Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/147/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109207081
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4109207081.9

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcov: 1. J.. Q. N.,
bytom D., A. XX, 2. J.. K. N., bytom D., A. XX, obaja zastúpení JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom,
so sídlom v Žiline, M. Rázusa 14, proti žalovaným: 1. Q. R., bytom N., W. XXXX/XX a 2. K. R., bytom N.,
W. XXXX/XX, obaja zast. JUDr. Pavlom Vöröšvárym, advokátom, so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho

1597/7, o zaplatenie 7.302,66 eura oproti povinnosti vydať vozidlo, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 3. júna 2015 č. k. 7C/60/2009-382 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania na súde
prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Napadnutý výrok týkajúci sa trov odvolacieho konania sa m e n í tak, že žalobcovia v 1. a 2.

rade sú povinní zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v sume
1.689,73 eura a náhradu iných trov konania v sume 438 eur na účet ich právneho zástupcu do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovaným spoločne
a nerozdielne náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v sume 4.286,08 eura a náhradu iných
trov konania v sume 100 eur na účet ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania
v sume 2.008,42 eura a náhradu iných trov konania v sume 438 eur na účet ich právneho zástupcu
do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne

Okresnému súdu Nitra trovy štátu v sume 43,19 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1, § 148 ods. 1 a § 149 ods. 1 OSP a uviedol, že
Okresný súd Nitra rozhodol dňa 04. 03. 2013 rozsudkom č. k. 7C/60/2009-224, ktorým žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 7.302,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5% ročne od 22. 07. 2008 do zaplatenia, žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne vydať
žalovanému osobné motorové vozidlo VW Bora Variant 1,9Tdi, rok výroby 2001, číslo karosérie: G

číslo motora: AJM, EVČ: NR XXX DU a rozhodol, že o trovách konania účastníkov a trov konania
štátu súd rozhodne samostatným uznesením. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 04. 12. 2014 č.
k. 9Co/144/2013-345 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietol. Právny zástupca
žalovaných podaním doručeným súdu dňa 05. 12. 2014 vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej
výške 5.030,14 eura, ktoré pozostávali z nasledovných úkonov právnej služby: 06. 08. 2009 prevzatie
a príprava zastúpenia 237,34 eura, 07. 08. 2009 písomné vyjadrenie k veci 237,34 eura, 13. 10. 2009

zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 03. 12. 2009 nazretie do súdneho spisu 237,34 eura, 15. 12.
2009zastupovanienapojednávaní237,34eura,04.03.2010zastupovanienapojednávaní237,34eura,08. 04. 2010 písomné vyjadrenie k veci samej 237,34 eura, 20. 05. 2010 zastupovanie na pojednávaní
237,34 eura, 21. 05. 2010 písomný návrh na položenie otázok znalcovi 237,34 eura, 11. 01. 2011
odvolanie voči uloženiu povinnosti zaplatiť preddavok 118,67 eura, 14. 10. 2011 písomné vyjadrenie k

znaleckému posudku 237,34 eura, 13. 03. 2012 zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 24. 04. 2012
zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 07. 06. 2012 zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 02.
08. 2012 zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 20. 09. 2012 zastupovanie na pojednávaní 237,34
eura, 14. 02. 2013 zastupovanie na pojednávaní 237,34 eura, 04. 03. 2013 zastupovanie na pojednávaní
59,34 eura. Ďalej uplatnené trovy pozostávali z režijného paušálu v sume 132,18 eura (5 x 6,95, 4 x

7,21, 2 x 7,41, 5 x 7,63, 2 x 7,81), z náhrady cestovných výdavkov v sume 228,99 eura (za cestu na
pojednávanie súdu 13. 10. 2009, 03. 12. 2009, 15. 12. 2009, 04. 03. 2010, 20. 05. 2010, 13. 03. 2012, 24.
04. 2012, 07. 06. 2012, 02. 08. 2012, 20. 09. 2012, 14. 02. 2013, 04. 03. 2013, na trase Topoľčany - Nitra
a späť), náhrady za stratu času v sume 593,52 eura (2 x 4 x11,59, 2 x 4 x 12,02, 4 x 12,02, 5 x 4 x 12,71, 2
x 4 x 13,01) za 4 polhodiny času strávených cestou na pojednávanie súdu 13. 10. 2009, 03. 12. 2009, 15.
12. 2009, 04. 03. 2010, 20. 05. 2010, 13. 03. 2012, 24. 04. 2012, 07. 06. 2012, 02. 08. 2012, 20. 09. 2012,

14. 02. 2013, 04. 03. 2013, z iných trov konania v sume 100 eur (súdny poplatok za znalecký posudok).
Predmetným podaním právny zástupca žalovaných vyčíslil trovy právneho zastúpenia v odvolacom
konaní v celkovej výške 2.008,42 eura, ktoré pozostávali z nasledovných úkonov právnej služby: 12. 03.
2013podanieodvolania237,34eura,21.11.2013zastupovanienaodvolacompojednávaní237,34eura,
06. 02. 2014 zastupovanie na odvolacom pojednávaní 237,34 eura, 27. 11. 2013 písomné vyjadrenie

237,34 eura, 20. 03. 2014 zastupovanie na odvolacom pojednávaní 237,34 eura, 12. 11. 2014 prevzatie
a príprava zastúpenia 237,34 eura, 13. 11. 2014 zastupovanie na odvolacom pojednávaní 237,34 eura.
Ďalej uplatnené trovy odvolacieho konania pozostávali z režijného paušálu v sume 55,59 eura (4 x 8,04,
3 x 7,81), z náhrady cestovných výdavkov v sume 78,61 eura (za cestu na pojednávanie súdu 21. 11.
2013, 06. 02. 2014, 20. 03. 2014, 13. 11. 2014, na trase Topoľčany - Nitra a späť), náhrady za stratu času

