Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. apríl 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119413385
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:6119413385.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: C. R., rod. R., nar. XX. U. XXXX,
trvalo bytom P. XXXXX/XXA, V.-E., zastúpenej splnomocnenkyňou: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o.,
Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovanému: G. F., rod. F., nar. X. L. XXXX, trvalo
bytom X. XXX, zastúpenému splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o.,

Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o zaplatenie 20.192,76 eur s príslušenstvom, o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo 6.
augusta 2020 č. k. 8C/25/2020-107, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil toto zabezpečovacie opatrenie:

Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobkyne (ako záložného veriteľa) na spoluvlastníckom podiele
vo výške 1/2 k celku vo vlastníctve žalovaného (ako záložného dlžníka) viažuceho sa k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v obci X., v katastrálnom území X., v okrese Galanta, evidovaných katastrálnym
odborom Okresného úradu Galanta evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta na
liste vlastníctva číslo XXX ako:
- rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. 323 vo výmere 366 m2, druh pozemku:

zastavané plochy a nádvoria, vedená na katastrálnej mape v registi „C“
- parcela č. 323, vo výmere 366 m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, vedená na katastrálnej
mape v registri „C“,
a to za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 20.192,76
Eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod
sp.zn. 8C/25/2020.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 343 ods. 1 , 2
a 3 a § 344 CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov).
Vecne dôvodil, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručenom súdu
prvej inštancie 30.7.2020, žiadala, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech
žalobkyne ako záložného veriteľa na nehnuteľnostiach žalovaného ako záložného veriteľa (poznámka
odvolacieho súdu - správne dlžníka) záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú presne špecifikované vo

výroku uznesenia, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške
20.192,76 eur s príslušenstvom, ktorá je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde
Galanta pod sp. zn. 8C/25/2020.
Návrh skutkovo zdôvodnila tým, že žalovanému poskytla pôžičky v súhrnnej výške 20.192,76 eur, ktoré
boli použité na úhradu kúpnych cien nehnuteľností. Dňa 8.4.2005 poskytla sumu vo výške 40.000
Sk (1.327,76 eur), ktorú mu odovzdala priamo do rúk na kúpu nehnuteľností, a to parciel 131 a

132/2 v katastri X. LV dnes č. XXXX, ktorá bola v ten deň vyplatená predávajúcemu. Dňa 19.9.2016
poskytla žalobkyňa žalovanému pôžičku vo výške 10.000 eur, ktorú na základe pokynu žalovanéhopreviedla priamo predávajúcemu za účelom kúpy nehnuteľností vedenej pre katastrálne územie X.
na LV č. XXX ako rodinný dom č. XXX a parcela č. 323, na ktorej nehnuteľnosť stojí. Uviedla, že
žalovaný sa snaží prostredníctvom sociálnej siete Facebook a svojej 21 ročnej družky na jej profile

predať tento dom za cenu 22.000 eur. Tvrdí, že účastnícke číslo, ktoré je uvedené v inzercii je číslo,
ktoré používa žalovaný. Zámer predať tento dom žalovaný zamýšľal už skôr, keď žalobkyňu oslovil s
návrhom na uplatnenie si predkupného práva k tomuto rodinnému domu za cenu 20.000 eur. Výšku
kúpnej ceny zjavne navýšil o 10%, aby v prípade záujmu o jej kúpu mohol záujemcovi aspoň časť
ceny „spustiť“ na sumu, za ktorú túto nehnuteľnosť ponúkol žalobkyni. Zámer nehnuteľnosť predať

aktuálne tretej osobe potvrdil žalobkyni okrem výzvy na uplatnenie predkupného práva, aktuálneho
inzerátu na Facebooku aj aktuálnou správou adresovanou žalobkyni prostredníctvom aplikácie „VIBER“,
ktorá znela: „Chceš vymeniť ten dom? Či to predám?“. Zámer, resp. úmysel žalovaného nehnuteľnosť
(v skutočnosti len jej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k celku) má zámer predať a na miesto
kvôli obhliadke už doviedol aj záujemcov z marginalizovanej rómskej komunity, ktorej by nevadila
kúpa iba spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k celku, aby sa do nehnuteľnosti nasťahovala. Dňa

24.11.2016 poskytla žalobkyňa žalovanému pôžičku vo výške 8.865 eur, ktorú na základe jeho pokynu
previedla na účet predávajúcich v zmysle notárskej zápisnice spísanej JUDr. Karolom Kovácsom N
598/2016, NZ 46244/2016, NCRIs 47221/2016. Je nepochybné, že k úhrade týchto kúpnych cien došlo,
nakoľko to nepoprel žalovaný a žiadny z predávajúcich nikdy neviedol spor o uplatnenia si nároku
na vyplatenie kúpnej ceny. Skutočnosť, že ich vyplácala žalobkyňa žalovaný rovnako nepoprel (vo

všetkých troch prípadoch), pričom popiera len skutočnosť, že šlo o výlučné prostriedky žalobkyne a
žalovaný sa snaží súd presvedčiť, že v rámci spolužitia so žalobkyňou hospodárili na jej výlučnom
účte so spoločnými prostriedkami a preto z týchto dochádzalo k úhrade každej z kúpnych cien a
že zmluvu o pôžičke so žalobkyňou teda neuzavrel a spolieha sa na posúdenie uplatneného nároku
ako nároku z bezdôvodného obohatenia, ktoré by bolo premlčané. Skutočnosť, že žalovaný dostal

od žalobkyne výzvy na vrátenie pôžičky nespomína a na tieto jej nereagoval, keďže ju nemal ako
rozporovať a hlavne nevedel ako si svoj dlh voči žalobkyni splniť. Skutočnosť, že žalovaný má zámer
speňažiť rodinný dom č. XXX vedený na LV č. XXX pre katastrálne územie X. za účelom získania
peňazí a zmarenie uspokojenia žalobkyňou uplatnenej pohľadávky svedčí aj tvrdenie žalobcu (správne
žalovaného) o zlej majetkovej situácii, ktorú prezentuje pred súdom prvej inštancie v konaní sp. zn.

