiť aj správu majetku
klienta a rovnako aj iné, v zákone výslovne neuvedené činnosti. Zákonodarca totiž pri definovaní
toho, čo rozumieť pod advokáciou nevyčerpal úplne všetky činnosti ale ponechal priestor aj na iné
činnosti ktoré sa tradične spájajú s výkonom advokátskeho povolania. Advokátska úschova predstavuje

špecifický inštitút podobný napr. notárskej či bankovej úschove, či úschove v realitnej kancelárii. Jeho
podstata spočíva v tom, že určitá osoba odovzdá hnuteľnú vec do úschovy inej osoby ktorej zároveň
vznikne povinnosť aby vec odovzdanú do úschovy riadne a starostlivo opatroval. Jednou zo základných
povinností je povinnosť správcu veci ( uschovávateľa - advokáta ) zdržať sa užívania veci či jej
odovzdanie do užívania tretej osoby bez výslovného súhlasu uložiteľa. Ak by advokát svoje povinnosti

porušil hrozí mu za to vážny postih.
39. Súd preto mal za to, že žalobca riadnym spôsobom preukázal v konaní solventnosť pre vyplatenie
protihodnoty spoluvlastníckeho podielu. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd
nehnuteľnosť pririekol do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobcu zaviazal na vyplatenie protihodnoty
výšky spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1/3 zo všeobecnej hodnoty celej nehnuteľnosti.

40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ktorý bol
úspešný v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
41. Zároveň súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% aj súdnym
znalcom L.. F. J. a L.. M. G.Ö..
42. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniamg) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.