v sume 212,84 eura (4 x 13,01, 3 x 4 x 13,40) za 4 polhodiny času strávených cestou na pojednávanie
súdu 21. 11. 2013, 06. 02. 2014, 20. 03. 2014, 13. 11. 2014, z iných trov konania v sume 438 eur (súdny
poplatok za odvolanie). O trovách konania súd pred súdom prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods.
1 OSP z dôvodu, že žalovaní mali v konaní plný úspech, a preto im priznal celú náhradu trov konania,
ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 4.286,08 eura za 14 úkonov právnej služby po
237,34 eura vypočítaných zo základu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 7.302,66 eura (prevzatie a
príprava zastúpenia 06. 08. 2009, písomné vyjadrenie k veci 07. 08. 2009, zastupovanie na pojednávaní
13. 10. 2009, 15. 12. 2009, 04. 03. 2010, písomné vyjadrenie k veci samej 08. 04. 2010, zastupovanie
na pojednávaní 20. 05. 2010, písomné vyjadrenie k znaleckému posudku 14. 10. 2011, zastupovanie

na pojednávaní 13. 03. 2012, 24. 04. 2012, 07. 06. 2012, 02. 08. 2012, 20. 09. 2012, 14. 02. 2013, za 1
úkon právnej služby po 59,34 eura vo výške 1 podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky vypočítané zo základu
podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 7.302,66 eura (účasť na pojednávaní 04. 03. 2013, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 110,61 eura (4 x 6,95, 3 x 7,21,
1 x 7,41, 5 x 7,63, 2 x 7,81), náhrada cestovných výdavkov podľa § 15 písm. a) vyhlášky v sume 211,44

eura(zacestunapojednávaniesúdu13.10.2009,15.12.2009,04.03.2010,20.05.2010,13.03.2012,
24. 04. 2012, 07. 06. 2012, 02. 08. 2012, 20. 09. 2012, 14. 02. 2013, 04. 03. 2013, na trase Topoľčany -
Nitra a späť), náhrada za stratu času podľa § 15 písm. a) vyhlášky v sume 581,93 eura (2 x 4 x 11,59, 2 x
4 x 12,02, 4 x 12,02, 5 x 4 x 12,71, 2 x 4 x 13,01) za 4 polhodiny času strávených cestou na pojednávanie
súdu 03. 12. 2009, 15. 12. 2009, 04. 03. 2010, 20. 05. 2010, 13. 03. 2012, 24. 04. 2012, 07. 06. 2012,

02. 08. 2012, 20. 09. 2012, 14. 02. 2013, 04. 03. 2013 a z iných trov konania v sume 100 eur (zložený
preddavok na znalecké dokazovanie). Súd nepriznal žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia za
3 úkony právnej služby, a to nazretie do súdneho spisu dňa 03. 12. 2009 a k nemu prislúchajúci režijný
paušál, cestovné výdavky a náhradu za stratu času, keď nemal preukázané, že tento úkon právnej
služby bol potrebný na účelné uplatňovanie práva, ďalej písomný návrh na položenie otázok znalcovi

21. 05. 2010, ktorý úkon mohol právny zástupca žalovaných vykonať priamo na pojednávaní súdu a
odvolanie voči uloženiu povinnosti zaplatiť preddavok 11. 01. 2011, nakoľko žalovaní neboli v rámci tohto
odvolania úspešní, a k nim prislúchajúce režijné paušály. O trovách odvolacieho konania súd rovnako
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP z dôvodu, že žalovaní mali v odvolacom konaní plný úspech, a preto
im priznal celú náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č.

655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 2.008,42
eura za 7 úkonov právnej služby po 237,34 eura vypočítaných zo základu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky
vo výške 7.302,66 eura (podanie odvolania 12. 03. 2013, zastupovanie na pojednávaní 21. 11. 2013,
06. 02. 2014, písomné vyjadrenie 27. 11. 2013, zastupovanie na pojednávaní 20. 03. 2014, prevzatiea príprava zastúpenia 12. 11. 2014, zastupovanie na pojednávaní 13. 11. 2014), režijný paušál podľa §
16 ods. 3 vyhlášky v sume 55,59 eura (4 x 8,04, 3 x 7,81), náhrada cestovných výdavkov podľa § 15
písm. a) vyhlášky v sume 78,61 eura (za cestu na pojednávanie súdu 21. 11. 2013, 06. 02. 2014, 20.

03. 2014, 13. 11. 2014, na trase Topoľčany - Nitra a späť), náhrada za stratu času podľa § 15 písm.
a) vyhlášky v sume 212,84 eura (4 x 13,01, 3 x 4 x 13,40) za 4 polhodiny času strávených cestou na
pojednávanie súdu 21. 11. 2013, 06. 02. 2014, 20. 03. 2014, 13. 11. 2014 a z iných trov konania v sume
438eur(súdnypoplatokzaodvolanie).Vsúvislostisvykonanýmdokazovanímvzniklivpriebehukonania
trovy, ktoré znášal štát. Išlo o znalečné, ktoré Okresný súd Nitra uznesením č. k. 7C/60/2009-150 zo

dňa 07. 11. 2011 priznal znalcovi - Ing. Miroslavovi Jarkovskému, Helsinská 41, Martin, spolu v sume
243,19 eura a vyplatil zo zložených preddavkov v sume 200 eur a z rozpočtových prostriedkov v sume
43,19 eura. Trovami štátu v tomto konaní sú trovy znaleckého dokazovania (znalečné), ktoré štát platil z
rozpočtových prostriedkov v sume 43,19 eura (č. l. 150). Súd na úhradu týchto trov zaviazal žalobcov v
sume 43,19 eura, vzhľadom na výsledok konania a vzhľadom k tomu, že u žiadneho z účastníkov nezistil
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Sumu náhrady trov konania sú žalovaní povinní

zaplatiť buď v hotovosti do pokladne Okresného súdu Nitra, alebo bezhotovostným prevodom na účet
Okresného súdu Nitra a to v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia odvolanie, odôvodniac ho tým, že došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f). Žalobcovia v 1. a 2. rade sa s rozhodnutím súdu
prvej inštancie nestotožňujú a majú za to, že pri rozhodovaní o trovách konania súd svojim postupom
im odňal možnosť konať pred súdom. Rozhodovanie o trovách konania je neoddeliteľnou súčasťou
občianskoprávneho konania a účastník konania má neodňateľné právo na spravodlivý súdny proces aj v