28C/4/2020 (kde žiada oslobodenie od súdneho poplatku ), v ktorom si žalobkyňa uplatňuje proti
žalovanému regresný nárok vo výške 15.000 eur za predčasné splatenie úveru aj za žalovaného ako
spoludlžníka. Žalobca má snahu tak získať peniaze na súdny poplatok na uplatnenie vymyslených
protinárokov voči žalobkyni, keďže jeho žiadosť bola ako neodôvodnená zamietnutá. Skutočnosť, že
žalovaný je zvyknutý si požičiavať peniaze dokazuje aj to, že si požičal 5.000 eur až 6.000 eur od matky

svojej priateľky ako to priznal rovnako na pojednávaní dňa 21.5.2020 v konaní sp. zn. 19P/98/2020,
ktoré v tomto prípade na rozdiel od prípadu žalobkyne aj vráti, keďže je to pre jeho aktuálnu „svokru“
a rodinný dom č. XXX, resp. spoluvlastnícky podiel sa k nemu viažuci, ktorý má v úmysle predávať
by mohol byť zdrojom peňazí na jej vrátenie, čím by zmaril uspokojenie pohľadávok uplatnených v
tomto konaní. Právo na strane žalobkyne rozhodne preukázané v konaní bolo. Existencia pohľadávky

je nepopierateľná a nič na tom nemení ani žalovaným vznesená námietka premlčania, ktorú žalovaná
(správne žalobkyňa) namieta s ohľadom na jej rozpor s dobrými mravmi a vzájomnú dohodu, že pôžička
je splatná na výzvu, ktorá sa žalovanému zasielala. Podstatná je pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia existencia uplatneného nároku hoc by aj existoval v naturálnej podobe. Je nepochybné, že
v priebehu konania bola hodnoverne osvedčená (resp. preukázaná) existencia uplatnenej peňažnej

pohľadávky proti žalovanému, čo je prvým zo zákonných predpokladov pre vydanie zabezpečovacieho
opatrenia. Druhým zákonným predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je preukázaná
a dôvodná obava, že exekúcia osvedčenej peňažnej pohľadávky bude ohrozená. V tomto smere
žalobkyňa poukazovala na obsah bodu 3 návrhu, v ktorom je snaha o predaj spoluvlastníckeho podielu
žalovaného jasná a finančná situácia ako i príjem žalovaného za obdobie posledných 20 rokov popísané

spoločne v bode 6 jasne vypovedá o neschopnosti žalovaného zarobiť peniaze a napovedá motivácii
rýchleho získania peňazí speňažením nehnuteľností, ktoré sú vedené na jeho meno. Pritom ak by
reálne došlo k predaju týchto nehnuteľností, potom by bola prípadná exekúcia vedená vo vzťahu k
prejednávanej pohľadávke nepochybne ohrozená. Výška uplatnenej peňažnej pohľadávky totiž môže
byť nepochybne uspokojená len v prípade predaja nehnuteľností, nakoľko žalovaný takou sumou

nedisponuje a uplatnená pohľadávka sa viaže aj k tejto nehnuteľností, ktorá bola získaná v podiele 1
práve z peňazí uplatnenej pôžičky vo výške 10.000 eur. Hoci to zákon výslovne neuvádza, okrem už
menovaných dvoch predpokladov (existencia peňažnej pohľadávky a ohrozenie exekúcie) je potrebné
splniť aj tretí predpoklad, ktorým je primeranosť. Primeranosť sa pritom priamo hodnotí s ohľadomna jednak hodnotu uplatňovanej peňažnej pohľadávky a hodnotu majetku, ktorý má byť zaťažený
záložným právom prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. V danom prípade je pritom s
ohľadom na výšku žalovanej sumy nepochybne preukázané, že navrhované zaťaženie nehnuteľností

žalovaného je na mieste. Pohľadávka tvoriaca predmet konania vo veci samej totiž svojou výškou
ďaleko presahuje bežné súkromnoprávne pohľadávky medzi dvoma fyzickými osobami. Taktiež je
zrejmé, že pokiaľ dotknutá osoba (žalovaný) nemá neobvykle vysoké príjmy alebo iné zdroje financií
a majetku, neprichádza do úvahy iná možnosť zabezpečenia pohľadávky než zriadenie záložného
práva na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala súd o nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia. K návrhu žalobkyňa pripojila fotografie - inzercie o predaji rodinného domu
v obci Váhovce, ponuku na uplatnenie predkupného práva z 12.11.2019, výpis správ, potvrdenie zo
Sociálnejpoisťovnez13.11.2019,zápisnicuzpojednávaniasp.zn.19P/98/2019z21.5.2020,Uznesenie
OO PZ Sereď sp. zn. ČVS: ORP-388/SE-GA-2020 z 23.6.2020.
Súd prvej inštancie dôvodil, že súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo
na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na

zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon
záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až
zápisom do príslušného registra. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou
súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či sú

splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd teda môže zriadiť záložné právo
na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú
pohľadávku veriteľa, ak žalobca v návrhu preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie. Po oboznámení
sa s obsahom návrhu na zabezpečovacie opatrenie a s ním súdu predložených listinných dôkazov súd
prvej inštancie dospel k názoru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods.

1 CSP bol podaný dôvodne. Bol názoru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady, pretože žalobkyňa
podala návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (záložného práva), označila spôsobilý predmet
záložného práva, ktorým sú nehnuteľné veci v podiele 1 vo vlastníctve žalovaného, záložné právo
zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobkyne,
ktorá môže vzniknúť rozhodnutím súdu vo veci samej. Ďalej dôvodil, že z celého obsahu spisu vyplýva,

že peňažná pohľadávka žalobkyne je dostatočne špecifikovaná, jej peňažný nárok uplatnený v konaní
trvá a či bude dôvodný, to ukáže až rozhodnutie súdu v merite veci, že žalobkyňa dostatočne osvedčila
potrebu nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia, naliehavosť potreby dočasnej úpravy
pomerov vo vzťahoch sporových strán, a to predložením dôkazu o inzercii nehnuteľnosti, ktorá v podiele
1 patrí žalovanému a ponukou predkupného práva žalobkyni zo dňa 12.11.2019 z dôvodu záujmu

predaja spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Súd prvej inštancie bol názoru, že za daného stavu je
potrebné zabezpečiť peňažnú pohľadávku žalobkyne ako veriteľa. Realizáciou predaja predmetných
nehnuteľností by bola nepochybne ohrozená prípadná exekúcia vedená žalobkyňou voči žalovanému
na vymoženie pohľadávky vo výške 20.192,76 eur. Uviedol, že o trovách súdneho konania rozhodne v
rozhodnutí vo veci samej alebo v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej skončí.