tejto časti konania. Pri rozhodovaní o trovách konania sa nesporne rozhoduje o právach a povinnostiach
účastníka. Preto jeho súčasťou by malo byť právo účastníka vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré
sú alebo môžu byť pre súd podstatné pri rozhodovaní o trovách konania. Súd pri rozhodovaní o náhrade
trov konania vychádza z vyčíslenia uplatnených trov konania, ktoré súdu predkladá v spore úspešný
účastník. Vyčíslene je takou skutočnosťou, ktorú súd berie do základu rozhodovania o trovách konania,

a ktorou je čo do uplatnenej výšky viazaný v tom, že nemôže priznať viac než je v spore úspešným
účastníkom uplatnené. Žalobcovia zastávajú názor, že ako účastníci konania, v ktorom sa rozhodovalo o
ich právach a povinnostiach, mali procesné právo byť s týmto vyúčtovaním právne relevantne oboznámiť
a súd im mal poskytnúť priestor na kvalifikované vyjadrenie sa k jeho obsahu. Tým, že im súd neposkytol
výkon týchto procesných práv a ani vo svojom rozhodnutí právne relevantne neodôvodnil prečo tak

neurobil, svojim postupom odňal žalobcom ako účastníkom konania právo konať pred súdom a tým
porušil ich základné právo na spravodlivý súdny proces. Žalobcovia zastávajú názor, že tento postup
súdu napokon viedol k vydaniu nespravodlivého rozhodnutia. Žalobcovia v 1. a 2. rade predovšetkým
namietajú priznanie náhrady trov konania žalovaným v 1. a 2. rade za celé konanie, vrátane tých,
ktoré vznikli výlučne pôvodnému žalovanému P. R., bez toho, že by sa súd vysporiadal s otázkou,

či toto právo na žalovaných v 1. a 2. rade od P. R. právne relevantne prešlo, resp. či toto právo
nadobudli. Je zrejme nesporné, že žalovaní v 1. a 2. rade Q. R. a K. R. sú dedičmi žalovaného P. R.,
a tým v rozsahu zdedených aktív a pasív a k ním pripadajúci a s nimi súvisiacich práv a povinností
jeho právnymi zástupcami. Žalobcovia v 1. a 2. rade v tejto súvislosti zdôrazňujú fakt, že sú a môžu
byť právnymi nástupcami P. R. a na nich prešli tie práva a povinnosti, ktoré existovali v súvislosti s

majetkovými aktívami a pasívami P. R. v čase jeho smrti a ktorých prevod je preukázaný dedičským
rozhodnutím. P. R. zomrel dňa XX. XX. XXXX, v priebehu odvolacieho konania. Dovtedy, t.j. do 22.
02. 2014, všetky trovy konania na strane žalovaného boli nesporne trovami P. R.. Po smrti pôvodného
žalovaného P. R. na strane žalovaných mohli vzniknúť trovy odvolacieho konania a to iba v súvislosti s
konaním pojednávania dňa 13. 11. 2014 v čase od 09.00 do 11.00 hod. a konaním pojednávania dňa

04. 12. 2014 od 09.00 hod., na ktorom bolo iba vyhlásený rozsudok odvolacieho súdu. Z do konania
predloženého Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 29D/138/2014 Dnot 38/2014 zo dňa 24. 06. 2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 06. 2014, ktorým bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi P. R.,
je nesporné, že trovy tohto konania neboli predmetom dedičstva, a to ani na strane aktív dedičstva
(ako pohľadávka proti žalobcom), ani na strane pasív (ako dlh voči právnemu zástupcovi). Z obsahu

osvedčenia teda možno urobiť záver, že pokiaľ ide o trovy tohto konania žalovaného P. R., v čase
smrti P. R. buď také trovy na strane P. R. ešte neexistovali, teda ešte neboli vynaložené alebo ich
existencia(avýška)nebolavkonanístranou žalovanýchprávnerelevantnepreukázaná.Spoukazomna
výroky uznesenia treba prijať záver, že také trovy mali existovať, lebo nahradiť možno iba to, čo už bolovynaložené. Čo dedičstvom, ako právnou skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo
prechod práv alebo povinností, prešlo alebo sa previedlo z poručiteľa P. R. na žalovaných v 1. a 2. rade,
právne relevantne preukazuje a môže preukazovať a preukazuje iba dedičské rozhodnutie. Osvedčenie

preukazuje, že žiadne trovy toho konania na dedičov - žalovaných v 1. a 2. rade neprešli, resp. inak
tiež povedané, osvedčenie ako rozhodnutie s deklaratórnym účinkom neosvedčuje, že žalovaní v 1.
a 2. rade nejaké práva v súvislosti s trovami tohto konania od poručiteľa P. R. nadobudli. Vzhľadom
k tomu, že právny zástupca žalovaného P. R. si v dedičského konaní po poručiteľovi P. R. neprihlásil
žiadnu svoju pohľadávku ako dlh poručiteľa, možno logicky odvodiť, že trovy konania v čase smrti P. R.

už existovali, boli právnemu zástupcovi uhradené. Samozrejme to automaticky neznamená, že skutočne
aj boli, preto právny zástupca svoje nároky opomenul v dedičskom konaní uplatniť alebo si ich neuplatnil
z iných dôvodov. Toto sú však iba úvahy o možných alternatívach stavu v čase smrti P. R.. Podľa názoru
žalobcov podstatnou skutočnosťou pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania žalovaným v 1. a 2.
rade v tomto konaní je a musí byť obsah osvedčenia a z neho vyplývajúci nesporný záver, že žalovaní
v 1. a 2. rade dedičstvom právne relevantne nenadobudli žiadne právo poručiteľa na náhradu jeho

trov, ktoré mu do jeho smrti vznikli v tomto konaní. Ak také právo nenadobudli, súd nemôže toto právo
im priznať. Inak povedané súd môže svojim rozhodnutím priznať účastníkovi iba také právo, ktorého
je tento účastník bez akýchkoľvek pochybností nositeľom, také právo, ktoré mu patrí. S poukazom na
uvedené žalobcovia zastávajú názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Je spochybnené priznanie trov konania žalovaným spoločne a nerozdielne, keď podľa uzavretej
dohody jediným dedičom aktív poručiteľa je Q. R., bez povinnosti výplaty voči ustupujúcim dedičom.
Žalobcovia v 1. a 2. rade zastávajú názor, že súd pri rozhodovaní o určení a priznaní trov právneho
zastúpenia žalovaným nepostupoval v súlade so zákonnou úpravou náhrady trov konania podľa OSP
a vyhl. č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov. Žalobcovia poukazujú nielen na nedôvodné priznanie trov konania súdom, ale
zrejme aj na ich nesprávne vyúčtovanie právnym zástupcom žalovaných, z ktorého súd pri svojom
rozhodovaní o trovách konania vychádzal. K položkám súdom priznaných náhrad trov konania uviedli,
že náhrada trov konania za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 08. 04. 2010 vo veci samej
237,34 eura bolo produkované iba z dôvodu, že žalovaný P. R. zo zdravotných dôvodov nechodil na

pojednávanie. Išlo iba o náhradu výsluchu účastníka jeho písomným vyjadrením, a to iba z dôvodov
na strane žalovaného. Ak by sa dostavil čo iba jedenkrát na pojednávanie, tento úkon právnej pomoci
by sa nemusel vykonať. Podľa žalobcov takéto vyjadrenie, ktorého obsahom je písomný skutkový opis
toho, čo žalovaný svojimi zmyslami vnímal, nie je úkonom právnej pomoci advokáta, iba ak tak pisár-
ska pomoc, ak toto vyjadrenie žalovaného spísal. Úkon zastupovanie na odvolacom pojednávaní dňa

20. 03. 2014 v sume 237,34 eura, toto pojednávanie sa vôbec nekonalo, bolo zrušené pred jeho
začatím z dôvodu úmrtia žalovaného P. R.. Úkon prevzatie a príprava zastupovania zo dňa 12. 11.
2014 v sume 237,34 eura, právny zástupca bol vo veci činný od počiatku a znalý skutkového i právneho
stavu veci. Obsahom tohto úkonu právnej pomoci je v časti prevzatia predovšetkým oboznámenie sa
so skutkovým stavom veci a v časti prípravy zastupovania predovšetkým potom právna analýza veci.

Preto právny zástupca v rámci prevzatia a prípravy zastupovania nevykonával žiadnu činnosť právnej
pomoci, okrem administratívneho vyhotovenia plných mocí. K priznaniu režijných paušálov uviedli, že
režijný paušál za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 08. 04. 2010 v sume 7,21 eura je režijný
paušál k nedôvodnému úkonu právnej pomoci, režijný paušál z úkonu zastupovanie na pojednávaní
dňa 20. 03. 2014 v sume 8,04 eura, ide o režijný paušál k úkonu, ktorý sa nekonal a režijný paušál z

úkonu prevzatia a prípravy zastupovania zo dňa 12. 11. 2014 v sume 8,04 eura, ide o režijný paušál k
úkonu, ktorý je nedôvodný. K priznaniu náhrady trov konania za stratu času právneho zástupcu uviedli,
že dňa 03. 12. 2009 - pri ceste na pojednávanie Topoľčany - Nitra a späť (4 polhodiny x 12,02) 48,08
eura je priznané za stratu času na ceste na pojednávanie, napriek tomu, že v tento deň sa žiadne
pojednávanie nekonalo. Dňa 20. 03. 2014 - pri ceste na odvolacie pojednávanie Topoľčany - Nitra a

späť (4 polhodiny x l3,40) 53,60 eura, účtovaná strata času na ceste na pojednávanie, ktoré bolo
zrušené vopred, pred dňom jeho konania, z dôvodu úmrtia odporcu P. R.. K priznaniu náhrady trov
konania za stratu času právneho zástupcu uviedli, že dňa 20. 03. 2014 - pri zastupovaní na odvolacom
pojednávaní na ceste Topoľčany - Nitra (4 polhodiny x l3,40) 53,60 eura, súd priznal žalovaným náhradu
za stratu času na ceste Topoľčany - Nitra a späť (spolu cca 66 km) pri cestovaní motorovým vozidlom na

pojednávania v rozsahu 4 polhodín u každej cesty. Pri ceste osobným motorovým vozidlom a celkovej
vzdialenosti cca 70 km je to neúmerne. Cesta osobný vlakom jedným smerom pri 13 zastávkach podľa
cestovného poriadku trvá 48 min. Ak by sa odrátal čas zastávky v jednotlivých staniciach a časové straty
spôsobené zastavovaním a rozbiehaním vlaku v jednotlivých staniciach, tak osobný vlak stihne jazdujedným smerom do 30 min. Preto pri normálnej jazde motorovým vozidlom cestu z jedným smerom z
jedného miesta do druhého je možné prejsť určite do 30 min. Vyhláška 655/2004 Z. z. priznáva náhradu
za čas strávený cestou „z miesta sídla do miesta výkonu úkonu právnej služby a späť“, čo podľa názoru

žalobcov treba vykladať, že časom strávený cestovaním nie je čas strávený cestovaním po alebo v
mieste(meste,obci)výkonuúkonuprávnejslužby.Súčasnežalobcoviazastávajúnázor,žečas„strávený
cestou“ tam a späť sa má sčítať, a nie počítať samostatne cestu tam a samostatne cestu späť. Pri účto-
vaní 3 polhodín by priemerná rýchlosť presunu „tam a späť" predstavovala 44 km/hod., čo je menej
oproti povolenej rýchlosti v obci. Žalobcovia majú za to, že uznesenie vykazuje vadu nedostatočne

odôvodneného rozhodnutia, pretože z neho nie je zistiteľné v časti trov konania priznaných titulom
cestovného, aké údaje boli vzaté do základu výpočtu výšky cestovného (kilometre, cena pohonných
hmôt, použité motorové vozidlo a jeho spotreba a pod.). Žalobcom vznikli podaním odvolania trovy
konania vo výške 147,44 eura, ktoré pozostávajú z trov právnej pomoci podľa ceny sporu 7.302,66 eura
za 1 úkon á 118,67 eura + paušálna náhrada 8,39 eura/2015 + 20 % DPH, pretože advokát je platiteľ
DPH. S poukazom na uvedené skutočností si žalobcovia myslia, že podanie odvolania je dôvodné a