2.Protitomutouzneseniuvcelomjehorozsahupodalvčasodvolaniežalovanýsnávrhomnajehozmenu
zamietnutím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný považuje právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, za nesprávne. Jedným z týchto predpokladov totiž je aj

hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V danom
prípade má byť týmto nárokom peňažná pohľadávka vo výške 20.192,76 eur uplatnená žalobkyňou v
konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8C/25/2020, ktorá pohľadávka mala žalobkyni
podľa opisu skutkového stavu v podanej žalobe vzniknúť tým, že žalovanému na základe uzavretých
zmlúv o pôžičke trikrát požičala peňažnú sumu v celkovej výške 20.192,76 eur, pričom žalovaný

jej predmet pôžičky nevrátil. Žalovaný však vo vyjadrení k žalobe poprel, že by si od žalobkyne
predmetné peňažné prostriedky bol niekedy požičal a že by so žalobkyňou uzatváral nejakú zmluvu
o pôžičke, pričom žalobkyňa okrem samotného tvrdenia, že žalovanému požičala predmetnú peňažnú
sumu, nepredložila spolu so žalobou žiadne dôkazy, ktorými by existenciu právneho vzťahu z pôžičky
medzi ňou a žalovaným preukázala alebo aspoň osvedčila. Žalovaný taktiež vo vyjadrení k žalobe z

dôvodu právnej istoty vzniesol proti uplatnenému peňažnému nároku námietku premlčania, nakoľko
z časových okolností žalobkyňou opísaného nároku je zrejmé, že ak by nejaká peňažná pohľadávka
voči žalovanému mala existovať, nebola žalobkyňou uplatnená včas. Súd nemohol mať existenciu
žalobkyňou tvrdenej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke za preukázanú ani za osvedčenú, čo je základnýpredpoklad pre možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Konštatovanie súdu z bodu 11.
odôvodnenia napadnutého uznesenia, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vyhovenie
návrhu žalobkyne preto nie je správne. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia navyše ani len

neuvádza, akým spôsobom mala žalobkyňa osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana, resp. vyhodnotením akých
konkrétnych skutočností uvedených v návrhu mal súd k záveru o osvedčení dôvodnosti a trvaní nároku
žalobkyne dospieť. Z celého odôvodnenia napadnutého uznesenia totiž možno vyvodiť len to, čoho sa
žalobkyňa podaným návrhom domáhala a potom už len to, že súd mal mať z podaného návrhu za

to, že boli splnené všetky zákonné požiadavky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak ako
už bolo uvedené, úplne v ňom absentuje, na základe akých úvah súd k záveru o dôvodnosti návrhu
podaného žalobkyňou dospel, a ktoré skutočnosti z tohto návrhu majú osvedčovať dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bez odôvodnenia tohto základného zákonného predpokladu
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany súdu nie je možné zásah do vlastníckeho práva
žalovaného, ktorý nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepochybne predstavuje, v právnom štáte

akceptovať. Napadnuté uznesenie súdu je z tohto pohľadu potrebné pre jeho arbitrárnosť a svojvoľnosť
považovať za nezákonné.
Žalovaný ďalej namietal, že Okresný súd Galanta už zriadil na iných nehnuteľnostiach vo výlučnom
vlastníctve žalovaného záložné právo v prospech žalobkyne a to na základe uznesenia o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia z 5.5.2020 č. k. 8C/42/2019-188, za účelom zabezpečenia peňažnej

pohľadávky žalobkyne vo výške 86.304,19 eur. Na základe uvedeného zabezpečovacieho opatrenia
boli záložným právom zaťažené nehnuteľnosti žalovaného nachádzajúce sa v kat. území X., obec
X., okres Galanta, zapísané na LV č. XXXX ako: pozemok parcely registra „C“ parc. č. 203/1 o
výmere 426 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcely registra „C“ parc.
č. 203/2 o výmere 220 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcely registra

„C“ parc. č. 203/3 o výmere 117 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavba so súp. č.
XXX ležiaca na pozemku parc. č. 203/2, popis stavby: rodinný dom a stavba so súp. č. XXX ležiaca
na pozemku parc. č. 203/3, popis stavby: pohostinstvo SINDBÁD. To, čo žalovaný s poukazom na
zabezpečovacie opatrenie z 5.5.2020 nariadené v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/42/2019 namieta je,
že zabezpečovacie opatrenie nariadené v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/25/2020 nespĺňa požiadavku

primeranosti, naopak predstavuje neprimeraný zásah do ústavného práva žalovaného vlastniť majetok.
Ak už totiž žalovanému bolo súdom obmedzené vlastnícke právo k určitej nehnuteľnosti, potom je
podľa názoru žalovaného nezlučiteľné s ústavou, aby, pokiaľ to nie je nevyhnutné pre sledovanie
zákonného cieľa (ochrany práva žalobkyne), bolo takýmto zásahom obmedzené i vlastníctvo k ďalšiemu
nehnuteľnému majetku žalovaného. Táto nevyhnutnosť zásahu do vlastníctva k ďalšiemu majetku

žalovaného potom musí byť v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu zo strany
navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia preukázaná a bez jej preukázania by mal súd takýto návrh
zamietnuť. V danom prípade totiž nič nebránilo tomu, aby žalobkyňa podaným návrhom žiadala rozšíriť
záložné právo na tie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré už v čase podania návrhu boli
zaťažené záložným právom zriadeným na základe zabezpečovacieho opatrenia nariadeného v konaní

sp. zn. 8C/42/2019 a nežiadala tak obmedzovať vlastníctvo žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Bolo
povinnosťou žalobkyne ako navrhovateľky v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na
ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného preukázať, že hodnota nehnuteľností, na ktoré už bolo
záložné právo zriadené v konaní sp. zn. 8C/42/2019, nepostačuje na ochranu práva uplatneného v
konaní sp. zn. 8C/25/2020, ktorú skutočnosť však žalobkyňa v podanom návrhu nijako nepreukázala.

Uvedenéskutočnostilenodhaľujúskutočnéúmyslyžalobkyneprijejjednotlivýchnávrhochnanariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorými nie je zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobkyne (žalovaný
popiera existenciu žalobkyňou tvrdených peňažných pohľadávok), ale snaha v maximálnej možnej miere
skomplikovať a sťažiť životnú situáciu žalovaného ako pomstu za rozchod žalobkyne a žalovaného.
Žalobkyňa ihneď po rozchode so žalovaným podala proti nemu sériu rôznych žalôb, trestných oznámení

a návrhov na nariadenie zabezpečovacích opatrení, aby žalovanému znemožnila speňažiť jeho
nehnuteľný majetok, pričom sama veľmi dobre vie, že v momentálnej situácii žalovaný bez speňaženia
tohto majetku nedokáže plniť svoje peňažné záväzky, ani si riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči
svojim maloletým deťom, čo vyplýva aj z konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.
19P/98/2020. Žalobkyni je to však zrejme ľahostajné, a jej jediným cieľom, ktorý povyšuje aj nad záujmy

svojich vlastných detí, je pomsta žalovanému. Žalovaný preto považuje podávanie návrhov žalobkyne
na súd za zneužívanie práva, ktorým návrhom by z uvedeného dôvodu súd vôbec nemal priznať právnu
ochranu.3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila tak, že navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Dôvodila, že z odvolania žalovaného implicitne
vyplýva, že jediným odvolacím dôvodom je ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, a síce nesprávne právne

posúdenie veci. Túto údajnú nesprávnosť žalovaný vyvodzuje z domnelého nesplnenia predpokladov na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú: 1. opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie (peňažného) nároku a 2. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
obavu, že exekúcia bude ohrozená; + primeranosť (s ohľadom na hodnotu uplatňovanej peňažnej
pohľadávky a hodnotu majetku, ktorý má byť zaťažený záložným právom). Žalobkyňa poukázala na

znenie návrhu na nariedenie zabezpečovacieho opatrenia a v ňom označené dôkazy, ktoré samé o sebe
negujú tvrdenia a námietky žalovaného uvedené v odvolaní. Pokiaľ ide o pôžičky, ktoré sa v konaní v
súlade s povinnosťou pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutkových okolností, tvrdia a tiež
dôkazne preukazujú, treba povedať, že tieto žalovaný účinne doposiaľ nepoprel. V súlade s procesnými
pravidlami musí byť aj popretie vykonané kvalifikovanie a pokiaľ ide o doterajšie tvrdenia uvádzané v
písomných podania žalovaného, tieto nie sú kvalifikovaným popretím žalovaných pohľadávok zo zmlúv

o pôžičkách. Žalovaný úhrady vykonané žalobkyňou nepoprel. Takéto popretie by v konečnom dôsledku
ani nedávalo zmysel, keďže relevantné skutkové okolnosti boli v tomto smere riadne preukázané.
Žalovaný len bez akýchkoľvek dôkazov zavádzajúco tvrdí, že nešlo o prostriedky patriace výhradne
žalobkyni, ale o prostriedky spoločné (čo však nie je pravdou). Okrem toho, zrejme uvedomujúc si
účelovosť a nepresvedčivosť vlastnej obrany uvádza, že žalované nároky nevznikli titulom pôžičiek,

ale ide jedine o bezdôvodné obohatenie, pri ktorom „z dôvodu právnej istoty“ namieta premlčanie;
pritom spomenutá „právna istota“ je v tomto kontexte skôr eufemizmom pre zmätočnosť v procesnej
obrane žalovaného. Hoci v tomto smere pôjde o posudzovanie veci samej, možno skonštatovať, že
ani takáto obrana žalovaného (namietanie premlčaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia)
nie je spôsobilá spochybniť nároky žalobkyne. Tie sú totiž dané aj s ohľadom na ustálenú súdnu prax

a právnu teóriu, podľa ktorej platí, že ak jedna osoba (žijúca v partnerskom pomere s inou osobou;
vzťah druh-družka) investuje do majetku inej osoby z dôvodu spoločného spolužitia (bez toho, aby išlo o
manželstvo),nejdeobezdôvodnéobohatenie,atoaždomomentuzánikuspolužitia.Pozánikuspolužitia
má investujúci druh právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku plnenia z právneho dôvodu,
ktorý odpadol (tu pozri aj v uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 684/2017-11 z 10.

novembra 2017 v zmysle, ktorého tento považuje moment rozchodu ako odpadnutie právneho dôvodu
investície, a tak ako počiatok behu premlčacej doby za rozumný, pretože zmyslom investície "nie je
len číre ekonomické zveľadenie majetku, ale je ním upevnenie partnerského vzťahu do budúcna"). Z
uvedeného je potom zrejmé, že ani pri kvalifikácii nároku ako bezdôvodného obohatenia v žiadnom
prípade nejde o premlčanú pohľadávku, a to s poukazom na fakt, že k rozchodu strán sporu došlo

až v máji 2019. Odhliadnuc od uvedeného vyvrátenia vznesenej námietky premlčania stále platí, že
peňažný nárok, ktorý žalobkyňa v konaní uplatnila, je nepochybne, a to aj s ohľadom na doterajší
obsah súdneho spisu a argumentáciu sporových strán, prinajmenšom osvedčený. V tomto smere teda
niet nesprávneho právneho posúdenia, ako to tvrdí žalovaný. Pritom ak žalovaný tvrdí, že „žalobkyňa
okrem samotného tvrdenia, že žalovanému požičala predmetnú peňažnú sumu, nepredložila spolu

so žalobou žiadne dôkazy, ktorými by existenciu právneho vzťahu z pôžičky medzi ňou a žalovaným
preukázala alebo aspoň osvedčila“, ignoruje súčasný obsah spisu a fakt, že doposiaľ nedošlo k
účinnému popretiu uplatneného nároku. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol samostatným
podaním, odlišným od žaloby a niet žiadneho dôvodu spájať žalobu a k nej pripojené dôkazy s tým,
za akej procesnej situácie a s ohľadom na aké dôkazy bol podaný návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia. V zmysle podaného odvolania žalovaný napáda, resp. polemizuje s odôvodnením súdu,
ktorý v bode 11 (ktorý nemožno vnímať izolovane od zvyšku textu odôvodnenia uznesenia o nariadení
zabezpečovaciehoopatrenia)vysvetľujeprečosasnávrhomnanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia
stotožnil. Žalovaný sa mýli, ak z ním uvedených dôvodov napáda bod 11 odôvodnenia rozhodnutia,
keďže úlohou súdu nie je v odôvodnení uznesenia detailne vysvetľovať svoje úvahy tak, ako je to

pri odôvodnení rozsudku. Uvedené pritom vyplýva z § 236 CSP. Rovnako je splnený aj predpoklad
obavy z ohrozenia možnej exekúcie, čo bolo v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taktiež
podrobne špecifikované. Čo sa týka primeranosti, tak aj v tomto smere možno odkázať priamo na
text návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaným prezentovaná domnienka, že by
sa nemalo zriaďovať zabezpečovacím opatrením záložné právo na ďalší predmet, keď už v jednom

konaní (vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/42/2019) bolo zriadené k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalovaného zabezpečovacie opatrenie. Žalovaný si zrejme neuvedomuje výšku žalovaných
súm, či už v tomto konaní (vyše 20.000 eur) a tiež v ním spomenutom konaní 8C/42/2019 (vyše
85.000 eur), keď tvrdí, že zriadenie neodkladného opatrenia napadnutým uznesením nie je primerané(v kontexte už skôr nariadeného zabezpečovacieho opatrenia v inom konaní). Pohľadávky žalovaného
voči žalobkyni sú nadpriemerne vysoké a preto si na účinné zabezpečenie vyžadujú aj zriadenie
adekvátnych záložných práv. Navyše procesné predpisy nepoznajú inštitút „rozšírenia záložného práva“

zriadeného zabezpečovacím opatrením. V žiadnom prípade nejde o zabezpečenia nad nevyhnutnú
mieru a ani neprimeraný zásah do vlastníckeho práva, keďže žalovaný aj naďalej môže všetky zaťažené
predmety riadne užívať. Jeho užívacie právo nebolo nijako obmedzené. Je len limitovaný v tom, aby
sa účelovo nezbavoval majetku, ktorý by potom neskôr už nemohol slúžiť na uspokojenie pohľadávok
žalobkyne voči nemu. Je teda nepochybné, že zriadenie záložného práva v tomto prípade bolo