navrhujú, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/60/2009-382 zo dňa 03. 06.
2015 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalobcom v 1. a 2. rade priznal trovy
odvolacieho konania.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli, že majú za to, že napadnuté uznesenie je vecne

správne a súd prvej inštancie vec správne posúdil po právnej stránke a zároveň na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Nie je pravdou, že by konaním súdu došlo k odňatiu
práva žalobcov konať pred súdom. Súd správne priznal žalovaným náhradu trov konania za celé
konanie. Žalobcovia uvádzajú niekoľko špekulatívnych a účelových argumentov. Právo na náhradu trov
konania právne relevantne prešlo na neskorších žalovaných z viacerých dôvodov. Žalobcovia podali

návrh na zmenu účastníka na strane žalovaného a žiadali, aby namiesto zomrelého žalovaného vstúpili
do konania aktuálne žalovaní v 1. a 2. rade. Oni sami súdu dôvodili, že nastala právna skutočnosť, a to
úmrtie žalovaného dňa 22. 02. 2014 a v dôsledku tejto skutočnosti došlo k prechodu práva a povinnosti
na jeho právnych nástupcov dedičov, dôvodili, že podľa právoplatného osvedčenia o dedičstve sa stal
Q. R., ktorý má vstúpiť do konania ako žalovaný v 1. rade a K. R. do konania ako žalovaná v 2.

rade, čo žalobcovia odôvodňovali tým, že s nebohým žalovaným boli manželmi, čím tvorili nerozlučné
majetkové spoločenstvo o majetku BSM. Odvolací súd tomuto ich návrhu vyhovel. Majú za to, že
ustanovenie § 92 ods. 2, 3 OSP upravuje procesné nástupníctvo, ku ktorému dochádza v súvislosti s
právnou univerzálnou alebo singulárnou sukcesiou. K procesnému nástupníctvu môže dôjsť vtedy, ak s
poukazom na konkrétnu právnu skutočnosť je podaný návrh, aby nadobúdateľ práva alebo povinnosti

vstúpil do konania namiesto doterajšieho účastníka. V danej veci došlo k právnej skutočnosti, ktorou
bola smrť pôvodného žalovaného v priebehu predmetného súdneho konania a následne došlo k návrhu
samotných žalobcov, ktorému bolo vyhovené, a teda došlo k prechodu práv a povinností, o ktorých
sa v tomto konaní jednalo a došlo k prechodu všetkých práv, o ktorých sa jednalo, teda aj práva na
náhradu trov súdneho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenými osobami - žalobcami vo
výroku, ktorý bol v ich neprospech, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon v
čase podania odvolania odvolanie pripúšťal (§ 202 ods. 2 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie má

zákonné náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
podaného odvolania a dôvodmi odvolania a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia dospel k záveru, že v napadnutom výroku týkajúcom sa trov konania na súde prvej inštancie
je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť a vo výroku týkajúcom sa trov
odvolacieho konania je potrebné ho podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali od pôvodne žalovaného P. R. zaplatenia žalovanej sumy
7.302,66 eura spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 22. 07. 2008 do zaplatenia, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia oproti ich povinnosti vydať žalovanému osobné motorové vozidlo.
Okresný súd Nitra rozhodol dňa 04. 03. 2013 rozsudkom č. k. 7C/60/2009-224, ktorým žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 7,302,66 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne od 22. 07. 2008 do zaplatenia, žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne vydať žalovanému
osobné motorové vozidlo VW Bora Variant 1,9Tdi, rok výroby 2001, číslo karosérie: G číslo motora:
P., EVČ: NR XXX DU a rozhodol, že o trovách konania účastníkov a trov konania štátu súd rozhodnesamostatným uznesením. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 04. 12. 2014 č. k. 9Co/144/2013-345
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietol. Keďže súd v týchto rozhodnutiach
nerozhodoval o trovách konania, rozhodol o nich až následne, napadnutým uznesením, vydaným za

účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie je t. č. predmetom preskúmania odvolacím
súdom.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

12. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného konania, a ako také spadá pod
čl. 46 ods. 1 ústavy, prostredníctvom ktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu ochranu.

Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie
je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany sporu
na súdnu ochranu. Či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods.
1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy), určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v čase
vydania napadnutého rozhodnutia v Občianskom súdnom poriadku, z ktorého aj odvolací súd pri

posudzovaní správnosti napadnutého rozhodnutia musel vychádzať, a to za aplikácie už aj nového
Civilného sporového poriadku. Procesné predpisy, ktoré upravujú náhradu trov konania, preto treba
vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu.

13. Jednou zo skutočností, ktorá bola žalobcami namietaná v odvolaní bolo to, že žalobcovia ako

strana sporu, v ktorom sa rozhodovalo o ich právach a povinnostiach, mali procesné právo byť s týmto
vyúčtovaním oboznámení a súd im mal poskytnúť priestor na kvalifikované vyjadrenie sa k jeho obsahu.
S touto ich argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje. Takáto povinnosť súdu nevyplývala, pričom
vzhľadom k možnosti podať odvolanie voči výroku o trovách konania je im takýmto spôsobom daná
možnosť namietať výšku priznaných trov konania a reagovať tak aj na záver súdu prvej inštancie

ohľadom výšky. Podľa názoru odvolacieho súdu teda tým, že im vyúčtovanie trov konania protistrany
nebolo doručené, nedošlo k porušeniu práv žalobcov na spravodlivý súdny proces. Následne sa
odvolací súd zaoberal samotnou výškou priznaných trov konania.

14. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa trov konania uvádza, že aj napriek zásade

úspechuvoveci,ktorúnemožnosprihliadnutímnavýsledokkonaniaspochybniť,ústavnýsúdvzhodeso
svojou doterajšou judikatúrou pripomína, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania nemožno opomenúť
ani skutočnosť, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanieuplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá
stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným
právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti

za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa
však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože
mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí
aj pre trovy právnej služby (III. ÚS 481/2015, II. ÚS 78/03).

15. Aj v tomto konaní nebolo žalobcami namietané to, že žalovaným boli trovy konania priznané,
vzhľadom k ich úspechu vo veci, ale ich výška.