proporcionálne - primerané okolnostiam (hodnote majetku a zabezpečenej pohľadávky). Vo vzťahu k
tvrdeniu žalovaného, že sa žalobkyňa snaží v maximálnej možnej miere skomplikovať a sťažiť životnú
situáciu žalovaného ako pomstu za rozchod žalobkyne a žalovaného, žalobkyňa uviedla, že to absolútne
odmieta, ide o snahu žalovaného očierniť ju, všetky nároky, ktoré si od žalovaného uplatňuje majú
reálny základ, pričom je to práve on, kto iným komplikuje život. V záujme hospodárnosti konania a tiež s
poukazom na fakt, že by jej bližšie vyjadrenie k týmto nepravdivým tvrdeniam v zásade nemalo žiadnu

relevanciu (rovnako ako nemajú relevanciu ani dotknuté tvrdenia žalovaného), nebude sa v tomto smere
podrobne vyjadrovať.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu vyjadril tak, že zotrváva na dôvodoch
odvolania. Argumentácia žalobkyne uvedená v jej vyjadrení, že popretie tvrdení žalobkyne o existencii

jej pohľadávok zo zmlúv o pôžičkách, je neúčinné z dôvodu, že žalovaný nepoprel úhrady vykonané
žalobkyňou, je nesprávna. Nesprávna je z dôvodu, že úhrady, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, boli
vykonané nie voči žalovanému ale voči tretej osobe. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je
pritom poskytnutie predmetu pôžičky priamo dlžníkovi a nie tretej osobe. Žalovaný poprel, že by medzi
ním a žalobkyňou bola uzavretá akákoľvek dohoda, v zmysle ktorej by mala žalobkyňa poskytnúť

žalovanému pôžičku plnením tretej osobe. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala
a ani pre potreby rozhodovania o jej návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia neosvedčila
existenciu peňažného nároku, ktorý si voči žalovanému uplatňuje žalobou, ani právneho titulu, z ktorého
tento nárok odvodzuje. Napriek tomu, že žalobkyňa v podanej žalobe aj v podanom návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia tvrdí, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku z poskytnutej pôžičky,

značnú časť svojho vyjadrenia venuje argumentácii týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia vo vzťahu
druha a družky a premlčania nárokov z bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorej konštatuje, že v
partnerskom vzťahu premlčanie začína vždy plynúť až od ukončenia spolužitia, pričom poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 684/2017-11 z 10.11.2017. Takéto konštatovanie žalobkyne
žalovaný ako nesprávne odmieta, pretože ani z označeného uznesenia Ústavného súdu SR nevyplývajú

závery, ktoré by také konštatovanie odôvodňovali. V prvom rade je potrebné uviesť, že Ústavný súd
SR v uznesení zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou, aby vecne rozhodol, od akého momentu sa má
premlčanie počítať, teda Ústavný súd SR neprijíma žiadne všeobecne aplikovateľné závery a nemožno
preto tvrdiť, tak ako to učinila žalobkyňa vo svojom vyjadrení, že Ústavný súd SR považuje moment
rozchodu za odpadnutie právneho dôvodu investície a počiatok plynutia premlčacej lehoty. Naopak,

sám Ústavný súd SR v uznesení konštatuje, že aj všeobecné súdy v týchto prípadoch (prípadoch
investícií vykonaných v čase spolužitia dvoch osôb) rozhodujú tak, že rozhodný moment počítajú buď od
rozchodu partnerov, alebo od momentu investície. Svoj hmotnoprávny názor na počítanie premlčania,
ako to vyplýva z odôvodnenia predmetného uznesenia, vyslovil Ústavný súd SR len ako „pomôcku“ pri
rozhodovaní o podanej ústavnej sťažnosti, teda nad rámec merita, o ktorom Ústavný súd SR rozhodoval,

pričom sa jednalo o názor opierajúci sa o individuálne skutkové okolnosti posudzovaného prípadu,
ktoré je možné vyvodiť z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR, z ktorého je zrejmé, že v
tam posudzovanom prípade žalobca ako investujúci partner investoval do nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovanej - jeho partnerky a jej brata, v ktorej nehnuteľnosti sám žalobca býval a užíval ju v domnení,
že sa so žalovanou v budúcnosti ožení, čím si zabezpečí právo bývania k tejto nehnuteľnosti, a že

sa tiež v budúcnosti stane spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti, teda sa jednalo o prípad, kedy síce
žalobca investoval do cudzej nehnuteľnosti, ale do takej, vo vzťahu ku ktorej mal dôvod domnievať
sa, že k nej sám v budúcnosti nadobudne určité právo (právo užívacie, resp. aj právo vlastnícke). V
takto skutkovo vymedzenom prípade môže byť samozrejme počítanie premlčania od momentu rozchodu
partnerov dôvodné, pretože týmto momentom sa investujúci partner dozvedá, že dôvody, pre ktoré

do cudzej nehnuteľnosti investoval (nadobudnutie práva k nehnuteľnosti), sa nenaplnia, teda odpadá
pôvodný právny dôvod týchto investícií. V prípade medzi žalobkyňou a žalovaným posudzovanom v
konaní sp. zn. 8C/25/2020 však žiadne z týchto individuálnych skutkových okolností prítomné nie sú.
Žalobkyňa v danom prípade nikdy nemala nadobudnúť žiadne právo k nehnuteľnosti, preto je zrejmé, žeak by aj vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným bol súdom skutkovo posúdený ako vynaloženie investícií
žalobkyne do majetku žalovaného a právne posúdený ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, tak
moment rozchodu žalobkyne a žalovaného nemal a nemohol mať žiadny vplyv na existenciu dôvodov,

za ktorých došlo k vynaloženiu investícií zo strany žalobkyne na majetok žalovaného, z ktorého
dôvodu k počiatku premlčania dochádza vynaložením tejto investície do cudzej nehnuteľnosti a nie
momentom zániku spolužitia. To znamená, že zo strany žalobkyne nedošlo k žiadnemu vyvráteniu
žalovaným vznesenej námietky premlčania. Žalovaný sa, naopak, stotožňuje s právnym názorom
právneho zástupcu žalobkyne, ktorý na tému vzťahu medzi druhom a družkou prezentuje v rámci

internetovej právnej poradne www.ficek.sk v článku s názvom „Nárok na majetok ako družka?“, kde
uvádza, že náš zákon nechráni družku tak, ako manželku, že druh a družka sú v podstate dve
osoby a že právny vzťah medzi nimi je rovnaký ako pri kamarátoch alebo známych. Na rozdiel od
tohto právneho názoru právneho zástupcu žalobkyne prezentovaného v rámci jeho právnej poradne, v
predmetnom konaní i v ďalších konaniach vedených na Okresnom súde Galanta, v ktorých žalobkyňa
žaluježalovanéhoozaplateniepôžičkynaobdobnomskutkovomzákladeakovtomtoprípade,užprávny