16. V danej veci bol pôvodne žalovaný P.. Voči tomu bolo vydané aj rozhodnutie súdu prvej inštancie
a on podal aj odvolanie. Počas odvolacieho konania bolo súdu oznámené, že pôvodný žalovaný P. R.
dňa XX. XX. XXXX zomrel. Dňa 28. 08. 2014 podali žalobcovia návrh, aby súd do konania na miesto

zomrelého žalovaného pripustil t. č. žalovaných v 1. a 2. rade Q. R. a K. R. a zároveň navrhli aj zmenu
žaloby tak, aby súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. a 2.
rade žalovanú sumu. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 16. septembra 2014 č. k. 9Co/144/2013-325
návrhu žalobcov vyhovel a rozhodol, aby do konania na miesto žalovaného vstúpili ako žalovaní 1. Q.
R. a 2. K. R.. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 13. novembra 2014 č. k. 9Co/144/2013-333 pripustil

žalobcami navrhovanú zmenu žaloby. Následne odvolací súd rozsudkom zo dňa 4. decembra 2014 č.
k. 9Co/144/2013-345 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Žalovaným
ako úspešným v konaní preto vzniklo právo na náhradu trov konania.

17. Čo sa týka toho, že žalovaným v 1. a 2. rade nemala byť priznaná náhrada trov konania za celé

konanie, vrátane tých, ktoré vznikli pôvodnému žalovanému P. R. a súd sa mal vysporiadať s otázkou,
či toto právo na žalovaných v 1. a 2. rade od P. R. právne relevantne prešlo, k tomu je potrebné
uviesť, že v čase smrti P. R. nebolo v tejto veci právoplatne rozhodnuté a ani súd prvej inštancie, ani
odvolacísúdotrováchkonaniavrozsudkochnerozhodli.Otrováchkonaniavtomtokonaníjerozhodnuté
až napadnutým uznesením. V čase smrti P. R. tak trovy tohto konania, teda ani trovy pôvodného

žalovaného P. R. nemohli byť predmetom dedičského konania a v tom čase ani nebolo zrejmé,
ktorá zo strán bude úspešná v konaní a vznikne jej právo na náhradu trov konania. Osvedčenie teda
nepreukazuje, že žiadne trovy toho konania na dedičov žalovaných v 1. a 2. rade neprešli, pretože ani
nemohli prejsť. Dedičské rozhodnutie nie je jediné, čo môže preukazovať, čo prešlo z poručiteľa P. R. na
žalovaných v 1. a 2. rade. Prihlásenie alebo neprihlásenie pohľadávky právneho zástupcu žalovaného

P. R. v dedičskom konaní po poručiteľovi P. R. tiež nemá na napadnuté rozhodnutie vplyv, pretože keďže
v tom čase ešte nebolo rozhodnuté o trovách konania, jeho právny zástupca by si mohol uplatňovať len
pohľadávku titulom neuhradeného preddavku na trovy právneho zastúpenia, čo tiež nemá na napadnuté
rozhodnutie vplyv.

18. Žalovaní v 1. a 2. rade sa stali stranou sporu po tom, ako pôvodný žalovaný P. R. dňa XX. XX.
XXXX zomrel, pričom žalobcovia podali návrh, aby súd do konania na miesto zomrelého žalovaného
pripustil t. č. žalovaných v 1. a 2. rade Q. R. a K. R., pričom žalobcovia túto zmenu na strane žalovaných
odôvodnili tým, že Q. R. je jediným dedičom po P. R., čo má vyplývať z osvedčenia o dedičstve sp.
zn. 29D/138/2014-21, Dnot 38/2014 zo dňa 24. 06. 2014 a vstup K. R. odôvodnili tým, že s nebohým

žalovaným boli manželmi, čím tvorili nerozlučné majetkové spoločenstvo, a keďže predmetné motorové
vozidlo bolo nadobudnuté počas trvania ich manželstva, patrilo do ich spoločného BSM. Žalovaní v 1. a
2. rade sa stali stranou sporu na základe úkonu žalobcov, vstúpili do právneho postavenia pôvodného
žalovaného P. R., a teda aj do všetkých jeho práv, a keďže o trovách konania bolo rozhodované až
následne, po ich vstupe do konania, o celých trovách konania, prvoinštančných aj odvolacích, bolo

potrebné rozhodnúť vo vzťahu žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade, tak ako to urobil
súd prvej inštancie, a keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní, trovy konania im boli správne
priznané. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd odvolanie žalobcov v tejto časti za nedôvodné.
To, že trovy boli žalovaným v 1. a 2. rade priznané spoločne a nerozdielne pritom vyplýva práve z toho,
ako žalobcovia po zmene strán sporu a z toho vyplývajúcej zmeny žaloby zmenili petit, pričom práve

oni navrhli zmenu a žiadali, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcom žalovanú
sumu spoločne a nerozdielne. V konaní boli úspešní obaja žalovaní, voči obom bola žaloba zamietnutá,
preto je aj táto námietka nedôvodná.19. Odvolací súd sa ďalej zaoberal namietaním samotnej výšky priznaných trov konania. Ohľadne úkonu
za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 08. 04. 2010, ktorého priznanie namietali žalobcovia,
odvolací súd uvádza, že tento úkon bol uskutočnený po troch pojednávaniach, na ktorých sa žalovaný

nezúčastnil z dôvodu jeho zdravotného stavu, čo uvádzal jeho právny zástupca, pričom pojednávanie
dňa 04. 03. 2010 bolo odročené s tým, že právny zástupca žalovaného mal v lehote 30 dní zaslať
súdu potvrdenie o tom, že zdravotný stav žalovaného mu neumožňuje zúčastniť sa súdneho konania,
ako i podrobné vyjadrenie žalovaného k veci samej v súvislosti s nadobudnutím vozidla jeho užívaním,
technickým stavom vozidla, vadami vozidla, splnomocnením na predaj vozidla a uvedením všetkých

potrebných skutočností, ktoré sú žalovanému v tejto veci známe. Na túto výzvu súdu reagoval žalovaný
vyjadrením zo dňa 29. 03. 2010 (č. l. 88), doručeným súdu dňa 13. 04. 2010, pričom vo vyúčtovaní je
omylom uvedené vyjadrenie zo dňa 08. 04. 2010. V tomto vyjadrení sa vyjadril ku skutočnostiam, na
ktoré ho vyzval súd a pripojil k nemu aj potvrdenie lekára, z ktorého vyplýva, že neodporúča nadmernú
psychickúafyzickúzáťaž,menovanýmáveľmivysokýrizikovýprofil.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúd
považoval tento úkon za dôvodný a jeho priznanie súdom prvej inštancie za správne. Čo sa týka úkonu

za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 20. 03. 2014, k tomu je potrebné uviesť, že pojednávanie
na odvolacom súde sa uskutočnilo dňa 6. februára 2014, ktoré bolo odročené na 20. 03. 2014, avšak
následne bolo toto pojednávanie pre úmrtie žalovaného P. R. zrušené a ďalšie odvolacie pojednávanie
sa uskutočnilo až dňa 13. novembra 2014. V tejto časti je teda odvolanie žalobcov dôvodné, pretože
pojednávanie dňa 20. 03. 2014 sa neuskutočnilo. Čo sa týka úkonu za prevzatie a prípravu zastupovania

zo dňa 12. 11. 2014, po tom, ako do konania vstúpili žalovaní, k tomu je potrebné uviesť, že aj keď bol
právnyzástupcapôvodného žalovanéhoznalýveci,keďžehozastupovalodzačiatkukonania,nováplná
moc tomuto právnemu zástupcovi bola udelená v dôsledku udalosti, úmrtia pôvodného žalobcu, a pokiaľ
sa žalovaní v 1. a 2. rade chceli v konaní zastúpiť, tento úkon museli uskutočniť, nešlo o zmenu právneho
zástupcu v dôsledku rozhodnutia zastúpeného, preto aj tento úkon možno považovať za účelný, aj keď

išlo len o administratívny úkon, a pokiaľ ho súd prvej inštancie priznal, rozhodnutie v tejto časti považuje
za správne. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že priznanie trov právneho zastúpenia za účasť na
odvolacom pojednávaní dňa 20. 03. 2014 je nedôvodné, je nedôvodne priznaný aj režijný paušál za
tento úkon v sume 8,04 eura, avšak namietanie priznania režijných paušálov za vyjadrenie zo dňa 29.
03. 2010 (č. l. 88), doručené súdu dňa 13. 04. 2010 a za prevzatie a prípravu zastupovania zo dňa 12.

11. 2014 sú dôvodne priznané a odvolanie v tejto časti nedôvodné.

20. Ďalej bola žalobcami namietaná náhrada za stratu času právneho zástupcu za deň 03. 12. 2009 - pri
ceste na pojednávanie Topoľčany - Nitra a späť (4 polhodiny x 12,02) v sume 48,08 eura, pretože v tento
deň sa žiadne pojednávanie nekonalo. K tomuto odvolací súd uvádza, že právny zástupca žalovaných

si vo vyčíslení náhrady trov konania uplatnil trovy za nazretie do súdneho spisu OS Nitra dňa 03.
12. 2009, teda nie za účasť na pojednávaní v tento deň, avšak z napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie vyplýva (č. l. 3 posledný odsek), že náhrada trov právneho zastúpenia mu za tento právny
úkon - nazretie do spisu priznaná nebola a nebola priznaná ani za pojednávanie v takýto deň, preto je
táto odvolacia námietka žalobcov bezpredmetná. Žalobcovia namietali priznanie náhrady trov konania

za stratu času aj pri ceste na odvolacie pojednávanie dňa 20. 03. 2014, 4 x 13,40 eura. Vzhľadom k už
uvedenému, teda, že toto odvolacie pojednávanie sa neuskutočnilo, je táto odvolacia námietka žalobcov
dôvodná. Keďže za tento právny úkon náhrada za stratu času nepatrí, je potom aj námietka týkajúca
sa náhrady za stratu času a jeho výpočtu, teda, že sa má čas strávený cestou tam a späť sčítať, a nie
počítať samostatne cestu tam a samostatne cestu späť, bezpredmetná.

21. Poslednou odvolacou námietkou bolo priznanie cestovného a to, že v tejto časti je rozhodnutie
súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnené. Aj keď aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je táto
časť napadnutého uznesenia dostatočne odôvodnená, odvolací súd, vzhľadom k dĺžke konania a tomu,
aby táto vec bola právoplatne skončená a konanie sa nepredlžovalo, tieto dôvody doplnil. Žalovaní si

vyúčtovali v rámci trov na súde prvej inštancie cestovné spolu v sume 228,99 eura a to spolu za 12
úkonov na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie priznal žalovaným cestovné za 11 úkonov, účasť na
pojednávaní v dňoch 13. 10. 2009, 15. 12. 2009, 04. 03. 2010, 20. 05. 2010, 13. 03. 2012, 24. 04. 2012,
07. 06. 2012, 02. 08. 2012, 20. 09. 2012, 14. 02. 2013, 04. 03. 2013, na trase Topoľčany - Nitra a späť v
sume 211,44 eura, teda nepriznal cestovné za jeden úkon, a to cestovné za nazretie do súdneho spisu

OS Nitra, pričom cestovné za tento úkon nebolo priznané z dôvodu, že ani tento samotný úkon nebol
priznaný, keď ho nepovažoval za potrebný na účelné uplatňovanie práva, čo vyplýva z posledného
odseku na strane 3 napadnutého uznesenia. Celková suma cestovného tak bola vypočítaná ako 228,99
eura - 211,44 eura a rozdiel predstavuje suma 17,55 eura, čo je práve cestovné na úkon - nazretiedo súdneho spisu, ktorý nebol priznaný. Cestovné v priznanej sume 211,44 eura bolo priznané za
pojednávania v dňoch 13. 10. 2009, 15. 12. 2009, 04. 03. 2010 a 20. 05. 2010 ako cestovné z Topoľčian
doNitryaspäťosobnýmmotorovýmvozidlomzn.Toyota,ŠPZ:TOXXXATspriemernouspotreboupodľa