zástupca žalobkyne vníma partnerský vzťah druha a družky ako skutočnosť, ktorá spôsobuje neplynutie
premlčania, či ako skutočnosť, ktorá zakladá rozpor s dobrými mravmi v prípade vznesenia námietky
premlčania.
Žalovaný sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej by rozhodnutie súdu o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia nemuselo obsahovať uvedenie dôvodov, na základe ktorých mal súd za

to, že boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ani ustanovenie
§ 236 CSP, na ktoré žalobkyňa poukazuje, nič také neupravuje, naopak upravuje, že každé uznesenie
musí obsahovať aspoň stručné odôvodnenie rozhodnutia, t. j. musia byť z neho zrejmé aspoň
základné dôvody, ktoré k prijatiu uznesenia viedli a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a
preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Interpretácia § 236 CSP prezentovaná žalobkyňou by legalizovala

zákonnosť nepreskúmateľných uznesení súdu, čo je interpretácia, ktorá je v príkrom rozpore s právom
účastníka konania na spravodlivý proces vyplývajúcim aj z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
Pokiaľ ide o primeranosť zabezpečovacieho opatrenia, žalovaný zotrváva na tom, že žalobkyňa žiadnym
spôsobom túto kategóriu neosvedčila a tým pádom nebola ani súdom braná do úvahy pri nariadení

zabezpečovacieho opatrenia. Tvrdenie žalobkyne, že nariadenie tohto opatrenia je primerané v kontexte
na skutočnosť, že pohľadávky žalobkyne voči žalovanému sú nadpriemerne vysoké, nemá v tomto
smere žiadnu výpovednú hodnotu, pretože jednak je pojem „nadpriemerne vysoká pohľadávka“ pojmom
nič nehovoriacim, vágnym, keďže nikde nie je upravené ani nie je všeobecne známe, čo je priemerne
vysoká pohľadávka, a jednak z jej podania nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu,

že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, ktorá sa už v minulosti stala predmetom zriadenia záložného
práva zabezpečovacím opatrením súdu, nemá hodnotu dostatočnú aj na prípadné uspokojenie tej
pohľadávky, ktorú si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila v konaní sp. zn. 8C/25/2020 vo výške
20.192,76 eur, a to o to viac, že z pohľadu výšky pohľadávky, ktorá už záložným právom zriadeným
súdom zabezpečená bola (86.304,19 eur) sa jedná o pohľadávku nízku, ktorá nedosahuje ani úroveň

jednej štvrtiny skôr zabezpečenej pohľadávky žalobkyne. Čiže pokiaľ nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalovanéhopostačovalazhľadiskajejhodnotynazabezpečenieuvedenejvyššejpohľadávkyžalobkyne,
tak sa dá predpokladať, že bude postačovať aj na zabezpečenie uvedenej, podstatne nižšej pohľadávky.
Bolo povinnosťou žalobkyne ako navrhovateľky zabezpečovacieho opatrenia, aby vo svojom návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčila, že na zabezpečenie tejto jej „minoritnej“ pohľadávky

už hodnota založenej nehnuteľnosti žalovaného nepostačuje, a je preto potrebné zriadiť záložné právo
aj na ďalšiu jeho nehnuteľnosť, ktorú povinnosť si však žalobkyňa nesplnila, bez čoho nemožno posúdiť
ani primeranosť navrhnutého zabezpečovacieho opatrenia, ktoré nemôže bez dôvodu zasahovať do
ďalšieho majetku žalovaného, pokiaľ to nie je naozaj nutné.
Rovnako neobstojí ani argumentácia žalobkyne, že procesné predpisy neupravujú inštitút „rozšírenia

záložného práva“ zriadeného zabezpečovacím opatrením. Procesné predpisy žiadny takýto inštitút ani
upravovať nemusia. Aj záložné právo zriadené súdnym rozhodnutím je totiž len záložným právom,
ktorého hmotnoprávna úprava sa nachádza v Občianskom zákonníku - napokon aj § 151b OZ ods.
1 predpokladá súdne rozhodnutie ako jednu z právnych skutočností, na základe ktorých dochádza k
zriadeniu záložného práva. To znamená, že aj súdom zriadené záložné právo sa spravuje ustanoveniami

Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne upravuje, že na jednej veci môže byť zriadených aj viacero
záložných práv, z čoho vyplýva, že aj súd môže na jednej veci zriadiť svojím rozhodnutím viac záložných
práv, keďže procesné predpisy neobsahujú žiadne ustanovenia, ktoré by mu to zakazovali. Žalovanýzotrval na návrhu, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh
žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila tak, že žalovaný doteraz úhrady vykonané žalobkyňou
nepoprel. Poprieť ich ani nemohol, keďže sú jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi založenými
v spise. Právne posúdenie uplatneného peňažného nároku (právny titul), nie je vo vzťahu k nariadeniu
zabezpečovacieho opatrenia rozhodujúce a nie je ani úlohou súdu vysloviť záver, či sa uplatnený
peňažný nárok kvalifikuje po právnej stránke ako nárok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke alebo ako

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako nie je rozhodujúce, ako tento nárok kvalifikuje
žalobkyňa, keďže týmto právnym posúdením nie je súd viazaný. Právna kvalifikácia uplatneného
peňažného nároku bude dôležitá najmä pokiaľ ide o meritórne rozhodnutie, v ktorom súd uplatnený
peňažný nárok kvalifikuje aj po právnej stránke. Na účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je
v tomto smere potrebné len osvedčiť existenciu nároku, k čomu v danom konaní nepochybne došlo.
Pokiaľ ide o argumentáciu ohľadom bezdôvodného obohatenia, ktorá sa nachádza vo vyjadrení k

odvolaniu voči uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, tú je potrebné chápať v spojitosti s
procesnou obranou žalovaného, ktorý sa v odpore voči platobnému rozkazu vyjadril, že „(...) nanajvýš
by mohlo ísť o bezdôvodné obohatenie (...)“, pričom v rámci procesnej obrany žalovaný „z dôvodu
právnej istoty“ vzniesol voči uplatnenému peňažnému nároku tiež námietku premlčania. Argumentácia
ohľadom bezdôvodného obohatenia a plynutia premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení je teda

reakciou na procesnú obranu žalovaného. V tomto smere sa žalovaný snažil, hoci nepresvedčivo a
nesprávne, interpretovať právny názor prezentovaný v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 684/2017-11 z 10.11.2017 a tak povediac účelovo „presunúť“ moment vzniku bezdôvodného
obohatenia pri investujúcom partnerovi (druhovi) do majetku druhého partnera (druha). Ako už bolo
uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, v tomto prípade je momentom vzniku bezdôvodného obohatenia