technického preukazu 5,7 l/100km a za pojednávania v dňoch 13. 03. 2012, 24. 04. 2012, 07. 06. 2012,
02. 08. 2012, 20. 09. 2012, 14. 02. 2013, 04. 03. 2013 ako cestovné z Topoľčian do Nitry a späť osobným
motorovým vozidlom zn. Hundai, s priemernou spotrebou podľa technického preukazu 6,8 l/100km. Za
účasť na pojednávaní dňa 13. 10. 2009 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 17,41 eura (náhrada za
1 km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (5,7 l/100km x 70 km x 1,154 eura/l). Za účasť

na pojednávaní dňa 15. 12. 2009 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 17,54 eura (náhrada za 1
km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (5,7 l/100km x 70 km x 1,187 eura/l). Za účasť
na pojednávaní dňa 04. 03. 2010 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 17,69 eura (náhrada za 1
km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (5,7 l/100km x 70 km x 1,224 eura/l). Za účasť
na pojednávaní dňa 20. 05. 2010 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 17,89 eura (náhrada za 1
km jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (5,7 l/100km x 70 km x 1,274 eura/l). Za účasť

na pojednávaní dňa 13. 03. 2012 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 20,35 eura (náhrada za 1 km
jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,547 eura/l). Za účasť na
pojednávaní dňa 24. 04. 2012 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 20,17 eura (náhrada za 1 km
jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,584 eura/l). Za účasť na
pojednávaní dňa 07. 06. 2012 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 20,15 eura (náhrada za 1 km

jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,542 eura/l). Za účasť na
pojednávaní dňa 02. 08. 2012 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 20,19 eura (náhrada za 1 km
jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,551 eura/l). Za účasť na
pojednávaní dňa 20. 09. 2012 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 20,38 eura (náhrada za 1 km
jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,592 eura/l). Za účasť na

pojednávaní dňa 14. 02. 2013 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 19,93 eura (náhrada za 1 km
jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,496 eura/l). Za účasť na
pojednávaní dňa 04. 03. 2013 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 19,71 eura (náhrada za 1 km
jazdy x 70 km x 0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,45 eura/l). Podľa názoru
odvolacieho súdu je suma cestovných náhrad matematicky vypočítaná správne a v súlade s príslušnými

ustanoveniami zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov v spojení
s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. z 18. 12.
2008 o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách,
podľa ktorého suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je
0,183 eura. Vzorec pre výpočet cestovných náhrad je potom nasledovný: základná náhrada za každý 1

km jazdy + náhrada za spotrebované pohonné látky; základná náhrada rovná sa prejdené km x suma
základnej náhrady za každý 1 km jazdy; náhrada za spotrebované pohonné látky rovná sa spotreba
pohonnej látky x prejdené km x cena za jeden l pohonnej látky. Právny zástupca žalovaného k svojmu
vyúčtovaniu cestovných náhrad priložil fotokópiu technických preukazov osobných motorových vozidiel
značky Toyota a Hyundai, z ktorých vyplýva účtovaná spotreba paliva. Pokiaľ ide o počet uplatnených a

súdom prvej inštancie priznaných kilometrov za účasť na pojednávaniach súdu, podľa webového portálu
www.google.sk/maps je najrýchlejšia cesta z Topoľčian do Nitry dlhá 37,7km, čo tam a späť predstavuje
75,4km. Právny zástupca si za 1 cestu účtoval 70 km, teda si uplatnil kratšiu vzdialenosť. S poukazom na
uvedené odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia o trovách konania na súde prvej inštancie
dospel k záveru, že tento výrok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Čo sa týka cestovného za odvolacie konanie, žalovaní si vyúčtovali cestovné spolu v sume 78,61
eura a to spolu za 4 úkony na odvolacom súde. Súd prvej inštancie priznal žalovaným cestovné za
4 úkony, účasť na pojednávaní v dňoch 21. 11. 2013, 06. 02. 2014, 20. 03. 2014 a 13. 11. 2014, na
trase Topoľčany - Nitra a späť v sume 78,61 eura. Cestovné v priznanej sume 78,61 eura bolo priznané

za uvedené pojednávania ako cestovné z Topoľčian do Nitry a späť osobným motorovým vozidlom zn.
Hundai, s priemernou spotrebou podľa technického preukazu 6,8 l/100km. Za účasť na pojednávaní dňa
21. 11. 2013 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 19,71 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x
0,183) a náhradu za pohonné hmoty (6,8 l/100km x 70 km x 1,45 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa
06.02.201siuplatnilináhraducestovnéhovovýške 19,71eura(náhradaza 1kmjazdyx 70kmx0,183)

a náhradu za pohonné hmoty (5,7 l/100km x 70 km x 1,45 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 20. 03.
2014 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 19,71 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183)
a náhradu za pohonné hmoty (5,7 l/100km x 70 km x 1,45 eura/l). Za účasť na pojednávaní dňa 03. 11.
2014 si uplatnili náhradu cestovného vo výške 19,47 eura (náhrada za 1 km jazdy x 70 km x 0,183) anáhradu za pohonné hmoty (5,7 l/100km x 70 km x 1,40 eura/l). Podľa názoru odvolacieho súdu je suma
cestovných náhrad za odvolacie konanie matematicky vypočítaná správne a v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov v spojení

s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. z 18. 12.
2008 o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách,
podľa ktorého suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je
0,183 eura. S poukazom na už uvedené, a to čo sa týka priznanej náhrady za odvolacie pojednávanie
dňa 20. 03. 2014, ktoré sa neuskutočnilo, dospel však odvolací súd k záveru, že náhrada cestovného za

tento úkon žalovaným nepatrí, preto je náhrada trov odvolacieho konania priznaná v nesprávnej výške.
Z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie vo výroku o trovách odvolacieho konania podľa § 388 CSP
zmenil a od trov odvolacieho konania priznaných súdom prvej inštancie v sume 2.008,42 eura odpočítal
sumu 318, 69 eura (237,34 + 8,04 + 19,71 + 53,60), priznanú za účasť na pojednávaní dňa 20. 03. 2014
ako jeden úkon právnej pomoci, režijný paušál, cestovné a náhradu za stratu času za tento úkon a z
tohto dôvodu priznal žalovaným trovy odvolacieho konania v sume 1.689,73 eura (2.008,42 - 318,69).

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, a keďže obe strany mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, keďže odvolaniu žalobcov bolo
vyhovené sčasti, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že stranám sa nepriznáva
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).