zánik spolužitia partnerov (druhov). Ani snaha žalovaného účelovo vykladať spomenuté rozhodnutie
ústavného súdu však nijako neneguje jednoznačne formulovaný záver právnej teórie, ktorá jasne
hovorí, že ak jedna osoba (žijúca v partnerskom pomere s inou osobou; vzťah druh - družka) investuje
do majetku inej osoby z dôvodu spoločného spolužitia (bez toho, aby išlo o manželstvo), nejde o
bezdôvodné obohatenie, a to až do momentu zániku spolužitia (k tomu bližšie napr. v C. I. - Občiansky

zákonník 2. zväzok, Veľký komentár, druhé aktualizované rozšírené vydanie, Bratislava, Eurokódex
2015, str. 845). Za priam absurdné možno ale považovať až to, keď žalovaný argumentuje internetovou
právnou poradňou právneho zástupcu žalobkyne, pričom ešte účelovo opomína kontext zadanej otázky
s názvom „Nárok na majetok ako družka?“. Kontext otázky totiž smeroval k akémusi analogickému
uplatneniu ustanovení o BSM na vzťah druha a družky, o čom nemôže byť žiadna reč. Z toho dôvodu

a za daného kontextu potom platí aj konštatovanie, že: „Náš zákon nechráni družku, tak ako manželku.
Druh a družka sú v podstate dve osoby a právny vzťah medzi nimi je rovnaký ako pri kamarátoch
alebo známych“. Dotknutá otázka a hlavne odpoveď na ňu sa v nijakom smere nevenovali investovaniu
družky na majetok druha ani na plynutie, resp. začiatok plynutia premlčacej doby pri takejto investícii.
Odkaz a argumentáciu týmto spôsobom teda vôbec nie je namieste, rovnako ako ani záver o tom,

že nedošlo k vyvráteniu žalovaným vznesenej námietky premlčania. Žalovaný v podanom vyjadrení
zavádza aj v tom smere, keď tvrdí, že žalobkyňa argumentovala tak, že rozhodnutie súdu o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia by nemuselo obsahovať uvedenie dôvodov, na základe ktorých mal súd za
to, že boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa nikdy
netvrdila, že rozhodnutie súdu nemusí obsahovať uvedenie dôvodov, ale iba v kontexte odôvodnenia

napadnutého uznesenia poukázala na ust. § 236 CSP, z ktorého jasne vyplýva, že uznesenie ako
forma rozhodnutia súdu nemusí v porovnaní s rozsudkom obsahovať zložité (detailné) odôvodnenie, ale
iba stručné odôvodnenie. Žalovaný teda nemôže reálne očakávať, že uznesenie, ktorým sa nariaďuje
zabezpečovacie opatrenia, bude obsahovať odôvodnenie po kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke
rovnajúcej sa meritórnemu rozhodnutiu (resp. rozsudku). Tiež bolo vysvetlené, že žalovaný nemôže

vnímať izolovane jednotlivé odseky odôvodnenia napadnutého uznesenia a tieto účelovo vykladať bez
kontextu a systematického výkladu celého odôvodnenia. Pokiaľ ide o primeranosť, v tomto smere možno
v plnom rozsahu poukázať na predchádzajúce písomné podania a doplniť len toľko, že ak chcel žalovaný
právne relevantným spôsobom spochybňovať primeranosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,
tak mal tvrdiť a preukazovať hodnotu zabezpečeného majetku v kontexte nárokov, ktoré si voči nemu

žalovaná uplatňuje. Nemôže len bez ďalšieho tvrdiť neprimeranosť a bagatelizovať sumu, ktorá je
predmetom tohto konania. Navyše, ak má byť zabezpečenie účinné, tak je prirodzené, že zabezpečený
majetok musí byť minimálne v hodnote uplatnených nárokov, resp. vyšší. Inak by sa cieľ predpokladaný
dotknutou právnou úpravou ani nemohol naplniť. Čo sa týka „rozšírenia záložného práva“, tak žalovanýodkazuje na hmotnoprávnu úpravu, ktorá však tiež takýto termín nepozná. To, že na jednu vec môže
byť zriadených aj viac záložných práv, je fakt, ale nie je jasné, čo to má spoločné s danou vecou. To,
že žalovaný má v odlišnom konaní zriadené zabezpečovacím opatrením záložné právo na iný majetok,

je pre toto konanie právne irelevantné. Súd navyše nemôže rozhodovať svojvoľne, pričom je viazaný
petitom návrhu. Po procesnej stránke preto pre súd nebolo možné, aby rozhodol tak, že „rozšíri“ záložné
právo a už zaťažený majetok ďalej zaťaží tým spôsobom, že sa k tomu istému majetku zriadi ďalšie
záložné právo na základe ďalšieho uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Zotrvala na
návrhu na potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP),
po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal

napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale neboli v konaní
zistené (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
žalobkyňou navrhované zabezpečovacie opatrenie.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o
zatiaľ osvedčené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, ako i
návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i právne závery
prvoinštančného súdu vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje

na výstižné správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval preukázanie splnenia zákonných predpokladov
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (podaného v priebehu sporu o zaplatenie 20.192,76 eur s
prísl.).
Podľa§343ods.1CSPzabezpečovacímopatrenímmôžesúdzriadiťzáložnéprávonaveciach,právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred
začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v

spojení s § 338 CSP). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie
záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej
pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného
práva.
Zabezpečovacie opatrenie neprichádza do úvahy v prípadoch, kde predmetom konania je napríklad

určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací nárok a pod. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť
len na zabezpecˇenie penˇažnej pohlˇadávky (porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 25.9.2017
sp. zn. 2Cob 156/2017, sp. zn. 2Cob 150/2017, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.II. ÚS 43/2018; Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1155, 1157, 1158 s.).
Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť tieto jeho základné predpoklady:

a/ možno ho zriadiť len na návrh, b/ musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva,
ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho
zmarenia exekúcie.
Z dikcie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP jednoznačne vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže

súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka,
ktoré sú prevoditeľné. V danom prípade ide o nehnuteľnosti. K momentu zriadenia záložného práva
na nehnuteľnostiach rozhodnutím súdu, musia byť tieto vo vlastníctve dlžníka, čo v podmienkach
predmetnej veci bolo splnené, nakoľko žalovaný je spoluvlastníkom nehnuteľností (ku ktorým súd prvej
inštancie zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo), bol tu teda prítomný spôsobilý predmet
záložného práva. Medzi stranami je vedené konanie vo veci samej o zaplatenie 20.192,76 eur s

prísl., v priebehu ktorého bol žalobkyňou podaný aj predmetný návrh na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia, boli tak splnené aj ďalšie zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
a to existencia návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a to, že zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku.
Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie názoru, že bol naplnený aj ostatný predpoklad

pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
Žalobkyňa osvedčila, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a to predloženými dôkazmi
(ponukou predkupného práva žalobkyni - list žalovaného zn. Ponuka na uplatnenie predkupného práva
z 12.11.2019, screenshot z 27.7.2020 zo sociálnej siete Facebook o inzercii predaja nehnuteľnosti,
screenshot správy z 27.7.2020 - aplikácia Viber, v ktorej sa žalovaný dopytuje na predaj domu,

ktoré osvedčujú úmysel žalovaného scudziť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, žiadosťou
žalovaného o oslobodene od platenia súdnych poplatkov z konania sp. zn. 28C/4/2020, z ktorej
vyplýva, že žalovaný nedisponuje sumou, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa v konaní vedenom pod sp.
zn. 8C/25/2020 domáha, že je zadĺžený, vo veľmi zlej finančnej situácii), ktoré jednoznačne osvedčili
potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Žalobkyňa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia opísala skutočnosti, ktoré osvedčujú
dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana (ako jej to ukladá
ust. § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP), špecifikovala konkrétne peňažnú pohľadávku, základ nároku
osvedčila. Súd prvej inštancie túto skutočnosť (síce stručne ale) vyhodnotil s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu, majúc za to, že peňažná pohľadávka žalobkyne je v návrhu dostatočne špecifikovaná,

jej peňažný nárok uplatnený v konaní trvá. Nedôvodnou tak bola námietka odvolateľa o arbitrárnosti,
svojvoľnosti a nezákonnosti napadnutého uznesenia. Odvolací súd je tiež názoru, že žalobkyňa
osvedčila, že poskytla v súhrne sumu 20.192,76 eur, ktorá suma bola použitá na úhradu kúpnych cien
jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a tiež v
podaní vo veci samej z 5.2.2020; skutočnosť, že kúpne ceny za nehnuteľnosti vyplácala žalobkyňa

nepoprel ani žalovaný, ktorý popiera len to, že išlo o pôžičky žalobkyne žalovanému a tiež popiera, že
išlo o výlučné prostriedky žalobkyne, keď tvrdí, že v rámci spolužitia so žalobkyňou hospodárili na jej
výlučnom účte so spoločnými prostriedkami a preto z týchto dochádzalo k úhrade každej z kúpnych
cien. Možno teda zhrnúť, že žalobkyňa osvedčila, že z jej účtu boli realizované úhrady v prospech
nehnuteľností (úhrady ich kúpnych cien) aj vo vlastníctve žalovaného. Je bez právneho významu ako

právne kvalifikovala svoj nárok žalobkyňa, civilné sporové konanie je totiž ovládané zásadou iura novit
curia (súd pozná právo). Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení,
ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných
noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť

uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou
súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia
je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojeníso skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného
plnenia. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu z 22. septembra 2010, sp. zn. 5Cdo/196/2009).
Odvolateľ namietal, že súd už zriadil na iných nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného

záložné právo v prospech žalobkyne uznesením o nariadení zabezpečovacieho opatrenia z 5.5.2020
č. k. 8C/42/2019-188, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobkyne vo výške 86.304,19
eur, a preto predmetné zabezpečovacie opatrenie (nariadené v konaní sp. zn. 8C/25/2020) nespĺňa
požiadavku primeranosti, keďže je nezlučiteľné s ústavou, aby pokiaľ to nie je nevyhnutné pre
sledovaniezákonnéhocieľa(ochranyprávažalobkyne)bolotakýmtospôsobomobmedzenéivlastníctvo

k ďalšiemu nehnuteľnému majetku žalovaného, a nevyhnutnosť zásahu do vlastníctva k ďalšiemu
majetku žalovaného musí byť zo strany navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia preukázaná, keď
nič nebránilo žalobkyni podaným návrhom žiadať rozšíriť záložného právo na tie nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného, ktoré už v čase podania návrhu boli zaťažené záložným právom zriadeným na
základe zabezpečovacieho opatrenia v konaní sp. zn. 8C/42/2019 a nežiadať obmedzovať vlastníctvo
žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Podľa názoru odvolateľa bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že

hodnotanehnuteľností,naktoréužbolozáložnéprávozriadenévkonanísp.zn.8C/42/2019nepostačuje
na ochranu práva uplatneného v konaní sp. zn. 8C/25/2020, čo však nepreukázala. Odvolací súd
uvádza, že tieto jeho námietky neboli dôvodné, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené žalobkyňa/
navrhovateľka zabezpečovacieho opatrenia v predmetnom konaní (8C/25/2020) splnila zákonom
stanovenépodmienkyprezriadeniezabezpečovaciehoopatrenia,inézabezpečovacieopatrenievydané

v inom konaní je pri posudzovaní primeranosti a nevyhnutnosti bez právnej relevancie, nakoľko
požiadavky primeranosti a nevyhnutnosti sa posudzujú len vo vzťahu k pohľadávke uplatňovanej
v danom konaní, majúcej byť zabezpečenou zriadením zabezpečovacieho opatrenia a nie k inej
pohľadávke v inom konaní. Právny poriadok nelimituje počet zabezpečovacích opatrení. V predmetnom
konaní vo veci samej žalobkyňa uplatňuje peňažnú pohľadávku 20.192,76 eur s príslušenstvom, žiada

jejzabezpečeniezabezpečovacímopatrenímzriadenímzáložnéhoprávananehnuteľnostiach,vktorých
svojspoluvlastníckypodielsámžalovanýocenilsumou20.000eur(vponukenauplatneniepredkupného
práva) resp. sumou 22.000 eur v inzercii, preto je potrebné konštatovať, že boli splnené aj požiadavky
proporcionality, primeranosti a neobmedzovania vlastníctva nad nevyhnutnú mieru. Vo vzťahu k
námietke o možnosti rozšíriť záložné právo na tie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré už

v čase podania návrhu boli zaťažené záložným právom zriadeným na základe zabezpečovacieho
opatrenia v konaní sp. zn. 8C/42/2019, odvolací súd uvádza, že je viazaný návrhom na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia, musí dbať na to, aby zriadil záložné právo iba k takému predmetu a
v takom rozsahu, ako to navrhne navrhovateľ. Na základe vyššie uvedeného neboli dôvodnými ani
námietky odvolateľa o pomste žalobkyne a zneužívaní ňou práva, keďže výkon práva pri striktnom

dodržiavaní zákona nie je možné považovať za šikanózny resp. za zneužívanie práva.
Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené boli splnené podmienky
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne
návrhu žalobkyne vyhovel. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s použitím
ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd
sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť
jeho rozhodnutie.

10. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania) o nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd (prvej inštancie) v rozhodnutí, ktorým sa
konanie (vo veci samej) bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

11. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)